Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, nadviažem na svojho predrečníka a budem hovoriť o určitom pohľade mojom na makroekonomický vývoj a vývoj verejných financií za prvý polrok 2012.
Keď si človek prečíta túto správu, do očí mu udrú dve kontrastné skutočnosti. Tá prvá, Slovensko rastie rekordnými tempami z hľadiska Európy, a pritom bude mať problém dosiahnuť cieľ, veľmi pozitívny cieľ, udržať...
Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, nadviažem na svojho predrečníka a budem hovoriť o určitom pohľade mojom na makroekonomický vývoj a vývoj verejných financií za prvý polrok 2012.
Keď si človek prečíta túto správu, do očí mu udrú dve kontrastné skutočnosti. Tá prvá, Slovensko rastie rekordnými tempami z hľadiska Európy, a pritom bude mať problém dosiahnuť cieľ, veľmi pozitívny cieľ, udržať verejné financie v plánovaných číslach. Po druhé, rast priemyselnej produkcie nám môžu závidieť na celom kontinente, a napriek tomu sa naďalej potácame na chvoste v hodnotení miery nezamestnanosti a stále sa to zhoršuje.
V predloženej správe sa tieto skutočnosti viackrát spomínajú, no stále nevidím predstavu vlády, čo s tým robiť. Čo sa týka hospodárskeho rastu, v hodnotiacej správe sa iba konštatuje, že takmer celý ide na vrub exportu. Nie je to žiadna nová informácia, takýto vývoj sledujeme na Slovensku už dlhšie. Z hľadiska najsledovanejšieho ukazovateľa, teda komplexného rastu hrubého domáceho produktu vyjadreného jediným číslom, sa naša ekonomika ukazuje ako jeden z premiantov v Európskej únii, čo v týchto ťažkých hospodárskych časoch navodzuje dojem, že krízu pomerne slušne prekonávame. No jedna dôležitá zložka - domáca spotreba - ukazuje, že hospodársky rast sa neprelieva do peňaženiek obyvateľov. Slovensko tak skutočne začína pôsobiť ako nejaká výrobňa pre pár veľkých producentov, ktorí vďaka svojej šikovnosti dokážu v tunajších fabrikách lacno vyrobiť a úspešne predať svoju výrobu a produkciu v zahraničí.
Mierim hlavne na automobilky, pretože práve oni prispievajú k rekordnému zvyšovaniu priemyselnej produkcie. Pánbohzaplať, že ich máme. Len chcem poukázať na to, že sa nedá stavať len na nich. Mám pocit, akoby sme za tie roky začali si nahovárať, že pár veľkých zamestnávateľov nás spasí. Viacerým silným zahraničným výrobcom sme na Slovensku na ich rozbeh prispeli grandióznymi investičnými stimulmi, postavili sme im nové cesty a byty. V medzinárodnej konkurencii sme ich dostali k nám a tým sme si splnili domácu úlohu. Pozabudli sme tak trochu na našich vlastných domácich podnikateľov, na stredné a malé firmy, na živnostníkov. Veď keď si spočítame, kto dáva ľuďom v tomto štáte najviac práce, zamestnávateľov nájdeme predovšetkým tam. Pritom im nevytvárame vhodné podnikateľské prostredie, zaťažujeme ich byrokraciou, zvyšujeme im daňové a odvodové zaťaženie. Nevytvárame im vhodnú klímu na úradoch, všetko zákony takmer neschválené na tejto schôdzi, neponúkame im kvalitné súdnictvo.
V predloženej správe mi chýba odpoveď na otázku, čo s tým robiť. Dokedy sa budeme hladkať po bruchu, že priemysel nám vďaka niekoľkým veľkým výrobcom v sumárnych číslach napreduje? Čo budeme napríklad robiť, ak vo svete strmo poklesne predaj automobilov a nás to vďaka zníženej produkcii na domácich linkách stiahne do červených čísel? Dostaneme sa až tam, kde sme boli na konci deväťdesiatych rokov, keď miera nezamestnanosti atakovala 20-percentnou hodnotu? Dá sa takýmto výkyvom zabrániť? Alebo iba budeme nariekať, ako to urobila po vypuknutí svetovej finančnej a neskôr hospodárskej krízy v závere svojho funkčného obdobia prvá vláda Roberta Fica? Vtedy bola obľúbená odpoveď na akýkoľvek problém svetová kríza. A ak sa nachádzali domáce riešenia, spočívali predovšetkým v nalievaní vypožičaných štátnych peňazí do neefektívnych štátnych firiem. Práve tam sa začali problémy Slovenska s chorými verejnými financiami, s ktorými zápasíme dodnes. Pán minister dnes prišiel s tým, že povedal, prinášam dve zlé správy týkajúce sa výberu daní, respektíve výhľadu na výber daní. Nie sú to jeho prvé zlé správy, tak ako hovoril môj predrečník, je to odborný odhad, nie je to vecou pána ministra, ale nie sú to prvé zlé správy pána ministra. A, pán minister, koľko ich ešte bude?
Schopný hospodár predvída problémy, chystá sa na ťažké roky, keď strecha horí, všetci vedia, že treba hasiť, ale treba zabrániť požiaru tej strechy. Už dávnejšie sa hovorí o úzkej orientácii slovenského hospodárstva pre pár vybratých priemyselných odvetví. Použijúc predvolebné vyjadrenia dnešnej vládnej strany, Slovensko sa skutočne stáva akousi montážnou dielňou Európy. Na rozdiel od predstaviteľov SMER-u - sociálnej demokracie si však myslím, že múdra vláda dokáže len vládnou aktivitou túto nevhodnú štruktúru priemyslu zmeniť. Veľký posun nastal v prvej polovici uplynulého desaťročia, keď cez zjednodušenie a zatraktívnenie daňového systému, spružnenie pracovného práva a búrania administratívnych bariér dostali plošne všetci podnikatelia na Slovensku vhodnejšie podmienky na podnikanie. To sa veľmi rýchlo prejavilo na raste ekonomickej aktivity znížením miery nezamestnanosti pod 10 percent a v ozdravení verejných financií. Konkrétne o číslach hovoril môj predrečník. Potom sa postupne začali reformy okresávať, čo spolu s dopadmi svetovej krízy zastavili sľubný rozbeh slovenskej ekonomiky. Išlo, samozrejme, o spomalenie hospodárskeho rastu, ale čo je nemenej dôležité, nezmenila sa štruktúra hospodárstva, hoci nábeh na tento proces vyzeral veľmi sľubne. Ani dnes nenachádzam v krokoch vlády Roberta Fica žiaden náznak, že by sa niečo mohlo zmeniť. Skôr naopak, po avizovanom zrušení rovnej dane a zvýšení daňového odvodového a poplatkového zaťaženia, môžeme očakávať zakonzervovanie súčasného stavu. Veľkí zahraniční výrobcovia na Slovensku nové prekážky svojou robustnosťou možno prekonajú, no tí menší, ktorí sú hlavne tunajší, to budú mať ťažšie.
V predloženej správe v častiach zameraných na výhľad budúceho vývoja mi chýba analýza, odhad, čo sa asi bude diať ďalej. Možno o rok, keď budeme nad podobnou správou sedieť, iba nájdeme suché konštatovania, že pokles odbytu na zahraničných trhoch spôsobil, že nám opäť vzrástla miera nezamestnanosti. Ďalej poklesli reálne príjmy obyvateľov a verejné financie sú vystavené čoraz väčšiemu napätiu.
Vrátim sa k druhému bodu, na ktorý som upozornil v úvode môjho vystúpenia. Hospodársky rast môže ozaj Slovensku kdekto v Európe závidieť, no napriek tomu máme problémy naplniť verejné rozpočty. Autori správy konštatujú, kde nastali výpadky príjmov, a iba okrajovo sa zaujímajú o to, prečo nastal tento stav. Vôbec tu nenachádzam návrhy, čo s takým nepriaznivým stavom robiť. Narážam hlavne na výpadky v nepriamych daniach. Ak by som sa mal venovať priamym daniam, dostanem sa len tam, kde som už dnes raz bol. Zhoršovanie podnikateľského prostredia sa prejavuje na stagnovaní ekonomickej aktivity a v menšej schopnosti a ochote platiť dane. Pri nepriamych daniach vytŕča daň z pridanej hodnoty, kde je všeobecné známe, že vo výbere tejto dane je Slovensko jedným z najmenej úspešných štátov v Európe. Tendencia poklesu výberu DPH oproti pôvodným vládnym zámerom je už niekoľkoročná. Nedarilo sa ju zastaviť obidvom predchádzajúcim vládam. V správe mi chýba odpoveď na otázku, čo s tým robiť? Hoci ministerstvo financií už prijalo či avizovalo niektoré legislatívne opatrenia, ktoré by mali sťažiť daňové úniky, je to málo. Situácia je taká vážna, že sa jej treba venovať komplexnejšie a cieľavedomejšie.
Dnes pán minister naznačil o tom, že zlý vývoj začína aj, alebo respektíve nám oznámil, v daniach právnických osôb. Mám pocit, že pri daniach je problém veľmi podobný iným oblastiam, len ho nevnímame. Nevymáhajú sa exitujúce zákony, namiesto toho, aby kontrolné orgány začali efektívnejšie pracovať, prijímajú sa ďalšie a ďalšie úpravy zákonov, akoby toto bol liek na všetko. Pritom niekedy stačí málo, len dôsledne postupovať podľa predpisov, ktoré tu máme. Príkladom je skúsenosť z profesionálneho riadenia Sociálnej poisťovne za pôsobenia bývalého riaditeľa. Tento najvyšší manažér štátnej inštitúcie nespravil nič iné, len o to, že sa oprel o existujúci legislatívny aparát a cieleným a dôsledným prístupom výrazne zlepšil jej hospodárenie. To napokon vidno aj zo záverov predloženej správy. Spomenúť tento konkrétny príklad, chcem ukázať, že verejné financie sa dajú uzdraviť predovšetkým dôsledným prístupom. Očakával by som, že predložená správa sa tomuto bude osobitne venovať. Nedočkal som sa, asi by to bolo aj prekvapenie, veď mottom súčasnej vlády naháňajúcej predpísaný schodok verejných financií nie je konsolidácia výdavkov či tlak na efektívnejší výber príjmov, ale dvíhanie sadzieb daní, odvodov a zvyšovanie rozličných poplatkov.
A na záver iba upozorním, že cesta, ktorou sa ubrala súčasná vláda, je veľmi nebezpečná. Zdanlivá ochrana obyvateľov pred dopadmi konsolidačného balíka a prenesenie všetkej váhy na podnikateľský stav, neprinesie nič dobré. Tvorcovia pracovných príležitosti podnikajú v čoraz viac zneistenom prostredí, musia rátať s nárastom nákladov, mnohých nové podmienky môžu položiť na kolená. To už potom budú cítiť aj občania, keď im budú stagnovať mzdy, či dokonca prídu o prácu. A preto vláda sľubujúca istoty tak môže priniesť presný opak.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis