Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi prispieť do tejto širokej diskusie o zákone o štátnom rozpočte na rok 2013, ktorý nám predkladá vláda Roberta Fica v zastúpení pána ministra financií.
Viacerí moji kolegovia, páni poslanci predrečníci, a aj Jozef Kollár za poslanecký klub SaS veľmi podrobne rozobral predkladaný návrh, jeho silné, slabé stránky, upozornil na rôzne úskalia tohto návrhu. Preto sa vo svojom príspevku nebudem venovať siahodlhým detailom. Pokúsim sa o veľmi krátky pohľad, ktorý mi je blízky ako človeku, ktorý dlhé roky podnikal a zamestnával ľudí, preto môj pohľad na tento rozpočet bude pohľad zhora a bude to možno skôr taký pohľad manažérsky.
Vážené dámy, vážení páni, minister nám odchádza (Reakcia podpredsedu vlády a ministra financií Kažimíra.), neodchádza, dobre, minister nám predkladá deficitný rozpočet, deficitný, nie prebytkový, nie vyrovnaný, ale deficitný rozpočet. Už len tento samotný fakt by mal byť pre akéhokoľvek finančného riaditeľa vo firme diskvalifikujúci. A pán minister financií je v podstate finančným riaditeľom, ktorý spravuje naše peniaze. Aspoň pamätám si na ministerstve financií za ministrovania pána ministra Mikloša si tam mal: verejné financie = naše peniaze. Ja si nepamätám alebo neviem, či to náhodou neodstránila táto vláda. Ale pokiaľ to tam stále je, tak jednoducho minister financií spravuje naše peniaze nás všetkých. Je finančný riaditeľ tejto krajiny. Preto si myslím, že by mal mať minister financií ambíciu predkladať rozpočet, ktorý z princípu nebude deficitný, pretože finančný riaditeľ nepredkladá rozpočet, ktorý je z princípu deficitný. Žiaľ, ale to je kritika všetkých doterajších vlád, pretože ak ma pamäť neklame, viem, že počas našej krátkej existencie Slovenskej republiky sa nenašiel ani jeden minister financií, ktorý by predložil vyrovnaný, prípadne prebytkový rozpočet. A ja sa, pochopiteľne, pýtam, prečo sme si zvykli na to, že ministri financií predkladajú z princípu deficitné rozpočty a naše diskusie sú len o tom, či má byť ten deficit 2, 3, 5 alebo 8 %.
Dámy a páni, keď to dokáže Estónsko, malá krajina, ktorá má 1,7 milióna obyvateľov, ktorá hospodári dlhodobo s prebytkovým rozpočtom a má najnižší celkový dlh v Európskej únii pre nás nepredstaviteľných 6 % pri priemere 8 – 10 % v Európskej únii, prečo to nedokážeme my? Dovolím si uviesť iba pár ďalších čísel, pretože táto krajina z hľadiska konsolidácie verejných financií, čo je momentálne akési zaklínadlo tejto vlády, naozaj konsoliduje ukážkovo. V roku 2007 malo Estónsko prebytok 2,5 % HDP, ešte raz opakujem, prebytok. V krízovom roku 2009 pri 14-percentnom prepade HDP mali mierny deficit, 1,7 %. Čiže neprekročili Maastrichtom stanovený strop 3 %, ale už v roku 2010 mali opäť prebytkový rozpočet pri priemernom ročnom raste HDP 8,4 % v roku 2011 a aktuálnej miere nezamestnanosti, tento údaj mám z augusta, ktorá je 5,9 %. Prečo toto nedokáže Slovensko, vážené dámy, vážení páni. Prečo toto nedokáže Slovensko, pán minister? Dovolím si odpovedať za vás. Je to preto, že Estónsko je založené na dlhodobej fiškálnej disciplíne, kde občania a politici považujú za vrcholne nezodpovedné zadlžovať budúce generácie. Je to preto, že Estónsko bolo počas krízy pripravené drasticky zatiahnuť ručnú brzdu výdavkom, znížilo platy vo verejnom sektore až o 40 %, znižovalo dôchodky, ba dokonca vypínalo verejné osvetlenie po dvadsiatej druhej hodine, nakoľko skutočne šetrili. Je to preto, že Estónsko namiesto toho, aby dane zvyšovalo, znížilo rovnú daň z 21 na 18 % v roku 2010. Odmenou za to, bol hospodársky rast 8,4 % v roku 2011. Toto sú, pán minister, opatrenia, ktorými sa ozdravuje ekonomika. Toto sú opatrenia, ktorými sa štartuje hospodársky rast v krajine.
Vy idete presne, ale presne opačným smerom, pán minister. Predkladáte návrh rozpočtu, ktorý nemá žiadne ambície na výdavkovej strane, ba, naopak, výdavky v roku 2013 porastú. A ešte k tomu ho máte založený na zbožných optimistických prianiach a očakávaniach na strane príjmovej. Čo urobíte, pán minister, keď bude na budúci rok nulový hospodársky rast, ako ho predpovedá analýza VÚB banky, ktorej doteraz tie predpovede akosi vyšli? Čo urobíte, pán minister, ak od firiem dostanete po iracionálnom zvýšení dane z príjmu právnických osôb na 23 % darček v podobe nižšieho výberu daní ako v roku 2012? Váš marxistický kolega pán poslanec Blaha mal síce mentálny orgazmus po schválení tohto zvýšenia, ale ja sa stretávam s podnikateľmi a väčšina podnikateľov má pre vás pripravený iný darček. Tým darčekom bude vztýčený prst. A ja vám hovorím, že to nebude ukazovák, ale bude to prostredník. Vy jednoducho nevyberiete, pán minister, 400 miliónov navyše. Vy jednoducho nevyberiete ani toľko, koľko vyberiete v tomto roku. Čo urobíte, pán minister, ak nezamestnanosť v dôsledku zákonov, ktoré ste prijímali tento rok, porastie alebo stúpne k rekordným 15 %, pretože dynamika rastu nezamestnanosti sa výrazne, ale výrazne zrýchlila? Pán minister, keby ste boli mojím finančným riaditeľom vo firme a prišli by ste za mnou s týmto návrhom, tak by som vám asi ukázal dvere a povedal by som vám, aby ste si napísali výpoveď. Byť na vašom mieste by som podal radšej demisiu dnes, išiel by som od toho a vyhol sa tak hanbe, ktorá vás nevyhnutne čaká, vami predkladaný rozpočet patrí do knižnice na poličku žánru science-fiction a podobných fantazmagórií, a nie určite do parlamentu.
Ale dovoľte mi byť aspoň v jednej veci konkrétny. A to sú moje obľúbené štátne hmotné rezervy, resp. rozpočet štátnych hmotných rezerv na rok 2013. V kapitálových príjmoch štátnych hmotných rezerv alebo Správy štátnych hmotných rezerv v kapitole tejto organizácie alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy sú uvedené naviac príjmy plus 100 miliónov eur. Mňa ten fakt zaujal. A na základe toho som požiadal kolegov z výboru pre hospodárske záležitosti, aby sme si pozvali pána predsedu štátnych hmotných rezerv, aby nám vlastne vysvetlil, čo idú štátne hmotné rezervy predávať, pretože kapitálové príjmy sú tvorené z predaja hmotného alebo nehmotného majetku. Nuž a hodinu, naozaj hodinu sme sa pokúšali dostať odpoveď od vášho nominanta na Správe štátnych hmotných rezerv a my sme sa to nedozvedeli. Po hodine jej pán predseda bol spotený a bľabotal niečo o tom, že dostal úlohu, ktorá je hodna Nobelovej ceny. Tak sa chcem opýtať, koľko takýchto úloh na Nobelovu cenu, pán minister, ste svojim kolegom, ministrom, prípadne ďalším šéfom ústredných orgánov štátnej správy rozdali? Pýtam sa na to, pretože pokiaľ je to naozaj tak, že rozpočet, ktorý predkladáte, je postavený na úlohách hodných Nobelovej ceny, tak ja si myslím, že nomináciu na Nobelovu cenu si zaslúžite vy, pán minister, za najderavší rozpočet. Ďakujem veľmi pekne.