Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, už tu bolo povedané veľa, myslím o tom, ako vláda šetrí, resp. nešetrí, aj o tom, akú konsolidáciu robí aj aké konsolidačné úsilie vyvíja. Takmer vo všetkých príspevkoch bolo konštatované, že konsolidačné úsilie vlády je slabé. Ja by som sa chcel pozrieť na tento problém takým porovnaním z iného uhla pohľadu. Totiž rozdiel medzi prístupom štátu a ostatných subjektov verejnej správy je priepastný. Kým štátny rozpočet má v roku 2015 hospodáriť so schodkom 2,44 mld. eur, ostatné subjekty verejnej správy majú dosiahnuť prebytok 680 mil. eur.
Inými slovami, ak by vláda v budúcom roku hospodárila vo vyrovnanom stave, teda ak by nerobila žiadne nové dlhy, celkovo by verejný sektor hospodáril s prebytkom 680 mil. eur. Namiesto plánovaného deficitu 1,98 % HDP by sme boli razom v prebytku 0,9 % HDP. Kabinet Roberta Fica sa už dlhšie spolieha na to, že k lepším záverečným číslam ho vytiahnu nevládne verejné inštitúcie. Preto nie je div, že deficit štátneho rozpočtu, ktorý prichystala ešte vláda Ivety Radičovej, sa od strmšieho poklesu v roku 2012 udržuje stále na vysokej úrovni. Kým v roku 2013 predstavoval schodok 2,25 mld. eur, tento rok by to malo byť o čosi menej, 2,08 mld. eur, a v budúcom roku má tento ukazovateľ ďalej rásť na 2,44 mld. eur.
Inými slovami, všetci si priťahujú opasky, len vláda nie. A to ešte nehovorím o konečnom čísle, je zrejmé, že deficit má byť v budúcom roku ešte vyšší. Hrozivosť deficitu, ktorý tu máme na papieri, sa ešte ukáže výraznejšie, ak ho porovnávame s celkovými príjmami. V budúcom roku chce vláda získať príjmy na úrovni 14,19 mld. eur, no minie o 2,44 mil. eur viac. To znamená, že zatne sekeru v ekvivalente 17 % príjmov. Pritom ostatný verejný sektor pri príjmoch 13,89 mld. eur vyrobí prebytok 680 mil. eur, čo bude tvoriť takmer 5 % jeho príjmov. Kto sa teda všetko uskromní?
Ak si zoberieme prvú šesticu z ostatných subjektov verejnej správy, sú v nej podľa výšky prebytku inštitúcie v tomto poradí: obce, Environmentálny fond, vyššie územné celky, Národný jadrový fond, Štátny fond rozvoja bývania a verejné zdravotné poistenie. Ak dáme bokom fondy, o ktorých hospodárení rozhoduje od stola vláda, potom nám ostane táto trojica: obce, vyššie územné celky a verejné zdravotné poistenie. Tak sa na to pozrime trošku bližšie.
Obce. Mestá a dediny by budúci rok mali hospodáriť s prebytkom 141 mil. eur, príjmy a hlavne daňové príjmy síce obciam porastú, na čo bude mať dopad aj vyššie prerozdelenie dane z príjmu fyzických osôb, no celkové výdavky klesnú medziročne o vyše 15 mil. eur. Je to nevídané, aby niektorému sektoru verejnej správy takýmto tempom klesali výdavky. Keď sa pozrieme na to, kde sa tento pokles zabezpečí, nájdeme ho pri kapitálových výdavkoch. Budúci rok by mali oproti tomuto roku kapitálové výdavky v obciach byť nižšie o 151 mil. eur a ďalšie roky by podľa názoru ministerstva financií mal pokles pokračovať. Pritom všetci vieme, že na mestá a dediny v poslednom období vláda vyvíjala tlak, aby viazali svoje výdavky a míňali menej, ako si rozpočtovali. Pri takomto šetrení obce často zabezpečujú iba základné funkcie, aj to nie vždy, a šetria na kapitálových výdavkoch. Toto má podľa predloženého návrhu rozpočtu verejnej správy pokračovať aj ďalej. Vláda bude ďalej vytvárať vysoké deficity, zvyšovať platy svojim úradníkom a obce sa budú ďalej uskromňovať. Ak to má byť naozaj takto, potom sa problémy v mestách aj dedinách budú stupňovať, čo v budúcnosti po dlhom zanedbávaní vyústi do potreby vysokých vyvolaných investícií a ďalšieho kola zadlžovania. Niekomu sa možno podarí vybŕdnuť z takejto situácie vďaka veľkorysosti a ústretovosti vlády ako napr. nedávno v Žiline. Na to však bude treba mať v radniciach správnych ľudí.
Napokon treba povedať, že načrtnuté prebytkové hospodárenie obcí možno bude iba zbožným prianím vlády vzhľadom k tomu, že aj na tento rok sa rozpočtoval prebytok v celkovom hospodárení obcí na úrovni 22 mil. eur. V skutočnosti sa však hospodárenie podľa rozpočtu ministerstva financií skončí deficitom na úrovni 59 mil. eur.
Vyššie územné celky. Podobne ako obce i vyššie územné celky majú v roku 2015 dosiahnuť prebytok. Ten je vypočítaný na úroveň 111 mil. eur. Pri celkových príjmoch ôsmich žúp 1,24 mld. eur je to však ešte odvážnejšie číslo, lebo porovnateľný prebytok majú dosiahnuť obce pri trojnásobných príjmoch. Peniaze sa nájdu v medziročnom poklese výdavkov o 180 mil. eur. Opäť sa to dosiahne šetrením na kapitálových výdavkoch, ktoré budú v roku 2015 predstavovať iba 85 mil. eur, čo je v porovnaní s týmto rokom iba niečo viac ako polovica. Tu bude poslušnosť pravdepodobne ešte väčšia, lebo všetky župy okrem bratislavskej má SMER pod kontrolou.
Ako vidíme, vláda sa podujala šetriť na samosprávach. Obce a mestá a vyššie územné celky by mali v roku 2015 hospodáriť s kumulatívnym prebytkom 252 mil. eur, čo tvorí 37 % celkového zamýšľaného prebytku verejných inštitúcií mimo okruhu štátneho rozpočtu. Pýtam sa: Ideme šetriť na správnom mieste? Nenakladáme na plecia tým, ktorí sa dokážu slabo brániť? A ak by štát šetril rovnakým tempom, ako to zamýšľa v prípade samospráv, potom by štátny rozpočet namiesto schodku 2,44 mld. eur vytvoril prebytok takmer 700 mil. eur. Evidentne vidiek nie je prioritou vlády.
Rovnako ním nie je ani zdravotníctvo, pretože verejné zdravotné poistenie má budúci rok skončiť s prebytkom 47 mil. eur, a to pri klesajúcich príjmoch a výdavkoch. Príjmy by mali na budúci rok dosiahnuť 4,26 mld. eur, čo je v porovnaní s týmto rokom menej o 15 miliónov. Výdavky však klesnú výraznejšie, o vyše 60 mil. eur oproti tohtoročným očakávaniam. Na výdavky poistenia má budúci rok ísť o vyše 100 mil. eur menej ako tento rok. Ak k tomu pridáme čerstvé skúsenosti so šafárením v nemocniciach pri nákupe prístrojov a zdravotníckych potrieb, rušením dôležitých oddelení alebo čoraz viac pálčivý nedostatok zdravotných sestier pre ich slabé mzdové ohodnotenie, potom je na základe predloženého rozpočtu, potom aj na základe predloženého rozpočtu sa dá usudzovať, že pre zdravotníctvo budúci rok nevyzerá vôbec ružovo.
Ak si ministerstvo financií pochvaľuje, že náš rozpočet patrí k jednému z najlepších pripravených rozpočtov v Európskej únii, tak na pár príkladoch som ukázal, že to nie je vďaka nejakému výraznému šetreniu vládnych inštitúcií. Stavia sa na uťahovaní opaskov samospráv a zdravotníctva, pritom vidíme, aké potrebné sú reformy práve v týchto oblastiach. Namiesto toho, aby zodpovední ministri prichádzali s návrhmi na riešenie, gúľajú ďalej problémy pred sebou a tie dopadajú práve na tých najodkázanejších, a to na chorých a na ľudí v hladových vidieckych dedinách, ak použijem slovník SMER-u a jeho predsedu.
Pri hodnoteniach návrhov predložených rozpočtov verejnej správy často upozorňujem na otázku zadlžovania. Prakticky pri každej rozprave o štátnom rozpočte. Tento rok to nebude inak. Táto vláda má svojím spôsobom aj trošku šťastia, že sa zmenila metodika výpočtu hrubého domáceho produktu. Ak by sa tak nestalo, dlh by zotrval nad 55 percentami a dlhová brzda by sa stále viac zaťahovala. Zbožným prianím vlády je, aby jej nástupkyňa v roku 2017 zaregistrovala, že po poklese sa dostal rozpočet na 51 % HDP, dlh. Mňa vždy viac ako pomerné ukazovatele však zaujímali konkrétne čísla. Hrubý verejný dlh v absolútnych číslach stále stúpa a bude stúpať podľa návrhov. Kým na začiatku roka 2012 bol dlh cirka 30 mld. eur, tento rok prekročil okrúhlych 40 mld. a ku koncu roka 2017 má atakovať hranicu 44 mld. Za uvedených päť rokov to bude predstavovať nárast na, dlh prepočítaný na jedného obyvateľa, z 5 500 na 8-tisíc eur. Takže hoci v podiele na HDP má dlh klesať, čo, samozrejme, je metodika, je to aj korektné, v absolútnych číslach na hlavu bude ďalej stúpať.
Ešte lepšie pochopíme ťaživosť dlhu, keď sa pozrieme na jeho umorovanie. V roku 2012 sme zo štátneho rozpočtu použili na výdavky na obsluhu štátneho dlhu necelých 8 % rozpočtu. V tomto roku to bude 8,6 % a v roku 2017 9,4 %. O tri roky vynaložíme zo štátneho rozpočtu bezmála každé desiate euro na obsluhu dlhu, aby sme splácali dlh. Práve na týchto číslach vidíme nebezpečenstvo ďalšieho zadlžovania štátu. Hlavným dodávateľom nových dlhov sú každoročne deficity štátneho rozpočtu, ktoré, ako som už spomenul, sa tejto vláde nedarí výraznejšie skrotiť.
Osobitnou kapitolou rozpočtov verejnej správy sú eurofondy. Tu vidím niekoľko úskalí, tým hlavným je čoraz väčšia odkázanosť na ne, deformovanie prostredia umelými dotáciami pre vybraných a vyvolávanie finančnej nestability. Odkázanosť Slovenska na eurofondy potvrdzujú čísla. Kým v roku 2012 tvorili zdroje z Európskej únie necelých 13 % výdavkov štátneho rozpočtu, tento rok sa tento ukazovateľ dostane na necelých 15 % a budúci rok sa podľa predloženého návrhu rozpočtu podiel eurofondov na výdavkoch štátneho rozpočtu dostane na takmer 20 %. Inými slovami, každé piate euro, ktoré vydá budúci rok slovenský štátny rozpočet, bude prichádzať z Bruselu.
Samozrejme, že vítam peniaze, aj keď sú zvonka, no uvedomujem si, že nemalá časť týchto peňazí alebo týchto zdrojov je vlastne pokrytá naším vlastným príspevkom do bruselskej pokladnice a práve cez toto dvojité prehnanie prostriedkov cez úradnícke rozpočty z nich môže robiť neefektívne vynaložené prostriedky. Budovanie takejto nezdravej odkázanosti na byrokratické zdroje sa nám môže rýchlo vypomstiť. Stačí, že tok nebude rásť, ale bude vysychať.
A posledným problémom je administrovanie eurofondov. Ako sme videli, tento rok Slovensko bude musieť nesprávne vysúťažené peniaze do Bruselu vracať, a to, samozrejme, zo štátneho rozpočtu. To je významný zdroj finančnej nestability, preto mi v predloženom návrhu, a spomínam to teda hlavne preto, lebo mi v predloženom návrhu verejnej správy chýba dôkladná analýza situácie, výpočet rizík a možností ich eliminovania. A myslím si, že ak sa točí v štátnom rozpočte každá pätina alebo teda celá pätina prostriedkov denominovaná zo spoločnej európskej kasy, tak takáto analýza je určite na mieste.
V predloženom návrhu som si osobitne všímal kapitoly venujúce sa verejnej správe rezortu hospodárstva, rezortu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja vzhľadom k tomu, že pracujem vo výboroch, ktoré sú adekvátne týmto rezortom. Posledné dva spomenuté rezorty majú spoločný menovateľ a je ním už spomínaná odkázanosť na európske peniaze a tá je dokonca výrazne vyššia, ako naznačoval údaj za celý štátny rozpočet.
V rezorte hospodárstva tvorí podiel eurofondov na celkových zdrojoch kapitoly až 58 %. Celkovo tak dve tretiny rozpočtovaných zdrojov kapitoly ministerstva budú tvoriť náklady na projekty súvisiace s eurofondami. V rezorte dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja tvorí podiel eurofondov z celkových zdrojov kapitoly, je o niečo nižšia, ale stále tvorí významnú časť. V roku 2015 by mali eurofondy pokryť z tohto rezortu 38 %. Celkovo teda takmer polovicu rozpočtovaných nákladov zdrojov kapitoly ministerstva budú tvoriť náklady na projekty súvisiace s eurofondami. Toto všetko je, samozrejme, spojené s úskaliami, o ktorých som hovoril predtým, a k tomu pridám ešte čerstvé skúsenosti z tohto roka, ktoré ukazujú, ako sa rozpočty takýchto odkázaných kapitol nafukujú.
V rezorte hospodárstva sa na rok 2014 rozpočtovali eurofondy vrátane spolufinancovania na 301 mil. eur, no v skutočnosti sa vyčerpá len 65 mil. eur, čo je necelá štvrtina. Úmerne k tomu ušetrí vláda na spolufinancovaní, kde pôjde takmer o 35 mil. eur. To však nemení nič na veci, že ministerstvo hospodárstva dokáže v roku 2014 pracovať ledva so štvrtinou rozpočtovaných eurofondov.
V rezorte dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja sa na rok 2014 rozpočtovali eurofondy vrátane spolufinancovania na 975 mil. eur, no v skutočnosti sa vyčerpá len 653 mil. eur, čo sú cirka dve tretiny, samozrejme, úmerne k tomu vláda ušetrí spolufinancovanie. Práve z týchto dôvodov nemožno brať predložené rozpočty uvedených dvoch kapitol úplne vážne.
Ako som už spomenul, v rezorte hospodárstva by mali v roku 2015 eurofondy pokrývať 58 %, v rezorte dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja 38 %. Otázka je, ako budeme hodnotiť čerpanie týchto návrhov v decembri alebo v novembri roku 2015, či to nebude podobný výpočet, ako je tomu spomenutý tento rok.
Hoci by som sa mal pozastaviť aj nad tým, že rozpočtované zdroje kapitol sa majú medziročne znížiť, v prípade rezortu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja o 18 %, hospodárstva dokonca o 28 %, nepozastavím sa, lebo ako som spomenul, čísla sú z môjho pohľadu postavené úplne na vode.
Ešte pár slov k verejnej správe. Osobné výdavky verejnej správy majú v roku 2015 tvoriť 5,06 mld. eur, čo predstavuje 17 % všetkých verejných výdavkov na Slovensku. Oproti rozpočtu na rok 2014 majú tieto výdavky vzrásť takmer o 8 %, o 8 %. Predkladateľ návrhu rozpočtu za tým vidí hlavne zaradenie nových subjektov do sektora verejnej správy, ktoré tam podľa pôvodnej metodiky doteraz neboli, napríklad Železníc Slovenskej republiky, NDS-ky, dopravných podnikov, zakladateľských pôsobností obcí. Nie som si istý, či za týmto nárastom sú iba noví zamestnávatelia, mzdy vo verejnej správe budúci rok porastú, takže toto bude asi jedna z hlavných príčin.
Nemožno hovoriť ani o nejakom zefektívňovaní. Bolo tu už viackrát spomenuté ESO, nebudem sa k tomu vyjadrovať. Som presvedčený, že táto reforma neprinesie očakávané želania a očakávané šetrenia, ktoré tu boli prezentované už niekoľkokrát aj ministrom, podpredsedom vlády Kaliňákom alebo ministerstvom financií v rámci rozpočtov.
Ako som povedal na začiatku, vláda so šetrením, hlavne na sebe, to nemyslí vážne, teda predovšetkým na sebe. Tie príklady, ktoré som tu hovoril, sú toho osobitným dokladom a nie je dobré, že svojím spôsobom sa chváli cudzím perím, to znamená šetrením iných subjektov verejnej správy. Aj z tohto dôvodu, ale aj z iných dôvodov, ktoré som spomenul v mojom príhovore, uvedený návrh rozpočtu nepodporím.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, vážení páni, milé kolegyne, kolegovia, pán minister, kolegyne tu ani veľmi nevidím, ja osobne na pôde tejto Národnej rady vždy budem vítať návrhy zákonov smerujúce k vyššej transparentnosti pri rozdeľovaní verejných zdrojov a preto vítam aj túto novelu zákona o verejnom obstaraní, ktorá má zamedziť vstupovať do tohto procesu uchádzačom s neznámymi vlastníkmi. Mám výhrady však proti tomu, akým spôsobom a akou formou sa prijíma tento návrh zákona, samozrejme aj môžme len tak pripomenúť, že v akom čase, pretože nevidím dôvod, aby sa prijímal v skrátenom legislatívnom konaní, vzhľadom k tomu, že podľa môjho názoru nespĺňa podmienky podávania návrhu zákona o, v skrátenom legislatívnom konaní.
Preto hneď na začiatku sa pýtam, čo skutočne ozaj vedie vládu ako predkladateľa zákona k tomu, aby bolo nutné konať tak rýchlo, že obchádzame štandardný proces? Chystá sa nejaké konkrétne verejné obstarávanie, v ktorom by sa malo zamedziť nejakému adeptovi s nejasnou majetkovou štruktúrou, aby sa dostali k štátnej zákazke? Alebo je situácia taká nebezpečná, že môže v krátkom čase dôjsť k sprenevere nejakého významného štátneho podniku? Alebo si vláda SMER-u rázne vstúpila do svedomia a chce čím skôr nastoliť nové pravidlá a dôsledne, predpokladám, že bude chcieť dôsledne postupovať vo zvýšenom funkčnom období s netransparentnými súťažami? Alebo napokon ide len o signál verejnosti, že sa vláda popasuje s neduhom, že sa chce vláda popasovať s neduhom klientelistického prideľovania zákazok. Môžeme si odpovedať na túto otázku rôzne, no nech je úmysel vlády akýkoľvek, nepokladám ho celkom za úprimný. Už len preto nie, lebo po odchode pár ľudí z vysokých postov mnohí ďalší, ktorí robia podobne, ostávajú a tak aj konajú.
Uvediem konkrétny príklad, ktorý je síce trošku menej zrozumiteľný ako prípad voličom veľmi známy, a to príklad z Piešťanskej nemocnice, ktorý sme tu preberali pred nejakými dvomi týždňami. No rozsahom je tento prípad omnoho závažnejší. Ide o súťaž zabezpečenia platieb za služby elektronického výberu mýta palivovými kartami. Nebudem vysvetľovať technický proces a technické podmienky, ale zameriam sa na proces, pretože hovoríme o zákone o verejnom obstarávaní, ktorý by mal svojím spôsobom regulovať proces. No krátko sa vrátim do minulosti.
V roku 2009 podpísala Národná diaľničná spoločnosť zmluvu so spoločnosťou SkyToll o poskytovaní komplexnej služby elektronického výberu mýta. Už spôsob výberu tohto poskytovateľa bol kontroverzný, bolo okolo toho veľa aj medializovaných výstupov, a to nielen pre vysokú cenu, ale aj preto, že majitelia boli neznámi. Avšak ďalším problémom, ktorý nastal neskôr, bolo podpísanie zmluvy vybraného poskytovateľa s ďalšou spoločnosťou Fleetpay, podotýkam opäť, priamym zadaním, bez výberového konania a opäť neznámi vlastníci, ktorá mala v nasledujúcich rokoch vybrať na poplatkoch prostredníctvom platieb za mýto palivovými kartami 143 mil. eur. Túto subdodávku získal Fleetpay priamym zadaním, ako som spomínal, čo sa okrem iného stalo aj predmetom kritiky Európskej komisie, okrem iných vecí, ktoré bolo treba zmeniť. Spoločným znakom spoločnosti SkyToll a Fleetpay bolo, že ich konkrétni majitelia boli a sú dodnes neznámi.
Áno, môžeme si povedať, že vtedajšia vláda Roberta Fica nemala toľko oduševnenia ako dnes a mená konkrétnych majiteľov jej nechýbali. Muselo prejsť ďalších päť rokov, aby sa takýto spôsob manierovania so štátnymi prostriedkami začal riešiť, ako sme svedkami toho napríklad dnes pri navrhovanej novele.
Problém z čias prvej Ficovej vlády sa dostal na stôl druhej vlády Roberta Fica, o tom chcem hovoriť. Nie preto, že by už vláda mala záujem aspoň dostatočne predražený proces stransparentniť, Národná diaľničná spoločnosť bola až Európskou komisiou prinútená otvoriť staré protekčné zmluvy. Na zabezpečenie platieb za služby elektronického mýta palivovými kartami musela chtiac-nechtiac vypísať výberové konanie, aj keď sa to dalo riešiť snáď aj inými prostriedkami a zmyslom tohto procesu malo byť vykonať transparentnú súťaž a znížiť poplatky za poskytovanú službu a dať do poriadku pripomienky Európskej komisie. Hoci výška týchto poplatkov nebola dovtedy zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti nikdy zverejnená, šlo o nemalé zdroje, odhady hovoria okolo 6 až 7 % z každej transakcie vykonanej prostredníctvom palivových kariet. Inými slovami, ak mala Národná diaľničná spoločnosť pri konkrétnej transakcii dostať platbu za elektronické mýto, napr. vo výške 100 eur, tak tých 7 eur išlo v prospech firmy Fleetpay.
Snahu znížiť tieto poplatky vyjadril v novembri v roku 2013 v Národnej rade Slovenskej republiky aj minister dopravy, výstavby a verejných prác, pod krídla ktorého spadá táto oblasť. A spočiatku aj kroky Národnej diaľničnej spoločnosti naznačovali, že sa pôjde cestou snáď zníženia poplatkov, keď v septembri v roku 2013 bola ohlásená súťaž na 75,5 milióna eur. No 2. októbra 2013, o necelý mesiac, alebo teda o mesiac neskôr v novom oznámení vyskočila suma na 135 mil. eur, teda na dvojnásobok, alebo takmer dvojnásobok, samozrejme s pridaním nejakého dodatku. V oznámení sa stanovovali podmienky pre uchádzačov, medzi inými napríklad predloženie dokladu, že za predchádzajúce tri roky záujemcovia, záujemca realizoval minimálne jednu podobnú zákazku. Na vyhlásenie výsledkov sme museli čakať viac než rok. Štrnásteho novembra 2014, to znamená štyri dni po tom, ako sme tu odvolávali premiéra vlády Roberta Fica za schránkovú firmu, Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila za víťaza verejnej súťaže spoločnosť PayWell.
Podľa oznámenia vo Vestníku verejného obstarávania môže vybraný uchádzač spoločnosť PayWell získať do roku 2022 pri výbere mýta prostredníctvom palivových kariet 135,5 mil. eur, presnejšie 6,75 % z každej transakcie, ktoré sa dodatkom trošku znížili. O takýto podiel bude mať štát z výberu mýta menej. Firma PayWell vznikla niekoľko dní po vyhlásení verejnej súťaže a dodnes nie sú známi jej vlastníci. Pýtam sa, neuskutočnilo sa toto verejné obstarávanie len naoko, aby sa uspokojila Európska únia alebo Európska komisia a aby si politický spriaznenec, uchádzač prišiel tiež na svoje?
Čo sa udialo za tých dvanásť mesiacov od vyhlásenia obstarávania až po jeho koniec? Účelovosť súťaže a hlavne výber a víťaza potvrdzuje mnohé skutočnosti. Tou najdôležitejšou je, že vybraný uchádzač nesplnil podmienky. V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania sa stanovovali podmienky pre uchádzačov, medzi inými napríklad aj to predloženie, že za predchádzajúce tri roky záujemca realizoval minimálne jednu podobnú zákazku. Vybraný uchádzač PayWell to mohol ťažko dokázať, keďže do Obchodného registra bol zapísaný niekoľko dní po vyhlásení súťaže. Podľa všetkého išlo o účelovú, účelovo založenú firmu. Ako mohol teda takýto uchádzač byť akceptovaný verejným obstarávateľom? Jednoducho. Do verejnej súťaže, do podmienok verejnej súťaže sa zakomponovali skutočnosti, že referencie si môže vybraná firma, respektíve uchádzač kúpiť, alebo inak zabezpečiť.
Ďalším problémom sú majitelia spoločností. To nás dnes zaujíma asi najviac, lebo vo verejnom obstarávaní už chceme mať podľa predloženého návrhu zákona, o ktorom rokujeme, konkrétnych majiteľov. Konkrétni majitelia spoločnosti PayWell, víťaza súťaže na platby mýta palivovými kartami, sú dodnes neznámi, pretože víťaza PayWell-u vlastní firma Cromvell, tú zas SVK Distribution a tú zase firma EVOCK Limited, ktorú sa, čuduj sa svete, má schránku na Cypre neznámy vlastník s jasnými znakmi schránkovej firmy.
Uvedená súťaž bola uzavretá len pár dní po tom, ako sa na pôde tejto Národnej rady minister SMER-u Marek Maďarič po oprávnenej kritike ohľadom nákupu predražených počítačových tomografov vyhlásil, že bude proti ďalšej účasti schránkových firiem na výberových konaniach. Následok je, možno následok, aj takýchto vyjadrení, je vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Dá sa to brať vážne? Pri tomografoch išlo o milióny eur, v tomto prípade ide o desiatky miliónov eur, o ktoré príde štát v prospech neznámej schránkovej firmy.
Ak uveríme tvrdeniam niektorých odborníkov, ktorí tvrdia, že takéto transakcie sa dajú uskutočniť za niekoľko ani nie desatín, alebo desatín percent z obratu a ak si zoberieme mieru netransparentnosti podľa počítačového tomografa v Piešťanoch jedno CT, tak v tomto prípade ide o cca 130 počítačových tomografov, ako boli v Piešťanskej nemocnici.
Ak náhodou o tomto verejnom obstarávaní predseda vlády nevedel, ako údajne nevedel o predraženom obstarávaní CT v Piešťanskej nemocnici, nech koná rovnako. Nech buchne po stole a odvoláva konkrétnych zodpovedných ľudí. Ak tak nespraví, potom bolo konanie po kauze Piešťanskej nemocnice a bohužiaľ, musím povedať, že aj prerokovanie tejto novely len hra pre diváka, voliča. Ak ide o princíp, potom o to viac nech ide o objemy premrhaných štátnych prostriedkov.
Pri schvaľovaní predloženého návrhu zákona sa mi bude hlasovať ťažko. Na jednej strane mi vnútorná zodpovednosť hovorí, že samozrejme, chcem podporiť každý krok, ktorý bude viesť k väčšej transparentnosti a možnému zabráneniu spreneverovania štátnych peňazí. Na druhej strane, ako som povedal na začiatku, nevidím celkom úprimný, a pán minister, odpusťte mi, nie je to o vás, záujem.
Preto aj bez problémov podporím pozmeňujúce návrhy, ktoré tu dosť dlho čítali moji kolegovia predrečníci, ktorí by navrhovanú novelu upravili tak, aby jej záujem, respektíve aby jej dikcia zákona hovorila jasne, že môžme reálne zabrániť tomu, aby schránkové firmy nemohli získavať peniaze zo štátneho rozpočtu. Takže s veľmi ťažkým srdcom, ale pán minister, musím povedať skoro, že aj rád podporím túto novelu zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, položil si otázku, prečo nemôžme diskutovať o kresťanskej sociálnej náuke alebo hodnotách. Preto, lebo sa nedá. Odmietate. My dvaja môžme, ale SMER odmieta. SMER je totiž systém, vy nie ste hodnotová strana, ale veľmi dobre fungujúci systém, účelový, ktorý podporuje vybrané skupiny obyvateľstva s veľmi dobrým PR. Keďže vláda tu má dvoch zástupcov z bystrického regiónu, my sme tiež z toho regiónu, dovolím si ako príklad uviesť, keďže hovoríme o zdravotníctve, príklad zo zdravotníctva.
Posledné tri volebné obdobia okrem tohto posledného, bystrickú župu ovládal jednoznačne SMER. Mal svojich županov a mal väčšinu v zastupiteľstve aj so svojimi kompetenciami v zdravotníctve, polikliník a nemocníc druhého typu.
Prvé volebné obdobie: transformácia všetkých nemocníc druhého typu vopred dopredu určeným nájomcom s tromi rôznymi podmienkami tohto nájmu. Jedna z nich sa v budúcnosti, alebo teda v nedávnej minulosti vykúpila, 240 mil. korún a zmenila majiteľa.
Druhé volebné obdobie: župan, podpredseda SMER-u. Druhé volebné obdobie: župan, druhý podpredseda SMER-u, pardon, v tomto druhom volebnom období bol podpredseda SMER-u župan. Privatizácia troch z piatich polikliník priamym predajom vopred určenému kupcovi. Výsledok? Dve sú nefunkčné, jedna už tretíkrát zmenila, alebo druhýkrát zmenila majiteľa.
Tretie volebné obdobie: župan, podpredseda SMER-u, predaj poslednej polikliniky vopred určenému predajcovi ako výmena pohľadávok dopravnej firme.
Tým chcem naznačiť, že nemôžme diskutovať o hodnotách, keď jednotliví predstavitelia na rôznych úrovniach sa správajú takýmto spôsobom. Nie preto, že by som bol proti transformácii v zdravotníctve, ale rozhodne proti takejto privatizácii, kde sa zvýhodňujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Tiež sa budem venovať tej časti, v ktorej predrečník hovoril o energetike a hlavne o jadre. Úplne súhlasím, že naša výroba elektrickej energie sa približne rovná spotrebe už niekoľko rokov. V niektorých rokoch to dokonca býva opačne, ako si spomínal. Viac jej vyrobíme, ako jej spotrebujeme. Náš energetický mix je považovaný odborníkmi za veľmi optimálny a to ešte máme záväzky voči Európskej únii na zvýšenie percenta výroby energií z obnoviteľných zdrojov energie a zvýšenie efektivity, inými slovami zníženie spotreby. A neviem o tom, že by vláda prichádzala s nejakým veľkým projektom investorským, ktorý by zvýšil spotrebu elektrickej energie u nás. Napriek tomu, tak ako si hovoril, ako aj moji predrečníci vo faktických hovorili, vláda akoby bola zamilovaná do jadra.
Čo je ešte horšie. Dňa 5. novembra minulý týždeň vláda prijala energetickú koncepciu, ktorá sa vypracovávala cca rok a pol a na ktorej sa nič nezmenilo za ten rok a pol od samého úvodu, v ktorej naviac ešte ráta s výstavbou ďalších blokov jadrových v Jaslovských Bohuniciach. Stovky miliónov eur sa dnes reálne vynakladajú na vytvorenie podmienok pre výstavbu tejto elektrárne alebo týchto blokov, vykupujú sa kvôli tomu pozemky úplne zbytočne. Predpokladám a dúfam, že táto jadrová elektráreň nikdy neuzrie svetlo sveta. Vlády Roberta Fica veľmi rady propagujú alebo presadzujú veľké projekty. A prečo? To je aj cítiť z diskusie na tejto schôdzi.
Ale ešte jedna myšlienka k tomu odkúpeniu SPP. Aj niektoré nemocnice na Slovensku sa pohybujú v zelených číslach. A štátne nemocnice majú dlh 350 mil. eur. Pán kolega, vieš si predstaviť, aké „CT-čká“ by sa kupovali vo firmách rádovo stokrát, dvestokrát väčších, ako je piešťanská nemocnica?

Príjemný, dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil ako spravodajca k navrhnutému zákonu, pretože v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedený zákon máme pod tlačou 1189 a predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca sa prikláňam k tomu, čo hovoril navrhovateľ vo svojom úvodnom slove, pretože okrem tej necelej tisícky ľudí, ktorí oficiálne prišli o štátne občianstvo, alebo v rámci nich sme prišli o niekoľko veľmi významných ľudí, ktorí dobre reprezentujú Slovensko nielen doma, ale aj v zahraničí, a to sú ľudia, ktorí nemôžu si skryť ten pas doma, ako hovoril navrhovateľ, ale jednoducho z nejakého dôvodu muselo vyjsť na povrch, že majú aj občianstvo iného štátu. Ide predovšetkým o športovcov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega Dzurinda, takto by som si predstavoval ucelený pohľad, názor, vysvetlenie na skutočnosti, ktoré dnes sú veľmi dôležité, veľmi zaujímavé a o ktorých veľa sa síce píše, ale pravda nie je niekde jasne vysvetľovaná, resp. od ľudí, ktorí o tom hovoria, nie je povedaná celá.
Je však mätúce, keď premiér krajiny hovorí inak ako, v niektorých veciach inak ako jeho podpredseda vlády, niekedy hovorí inak, ako sú uznesenia Európskej únie, ktorej sme členom a ktorej záväzky by sme mali plniť, a niekedy hovorí názory, ktoré nie sú vhodné alebo nepomáhajú dobrým vzťahom povedzme s naším najlepším susedom. Sme síce malá krajina, ale sme krajina, ktorá je spojnicou medzi Východom a Západom, ak to môžem tak povedať, a o to je dôležitejšie, aké názory vychádzajú od nás aj s dodatkom, že svet sa na nás díva aj z pohľadu skúseností, ktoré máme za možno ostatné desiatky rokov.
A ja preto oceňujem, že si veľmi pekne vysvetlil ten postoj k tomu, že Európska únia a, samozrejme, aj Slovensko vnímame a budeme rešpektovať akékoľvek rozhodnutia Ukrajiny, a keď sa Ukrajina rozhodla, že chce byť členom Európskej únie, tak to, samozrejme, môžme privítať, ale rešpektovali by sme aj situáciu, keby sa Ukrajina rozhodla inak. A, samozrejme, aj to vysvetlenie, prečo nemôže byť Ukrajina v obidvoch týchto táboroch a že možno aj ten problém, ktorý nastal, práve vznikol z toho, že hľadala to svoje postavenie, to svoje miesto a ľudia tomu nerozumeli.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem vytrhnúť alebo podčiarknuť dve také myšlienky z vystúpenia kolegu Novotného. Tá jedna je, že pracovať by sa malo oplatiť viac, ako poberať sociálne dávky. Áno, systém vôbec poberania alebo dávania dávok a podpory tých, ktorí pracujú, by mal byť nastavený tak, aby bol motivačný pre tých, ktorí pracujú alebo sa snažia pracovať. Je to dobré nielen pre nich, ale aj pre spoločnosť ako takú, pretože nezamestnaný človek je pre spoločnosť veľmi drahý. A tí, ktorí pracujú, musia vlastne zaplatiť tú dávku, ktorú poberá. A tu mrzí, že, že vláda nerobí nič v prospech tých, ktorí pracujú, a vlastne nerobí nič preto, aby sa motivovali ľudia k práci.
Druhá myšlienka je vzdelanie, pretože si myslím, že vzdelanie, a ty si to hovoril o tom, ako sa v zákone chce podporovať, podporovať tých, ktorých deti navštevujú školskú, školu základnú. Pretože vzdelanie je jeden, jedno z prvkov, ktoré najviac pomáhajú uniknúť z možnej chudoby alebo z možnej biedy, a štatistiky ukazujú, že čím človek je vyššie vzdelaný alebo čím má vyššie vzdelanie, tak tým je aj ľahšie zamestnateľný, respektíve vie sa zamestnať, zamestnať sám. A tu mi opäť chýbajú zo strany vlády nejaké kroky, ktoré by toto podporovali a, samozrejme, vieme tie neblahé dôsledky podpory školskej dochádzky za prvej Ficovej vlády, ku ktorým sa teraz nechcem vracať.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem sa poďakovať všetkým kolegom, ktorí reagovali faktickými poznámkami na moje vystúpenie. Dotknem sa tak okrajovo troch.
Pán kolega Kuffa, keď si čítal ten paragraf, no prečítal si jasnú predprípravu na predaj cisternami a vodovodmi do zahraničia a o tomto paragrafe, respektíve o celom zákone vláda hovorí, že zakazuje predaj.
Pán kolega Jurzyca, áno, ja tiež vnímam ako obrovský hendikep, že Slovensko nemá víziu alebo jasný pohľad na to, ako chce riešiť svoje nerastné bohatstvo. Samozrejme aj v súvislosti s tým, aby sme to neriešili partikulárne, keď nastane niekde nejaký problém, a samozrejme aj v súvislosti s tým, aby to bolo v prospech všetkých občanov, respektíve najviac občanov Slovenskej republike ako celku a samozrejme prioritne dotknutých miest a obcí. A aby sme nepôsobili len negatívne na tieto obce a len pod tlakom napríklad aj opozície im možnosť, dovolili možnosť rozhodnúť sa v referendách pri niektorých ťažbách nerastných surovín.
A, pán kolega Martvoň, no opäť vidím, že tu nie je, to je také typické preňho, zaštekať vo faktickej a nepočkať ani na odpoveď. Tomu hovorím politikárčenie, pán kolega, ak ma niekde počúvate. A moja otázka, že čo sa stane, ak neprejde ústava, vlastne bola o tom, že či SMER politikárči alebo mu ide o vec. Ak ústava neprejde, dáte do druhého čítania ten istý pozmeňujúci návrh, ktorý bude v tej ústave o zákaze predaja vody do zahraničia? To bola moja, to bola filozofia tej otázky.
A k tomu, že či premiér dneska nezosmiešňoval opozíciu. No nezdal sa mi, že by zosmiešňoval, skôr si myslím, že zdal sa trochu nervózny. A ak chcete také prirovnanie, tak sa mi zdalo, že tam bolo niečo ako ústup, náprava, zatiahnutie ručnej brzdy.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, možno sa mi bude lepšie dívať takto do očí (reakcia na to, že predkladateľ sedí oproti v pléne), aj keď si myslím, že predkladateľ má sedieť tu po ľavej strane.
Vláda Slovenskej republiky prišla do Národnej rady s návrhom zákona o vodách, v ktorom konštatuje niekoľko takých skutočností z jej pohľadu. Ja sa pokúsim parafrázovať. "Voda je strategická surovina,"  – s tým sa dá naprosto súhlasiť. "Týmto zákonom sa zakazuje vyváženie vody vo veľkom do zahraničia,"  – a s tým sa nedá súhlasiť. "Podľa Súdneho dvora je voda tovarom, znamená to, že ide o voľne obchodovateľnú komoditu,"  – s tým sa takisto nedá súhlasiť. "Ten, kto má povolenie na odber vody, má podľa európskych platných právnych predpisov právo na vývoz vody do štátov Európskej únie,"  – s tým sa takisto nedá súhlasiť.
Dovolím si pozrieť na vec trošku podrobnejšie z hľadiska teda dokumentov, ktoré platia, a možno rozšírim okruh myšlienok, o ktorých hovoril vo svojom vystúpení kolega Huba.
Rada Európskej únie prijala Smernicu 23. októbra roku 2000 č. 2000/60/ES, ktorá sa skrátene volá aj Rámcová smernica o vode, ktorá vo svojej preambule, citujem, hovorí: "Voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky, ale skôr dedičstvo, ktoré je treba chrániť, brániť a nakladať s ním ako takým.". To znamená, že tá filozofia, o ktorej sa tu hovorilo, Európskej únie, hovorí jasne, akým spôsobom by sa mali uberať národné krajiny v rámci hospodárenia s vodou.
Táto rámcové smernica o vode hovorí aj o iných pojmoch, ktoré sú zadefinované. Tie dva najdôležitejšie sú: využívanie vody a vodohospodárske služby. A ak zostaneme pri týchto pojmoch, ktoré sú definované v tejto rámcovej smernici, tak možno lepšie pochopíme filozofiu Európskej únie, alebo to, čo nám nakladá Európska únia, aby sme aproximovali do nášho zákona.
Všetky služby, ktoré súvisia s poskytovaním vody domácnostiam, podnikateľom, inštitúciám, ale všetko, čo sa týka odberu, akumulácie, úpravy, distribúcie povrchovej alebo podzemnej vody, hovoria vodohospodárske služby, ktoré sú zadefinované v tejto rámcovej smernici. Podotýkam ale, tieto služby súvisiace s rozvodom a dodávkou vody a služby súvisiace s odpadovými vodami sú vyslovene vyňaté z uplatňovania slobody poskytovať cezhraničné služby. To znamená služby, ktoré sú zadefinované v rámcovej smernici o vodách, nedovoľujú podnikať s vodou cez hranice.
Ako to obísť, keď chcem vyvážať vodu? Navrhnem do zákona iný pojem. A ten pojem, ktorý navrhla vláda Slovenskej republiky do zákona, je "preprava alebo prevod vody". Citujem, v § 1 ods. 4 návrhu zákona: "Využívanie podzemnej vody odobranej zo zdrojov podzemnej vody na prepravu vody dopravnými prostriedkami alebo prevod vody potrubím cez štátnu hranicu z územia Slovenskej republiky (ďalej len "preprava alebo prevod vody").". A toto je to zaklínadlo, ktoré umožňuje alebo umožní po prijatí tohto zákona distribuovať vodu cez hranice Slovenskej republiky mimo rámcovej smernice Európskej únie. Pán minister, ak hovorím inak, ako je pravda, alebo čo hovorí smernica, rád si to vypočujem.
V tejto súvislosti chcem doplniť, že do Rámcovej smernice o vode nám Európska únia predpisuje, aby sme do, alebo predpisovala, aby sme do konca roku 2013 dali vyhodnotenie kvantifikácie chemického stavu vôd a ekonomickú analýzu využívania stavu vôd. Z toho dôvodu, aby jednotlivé členské štáty skvalitnili a zlepšili túto rámcovú smernicu podľa týchto analýz. Ak mám dobré informácie, nedodali sme, tam mala byť naša aktivita.
A tu podotknem ešte jednu takú informáciu, ktorú som zachytil v tejto rozprave. Na jednej strane vláda hovorí, že týmto zákonom zakazuje prevod vody do zahraničia vo veľkom, na druhej strane, keď sme argumentovali tým, že to nikde v zahraničí prakticky neexistuje, že neexistuje objektívna cena vody, neexistuje regulácia, neexistujú nejaké pravidlá, existuje len filozofia v Európskej únii a v podstate zákony, ktoré platia na národnej úrovni, respektíve tie, ktoré sú v rámci Európskej únie, ktoré z nášho pohľadu neumožňujú prevod vody cez hranice, tak pán minister povedal: a prečo by sme raz nemohli byť pioniermi? To som zachytil v rozprave. To znamená pioniermi v prevode vody cez hranice vo veľkom, ak som to dobre pochopil. (Reakcia v sále.) Tak v čom budeme pionieri? Zakážeme. Aha, dobre.
Mnoho sa tu hovorilo o tom, že dnes neplatí v našich zákonoch zákaz, respektíve je možnosť predaja vody cez hranice vo veľkom. Už moji niektorí predrečníci o tom hovorili, chcem len povedať, že pre užívateľa vody na odber podzemných vôd je potrebné orgánom štátnej správy, vodnej správy, dodať množstvo, podotýkam, množstvo potvrdení, respektíve podmienok, ktoré pre toto povolenie na osobitné užívanie vôd je možné dostať. V prípade, že niekto preváža dnes vodu do zahraničia, z nášho pohľadu, z môjho pohľadu, musel porušiť zákon. A ja možno pánovi, nie možno, ale istotne pánovi ministrovi dám interpeláciu aj ohľadne toho prípadu, o ktorom je nám známe, respektíve ktorý tu bol spomenutý, o vývoze vody do Poľska, minerálnej vody do Poľska, kto, alebo kto a akým spôsobom porušil zákony Slovenskej republiky.
A záverom ešte jednu takú poznámku z toho, čo sa stalo dnes, už to tu bolo povedané. V pléne Národnej rady máme zákon v prvom čítaní, ktorý podľa nášho názoru, podľa môjho názoru legalizuje prevod vody za istých podmienok do zahraničia. Pán minister, vláda Slovenskej republiky hovorí, že zakazuje predaj vody. Dnes ráno sme boli svedkami tlačovej besedy, na ktorej premiér a pán minister ohlásili iniciatívu podať ústavný zákon, ktorý bude zakazovať predaj vody do zahraničia. O technike veci tu už bolo povedané, celkom tomu dobre nerozumiem, ale z logiky veci mi vyplýva, pán minister, ak chcete zabrániť predaju vody do zahraničia, tak to dajte do tohto zákona v druhom čítaní. Vstaňte sem, povedzte, máme záujem o zákaz predaja vody, dáme to sem, vyjmeme § 17a, plus tam dáme tento a tento doplnok, ktorý zakáže predaj vody. Alebo jednoducho stiahnite tento návrh zákona a začnite rokovať o zmene ústavy. Podľa toho, čo tu bolo povedané, možno, možno to bude aj úspešné. Ale prikláňam sa k návrhu, ktorý povedal jeden z kolegov pred chvíľou.: čo sa stane, keď ústava neprejde?
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Súhlasím s mojím predrečníkom, s kolegom Kaníkom o tom, že, alebo s tým, že schválením tohto zákona sa legalizuje do zákonnej podoby predaj vody cez potrubia alebo cisterny do zahraničia. A súhlasím aj s tým, že prakticky celý zisk z tohto predaja pôjde do rúk subjektom, ktoré budú odobrené vládou Slovenskej republiky, respektíve ministerstvom životného prostredia.
Použil mnoho, kolega Kaník použil mnoho príkladov aj z minulosti pomoci štátu, sofistikovanej pomoci štátu vybraným subjektom. Ja by som doplnil ako príklad za prvej Ficovej vlády rozdelenie profilov na našich riekach pre výstavbu malých vodných elektrární. Tu občas niekto povie, že raz je pri moci jeden, raz druhý. Tých profilov sa rozdelilo také veľké množstvo, že už prakticky nebude možné prideliť ani jeden, ale najhoršie na tom je, že opäť bez akýchkoľvek regulárnych pravidiel z hľadiska environmentálnych ekologických dopadov, s ktorými sa robí biznis. Dnes s tým majú obce mnoho problémov z hľadiska územných plánov a, čuduj sa svete, za tejto vlády Roberta Fica sa práve jedine týmto výrobcom udelila výnimka pri zavádzaní poplatku za pripojenie do siete.
Takisto aj tento návrh zákona je vysoko sofistikovaný, hovorili tu o tom mnohí moji predrečníci, ktorí hovorili o tom, že, že opäť bude pomáhať vybraným subjektom účelovým spôsobom, rozhodnutím politických špičiek.
Ďakujem.