Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi niekoľko myšlienok uviesť k navrhovanému zákonu o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, napriek tomu, že už tu bolo v skrátenom konaní povedané toho veľa.
Veľmi krátko sa dotknem dôvodovej správy a zacitujem z nej dva krátke citáty.
Ten prvý citát je: „Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť podmienky na efektívne využitie rozľahlých nevyužitých územných celkov na realizáciu ucelených hospodárskych činností, najmä v oblasti priemyslu, služieb... na urýchlenie a zefektívnenie procesov usporiadania majetkovoprávnych vzťahov.“
Ten druhý citát je: „Aktuálna situácia ohľadne majetkovoprávnych vzťahov je mimoriadne komplikovaná a proces sceľovania rozdrobených území predstavuje jednak právnu neistotu, ako aj značnú ťažkopádnosť pri realizácii...“
Tieto dva citáty sú určite pravdivé, ale, bohužiaľ, netýkajú sa len toho, čo predstavuje táto vládna novela, ale aj celého Slovenska. A všetci ostatní, ktorí žijú v tejto krajine, či už v obciach, mestách, župách, sa s týmto problémom musia boriť a možno by stálo za úvahu zjednodušiť práve ten proces možno nie takým spôsobom, lebo verím tomu, že vláda by nedovolila vyvlastňovať to ďalej ako za svoje hranice.
A dovolím si uviesť ešte jeden citát z dôvodovej správy: „V prípade, ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície...“
Ja som to kritizoval aj v zákone o významných investíciách, že obce a mestá sa dostávajú na druhú koľaj pri absolútnom alebo jedinečnom rozhodovaní vlády Slovenskej republiky.
Túto poznámku hovorím preto, lebo tu v pripomienkovom konaní ZMOS, Únia miest ani žiadne iné samosprávy neboli zúčastnené a pripomienkového konania sa zúčastňovali iba štátne inštitúcie, zamestnávatelia a odbory. Pritom podľa predkladateľa tento návrh zákona sa predovšetkým dotýka rozvoja regiónov.
Také základné myšlienky dve mi napadli, keď som sa dozvedel, že príde tento návrh zákona do parlamentu.
Tá prvá myšlienka je, či má vláda podnikať. Z môjho pohľadu a môjho pôsobenia v politike si myslím, že vláda nemá podnikať. Samozrejme, musí vykonávať určité činnosti, ktoré vedú k podnikaniu. A tu je len otázne, či to bude brať tak, ako je to teda v návrhu zákona, alebo to, povedzme, bude robiť tak ako NDS-ka, ktorá vykupuje pozemky nejakým podobným spôsobom cez súkromné firmy. Ale to nie je taká dôležitá otázka.
Tá druhá dôležitejšia myšlienka je priama podpora štátu, investičné stimuly alebo dotácie. Opäť, viackrát za týmto pultom som hovoril, že každá dotácia, každý investičný stimul kriví podnikateľské prostredie. Tu som ale relatívne zhovievavý, lebo žijeme v určitom čase, v určitom priestore a medzi sebou súperia o investície nielen jednotlivé regióny, ale aj o jednotlivé krajiny, a preto sa musíme určitým spôsobom tomu prispôsobovať, chvalabohu, Európska únia určuje určité mantinely, v ktorých sa jednotlivé členské krajiny môžu pohybovať.
Ale chcem povedať, že napriek tomu, že som kritický k investičným stimulom alebo k dotáciám štátu, myslím si, že je veľmi žiaduce, dokonca veľmi žiaduce, aby štát pripravoval podmienky na podnikateľské prostredie, a to nielen tými konkrétnymi zákonnými normami, ktoré tu viac-menej stále preberáme, či už od Zákonníka práce až cez ekonomické zákony, ale napríklad aj vytváraním tej infraštruktúry. A do tej infraštruktúry ja zaraďujem aj budovanie, respektíve vytváranie podmienok pre budovanie priemyselných parkov, a preto si myslím, že je veľmi žiaduce budovať priemyselné parky aj zo strany štátu. Pritom otázka znie, či to má robiť priamo vláda, štát, alebo vláda má vytipovať určité priestory a dať to developerom, možno VÚC-kam, možno miestnym samosprávam. Ale to je na diskusiu, ku ktorej sme sa prakticky vôbec nedostali.
Dnes argumentujeme tým, že takýto priemyselný park je jeden z dôvodov, prečo máme túto novelu zákona, a to, samozrejme, pán minister, nie je váš problém, lebo ste tam nový a myslím, že ste to veľmi dobre povedali aj v predošlom záverečnom slove, že takáto investícia nám chýba. No ale myslím si, že nie celkom správne je, že je to takýmto spôsobom, napriek tomu, že chápem situáciu, poviem okolo toho viac, je to len reakciou na daný stav, teda na žiadosť investora.
V samosprávach sme svedkami toho, že takisto vytvárajú priemyselné parky, takisto sa bijú o investorov, kde čo je najhoršie a čo je najviac kritizované, to je, keď samospráva ad hoc prijíma nejakú zmenu územného plánu pre žiadosť jednotlivého investora.
Kolega Bobík tu popísal prípad Michaloviec, ako sa tvoril priemyselný park, alebo dva priemyselné parky. Takýmto istým spôsobom, si myslím, by mal pristupovať k tomu štát. Ja len verím, že, pán minister, ak nevyjde táto investícia, o ktorej ste hovorili, ak sa využije niekedy v budúcnosti tento zákon, tak sa využije koncepčne, lebo ak sa hovorí o tom mediálne, že automobilka by mala byť pri Nitre, ak tá investícia nevyjde, štát príde alebo vláda príde s tým, že tento priemyselný park, prvý, spravíme v Nitre? To je tá kardinálna otázka. Keď tu konáme v pokoji, konštruktívne, projekčne, konáme možno inak, ako keď konáme pod tlakom a pod žiadosťou konkrétneho investora. A mne to pripadá tak, že dnes horí dom, nerobili sme protipožiarnu ochranu a keď horí, tak všetci hasia. A ja verím tomu, že aj mnoho poslancov opozície zahlasuje za tento zákon, pretože strecha horí a jednoducho ju treba hasiť, ale som presvedčený o tom, že napríklad aj koncepciu tvorby priemyselných parkov jednoducho treba pripraviť a podľa toho sa aj správať.
Pán minister v záverečnom slove pekne povedal, že budovali sa priemyselné parky, nevieme, ako to bolo. Áno, každá obec, možno každé mesto chce mať svoj priemyselný park, ale všade to nejde, takisto ako chce mať možno nejaký športový areál. Ale to jednoducho nejde. A preto je veľmi dôležité mať štátnu koncepciu, župnú koncepciu, mestskú, obecnú koncepciu aj na budovanie priemyselných parkov. A verím tomu, že sa tak stane a ministerstvo možno aj pod novým vedením na to viacej dohliadne.
Pán minister povedal, aj na výbore sme o tom rozprávali, že skúsenosti nám ukázali, že jednoducho sme neboli pripravení na takúto investíciu a stratili sme pritom minimálne dvoch investorov. Neviem, v ktorom období to bolo, ale keď sa stala taká prvá vec, že sme prišli o prvého investora, na druhý deň mal prísť nejaký príkaz, rozkaz: „Robme s tým niečo a príďme s nejakým návrhom riešenia, aby sa to už druhýkrát nestalo.“ A tak na 99, 9 % by sme to neriešili v skrátenom legislatívnom konaní, ale v normálnom legislatívnom procese a možno by sme boli pripravení oveľa lepšie aj na možnú takúto investíciu, o ktorú ideme súťažiť. Toto považujem za nekoncepčný postup a chcem len veriť, že keď sa skončí táto jedna akcia, že v budúcnosti budeme v tomto ohľade pristupovať koncepčnejšie.
Keď vláda použije priamy nástroj, to znamená priamy nástroj dotačnej politiky, bude to investičný stimul, alebo priama dotácia, čo, samozrejme, súvisí aj s budovaním priemyselného parku, potom si myslím, že jedna z najdôležitejších podmienok pri takomto posudzovaní alebo pri takej realizácii, je, že by sa mali zohľadňovať aj iné národnoštátne záujmy ako len peniaze a zamestnanosť, ale aj taký faktor, ako sú regionálne rozdiely. Bohužiaľ, za ostatné obdobie sa nám nožnice regionálnych rozdielov veľmi rozširujú a, pri všetkej úcte, nevidím žiaden konkrétny krok k tomu, aby sa tento stav zmenil.
Dotknem sa ešte vyvlastňovania.
Kolegovia hovorili aj pri bode v skrátenom legislatívnom konaní o tom vyvlastňovaní, z môjho pohľadu bez ohľadu na to, o čo ide na počiatku, v prvom rade ide o to, aby bol chránený súkromný majetok, súkromný majetok majiteľa pozemku, majiteľa budovy, samozrejme, aj súkromný majetok investora.
Vyvlastňovanie je svojím spôsobom výnimočný krok, výnimočný krok vo výnimočnej situácii. Ozaj je fakt, že za ostatné roky ten výnimočný krok alebo ten výnimočný stav posudzujeme stále benevolentnejšie a benevolentnejšie a rozširujeme možnosť toho vyvlastňovania. A nemôže tu byť hranica, pokiaľ môžeme ísť, rozhodnutie akejkoľvek „múdrej“ vlády. Musí to byť i jasne napísané v zákonoch. A aj múdra, nemúdra vláda, pretože môže prísť aj nemúdra vláda, sa daných mantinelov musí držať. A preto nemôžem súhlasiť s názormi, ktoré aj tu padali a s ktorými sme sa stretli aj na rokovaní hospodárskeho výboru, že: „Máte niečo proti vytvoreniu nových pracovných miest, máte niečo proti novej investícii?“ Určite proti tomu nič nie je. Ale nemôže byť porušené právo niekoho iného.
Bohužiaľ, takéto ad hoc kroky za vlád strany SMER nie sú ojedinelé, ja teraz nechcem robiť nejakú politiku z toho, ale dôvody skrátených konaní alebo zmeny zákonov, ktoré sa týkali jednotlivých subjektov, sú vlastne toho dôvodom alebo dôsledkom a zároveň nemusím chodiť ďaleko, stačí spomenúť energetické zákony.
A ešte mi dovoľte sa dotknúť, aj keď to už teda bolo spomenuté, že pôjde o automobilku, aby som sa vyjadril k tomu, čo to môže v budúcnosti spôsobiť pre slovenskú ekonomiku. Bohužiaľ, Slovensko nemá národohospodársku politiku, ktorej by sa mohlo držať, tak ako hlavne tie niektoré krajiny, na ktoré sa občas pozeráme. Dnes sme najväčší výrobca automobilov na hlavu, takmer 30 % nášho exportu tvorí produkcia automobilového priemyslu. Vytvorenie tej novej automobilky, ktorá možno bude najväčšia z tých všetkých, ktoré máme, spôsobí ešte väčšiu závislosť od danej výroby, výroby automobilov. Tým nechcem povedať nič, ale len toľko, že nemyslím si, že môže dôjsť naraz alebo vo veľmi krátkej dobe k nejakej kríze automobilového priemyslu, ktorá by mohla znížiť tú výrobu hlavne na Slovensku, pretože všetky tie výroby na Slovensku sú relatívne nové. Čiže sú nové aj technológie a ak sa koncerny, ktoré majú svoje závody na Slovensku, povedzme, aj nejakým spôsobom rozhodnú, že znížia tú kapacitu, tak tie slovenské závody asi budú relatívne posledné, alebo na chvoste toho rušenia. Ale to je dnes. Tie závody majú svoju životnosť. A tá životnosť sa odhaduje pri strojárine 8 – 12 rokov? A potom to príde, potom príde k tomu, či tie koncerny obnovia tie výroby tam, kde ich majú, teda aj u nás na Slovensku, alebo úplne normálnym prirodzeným spôsobom budú hľadať pre ne najvýhodnejšie podmienky. (Všetci chceme, aby ekonomika na Slovensku rástla, všetci chceme, aby platy na Slovensku rástli.) Ak sa tak stane, tak je vysoká pravdepodobnosť, že tie koncerny pre tie svoje závody, ktoré môžu byť kdekoľvek na svete, si nájdu aj lepšie podmienky. To nehovorím preto, aby som nejaké čierne vízie hovoril, hovorím to preto, lebo takáto jednostranná odkázanosť na jeden rezort alebo jeden odbor v ekonomike je vysoko riziková, tak ako je rizikový aj, bohužiaľ, tento zákon.
A preto by som rád záverom povedať, že som presvedčený, že takéto zákony sa majú robiť komplexnejšie a hlavne koncepčnejšie, pretože v konečnom dôsledku napriek tomu, že s vysokou pravdepodobnosťou to podporia mnohí poslanci aj opozície, nie je to optimálna cesta. Ďakujem za pozornosť.