Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Chcel by som povedať, že ocenil som tú novelu zákonu v tom ďalšom, vo svojom vystúpení. Len chcem pripomenúť, že je to malá novela, pozitívna, ale malá, ktorá už bola pripravená za predchádzajúcej vlády. Skôr v tom DPH, alebo vo výbere daní všeobecne mi chýba napríklad aj to, akým spôsobom sa ide vláda uberať projektom spoločného výberu daní, odvodov a ciel. Predchádzajúca vláda pripravila, myslím si, dobrý projekt, keby nebola skončila tak skoro, tak pravdepodobne by ho bola zrealizovala v tomto roku. A to je tá reforma, ktorá môže vybrať a zefektívniť výber daní, a nielen zefektívniť, ale aj zjednodušiť pre podnikateľov. Zabíjame dve muchy jednou ranou, ale to je veľká reforma, s ktorou sa stotožnila predchádzajúca aj tá prvá Ficova vláda, ale, bohužiaľ, nespravila v tom nič. Toto bolo to, o čom som hovoril vo výbere daní, respektíve v tom, aby súčasná vláda bola viac ambiciózna v zmene a efektívnejšom výbere daní.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, nadviažem na svojho predrečníka a budem hovoriť o určitom pohľade mojom na makroekonomický vývoj a vývoj verejných financií za prvý polrok 2012.
Keď si človek prečíta túto správu, do očí mu udrú dve kontrastné skutočnosti. Tá prvá, Slovensko rastie rekordnými tempami z hľadiska Európy, a pritom bude mať problém dosiahnuť cieľ, veľmi pozitívny cieľ, udržať verejné financie v plánovaných číslach. Po druhé, rast priemyselnej produkcie nám môžu závidieť na celom kontinente, a napriek tomu sa naďalej potácame na chvoste v hodnotení miery nezamestnanosti a stále sa to zhoršuje.
V predloženej správe sa tieto skutočnosti viackrát spomínajú, no stále nevidím predstavu vlády, čo s tým robiť. Čo sa týka hospodárskeho rastu, v hodnotiacej správe sa iba konštatuje, že takmer celý ide na vrub exportu. Nie je to žiadna nová informácia, takýto vývoj sledujeme na Slovensku už dlhšie. Z hľadiska najsledovanejšieho ukazovateľa, teda komplexného rastu hrubého domáceho produktu vyjadreného jediným číslom, sa naša ekonomika ukazuje ako jeden z premiantov v Európskej únii, čo v týchto ťažkých hospodárskych časoch navodzuje dojem, že krízu pomerne slušne prekonávame. No jedna dôležitá zložka - domáca spotreba - ukazuje, že hospodársky rast sa neprelieva do peňaženiek obyvateľov. Slovensko tak skutočne začína pôsobiť ako nejaká výrobňa pre pár veľkých producentov, ktorí vďaka svojej šikovnosti dokážu v tunajších fabrikách lacno vyrobiť a úspešne predať svoju výrobu a produkciu v zahraničí.
Mierim hlavne na automobilky, pretože práve oni prispievajú k rekordnému zvyšovaniu priemyselnej produkcie. Pánbohzaplať, že ich máme. Len chcem poukázať na to, že sa nedá stavať len na nich. Mám pocit, akoby sme za tie roky začali si nahovárať, že pár veľkých zamestnávateľov nás spasí. Viacerým silným zahraničným výrobcom sme na Slovensku na ich rozbeh prispeli grandióznymi investičnými stimulmi, postavili sme im nové cesty a byty. V medzinárodnej konkurencii sme ich dostali k nám a tým sme si splnili domácu úlohu. Pozabudli sme tak trochu na našich vlastných domácich podnikateľov, na stredné a malé firmy, na živnostníkov. Veď keď si spočítame, kto dáva ľuďom v tomto štáte najviac práce, zamestnávateľov nájdeme predovšetkým tam. Pritom im nevytvárame vhodné podnikateľské prostredie, zaťažujeme ich byrokraciou, zvyšujeme im daňové a odvodové zaťaženie. Nevytvárame im vhodnú klímu na úradoch, všetko zákony takmer neschválené na tejto schôdzi, neponúkame im kvalitné súdnictvo.
V predloženej správe mi chýba odpoveď na otázku, čo s tým robiť. Dokedy sa budeme hladkať po bruchu, že priemysel nám vďaka niekoľkým veľkým výrobcom v sumárnych číslach napreduje? Čo budeme napríklad robiť, ak vo svete strmo poklesne predaj automobilov a nás to vďaka zníženej produkcii na domácich linkách stiahne do červených čísel? Dostaneme sa až tam, kde sme boli na konci deväťdesiatych rokov, keď miera nezamestnanosti atakovala 20-percentnou hodnotu? Dá sa takýmto výkyvom zabrániť? Alebo iba budeme nariekať, ako to urobila po vypuknutí svetovej finančnej a neskôr hospodárskej krízy v závere svojho funkčného obdobia prvá vláda Roberta Fica? Vtedy bola obľúbená odpoveď na akýkoľvek problém svetová kríza. A ak sa nachádzali domáce riešenia, spočívali predovšetkým v nalievaní vypožičaných štátnych peňazí do neefektívnych štátnych firiem. Práve tam sa začali problémy Slovenska s chorými verejnými financiami, s ktorými zápasíme dodnes. Pán minister dnes prišiel s tým, že povedal, prinášam dve zlé správy týkajúce sa výberu daní, respektíve výhľadu na výber daní. Nie sú to jeho prvé zlé správy, tak ako hovoril môj predrečník, je to odborný odhad, nie je to vecou pána ministra, ale nie sú to prvé zlé správy pána ministra. A, pán minister, koľko ich ešte bude?
Schopný hospodár predvída problémy, chystá sa na ťažké roky, keď strecha horí, všetci vedia, že treba hasiť, ale treba zabrániť požiaru tej strechy. Už dávnejšie sa hovorí o úzkej orientácii slovenského hospodárstva pre pár vybratých priemyselných odvetví. Použijúc predvolebné vyjadrenia dnešnej vládnej strany, Slovensko sa skutočne stáva akousi montážnou dielňou Európy. Na rozdiel od predstaviteľov SMER-u - sociálnej demokracie si však myslím, že múdra vláda dokáže len vládnou aktivitou túto nevhodnú štruktúru priemyslu zmeniť. Veľký posun nastal v prvej polovici uplynulého desaťročia, keď cez zjednodušenie a zatraktívnenie daňového systému, spružnenie pracovného práva a búrania administratívnych bariér dostali plošne všetci podnikatelia na Slovensku vhodnejšie podmienky na podnikanie. To sa veľmi rýchlo prejavilo na raste ekonomickej aktivity znížením miery nezamestnanosti pod 10 percent a v ozdravení verejných financií. Konkrétne o číslach hovoril môj predrečník. Potom sa postupne začali reformy okresávať, čo spolu s dopadmi svetovej krízy zastavili sľubný rozbeh slovenskej ekonomiky. Išlo, samozrejme, o spomalenie hospodárskeho rastu, ale čo je nemenej dôležité, nezmenila sa štruktúra hospodárstva, hoci nábeh na tento proces vyzeral veľmi sľubne. Ani dnes nenachádzam v krokoch vlády Roberta Fica žiaden náznak, že by sa niečo mohlo zmeniť. Skôr naopak, po avizovanom zrušení rovnej dane a zvýšení daňového odvodového a poplatkového zaťaženia, môžeme očakávať zakonzervovanie súčasného stavu. Veľkí zahraniční výrobcovia na Slovensku nové prekážky svojou robustnosťou možno prekonajú, no tí menší, ktorí sú hlavne tunajší, to budú mať ťažšie.
V predloženej správe v častiach zameraných na výhľad budúceho vývoja mi chýba analýza, odhad, čo sa asi bude diať ďalej. Možno o rok, keď budeme nad podobnou správou sedieť, iba nájdeme suché konštatovania, že pokles odbytu na zahraničných trhoch spôsobil, že nám opäť vzrástla miera nezamestnanosti. Ďalej poklesli reálne príjmy obyvateľov a verejné financie sú vystavené čoraz väčšiemu napätiu.
Vrátim sa k druhému bodu, na ktorý som upozornil v úvode môjho vystúpenia. Hospodársky rast môže ozaj Slovensku kdekto v Európe závidieť, no napriek tomu máme problémy naplniť verejné rozpočty. Autori správy konštatujú, kde nastali výpadky príjmov, a iba okrajovo sa zaujímajú o to, prečo nastal tento stav. Vôbec tu nenachádzam návrhy, čo s takým nepriaznivým stavom robiť. Narážam hlavne na výpadky v nepriamych daniach. Ak by som sa mal venovať priamym daniam, dostanem sa len tam, kde som už dnes raz bol. Zhoršovanie podnikateľského prostredia sa prejavuje na stagnovaní ekonomickej aktivity a v menšej schopnosti a ochote platiť dane. Pri nepriamych daniach vytŕča daň z pridanej hodnoty, kde je všeobecné známe, že vo výbere tejto dane je Slovensko jedným z najmenej úspešných štátov v Európe. Tendencia poklesu výberu DPH oproti pôvodným vládnym zámerom je už niekoľkoročná. Nedarilo sa ju zastaviť obidvom predchádzajúcim vládam. V správe mi chýba odpoveď na otázku, čo s tým robiť? Hoci ministerstvo financií už prijalo či avizovalo niektoré legislatívne opatrenia, ktoré by mali sťažiť daňové úniky, je to málo. Situácia je taká vážna, že sa jej treba venovať komplexnejšie a cieľavedomejšie.
Dnes pán minister naznačil o tom, že zlý vývoj začína aj, alebo respektíve nám oznámil, v daniach právnických osôb. Mám pocit, že pri daniach je problém veľmi podobný iným oblastiam, len ho nevnímame. Nevymáhajú sa exitujúce zákony, namiesto toho, aby kontrolné orgány začali efektívnejšie pracovať, prijímajú sa ďalšie a ďalšie úpravy zákonov, akoby toto bol liek na všetko. Pritom niekedy stačí málo, len dôsledne postupovať podľa predpisov, ktoré tu máme. Príkladom je skúsenosť z profesionálneho riadenia Sociálnej poisťovne za pôsobenia bývalého riaditeľa. Tento najvyšší manažér štátnej inštitúcie nespravil nič iné, len o to, že sa oprel o existujúci legislatívny aparát a cieleným a dôsledným prístupom výrazne zlepšil jej hospodárenie. To napokon vidno aj zo záverov predloženej správy. Spomenúť tento konkrétny príklad, chcem ukázať, že verejné financie sa dajú uzdraviť predovšetkým dôsledným prístupom. Očakával by som, že predložená správa sa tomuto bude osobitne venovať. Nedočkal som sa, asi by to bolo aj prekvapenie, veď mottom súčasnej vlády naháňajúcej predpísaný schodok verejných financií nie je konsolidácia výdavkov či tlak na efektívnejší výber príjmov, ale dvíhanie sadzieb daní, odvodov a zvyšovanie rozličných poplatkov.
A na záver iba upozorním, že cesta, ktorou sa ubrala súčasná vláda, je veľmi nebezpečná. Zdanlivá ochrana obyvateľov pred dopadmi konsolidačného balíka a prenesenie všetkej váhy na podnikateľský stav, neprinesie nič dobré. Tvorcovia pracovných príležitosti podnikajú v čoraz viac zneistenom prostredí, musia rátať s nárastom nákladov, mnohých nové podmienky môžu položiť na kolená. To už potom budú cítiť aj občania, keď im budú stagnovať mzdy, či dokonca prídu o prácu. A preto vláda sľubujúca istoty tak môže priniesť presný opak.
Ďakujem za pozornosť.

Ja nadviažem na svojich predrečníkov. A chcem sa poďakovať pánovi Škripekovi, kolegovi, že vystúpil v takom duchu, pretože ozaj to, čo je asi najcennejšie, čo máme, sú naše deti. To potvrdzujem úplne.
A súhlasím aj s tým, čo hovoril on, ale aj pani predkadateľka, že či už v dopoludňajších, víkendových alebo aj v popoludňajších denných seriáloch a programoch je to tam prešpikované násilím, intrigami, klamstvami, drogami, keď to pozerajú malé deti a bez dodatočného vysvetlenia, samozrejme, aj keď sa im to vysvetlí, tak to považujú za normál.
A súhlasím aj s tým, čo povedal môj predrečník, že ktorí iní, už teda keď nie zákonodarcovia by mali určovať určité mantinely spôsobu a života a pravidiel spoločnosti. Ale to platí aj pre rozširovanie a propagovanie, povedzme, vecí, ktoré uznáme, že nepatria pred oči detí, do zátvorky dávam, v niektorých prípadoch ani pred oči dospelých.
A tento návrh zákona, ktorý predložila kolegyňa Žitňanská, považujem za taký malý krok alebo krôčik prvý, a chcem jej aj poďakovať za odvahu, ktorý pomôže rodičom, ale aj učiteľom pri výchove detí a trošku pomôže aj tomu, aby naša mládež vyrastala minimálne v tom mediálnom prostredí trochu zdravšie. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Pollák, vy už chvíľku nie ste len poslanec, ale ste aj splnomocnenec vlády, preto tá politická vložka, ktorú ste mali o tom, čoho je hodné a nehodné SDKÚ a akí sú, neviem kto, zbabelí a návrh zbabelý, už sa nehodí k tomu splnomocnencovi. Nechcem hodnotiť teda formu vášho vystúpenia ani spôsob prezentácie, len chcem povedať, že oveľa viac času ste sa venovali vo svojom vystúpení SDKÚ - DS ako návrhu zákona.
Ja len ako analógiu poviem, keď sme nedávno preberali zákon o energetike, aj vaša kolegyňa Mezenská, aj ja som dával pozmeňujúce návrhy, ktoré riešili staré hriechy Slovenska, a to pozemky, nevysporiadané pozemky pod energetickými sieťami. Mohol by som povedať, že komplexne sa to určite vyriešiť naraz nedá, ale určite nepopieram snahu aj vašej kolegyne a určite vy nemôžte poprieť snahu mne, aby sme aspoň čiastočne riešili tie krivdy, ktoré sa stali majiteľom pozemkov, a hlavne riešili do budúcna, ako sa tí majitelia pozemkov a tí, ktorí ich užívajú, majú k tým pozemkom stavať.
Ja vám chcem zaželať vo vašej práci veľa úspechov a na rozdiel od vás podporím všetky návrhy, ktoré budem považovať za dobré bez ohľadu na to, akou formou a ako ich predložíte, pretože vy ste na konci len skonštatovali, že tento návrh zákona nepodporíte. Nechápem prečo, len zato, že je nekomplexný? Ale pripadalo mi to ako len preto, že je to z dielne SDKÚ - DS.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pán kolega predkladateľ, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 59 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara, Tibora Bastrnáka a Eleméra Jakaba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, ktorú máme pod tlačou 147. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. júla 2012 č. 133 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
Pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Veľmi krátko.
V rozprave vystúpili traja poslanci, aj keď prihlásení boli štyria. Prakticky všetci podporili predloženú novelu zákona a ja chcem len potvrdiť, resp. skonštatovať, že ozaj živnostníci sú najdôležitejšou časťou podnikateľskej sféry. Ale čo je dôležitejšie, sú najpružnejšou časťou. A kedy, ak nie teraz, keď ekonomika je v blízkej budúcnosti veľmi neočakávaná, alebo nevieme, ako sa bude situácia v Európa a, samozrejme, aj na Slovensku uberať, keď je veľmi turbulentná. Kedy, ak nie teraz, je dôležité podporiť podnikateľský stav práve v tej časti, ktorá svojou pružnosťou vie v tej ekonomike veľmi rýchlo reagovať.
Všetci, ako som spomínal, všetci vystupujúci, ktorí boli prihlásení do rozpravy, podporili tento návrh, a tak ako pán predkladateľ vo svojom vystúpení oznámil na konci konkrétne pripomienky, ktoré vzniesli, je možné riešiť v druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený kolega predkladateľ Ivan Štefanec, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 59 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca, Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša na vydanie zákona o živnostenských licenciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorú sme dostali pod tlačou 144. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v §§ 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vážená pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Na pánov kolegov Kaníka a Štefanca nebudem reagovať, pretože v podstate potvrdzujú alebo rozširujú moje myšlienky z vystúpenia.
Pán kolega Blaha, ako vás počúvam už niekoľko týždňov v parlamente, nie som si istý, ale som presvedčený, že vy ste v živote nevyrobili korunu. Keby ste vyrobili tú korunu, vyrobiť, nie zarobiť, vyrobiť, keby ste vyrobili tú korunu, možno by ste nerozprávali také veci, ako rozprávate. Rozprávali ste teoreticky o nejakých príkladoch. Áno, zamestnateľská akciová spoločnosť, predsa tam je majiteľ zamestnanec. To nie je príklad normálnej akciovky alebo normálneho podnikateľa, už vôbec nie živnostníka. Družstvo, opäť majitelia sú úplne niekde inde.
Rovnovážne stavy. Samozrejme, že nemôže byť rovnovážny stav medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Veď zamestnanec nenesie prakticky zodpovednosť, len za svoju pracovnú náplň. Zamestnávateľ nesie zodpovednosť za celú firmu. Samozrejme, treba hľadať modus vivendi, alebo pravidlá hry, ktorým je zákon, čo ste potvrdili, akým spôsobom alebo v akých rámcoch sa môžu potvrdzovať. Ako dôkaz toho, že podnikatelia nie sú zrúdy, ako vy rozprávate, je dôkaz, že aj na Slovensku v ostatných rokoch ako najsociálnejšie firmy na Slovensku takmer pravidelne alebo prakticky vždy sú to firmy súkromné. Ani raz to nebola štátna firma, dokonca ani odborárska. Dokonca tie odborárske firmy, zamestnávateľské, ktoré robia v biznise a v reštauráciách spôsobili, že v reštauráciách je dnes najnižší príjem zamestnancov.
Pán kolega, neviem, o čom to stále tu rozprávate. Vy viete fantasticky teoreticky rozprávať o Hondurase, Che Guevarovi a neviem o kom, o Marxovi, ale vy asi nežijete na Slovensku.

Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pán minister, stalo sa už tradíciou, že nástupom novej vlády, ktorá je opačného politického zamerania ako jej predchodkyňa, nastupuje zmena pracovného kódexu. Keď sa vrátime do niekoľkoročnej minulosti dozadu, bolo to takmer pravidlo. To len dokazuje, že pracovné právo je predmetom zvýšenej pozornosti každej politickej strany alebo rozhodujúcich politických strán, aj sa dotýka veľkej časti voličov, a preto k nemu pristupujú každý svojím spôsobom.
Všeobecne platí, že čím chce byť politická strana populárnejšia, tým viac jej leží na srdci radový zamestnanec a snaží sa mu zabezpečiť čo najväčšie výhody a naopak, čím je strana zodpovednejšia, tým viac sleduje cieľ dosahovať čím lepšie podmienky na vytváranie nových pracovných miest. Ten prvý typ politických strán má výhodu. Ľúbivé vyhlásenia o starostlivosti o utláčaného zamestnanca ľahko nachádzajú pozitívnu odozvu voliča. Druhý typ politických strán to má omnoho ťažšie. Politici musia prácne vysvetľovať, že nepružný pracovný kódex vedie k zníženej ochote podnikateľov zamestnávať a prispieva k rastu nezamestnanosti. Pred nami je návrh ďalšej novely Zákonníka práce, tentokrát priamo z dielne vládnej strany SMER - sociálna demokracia.
Identifikovať, do ktorej z dvoch skupín spomínaných prístupov patrí, je jednoduché. V dojemnej starostlivosti o zamestnancov, dokonca aj o odbory, vláda ponúka zakotvenie množstva ústupkov zamestnávateľov voči zamestnancom. Cieľom je, ako tvrdí v dôvodovej správe, citujem, "presadzovanie rovnováhy uplatňovania práv a im korešpondujúcich povinností medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ako aj vytváranie dôstojných pracovných podmienok s osobitným dôrazom na prerokovanie týchto podmienok so sociálnym partnerom". Hravo sa dá napadnúť už uvedená formulácia. Hovoriť v pracovnoprávnych vzťahoch o rovnoprávnosti medzi dvoma skupinami je nezmysel. Pracovné vzťahy nikdy nemôžu byť vyvážené. Jednoducho preto, že na jednej strane niekto prácu ponúka a druhý jej prijatím sa zaväzuje plniť príkazy toho prvého a ak tak koná, za odvedený výkon dostane odmenu. Kde sa tu dá hľadať rovnováha?
Nespochybňujem a dvakrát alebo aj trikrát podčiarkujem, že je potrebné stanoviť pevné pravidlá medzi ponúkateľom a prijímateľom práce, veď napokon ich prijatie bolo agendou európskych kresťanský orientovaných strán už v prvej polovici 20. storočia. Pán kolega Blaha o tom hovoril. Aj v neskorších časoch. Ale ide len o pravidlá a nie dosiahnutie rovnováhy akýchsi dvoch triednych nepriateľov - kapitalistov a proletárov.
Druhým nezmyslom z citátu dôvodovej správy je, že pri novele Zákonníka práce sa kládol dôraz na prerokovanie so sociálnymi partnermi. Nuž, aký dôraz? A ak by to bola pravda, potom by zamestnávateľské asociácie museli s týmto návrhom aspoň čiastočne súhlasiť. Nie je tomu však tak. Naopak, zamestnávatelia proti prijatiu novely výrazne protestujú s poukázaním aj na ďalšie pripravované zmeny v daňovej a odvodovej oblasti varujú, že tvorba pracovných miest bude ohrozená, čo môže spôsobiť rast nezamestnanosti. Dojemná starostlivosť vlády o zamestnanca sa tak môže otočiť a otočí proti nemu samému.
Zachytil som tu názory v predchádzajúcej diskusii o tom, zo strany poslancov SMER-u, že Zákonník práce nemá žiadny vplyv na zamestnanosť. Nuž, okrem toho, že to nepovedal pán minister, nepovedal to ani pán premiér, dokonca naopak, povedal, že ak novela zákonníka sa ukáže v praxi ako zlá, tak je ochotný ju vrátiť späť, respektíve urobiť určité opatrenia ku kroku späť. Nuž, ak teda neveríte nám, zamestnávateľom, nechcem povedať aj premiérovi tejto krajiny, pretože jeho vláda schválila súčasný zákonník, chcem ako jeden z dôkazov ponúknuť analýzu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktorej je Slovensko členom. Tie dokazujú, že štáty s flexibilnejším pracovným právom dosahujú nižšiu mieru nezamestnanosti ako štáty s prísnejším. Menovať možno aj konkrétne príklady. Na jednej strane sa darí Dánsku, Švajčiarsku, Veľkej Británii, Japonsku, či Novému Zélandu, na druhej strane zaostávajú Portugalsko, Taliansko, Španielsko či Grécko. Kým pri prvej skupine štátov priemerná miera zamestnanosti presahuje 70 %, pri druhej nedosahuje ani 60 %.
Predložená novela Zákonníka práce má priniesť viacero zmien. Popri novinkách v oblasti odvodov, hlavne pri dohodách o vykonaní práce, častým argumentom vládnych politikov je zvýšiť podiel klasických zamestnancov oproti dohodárom či živnostníkom. Tento cieľ je ušľachtilý a myslím si, že aj dobrý, no ide nesprávnym smerom. Veď či je dobré zaťažiť dohody o vykonaní práce pre študentov masívnymi odvodmi a tým im vlastne zobrať možnosť zárobku na prilepšenie? Ak chceme dať zamestnávateľom nástroj na zvýšenie prijímania ľudí do bežného pracovného pomeru, potom poďme cestou spružnenia čiastočných pracovných úväzkov, ako to robia už roky v Dánsku či Holandsku, kde je nezamestnanosť na najnižších priečkach v Európe.
Ak by minister, pán minister, ak by ste počúvali viac zamestnávateľov, dozvedeli by ste sa, že sprísnenie definície pracovnej činnosti, čím sa má dosiahnuť prechod živnostníkov na radových zamestnancov, nie je zďaleka ten najzávažnejší problém predloženej novely. Zamestnávatelia nie sú teda tí, ktorí by cielene chceli zdierať pracovníkov takým spôsobom, že by ich nútili pracovať na živnosť. Odhliadnuc od anomálií, ktoré sa nájdu v každej vrstve spoločnosti, robia si len svoju robotu. Snažia sa znižovať náklady, aby mohli čo najlepšie podnikať. Vypočujme si teda, čo zamestnávateľov na predloženej novele skutočne trápi. Podľa prieskumu podnikateľskej aliancie im najviac prekáža, citujem, "opätovné zavedenie súbehu výpovednej doby a odstupného, obmedzenie uzatvárania pracovných pomerov na určitú dobu a posilňovanie právomocí a manažérskych kompetencií zástupcov zamestnancov, napríklad pri stanovení noriem práce alebo zavádzaní pružného času". Koniec citátu. O tom tu už bolo hovorené.
Inými slovami, zamestnávatelia strážiaci v tuhom konkurenčnom boji mzdové náklady varujú pred znepružnením pracovného práva, čo môže ohroziť zamestnanosť v ich firmách. Aby bolo jasné, tu nejde len o vyjadrenia najväčších podnikateľov, zamestnávateľov, napríklad z automobilového priemyslu, ktorý na Slovensku tento rok zažíva boom. Nízka cena práce v porovnaní so západnou Európu tvorí pre nich určitý vankúš, z ktorého môžu pustiť perie. Mne ide hlavne o menších, malých a stredných podnikateľov, zamestnávajúcich pár jednotlivcov či niekoľko desiatok pracovníkov. Oni sú kľúčoví pre chod ekonomiky. A hlavne oni sú kľúčoví pre zamestnávanie v zaostávajúcich regiónoch Slovenska. Ak priťažíme im, zatneme do tých najcitlivejších miest na Slovensku. A ešte možno sa budeme chvíľu tešiť, že náš priemysel rastie v Európskej únii rekordnými číslami, ale vďaka ťahu niekoľkých automobiliek v západnej časti našej krajiny. Po avizovaných zmenách v odvodovej a daňovej oblasti nám už dnes klesá počet živnostníkov. Obávam sa, že po ďalšej rane v podobe rigidneho pracovného kódexu nám začnú kapať aj malé firmy, ktorých už aj tak je na Slovensku dlhodobo nedostatok.
Spomínané analýzy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj nedémonizujú kódexy pracovné a priznávajú, že pracovné právo má zhruba pätinový podiel na miere zamestnanosti v spoločnosti. Podobnú pozíciu zohráva úroveň vzdelania, daňovo-odvodové zaťaženie, administratívna náročnosť podnikania či vymožiteľnosť práva. Keď si však pritvrdenie Zákonníka práce spojíme s avizovaným zvýšením daní a odvodov, problémami v školstve ústiacim až do štrajkov, či s pretrvávajúcou nízkou vymožiteľnosťou práva a rozbujnenou korupciou, niet sa veru na čo tešiť. Hrozí nám, že zamestnanosť poklesne. A práve veľký hazard tkvie v jednostrannej orientácii našej ekonomiky na niekoľko odvetví, hlavne automobilový priemysel. Kombinácia poklesu kvality domáceho podnikateľského prostredia s európskou recesiou a prepadom strojárskej a elektrotechnickej výroby by bola pre slovenskú ekonomiku mimoriadne nebezpečná. Toto všetko treba brať pri úvahe o návrhu, respektíve pri zmene súčasného Zákonníka práce.
Vláda naň siaha v období, keď Európa s veľkou pravdepodobnosťou vstupuje do druhej priehlbiny recesie v tvare dvojité w. Najlepšou prípravou na prekonanie hroziaceho poklesu ekonomiky a stúpajúcej miery nezamestnanosti na Slovensku by bolo práve vykonanie razantných krokov na zlepšenie podnikateľského prostredia.
Je chronicky známe, že nám nefungujú súdy a prokuratúra a vymožiteľnosť práva je nízka. Odvodový systém sa komplikuje ešte viac, ako poznáme doteraz. Siahame na rovnú daň. Korupcia je rozbujnená, deformujú sa vzťahy medzi štátom a podnikateľmi, i podnikateľmi navzájom. Sústreďme svoju pozornosť na tieto oblasti a nechajme Zákonník práce dnes na pokoji. Zachovajme aspoň niečo, na čo dnes hľadia podnikatelia pozitívne. Počúvajme ich hlas, lebo práve oni vytvárajú pracovné miesta, ktoré potom môže regulovať Zákonník práce. Nerozumiem, ozaj nerozumiem, prečo práve teraz prichádza vláda s návrhom zmeny Zákonníka práce. Žijeme v dobe, keď treba uľahčiť ľuďom nájsť si prácu a treba uľahčiť zamestnávateľom tú prácu im dať. My skôr, a ja osobne mám určite záujem podporovať takéto zákony, ale navrhnutá novela Zákonníka práce ide proti tejto filozofii, a preto ju nemôžem podporiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Hlina, no sklamali by ste, keby ste si vo svojom vystúpení, ktorých bolo neúrekom pri tomto bode rokovania, či už v skrátenom, v prvom alebo v druhom čítaní, nekopli do niekoho, do SDKÚ. Pán Kaník tu nie je, tak ste si tentoraz kopli do predsedu Freša.
Spomínali ste, že opozícia zlenivela. Myslím, že ste to tiež už spomenuli druhýkrát. Tri týždne vedieme diskusiu prakticky v drvivej väčšine o bode programu zákona o sociálnom poistení a výsledkom je možno aj to, že pravdepodobne SMER nakoniec zníži poplatky DSS-kám oproti tomu, čo navrhoval. A možno sa dočkáme aj nejakých iných pozmeňujúcich návrhov, ktoré prejdú a ktoré vylepšia túto novelu. Vy ste k tej trojtýždňovej diskusii prispeli levím podielom, teda aj vy konkrétne, aj vaši poslanci alebo poslanci z klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, pretože ste tých vystúpení mali tiež dostatočne, len ste neprišli s veľa návrhmi, aj keď určité pozmeňujúce návrhy, samozrejme, idú a my ich radi podporíme.
Hovorili ste, že opozícia je jalová, dali ste jej rôzne prívlastky. Ale myslím si, že každá politická strana z opozície pristupovala v posledných dvoch-troch týždňoch aj k tej rozprave možno zvlášť. Vy ste opäť hodili všetkých do jedného vreca, dokonca skoro aj s vládnou stranou SMER.
A takmer všetky aj vaše vystúpenia, aj toto posledné vystúpenie nebolo o novele, o kritike navrhovanej novely, ale o kritike pozmeňujúcich návrhov, ktoré z väčšej miery alebo z dosť veľkej miery vracajú zákon do roviny alebo do podoby, akú v súčasnosti má. Ďakujem.