Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, úvodom by som chcel povedať zásadnú vetu, že myslím si, že Slovensku chýba zákon, ktorého názov nesie aj predložený návrh zákona, ktorý prerokovávame. Je to, samozrejme, chyba minulých vlád, možno poslancov Národnej rady, ale jednoducho je dobré, že o ňom rokujeme. Ale chcem zároveň hneď povedať, že myslím si, že tento zákon nikdy nemal byť prerokovávaný...
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, úvodom by som chcel povedať zásadnú vetu, že myslím si, že Slovensku chýba zákon, ktorého názov nesie aj predložený návrh zákona, ktorý prerokovávame. Je to, samozrejme, chyba minulých vlád, možno poslancov Národnej rady, ale jednoducho je dobré, že o ňom rokujeme. Ale chcem zároveň hneď povedať, že myslím si, že tento zákon nikdy nemal byť prerokovávaný v skrátenom legislatívnom konaní. Niečo sme tu počuli v prerokovaní skráteného legislatívneho konania. Dovoľte mi len niekoľko myšlienok, aby som nadviazal na zákon konkrétny.
V predkladacej správe zákona na skrátené legislatívne konanie je jasne napísané, že zákon sa predkladá vzhľadom na ukončenie prechodného obdobia, ktoré vytváralo prekážky nákupu poľnohospodárskej pôdy cudzincom, ale dôvody, ktoré hovoria o tom, na základe čoho podľa zákona sa predkladá v skrátenom legislatívnom konaní, sú, že aby bolo zabezpečené, že poľnohospodársku pôdu budú mať prednostne osoby, ktoré dokážu obhospodarovať atď., atď., a aby odpredaním poľnohospodárskej pôdy došlo k jej využitiu, teda nedošlo k jej využitiu na iné ako poľnohospodárske účely a tak ďalej.
V dôvodovej správe k zákonu samotnému je niekoľko poznámok a myslel som si, že to aj prejdem cez to, ale pán minister to povedal aj teraz pri predkladaní návrhu a zacitujem niečo: "K 30. júnu 2003 na účely podpory formou priamych platieb Slovenská republika deklarovala rozsah poľnohospodárskej pôdy vo výmere 1 955 000 ha, v roku 2012... 1 888 000."
Na inom mieste: "V prospech prijatia preventívnych opatrení zameraných na odborné obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy svedčí i ekonomická stránka realizácie pôdnej služby, keď v roku 2010 na túto činnosť bolo vyčlenených 75-tisíc eur a v roku 2013 je to už iba 55-tisíc eur. Tento proces pokračuje aj v súčasnosti, keď pre rok 2014 boli z dôvodov úspor znížené tieto výdavky o ďalších 20 percent." To je negatívne hodnotenie a čo hovorí zákon? Zákon hovorí to, že prednostne tú pôdu budú obhospodarovať tí, ktorí toto spôsobujú.
Pán minister, tieto dôvody, ktoré sú v rámci aj jednej, aj druhej predkladacej správy, majú riešiť iné zákony ako zákon o nadobudnutí pôvodu poľnohospodárskej pôdy. Tieto veci by sa mali riešiť v pravidlách poľnohospodárskej politiky, v zásadách poľnohospodárskej politiky a v zákonoch, akým spôsobom chceme, aby bola využívaná poľnohospodárska pôda na Slovensku. Dnes na Slovensku je vyše 92 % pôdy obhospodarovanej v nájomnom vzťahu. Nikde inde snáď ako tu, možno je dôležitá konkurencia.
Slovensko má najväčšiu priemernú farmu v Európskej únii, okolo 550 hektárov, druhé Česko má niečo cez 200, vo Francúzsku napríklad je 35 hektárov priemerná farma. Čiže je jasné, že procesy, ktoré budú nasledovať v budúcnosti, musia smerovať k tomu, aby konkurencieschopnosť v poľnohospodárstve bola vyššia. A ja, tak ako som povedal na začiatku, myslím si, že mala by byť chránená poľnohospodárska pôda. Dokonca si viem predstaviť aj, že mala by byť chránená prednostne slovenskými podnikateľmi, ale určite nie na úkor šikanovania majiteľov. Dostanem sa k tomu ešte ďalej. Pretože k poľnohospodárstvu nech hovoria odborníci, ktorí sú na poľnohospodárstvo.
Zoberme si, že z tých viac ako jeden a pol milióna vlastníkov pôdy, taký modelový prípad, že môže tam mať 28 árov v jednej dedine babka, ktorá má 80 rokov a chce si ešte užiť niečo z tej pôdy, ktorú prenajíma družstvu alebo súkromnému podnikateľovi, ktorý má 4,5-tisíca hektárov, ktorý jej takto predloží každý rok zmluvu na 15 rokov za nájomné XY. To nájomné, podotýkam, je jedno z najnižších, priemerné nájomné je jedno z najnižších v Európskej únii. Ak náhodou ten dotyčný užívateľ to nechce kúpiť alebo ak chce kúpiť, už jej to ponúkol, predpokladám, dávno jej už ponúkol, že to od nej odkúpi a jej sa to možno videlo málo. Možno niekto prišiel a teraz ponúkne viac. A ona sa rozhodne, že by mu to predala.
Druhý prípad, niekto zdedil hektár a pol alebo 80 árov, býva v Bratislave, žije tu už niekoľko rokov, ale tie pozemky má v Trebišove alebo niekde na Orave. Chodí tam raz za 5 rokov si to pozrieť možno, možno to má v nájme, možno to nemá v nájme a rozhodne sa, že to predá. Aby to predal a bude to do jedného hektára, tak sa musí zaregistrovať v registri, centrálnom registri, ktoré spadá pod ministerstvo pôdohospodárstva, a v rovnakom čase to musí zverejniť na úradnej tabuli obecného úradu. No chcem si predstaviť toho Bratislavčana, ako pôjde do Trebišova pre 28 árov zverejňovať na úradnej tabuli! Ale viem si to predstaviť, že to spraví. Ale môže sa stať, že ten starosta alebo ten obecný úrad bude mať nejaký problém. A nebude mu to chcieť zverejniť z nejakého dôvodu. Nie je tu nikde napísané, že to musí zverejniť, čo sa stane, keď to nezverejní, čo on rozbije tú skrinku a dá to tam?
Ale to je ešte ten lepší prípad. Ak máte ten pozemok nad jeden hektár, tak ak to chce predať, musí to zverejniť v okresnom nejakom časopise, v novinách, čo už teda tam treba ísť a s niekým sa dohodnúť, aby to zverejnili. Ak tam náhodou nie je ten okresný nejaký časopis alebo noviny, tak to musí urobiť v celoslovenskom nejakom publiku. No keď toto všetko absolvuje a všetko sa splní, tak potom pôjde na okresný úrad. Ak tá babka je v nejakej dedine a okresný úrad je 60 kilometrov alebo 50, čo je bežne, tak tam bude musieť ísť. Ten okresný úrad do 30 dní má dať odpoveď. A čuduj sa svete, predstavte si, keď nedá. Tak do piatich dní tá dotyčná babka musí urgovať ten okresný úrad, aby mu, aby mu, aby jej dala odpoveď, aby jej dal odpoveď. A keď ten okresný úrad nedá tú odpoveď, tak sa môže obrátiť na súd. No, ak to všetko pôjde po masle, tak povedzme niekoľko mesiacov a možno ten kupujúci nestratí trpezlivosť a kúpi to od tej babky alebo od toho Bratislavčana v tom Trebišove, ak telefonicky sa budú nejako alebo mailami dohadovať. No ale ak to nepôjde po masle, tak to môže trvať roky.
A vrátim sa späť, s filozofiou ochrany poľnohospodárskej pôdy naprosto súhlasím. So zákonom, ktorý je prepotrebný a chýba nám, si myslím, že by mal byť. A chcem trošku konštruktívne pristúpiť, ale keďže máme veľmi málo času na to, lebo sme v skrátenom legislatívnom konaní, tak skúsim dať jeden návrh kolegom poslancom zo SMER-u. Z môjho pohľadu toto nie je len ochrana, je to, samozrejme, aj ochrana poľnohospodárskej pôdy, ale neviem, pred kým a koho, ale evidentne je to šikanovanie majiteľov pôdy, ktorí sa rozhodnú svoj malý, väčší kúsok pôdy predať. Podotýkam, viac ako pol druha milióna majiteľov pôdy. Mnohí ľudia ani nevedia, že tú pôdu majú. Čo je väčší problém, keďže sme v uhorskom práve. Máme množstvo spolupodielnikov, ten problém je úžasný, ale keďže všetci budú mať z nich chcieť pokoj, lebo ide o 28 árov alebo o hektár a pol, tak je možné, že to niekomu predajú. Ten, ktorý spĺňa tie podmienky, a ten to potom bez problémov ako celok predá nejakému Dánovi, Luxemburčanovi alebo Belgičanovi, Holanďanovi o 5 rokov. A o 5 rokov tá pôda ako celok bude mať rádovo vyššiu cenu ako tých 28 árov tej babky alebo toho Bratislavčana, ktorý bude rád, že konečne sa zbavil problémov.
Tak skúsim navrhnúť niečo. Keď štát, minister pôdohospodárstva sa rozhodne, že má nejaký majetok prebytočný a chce ho predať, tak musí zo zákona osloviť svoje ministerstvo, svoje inštitúcie v ministerstve a ponúknuť im ich, ponúknuť im ten majetok na odpredaj. Majú na to 30 dní, aby sa vyjadrili. Keď sa nevyjadria, ráta sa, že nikto nemá záujem. Osloví ostatných ministrov keď do 30 dní sa neohlási ani ďalší minister, môže to pán minister predať vo verejnej súťaži. Nerozumiem, prečo my šikanujeme, prečo my vytvárame nové, nové zaťaženie povedzme aj tých okresných úradov, alebo prečo si komplikujeme život a vyrábame úrady pre úrady. Ak chceme vytvoriť centrálny register, nech sa páči, vytvorme centrálny register. Ak tam má niekto zverejniť predaj pozemku na 15 dní, nech ho zverejní. Ale ak sa nikto neprihlási, načo ten ďalší postup? Prečo majiteľ pozemku nemôže so svojím pozemkom, so svojím majetkom nakladať tak, ako uzná za vhodné? A nech zostanú aj tí s tými predkupnými právami, aj všetko, čo tam je napísané v tom zákone, aj keď dá sa o tom diskutovať. Ale viem si to predstaviť.
Čiže to, čo pán minister hovoril, alebo aj čo v predkladacej správe je, že áno, je to posun, lebo budeme mať aspoň register posunov a predajov zmenou majiteľov pozemkov, čo pri troche úsilia sa dá spraviť aj dnes. Však katastre to vedia veľmi dobre. Počítače fungujú, maily fungujú, ale buď, budiš. Máme centrálny register, máme predkupných kupcov zadefinovaných v zákone. Dajme tam nejaký termín, nech to je 30 dní. Ale ak sa nikto neozve, ja nevidím dôvod, prečo ďalej šikanovať občanov. Preto v tejto forme a v takejto podobe zákon v prvom čítaní klub SDKÚ nemôže podporiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis