Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, ja vítam každú iniciatívu, čo sa týka energetiky aj podpory obnoviteľných zdrojov, aj keď nie veľmi šťastne, ale aj vysoko účinnej kombinovanej výroby z toho dôvodu, že vždy je, vždy je priestor na diskusiu, pretože jedno, čo je najdôležitejšie v celej tejto diskusii a v celých konaniach za ostatné roky v energetike, je, že Slovensku chýba energetická vízia, energetická koncepcia. Hovoril som o tom pri zákone o energetike, hovoril som o tom pri zákone v tom skrátenom legislatívnom konaní o obnoviteľných zdrojoch energie. A myslím si, že tej diskusie treba viac. Dôkaz, predchádzajúce ostatné vystúpenie môjho predrečníka. Ja sa pokúsim byť úplne vecný a budem vás zaťažovať možno číslami, ale myslím si, že na tom bude asi najrukolapnejšie to, že či za vinu môže jedno, druhé, alebo tretie.
Takže skúsim sa pozrieť na to, čo dnes platí zákazník za dodanie elektrickej energie, ktorú mu vystaví dodávateľ. Zoberiem si ako príklad Západoslovenskú distribúciu, a. s., a najpoužívanejšiu sadzbu pre domácnosti. Pri bežnej spotrebe platí klient, a zoberiem si ešte referenčný rok 2011, vzhľadom na to, že máme najviac informácií a nemyslím si, že rok 2013 bude v tomto smere nejako zvlášť výnimkou alebo že tam budú nejaké veľké odchýlky. Ale ten rok 2011 je presný. Takže za samotnú elektrickú energiu si dodávateľ účtoval 0,0673 eura za kWh, inými slovami 6,7 centa. To je tá silová energia, s ktorou sa tu šermuje, že je najlacnejšia a aká je na tých trhoch, s ktorou dodávatelia elektrickej energie obchodujú na liberálnom trhu. A v našom prípade sú to z veľkej miery Slovenské elektrárne, a. s.
Keď sa pozrieme, akú časť ceny tvorila táto časť, to znamená tá silová energia, zistíme, že to bolo v tom roku 2011 46 %, čiže menej ako polovicu. Dokonca Slovenské elektrárne upozorňujú, že v roku 2011 ich produkt tvoril iba 38 %, ale to je tvrdenie elektrární. Druhú časť ceny pre koncového zákazníka, myslím, že aj kolega Přidal to tu hovoril, ja to len zopakujem, tvoria ďalšie poplatky, ktoré sú spojené hlavne s prenosom a distribúciou. To sú dve veľmi veľké časti. Budem sa opakovať stále v tom. Tieto dve časti sú zodpovedné za vysokú cenu elektrickej energie na Slovensku vrátane strát, plus sú to systémové poplatky, ktorým sa budem venovať trošku podrobnejšie, plus je tam maloobchodná marža distribútora. Teda zdroj, odkiaľ si, odkiaľ si distribučné spoločnosti vytvárajú zisk.
Podotýkam ale, ak chce niekto tlačiť na znižovanie ziskovosti akejkoľvek firmy, čo som zatiaľ povedal v tom reťazci, musí zvažovať aj to, akým spôsobom a čo spôsobí, keď im siahne na zisk, s pohľadom na možné alebo aj isté budúce investície. Čo je najdôležitejšie? Tá časť, ktorá je nad tých 46 %, je regulovaná Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, pretože tá už nepôsobí v liberalizovanom trhu. A ak Slovensko má v Európskej únii jednu z najvyšších cien, tak príčina je z môjho pohľadu práve tu, pokúsim sa to vysvetliť ďalšími príkladmi a číslami. Čiže v našom prípade sú to privysoké poplatky za prevádzkovanie sústavy a distribúciu.
A keďže sme právomoc v tejto oblasti posunuli na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, podotýkam nezávislý úrad, súhlasím s tým, aby sme vyvolávali na tento úrad tlak. Ten tlak by mal byť vyvíjaný sústavne, kontrola by mala byť sústavná, transparentná. A preto si veľa nesľubujem od striel od pása alebo narýchlo šitých, aj keď dobre myslených zmien zákona, akých sme svedkami povedzme aj dnes. Ale rovnako veľa si nesľubujem ani od politických zásahov, akých svedkami sme znova dnes, a nielen dnes, ale aj v minulosti. A počúvame to v prezentáciách pána premiéra alebo ministra hospodárstva.
Riešenie v tejto oblasti vidím v kvalitnom obsadení, preobsadení personálnom tohto úradu a hlavne v zabránení tomu, aby mohli do regulačného úradu zasahovať politici alebo, nedajbože, politicky alebo inak spriaznené osoby.
Chcem povedať ešte raz, že Slovensko nemá tú zmysluplnú energetickú koncepciu, čoho ste mohli byť svedkami aj z úst pána ministra, ktorý to tu potvrdil asi pred tromi mesiacmi a vyzval nás všetkých na diskusiu, ktorá by mala byť v druhom polroku tohto roka, keď sa na tej energetickej koncepcii ide pracovať. Bohužiaľ, je na svete už veľká novela zákona o energetike a je už pripravená aj veľká novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Takže keď sa to schváli, tak potom môže byť, môže byť asi nejaká diskusia. A keď by sme tú víziu mali, potom môžme hovoriť o tom, akým spôsobom budeme riešiť tie vysoké poplatky v rámci distribúcie a v rámci prenosovej sústavy. Pretože napríklad Nemecko ide vymeniť komplet prenosovú sústavu. Ide do toho investovať obrovské peniaze, pretože jeho vízia výroby a ďalšej distribúcie je známa zhruba 13 rokov. Keďže my toto nemáme, tak sme svedkami toho, že jedna vláda jeden rok vystrelí zákon, ktorý podporuje jeden druh výroby, následne o tri roky tá istá vláda bez problémov zastaví podporu úplne.
A pánovi Matovičovi chcem povedať. Samozrejme, že sa o tom vedelo, samozrejme, že sa o tom hovorilo. Rovnakú chybu urobili Češi, rovnakú chybu urobili Nemci. Dokonca Češi, Česi urobili tú chybu dvakrát takú veľkú ako my. Pretože tam sa postavilo na obyvateľa dvakrát toľko fotovoltických elektrární ako na Slovensku a nemajú taký problém s výslednou cenou ako my. Ale k tomu sa, znova hovorím, dostanem, dostanem neskôr. Čiže to, akým spôsobom zasahovať do zisku alebo do presunu peňazí, alebo do použitia peňazí z energetiky, najskôr treba vedieť, čo chceme. Pretože nechcem maľovať čerta na stenu, ale teoreticky mohli by sme urobiť viac škôd ako osohu.
A teraz možno pár myšlienok na dovysvetlenie alebo na vnesenie viacej svetla do povedzme aj tých vyjadrení, ktorých sme tu boli svedkami dnes, teraz alebo aj doobeda. O distribučných a tých prenosových poplatkoch som hovoril. Sú pod úradom pre reguláciu neviditeľné, ťažko, ťažko transparentne zdôvodňovateľné, nevidno do nich a z môjho pohľadu je to najdôležitejšie miesto, ktoré spôsobuje vysoké ceny elektrickej energie. No ale hovoria sa tu aj iné veci, že tým zdrojom sú povedzme aj podpora obnoviteľných zdrojov. A k tomu by som sa chcel vyjadriť. Pretože tie ostatné poplatky, ktorými zvýhodňujeme isté výroby elektrickej energie, sú nasledovné:
Odberateľ elektrickej energie zaplatí do Národného jadrového fondu a na prevádzkovanie jadrových elektrární dokopy 3,5 % z ceny. Do koncovej ceny elektrickej energie sa započítavajú aj ďalšie výdavky a to v roku 2011, čo som spomínal, to bolo pre obnoviteľné zdroje, výroby elektriny z vody, slnka, vetra, geotepla, biomasy a bioplynu. Osobitný doplatok bol pre vysoko účinné, vysoko účinnú kombinovanú výrobu a ešte sme podporovali aj ťažbu hnedého uhlia, ako tu hovoril, alebo fosílne palivá z hnedého uhlia, ako tu hovoril aj kolega Přidal. Ak by sme to zrátali, tak z jedného eura zaplatenej elektrickej energie sme najštedrejší boli k jadru, kde by sme zaplatili, platíme poplatok, teda Západoslovenskej energetike sa platil poplatok 3,5 centa z každého vyfakturovaného eura. Na podporu slnečných elektrární, a to podotýkam, to už bolo po tom Klondiku, kedy sa zastavilo, po prijatí novely zákona o obnoviteľných zdrojov za Radičovej vlády sa prakticky zastavil ďalší, ďalšie budovanie fotovoltických elektrární. Čiže to už bolo po tom Klondiku, kvázi. Takže na podporu slnečných elektrární to bolo z jedného eura 2,8 centa a na ostatné obnoviteľné zdroje to bolo 1,8 centa. Hnedé uhlie sme podporovali sumou 1,7 centa. To znamená, že napriek veľmi chybnému nastaveniu podpory fotovoltiky za Ficovej, prvej Ficovej vlády najväčšiu, najväčšmi v rámci poplatkov sa stále podporovalo, podporovalo jadro. Samozrejme, áno, aj, aj likvidácie.
Kde som, tu som.
Jadro je stále prioritou slovenskej energetiky a problém je, že ešte ani dnes nevieme, koľko nás bude stáť, hlavne tá likvidácia, ktorá, ktorá nás čaká, jednak z tých, ktoré už likvidujeme, alebo z tých, ktoré niekedy v budúcnosti likvidovať budeme. Chcem povedať jednu zásadnú vec. Dnes sa dosť rapídne znižuje cena silovej energie. Na berlínskej burze prvýkrát od roku 2005 klesla cena pod 4 centy za kilowatthodinu. Táto cena sa znižuje, silová energia, to znamená, to je tá prvá časť, o ktorej som hovoril, alebo dôvodom prepadu tejto ceny je prevyšujúca ponuka silovej elektriny vďaka obnoviteľným zdrojom napriek odstaveniu ôsmich atómových elektrární v Nemecku a v tej cene sú už započítané odstávky v roku 2015 a v roku 2017. Podľa štúdia nemeckého Institute for Future Energy Systems obnoviteľné zdroje energie tlačia na cenu jednoducho tým, že odhliadnuc od ich investičných nákladov, vyrábajú v reálnom čase elektrinu s minimálnymi nákladmi a na liberalizovanom trhu a tak v podstate znemožňujú drahším výrobcom predávať drahšiu cenu energie. To znamená, Nemcom sa oplatila podpora obnoviteľných zdrojov energie podporným systémom, poplatkami, tým, že sa v konečnej fáze znížila cena silovej energie.
Druhými, druhý, druhú myšlienku chcem vysloviť, ktorá sa týka diskusie o znižovaní cien elektrickej energie na Slovensku, kde sa zakorenil mýtus - a počuť to aj dnes -, že za vysoké ceny môže práve podpora obnoviteľných zdrojov. Už som ukázal, že prehnaná krátkodobá a pravdepodobne účelová podpora fotovoltaike mohla spôsobiť určitý výkyv, no z hľadiska súčasného útlmu nie je v žiadnom prípade tou oblasťou, ktorá by mohla s cenami elektrickej energie pohnúť.
A pes je zakopaný tam, čo som hovoril v úvode, že máme veľmi vysoké zaťaženie v sieťových službách. A to sa ešte vypuklejšie preukazuje dnes, keď ceny silovej elektrickej energie v Európe klesajú a s našimi koncovými cenami sa nič nedeje. A tá hlavná príčina je, opäť poviem, v Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý si neplní svoju funkciu. A hoci riešenie nevidím v jednoduchom, v jednoduchej zmene zákona, ktorú riešime dnes, ešte raz vítam aktivitu skupiny poslancov, aby sme diskutovali o tejto téme a hľadali spolu riešenie.
Ďakujem za pozornosť.
