Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, tuším aj nejaký komentár tu je, ale opačne. (Vystupujúci obrátil list papiera.) Včera som teda začal a kvôli času o siedmej nedokončil svoj príspevok o včerajšom vysielaní rádia Devín. Kratulinko to zopakujem, aby ste vedeli, o čom bola reč. Včera to bolo venované Leninovi a hudbe. Bola to relácia z roku 1980, ktorá tohto diktátora predstavila ako milovníka a znalcu klasickej hudby aj s ukážkami diel, ktoré mal rád: Čajkovského, Beethovena, Verdiho a tak ďalej. Mládež, ktorá netuší, čo VOSR zapríčinila, tejto mládeži sa Lenin mohol zdať ako sympatický znalec hudby. Bunčákova báseň o ňom s úryvkom "Kto nie je s nami, nech ani nežije" priklincovala túto reláciu. Učili nás voľakedy, že Lenin žil, žije a bude žiť. Iste sa pamätáte. A ja sa teda pýtam: Je to pravda?
A teraz už pokračujem o inom. Už dávno nepripomínam a nevyčítam ľuďom ich členstvo v Komunistickej strane. Aj keď málo z nich povedalo: Prepáčte, stalo sa. Na druhej strane, rád by som bol, keby náš nový prezident, štvrtý, už nebol bývalý príslušník strany. Veď vtedy nešlo o fazuľky, išlo o životy, aj stratené, mnohých, mnohých ľudí.
Na Slovensku sme mali, pokiaľ si pamätám, pol milióna komunistov. Hovoril som, že už im to nezazlievam, iba z ich životopisov sa to akosi vyparilo. Myslím si, a túto zásadu presadzujem už dlho aj medzi spisovateľmi, kde je tiež veľa bývalých príslušníkov strany, aj v mojom klube, že treba ľudí hodnotiť podľa toho, ako sa chovajú dnes. Pokračujúce debaty a zákony najmä v poslednom čase tu v Národnej rade mi však hovoria, že SMER začína prekračovať svoje limity, aj keď dosiahol výborné volebné výsledky. Milión hlasov, ktoré získal, je asi 20 % obyvateľstva, a teda štyri pätiny obyvateľstva majú tiež právo niečo presadiť a povedať. Aj to, novela tohto zákona, tak ako mnohých iných, ktoré sme napríklad len tieto dva týždne prebrali, mi pripomínajú Mečiarovu noc dlhých nocou, nožov, ktorá bola 14. 12. ´94, keď ráno rozjarení páni naskakovali po dobre vykonanej práci do svojich bavorákov. Bol som toho svedok, dobre si to pamätám.
Keď som teraz išiel o ôsmej ráno autom sem, tak Slovenský rozhlas práve mal reportáž o tom, že pokračuje spolitizovanie štátnej a verejnej správy, že menenie ľudí je stále a nerozumné v tom, že stále len prichádzajú noví, ktorí, kým sa zorientujú, už ich zase vyhodia a idú noví. Toto je bolesťou Slovenska už 23 rokov, niekto by s tým mal prestať.
Aj vy, aj ja dostávam do svojej poslaneckej schránky pravidelne časopis, asi je to časopis Slovenskej národnej strany, koaličného partnera SMER-u minulej, predminulej vlády. V poslednom čísle sú aj dva rozhovory. Prvý s predsedom ministrany Komunistickej strany Slovenska Jozefom Hrdličkom, ktorý na konštatovanie redaktora, citujem: "Po roku ´89 sa KSS transformovala na SDĽ, ktorá sa o pár rokov integrovala do ľavicového zoskupenia strany SMER", odpovedal, strana SMER vyhrala vlastne všetky, teda vyhrala voľby posledné komunistickou rétorikou, čo v minulom rozhovore povedal aj Miloš Jakeš. Toho som teda nevidel, ale tak to tam bolo napísané. To nechcem tu komentovať, ďaleko som od toho.
V tom istom čísle Extra plus bol aj pomerne zaujímavý štvorstranový rozhovor s pani navrhovateľkou tejto novely poslankyňou Vaľovou, ktorá na otázku: "Čakali ste, že vytvoríte jednofarebnú vládu ako doteraz jediná strana v samostatnom Slovensku?", odpovedala takto: "Obávala som sa, či nám nestúpne sebavedomie natoľko do hlavy, že prestaneme počúvať aj iné názory ako vlastné." Pekne povedané. A ďalej povedala na inom mieste. "Na mnohých veciach, napríklad aj v zákonoch sa vieme s niektorými politickými stranami v parlamente zhodnúť. Teda SMER počúva aj iné názory ako vlastné a vie sa zhodnúť aj v parlamente." To sa priznám, mi je novinka. (Reakcia z pléna.) Áno, tak už ich bolo asi päťsto.
Za vyše roka v Národnej rade som toto veľmi nezbadal. Výnimkou bol aj jeden zo zákonov, ktorý som spolu s Brixim a Martvoňom predstavil. To bolo o Slovenskom historickom ústave. Som vďačný tým, ktorí za to hlasovali, a bol to najmä SMER, ale už pred týždňom mi pán poslanec Gális pripomenul so znalosťou veci: "Dali sme vám na Vatikán a vy nechcete podporiť dotácie na šport." Neviem poriadne, o čom hovoril. Ja som, samozrejme, dotácie na šport podporil, len mal som taký divný pocit, či to neboli dotácie na volebnú kampaň ako minule.
Vláda jednej strany sa u nás v minulosti neosvedčila, no nechcem pripomínať 40 rokov socializmu. Tých všetci dobre poznáme na vlastnej koži, ale ani víťazstvo HZDS v ´92 nebolo dobré, keď vlastne 24 % hlasov sa hodilo do koša - a najmä Mečiarovi -, a potom aj ďalšie víťazstvo ´94 - ´98, neboli to vydarené roky. Tam už mal malú koalíciu, ale formálnu. A z vtedajších najmä privatizačných jeho rozhodnutí, napríklad Partizánske s 500-tisíc topánkami na sklade dal za 1 korunu, sa Slovensko nikdy nespamätá. Tam vznikli všetky megarozdiely v bohatstve ľudí a žiadny iný, žiadny podnikateľ, ktorý statočne pracuje, ich už nikdy nedohoní. No a čo bolo v rokoch ´94 - ´98, nebudem spomínať, ale tiež sa na to dobre pamätáme, že Slovensko naozaj vtedy bolo čiernou dierou Európy.
Vláda jednej strany SMER-u je tu už vyše roka, uznávam, že teraz v kríze je to aj výhoda, keď sa vie rýchlo dohodnúť, nemusí sa hádať s koaličnými partnermi, čo bolo v minulej vláde bežné. Avšak táto vláda nepočúva iných, aspoň to nevidno, a nechce sa v parlamente prakticky dohodnúť s nikým, až na malé, malé výnimky, ktoré, ktorých by malo byť podstatne viac. Lebo aj opozičné návrhy sú niekedy rozumné a sú pre ľudí a neni to politikum. Zo stúpajúcim časom je stále viac príkladov na toto a to je zlé aj pre SMER. To uvidí v budúcnosti. SMER nemôže postupne obsadiť všetko, nechcem rozprávať, ale skutočne mám mnoho signálov zo Slovenska, kde sa vymieňajú proste aj nezmyselne ľudia, ktorí dlhé roky pracujú kdekade, na absolútne nepolitických miestach, ľuďmi, ktorí sú nezorientovaní a nekvalifikovaní na to, aby viedli, nechcem hovoriť, aké inštitúcie. Teraz to SMER, žiaľ, robí a aj v kontrole. Nedávno pán Matovič ukázal osem bodov kontrolných, ktoré vlastne všetky už má v ruke SMER.
Aj táto novela zákona, ja som proti nej, je podobná. Znižuje počet poslancov, mení kompetencie starostu v prospech neho a tak ďalej. Už to tu viacerí veľmi dobre vysvetlili, o čo sa jedná. Mne sa zdá, že naozaj ide tiež o účelové politické sústredenie moci do rúk starostov a primátorov. Osem rokov som bol komunálnym poslancom v Petržalke, a tak som dávno pochopil, že tam nie sú dôležité stranícke tričká, ale ide o riešenie záležitostí občanov a nie o nejaké vzájomné štorcovanie a podrazy strán. Nakoniec všetci tí, čo ste starostovia, viete, že to takto v podstate je. Vždy je to vec kompromisu s tými druhými. A pochopiť, čo je dobré a čo je zlé, a ísť za tým. Nechcite rozhodovať o všetkom, páni poslanci SMER-u! Mať všade svojich ľudí, v exekutíve, v kontrole. Určite sa vám to neoplatí. A s jednostrannou koalíciou nevydržíte stále.
Inak, pani Vaľová, ešte raz zdôrazňujem, že to bol zaujímavý rozhovor v tých novinách esenesáckych. Záver hovorí toto - a to sa mi tiež páčilo -, reč išla o generálnom prokurátorovi. "Tajná voľba, v ktorej sa prejavuje sila demokracie, v ktorej vie každý robiť podľa svojho presvedčenia a svedomia, sa vinou bývalej koalície viditeľne sprofanovala." Tie slová práve "podľa svojho presvedčenia a svedomia" sú mi zvláštne. Celkom im nerozumiem. Pretože práve tu vidím, že viac ako presvedčenie a svedomie je, keď niekto dvihne palec hore, dole alebo do vodorovnej polohy. A to nie je sila, ale slabosť demokracie.
Ďakujem za pozornosť.
