Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Nadviažem na kolegu z tej časti vystúpenia, kde kritizoval zlyhávania, respektíve problémy, ktoré vznikli pri čerpaní eurofondov. V piatich operačných programoch došlo k takýmto, k takýmto zlyhaniam aj kontroly a musím povedať, že aj zo strany úradu vlády, alebo zo strany vlády. Pretože nedávno medializovaný prípad štatistického úradu, ktorý koniec koncov kritizoval aj predkladateľ správy podpredseda Ľubomír Vážny, sme zobrali vážne aj my a zvolali sme mimoriadny výbor pre verejnú správu. Boli sme na poslaneckom prieskume na štatistickom úrade, kde vznikla korekcia 5,4 mil. eur len na základe tohto ich projektu, ktorý je v rámci opisu a podľa všetkého a aj podľa vládnych, aj opozičných poslancov s vysokou pravdepodobnosťou zlyhal riadiaci orgán, čím je úrad vlády. Ešte sa budeme daným problémom zaoberať, pretože v rámci opisu tá korekcia bola u 16 projektov a všade vo výške 25 %. Predkladateľ nielen tieto čísla, ale všetky čísla korekcie a zlyhania uvádza vo svojej správe, ale akoby ich tak trošku zľahčoval s kvázi budúcimi opravnými mechanizmami, ktoré môžu a nemusia vyjsť. Preto mne chýba v predkladacej správe taká stať alebo časť, kde by bolo vyčíslené, akú sekeru bude musieť zaťať štát minimálne z dnešných vedomostí a kto je za to zodpovedný? A tak isto mi rovnako chýba aj analýza projektov, ktoré boli znefunkčnené a ako z hľadiska toho znefunkčnenia tých projektov bude dopad na, aký bude dopad na rozvoj regiónov, jednotlivých odvetví, prípadne zamestnanosť.

Ďakujem. Pani podpredsedníčka, chcel by som oznámiť, že hlasovanie č. 57 o Vyhlásení Národnej rady k 70. výročiu skončenia druhej svetovej vojny, ma hlasovacie zariadenie vykázalo, že som nehlasoval. Chcel by som do protokolu zaznamenať, že som hlasoval za.

Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Čakal som, pretože som si to aj vyhľadal vo Vestníku vo verejnom obstaraní. Ja som dal tú otázku preto, lebo mnoho rozhorčených otázok som dostal aj telefonicky, aj mailovo, ale potom som si to pozrel trošku konkrétnejšie. Tak ako ste spomínali, ide o zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky a viacero úsekov v rámci celého Slovenska.
Len trošku ma zarazili niektoré veci. Pán minister, vyberiem si dva, tie asi z tých najväčších, dva 45-kilometrové úseky, nebudem menovať ani ktoré, tri cenové ponuky tých istých uchádzačov. Na jednom 45-kilometrovom úseku prvá ponuku 24 600, druhá 24 500, tretia 24 800 cca. V druhej ponuke prvá ponuka 27 370, 27 190, 27 587. Pán minister, hovoríme tu už takmer dva týždne o vynakladaní, o efektívnom vynakladaní verejných zdrojov v rámci jednotlivých ministerstiev, konkrétne vášho ministerstva z predchádzajúceho obdobia. Tak moja doplňujúca otázka znie: Pán minister, myslíte, že takto zrealizované verejné súťaže môžeme klasifikovať ako efektívne vynaložené verejné zdroje?
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, nezvyknem tykať vo faktických, ale teraz budem. Si vo fázovom posune, ale sa mi zdá, že už niekoľko rokov. Teraz ale je bod odvolávanie Figeľa. Ty si rozprával o nejakom čase, kedy bol Figeľ niekde v Bruseli. Pán kolega, to zlé HZDS, z ktorého si ty vystúpil, bolo také zlé, že potom SMER si ho zobral a prehováral do koalície a narobil dobrú kucapacu. A keď si hovoril o tom Zajacovi, Zajac nebol, teda minister Zajac, on nebol v klube len HZDS, on chodil do každého poslaneckého klubu. Vtedy totiž bol iný život, iný svet. Opäť, nerád to hovorím, ale iná kultúra v tej politike. On išiel do každého poslaneckého klubu, predstavil svoj zákon, požiadal ho o podporu a požiadal ho aj o vylepšenie. A ak si dobre pozrieš, tak si všimni, že každá tá veľká Zajacova reforma obsahovala minimálne 140 poslaneckých návrhov koaličných. To znamená, že to bola tvorba celej poslaneckej snemovne. Nie som si istý, ale myslím, že tam sa zakomponovali aj niektoré opozičné návrhy do tej reformy Zajacovej. Čiže to nebolo o tom, že prišiel Zajac nahovárať nejakých poslancov za HZDS. Len v tom čase už HZDS bolo v rozpade. A neviem, či ty si nebol jediný, ktorý výhybku hodil doľava, ale tí, ktorých si aj čítal tam, a nielen tí, ktorí ostali v tom čase v HZDS, vtedy si už mohli slobodne vysloviť svoj názor. A oni hlasovali, viacerí z nich aj preto, že sa rozhodovali slobodne. Lebo sme žili v inej dobe, Dušan. A toto si si vážne, toto vystúpenie, mohol odpustiť, lebo spájať HZDS, KDH, to je väčšia absurdita ako dôvodová správa k odvolávaniu Figeľa.

Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali.
Pani Kiššová, no ani ja tomu nerozumiem, ale povedali ste to pekne. A je predsa neuveriteľné, že niekoho chcú odsudzovať, verejného funkcionára chce niekto odsudzovať za to, že konal čo najlepšie vo verejnom záujme. Ale tak tu sme sa naučili už kadečomu.
Pán kolega Přidal, áno, v tom je rozdiel, v tom je rozdiel medzi konaním jedného a druhého. A tým nadviažem na kolegu Martvoňa. No, pán kolega, teraz ste to povedali. Vy neodvolávate Figeľa kvôli tomu, že čo je v dôvodovej správe, že konal tak, ako konal. Samozrejme, že my neviníme SMER za to, že Váhostav neplatí svojim dodávateľom. Ale SMER mal konať, keď videl, že ako sa Váhostav začína správať k svojim dodávateľom, tým, čo konáte teraz. Ale k tomu sa vrátime v prvom čítaní.
A mohli ste kľudne dať do tej dôvodovej správy to, čo som čítal, čo hovoril pán kolega Číž ako dodatok, ako voľný dodatok. Môžem zopakovať, že v poslaneckom klube KDH je aj Hlina, že pán Zajac a tak ďalej, že toto bude začiatok korektného dialógu. No, vidíme, aký korektný dialóg to vyvolalo. Alebo, čo ste povedali teraz vy: no, Figeľ nie je zárukou demokracie. To ja neviem posúdiť. Ale viem, respektíve Figeľ to dokázal v minulosti, že je zárukou nerozhadzovania verejných zdrojov a optimálneho využívania na verejné zákazky. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme už prakticky tretí deň o tej istej veci, aj keď dnes pokračujeme v bode odvolávanie podpredsedu Národnej rady. Miešajú sa tu niektoré veci. Ja sa budem držať striktne prerokovaného bodu programu a striktne toho, čo navrhujú navrhovatelia zo strany SMER. V dôvodovej správe máme tri body, ktoré hovoria o návrhu na odvolanie, a plus tu niečo zaznelo v rámci, v rámci rozpravy, a preto mi dovoľte možno krátko a úplne chladnokrvne sa k týmto bodom vyjadriť.
Prvý z bodov, ktorý je v dôvodovej správe, je, že podpredseda Národnej rady nesie zodpovednosť za situáciu, v ktorej sa dnes ocitli veritelia spoločnosti Váhostav-SK. Ak v tom čase minister dopravy nejako konal a toto by bola pravda, tak muselo by byť špeciálne konanie voči Váhostavu a voči ostatným všetkým iným, s ktorými podpísal zmluvy ako minister. Ak Váhostavu sa podpísala nejaká zmluva, ktorá doviedla jeho veriteľov do nejakého stavu na základe konania ministra, tak toto by bola možno pravda. Bolo tu už mnoho povedané, že kto viedol ruku konateľa alebo zástupcu Váhostavu, ktorý podpisoval zmluvu, respektíve ktorý dával ponuku do súťaže. Pretože tá ponuka obsahuje aj kalkuláciu cien, nielen mzdových a nielen tých, ktorých dáva subdodávateľovi, ale aj materiálových a ďalších služieb, ktoré v rámci tej zákazky firma musí urobiť. Tú ponuku dala samotná firma Váhostav. Váhostav podpisoval dodatky k zmluvám alebo teda subdodávateľské zmluvy s ostatnými dodávateľmi. A teda nerozumiem, čo je zodpovednosť zadávateľa alebo objednávateľa stavby alebo vypisovateľa súťaže na danú stavbu? Z môjho pohľadu je to, je to absurdné. Keby... (Rečník sa odmlčal a obracia sa na predsedajúceho. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím, kolegovia, rušíte svojho vlastného kolegu. Pani podpredsedníčka Jurinová, pani poslankyňa Šípošová, pán poslanec Brocka, rušíte svojho kolegu pána Mikuša, ktorý ma požiadal, aby som zjednal kľud v sále.

Mikuš, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem. Keby minister alebo NDS-ka neplatila svojmu dodávateľovi, to znamená Váhostavu a v dôsledku toho by Váhostav neplatil svojim subdodávateľov, má to logiku. Keby štát, NDS-ka porušila nejakým spôsobom zmluvu, ktorú Váhostav v rámci ponuky v súťaži vyhral, teda zmluvy, ktorá vyšla z ponuky, ktorú Váhostav dal, nejakým spôsobom porušil, tak to má logiku. Ale ak Váhostav porušil svoje zmluvy so subdodávateľmi, za to má niesť zodpovednosť minister dopravy? Ako, páni kolegovia, poslanci, vidíte v tom nejakú logiku? To je absurdné. Bez ohľadu na to, že tá súťaž, ktorá vygenerovala tú cenu, bola pre verejné zdroje a pre verejný záujem výhodná. Prepáčte, tento bod beriem ako absurdný, jeden z najabsurdnejších.
Ten druhý bod je, že Figeľ nesie priamu zodpovednosť za zrušenie PPP projektov pripravených predchádzajúcou vládou. No, každá politická strana ide do volieb s nejakou agendou. Ja si spomínam v tom čase, že mnohé opozičné strany išli do volieb s agendou, že predražené PPP projekty jednoducho buď zrušia, alebo upravia, alebo s nimi minimálne nesúhlasia. Ale to je úplne legitímne.
A úplné legitímne bolo aj, poslúžim si iným príkladom, opačným, aby som ukázal názorný príklad, že toto vôbec nepovažujem za ako relevantný dôvod. Pretože podobná situácia nastala v roku 2006, keď nastúpil do vlády SMER. V tom čase predchádzajúca druhá Dzurindova vláda pripravila privatizáciu Carga a Letiska Bratislava. Dokonca tak, že boli vygenerované ceny. Samozrejme SMER išiel do volieb s tým, že zruší privatizáciu, ak vyhrá. To je výsledok, samozrejme, aj oslovovanie voličov, výsledok volieb. A následne SMER, ako nastúpil do vlády, tieto privatizačné projekty zrušil. Považujem to za úplne legitímne. Ale rozdiel medzi konaním SMER-u v tom čase a rozdiel v konaní ministra dopravy alebo vlády Ivety Radičovej v PPP projektoch je ten, že ak Cargo privatizáciou, respektíve štát privatizáciou Carga, dnes to už vieme povedať, prerobil, alebo neprivatizáciou Carga prerobil miliardu eur. Pretože v tom čase vygenerovaná cena bola 13 mld. a dnes je strata Carga cez 500 mil. eur, dokopy 1 mld. To je výsledok zmeny projektu novej nastupujúcej vlády oproti predchádzajúcej. A za to, keby sa minister Počiatek, v tom čase nie minister, ktorý bol minister Vážny, keby sa bol stal podpredsedom parlamentu, tak ho budeme za to odvolávať? Zdá sa vám toto logické? Nehovoriac o tom, že zmena projektov PPP priniesla Slovenskej republike, to znamená daňovým poplatníkom cirka 700 mil. eur. (Reakcie z pléna.) Viac.
Tretí argument v dôvodovej správe písomnej je, že "Ján Figeľ okrem toho s plným vedomím súhlasil, aby v tendroch s konkurenčnými firmami dostali prednosť ponuky za výrazne nižšie ceny oproti štátnym expertízam". To už niektorí z kolegov hovorili o tom, čo to štátna expertíza je. Tu sa ešte spýtam takú, takú otázku rečnícku dám, že čo to znamená lacná diaľnica ? Alebo lacná cena? Alebo nízka cena? Čo to znamená? Ako, prepáčte, ale tu je pán spravodajca právnik. Pán Číž tu nie je, ale čo to znamená, čo to je? Lebo drahá diaľnica, to si viem predstaviť. Keby sa zrušili prvé tri s najlacnejšou cenou a vyhrá štvrtá, ktorá bude o 25 % drahšia, tak môžeme povedať, že je to drahá cena alebo drahá diaľnica. Ale čo to je lacná? Vygenerovaná cena súťažou, kde prví traja boli v rozmedzí možno jedného percenta, to je lacná? Ako chceme dôjsť k tomu, aby bola efektívna cena vo verejných súťažiach? Teraz kolega Jurzyca hovoril niečo o štatistikách Transparency International. Však jedine transparentná verejná súťaž s transparentnými podmienkami vygeneruje tú efektívnu, najefektívnejšiu cenu vo verejnej súťaži. Veď toto je práve povinnosť verejného funkcionára hospodáriť s verejnými zdrojmi.
Toto sa mi zdá absurdné. Ale čo je ešte absurdnejšie, že minister Počiatek vysúťaženú, respektíve rozbehnutý súťaž, ktorú rozbehol Ján Figeľ, tak podpísal zmluvu vysúťaženú so 45-percentnou cenou štátnej expertízy. Toho nejdete odvolávať za to?
Páni kolegovia, tieto tri argumenty alebo dôvody, ktoré ste predložili v dôvodovej správe, sú neuveriteľne absurdné. To s tým banánom nemá skoro ani súvis, ani s tým, čo povedal kolega Hlina, lebo oni to nadniesli vysoko, ale vy ste vážne napísali do dôvodovej správy.
Takto má hospodáriť verejný funkcionár. Alebo keď hospodári, tak vy to kritizujete?!
Doplním ešte dôvody, ktoré predniesol predkladateľ, pán kolega Číž, nie je tu, možno som si ich zapísal všetky, ktoré spomenul v rámci svojho voľného prejavu. Citujem: "Prejavy pána Zajaca boli tiež dôvodom, prečo sme pristúpili k tomuto kroku. Členom klubu KDH sa stal aj poslanec Hlina." A posledná: "Je to jediná šanca, aby sme začali viesť dialóg korektným spôsobom." Toto povedal váš predkladateľ tu za týmto pultom včera alebo predvčerom ako dôvod, za ktorý odvolávate podpredsedu parlamentu.
Páni kolegovia, možno ste to počúvali, možno ste to nepočúvali, ale toto sú fakty, ktoré zazneli. To znamená, tie, ktoré ste napísali v dôvodovej správe, a tie, ktoré povedal váš kolega, predkladateľ.
No a ešte tu máme niektoré dôvody, ktoré sa pokúsim trošku skomentovať, ktoré padli v rámci rozpravy: nič nerobíte a vy ste zodpovední za to, čo sa, že teraz veritelia Váhostavu nemajú vyplatené svoje podlžnosti. Nuž, za ostatné tri roky v tejto snemovni padli minimálne štyri poslanecké návrhy kolegov z KDH a ďalších od OĽaNO a myslím, že aj zo SaS. Nie, keď nastal problém s Váhostavom, ale keď nastal problém špekulatívnej reštrukturalizácie niektorých podnikov. Zákon o reštrukturalizácii ako taký nie je zlý, problém je, ako ten zákon uchopíte. Máme tu Obchodný zákonník 25 rokov, napriek tomu, napriek tomu sú tu podnikatelia, ktorí ten Obchodný zákonník nedodržiavajú. A potrebujeme novelizovať Obchodný zákonník, ale nielen v zmysle reštrukturalizácie alebo zlej reštrukturalizácie, ale treba reagovať na dané skutočnosti. A daná skutočnosť bola, že je vysoká pravdepodobnosť, že firmy, ktoré išli do súťaže, išli, niektoré, podotýkam, niektoré, išli do súťaže s tým, že využijú tento zákon. A potom je ale otázka, či takéto firmy zákonodarca má chrániť, alebo robiť opatrenia, aby takéto kroky nemohli robiť. A to je podstata veci.
Čiže ak ideme odškodňovať klientov, tak ako tu boli odškodňovaní, alebo bol záujem o návrh na odškodňovanie klientov nebankových subjektov, alebo úžerníkov. Jednoducho potrebujeme reagovať na danú situáciu. A vy reagujete kedy? Pätnásť dní pred tým, ako sa mala definitívne schváliť reštrukturalizácia Váhostavu. A to už máme pár reštrukturalizácií za sebou. K tomu sa možno vyjadrím v prvom čítaní k návrhu Obchodného zákonníka, ktorý je momentálne v jednaní. Ale v tom nič nerobíte. O tom chcem hovoriť, alebo o tom hovorím, že váš argument je: vy ste nič nerobili, ste za to zodpovední, a preto Figeľ musí padnúť. Tak len podotýkam, že nie preto, aby Figeľ nepadol, ale preto, že bolo treba riešiť danú situáciu, tie návrhy tu boli. A vláda má komplet právnický veľmi silný tím, ministerstvá majú svoje silné tímy na to, aby mohli pripravovať návrhy zákonov. Napriek tomu tí poslanci tie návrhy zákonov sem doniesli a vy ste ich odmietli. Tak ten argument tu neobstojí.
A ešte ďalší argument, ktorý tu tak dosť často zaznieva je, že: veď aj Figeľ podpísal s Váhostavom nejaké zmluvy. No veď ale čo je povinnosťou verejného funkcionára? Ak verejná súťaž vygeneruje víťaza, tak musí byť jedno, či je to ten, ten alebo onen. Dôležité je, aby bola vygenerovaná efektívna optimálna cena a aby bola podpísaná dobrá zmluva zo strany štátu a tá zmluva zo strany štátu, aby bola dodržiavaná. Ak nie je dodržiavaná, nech sa páči, padni komu padni, minister z kola von. Ale o koľkých týchto veciach, páni kolegovia, ste nevedeli do dnešného alebo do predvčerajšieho dňa? O koľkých z týchto vecí ste nevedeli?
Napriek tomu prikročiť k návrhu odvolania, a teraz bez ohľadu na to, aká je to funkcia, je to najvyššia funkcia, ktorú môže mať opozičný politik v rámci volebného obdobia, siahnuť na predsedu strany, najsilnejšej opozičnej strany, to je nielen také zľahčovanie, ako pán kolega Blaha povie, no dobre, no tak jeden tam je, dajte tam druhého. To je signál. A ja veľmi nerád rozprávam nejaké klišé o politickej kultúre. To je signál. To je vytiahnutie bojovej zástavy alebo zapichnutie kopije (rečník to gestom znázorňuje) takto do zeme a nejaké vyhlásenie, niečo. Ten signál je signál najvyššieho rangu.
Ja osobne si myslím, že Váhostav je, a preto k tomu aj vláda takto rýchlo a dosť neštandardne a veľmi chaoticky pristúpila, riešením za 24 hodín, za 48 hodín. Dám najprv nejaký návrh, zvolám schôdzu Národnej rady, potom zmením program, potom dám jeden zákon v skrátenom konaní, za chvíľku ho zlicitujem na niečo vyššie, keby bol silnejší tlak, možno ho zlicitujem o niečo vyššie a priklincujem to odvolaním predsedu parlamentu. Myslím si, že Váhostav je veľký problém a veľkým tŕňom v päte vládnej strany bez ohľadu na to, že ako sa chce z toho vymôcť. Bohužiaľ, alebo chvalabohu, možno uvidíme v blízkej budúcnosti, akým veľkým tŕňom v päte je.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, nikdy by som si nebol pomyslel, že budem na vás reagovať, ale takú absurdnosť, akú ste teraz hovorili, jednoducho mi nedá, aby som aspoň jednou myšlienkou, odmyslím si unfér zákrok na rodinu a to, čo hovoril môj predrečník, ale keď niečo argumentujem a keď niečo vystúpim aspoň v pléne Národnej rady, tak by to malo byť zapojené do nejakého kontextu a malo by to mať nejakú logiku.
Vy ste si teraz asi niečo vygooglili, možno ste to vedeli skôr, ale evidentne ste asi nepísali dôvodovú správu na odvolanie Jána Figeľa z funkcie podpredsedu Národnej rady. Pretože v tej dôvodovej správe vy hovoríte o tom alebo teda tí poslanci, ktorí to navrhujú, a to je jeden z troch dôvodov a prvý z troch dôvodov, že vlastne on dopustil zlú situáciu vo Váhostave. A vy to argumentujete tým, že KDH ako strana má nejakú osobnú, nejaké osobné prepojenie s ľuďmi okolo pána Širokého. Ako vidíte v tom aspoň štipku logiky? Vaše tvrdenie je absurdné, ale z toho, čo som tu počul za tých pár rokov, si myslím, že vy ste fakt schopný čohokoľvek.

Ďakujem pekne kolegom za faktické poznámky, aj keď druhá z nich nebola na mňa. Skúsim odpovedať aspoň alebo zareagovať na tú prvú kolegovi Kolesíkovi.
Nuž Slovenské telekomunikácie keď sa privatizovali, tak neboli vôbec nejakou superziskovou firmou a je dosť možné, že keby sa nebolo privatizovalo tých 51 % alebo vôbec, tak valné zhromaždenie tohto roku by už ani nesedelo, pretože možno by firma nebola alebo nerozhodovala by o rozdeľovaní zisku, ale rozhodovala by o tom, akým spôsobom vôbec fungovať. To nevieme dnes povedať. Ale ako príklad by som prirovnal možnú a neprivatizovanú štátnu firmu Cargo. Cargo bolo pripravené na privatizáciu v roku 2006 tak, že v tom čase bolo možné odpredať Cargo za 13 mld. korún. V súčasnosti Cargo vyrába kumulovanú stratu okolo 500 mil. eur. Čistá strata neprivatizácie Carga v rokoch 2006, 2007 je dnes zhruba 1 mld. eur. Pán kolega Kolesík, ty si povedal, čo je viac a čo je menej. Tak čo je viac, aby v štáte bola alebo nebola 1 mld. eur naviac, a mali by sme na Slovensku firmu, ktorá by fungovala, alebo máme firmu, ktorá nefunguje, a máme o 1 mld. eur menej?
Ja som vo svojom príhovore povedal, aký mám názor na privatizáciu aj doprivatizovanie. A vítam to, že vláda sa rozhodla, že ide doprivatizovať 49 %, keď sa už nevie dohodnúť s väčšinovým akcionárom. Ale otázka je, ako bude vyzerať tá privatizácia. A to ďakujem kolegovi Miškovovi, ktorý sa opýtal na presne podobnú otázku inými slovami.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi povedať pár slov k zámerom prevodu majetkových účastí Slovenskej republiky zastúpenej ministerstvom hospodárstva a Fondu národného majetku na podnikaní spoločnosti Slovak Telekom a návrhu postupu naloženia s majetkovými účasťami.
Ak uvažujeme o predaji zvyšného podielu štátu v spoločnosti Slovak Telekom, chcel by som úvodom povedať pár slov aj k tomu, čo sa stalo pred 15 rokmi. Vtedy sa prvá vláda Mikuláša Dzurindu rozhodla vykonať poriadok v tomto dominantnom telekomunikačnom operátorovi a vpustiť doň strategického investora. Z pohľadu uplynulého obdobia treba konštatovať, že urobila jednoznačne správne. Z bývalého štátneho podniku sužovaného všetkými vtedajšími chorobami, zlým riadením, technickou nevyspelosťou, šafárením nezodpovednej vlády, sa stala moderná zisková firma, a to aj napriek tomu, že jej pribúdali konkurenti. V priebehu času sa stal problémom prístup štátu k dividendám.
Nemecký akcionár Deutsche Telekom vlastniaci 51 % akcií sa zdráhal rozdeľovať na dividendy všetok dostupný zisk. A tak sa štát vlastniaci zvyšných 49 % akcií cítil ukrátený. Tu zas treba spomenúť, že úspechom boli vysoké zisky sčasti sprivatizovanej firmy, čo pred rokom 2000 nebolo vôbec samozrejmosťou. Preto sa mohli stať predmetom zvýšeného záujmu vysoké potenciálne dividendy. To bolo výsledkom práce nových manažérov, angažovaných nemeckým investorom. Oni zhodnotili firmu tak, že dnes môžeme hovoriť o doprivatizovaní hodnotného podielu.
Samozrejme, dividendová politika presadzovaná nemeckým investorom sa štátu páčiť nemusí. A ak sa stáva preň príťažou, je logické, úplne logické, že zvažuje predaj aj zvyšných akcií. O tomto sa uvažovalo už dávnejšie, aj v predchádzajúcej vláde Ivety Radičovej už v roku 2011.
Po desiatich rokoch pod manažérskou kontrolou Deutsche Telekomu bol Slovak Telekom konsolidovanou, úspešnou a ziskovou firmou, strategický investor uplatňoval moderné a efektívne riadenie, konsolidoval mobilného operátora, vniesol moderné technológie s pozitívnym vplyvom na hodnotu firmy. Predaj minoritného podielu už vtedy predstavoval jedinečnú možnosť, ako pri dobrom ocenení na tomto úspechu zarobiť.
Odhad ceny 49 % akcií predstavoval pred nejakými štyrmi rokmi necelú jednu miliardu eur, žiaľ, pre predčasný pád minulej vlády sa predaj akcií neuskutočnil.
Myšlienku predaja akcií si osvojila aj druhá vláda Roberta Fica. Pochopiteľne, nemohla s ňou vyrukovať hneď po voľbách v roku 2012, lebo by tým preukázala kontinuitu so svojou predchodkyňou a najmä by sa prihlásila k privatizácii. Tú, samozrejme, pred voličmi odmietala, dištancovala sa od nej a v programovom vyhlásení po zostavení vlády tak aj prezentovala. Konala s oneskorením, kým sa však rozhýbala, pomery na trhu telekomunikačných operátorov sa o niečo zmenili. Pribudlo teda viac európskej regulácie, konkurencie na vnútornom trhu, čo sa prejavilo menšou atraktívnosťou nesprivatizovaného podielu spoločnosti Slovak Telekom. Prešľapovanie na mieste a vyčkávanie na vhodnú chvíľu, aby vláda Roberta Fica nebola obviňovaná z utajovaných privatizačných chúťok, tak s veľkou pravdepodobnosťou hodnotu podielu do dnešných dní znížilo. To by sa možno dalo pochopiť, veď každá vláda sleduje politické ciele svojich členov.
No pochopiť sa nedá to, čo sa dialo od začiatku od roka 2014, namiesto toho, aby vláda prišla s návrhom, napísaným scenárom, ako maximalizovať výnosy z predaja zvyšných akcií, začala potichu vyjednávať s investorom. Na jednej strane ho obviňovala, že hatá vyplácanie primeraných dividend, čím štát prichádza o desiatky až stovky miliónov eur, na druhej strane ponúkla možnosť, ako z privatizovaného doprivatizovania vyjsť s najlepším výsledkom. Inak nemožno hodnotiť podpísanie utajovaného memoranda spred roka kde vláda vyšla majoritnému akcionárovi v ústrety. Pritom mala konať v zmysle akcionárskej zmluvy podpísanej pri prvej fáze privatizácie Slovak Telekomu ešte v roku 2000. Ktorýkoľvek akcionár má podľa tejto zmluvy právo predať svoje akcie cez burzu. Ak by sa tak rozhodol, nepotreboval by súhlas ďalšieho akcionára, ba, naopak, ten by mu musel poskytnúť súčinnosť. Takýto predaj sa mal organizovať na náklady Slovak Telekomu. A neznášal by ich predávajúci akcionár.
Ak by ktorýkoľvek z akcionárov sa rozhodol speňažiť svoj podiel na burze, pričom sa predpokladalo využitie služieb bratislavskej burzy a niektorých zo zahraničných búrz, ostatní by nemali žiadne predkupné právo. Pôvodná akcionárska zmluva teda zabezpečovala slovenskému štátu prostredníctvom príslušného ministerstva a Fondu národného majetku maximalizovať príjem z predaja svojich akcií bez akýchkoľvek povinností voči Deutsche Telekomu. Až keby sa neporadil predaj cez burzu, mohol by si Deutsche Telekom uplatniť predkupné právo a získať akcie od štátu priamo.
Dalo by sa logicky očakávať, že vláda Roberta Fica bude postupovať podľa tohto predpísaného scenára, nielen preto, že vraj bola na Deutsche Telekom naštvaná pre obmedzovanie vyplácania dividend, ale aj preto, aby z doprivatizovania získala maximum, veď získané peniaze chcela najskôr použiť na vykúpenie súkromných zdravotných poisťovní a najnovšie na spätný nákup akcií Slovenských elektrární. Nestalo sa tak.
Vláda podpísala s nemeckým akcionárom memorandum, z ktorého vyplýva niečo úplne iné. Najskôr nechá oceniť svoj podiel v Slovak Telekome, čo určite nebude lacný špás, tentoraz už nie na účet Slovak Telekomu, ale na účet predávajúceho, teda štátu. Keď bude mať potom ocenenie k dispozícii, pouvažuje, či ponúkne Deutsche Telekomu uplatnenie predkupného práva alebo predá akcie cez burzu.
Posun je teda zrejmý, nemecký akcionár bude mať právo licitovať s vládou o cene a predaj cez burzu bude pravdepodobne len akési záložné či, dnes možno povedať, fiktívne riešenie. Predaj cez burzu či viaceré burzy by predstavoval pre Slovak Telekom povinnosť splniť pravidlá transparentnosti.
Ak predstavitelia vlády neboli doteraz spokojní s transparentnosťou procesov, ktoré sa udiali vo vzťahu k spoločnosti Slovak Telekom, a jej majoritného akcionára Deutsche Telekom, práve vstup na burzu mohol odhaliť mnohé veci, lebo tam platia prísne pravidlá zverejňovania interných informácií, a odvrhnutie burzy, pričom priamy predaj štátneho podielu súčasnému nemeckému akcionárovi, prípadný, túto možnosť, po ktorej vláda volala, odvrhne.
Nemám žiadne informácie o tom, aké sú vnútorné vzťahy v Slovak Telekome, z vyjadrení predstaviteľov štátneho akcionára však možno predpokladať, že s nimi neboli spokojní, kam sa teda podela dovtedajšia nespokojnosť, keď vlani vo februári už bola vláda ochotná podpisovať s údajným nositeľom zákulisnej firemnej politiky priateľské memorandum?
Ak by sme aj chceli veriť tomu, že vláda Roberta Fica hľadala čo najschodnejšiu cestu, ako predať štátne akcie, nemôžeme sa vyhnúť podozreniu, že skutočným dôvodom bol vlastný záujem pár jednotlivcov, ktorí by mali zastupovať záujmy štátu, konať práve takto.
Štát má dnes skutočne nízku šancu ovplyvňovať priamo vývoj v Slovak Telekome a ak má na to nejaké páky, tak sú len nepriame, napríklad cez legislatívu alebo regulačnú politiku.
Vyplácanie dividend je tiež v rukách majoritného akcionára, a preto je správne ak chce predať svoj podiel, kde otázka je, za koľko to má byť.
Ako som už uviedol, ten najvhodnejší moment vláda premeškala, no podľa môjho názoru 49-percentný podiel má ešte stále vysokú hodnotu, ale všetko, čo sa deje za ostatné dva roky, naznačuje, že možno počítať s ďalším poklesom výťažku z tejto transakcie.
Tá miliarda eur, o ktorej sa hovorilo a hovorila o tom s vážnou tvárou vláda Ivety Radičovej pred štyrmi rokmi, sa stáva nenaplneným snom.
Predložený materiál, o ktorom rokujeme, potvrdzuje, že doprivatizovanie Slovak Telekomu asi nebude pre štát to najvýhodnejšie. Ten proces by sa mal zastaviť, možno prehodnotiť a stransparentniť, pretože nejde len o majetok vlády, ale aj o majetok nás všetkých. Ďakujem za pozornosť.

102.
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení kolegovia, kolegyňa, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 406 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 1404.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30. apríla 2015 a v gestorskom výbore do 4. mája 2015.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.