Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Príjemný dobrý deň všetkým. Kolegyne, kolegovia, pán minister, pán spravodajca teraz odišiel, chcel by som povedať pár myšlienok na to, kým prejdem k meritu svojho vystúpenia, k tej poslednej debate a výmene názorov rečníkov a pána spravodajcu.
Porovnanie rovnej dane s tým, že aj teraz je rovná daň a máme nižší výber a že nie rovná daň a reformy za druhej Dzurindovej vlády, ale konjunktúra v Európe spôsobila tie vysoké rasty na Slovensku, znižovanie miery nezamestnanosti. Keď druhá Dzurindova vláda odovzdávala vláde SMER-u Slovenskú republiku, tak jej dávala plnú špajzu, prosperujúcu ekonomiku a prvé dva a pol roka to fungovalo bez problémov. Nuž, tie reformy spravili to, a aj rovná daň, že naša ekonomika rástla rýchlejšie ako okolité ekonomiky. Zhruba 3-4 percentá v roku 2008 sme mali, alebo 2009 sme mali, 11-percentný rast. Okolité krajiny, Česko malo 5,5, Poľsko malo tiež nejakých 6. To spôsobili reformy.
Po nástupe Ficovej vlády prvé dva roky to fungovalo bez problémov, lebo sa žilo v eufórii, a keď sa blížila svetová finančná kríza a my sme na ňu upozorňovali, tak pán premiér skonštatoval by the way, tá prejde popri nás, nás sa nedotkne. Pod eufóriou vysokých rastov.
No a teraz to príde. Rovná daň spôsobila, že sme mali prepad 16 %, medziročný, pán kolega, 16-ročný(pozn. red.: správne má byť "16-percentný") prepad, z 11,5 na mínus 4. Neexistoval taký prepad v Európe. A to nespravila rovná daň. To spravila zlá ekonomická, ekonomické riadenie a hospodárska politika štátu. (Reakcia z pléna.) No, samozrejme, veď hovorím. Všetko to, čo štát robil v rámci daného stavu.
Potom prišla Radičovej vláda a teraz opäť môžem povedať, nielen rovná daň, ale aj rovná daň spôsobila, že za jeden rok, v čase tej istej krízy, aká beží teraz, zhruba hore-dole, znížila deficit verejných financií o 3 %, to je 60 mld. korún, s tým, že 40 % toho šetrenia vytiahla od ľudí a 60 % šetrila sama na sebe.
Keď sa tento návrh zákona schvaľoval vo vláde, tak pán premiér ohlasoval, že sa dotkne len 25 % obyvateľov a tých najbohatších. Nuž, myslím si, že vystúpenie Jula Brocku dnes vyvrátilo tento omyl, alebo v tom čase možno nevedomosť pána premiéra, alebo jednoducho ideologicky odôvodnenie tohto návrhu zákona. Stručne opíšem, čoho sa tento návrh zákona, ktorého sme dnes svedkami rozpravy, sa týka:
- Zavedenia možnosti uplatnenia paušálnych výdavkov v maximálnej výške 5 400 eur, resp. 420 eur mesačne, a zrušenie možnosti uplatňovania paušálnych výdavkov pri príjmoch z prenájmu.
- Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane pre manželku atď.
- Zavedenie možnosti uplatnenia daňového bonusu len za podmienky, že daňovník dosahuje zákonom ustanovenú minimálnu výšku len z tzv. aktívnych príjmov, t. j. z príjmov zo závislej činnosti atď.
- Zavedenie progresívneho zdanenia fyzických osôb s nadštandardnými príjmami.
- Zavedenie osobitnej sadzby dane vo výške 5 % pre vybraných ústavných činiteľov.
- Zvýšenie sadzby dane pre právnické osoby.
- Oslobodenie príjmov z baníckych deputátov, komisií atď. a zdravotných a niektorých skupín, maličkých, obyvateľstva.
- A zdanenie podielov dane na zisku z dividend, teda vyplácaných z nerozdeleného zisku spred roku 2004 sadzbou vo výške 15 %.
Nuž, ak si odmyslím vystúpenie Jula Brocku, ktorý vybral určitý malý segment, ale ako príklad to bolo veľmi rukolapné, toto určite nie je 20 %. Len toto, čo som prečítal. Ale najväčší problém je, že v súvzťažnosti alebo v súčinnosti s tými inými zákonmi, ktoré už táto vláda prijala, resp. ide prijať, môžem tento návrh hodnotiť len tromi slovami: zlý, zlý, zlý.
Ja sa skúsim pozrieť na túto novelu z pohľadu tých, ktorí tvoria hodnotu, tých, ktorí tvoria vlastne príjmovú zložku štátneho rozpočtu, a to sú zamestnávatelia, drobní podnikatelia, podnikatelia všeobecne a živnostníci. Ich názor už tu bol spomenutý niekoľkokrát, ale poteším pána predsedu výboru, budem presný v číslach.
Takže podnikateľské prostredie na Slovensku sa zhoršuje. Z kvartálu na kvartál. To už nie je o Radičovej vláde, to je o súčasnosti. Pretože index podnikateľského prostredia sa meria porovnaním kvartálov. Takže v porovnaní tretieho a druhého kvartálu tohto roka sa index podnikateľského prostredia znížil o 3,73 %. Toto negatívne varovanie podnikateľov vlastne prišlo ešte predtým, ako schvaľujeme tento zákon. To sú tie zákony, ktoré sme schválili už, resp. tie, ktoré už bolo jasné, že sa schvália. V treťom štvrťroku v tej celej položke hodnotenia podnikateľského prostredia najvýraznejší pokles zaznamenala položka legislatíva upravujúca dane, poplatky a investície. O rekordných 11,1 %. Podnikatelia veľmi citlivo reagujú na zvyšovanie daní hlavne vtedy, pokiaľ štát im nedá nejakú adekvátnu náhradu. Napríklad znižovanie administratívnej náročnosti alebo lepšou vymožiteľnosťou práva, ale v tomto štát nerobí zatiaľ nič. V niektorých veciach, naopak, ešte-ešte zhoršuje. S tou vymožiteľnosťou práva tu už bolo tiež niečo povedané.
Zníženie ziskov však spôsobí to, že bude pôsobiť demotivujúco k ďalším investíciám. Čiže tie obavy, ktoré sa tu hovoria o tom, že noví podnikatelia ťažko budú vznikať, pretože, alebo nové pracovné miesta, pardon, pretože investície budú veľmi obmedzené znížením, teda zvýšením daní a odvodov, samozrejme, a poplatkov aj pre podnikateľov.
Druhé najnegatívnejšie hodnotenia podnikatelia pripísali položke legislatíva upravujúca odvody. Rating tejto položky klesol na úroveň 68 %, 68,1 bodu, čo je zníženie o 10,2 %. Už počas diskusie k pripravovanej novele zákona o sociálnom poistení podnikatelia upozorňovali na negatívne dôsledky zvýšenia daňovo-odvodového zaťaženia, ktorého výška je dlhodobo jednou z hlavných príčin pri tvorbe nových pracovných miest.
Treťou najnegatívnejšou hodnotenou položkou, aktuálnou, porovnanie tretieho a druhého kvartálu, je položka pracovnoprávna legislatíva. To je Zákonník práce. Tiež už tu dlhodobo alebo viackrát, viackrát spomínaný.
Ak takéto hodnotenie vystavuje podnikateľský sektor, zamestnávatelia, živnostníci, Živnostenská komora, aj keď tento index, samozrejme, tieto štatistiky robí Podnikateľská aliancia Slovenska, ale všetky tieto inštitúcie, ktoré spomínam, a aj tie, ktoré som nespomenul, sa negatívne vyjadrovali k pripravovaným zákonom. A súbežne podnikatelia vedia, a pre nich je to veľmi dôležité, aby verejné financie boli konsolidované. Nechápu však, prečo takýmto spôsobom.
Prečo hovorím na túto tému alebo prečo sa dívam z tohto postoja? Pretože práve podnikatelia, zamestnanci, zamestnávatelia, živnostníci, zamestnávatelia sú tí, ktorí môžu hovoriť o tom, či štát bude silný, alebo slabý, čo hovorí pán Blaha. Nie štát o tom rozhodne, či bude silný, alebo slabý. Hospodárstvo, ekonomika, vízie, vzdelaní ľudia, elity, všetci rozhodujú o tom, aký bude silný štát. Jedinec rozhoduje o tom, aký silný bude štát. Pretože keď budeme mať veľmi silných, možno aj bohatých jedincov, budeme mať aj silný a bohatý štát.
Vie, položím ešte raz tú otázku rečnícku, čo povedali mnohí moji predrečníci, ozaj či vie vláda Roberta Fica, či si úplne uvedomuje, čo robí. A teraz nemyslím na statické výpočty s predpokladanými zvýšenými príjmami pre rozpočet verejnej správy, ktoré vyznievajú tak priaznivo, že nadobúdajú dojem zbožného želania.
Stačí sa pozrieť na aktuálny vývoj na pracovnom trhu. Napriek nadpriemernému rastu hrubého domáceho produktu v rámci Európskej únie sa nám zvyšuje nezamestnanosť. Prečo taká disproporcia? Položili si vládni činitelia takú otázku? Viaceré štúdie totiž ukazujú aj z minulých rokov, v minulosti, že Slovensko na rozdiel od svojich susedov sa príliš spolieha na pár veľkých zamestnávateľov a zaostáva v aktivitách v malom a v strednom podnikaní. Ide o veľmi citlivú oblasť. Ľuďom sa nedá prikázať, aby podnikali, ale keď sa im vytvoria podmienky, tak podnikať budú, ale ak sa im budú klásť polená pod nohy, tak podnikať nebudú. Čo sa potom stane, ak náhodou jeden, dvaja alebo viacerí z tých veľkých podnikov alebo podnikateľov padnú?
Podnikanie nie je život na voľnej nohe. Nemôžem si robiť, čo chcem, ak to, samozrejme, myslím poctivo. Živnostník si svoje problémy berie do postele, žije s nimi 24 hodín denne a to o tom, ako má tá jeho živnosť vyzerať, ako má tá jeho práca vyzerať, aké má dodávateľsko-odberateľské vzťahy zabezpečené. Ak mu ešte štát bude robiť problémy a on má rozmýšľať o tom, ako bojovať so štátom a s daňami a s výkazmi, s byrokraciou, administratívou, ako vlastne chceme, aby to Slovensko vyzeralo za 5, za 10 rokov? A nemôžeme sa spoľahnúť na to, že toto zariadi za nás niekto iný. Práve takých nadšencov, ktorí chcú zamestnať seba, a klobúk dole ešte väčší pred tými, ktorí chcú zamestnať druhých, by si mal štát vážiť, mal by ich motivovať a mal by im na to vytvárať adekvátne podmienky.
Preto súhlasím s tými mojimi predrečníkmi, ktorí hovorili, že nerozumiem tomu. Vláda si sama píli konár pod sebou. Robí kroky, ktoré budú viesť k obmedzeniu pracovnej činnosti, k obmedzeniu novej tvorby pracovných miest. V konečnom dôsledku to bude k poklesu životnej úrovne. A pán Blaha, ak ma počúva, "k menšiemu štátu", pretože ten štátny rozpočet bude menší.
A nie sú to iba výmysly opozície, Podnikateľskej aliancie Slovenska, Živnostenskej komory, Republikovej únie zamestnávateľov a ďalších.
Tak si zoberme našu globálnu konkurencieschopnosť z dielne Svetového ekonomického fóra. Slovenská republika sa v hodnotení konkurencieschopnosti prepadla oproti minulému roku o dve miesta, skončila na 71. mieste zo 144 krajín. Ide historicky o najhoršie umiestnenie Slovenska od jeho zaradenia do tohto prestížneho medzinárodného porovnania v roku 1997. Slovensko sa dostalo do pozície tretej najmenej konkurencieschopnej krajiny EÚ, keď nižšie v rebríčku sa nachádzajú už len Rumuni, 78. miesto, a Gréci 96., Česká republika klesla o jedno miesto, je 39., naďalej však je z V4 lídrom, Poľsko si udržalo 41. miesto a Maďarsko je 60.
No a dovoľte mi, aby som teraz zase z iného pohľadu, nie slovenského, vysvetlil možno ten smrteľný kokteil, ktorý tu spomínali moji viacerí predrečníci, ktorý mieša táto vláda svojimi zákonmi a tento zákon bude taký, čo bude mať tú arómu v tom kokteile možno najväčšiu. Ako najväčšiu konkurenčnú nevýhodu Slovenska identifikovalo Svetové ekonomické fórum nízku vymožiteľnosť práva. Budem hovoriť čísla a opäť asi poteším pána predsedu. 140. miesto zo 144. Nasleduje vysoká miera klientelizmu: 138, mimoriadna nízka dôvera verejnosti voči politikom: 136, vysoké administratívne zaťaženie podnikania: 132. Ďalším výrazným nedostatkom je slabá kvalita služieb zo strany štátu na podporu podnikania: 130. A nasledujú nedostatočný záujem vlády o obstarávanie technologicky najvyspelejších produktov: 127, slabý vplyv slovenských producentov na medzinárodnú distribúciu: 126, príliš orientácia zákazníkov na cenu a nie na kvalitu: 125, zaostávajúca letecká infraštruktúra: 124. Slovensko naďalej trápi únik talentovaných ľudí do zahraničia: 122, nekvalitný systém vzdelávania: 120, netransparentnosť pri nakladaní s verejnými financiami: 120.
A budem hovoriť, tam, kde sme najlepší, ako najlepšiu mieru máme, najlepší rebríček: povaha konkurenčných výhod, ktoré sú postavené viac na lacnej pracovnej sile ako na vyspelých technológiách: 115, a neefektívna štruktúra verejných výdavkov: 112.
Nuž, čo by povedal rozumný politik v rozumnej vláde, keď mu takéto vysvedčenie vystaví Svetové ekonomické fórum? Nesnažil by sa tie rebríčky alebo tie podmienky, ktoré by nás stavali vyššie, meniť tak, aby sme išli vyššie? Samozrejme, že sú tam veci, ktoré sú dlhodobé a ich náprava je dlhodobá, ale to je jedno. Dôležitý je trend. Či v tých všetkých rebríčkoch, v ktorých nám vyčíta Svetové ekonomické fórum, by sme nemali robiť opatrenia, to znamená z našej strany, zo strany vlády zákony, aby sme postupovali vyššie? Tak opäť to moje nechápanie, páni kolegovia z vlády, nechápem, prečo robíme opatrenia, ktoré nás budú tlačiť nižšie?
Takže ak už vláda nedá na názory opozičných politických strán, nech zoberie do úvahy, prosím, aspoň súdy medzinárodných renomovaných inštitúcií. Sú naozaj varovné a nastavujú objektívne zrkadlo, čo sa deje v našom štáte v porovnaní s okolitým svetom. A tak ako som citoval správu zo Svetového ekonomického fóra, pripomínam len, že je tu dostatok odporúčaní aj zo Slovenska. Spomínaná rozpočtová rada či Rada pre rozpočtovú disciplínu, Národná banka Slovenska.
Je tu nutnosť konsolidovania verejných financií. Na tom sa zhodneme určite všetci, ale nie na úkor podväzovania ekonomických aktivít. A nechcem byť až taký tvrdý ako môj kolega Kaník, že vystavovať úmrtný list slovenskej ekonomike. K tomuto, bohužiaľ, táto novela smeruje a pravdepodobne spôsobí, že v tých rebríčkoch, kde sme dosť hlboko, budeme ešte hlbšie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)