Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu sa koná aj zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Tu je priestor pre úvahu spravodajcu. Ja si ju dovolím aspoň v krátkosti využiť. Je nepochybné, že spoločenské pomery, ktoré opísal predkladateľ Hlina, tu sú a si myslím, že je dobré, že o takomto návrhu zákona rokujeme a že je treba ho vysvetľovať. Ja by som si možno celkom v dobrom dovolil povedať, že ak, aby sa nestalo to, že sa okrikovanie spoza lavíc, aby sa to možno skorej tým ľuďom viac a viac vysvetľovalo. Pretože si myslím, že tak, ako neexistuje, neexistujú zlí žiaci, existuje iba zlý učiteľ, to platí, myslím, že aj tu a preto by som navrhoval možno navrhovateľovi ten návrh možno ešte viac pre niektorých vysvetliť, ak sa javí, že tomu nerozumejú. A hovorím to naozaj, naozaj v dobrom, už len kvôli zachovaniu, alebo kvôli možno progresu v politickej kultúre v tomto parlamente. Takže ako hovorím, ratio ten návrh má a je treba o ňom rokovať.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určeného gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia na balkóne, dovoľte mi možno zhrnúť tú rozpravu, ktorá tu bola, ktorá prebehla a na to, že to bol opozičný návrh, celkom teda živá, aj keď vystúpil z vládnej strany iba jeden človek a to bol pán podpredseda parlamentu pán Číž.
Ono je nepochybné, že dnes platia, platí politická kultúra, opozičný návrh neprejde, pretože je v zásade opozičný. Je jedno, či je dobrý, zlý, lacný, drahý, akýkoľvek, proste neprejde. Dokonca moja skúsenosť je aj taká, že som predložil návrh, ktorý vytvorila vládna strana, zabudla ho dať, dal som ho ja, vládna strana sa zdržala, niektorí boli proti. To je kultúra. Zlá.
A potom sú návrhy, ktoré idú naprieč celou opozíciou, ktoré majú podľa mňa legitimitu a majú byť prerokované naozaj dôstojne a majú dostať šancu ísť aspoň do druhého čítania, teda prejsť prvým čítaním. To bol aj tento návrh, ktorý bol reprezentovaný, čo sa týka opozície, pánom Gálom a pani Žitňanskou, pánom Beblavým, pánom Poliačikom, pánom Přidalom a mnou, dúfam, že som na nikoho nezabudol a pán Robert Fico vtedy povedal, minulý rok to, myslím, bolo: "Opozícia sa nevie na tomto návrhu dohodnúť.". No ja vám garantujem, my sme boli, boli sme dohodnutí na pevno. Na pevno, že toto je návrh, ktorý je dobrý.
A čuduj sa svete, my sme boli dohodnutí nie iba naprieč opozíciou, ale aj s vládnou stranou. Pán predseda parlamentu, ako gestor tohto zákona, novely tohto zákona, poveril pána Otta Brixiho, aby zastupoval vládnych poslancov pri rokovaní o tomto návrhu. Bolo to niekedy, ak si dobre pamätám, niekedy v septembri roku 2012, 2012. Robili sme všetko preto, aby sme ten návrh prerokovali spôsobom, aby bol platný a účinný od 1. 1. 2013, aby už platil na to obdobie. Do konca minulého roka. Tie rokovania boli veľmi intenzívne. Nedohodli sme sa.
Preto prišiel nový rok 2014. My sme opäť rokovali. Rokovali sme, neviem, či stretnutí bolo šesť alebo sedem. Opakujem, opozícia a zástupcovia vládnej strany. Robili sme všetko preto, aby ten návrh bol platný a účinný od 1. 1. 2015. Potom nám bolo povedané, že sme sa nedohodli, čo je lož. My sme sa všetci dohodli a táto dohoda bola spečatená, ak ma pamäť neklame, niekedy na oslave Ústavy Slovenskej republiky niekedy začiatkom septembra. Ten dátum bol, vlastne bolo to na mieste starej Národnej rady, kde sme sa stretli s predsedom parlamentu Paškom, ktorý povedal, že toto je návrh, ten, ktorý tu je predložený, dámy a páni, že ten je dobrý. S tým súhlasia aj vládni poslanci. O deň na to bolo všetko inak. Nevieme, kto zatiahol ručnú brzdu, nevieme, čo sa stalo, proste ten návrh neprešiel.
Teda nie je pravdou, že sa je treba oboznamovať s nejakým legislatívnym procesom alebo s procesom prijímania, že je treba rokovať, pretože to sa už všetko stalo. Dialo sa to rok.
Myslím, že ten návrh je potrebný z viacerých dôvodov, ale pre mňa v súčasnosti je kľúčový hlavne z pohľadu dôveryhodnosti. Parlament požíva nízku dôveryhodnosť alebo inými slovami, veľmi, ale veľmi vysokú nedôveryhodnosť. Veľmi veľa ľudí, a bavíme sa, určite viac ako polovica občanov tejto krajiny neverí parlamentu. A úprimne povedané, ja sa tomu ani nečudujem. Občania nevidia do našich majetkových priznaní, nevidia, aké majetkové prírastky máme, či sú to len príjmy z verejnej funkcie alebo aj nejaké iné a práve týmto návrhom sme sa to pokúšali stransparentniť. Aby bolo zreteľné, či niekto má, alebo aké má auto, aký má dom, akú má nehnuteľnosť, aký má obraz, akú má sochu, aké má peňažné prostriedky. Pretože je rozdiel, či máte Škodu Felícia, alebo máte Ferrari. Je rozdiel, či máte malú chatku, ktorá je evidovaná ako dom, alebo máte trojposchodovú vilu s bazénom. Toto dnešný zákon nerozlišuje, dámy a páni, a toto je kľúčový problém tohto zákona.
A druhý problém, ktorý, ktorý stále vyskakuje, hovoril to kolega Novotný vo faktickej, hovoril to aj pán Beblavý, že dnes, keď sa väčšina na výbore rozhodne, úplne v pohode očistí poslanca tejto siene zákonnosti od toho, že porušuje zákon o ochrane verejného záujmu, pretože väčšina rozhodne, konanie sa zastavuje. My navrhujeme, a na tom bola zhoda aj s vládnymi poslancami, aby, ak sa na tom uznesie aspoň tretina členov tohto výboru, konanie pokračovalo. Celkom zásadný procesný krok, aby sa odhaľovala pravda, aby neplatila tá de facto imunita. Aby platilo, že ak niekto zákon poruší, má niesť za to sankciu, či pokutu, stratu mandátu, prípadne inú sankciu.
Ja by som chcel veľmi pekne požiadať poslancov vládnej strany, aby tento návrh zákona posunuli do druhého čítania. Ja si myslím, že už nestihneme, aby bol účinný od 1. 1., ale predsa. Spravme ten ústretový krok, ktorý dohodli aj poslanci SMER-u. Povedali, že okej. Teraz sa tomu bránia, ježia sa, že je to nejaký problém a pritom nikto nepomenoval, aký je v tom zákone problém. Posuňme ho do druhého čítania a vytvorme si priestor, aby sme ho prípadne vylepšili. Spravme pre to aspoň voľačo, pretože sa opäť, alebo ak neurobíme, ukáže sa to, čo sa ukázalo pri zákone o preukazovaní pôvodu majetku, vlajkovej lodi Roberta Fica, ktorý povedal, že toto je ten bič, teraz všetkým zoberieme majetky. Ten zákon v roku 2010 nepostihol podľa mojich vedomostí ani jedného jediného človeka. Ten zákon bol s veľkou pompou ohlásený, bol to čisto marketingový ťah. Nič iné. A toto sa javí, že je to voľačo podobné.
My sme v rámci opozície, myslím, že spravili maximum pre to, aby tento návrh zákona prešiel a aby majetkové priznania boli čo najtransparentnejšie, aby prírastky verejných funkcionárov boli verejné a aby každý občan tejto republiky vedel, aké majetky má, aké majetky má poslanec Národnej rady, prípadne iný verejný činiteľ. Tým, že sa SMER hral iba na to, že pracuje, že robil manévre, že kamufloval, že niečo naozaj chce, iba ukazuje, že poslanci SMER-u majú čo skrývať. Na druhej strane opoziční skrývať čo nemajú. Aspoň v takom zmysle je tento návrh. A verím, že ak je to úplne opačne alebo opačné minimálne v časti, že poslanci SMER-u nemajú čo skrývať, že tento návrh zákona posunú do druhého čítania. Je to návrh, ktorý má pomôcť celej tejto snemovni, najmä, najmä vo zvýšení dôveryhodnosti nie len nás všetkých, ale aj tejto siene zákonnosti. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No mňa tiež trošku šokla, ten, ten váš argument, že o preukazovaní pôvodu majetku, na to máme osobitný zákon. Presne kolegovia predo mnou hovorili, ten zákon z roku 2010 prijatý za vašej vlády, vlajková loď vášho pána premiéra. Podľa mojich vedomostí nie je ani jedno jediné konanie, alebo nie je ani jeden efekt z tohto zákona. Ani jeden. Toto je jasný dôkaz, ako vy tvoríte zákony. Čistý marketing. Čistý marketing. Za štyri roky ani jeden prípad, pán podpredseda Číž. Ako to je, to je hrozivé. A tento zákon smeruje takisto k tomu.
Ja som inak sa na to pýtal pána premiéra v interpeláciách, odkazujem na ňu, prosím vás, pozrite si ju, akým alibistickým spôsobom mi odpovedal na tento konkrétny zákon. Som sa ho pýtal, kedy ho sfunkční. Odporúčam odpoveď.
Vy ste povedali, že SMER má záujem, aby sa prijal korektný zákon o ochrane verejného záujmu. Veď my meškáme už, už desať rokov. A konkrétne pri vás meškáme už rok, pretože tento zákon je konsenzuálny. Je to kompromisné riešenie opozície, aj vládnej strany. Vy ste tam mali zástupcu. Rok meškáme, rok meškáme s týmto zákonom. Čo chcete ešte študovať? Veď ste tam mali vášho zástupcu. Tam už nie je čo študovať. Ten zákon už len treba prijať. A len pripomínam, máme druhé čítanie, vychytajme tie muchy. Ten zákon je potrebný. Prečo to neurobíme? A ja to zopakujem ešte raz. Ten zákon bol komentovaný, pripomienkovaný, doplnený aj zástupcom vašej strany. Na každom jednom stretnutí sa ten zástupca, bol tam, komentoval a nakoniec dal súhlas. Predseda parlamentu povedal, ten zákon môže ísť do prvého čítania. Nakoniec ho stopol. Mňa zaujíma, prečo ho stopol?

Ďakujem pekne. Mne z tohto celého vyplývajú aspoň teda dve také, také významné faktické poznámky. Dá sa povedať, že marginálne, ale celkom také kľúčové, aspoň pre mňa, pre moje vnímanie. A to je, že minimálne tá časť opozície, ktorá predložila tento návrh zákona a myslím si, že to sa zhodneme naprieč celou opozíciou, nemá čo skrývať. V tej podobe, v ktorej je zákon pripravený, musím povedať, že už tak je oklieštený, lebo veľa vecí sme odtiaľ povyhadzovali, bolo proste povylučovaných, aj omnoho prísnejšie opatrenia.
Tie, čo sú tam teraz, s tým nemá v zásade nikto v opozícii problém teda. Záver, nemáme čo skrývať. Žiaľ, javí sa, že vládna alebo poslanci vládnej strany majú čo skrývať. To je prvá poznámka.
A druhá, ty si Martin hovoril o tom, že nech sa ten človek, nech sa ten verejný činiteľ aspoň trochu bojí. Nech rozmýšľa nad tým, ako vyplniť to majetkové priznanie, že ako to obísť. Tá, ja som veľmi smutný, že tá latka zodpovednosti je neskutočne nízko, že chceme aspoň toto, aspoň nech sa bojí, že nechceme od nich zodpovednosť, nechceme od nich reálne sankcie, reálne vyvodenie nejakých následkov, či je to strata mandátu, pokuta, zodpovednosť za svoje činy a my chceme iba toto, iba toto drobnunké, že nech sa aspoň trošku bojí, nech sa trápi. To je ten politický alibizmus, ku ktorému sme došli za 20 rokov. A myslím si, že to je hrozivé zistenie, že chceme len toto.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia, dovoľte mi za skupinu poslancov: Kadúc, Beblavý, Žitňanská, Poliačik, Přidal predložiť zákon o ochrane verejného záujmu, ktorý, o ktorom treba povedať na úvod, že bol pripravovaný aj s vládnou stranou. Tento zákon sa začal alebo komisia na úpravu tohto pomerne základného zákona verejných činiteľov, pre ich reštrikcie a pre transparentné majetkové priznania bola vytvorená niekedy v roku 2012, kedy bývalý predseda parlamentu Pavol Paška celkom vrúcne povedal, že budeme, vytvorí sa komisia, ktorá okrem iného zmení ústavu, zmení rokovací poriadok a zmení aj zákon o ochrane verejného záujmu, zákon č. 357/2004 Z. z.
Ja teda osobne som bol milo prekvapený, pretože sa mi javilo, že tak, ako prišiel aspoň na pár okamihov Fico 2, prišiel aj Pavol Paška, ktorý má záujem stransparentniť majetkové priznania všetkých verejných činiteľov, ktorí sú uvedení v tomto zákone a je ich teda požehnane. Preto sme počas takmer roka sa opakovane stretli, tak opoziční, ako aj koaliční poslanci, vládni poslanci a k tomuto zákonu sme naozaj úprimne, konštruktívne rokovali, aby sme našli riešenie na vyplnenie tých medzier, ktoré ten zákon má. Tie rokovania, bolo ich, myslím, šesť alebo sedem, dopadli tak, že bola nejaká výsledná finálna verzia, s ktorou súhlasili tak vládni poslanci alebo zástupca vládnych poslancov z poverenia predsedu parlamentu, ako aj po dohode aj všetci opoziční poslanci. Ten zákon obsahoval viaceré veci a možno len tak stručne. Rozširovalo sa, tento zákon rozširoval pôsobnosť na viacerých verejných funkcionárov o, myslím, že ich bolo viac ako desať a zároveň tam doplnil: pre budúce situácie, všetci volení zástupcovia, ktorí sú volení v tomto parlamente. Aj tí budú spadať pod tento zákon. To bolo to vecné rozšírenie. Spresnilo sa oznamovanie a uvádzanie darov, ktoré požíva, ktoré dostáva verejný funkcionár, rovnako tak výhod, ktoré požíva, čo v dnešnom, podľa dnešnej úpravy možné nebolo. Zjednotili sa obmedzenia pri podnikaní niektorých verejných funkcionárov, najmä zástupcov v podnikoch, kde má štát majetkovú účasť, spresnila sa povinnosť verejného funkcionára oznámiť svoj osobný záujem. V prípade, niektorí viete, ak sa chystáte vystúpiť k zákonu, ktorý, pri ktorom máte osobný záujem, kde to nie je celoplošný verejný záujem, máte povinnosť v zmysle tohto zákona, už teraz platného, oznámiť ten verejný záujem. Toto sa ukázalo ako nedostatočné, preto sme sa v rámci, opakujem, vládnej strany, aj opozície dohodli na tom, že ak idete hlasovať o zákone, kde máte výlučne osobný záujem, musíte to oznámiť vopred.
Ďalej technická vec bola posunutie lehoty na podávanie majetkových priznaní. Čo je veľmi dôležitá vec, bola záväznosť. Sme prijali, že vzor majetkového priznania, jeho tá príloha, ktorá je k tomu zákonu, bude záväzná. Pokúšali sme sa tým, alebo úmysel bol predísť akýmkoľvek pochybnostiam pri preukazovaní majetku, teda či má niekto auto, dom, nehnuteľnosť, aby bolo jasné, že či má niekto starú Škodu Felícia, alebo má Ferrari, či má niekto malú chalúpku, alebo má niekto vilu s bazénom. Alebo aktuálne, či niekto mal iný majetkový príjem, alebo nemal tento majetkový príjem. A to sa ukázalo najmä pri bývalom predsedovi parlamentu, že táto povinnosť nebola dostatočne zrozumiteľne a určito upravená, aj keď podľa môjho názoru dalo sa to z toho vyčítať a bolo to podľa mňa povinnosťou každého jedného funkcionára uvádzať všetky príjmy. Aj toto sme upravovali v tom zákone, ktoré opakujem a budem to opakovať stále, prešli naprieč rokovaním tak s vládnou stranou, ako aj opozíciou.
Ďalšou pomerne významnou vecou, nad ktorou sme sa, na ktorej sme sa vedeli zhodnúť, bolo, bol proces, akým prebiehala kontrola majetkových priznaní, pretože dnes vieme, že ak na príklade nášho výboru pre nezlučiteľnosť funkcií ak väčšina zahlasuje za povedzme ukončenie toho konania alebo proti pokračovaniu v konaní, tu konanie okamžite alebo právoplatne končí, už nie je možné s týmto konaním nič robiť. Isto vieme, môžeme si pripomenúť, ako sa to zneužívalo či už pri kauze Komjatice, či už pri majetkovom priznaní aj bývalého predsedu parlamentu. Ak sa nemýlim, bolo ich viacej. Myslím, že pán predseda, bývalý predseda výboru to ešte bližšie vysvetlí.
Ale čo je podstatné, dohodli sme sa na postupe, že ak sa po ukončení konania na Výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, ak sa toto konanie skončí, jedna tretina členov výborov môže sa odvolať na Ústavný súd. Isto, oponentúra tu bola, že Ústavný súd je až príliš zaťažený a môžeme sa kľudne baviť o tom, či je tento, či tento súd je práve právomocný alebo príslušný a je nepochybné, že proces by nemal, proces preverovania majetkových priznaní by nemal končiť iba na výbore, ak je nepochybné, že k porušeniu zákona došlo. Opakujem, na tomto sme sa dohodli aj s vládnou stranou.
Ďalej, v tomto zákone boli dotiahnuté pokuty. Je možné opakovane uložiť pokutu za nepodanie majetkového priznania alebo za porušenie tohto zákona. Rovnako sa zavádza pokuta pri uvedení nepravdivých úľav, čo doteraz nebolo sankcionované. Zadefinovávajú sa majetkové, majetkové prírastky. To znamená, ak niekomu počas vykonávania verejnej funkcie pribudne nejaký majetok, tento musí byť bližšie špecifikovaný.
To boli v zásade veľmi stručne po obsahovej stránke, čo ten, čo ten zákon obsahuje. Ja musím povedať, že na tomto sme sa dohodli na šiestich stretnutiach, pričom neviem, z akého dôvodu pán bývalý predseda parlamentu, inak troška ma mrzí, že ho, už keď je po funkcii, vyťahujem, ale proste musím to povedať, stopol to. Neviem, či to stopol preto, lebo ním poverený človek pochybil pri týchto rokovaniach, alebo sa niečoho zľakol, alebo dostal od niekoho pokyn. Toto sa už zrejme nedozvieme, ale bolo nepochybné, že návrh zákona, ktorý je tu predložený, ktorý predložila iba opozícia, bol schválený bývalým predsedom parlamentu. A ja som presvedčený, že tento zákon je potrebný a mal by byť v tejto snemovni prijatý už len preto, že dôsledkami, ktoré prinesie, zvýši dôveryhodnosť tohto parlamentu, zvýši dôveryhodnosť každého jedného verejného funkcionára. A myslím si, že o toto by sme sa mali všetci snažiť a ja verím, že tento zákon, aj myslím, že v opozícii nebude mať nejaké výhrady, ale že nájde podporu aj u vládnej strany. A len pripomínam, že ak sú tam podľa vás stále nejaké vady, kľudne máme druhé čítanie, môžeme ten zákon opraviť. To gro a vlastne celý tento návrh zákona je však pripravený spolu s vládnou stranou.
Ďakujem.

Ďakujem. Iba veľmi stručne. Ďakujem za vystúpenia. A to konštruktívne vystúpenie pána Fronca, ak som vás správne pochopil, okej, tak keď nehovoríme o sociálnej dávke, hovorme o tom, že je to príjem, ktorý má slúžiť na zabezpečenie dôstojného dôchodku. Minimálne o tom hovorme. Dôchodku.
Dôchodca má byť na dôchodku, v zásade by nemal byť v práci. To je, veľmi zjednodušene povedané, tak, ako to ja vnímam. Rozumiem tomu, že dôchodky v iných krajinách sú na úplnej inej úrovni. Úplne tomu rozumiem. Len my sme v tejto spoločnosti, v tomto štáte a máme situáciu ekonomickú, akú máme. Čísla hovoria jasne. Ja viem, že týmto si u dôchodcov nepolepším, ale toto nie je účelom. Ja som tu nie preto, aby teda, som teda hladkal dôchodcov, že všetko je v poriadku. Dôchodcovia sú štatisticky najmenej ohrozená skupina chudobou. Skupina dôchodcov je najmenej ohrozená chudobou zo všetkých. Najviac ohrozené, ak sa nemýlim, sú páry s jedným, dvomi, tromi deťmi. To sú skupiny ohrozené chudobou, čiže aj medzi týmito. A teraz, keď hovorím o mladých ľuďoch, kde je tá nezamestnanosť, niektorí hovoria 30 %, tá nezamestnanosť podľa mojich čísiel, alebo podľa toho, čo ja mám vedomosť, je niekde na úrovni jednej pätiny, teda 20 %, a to neni malé číslo. A tí ľudia sa nemajú kde zamestnať. Ten štát im nedáva tie podmienky, tie príležitosti.
A tým vlastne reagujem aj na kolegu Kuffu, že okej, ak štát netvorí pracovné miesta nejak systémovo, no, musíme to spraviť takto. Proste ja si uvedomujem, že toto je, že má to nádych jednorazového nesystémového opatrenia, ale niekde začať proste musíme. Keď tento štát sa o tých mladých nestará, tu je riešenie. Mladí získajú prax. Kde inde, keď nie v štáte? Súkromník asi ťažko dá tú prax.
Čiže, čiže len toľko možno. Dúfam, že som vysvetlil všetko, čo bolo povedané, a ostatné si povieme tam, kde ste povedali, že si povieme, kde teda asi aj smerujeme (vyslovené s pobavením).
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Opäť v tejto komornej atmosfére dovoľte mi vystúpiť, pričom pokúsim sa byť čo najviac taký stručný a úderný, ak to bude možné.
Máme tu jeden podľa mňa zásadný problém, alebo dva problémy. Na jednej strane máme asi 350-tisíc zamestnancov verejnej správy, kde sa nachádzajú aj ľudia, ktorí poberajú plat a zároveň dôchodok, dôchodok ako dávka sociálneho zabezpečenia, a pritom sú zamestnanci verejnej správy. To je prvý fakt. A druhým faktom je armáda 350-tisíc nezamestnaných. A keď si tieto dva fakty spojíme, zistíme, že, že riešenie, nehovorím, že nezamestnanosti ako takej, je v tom, že máme problém, že ľudia vo verejnej správe poberajú ako keby dva platy, čo je nezmyselné samo osebe, pretože dávka sociálneho zabezpečenia slúži na zabezpečenie, ak nemáte teda plat. A to je ten problém, ktorý som načrtol, a nie je žiadnou novinkou a nie je to nič výnimočné, že nie je možné, aby zamestnanci, a teraz nehovorím iba vo verejnej správe, sú krajiny, kde je to aj v súkromnej správe, nemohli poberať dôchodok, ak sú zamestnancami.
Môj návrh je práve taký, ktorý zasahuje do verejnej správy, do verejných financií, kedy, ak prejde ten návrh ďalej, nebude možné za samozrejme istých podmienok, aby zamestnanec vo verejnej správe poberal aj dôchodok. Mal by si v zásade vybrať, ja to potom vysvetlím. Takýto model proste funguje v tretine krajín Európskej únie. Čiže, čiže nič nového. A nie je nový ani, ani, ani pre toto plénum. Ak sa nemýlim, bola tu s ním pani Gibalová, aj kolegovia z KDH. Ale podobný návrh prišiel, bol nedávno v zákonníku, v navrhovanej novele Zákonníka práce, aby som bol úplne presný, ktorá sa objavila vo vláde počas leta a ktorá prešla týmto plénom nedávno. Možno si pamätáte, išlo o, o užívateľských zamestnávateľov. Na vláde sa dvakrát objavil v tejto novele nový výpovedný dôvod pre zamestnanca, ktorým bolo dosiahnutie veku 63 rokov. Vtedy by ten, vtedy by tento zamestnanec mohol dostať výpoveď, ak by dosiahol tento vek. A, prekvapivo, cez vládu to prešlo, prešlo to dvakrát, ale v tomto pléne sa to neobjavilo. Bolo to stiahnuté pánom premiérom. To odôvodnenie, na ktoré som sa pýtal pána ministra práce, sociálnych a rodiny, mi nebolo nejak relevantne zdôvodnené. Ja si myslím, že tento návrh, návrh príde, príde tesne pred voľbami, lebo má, môže mať zásadný dopad na zamestnanosť. Hovoríme o 10-, možno 20-tisíc pracovných miestach, ktoré by uvoľnili ľudia, ktorí dosiahnu dôchodkový vek. Čiže to je tá principiálna základňa.
Čo navrhujem ja, je pomerne citlivá a trúfam si povedať, že najcitlivejšia úprava z predložených, ktoré tu boli, aby sa nezasahovalo do diskriminácie, do, do práva na prácu. A tá úprava znie asi takto: pokiaľ zamestnanec vo verejnej správe dosiahne vek 63 rokov a zároveň má nárok na dôchodok vo výške aspoň jeden a pol násobku životného minima, zamestnanecký pomer mu končí, končí mu zo zákona. To je prvá skutočnosť. Podotýkam, musí mať nárok aspoň na jeden a pol násobok životného minima, aby nebol odkázaný na, na úplne minimálny dôchodok, ak vôbec nejaký, čo si myslím, že sa nemôže ani stať ale. A druhý dôvod je, ak zamestnanec vo verejnej správe dosiahne, ešte pred 63. rokom veku dosiahne jeden a pol násobok životného minima, bude to výpovedný dôvod pre jeho zamestnávateľa. Týmto spôsobom, trúfnem si povedať, že nikomu neukrivdíme, nikomu neuškodíme. A potvrdzujú to aj niektoré e-maily, ktoré som dostal od zamestnancov verejnej správy a s ktorými vás teda nechcem v tejto chvíli zaťažovať.
Ja verím, že ak by takáto novela prešla, či by to bolo teraz alebo by to bolo v budúcnosti, môže to výrazne pomôcť zamestnanosti na Slovensku. A preto by som si vás dovolil požiadať o podporu. A prípadné výhrady, ja nemám s tým najmenší problém upraviť ten zákon, aj keď si myslím, že táto podoba je v súlade s ústavou aj so všetkými medzinárodnými dohovormi, kde, ak sa nemýlim, mali niektorí problém. Tuto myslím, že ten problém už nie je.
Ďakujem pekne za pozornosť a týmto vás žiadam o podporu.