Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega Kaník, súhlasím s tebou a potvrdzujem, že aj mňa zaráža takmer absolútny nezáujem poslancov o tému Európskej únie. A myslím si, že diskusia o Európskej únii je tak deficitná v rámci Slovenska, že nielen dôsledkom sú, je neúčasť vo voľbách do europarlamentu, ale aj elementárna neznalosť, čo je Európska únia, čo znamená Európska únia pre Slovákov. Ak občania nepochopia, čo je to Európska únia, logicky sa nemôžu ani stotožniť s tým, že zároveň s tým, že sú Slováci, že sme Slováci, takže sme aj Európania. A myslím si, že prerokovávanie týchto správ, ktoré sú súčasťou programu, bol vynikajúci predpoklad na to, aby táto diskusia sa rozšírila. Nikdy v histórii tak ako dnes sme nemali možnosť ovplyvňovať dianie v Európe, vždy to boli mocnosti, ktoré tie pravidlá určovali, a práve ony prišli s tým návrhom, aby sme boli súčasťou toho. A my sme naším vstupom do Európskej únie dostali túto možnosť. Možnosť určovať alebo ovplyvňovať pravidlá, ktoré budú platiť v Európe v rámci spolupráce, ale samozrejme zobrali sme na seba aj určité záväzky, ktoré z toho vyplývajú.
A súhlasím aj s tým, čo si hovoril a dosť obšírne, že správanie sa súčasných predstaviteľov našej vlády vzbudzuje určité obavy. Jednak v tom, že nepresadzujú záujmy Slovenska, lebo prakticky ich nemáme ani veľmi zadefinované a nie sú ani prijaté nejakým konsenzom, a samozrejme aj spochybňovanie záväzkov, ktoré sme v minulosti na seba zobrali.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Pripájam sa k predrečníkom, ktorí hovorili o tom, že diskusia o Európe, Európskej únii, o hodnotách, ktoré Európska únia uznáva, je stále veľmi dôležitá a zatiaľ je aj na Slovensku veľmi málo, myslím, že občania a obyvatelia Slovenska o tom vedia veľmi málo, preto bol aj nezáujem v eurovoľbách. A preto aj taký pohľad na Európsku úniu, ako sme toho svedkami. Aj tu v Národnej rade by si táto diskusia zaslúžila väčšiu pozornosť.
Pán kolega Štefanec, zaujali ma dve tvoje myšlienky. Tá jedna, že ak Európska únia má prežiť, musí stavať na subsidiarite – a ja ešte doplním – na súťaživosti jednotlivých krajín. Keď sme vstupovali do Európskej únie, tak sa stále hovorilo o tom, že chceme vstúpiť dobrovoľne do klubu krajín vyspelých, ktoré vyznávajú určité hodnoty a stále hľadajú alebo hľadali a stále aj hľadajú spôsob fungovania vzájomného na báze týchto hodnôt. To znamená, že sme stále v procese hľadania a v procese tvorby, a tá..., spolužitia, a tá druhá myšlienka je nadväzujúca na to, že aby sme chránili záujmy Slovenska v tomto klube najvyspelejších krajín aj podstatne väčších a silnejších ekonomicky ako my. Je veľmi dôležité, aby sme mali zadefinované určité priority a..., ktoré, ktoré sú v záujmoch Slovenska, aby naši predstavitelia v Bruseli, ale všetci tí, ktorí, samozrejme, to môžu ovplyvňovať, tak presadzovali tieto záujmy.
Súhlasím s tým, že najlepšie by bolo, keby boli zadefinované tak, že by boli tak, že by boli schválené konsenzom, a tým pádom aj tá kompetencia tých predstaviteľov by bola potom vyššia. A súhlasím aj s tým, že v súčasnosti je tá naša aktivita veľmi mizerná a sme akoby len vo vleku udalostí a prispôsobenia sa situácii.

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Novotný, chcem sa ti poďakovať za veľmi vysvetliteľný prejav a oboznámenie nás s problémom z tvojho pohľadu.
A chcem podčiarknuť to, že si sa snažil načrtnúť iné riešenie, ktoré by neznižovalo motiváciu ľudí, aby sa starali o svoje zdravie preventívne, ani neznížilo motiváciu zamestnávateľov, aby sa starali o svojich zamestnancov, len by to bolo lepšie a nezaťažovalo to tak hlavne malých podnikateľov, pretože súčasná vláda nie je naklonená pozitívne alebo priateľsky k podnikateľskému sektoru a hlavne k malým podnikateľom. Mnohokrát sa vyhovára na smernice EÚ a zaťažuje tým inými alebo ďalšími poplatkami, alebo nákladmi zamestnávateľov. Neviem, či je to neschopnosť, či je to schválnosť, alebo je to len zjednodušovanie princípu, prístupu vyriešiť problém povedzme európskej legislatívy. Ale, bohužiaľ, sme tohto svedkami aj v iných rezortoch, kedy vyriešenie nejakého problému z hľadiska smernice Európskej únie sa rieši úplne jednoduchým spôsobom, a to buď zvýšením nejakých poplatkov, alebo zaťažením podnikateľského subjektu inými spôsobmi.
Chcem povedať, že, bohužiaľ, nejaké reformné iniciatívne kroky zo strany vlády z nášho pohľadu, akých sme boli my svedkami na začiatku povedzme minulej dekády, tak teraz neprichádzajú, a keď prichádzajú nejaké iniciatívne návrhy, tak, bohužiaľ, sú to účelové, ako tu mnohí moji predrečníci povedali, dopredu pripravené biznisy pre vopred určené vybraté skupiny podnikateľských subjektov.

Ďakujem pekne. Pán kolega, nezvyknem reagovať vo faktických poznámkach, v týchto budem rád, keď ma budete počúvať. Nezvyknem reagovať vo faktických poznámkach na takéto vystúpenia, ale nedalo mi, aby som nepovedal pár slov.
V rámci rozpravy ste použili, a nielen dnes a nielen vy, ale viacerí ľudia z OĽaNO, také slovné spojenia, že "politické nominácie", "v rámci obrovského politického boja", "neschopnosť návrhov politických špičiek" a tak ďalej. SDKÚ - DS za ostatné obdobie navrhlo troch ľudí, o ktorých ste mohli hlasovať v parlamente, boli to pani Dubovcová, pán Tóth a pán Odor. Chcem sa vás spýtať, aby ste mi odpovedali vo faktickej poznámke, či považujete tie "politické nominácie" za odborné, dobré a ako sa k nim staviate? Pretože ja osobne si myslím, že všetci traja si plnia svoje úlohy na tom postavení, vo funkciách, v ktorých sú, viac ako dobre, pretože mnohí poslanci používajú ich citácie. Včera sme mali možnosť sledovať aj diskusiu k správe ombudsmana.
Takže myslím si, že nie je to o tom, že politické špičky nedokážu, je to o spôsobe prístupu a zodpovednosti aj politických strán, samozrejme, k návrhom svojich nominantov. A nemyslím si, že to bude inak aj hocijakým iným spôsobom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení kolegovia poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 301 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého, Jána Figeľa a Pavla Zajaca na vydanie zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstaraní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 985.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v prvom čítaní, keď som vystúpil, som hovoril k tomuto zákonu, že je škoda, že už dávno ho nemáme, a že je potrebné mať zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, ale zároveň som povedal, že s takto naformulovaným znením mám problém ja aj moji kolegovia z klubu. Preto sme to nepodporili v prvom čítaní.
Čo vlastne takýto zákon by mal obsahovať.
Ide o reguláciu toho, kto môže predávať, kto môže kupovať a za akých podmienok môže kupovať. Každá regulácia, a máme ich v mnohých oblastiach života, by mala byť jasná, prehľadná, jednoduchá. A hlavne nemal by tam byť možný zásah subjektívneho rozhodovania, pretože vtedy narastá veľké riziko možnej korupcie. A tak táto novela nezabráni, keby bola prijatá v takom znení, v akom je, cudzincom v kúpe slovenskej pôdy. To síce nie je ten hlavný dôvod, ktorý ministerstvo zdôvodňuje, že je tento návrh zákona v parlamente.
Ale čo je problém. My máme problém s tou filozofiou toho zákona, ktorý na jednej strane upiera majiteľovi pozemku určité možnosti a na druhej strane zvýhodňuje jednu veľmi úzko vybratú skupinu podnikateľov na pôde. Nechcem veľa hovoriť o regulácii alebo o spôsobe, ktorý zvolil predkladateľ ako reguláciu, lebo je to jeho výsostné právo. Je to aj z dôvodu, že máme veľmi krátky čas medzi prvým a druhým čítaním, aby sme filozofiu zákona mohli meniť. A je to aj z dôvodu, že predpokladám, že 83 poslancov strany SMER by jednoducho filozofiu zmeniť nechcelo alebo nebola by šanca ju u nich presadiť.
Ale chcem trošku pomôcť a navrhnúť jeden pozmeňujúci návrh, aby cesta k tej regulácii, to znamená, aby tá, ako som ju v prvom čítaní nazval, šikana majiteľov pozemkov pri tej tortúre predaja pozemku a na dosiahnutie cieľa teda toho predaja bola trošku jednoduchšia alebo ľahšia. Inými slovami, v pozmeňujúcom návrhu nemením cieľ, mením len zjednodušenie cesty, ako sa k cieľu, teda k tej regulácii predaja pozemkov dostať, aj keď podotýkam, že s tou filozofiou regulácie mám veľký problém.
Ten pozmeňujúci návrh má zhruba tri body alebo tri okruhy.
Jeden okruh je veľmi jednoduchý. A predpokladám, že by mohol nájsť aj podporu vo väčšine parlamentu. A to je odstránenie jedného medzibodu, a to pre tých, ktorí to nemôžu kúpiť priamo a predávajú pozemok na 10 000 metrov štvorcových, aby to museli títo zverejniť v periodiku regionálnom, prípadne celoslovenskom. Myslím si, že tento medzičlánok v rámci toho postupu je veľkou záťažou aj pre toho predávajúceho, pretože ten inzerát v novinách môže byť skoro tak drahý ako cena toho pozemku.
Ten druhý okruh je ten, že domnievam sa, že nemusia byť zvýhodňovaní okrem tých užívateľov pôdy, ktorí užívajú pôdu, aj užívatelia zo susednej obce. A až potom nastupuje podnikateľ, ktorý spĺňa tie podmienky, alebo teda poľnohospodár, alebo človek, ktorý spĺňa tie podmienky, ktoré sú uvedené v regulácii, ktorý podniká na inom území bez ohľadu na to, na ktorom území Slovenska to je. Preto navrhujem vypustiť v § 4 odseky 5 a 6, ktoré hovoria o uprednostňovaní v rámci toho procesu kupujúceho zo susednej obce.
No a ten tretí okruh, ten je najzložitejší, o ktorom nepredpokladám, že by našiel podporu u predkladateľa, ale dovolím si ho navrhnúť. To je problém, že všetky tie náležitosti, ktoré smerujú k tej regulácii, v konečnej fáze musí odobriť okresný úrad. V mojom pozmeňujúcom návrhu navrhujem, aby všetky tie náležitosti, ktoré odobruje okresný úrad, boli prílohou ku kúpnej zmluve. A orgán, ktorý zaregistruje ten prevod, by to skontroloval. To znamená kataster. Jednak by sa tak odbúral z hľadiska dĺžky toho procesu jeden problém a aj problém možnej korupcie, pretože v tomto prípade ak by tie náležitosti boli splnené obligatórne, tak kataster by to musel zapísať. Keď nebude, tak, samozrejme, to nezapíše, vráti to na doplnenie. A v každom prípade keď tam nebude splnené niečo, to, čo regulácia predaja obsahuje, vždy je možnosť zrušiť kúpnu zmluvu.
Ešte chcem doplniť, že v spoločnej správe v bode 4 je odsúhlasené a odporúčané na hlasovanie schváliť z hľadiska vyjadrenia sa na úradnej tabuli, že, citujem, „zverejnenie ponuky na úradnej tabuli je bezplatné“. Jedná sa o pozemky do 10 000 metrov štvorcových, ktoré nejdú tým priamym predajom, ale cez register ponúk. V prípade, že by bol schválený tento bod spoločnej správy, nemôže byť schválený ten pozmeňujúci bod, ktorý tu ruší písmeno b), a to sú tie periodiká, tak navrhujem, pán spravodajca, aby bod 4 spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie. A chcem povedať, že v tom mojom pozmeňujúcom návrhu som tú vetu, ktorá je v spoločnej správe, zakomponoval, prečítam ju len pre ilustráciu alebo pre dovysvetlenie.
Pozmeňujúci návrh, ktorý predložím o chvíľočku spravodajcovi, znie:
Po prvé. V článku I § 6 znie: „Prílohou k zmluve o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku je, ak ide o
a) prevod postupom podľa § 4 až 5
1. výpis z registra preukazujúci splnenie podmienky podľa § 4 ods. 3,
2. čestné vyhlásenie prevádzajúceho alebo kópiu dokladu potvrdzujúceho skutočnosť podľa § 4 ods. 1 písm. c),
3. potvrdenie obce, v ktorej sa podnikanie v poľnohospodárskej výrobe vykonáva, alebo potvrdenie organizácie zriadenej osobitným predpisom12), preukazujúce podnikanie v poľnohospodárskej výrobe podľa § 4 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 4, alebo potvrdenie zamestnávateľa osoby podľa § 4 ods. 9,
4. čestné vyhlásenie o splnení podmienky podľa § 4 ods. 10, ak ide o mladého poľnohospodára,
5. potvrdenie obce, že je daňovníkom podľa osobitného predpisu13), ak ide o prevod podľa § 4 ods. 1 písm. a),
b) pozemok podľa § 2 ods. 2
1. ktorý nie je evidovaný podľa osobitného predpisu14), potvrdenie obce o tom, že ide o pozemok v zastavanom území obce2),
2. špecifikáciu obmedzenia jeho poľnohospodárskeho využitia podľa osobitných predpisov4).“
Doterajšie poznámky pod čiarou k odkazom 13 až 15 sa vypúšťajú.
Doterajšie poznámky pod čiarou 16 a 17 sa označujú ako poznámky pod čiarou 13 a 14.
Po druhé. V článku I § 8 ods. 1 znie: „Orgánom štátnej správy v oblasti nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku je ministerstvo."
Po tretie. V článku l sa vypúšťa § 8 ods. 3.
Odôvodnenie. Prvou časťou pozmeňujúceho návrhu sa vypúšťa kompetencia okresného úradu týkajúca sa overenia splnenia zákonných podmienok nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a zároveň sa rozširuje okruh obligatórnych príloh zmluvy o prevode vlastníctva pozemku tak, aby orgán rozhodujúci o zápise zmeny vlastníckeho práva z nich dokázal posúdiť splnenie zákonného postupu prevodu poľnohospodárskych pozemkov.
To bol ten pozmeňujúci návrh, ktorý sa týkal toho, že nebude overovať všetky tie náležitosti okresný úrad, ale budú súčasťou zmluvy a overí ich kataster.
Pozmeňujúci návrh štyri. To je ten, čo sa týka vypustenia nutnosti toho overovania alebo uverejnenia v regionálnych médiách.
V článku I § 4 ods. 3 znie: „Prevádzajúci je povinný zverejniť ponuku na prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku najmenej na 15 dní v Registri zverejňovania ponúk prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku (ďalej len „register") na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") a zároveň musí túto ponuku zverejniť v rovnakom čase aj na úradnej tabuli v obci, kde sa poľnohospodársky pozemok nachádza. Zverejnenie ponuky na úradnej tabuli je bezodplatné.“
Po piate. V čl. I § 4 ods. 4 sa vypúšťajú písmená a) a b).
Po šieste. V čl. I § 4 sa vypúšťajú odseky 5 a 6. Doterajšie odseky 7 až 10 sa označujú ako odseky 5 až 8. Zároveň je potrebné v čistopise zákona vykonať s tým súvisiace prečíslovanie vnútorných odkazov uvedených napríklad v § 4 ods. 1, 2 a 8, v § 6 ods. 3 písm. b) 2. a 3. bode, v § 6 ods. 5 písm. c), v § 6 ods. 8 písm. b) 2. bode.
Po siedme. V článku I sa vypúšťa § 6 ods. 5 písm. b). Doterajšie písmená c) až e) sa označujú ako písmená b) až d).
Ako som spomínal, súčasne vynímam na osobitné hlasovanie bod 4 zo spoločnej správy.
Odôvodnenie. Dôvodom predloženia druhej časti pozmeňujúceho návrhu je snaha o odstránenie ustanovení, ktoré predstavujú zbytočnú a neprimeranú administratívnu záťaž pre všetkých vlastníkov poľnohospodárskej pôdy, ktorí sa rozhodnú pre jej predaj. Jedná sa o ustanovenia, ktoré zakladajú povinnosti najmä na strane predávajúceho spojené s obligatórnym zverejňovaním ponuky na prevod vlastníctva pôdy v tlačenom periodiku. Pozmeňujúci návrh však navrhuje aj odstránenie ustanovení, ktoré diskriminačným spôsobom obmedzujú potenciálnych kupujúcich – podnikateľov v poľnohospodárskej výrobe tým, že možnosť uchádzať sa o kúpu pozemkov neodôvodnene spájajú s miestom ich podnikania. Vypustenie uvedených ustanovení nebude mať za následok zníženie nastaveného systému ochrany nákupu poľnohospodárskej pôdy cudzincami.
Ďakujem pekne za pozornosť. Chcem vás poprosiť o podporu. Pán spravodajca, ďakujem.
Hlasovanie o mojich pozmeňujúcich návrhoch navrhujem nasledovne, o bodoch 1, 2 a 3 spoločne, bode 4 osobitne a bodoch 5, 6 a 7 spoločne. Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán kolega Záhumenský, ty vieš veľmi dobre, že tí obhospodarujúci podnikatelia, ktorí chceli kúpiť, ponuku už tým majiteľom dali. Otázka je, akú ponuku im dali. A ak sa majiteľ 28 árov alebo 1,5 hektára rozhodol, že za takúto cenu to nepredám, tak to držal. Samozrejme, že nevynechal som schválne ten, ten prvý postup, lebo ten prvý postup je najjednoduchší, ale ten platí aj dnes a keďže dodnes to nekúpili alebo nepredali tí majitelia, tak asi nebudú predávať ani ďalej. Pretože teraz ak nezobrali tú ponuku, ktorú im ten obhospodarujúci dal, a nepredali to niekam inam, tak asi nebol ten kupujúci, ktorý by dal viac. Ale teraz im to ešte sťažíme. To znamená, že oni už možno zlomia palicu nad tým pozemkom a povedia, ja už z toho nikdy nič viac nebudem mať, tak to predám aj za tú babku, ktorú tam mám. A ty veľmi dobre vieš, že tá ponuka, no vo veľmi maličkých prípadoch podľa mojich informácií ide nad bonitu, vo veľkej väčšine prípadov ide pod bonitu, pod bonitu pôdy.
Druhá vec, my potrebujeme v tom poľnohospodárstve konkurenciu, potrebujeme ju ako všade. Prečo tri roky v tom zákone, prečo nie rok? Prečo poľnohospodár, ktorý si povedal, no ja nemám kde poľnohospodárčiť, lebo nemám pôdu, tak robí niečo iné, ale je to poľnohospodár, ktorý má 40 rokov. On sa už nikdy nemôže vrátiť do poľnohospodárstva, na pôdu, nemôže si kúpiť pôdu? Zákon to vylučuje.
Ďalšia vec, keď už poviete takto, tak povedzte: Dobre, ak kúpiš pôdu, desať rokov ju nepredáš! Tomu by som rozumel, tomu by som rozumel, len ten zákon musí mať filozofiu a dnes ja vidím v tom filozofiu len takú, že tí, ktorí na tom robia alebo hospodária a sú to veľmi obrovskí, sú rapídne zvýhodňovaní.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, úvodom by som chcel povedať zásadnú vetu, že myslím si, že Slovensku chýba zákon, ktorého názov nesie aj predložený návrh zákona, ktorý prerokovávame. Je to, samozrejme, chyba minulých vlád, možno poslancov Národnej rady, ale jednoducho je dobré, že o ňom rokujeme. Ale chcem zároveň hneď povedať, že myslím si, že tento zákon nikdy nemal byť prerokovávaný v skrátenom legislatívnom konaní. Niečo sme tu počuli v prerokovaní skráteného legislatívneho konania. Dovoľte mi len niekoľko myšlienok, aby som nadviazal na zákon konkrétny.
V predkladacej správe zákona na skrátené legislatívne konanie je jasne napísané, že zákon sa predkladá vzhľadom na ukončenie prechodného obdobia, ktoré vytváralo prekážky nákupu poľnohospodárskej pôdy cudzincom, ale dôvody, ktoré hovoria o tom, na základe čoho podľa zákona sa predkladá v skrátenom legislatívnom konaní, sú, že aby bolo zabezpečené, že poľnohospodársku pôdu budú mať prednostne osoby, ktoré dokážu obhospodarovať atď., atď., a aby odpredaním poľnohospodárskej pôdy došlo k jej využitiu, teda nedošlo k jej využitiu na iné ako poľnohospodárske účely a tak ďalej.
V dôvodovej správe k zákonu samotnému je niekoľko poznámok a myslel som si, že to aj prejdem cez to, ale pán minister to povedal aj teraz pri predkladaní návrhu a zacitujem niečo: "K 30. júnu 2003 na účely podpory formou priamych platieb Slovenská republika deklarovala rozsah poľnohospodárskej pôdy vo výmere 1 955 000 ha, v roku 2012... 1 888 000."
Na inom mieste: "V prospech prijatia preventívnych opatrení zameraných na odborné obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy svedčí i ekonomická stránka realizácie pôdnej služby, keď v roku 2010 na túto činnosť bolo vyčlenených 75-tisíc eur a v roku 2013 je to už iba 55-tisíc eur. Tento proces pokračuje aj v súčasnosti, keď pre rok 2014 boli z dôvodov úspor znížené tieto výdavky o ďalších 20 percent." To je negatívne hodnotenie a čo hovorí zákon? Zákon hovorí to, že prednostne tú pôdu budú obhospodarovať tí, ktorí toto spôsobujú.
Pán minister, tieto dôvody, ktoré sú v rámci aj jednej, aj druhej predkladacej správy, majú riešiť iné zákony ako zákon o nadobudnutí pôvodu poľnohospodárskej pôdy. Tieto veci by sa mali riešiť v pravidlách poľnohospodárskej politiky, v zásadách poľnohospodárskej politiky a v zákonoch, akým spôsobom chceme, aby bola využívaná poľnohospodárska pôda na Slovensku. Dnes na Slovensku je vyše 92 % pôdy obhospodarovanej v nájomnom vzťahu. Nikde inde snáď ako tu, možno je dôležitá konkurencia.
Slovensko má najväčšiu priemernú farmu v Európskej únii, okolo 550 hektárov, druhé Česko má niečo cez 200, vo Francúzsku napríklad je 35 hektárov priemerná farma. Čiže je jasné, že procesy, ktoré budú nasledovať v budúcnosti, musia smerovať k tomu, aby konkurencieschopnosť v poľnohospodárstve bola vyššia. A ja, tak ako som povedal na začiatku, myslím si, že mala by byť chránená poľnohospodárska pôda. Dokonca si viem predstaviť aj, že mala by byť chránená prednostne slovenskými podnikateľmi, ale určite nie na úkor šikanovania majiteľov. Dostanem sa k tomu ešte ďalej. Pretože k poľnohospodárstvu nech hovoria odborníci, ktorí sú na poľnohospodárstvo.
Zoberme si, že z tých viac ako jeden a pol milióna vlastníkov pôdy, taký modelový prípad, že môže tam mať 28 árov v jednej dedine babka, ktorá má 80 rokov a chce si ešte užiť niečo z tej pôdy, ktorú prenajíma družstvu alebo súkromnému podnikateľovi, ktorý má 4,5-tisíca hektárov, ktorý jej takto predloží každý rok zmluvu na 15 rokov za nájomné XY. To nájomné, podotýkam, je jedno z najnižších, priemerné nájomné je jedno z najnižších v Európskej únii. Ak náhodou ten dotyčný užívateľ to nechce kúpiť alebo ak chce kúpiť, už jej to ponúkol, predpokladám, dávno jej už ponúkol, že to od nej odkúpi a jej sa to možno videlo málo. Možno niekto prišiel a teraz ponúkne viac. A ona sa rozhodne, že by mu to predala.
Druhý prípad, niekto zdedil hektár a pol alebo 80 árov, býva v Bratislave, žije tu už niekoľko rokov, ale tie pozemky má v Trebišove alebo niekde na Orave. Chodí tam raz za 5 rokov si to pozrieť možno, možno to má v nájme, možno to nemá v nájme a rozhodne sa, že to predá. Aby to predal a bude to do jedného hektára, tak sa musí zaregistrovať v registri, centrálnom registri, ktoré spadá pod ministerstvo pôdohospodárstva, a v rovnakom čase to musí zverejniť na úradnej tabuli obecného úradu. No chcem si predstaviť toho Bratislavčana, ako pôjde do Trebišova pre 28 árov zverejňovať na úradnej tabuli! Ale viem si to predstaviť, že to spraví. Ale môže sa stať, že ten starosta alebo ten obecný úrad bude mať nejaký problém. A nebude mu to chcieť zverejniť z nejakého dôvodu. Nie je tu nikde napísané, že to musí zverejniť, čo sa stane, keď to nezverejní, čo on rozbije tú skrinku a dá to tam?
Ale to je ešte ten lepší prípad. Ak máte ten pozemok nad jeden hektár, tak ak to chce predať, musí to zverejniť v okresnom nejakom časopise, v novinách, čo už teda tam treba ísť a s niekým sa dohodnúť, aby to zverejnili. Ak tam náhodou nie je ten okresný nejaký časopis alebo noviny, tak to musí urobiť v celoslovenskom nejakom publiku. No keď toto všetko absolvuje a všetko sa splní, tak potom pôjde na okresný úrad. Ak tá babka je v nejakej dedine a okresný úrad je 60 kilometrov alebo 50, čo je bežne, tak tam bude musieť ísť. Ten okresný úrad do 30 dní má dať odpoveď. A čuduj sa svete, predstavte si, keď nedá. Tak do piatich dní tá dotyčná babka musí urgovať ten okresný úrad, aby mu, aby mu, aby jej dala odpoveď, aby jej dal odpoveď. A keď ten okresný úrad nedá tú odpoveď, tak sa môže obrátiť na súd. No, ak to všetko pôjde po masle, tak povedzme niekoľko mesiacov a možno ten kupujúci nestratí trpezlivosť a kúpi to od tej babky alebo od toho Bratislavčana v tom Trebišove, ak telefonicky sa budú nejako alebo mailami dohadovať. No ale ak to nepôjde po masle, tak to môže trvať roky.
A vrátim sa späť, s filozofiou ochrany poľnohospodárskej pôdy naprosto súhlasím. So zákonom, ktorý je prepotrebný a chýba nám, si myslím, že by mal byť. A chcem trošku konštruktívne pristúpiť, ale keďže máme veľmi málo času na to, lebo sme v skrátenom legislatívnom konaní, tak skúsim dať jeden návrh kolegom poslancom zo SMER-u. Z môjho pohľadu toto nie je len ochrana, je to, samozrejme, aj ochrana poľnohospodárskej pôdy, ale neviem, pred kým a koho, ale evidentne je to šikanovanie majiteľov pôdy, ktorí sa rozhodnú svoj malý, väčší kúsok pôdy predať. Podotýkam, viac ako pol druha milióna majiteľov pôdy. Mnohí ľudia ani nevedia, že tú pôdu majú. Čo je väčší problém, keďže sme v uhorskom práve. Máme množstvo spolupodielnikov, ten problém je úžasný, ale keďže všetci budú mať z nich chcieť pokoj, lebo ide o 28 árov alebo o hektár a pol, tak je možné, že to niekomu predajú. Ten, ktorý spĺňa tie podmienky, a ten to potom bez problémov ako celok predá nejakému Dánovi, Luxemburčanovi alebo Belgičanovi, Holanďanovi o 5 rokov. A o 5 rokov tá pôda ako celok bude mať rádovo vyššiu cenu ako tých 28 árov tej babky alebo toho Bratislavčana, ktorý bude rád, že konečne sa zbavil problémov.
Tak skúsim navrhnúť niečo. Keď štát, minister pôdohospodárstva sa rozhodne, že má nejaký majetok prebytočný a chce ho predať, tak musí zo zákona osloviť svoje ministerstvo, svoje inštitúcie v ministerstve a ponúknuť im ich, ponúknuť im ten majetok na odpredaj. Majú na to 30 dní, aby sa vyjadrili. Keď sa nevyjadria, ráta sa, že nikto nemá záujem. Osloví ostatných ministrov keď do 30 dní sa neohlási ani ďalší minister, môže to pán minister predať vo verejnej súťaži. Nerozumiem, prečo my šikanujeme, prečo my vytvárame nové, nové zaťaženie povedzme aj tých okresných úradov, alebo prečo si komplikujeme život a vyrábame úrady pre úrady. Ak chceme vytvoriť centrálny register, nech sa páči, vytvorme centrálny register. Ak tam má niekto zverejniť predaj pozemku na 15 dní, nech ho zverejní. Ale ak sa nikto neprihlási, načo ten ďalší postup? Prečo majiteľ pozemku nemôže so svojím pozemkom, so svojím majetkom nakladať tak, ako uzná za vhodné? A nech zostanú aj tí s tými predkupnými právami, aj všetko, čo tam je napísané v tom zákone, aj keď dá sa o tom diskutovať. Ale viem si to predstaviť.
Čiže to, čo pán minister hovoril, alebo aj čo v predkladacej správe je, že áno, je to posun, lebo budeme mať aspoň register posunov a predajov zmenou majiteľov pozemkov, čo pri troche úsilia sa dá spraviť aj dnes. Však katastre to vedia veľmi dobre. Počítače fungujú, maily fungujú, ale buď, budiš. Máme centrálny register, máme predkupných kupcov zadefinovaných v zákone. Dajme tam nejaký termín, nech to je 30 dní. Ale ak sa nikto neozve, ja nevidím dôvod, prečo ďalej šikanovať občanov. Preto v tejto forme a v takejto podobe zákon v prvom čítaní klub SDKÚ nemôže podporiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Fecko, no dovoľujem si trošku zapolemizovať v súlade s tým, čo hovoril pán kolega Huba, že inštitút skráteného legislatívneho konania sa má používať ozaj v hraničných dôvodoch. A tie dôvody nie sú preto hraničné, že treba rýchlo niečo riešiť, ale preto, samozrejme, zákon hovorí, zákon hovorí kedy, ale hlavne preto, aby sa neobchádzal legislatívny proces, aby, aby sa nezabraňovalo pripomienkovému konaniu, aby ten zákon, a tento zákon je veľmi dôležitý a dokonca si dovolím aj ja povedať, že s filozofiou relatívne súhlasím, ale s vecným znením nemôžem súhlasiť. Budem o tom hovoriť v prvom čítaní. A práve o to ide, aby to vecné plnenie z hľadiska toho, tej, naplnenia tej filozofie alebo tej vízie toho štátu bolo spravené kvalitne. A to kvalitne sa dá spraviť len vtedy, keď to ide normálnym právnym procesom. A ja chápem, že teraz sme všetci nervózni.
Pán Záhumenský pred chvíľočkou povedal, že nie je to z titulu, že končí obdobie zákazu kupovania cudzincov. No v návrhu na skrátené legislatívne konanie je to jediný dôvod, pán kolega, preskočím trošku. Dovolím si prečítať: "Návrh zákona vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vzhľadom na ukončenie prechodného obdobia, ktoré vytváralo prekážky na kúpu poľnohospodárskej pôdy cudzincom." Čiže to je dôvod, prečo je v skrátenom legislatívnom konaní. Ale to vecné plnenie alebo ten vecný návrh, ktorý je, dnes je taký, že jednoducho prišlo s tým ministerstvo, je to bez pripomienkového konania, a nie som si celkom istý, či nakoniec bude schválené také, ktoré bude v prospech Slovenska.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 278 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Přidala a Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorú máme pod tlačou 939. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou návrhu je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 3. marca 2014 č. 934 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.