Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

30.5.2013 o 15:32 hod.

Ing.

Jozef Mikuš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2013 12:02 - 12:04 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Zajac, mal si absolútnu pravdu, keď si hovoril o tom, že v podstate sa nič neudeje, len sa spoja jestvujúce úrady. Všetci zostanú sedieť na vlastných stoličkách v rovnakých budovách. Žiadna reforma, rovnako ako to bolo pri rušení krajských úradov, kde sa absolútne nič nezmenilo, v podstate sa ani nič neušetrilo. Takisto aj centralizácia v tomto prípade určite nebude, určite nebude, pozitívnym krokom z hľadiska toho šetrenia, efektívnosti, efektívnosti, čo by malo byť hlavným motívom každej reformy. Áno, prednosta okresného úradu bude gubernátor, ktorý paradoxne bude ale riadiť svojich pracovníkov len v pracovno-právnom vzťahu, ale v odborných veciach ostáva naďalej gestorom centrálny orgán štátnej správy, to znamená jednotlivé ministerstvá. Bohužiaľ, ale týmto zákonom alebo týmito krokmi, ktoré sa dejú v miestnej štátnej správe sa paradoxne znižuje potenciálna možnosť ďalšieho reálneho udržateľného zefektívňovania štátnej správy. Totiž perspektíva toho šetrenia v budúcnosti by mohla byť v tom, že jednotlivé rezorty, to znamená, ten, ktorý riadi tú špecializovanú štátnej správu, by mohol robiť reformu tak, aby zefektívnil svoje pôsobenie v území. Kdežto s centralizáciou v okresnom úrade, kde tie pavúky budú stále rovnaké, tá efektívnosť prakticky do budúcnosti sa vylučuje. Čiže ak sa tie úrady jednoducho takýmto spôsobom zriadia, až ďalšou zmenou bude možné zefektívňovať ďalšie činnosti. A ak teda budú zberné miesta a výkon rozhodnutia bude niekde inde, tak je úplne jedno, v akom úrade sedí a v ktorom meste sedí. Dôležité je ten prístup k občanovi, čo hovoril pán minister, v tom zbernom mieste.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.6.2013 18:27 - 18:33 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi len veľmi krátko zareagovať na predložený návrh, vládny návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O čo tu vlastne v tomto zákone ide? Pán minister vo svojej dôvodovej informácii na začiatku alebo v odôvodnení povedal veľmi správne a myslím si, že to je aj fakt, že na začiatku bola požiadavka ministerstva financií v rozpočte na rok 2013 príjmy, alebo zvýšenie príjmov zo štátnych hmotných rezerv o, ak si dobre spomínam, nejakých sto miliónov, 130 mil. eur. Vtedy sme aj na schôdzi Národnej rady, neskôr aj na výbore kládli otázky, z čoho to asi je, a dedukovalo sa, že to bude kvázi privatizácia alebo teda ozajstná privatizácia zásob ropy a ropných produktov. Keďže sme nedostávali odpoveď, následne bol zvolaný mimoriadny výbor pre hospodárske záležitosti za účasti celého, prakticky celého vedenia štátnych hmotných rezerv, kde sme sa nedozvedeli nič. Vtedy pán predseda hovoril niečo len o tom, že nepôjde o privatizáciu. Nemal žiadne nejaké nástrely alebo nejakú štruktúru toho, čo a akým spôsobom by sa to malo realizovať. Podotýkam, to už bolo dávno po schválení štátneho rozpočtu. Na výbore v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona opäť padali rôzne otázky. Bohužiaľ, opäť sme nedostali na všetky adekvátne odpovede a opäť hlavne teda z úst predsedu štátnych hmotných rezerv vychádzal, vychádzala taká hlavná odpoveď alebo hlavný message, že nejde, nejde o privatizáciu.
Chcem povedať, že napriek tomu, že pán minister to zdôvodnil vcelku, vcelku zrozumiteľne, v zákone je veľa nejasností. Poviem možno len tri. Nie je jasné, akým spôsobom bude fungovať agentúra v tom zmysle tej dobrovoľnej účasti, vystúpenia, vstupov. Nie je jasné, akým spôsobom bude zabezpečený ten proces prechodu majetku zo štátu do agentúry, resp. zo štátnych rúk do súkromných rúk. Dokonca nevedeli sme ani toľko, o aké množstvo alebo akú, aké číslo ide. Dozvedeli sme sa to na výbore. Som rád, že to teraz povedal aj pán minister, číslo 480 mil. eur.
Čiže tento zákon, v tomto zákone - teda nechcem povedať, že v iných zákonoch ide -, ale nejde tu o fazuľky, ale ide o relatívne veľké, veľké financie. Ja svojím spôsobom nemám proti myšlienke odštátniť štátne hmotné rezervy alebo, pardon, núdzové zásoby ropy, ktoré sú momentálne pod štátnymi hmotnými rezervami, a ropné produkty. Len, ak to chceme urobiť, malo by byť jasné, čo sa stane a akým spôsobom sa to stane a čo z toho bude mať štát. A aj v slovách pána ministra, v dôvodovej správe, aj v zákone je jasné, že môžu vlastniť tie ropné produkty a núdzové zásoby ropy aj súkromné osoby alebo teda súkromné firmy. To znamená, že ide o jasnú privatizáciu štátneho majetku. A opäť nemám z hľadiska princípu ani s týmto problém, len si to treba jasne povedať, jasne nadefinovať, akými krokmi a akým mechanizmom sa tento proces udeje. Bohužiaľ, habkaním aj pána štátneho tajomníka, aj predsedu štátnych hmotných rezerv, aj šéfa Transpetrolu na výbore nedávajú istotu, akým spôsobom naplnenie tohto zákona v praxi bude zrealizované, preto aj podporujem aj návrh, ktorý za chvíľku prednesie kolega. Kolega Miškov o tom povie viac.
Tak mi napadá, pán minister, na začiatku ste boli vy, aj ste to povedali teraz. Možnože keby sa tento zákon bol tvoril na ministerstve financií, možno by jasnejším spôsobom dokazoval alebo bol napísaný ten proces, akým spôsobom to, kvôli čomu ten zákon vznikol, sa naplní. To znamená príjmom, príjmom do štátneho rozpočtu, ale my tu v podstate robíme účtovnú operáciu. Niekto to nazýva aj kaťafalšom, aby sme obišli, aby sme obišli účtovníctvo z hľadiska ESA 95. Ale je to veľmi dôležitá operácia z hľadiska hospodárstva, z hľadiska slovenskej ekonomiky, a preto, chápem, že štát potrebuje peniaze na konsolidáciu, ale tento zákon je dosť zatemnený, dosť nejasný, a preto bude veľmi potrebné sledovať aj jeho aplikáciu v praxi. A to určite budeme robiť.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 31.5.2013 12:01 - 12:04 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené aj kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 147 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/76 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tzv. stavebný zákon, v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 497. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitnú časť dôvodovej správy, časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 477 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, samozrejme, v prípade prijatia do druhého čítania. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Ďakujem pekne za pozornosť. Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.5.2013 16:09 - 16:11 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, položil si také dve otázky. Že prečo nie je lacnejšia energia u nás. No ja sa spýtam, prečo by mala byť, keď nič nerobíme. V Nemecku si urobili energetickú víziu niekedy okolo roku 2000. Takých osem rokov, desať o nej riadne diskutovali a začali konať. Urobili masívnu podporu obnoviteľným zdrojom energie, ktoré zatlačili cenu silovej energie dole, na ktorú možno my dnes doplácame. Ale napríklad v Nemecku komplet poplatky alebo dotovanie obnoviteľných zdrojov sú prenesené na rodiny. To firmy neznášajú. U nás je, u nás, u nás všetky poplatky znášame zhruba rovnako, a preto naše firmy sú nekonkurencieschopné voči Nemecku. Možno by stálo za úvahu, a to som práve mal na mysli, že na tú energetiku sa musíme pozrieť komplexne. Ak ideme podporovať obnoviteľné zdroje a podotýkam, sme v režime, že sme sa zaviazali do roku 2020 zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na 20 %, niečo bude treba zrejme robiť aj s prenosovou sústavou. Chcem len povedať, že možno by bolo za úvahu aj napríklad to, kto sa bude akým dielom podieľať na tých poplatkoch. Nie všetky, nie všetci rovní, alebo všetci. Napríklad rovnakým dielom tá rodina, ktorá je na hranici energetickej chudoby, alebo nejaký nazvem to milionár, ktorý vyhrieva dva bazény. To ale je komplex pohľadov na tú energetiku a nedá sa to riešiť, odtrhnúť to tak, ako to, bohužiaľ, rieši naša vláda, ale aj prvá Ficova vláda, súčasná vláda, a potom sme tam, kde sme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.5.2013 15:32 - 15:46 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, ja vítam každú iniciatívu, čo sa týka energetiky aj podpory obnoviteľných zdrojov, aj keď nie veľmi šťastne, ale aj vysoko účinnej kombinovanej výroby z toho dôvodu, že vždy je, vždy je priestor na diskusiu, pretože jedno, čo je najdôležitejšie v celej tejto diskusii a v celých konaniach za ostatné roky v energetike, je, že Slovensku chýba energetická vízia, energetická koncepcia. Hovoril som o tom pri zákone o energetike, hovoril som o tom pri zákone v tom skrátenom legislatívnom konaní o obnoviteľných zdrojoch energie. A myslím si, že tej diskusie treba viac. Dôkaz, predchádzajúce ostatné vystúpenie môjho predrečníka. Ja sa pokúsim byť úplne vecný a budem vás zaťažovať možno číslami, ale myslím si, že na tom bude asi najrukolapnejšie to, že či za vinu môže jedno, druhé, alebo tretie.
Takže skúsim sa pozrieť na to, čo dnes platí zákazník za dodanie elektrickej energie, ktorú mu vystaví dodávateľ. Zoberiem si ako príklad Západoslovenskú distribúciu, a. s., a najpoužívanejšiu sadzbu pre domácnosti. Pri bežnej spotrebe platí klient, a zoberiem si ešte referenčný rok 2011, vzhľadom na to, že máme najviac informácií a nemyslím si, že rok 2013 bude v tomto smere nejako zvlášť výnimkou alebo že tam budú nejaké veľké odchýlky. Ale ten rok 2011 je presný. Takže za samotnú elektrickú energiu si dodávateľ účtoval 0,0673 eura za kWh, inými slovami 6,7 centa. To je tá silová energia, s ktorou sa tu šermuje, že je najlacnejšia a aká je na tých trhoch, s ktorou dodávatelia elektrickej energie obchodujú na liberálnom trhu. A v našom prípade sú to z veľkej miery Slovenské elektrárne, a. s.
Keď sa pozrieme, akú časť ceny tvorila táto časť, to znamená tá silová energia, zistíme, že to bolo v tom roku 2011 46 %, čiže menej ako polovicu. Dokonca Slovenské elektrárne upozorňujú, že v roku 2011 ich produkt tvoril iba 38 %, ale to je tvrdenie elektrární. Druhú časť ceny pre koncového zákazníka, myslím, že aj kolega Přidal to tu hovoril, ja to len zopakujem, tvoria ďalšie poplatky, ktoré sú spojené hlavne s prenosom a distribúciou. To sú dve veľmi veľké časti. Budem sa opakovať stále v tom. Tieto dve časti sú zodpovedné za vysokú cenu elektrickej energie na Slovensku vrátane strát, plus sú to systémové poplatky, ktorým sa budem venovať trošku podrobnejšie, plus je tam maloobchodná marža distribútora. Teda zdroj, odkiaľ si, odkiaľ si distribučné spoločnosti vytvárajú zisk.
Podotýkam ale, ak chce niekto tlačiť na znižovanie ziskovosti akejkoľvek firmy, čo som zatiaľ povedal v tom reťazci, musí zvažovať aj to, akým spôsobom a čo spôsobí, keď im siahne na zisk, s pohľadom na možné alebo aj isté budúce investície. Čo je najdôležitejšie? Tá časť, ktorá je nad tých 46 %, je regulovaná Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, pretože tá už nepôsobí v liberalizovanom trhu. A ak Slovensko má v Európskej únii jednu z najvyšších cien, tak príčina je z môjho pohľadu práve tu, pokúsim sa to vysvetliť ďalšími príkladmi a číslami. Čiže v našom prípade sú to privysoké poplatky za prevádzkovanie sústavy a distribúciu.
A keďže sme právomoc v tejto oblasti posunuli na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, podotýkam nezávislý úrad, súhlasím s tým, aby sme vyvolávali na tento úrad tlak. Ten tlak by mal byť vyvíjaný sústavne, kontrola by mala byť sústavná, transparentná. A preto si veľa nesľubujem od striel od pása alebo narýchlo šitých, aj keď dobre myslených zmien zákona, akých sme svedkami povedzme aj dnes. Ale rovnako veľa si nesľubujem ani od politických zásahov, akých svedkami sme znova dnes, a nielen dnes, ale aj v minulosti. A počúvame to v prezentáciách pána premiéra alebo ministra hospodárstva.
Riešenie v tejto oblasti vidím v kvalitnom obsadení, preobsadení personálnom tohto úradu a hlavne v zabránení tomu, aby mohli do regulačného úradu zasahovať politici alebo, nedajbože, politicky alebo inak spriaznené osoby.
Chcem povedať ešte raz, že Slovensko nemá tú zmysluplnú energetickú koncepciu, čoho ste mohli byť svedkami aj z úst pána ministra, ktorý to tu potvrdil asi pred tromi mesiacmi a vyzval nás všetkých na diskusiu, ktorá by mala byť v druhom polroku tohto roka, keď sa na tej energetickej koncepcii ide pracovať. Bohužiaľ, je na svete už veľká novela zákona o energetike a je už pripravená aj veľká novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Takže keď sa to schváli, tak potom môže byť, môže byť asi nejaká diskusia. A keď by sme tú víziu mali, potom môžme hovoriť o tom, akým spôsobom budeme riešiť tie vysoké poplatky v rámci distribúcie a v rámci prenosovej sústavy. Pretože napríklad Nemecko ide vymeniť komplet prenosovú sústavu. Ide do toho investovať obrovské peniaze, pretože jeho vízia výroby a ďalšej distribúcie je známa zhruba 13 rokov. Keďže my toto nemáme, tak sme svedkami toho, že jedna vláda jeden rok vystrelí zákon, ktorý podporuje jeden druh výroby, následne o tri roky tá istá vláda bez problémov zastaví podporu úplne.
A pánovi Matovičovi chcem povedať. Samozrejme, že sa o tom vedelo, samozrejme, že sa o tom hovorilo. Rovnakú chybu urobili Češi, rovnakú chybu urobili Nemci. Dokonca Češi, Česi urobili tú chybu dvakrát takú veľkú ako my. Pretože tam sa postavilo na obyvateľa dvakrát toľko fotovoltických elektrární ako na Slovensku a nemajú taký problém s výslednou cenou ako my. Ale k tomu sa, znova hovorím, dostanem, dostanem neskôr. Čiže to, akým spôsobom zasahovať do zisku alebo do presunu peňazí, alebo do použitia peňazí z energetiky, najskôr treba vedieť, čo chceme. Pretože nechcem maľovať čerta na stenu, ale teoreticky mohli by sme urobiť viac škôd ako osohu.
A teraz možno pár myšlienok na dovysvetlenie alebo na vnesenie viacej svetla do povedzme aj tých vyjadrení, ktorých sme tu boli svedkami dnes, teraz alebo aj doobeda. O distribučných a tých prenosových poplatkoch som hovoril. Sú pod úradom pre reguláciu neviditeľné, ťažko, ťažko transparentne zdôvodňovateľné, nevidno do nich a z môjho pohľadu je to najdôležitejšie miesto, ktoré spôsobuje vysoké ceny elektrickej energie. No ale hovoria sa tu aj iné veci, že tým zdrojom sú povedzme aj podpora obnoviteľných zdrojov. A k tomu by som sa chcel vyjadriť. Pretože tie ostatné poplatky, ktorými zvýhodňujeme isté výroby elektrickej energie, sú nasledovné:
Odberateľ elektrickej energie zaplatí do Národného jadrového fondu a na prevádzkovanie jadrových elektrární dokopy 3,5 % z ceny. Do koncovej ceny elektrickej energie sa započítavajú aj ďalšie výdavky a to v roku 2011, čo som spomínal, to bolo pre obnoviteľné zdroje, výroby elektriny z vody, slnka, vetra, geotepla, biomasy a bioplynu. Osobitný doplatok bol pre vysoko účinné, vysoko účinnú kombinovanú výrobu a ešte sme podporovali aj ťažbu hnedého uhlia, ako tu hovoril, alebo fosílne palivá z hnedého uhlia, ako tu hovoril aj kolega Přidal. Ak by sme to zrátali, tak z jedného eura zaplatenej elektrickej energie sme najštedrejší boli k jadru, kde by sme zaplatili, platíme poplatok, teda Západoslovenskej energetike sa platil poplatok 3,5 centa z každého vyfakturovaného eura. Na podporu slnečných elektrární, a to podotýkam, to už bolo po tom Klondiku, kedy sa zastavilo, po prijatí novely zákona o obnoviteľných zdrojov za Radičovej vlády sa prakticky zastavil ďalší, ďalšie budovanie fotovoltických elektrární. Čiže to už bolo po tom Klondiku, kvázi. Takže na podporu slnečných elektrární to bolo z jedného eura 2,8 centa a na ostatné obnoviteľné zdroje to bolo 1,8 centa. Hnedé uhlie sme podporovali sumou 1,7 centa. To znamená, že napriek veľmi chybnému nastaveniu podpory fotovoltiky za Ficovej, prvej Ficovej vlády najväčšiu, najväčšmi v rámci poplatkov sa stále podporovalo, podporovalo jadro. Samozrejme, áno, aj, aj likvidácie.
Kde som, tu som.
Jadro je stále prioritou slovenskej energetiky a problém je, že ešte ani dnes nevieme, koľko nás bude stáť, hlavne tá likvidácia, ktorá, ktorá nás čaká, jednak z tých, ktoré už likvidujeme, alebo z tých, ktoré niekedy v budúcnosti likvidovať budeme. Chcem povedať jednu zásadnú vec. Dnes sa dosť rapídne znižuje cena silovej energie. Na berlínskej burze prvýkrát od roku 2005 klesla cena pod 4 centy za kilowatthodinu. Táto cena sa znižuje, silová energia, to znamená, to je tá prvá časť, o ktorej som hovoril, alebo dôvodom prepadu tejto ceny je prevyšujúca ponuka silovej elektriny vďaka obnoviteľným zdrojom napriek odstaveniu ôsmich atómových elektrární v Nemecku a v tej cene sú už započítané odstávky v roku 2015 a v roku 2017. Podľa štúdia nemeckého Institute for Future Energy Systems obnoviteľné zdroje energie tlačia na cenu jednoducho tým, že odhliadnuc od ich investičných nákladov, vyrábajú v reálnom čase elektrinu s minimálnymi nákladmi a na liberalizovanom trhu a tak v podstate znemožňujú drahším výrobcom predávať drahšiu cenu energie. To znamená, Nemcom sa oplatila podpora obnoviteľných zdrojov energie podporným systémom, poplatkami, tým, že sa v konečnej fáze znížila cena silovej energie.
Druhými, druhý, druhú myšlienku chcem vysloviť, ktorá sa týka diskusie o znižovaní cien elektrickej energie na Slovensku, kde sa zakorenil mýtus - a počuť to aj dnes -, že za vysoké ceny môže práve podpora obnoviteľných zdrojov. Už som ukázal, že prehnaná krátkodobá a pravdepodobne účelová podpora fotovoltaike mohla spôsobiť určitý výkyv, no z hľadiska súčasného útlmu nie je v žiadnom prípade tou oblasťou, ktorá by mohla s cenami elektrickej energie pohnúť.
A pes je zakopaný tam, čo som hovoril v úvode, že máme veľmi vysoké zaťaženie v sieťových službách. A to sa ešte vypuklejšie preukazuje dnes, keď ceny silovej elektrickej energie v Európe klesajú a s našimi koncovými cenami sa nič nedeje. A tá hlavná príčina je, opäť poviem, v Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý si neplní svoju funkciu. A hoci riešenie nevidím v jednoduchom, v jednoduchej zmene zákona, ktorú riešime dnes, ešte raz vítam aktivitu skupiny poslancov, aby sme diskutovali o tejto téme a hľadali spolu riešenie.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.5.2013 15:11 - 15:13 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, pán kolega, povedal si to presne. Predkladá to skupina poslancov, rozhoduje vláda podľa novely, prospech má z toho vybratý investor alebo vybratý subjekt. Vláda evidentne nemá snahu, ale nemá ani odvahu dať túto novelu zákona, napriek tomu, že všetci vieme, že je to vládna novela do pripomienkového konania.
Povedal si správne, že nemôže byť zisk alebo úspech jedného subjektu na úkor druhého subjektu. A pýtal si sa, kto bude mať z toho úspech. Áno, v normálnej demokracii sa osobné vlastnícke majetkové práva, keďže sú to najcitlivejšie práva občanov, merajú laboratórnymi váhami. A preto je nevyhnutné, aby predmet tohto návrhu zákona bol predmetom pripomienkového konania.
Ďalší problém, ktorý vidím, alebo ďalšia myšlienka je, pracovné miesta, ktoré sú v dôvodovej správe, by nemali byť dôvodom na majetkovú ujmu akéhokoľvek človeka alebo občana tejto krajiny. Môžeme rozprávať o verejnoprospešnosti stavby, ale aj tu je to veľmi, veľmi, veľmi citlivé. Myslím si, že práve spomenutie tých 300 pracovných miest je dôvodom na to, akým spôsobom ospravedlniť tento návrh zákona, keďže sa Slovensko nachádza v zlej situácii v oblasti nezamestnanosti. Ale, evidentne, ak takýmto spôsobom chce riešiť vláda nezamestnanosť, tak to je viac než úbohé.
A možno posledná myšlienka. Tak ako to už bolo spomenuté, práve preto, že sú takéto citlivé zákony riešené takýmto necitlivým spôsobom, dochádza k ujme štátu aj finančne, čoho sme svedkami aj dnes.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.5.2013 14:38 - 14:39 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, nebudem reagovať na tú časť, keď si hovoril o tom, že tu je málo poslancov a že tento návrh zákona by si zaslúžil väčšiu účasť. Áno, súhlasím s tým, že mohlo by tu byť viac poslancov, ale tí, ktorí sú tu, určite majú záujem o to, ako prebieha rokovanie. Koniec koncov nie sú tu ani všetci predkladatelia, čo je svojím spôsobom škoda.
Ale čo je dôležitejšie, je, že tak vážny návrh zákona ide ako poslanecký návrh vládnych poslancov. Tento návrh zákona rieši kompetenciu vlády. A preto sa domnievam, dokonca som presvedčený, že toto mal byť vládny návrh zákona. Ale nečudujem sa. My sme tu chceli riešiť poslaneckým návrhom, resp. pozmeňujúcim návrhom obrovskú novelu zákona č. 309/2009 Z. z. o obnoviteľných zdrojoch energie, čo potom išlo v skrátenom legislatívnom konaní. A za prvej Ficovej vlády sme riešili podobný prípad, keď opäť pozmeňujúcim návrhom vládneho poslanca sa dokonca dostalo do zákona schválenie, že sa môže stavať skôr, ako je vôbec vyriešenie pozemku, čo potom zrušil Ústavný súd. Preto si myslím, že, páni kolegovia z vládnej väčšiny poslanci, ktorí ste toto navrhli, si myslím, ste neurobili dobrý krok. Toto malo byť riešené vládnym návrhom zákona. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.5.2013 13:06 - 13:07 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Pani kolegyňa, viem sme spolu na výbore, takže viem, aký máte názor na privatizáciu. Možno by vám vedeli povedať primátori z drvivej väčšiny za stranu SMER v stredoslovenskom regióne, ktorý po prevode vodárenskej spoločnosti na obce a mestá sa zhodne dohodli, že sprivatizujú vodárenskú spoločnosť. Z drvivej väčšiny, 95 %, to boli primátori a starostovia za stranu SMER. V mojom príhovore som hovoril rozdiel medzi privatizáciou a privatizáciou. Ak si ukážeme zlé príklady, tak je zlá. Keď si ukážeme dobré príklady, tak je dobrá. Zisky, ktoré tvorili spoločnosti štátne po privatizácii sú zdrojom štátneho rozpočtu. Môžte si pozrieť, aké boli zisky pred privatizáciou a po privatizácii. No a to Cargo, to je príklad krásny, ktorý som vám čítal. Bol kupec, bola pripravená privatizácia za zhruba 17 mld. slovenských korún. No kto by to kúpil, keby tie peniaze nezískal v budúcnosti naspäť? Zostalo to v rukách štátu. Realita je taká, že dnes tam máme mínus 560 mil. eur. To je rozdiel zhruba.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.5.2013 12:50 - 13:05 hod.

Jozef Mikuš
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2013 15:42 - 15:44 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Nadviažem na svojho predrečníka, kolegu Novotného. Súhlasím s tým, čo povedal ohľadne zákona, ktorý je predkladaný. Nemám problém s jeho podporou. My sme v prvom čítaní na minulej schôdzi spoločne podávali ten návrh, ktorý rieši spoločné bytové priestory. Vtedy, a to tiež oceňujem, pani ministerka povedala, že vecne je to problém, ktorý treba riešiť. Trochu som sklamaný, že za tých pár týždňov do druhého čítania mohlo ministerstvo teda prísť s nejakým iným návrhom, ktorý by riešil tento problém. A ak to nie je prijateľné alebo právne dobré riešiť v tomto návrhu zákona, tak doplnením článku sa to mohlo riešiť v nejakom, v nejakom inom návrhu zákona, ale skrátka máme tu veľkú novelu o ochrane nefajčiarov alebo vládnu novelu o ochrane nefajčiarov, tak sa to mohlo, mohlo tam riešiť. My sme sformulovali s kolegom Novotným pozmeňujúci návrh, ktorý bol vlastne totožný s návrhom zákona, ktorý som predložil na hospodárskom výbore. Opäť vítam, že pán štátny tajomník sľúbil, že túto alebo tento problém bude riešiť ministerstvo, ale tým, ako sa postavilo k tomuto problému medzi prvým a druhým čítaním, tak budem s nádejou očakávať, že v blízkej budúcnosti ministerstvo príde s návrhom tohto problému. Ďakujem.
Skryt prepis