Videokanál poslanca

Príjemný dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, predseda parlamentu, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi na začiatok povedať jedno. Pred vstupom do politiky som sa úspešne živil vlastnou prácou, mal som niekoľko firiem, dával som prácu asi dvesto ľuďom. Nikdy, naozaj nikdy som nič neprivatizoval ani ako osoba, ani ako politik, nebol som pri žiadnej privatizácii, či za Mečiara, či za Dzurindu ani za Fica. Ale dva roky v kresle ministra hospodárstva mi umožnili získať dostatočný nadhľad, veľké množstvo informácii a dostatok skúseností na to, aby som sa mohol dnes pomerne kompetentne vyjadriť k privatizácii Slovenských elektrárni a postupu vlády pri vypovedaní zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Predtým, ako začnem hovoriť konkrétne k privatizácii Slovenských elektrární, by som však rád povedal niečo k privatizácii ako takej, pretože problematiku privatizácie podľa mojej mienky nemožno zúžiť iba na diskusiu okolo výhodnosti a nevýhodnosti jednotlivých predajov a pochybnostiam o transparentnosti privatizačného procesu.
Aj keď je pravda, že privatizáciu štátneho majetku od začiatku 90. rokov až dodnes sprevádzajú rôzne nejasnosti, škandály, korupcia, tunelovanie či klientelizmus, o týchto hriechoch sa nedá hovoriť bez spomenutia prvotného zločinu, ktorým bolo znárodnenie na konci 40. rokov. Keby vtedy komunistický režim, komunistický štát neokradol svojich občanov o fabriky, obchodíky, polia, ba dokonca o hodnotu ich úspor, ako napríklad menovou reformou v roku 1954, nikdy, nikdy sme nemuseli prísť o výhodu súkromného vlastníctva. Nikdy by sme nemuseli privatizovať. Slovensko dnes nielenže mohlo byť na úrovni západoeurópskych demokratických krajín, kde súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov nikdy zrušené nebolo, ale navyše by sme sa vyhli aj všetkým nepoctivostiam spojených s navracaním štátneho majetku do súkromných rúk.
Preto by si každý, kto tvrdí, že privatizácia bola zločinom storočia, mal uvedomiť, že by k nej nikdy nebolo došlo bez prvotného zločinu znárodnenia skoro celého slovenského hospodárstva. A toto považujem za potrebné pripomenúť, pretože či už vo vláde alebo aj v tejto poslaneckej snemovni sedí dosť bývalých komunistov a je dôležité im to pripomenúť.
Ak mám povedať alebo ak mám pomenovať najväčšiu výhodu privatizácie, tak spočíva asi v tom, že popri súkromnom vlastníkovi už politickí nominanti nemôžu parazitovať na výnosoch z týchto podnikov. Zo spoločného sa kradne najľahšie, a keď to spoločné sa privatizáciou obmedzí, zmenší sa aj priestor na kradnutie. Dámy a páni, myslím si, že nie zdanlivá a možno skutočná nevýhodnosť privatizácie, ale práve tento fakt, práve tento fakt neskutočne asi najviac štve všetkých národných a socialistických politikov, ktorí kritizujú privatizáciu sprava či zľava. Dovoľte mi uviesť pre porovnanie pár faktov.
Mečiar sprivatizoval v rokoch 1994 až 1998 majetok v účtovnej hodnote 109 mld. korún za 31 mld. To znamená, Mečiar privatizoval majetok v účtovnej hodnote 109 mld. za 31 mld., to znamená, asi za tretinu účtovnej hodnoty.
Prvá Dzurindova vláda sprivatizovala majetok v účtovnej hodnote 70 mld. a dostala zaň 256 mld. Čiže Mečiar sprivatizoval majetok v účtovnej hodnote za tretinovú cenu, prvá Dzurindova vláda sprivatizovala majetok v účtovnej hodnote za viac ako trojnásobnú cenu.
Druhá Dzurindova vláda sprivatizovala majetok v účtovnej hodnote 28 mld., za ktorý zinkasovala 37 mld.
Takže aj napriek stratám, ktoré Slovensko utrpelo pri Mečiarovskej privatizácii, prevod štátneho majetku do súkromných rúk bol v rokoch 1990 až 2006 pre štát v konečnom dôsledku ziskový, bilancia privatizácie teda z pohľadu čísiel plusová. Za účtovnú hodnotu 245 mld. slovenských korún štát zinkasoval 349 mld., pričom zarátané sú tu aj okrem Mečiarových a Dzurindových privatizácií aj privatizácie vláda Jána Čarnogurského a Jozefa Moravčíka.
Dovoľte mi teda teraz vrátiť sa späť k privatizácii Slovenských elektrární. Príbeh Gabčíkova a Slovenských elektrárni je príbehom pokračujúcich zlyhaní ako tzv. ľavice, tak aj pravice. Je príbehom, ktorý potvrdzuje starú známu a platnú pravdu o slovenskej politike, že keď ide o peniaze, moc a stoličky, nie je žiadny rozdiel medzi pravicou a ľavicou a všetci, ktorí sa hrajú na modrých a červených, sú v podstate rovnakí a verejný záujem často zostáva bokom. Viem, o čom hovorím, dva roky som sedel vo vláde Ivety Radičovej. A to, že ideologické rozdiely sú len predstieraným divadlom, ako polarizovať voličov a mobilizovať ich pred voľbami. 25 rokov politikom, ktorí sami seba označujú za pravicu a ľavicu, a pritom sú úplne z jedného cesta, toto divadlo prechádzalo. Slovenské elektrárne boli pred privatizáciou stratovým a zadlženým podnikom, ktorý v roku pred privatizáciou vygeneroval stratu vo výške 361 mil. eur. Zadlžili ho. (Ruch v sále.) Páni, počúvajte, keď sa chcete ísť baviť, choďte von. Keď nevie urobiť s vami.... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prosím kolegov, aby nevyrušovali pána poslanca pri svojom vystúpení. Páni poslanci!

Miškov, Juraj, poslanec NR SR
Zadlžili ho štátom dosadení manažéri, ktorí boli vtedy blízki najmä strane SDĽ. Tej SDĽ, ktorá je dnes plne integrovaná v strane SMER - sociálna demokracia a ktorej predstavitelia sa zjavne ani do dnešného dňa nezmierili s tým, že im skončili zlaté tunelárske časy. A sú to práve tí predstavitelia strany SDĽ v strane SMER, ktorí snívajú o navrátení Slovenských elektrárni do štátnych rúk. Elektrárne teda potrebovali investíciu, modernizáciu a splatenie starých dlhov, čo mohol zabezpečiť iba kapitálovo silný investor. Podľa uznesenia vlády č. 707/2002 bolo okrem iného úlohou ministra hospodárstva, citujem: "Zabezpečiť vypracovanie alternatívneho návrhu splácania záväzkov Slovenských elektrárni, akciovej spoločnosti, Bratislava v rokoch 2002 a 2003 bez použitia úverov so štátnymi zárukami." Čiže po rozkradnutí podniku ľavicovými nominantmi, sa teda pravicoví politici rozhodli, že privatizácia spoločnosti vyrieši problém, odkiaľ vziať finančné prostriedky na krytie rastúcich záväzkov Slovenských elektrárni. Po privatizácii spoločnosť vytvorila zisky v celkovej hodnote 1,9 mld. eur, ktoré však neboli rozdelené spoločníkom, to znamená, dividendy neboli vyplatené ani štátu, ani Enelu, ale boli použité práve na splatenie starých záväzkov a investovanie do výstavby III. a IV. bloku Jadrovej elektrárne v Mochovciach, do ktorej dotlačila Slovenské elektrárne prvá vláda Roberta Fica. Mimochodom, dostavba Mochoviec začína pripomínať príbeh diaľnice do Košíc, ktorá mala byť hotová v roku 2010 a nebude možno hotová ani v roku 2020, ale to je už iný príbeh.
Aká bola história Vodnej elektrárni Gabčíkovo v tomto procese? V materiáli č. 109/2004 je konštatované, že pred ukončením privatizácie Slovenských elektrárni dôjde k stanoveniu kompenzácie pre Slovenské elektrárne za vyňatie ich aktív v rámci Vodnej elektrárne Gabčíkovo z procesu privatizácie. Toto bolo naplnené uzatvorením Dohody o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov Vodnej elektrárne Gabčíkovo dňa 24. marca 2006. Následne vládne uznesenie č. 625/2004 z 23. júna 2004, kde sa píše o predaji aktív Vodnej elektrárne Gabčíkovo vo vlastníctve Slovenských elektrárni štátnemu podniku Vodohospodárstva výstavba, citujem: "So súčasným uzavretím zmluvy o nájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo na báze obojstrannej výhodnosti je potvrdením toho, že o tomto postupe, podľa ktorého Vodohospodárska výstavba prenajme Vodnú elektráreň Gabčíkovo novému vlastníkovi Slovenských elektrárni, vedeli všetci záujemcovia o kúpu 66 % podielu spoločnosti ešte predtým, ako predložili svoje záväzné ponuky 28. júla 2004."
Je preto nutné na tomto mieste skonštatovať, že táto skutočnosť mala vplyv na cenu, ktorú záujemcovia o kúpu podielu v Slovenských elektrárňach ponúkli, keďže rátali s tým, že Slovenské elektrárne budú prevádzkovať Vodnú elektráreň Gabčíkovo a budú mať takisto podiel na výnosoch z elektriny, ktorú táto elektráreň vyrobí. O tom, či bola kúpna cena podielu v Slovenských elektrárňach dobrá, alebo nie, si nedovolím špekulovať, nebol som pri tom. Osobne si myslím, že privatizácia v slovenských podmienkach bola často zlyhaním elít a azda nepoznám jediný príklad, kde by som mohol povedať, že som spokojný s jej priebehom na 100 %, a je jedno, či privatizovali modrí, alebo ste privatizovali vy. Musím to opakovať, vždy bol priebeh otázny a transparentnosť nedostatočná. Uvediem však dva podstatné fakty.
Fakt prvý. Dzurindova vláda na rozdiel od minulotýždňovej privatizácie vašej vlády, podielu v Slovak Telekome, predávala podiel slovenských elektrárňach v súťaži. Čiže cena bola vygenerovaná medzinárodnou súťažou, do ktorej sa prihlásili okrem Enelu ešte ďalší dvaja veľkí energetickí hráči, žiadne schránkové firmy.
Fakt druhý. Prvá vláda Roberta Fica chcela v novembri 2009 uzavrieť privatizáciu Slovenských elektrárni formou tzv. nulového variantu, už to tu kolega Mikuláš Dzurinda niekoľkokrát spomínal. Tento materiál predložil na vládu vtedajší minister hospodárstva Jahnátek a na veľké prekvapenie nepožadoval od talianskeho Enelu žiadny doplatok za privatizáciu. Inak povedané, Ficova vláda považovala cenu, za ktorú získali Taliani Slovenské elektrárne za zodpovedajúcu realite. Nepožadovali žiadny doplatok, naopak, chceli uzavrieť privatizáciu bez akéhokoľvek doplatku. Ako som spomínal pred chvíľou, narazili na svojho vtedajšieho koaličného partnera Slovenskú národnú stranu, ktorá sa postavila proti. Nebyť Slovenskej národnej strany a naozaj ja nemám dôvod vyzdvihovať Slovenskú národnú stranu, ale nebyť Slovenskej národnej strany vláda Roberta Fica, prvá vláda Roberta Fica jednoducho privatizáciu uzavrie s nulovým doplatkom. To je fakt. Vráťme sa ale k ďalším faktom o Vodnej elektrárne Gabčíkovo. O tom, že dôjde k podpisu zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo medzi Vodohospodárskou výstavbou a Slovenskými elektrárňami rozhodla vláda ešte 23. júna 2004, čiže predtým, ako boli predložené, ako som spomínal, záväzné ponuky záujemcov o kúpu 66 % podielu v spoločnosti.
Čo sa týka rozdelenia výnosov z predaja elektrární, opäť to tu spomínal už pán poslanec Dzurinda, medzi spoločnosťami Vodohospodárska výstavba a Slovenské elektrárne, tak je potrebné upozorniť na to, že dlho pred privatizáciou, ešte v roku 2001 podpísali obidva dotknuté podniky zmluvu o zabezpečení podmienok na výrobu elektrickej energie, ktorá určila pomer rozdelenia výnosov na 65 % pre Vodohospodársku výstavbu a 35 % pre Slovenské elektrárne, tento pomer zostal zachovaný aj po privatizácii v roku 2006. Čiže nie je pravdou to čo tvrdí vláda, že to bola akási čerešnička na torte kedy Slovenské elektrárne dostali 35 % podiel na výnosoch z výroby elektrickej energie vo Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Tento pomer bol dohodnutý vo roku 2001.
Okrem toho je potrebné pripomenúť, že Slovenské elektrárne boli povinné hradiť kompletné náklady na prevádzku, údržbu, ľudské zdroje, platby za prenájom majetku Vodohospodárskej výstavby, platby za prevádzku majetku Slovenského vodohospodárskeho podniku, poistenie, poplatky za prenos a pripojenie do siete a iné poplatky. Vláda v prípade odstúpenia od zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo urobila naozaj veľmi naozaj veľmi zvláštne rozhodnutia. Najprv dňa 4. 12. 2014 vypovedala Vodohospodárska výstavba zmluvu o prevádzke v súlade s čl. 5 odsek 5.2 zmluvy teda bez udania dôvodu.
Tento postup sa nám všetkým zdal veľmi nepochopiteľný, pretože v prípade odstúpenia od zmluvy bez udania dôvodu by mali Slovenské elektrárne automaticky nárok na odškodnenie na základe zmluvy o odškodnení, ktorá bola uzatvorená 22. marca 2006. Túto istú zmluvu vyhlásil 9. marca 2015 Krajský súd v Bratislave za neplatnú z dôvodu, že uzatvorenie tejto zmluvy neprebehlo v súlade s platným zákonom verejnom obstarávaní.
Následne, to znamená ešte v ten istý deň, 9. 3. 2015 štátny podnik Vodohospodárska výstavba ešte raz odstúpil od tejto zmluvy, tentokrát aj s udaním dôvodov. Vynára sa teda otázka, prečo štát čakal na vysvetlenie dôvodov na odstúpenie až do posledného možného dňa. Pripomína to praktiky rôznych víkendových či nastenkových tendrov. Realita je nasledovná. Veľké množstvo renomovaných právnikov, s ktorými sme konzultovali túto problematiku zastáva názor, že zneplatnením zmluvy o prevádzke súdom sa zneplatnili aj všetky súvisiace zmluvy, ktorých platnosť bola podmienená uzatvorením práve tejto zmluvy o prevádzke. Najdôležitejšou zmluvou, ktorá bola podmienená práve uzatvorením zmluvy o prevádzke je zmluva o prevode majetku medzi Slovenskými elektrárňami na strane jednej a Vodohospodársku výstavbou na strane druhej, ktorými sa previedli majetkové právo na Vodné dielo Gabčíkovo na štát. Avšak vzhľadom na vzájomnú podmienenosť týchto zmlúv je možné aj zneplatnenie tejto zmluvy o prevode majetku.
Fakticky by to teda znamenalo, prechod vlastníctva Vodnej elektrárne Gabčíkovo zo štátu späť do vlastníctva Slovenských elektrární. To znamená, že rozhodnutie vlády vlastne pripravilo Slovensko o Gabčíkovo a dalo ho do rúk Talianom, ktorí možno čoskoro Slovenské elektrárne predajú ďalej. Je teda otázkou, kde skončí napokon Gabčíkovo, či skončí v maďarských rukách, či skončí v ruských rukách, alebo skončí v čínskych rukách.
No uznajte sami, veď to napokon vyzerá tak, akoby minister Žiga a vláda konali v záujme Enelu a nie v záujme Slovenska. Minister životného prostredia Žiga v sobotu 14. marca 2015 v relácii Sobotné dialógy uviedol, že za prvý týždeň od prevzatia dokázali realizovať tržby 640-tisíc eur v čase, keď je v Dunaji normálny stav vodnej hladiny, čo veľmi jednoduchým prepočtom znamená ročné tržby okolo 33 mil. eur. Keď bolo Gabčíkovo v správe Slovenských elektrární, tržby, ktoré Vodohospodárska výstavba dokázala práve vďaka prevádzke Gabčíkova Slovenskými elektrárňami zrealizovať, boli tržby približne 70 alebo 80 mil. eur, čiže raz toľko.
Pod správou spoločnosti Vodohospodárska výstavba, akciová spoločnosť, je Vodná elektráreň Gabčíkovo od 10. marca 2015. My sme to už prezentovali a takisto to už odznelo v diskusii, za prvý mesiac dokázala spoločnosť Vodohospodárska výstavba umiestniť na trh prostredníctvom sprostredkovateľa elektrickú energiu v objeme za niečo málo cez 6 mil. eur. Tento objem dokázala Vodná elektráreň Gabčíkovo zrealizovať vďaka vyrobenému objemu 0,19 terawatthodiny elektrickej energie pri cene 31,52 eur za megawatthodinu čo sa rovnalo približne priemernej spotovej cene energie na trhu. V prípade ponechania prevádzky Vodnej elektrárne Gabčíkovo v správe Slovenských elektrární by boli zrealizované tržby vyššie. Celkový objem tržieb by bol viac ako 7 mil. eur vďaka cene 36,50 eur za megawatthodinu, za ktorú predali Slovenské elektrárne elektrickú energiu približne pred rokom a pol.
Takže Vodná elektráreň Gabčíkovo mohla reálne vygenerovať o milión eur vyššie tržby, keby zostala v správe Slovenských elektrární, ako vygenerovala pod správou Vodohospodárskej výstavby. Blahoželám. Naozaj, blahoželám k tomuto hospodárnemu rozhodnutiu. Od marca tohto roka takisto Vodohospodárska výstavba znáša prevádzkové náklady na prevádzku Gabčíkova, ktoré sú vo výške približne 9 mil. eur ročne. Tieto náklady od prevzatia znášali, do prevzatia znášali Slovenské elektrárne. Takisto štát prichádza o ďalšie platby so zmluvnou prevádzky vo výške viac ako 11 mil. eur. Prevádzkovaním Gabčíkova pod štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba prichádzajú každým dňom ľudia v tejto krajine o veľké množstvo peňazí. My sme vypočítali projekciu, vychádza to každý rok o minimálne 4 mil. eur a v celkovom vyjadrení za celú zvyšnú dobu prevádzkovania podľa pôvodne platnej zmluvy o prevádzke, čiže ešte asi 20 rokov, príde tento štát iba na prevádzke o približne 80 mil. eur.
Skúste mi, prosím vás, vysvetliť, pán minister, lebo tu sedíte, skúste mi vysvetliť, aké má toto ratio, akú má toto logiku, aký zmysel má prevádzkovanie, aký zmysel má prevádzkovanie Vodnej elektrárne Gabčíkovo Vodohospodárskou výstavbou, pokiaľ do verejných financií natečie menej peňazí. Vysvetlite mi, prosím vás, logiku, ja mám naozaj vysokú školu, je mám naozaj doktorát z manažmentu, ale ja tomuto fakt nerozumiem a veľmi rád sa nechám poučiť, v čom je toto výhodné pre Slovenskú republiku. (Potlesk.) Ak je toto podľa pána premiéra a pána ministra Žigu verejný záujem, Slovensko príde iba na prevádzke Gabčíkovo, ako som spomínal, o 80 mil. eur a vy idete ľudí presviedčať, že ste konali vo verejnom záujme.
Vy si naozaj myslíte, že sú ľudia takí hlúpi, že im zabalíte akúkoľvek blbosť do trikolóry a že to zhltnú aj s navijakom? Naozaj takto podceňujete ľudí? Keď sme boli v decembri minulého roka s ministrom Žigom v televíznej diskusii, tak som sa ho pýtal, pán minister si na to určite spomenie, či dá tu a teraz, v tej televíznej diskusii, verejný prísľub, či dá verejný prísľub, že ak doplatí Slovensko na kroky, ktoré urobili spoločne so svojím premiérom, ak doplatí Slovensko na tieto kroky a spôsobí škodu tejto krajine, či ju zaplatí z vlastného vrecka. Pán minister Žiga sa krútil ako had, samozrejme, tento verejný prísľub nedal, ale ja chcem povedať, že my mu to spoločne s mojimi kolegami počítame a za dva a pol mesiaca prevádzkovania Gabčíkova je to už 900-tisíc eur na prevádzke. 900-tisíc eur, o ktoré prišiel tento štát, o ktoré prišli títo občania v tejto krajine, 900-tisíc eur, ktoré ho mohli použiť úplne iným spôsobom. Pán minister Žiga je živý dôkaz toho, že potrebujeme zaviesť, nutne potrebujeme zaviesť hmotnú zodpovednosť politikov za svoje rozhodnutia.
A to už nehovorím o tom, že štát avizuje generálnu opravu turbín, tá tu tiež bola spomínaná, v Gabčíkove, ktoré podľa zrušenej zmluvy o prevádzke mali znášať Slovenské elektrárne, ak by bola vôbec potrebná. Otázka potrebnosti uvedenej opravy je namieste, pretože turbíny, ktoré sú inštalované vo Vodnej elektrárni Gabčíkovo, by možno za ideálnej správnej údržby nikdy generálnu opravu nepotrebovali. Napríklad vo Vodnej elektrárni Kráľová pri Seredi, ktorá bola prototypom elektrárne, aká bola postavená v Gabčíkove, boli turbíny nainštalované v roku 1985, čiže o 7 rokov skôr ako v Gabčíkove a doteraz žiadnu generálnu opravu nepotrebovali ani neplánujú. Takisto treba pripomenúť, že v Gabčíkove je 8 turbín, z ktorých sú ale priemerne spustené len dve, čiže každá turbína je používaná len 25 % času, takže reálne časové opotrebenie je každej z turbín v Gabčíkove je niečo len cez 5 rokov. Nezávislý audítor Det Norske Veritas vo svojej správe konštatuje, že turbíny a ich súčasti sú vo veľmi dobrom technickom stave a údržbu vo Vodnej elektrárni Gabčíkovo je možné považovať za dôslednú.
Dámy a páni, naozaj potrebujú turbíny v Gabčíkove generálnu opravu ? Naozaj potrebuje tento štát minúť peniaze daňových poplatníkov vo výške 80, 100, 120, 150 bohviekoľko miliónov eur alebo je to len ďalší z pripravovaných kšeftov tejto vlády? Aj napriek pochybnostiam o nevyhnutnosti generálnej opravy Slovenské elektrárne už v novembri minulého roka rozhodnutím valného zhromaždenia odsúhlasili generálnu opravu turbín, ktorú by znášali v plnej výške, a vy namiesto toho, aby ste túto generálnu opravu zaplatili, nechali teda zaplatiť Slovenským elektrárňam, tak pán minister životného prostredia Žiga urobil všetko preto, aby celú opravu zafinancoval z vreciek daňových poplatníkov slovenských občanov. Či to bude 80, 100 alebo 120 mil. eur, nechajme sa prekvapiť. Čiže rozhodli ste, že štát ide opravovať turbíny, ktoré podľa nezávislých odborníkov možno ani opravu nepotrebujú a idete na to minúť peniaze ľudí namiesto toho, aby ste nechali účet zaplatiť Slovenským elektrárňam. Veď keby ste boli agentom Enelu, nekonali by ste inak.
Fajn, dostali ste od voličov mandát, vládnete, ale očakávam, že bude férová a transparentná medzinárodná súťaž, aby bolo zabezpečené, že verejné zdroje budú využité efektívne a neskončia v nejakých schránkových firmách. Očakávam, že budete vyberať z viacerých ponúk a nedáte zákazku priamym zadaním vybranému súkromníkovi, ako ste to urobili v prípade privatizácie Slovak Telekomu. Chcem veriť, pretože presvedčený o tom nie som, že pán premiér osobne dohliadne na obstaranie dodávateľa generálnej opravy turbín cez spomínanú férovú a transparentnú súťaž bez diskriminačných podmienok, v dostatočnom čase, aby vyvrátil akékoľvek pochybnosti, ktoré táto situácia vyvoláva. Prevzatie Vodnej elektrárne Gabčíkovo sa pomaly, ale isto stáva pre vládnu nočnou morou, to, čo malo vyzerať v médiách ako jasná PR akcia "Slovensko si berie Gabčíkovo späť" sa totiž pomaly mení na akciu "Zbabrali sme, čo sme mohli."
Na tlačovej besede sa pán premiér a minister Žiga predbiehali v tom, aby uistili občanov tejto krajiny, že zlí podnikatelia z Talianska obrali túto krajinu o 492 mil. eur a že tieto peniaze budú od ich žiadať naspäť, pretože zmluvu o prevádzke zneplatnil rozsudkom Krajský súd v Bratislave. Naopak, Enel žiada od štátu odškodnenie vo výške 588 mil. eur a je nad slnko jasnejšie, že obidve tieto požiadavky skončia na medzinárodnej arbitráži, ktorá rozhodne, kto vlastne komu a koľko má zaplatiť. Pán predseda vlády a pán minister viackrát zopakovali, že sa medzinárodnej arbitráže neobávajú. Opäť asi staré známe: "Nech si to s nami všetci rozdajú." Neobávali ste sa ani iných arbitráží, ktoré Slovenská republika už prehrala a ktoré nás budú stáť mnoho, mnoho miliónov eur.
Ďalším dnes už pravdepodobne otvoreným problémom je podstata celej privatizácie Slovenských elektrární, Vodná elektráreň Gabčíkovo prešla do správy Vodohospodárskej výstavby na základe dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov Vodnej elektrárni Gabčíkovo, ktorej platnosť bola však podmienená uzatvorením dvoch vyššie uvedených zmlúv zmluvy o prevádzke a zmluvy o odškodnení.
Keďže na zmluvu o prevádzke sa podľa rozhodnutia súdu pozerá, ako keby nikdy nebola uzatvorená, tak existuje vážne riziko, že aj dohoda o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov Vodnej elektrární Gabčíkovo nebude platná a všetky platby vyplývajúce z nej bude treba vrátiť, čo sú ďalšie stámilióny eur v neprospech Slovenskej republiky. Otázkou pre právnikov zostáva, či sa vôbec bez tejto dohody, či vôbec bez tejto dohody bude platná celá privatizácia Slovenských elektrární a či Enel nebude mať právo od štátu žiadať 840 mil. eur kúpnu cenu a všetky preinvestované prostriedky a nevyplatené dividendy do Mochoviec, a v tomto prípade už pôjde o miliardy eur.
Čiže summa summarum jedna detská roztopaš pána ministra Žigu nieže nič štátu neprinesie, ale s najväčšou pravdepodobnosťou bude stáť nás, naše deti, naše vnúčatá a možno aj naše pravnúčatá stovky miliónov eur. Prevzatie Gabčíkova nedáva žiadny ekonomický zmysel, Vodná elektráreň Gabčíkovo mala najväčšiu hodnotu pre tento štát, keď bola prevádzkovaná v portfóliu s inými zdrojmi energie a takýmto spôsobom boli vytvorené predpoklady na dosiahnutie vysoko pozitívnych hospodárskych výsledkov. Samostatne prevádzkované Gabčíkovo nikdy nedosiahne priaznivejšie výsledky pre Slovenskú republiku. Jediný ekonomický zmysel dáva možno pre tu sediaceho pána ministra Žigu, jeho spriaznených právnikov, spriaznených sprostredkovateľov predaja elektriny, opravárov turbín a bohvieaké schránkové firmy, o ktorých sa možno ešte dozvieme.
Poslednou otázkou zostáva, prečo vláda Slovenskej republiky nevymáha od Enelu privatizačný doplatok za Slovenské elektrárne vo výške 229 mil. eur. Počas našej vlády, počas môjho pôsobenia na ministerstve hospodárstva bola realizovaná v spolupráci s Fondom národného majetku nezávislá analýza privatizácie Slovenských elektrární, audit, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že taliansky Enel má Slovensku doplatiť za privatizáciu elektrárni 229 mil. eur. Audit, ktorý potvrdzuje, že doplatok za privatizáciu Slovenských elektrární by mal byť 229 mil. eur, leží na ministerstve hospodárstva už tri roky v šuflíku a čuduj sa svete, žiaden z mojich nástupcov, už ani jeden z nich tam nie je, ale ani zastupujúci minister hospodárstva pán Kažimír, dodnes neurobil žiadne kroky, aby tieto peniaze pre Slovensko získal. Pýtam sa prečo. Prečo sa vláda nesnaží získať od talianskeho investora spravodlivý doplatok za privatizačnú cenu? Veď ak tvrdíte, že boli Slovenské elektrárne predané pod cenu, nechali sme vám na stole pripravenú a vystavenú faktúru doplatku za privatizáciu v sume 229 mil. eur. Prečo vláda nekoná a nežiada od Enelu tento doplatok, 66 % Slovenských elektrární bolo predaných za 840 mil. eur. Vy máte možnosť doplatku za privatizáciu vo výške jednej tretiny z tých 840 mil. eur. 229 mil. je suma, z ktorej viete zaplatiť hoc aj ďalší sociálny balíček.
Dovoľte mi ešte v krátkosti zareagovať na klamstvá, ktoré prezentoval pán minister Žiga, ale ja som už v jeho prípade na to zvyknutý. Počas môjho pôsobenia neodsúhlasilo ani predstavenstvo, ani dozorná rada Slovenských elektrární, v ktorej mal štát zástupcov, zvyšovanie výkonu turbín tak, ako to prezentoval vo svojom vystúpení pán minister Žiga. Neexistuje o tom jediné rozhodnutia, pod ktorým bo bolo podpísané Predstavenstvo alebo Dozorná rada Slovenských elektrární. S týmto návrhom prišli zástupcovia Vodohospodárskej výstavby, to znamená vaši predchodcovia, Slovenské elektrárne s týmto návrhom nikdy nesúhlasili.
Čiže pán minister, ak nechcem povedať, že klamete, tak minimálne zavádzate a vy dobre viete prečo. Rovnako s obľubou vyťahujete historku, že jedna z mojich firiem získala v roku 2007 kontrakt na zastupovanie spoločnosti Enel. Zabúdate však dodať, že v tom čase som ešte ani len netušil, že v roku 2010 budem v politike a že budem ministrom hospodárstva. Rovnako ako zabúdate dodať, že po vstupe do politiky som svoj obchodný podiel v tejto firme predal. Na rozdiel od vás, pán minister, ktorý aj naďalej a do dnešného dňa ste súkromným podnikateľom s drevom a od vášho vstupu do politiky v roku 2006 sa vašej firme začalo zázračne dariť, ako píše napr. Plus-ka 26. mája 2007, Žigova firma Taper, s. r. o., začala ryžovať po nástupe SMER-u k moci. Štátne lesy jej odvtedy prideľujú niekoľkonásobne vyššie dodávky ako predtým. Vzácnu surovinu však odoberá Taper aj napriek zákazu tohto štátneho podniku. V obchodných zmluvách Štátnych lesoch totiž stojí, že nemajú predávať drevo priekupníkom, ale spracovateľom dreva a tým Žigova eseročka evidentne nie je.
Čiže, pán minister, keď by sme, keby sme mali hovoriť o etike, tak vy nie ste žiadnym etalónom etiky a vy mi nesiahate v oblasti etiky ani po členky, pán minister. Toto si veľmi dobre zapamätajte. Ja som svoju firmu predal, ja ďalej nepodnikám a vy podnikáte ďalej a bohatnete z politiky. (Potlesk.)
Dámy a páni, naozaj ako nemožno vylúčiť, že privatizácia Slovenských elektrární mohla byť zrealizovaná lepšie a Slovensko mohlo získať za privatizáciu viac peňazí. Nevylučujem to, mohlo to tak byť, ja som tam vtedy nebol, neviem, ako prebiehala celá privatizácia, vychádzam iba z dokumentov, ktoré som našiel na ministerstve hospodárstva. Áno, máte pravdu, legitímne za to môžete kritizovať vtedajšiu pravicovú vládu. Nerozumiem však tomu, prečo ani vaša vláda nekoná, keď má možnosť a má na stole audit a máte nárok na doplatok privatizačnej ceny vo výške 229 mil. eur. Tomuto naozaj, naozaj nerozumiem. Osobne to považujem za dôkaz toho, že príbeh Slovenských elektrární, je príbehom zlyhania všetkých vlád, ktoré o osude tohto podniku rozhodovali. Ľavica bola zodpovedná za zlé hospodárenie štátnych elektrární, za rozkrádanie a zhumpľovanie tohto podniku, pravica možno za nie celkom vydarenú privatizáciu a vy ste zodpovední za to, že nevymáhate privatizačný doplatok a, pochopiteľne, za kšefty s Gabčíkovom.
Po privatizácii štátnych ropných rezerv, Carga a naposledy aj Telekomu si páni kolegovia zo SMER-u nemáte čo vyčítať s pravicovými vládami, privatizujete úplne rovnako, ako privatizovala pravica, ako sa privatizovalo za Dzurindu, tak sa privatizuje za Fica. A možno - a dovolím si to povedať aj vzhľadom na absenciu férovej súťaže a rôzne pofiderné schránky a fondy, ktoré sa objavujú v rôznych karibských a daňových rajoch - by som povedal, že aj horšie. Zdá sa mi, že privatizujete ako za Mečiara. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, chcem sa vás spýtať, či dlhšie ešte budete mať.

Miškov, Juraj, poslanec NR SR
Nie, už končím.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
No tak nech sa páči, dokončite.

Miškov, Juraj, poslanec NR SR
Jednoducho keď ide o peniaze, moc, stoličky alebo privatizáciu, tak nie je žiaden rozdiel medzi vami, medzi ľavicou, medzi pravicou, delenie na socialistov, demokratov, na červených, modrých, je len zásterkou, ako klamať voličov. Príbeh Slovenských elektrární, Gabčíkova je príbehom o tom, aby už ľudia viac nenaleteli politikom, ktorí len predstierajú politický súboj, predstierajú, že oni sú tí dobrí, druhí sú tí zlí, jedni sú tí modrí, druhí sú tí červení, a že sú lepší, ako tí druhí, len preto, aby pred voľbami polarizovali voličov a pritiahli ich k voľbám, ale v skutočnosti konáte všetci, konáte všetci rovnako v záujme. Na Slovensku neexistuje skutočná ľavicová, ani skutočná pravicová politika, je to obyčajný blaf, je to bublina. Existuje iba politika a politici, ktorí konajú vo verejnom záujme, v záujme občanov, a takí, ktorým je verejný záujem - a občania - ukradnutý, a podľa toho treba rozlišovať politikov.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)