Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, už tu bolo povedané veľa, myslím o tom, ako vláda šetrí, resp. nešetrí, aj o tom, akú konsolidáciu robí aj aké konsolidačné úsilie vyvíja. Takmer vo všetkých príspevkoch bolo konštatované, že konsolidačné úsilie vlády je slabé. Ja by som sa chcel pozrieť na tento problém takým porovnaním z iného uhla pohľadu. Totiž rozdiel medzi prístupom štátu a ostatných subjektov verejnej správy je priepastný. Kým štátny rozpočet má v roku 2015 hospodáriť so schodkom 2,44 mld. eur, ostatné subjekty verejnej správy majú dosiahnuť prebytok 680 mil. eur.
Inými slovami, ak by vláda v budúcom roku hospodárila vo vyrovnanom stave, teda ak by nerobila žiadne nové dlhy, celkovo by verejný sektor hospodáril s prebytkom 680 mil. eur. Namiesto plánovaného deficitu 1,98 % HDP by sme boli razom v prebytku 0,9 % HDP. Kabinet Roberta Fica sa už dlhšie spolieha na to, že k lepším záverečným číslam ho vytiahnu nevládne verejné inštitúcie. Preto nie je div, že deficit štátneho rozpočtu, ktorý prichystala ešte vláda Ivety Radičovej, sa od strmšieho poklesu v roku 2012 udržuje stále na vysokej úrovni. Kým v roku 2013 predstavoval schodok 2,25 mld. eur, tento rok by to malo byť o čosi menej, 2,08 mld. eur, a v budúcom roku má tento ukazovateľ ďalej rásť na 2,44 mld. eur.
Inými slovami, všetci si priťahujú opasky, len vláda nie. A to ešte nehovorím o konečnom čísle, je zrejmé, že deficit má byť v budúcom roku ešte vyšší. Hrozivosť deficitu, ktorý tu máme na papieri, sa ešte ukáže výraznejšie, ak ho porovnávame s celkovými príjmami. V budúcom roku chce vláda získať príjmy na úrovni 14,19 mld. eur, no minie o 2,44 mil. eur viac. To znamená, že zatne sekeru v ekvivalente 17 % príjmov. Pritom ostatný verejný sektor pri príjmoch 13,89 mld. eur vyrobí prebytok 680 mil. eur, čo bude tvoriť takmer 5 % jeho príjmov. Kto sa teda všetko uskromní?
Ak si zoberieme prvú šesticu z ostatných subjektov verejnej správy, sú v nej podľa výšky prebytku inštitúcie v tomto poradí: obce, Environmentálny fond, vyššie územné celky, Národný jadrový fond, Štátny fond rozvoja bývania a verejné zdravotné poistenie. Ak dáme bokom fondy, o ktorých hospodárení rozhoduje od stola vláda, potom nám ostane táto trojica: obce, vyššie územné celky a verejné zdravotné poistenie. Tak sa na to pozrime trošku bližšie.
Obce. Mestá a dediny by budúci rok mali hospodáriť s prebytkom 141 mil. eur, príjmy a hlavne daňové príjmy síce obciam porastú, na čo bude mať dopad aj vyššie prerozdelenie dane z príjmu fyzických osôb, no celkové výdavky klesnú medziročne o vyše 15 mil. eur. Je to nevídané, aby niektorému sektoru verejnej správy takýmto tempom klesali výdavky. Keď sa pozrieme na to, kde sa tento pokles zabezpečí, nájdeme ho pri kapitálových výdavkoch. Budúci rok by mali oproti tomuto roku kapitálové výdavky v obciach byť nižšie o 151 mil. eur a ďalšie roky by podľa názoru ministerstva financií mal pokles pokračovať. Pritom všetci vieme, že na mestá a dediny v poslednom období vláda vyvíjala tlak, aby viazali svoje výdavky a míňali menej, ako si rozpočtovali. Pri takomto šetrení obce často zabezpečujú iba základné funkcie, aj to nie vždy, a šetria na kapitálových výdavkoch. Toto má podľa predloženého návrhu rozpočtu verejnej správy pokračovať aj ďalej. Vláda bude ďalej vytvárať vysoké deficity, zvyšovať platy svojim úradníkom a obce sa budú ďalej uskromňovať. Ak to má byť naozaj takto, potom sa problémy v mestách aj dedinách budú stupňovať, čo v budúcnosti po dlhom zanedbávaní vyústi do potreby vysokých vyvolaných investícií a ďalšieho kola zadlžovania. Niekomu sa možno podarí vybŕdnuť z takejto situácie vďaka veľkorysosti a ústretovosti vlády ako napr. nedávno v Žiline. Na to však bude treba mať v radniciach správnych ľudí.
Napokon treba povedať, že načrtnuté prebytkové hospodárenie obcí možno bude iba zbožným prianím vlády vzhľadom k tomu, že aj na tento rok sa rozpočtoval prebytok v celkovom hospodárení obcí na úrovni 22 mil. eur. V skutočnosti sa však hospodárenie podľa rozpočtu ministerstva financií skončí deficitom na úrovni 59 mil. eur.
Vyššie územné celky. Podobne ako obce i vyššie územné celky majú v roku 2015 dosiahnuť prebytok. Ten je vypočítaný na úroveň 111 mil. eur. Pri celkových príjmoch ôsmich žúp 1,24 mld. eur je to však ešte odvážnejšie číslo, lebo porovnateľný prebytok majú dosiahnuť obce pri trojnásobných príjmoch. Peniaze sa nájdu v medziročnom poklese výdavkov o 180 mil. eur. Opäť sa to dosiahne šetrením na kapitálových výdavkoch, ktoré budú v roku 2015 predstavovať iba 85 mil. eur, čo je v porovnaní s týmto rokom iba niečo viac ako polovica. Tu bude poslušnosť pravdepodobne ešte väčšia, lebo všetky župy okrem bratislavskej má SMER pod kontrolou.
Ako vidíme, vláda sa podujala šetriť na samosprávach. Obce a mestá a vyššie územné celky by mali v roku 2015 hospodáriť s kumulatívnym prebytkom 252 mil. eur, čo tvorí 37 % celkového zamýšľaného prebytku verejných inštitúcií mimo okruhu štátneho rozpočtu. Pýtam sa: Ideme šetriť na správnom mieste? Nenakladáme na plecia tým, ktorí sa dokážu slabo brániť? A ak by štát šetril rovnakým tempom, ako to zamýšľa v prípade samospráv, potom by štátny rozpočet namiesto schodku 2,44 mld. eur vytvoril prebytok takmer 700 mil. eur. Evidentne vidiek nie je prioritou vlády.
Rovnako ním nie je ani zdravotníctvo, pretože verejné zdravotné poistenie má budúci rok skončiť s prebytkom 47 mil. eur, a to pri klesajúcich príjmoch a výdavkoch. Príjmy by mali na budúci rok dosiahnuť 4,26 mld. eur, čo je v porovnaní s týmto rokom menej o 15 miliónov. Výdavky však klesnú výraznejšie, o vyše 60 mil. eur oproti tohtoročným očakávaniam. Na výdavky poistenia má budúci rok ísť o vyše 100 mil. eur menej ako tento rok. Ak k tomu pridáme čerstvé skúsenosti so šafárením v nemocniciach pri nákupe prístrojov a zdravotníckych potrieb, rušením dôležitých oddelení alebo čoraz viac pálčivý nedostatok zdravotných sestier pre ich slabé mzdové ohodnotenie, potom je na základe predloženého rozpočtu, potom aj na základe predloženého rozpočtu sa dá usudzovať, že pre zdravotníctvo budúci rok nevyzerá vôbec ružovo.
Ak si ministerstvo financií pochvaľuje, že náš rozpočet patrí k jednému z najlepších pripravených rozpočtov v Európskej únii, tak na pár príkladoch som ukázal, že to nie je vďaka nejakému výraznému šetreniu vládnych inštitúcií. Stavia sa na uťahovaní opaskov samospráv a zdravotníctva, pritom vidíme, aké potrebné sú reformy práve v týchto oblastiach. Namiesto toho, aby zodpovední ministri prichádzali s návrhmi na riešenie, gúľajú ďalej problémy pred sebou a tie dopadajú práve na tých najodkázanejších, a to na chorých a na ľudí v hladových vidieckych dedinách, ak použijem slovník SMER-u a jeho predsedu.
Pri hodnoteniach návrhov predložených rozpočtov verejnej správy často upozorňujem na otázku zadlžovania. Prakticky pri každej rozprave o štátnom rozpočte. Tento rok to nebude inak. Táto vláda má svojím spôsobom aj trošku šťastia, že sa zmenila metodika výpočtu hrubého domáceho produktu. Ak by sa tak nestalo, dlh by zotrval nad 55 percentami a dlhová brzda by sa stále viac zaťahovala. Zbožným prianím vlády je, aby jej nástupkyňa v roku 2017 zaregistrovala, že po poklese sa dostal rozpočet na 51 % HDP, dlh. Mňa vždy viac ako pomerné ukazovatele však zaujímali konkrétne čísla. Hrubý verejný dlh v absolútnych číslach stále stúpa a bude stúpať podľa návrhov. Kým na začiatku roka 2012 bol dlh cirka 30 mld. eur, tento rok prekročil okrúhlych 40 mld. a ku koncu roka 2017 má atakovať hranicu 44 mld. Za uvedených päť rokov to bude predstavovať nárast na, dlh prepočítaný na jedného obyvateľa, z 5 500 na 8-tisíc eur. Takže hoci v podiele na HDP má dlh klesať, čo, samozrejme, je metodika, je to aj korektné, v absolútnych číslach na hlavu bude ďalej stúpať.
Ešte lepšie pochopíme ťaživosť dlhu, keď sa pozrieme na jeho umorovanie. V roku 2012 sme zo štátneho rozpočtu použili na výdavky na obsluhu štátneho dlhu necelých 8 % rozpočtu. V tomto roku to bude 8,6 % a v roku 2017 9,4 %. O tri roky vynaložíme zo štátneho rozpočtu bezmála každé desiate euro na obsluhu dlhu, aby sme splácali dlh. Práve na týchto číslach vidíme nebezpečenstvo ďalšieho zadlžovania štátu. Hlavným dodávateľom nových dlhov sú každoročne deficity štátneho rozpočtu, ktoré, ako som už spomenul, sa tejto vláde nedarí výraznejšie skrotiť.
Osobitnou kapitolou rozpočtov verejnej správy sú eurofondy. Tu vidím niekoľko úskalí, tým hlavným je čoraz väčšia odkázanosť na ne, deformovanie prostredia umelými dotáciami pre vybraných a vyvolávanie finančnej nestability. Odkázanosť Slovenska na eurofondy potvrdzujú čísla. Kým v roku 2012 tvorili zdroje z Európskej únie necelých 13 % výdavkov štátneho rozpočtu, tento rok sa tento ukazovateľ dostane na necelých 15 % a budúci rok sa podľa predloženého návrhu rozpočtu podiel eurofondov na výdavkoch štátneho rozpočtu dostane na takmer 20 %. Inými slovami, každé piate euro, ktoré vydá budúci rok slovenský štátny rozpočet, bude prichádzať z Bruselu.
Samozrejme, že vítam peniaze, aj keď sú zvonka, no uvedomujem si, že nemalá časť týchto peňazí alebo týchto zdrojov je vlastne pokrytá naším vlastným príspevkom do bruselskej pokladnice a práve cez toto dvojité prehnanie prostriedkov cez úradnícke rozpočty z nich môže robiť neefektívne vynaložené prostriedky. Budovanie takejto nezdravej odkázanosti na byrokratické zdroje sa nám môže rýchlo vypomstiť. Stačí, že tok nebude rásť, ale bude vysychať.
A posledným problémom je administrovanie eurofondov. Ako sme videli, tento rok Slovensko bude musieť nesprávne vysúťažené peniaze do Bruselu vracať, a to, samozrejme, zo štátneho rozpočtu. To je významný zdroj finančnej nestability, preto mi v predloženom návrhu, a spomínam to teda hlavne preto, lebo mi v predloženom návrhu verejnej správy chýba dôkladná analýza situácie, výpočet rizík a možností ich eliminovania. A myslím si, že ak sa točí v štátnom rozpočte každá pätina alebo teda celá pätina prostriedkov denominovaná zo spoločnej európskej kasy, tak takáto analýza je určite na mieste.
V predloženom návrhu som si osobitne všímal kapitoly venujúce sa verejnej správe rezortu hospodárstva, rezortu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja vzhľadom k tomu, že pracujem vo výboroch, ktoré sú adekvátne týmto rezortom. Posledné dva spomenuté rezorty majú spoločný menovateľ a je ním už spomínaná odkázanosť na európske peniaze a tá je dokonca výrazne vyššia, ako naznačoval údaj za celý štátny rozpočet.
V rezorte hospodárstva tvorí podiel eurofondov na celkových zdrojoch kapitoly až 58 %. Celkovo tak dve tretiny rozpočtovaných zdrojov kapitoly ministerstva budú tvoriť náklady na projekty súvisiace s eurofondami. V rezorte dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja tvorí podiel eurofondov z celkových zdrojov kapitoly, je o niečo nižšia, ale stále tvorí významnú časť. V roku 2015 by mali eurofondy pokryť z tohto rezortu 38 %. Celkovo teda takmer polovicu rozpočtovaných nákladov zdrojov kapitoly ministerstva budú tvoriť náklady na projekty súvisiace s eurofondami. Toto všetko je, samozrejme, spojené s úskaliami, o ktorých som hovoril predtým, a k tomu pridám ešte čerstvé skúsenosti z tohto roka, ktoré ukazujú, ako sa rozpočty takýchto odkázaných kapitol nafukujú.
V rezorte hospodárstva sa na rok 2014 rozpočtovali eurofondy vrátane spolufinancovania na 301 mil. eur, no v skutočnosti sa vyčerpá len 65 mil. eur, čo je necelá štvrtina. Úmerne k tomu ušetrí vláda na spolufinancovaní, kde pôjde takmer o 35 mil. eur. To však nemení nič na veci, že ministerstvo hospodárstva dokáže v roku 2014 pracovať ledva so štvrtinou rozpočtovaných eurofondov.
V rezorte dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja sa na rok 2014 rozpočtovali eurofondy vrátane spolufinancovania na 975 mil. eur, no v skutočnosti sa vyčerpá len 653 mil. eur, čo sú cirka dve tretiny, samozrejme, úmerne k tomu vláda ušetrí spolufinancovanie. Práve z týchto dôvodov nemožno brať predložené rozpočty uvedených dvoch kapitol úplne vážne.
Ako som už spomenul, v rezorte hospodárstva by mali v roku 2015 eurofondy pokrývať 58 %, v rezorte dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja 38 %. Otázka je, ako budeme hodnotiť čerpanie týchto návrhov v decembri alebo v novembri roku 2015, či to nebude podobný výpočet, ako je tomu spomenutý tento rok.
Hoci by som sa mal pozastaviť aj nad tým, že rozpočtované zdroje kapitol sa majú medziročne znížiť, v prípade rezortu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja o 18 %, hospodárstva dokonca o 28 %, nepozastavím sa, lebo ako som spomenul, čísla sú z môjho pohľadu postavené úplne na vode.
Ešte pár slov k verejnej správe. Osobné výdavky verejnej správy majú v roku 2015 tvoriť 5,06 mld. eur, čo predstavuje 17 % všetkých verejných výdavkov na Slovensku. Oproti rozpočtu na rok 2014 majú tieto výdavky vzrásť takmer o 8 %, o 8 %. Predkladateľ návrhu rozpočtu za tým vidí hlavne zaradenie nových subjektov do sektora verejnej správy, ktoré tam podľa pôvodnej metodiky doteraz neboli, napríklad Železníc Slovenskej republiky, NDS-ky, dopravných podnikov, zakladateľských pôsobností obcí. Nie som si istý, či za týmto nárastom sú iba noví zamestnávatelia, mzdy vo verejnej správe budúci rok porastú, takže toto bude asi jedna z hlavných príčin.
Nemožno hovoriť ani o nejakom zefektívňovaní. Bolo tu už viackrát spomenuté ESO, nebudem sa k tomu vyjadrovať. Som presvedčený, že táto reforma neprinesie očakávané želania a očakávané šetrenia, ktoré tu boli prezentované už niekoľkokrát aj ministrom, podpredsedom vlády Kaliňákom alebo ministerstvom financií v rámci rozpočtov.
Ako som povedal na začiatku, vláda so šetrením, hlavne na sebe, to nemyslí vážne, teda predovšetkým na sebe. Tie príklady, ktoré som tu hovoril, sú toho osobitným dokladom a nie je dobré, že svojím spôsobom sa chváli cudzím perím, to znamená šetrením iných subjektov verejnej správy. Aj z tohto dôvodu, ale aj z iných dôvodov, ktoré som spomenul v mojom príhovore, uvedený návrh rozpočtu nepodporím.
Ďakujem za pozornosť.
