Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som možno zľahka nadviazal na môjho kolegu poslanca Drobu. Súhlasím s ním. Ja si dokonca myslím, že tento návrh je veľmi slabý, pretože tento návrh znižuje príspevky politickým stranám na nulu. A ja si myslím, že treba ísť ďalej. Treba primäť politické strany, možno to bude ďalší z návrhov Igora Matoviča, aby platili za to, že môžu robiť politiku, a primäť poslancov, aby nieže nedostávali žiadnu mzdu, ale aby mali platiť za to, že môžu sedieť v parlamente. A na týchto základoch by mal byť postavený ďalší poslanecký návrh Igora Matoviča, pretože stále sa dá ísť ďalej.

Pekný podvečer. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, nebudem dlhý, lebo chceme ísť domov. A rád by som možno len povedal, že pánovi ministrovi vôbec nezávidím tému investičných stimulov. Je to téma, nad ktorou sa nedá vyhrať, sám som si to vyskúšal. Jednoducho investičné stimuly sú téma, ktorá je mimoriadne kontroverzná, vyvoláva obrovské a vášnivé polemiky kdekoľvek prídete a všetci majú pocit, že téme investičné stimuly rozumejú, od politikov až cez občanov, ktorí sa o investičných stimuloch bavia v krčmách.
Ja by som chcel pochváliť, pochváliť by som chcel pána ministra za to, že v predkladanej novele zákona odstraňuje nedostatok, ktorý ukázala aplikačná prax zákona o investičnej pomoci, a tým je zamedzenie poskytovania investičnej pomoci na udržanie pracovných miest. Bohužiaľ, ten zákon, alebo tvorcovia zákona pri kreovaní tohto zákona nemysleli na to, že sa nájdu investori, ktorí budú požadovať investičnú pomoc nie na novovytvorené pracovné miesta, ale na udržanie existujúcich pracovných miest. A keďže nás skúsenosti alebo nedávne skúsenosti presvedčili o tom, že takáto prax je možná, je dobré, že minister a ministerstvo hospodárstva zapracovali do novely zákona o investičnej pomoci podmienku, vďaka ktorej bude môcť byť udelená investičná pomoc iba na novovytvorené pracovné miesta. Takýto návrh sme predkladali niekedy pred koncom roka aj s poslancom Chrenom ako poslanecký návrh zákona, nebol schválený, ale ministerstvo sa vtedy vyjadrilo, že pripravuje vlastnú novelu, kde táto podmienka bude zapracovaná. Teda ja som veľmi rád, že zapracovaná je.
No nebudem možno, alebo nepôjdem možno do detailov, pretože chceme predložiť nejaké pozmeňovacie návrhy v druhom čítaní. Takže možno len v krátkosti spomeniem to, čo sa investičným stimulom vo všeobecnosti vytýka a čo, bohužiaľ, nie je riešené v tejto novele. A je to škoda, pretože aj osemdesiattri vládnych poslancov a tak isto možnosť jednoliateho celku červeného monolitu strany SMER umožňuje schváliť tieto zmeny v zákona. A je škoda, že v tom zákone nie sú.
Takže prvý argument proti investičným stimulom, ktorý zaznieva všade, od východu až na západ, je ten, že investičné stimuly zvýhodňujú iba zahraničných investorov. Ja som už niekoľkokrát aj tu v pléne a tak isto, keď chodím po konferenciách, vysvetľujem, že to jednoducho nie je pravda, pretože nie je možné udeľovať tieto investičné stimuly takým spôsobom, že sú zvýhodňovaní iba zahraniční investori. Tak ako všetky ostatné zákony na Slovensku platia, či pre domácich alebo zahraničných investorov, tak takisto aj zákon o investičnej pomoci platí pre všetkých investorov bez rozdielu.
V tomto zákone nie je nejakým spôsobom, v tejto novele nie je nejakým spôsobom riešené to zrovnoprávnenie domácich a zahraničných investorov, pretože ono riešené v skutočnosti byť nemôže v samej podstate. V tomto zákone je stanovená hranica 40 nových pracovných miest. Neviem, ako dospel predkladateľ k navrhovanému číslu, prečo to nie je 30 pracovných miest, prečo to je 40 pracovných miest. A chcem sa možno opýtať, ale to je na zamyslenie, či možno považovať vytvorenie 40-ch pracovných miest v západoslovenskom kraji za adekvátne alebo rovnocenné vytvoreniu 40-ch pracovných miest napríklad v Hnúšti alebo v Rožňave alebo v Rimavskej Sobote. Čiže možno mi chýba v tom predkladanom návrhu aj odstupňovanie minimálnej výšky počtu pracovných miest v závislosti od regionality, alebo povedzme od parametra výšky nezamestnanosti, ktorý si myslím, že by bol asi najlepším parametrom.
Počas našej vlády sme mali v zákone o investičnej pomoci, alebo v novele, ktorú sme predložili v predchádzajúcom období, dva fókusy.
A prvým fókusom bol práve fókus na regióny s najväčšou nezamestnanosťou a snažili sme sa umiestňovať investície do regiónov s vysokou nezamestnanosťou, respektíve motivovať investorov, aby prichádzali do regiónov s najvyššou nezamestnanosťou, a podľa toho bola odstupňovaná aj výška investičnej pomoci. To znamená, že investor, ktorý prišiel alebo chcel ísť do regiónu s najvyššou nezamestnanosťou, dostal 100 % investičnej pomoci, v prípade nižšej nezamestnanosti, bola tá investičná pomoc percentuálne znížená a podobne. Čiže takýmto alebo obdobným spôsobom by možno bolo možné rozdeliť tú výšku pracovných miest v závislosti od, od regiónov a nezamestnanosti v regiónoch.
Čo považujem za najväčší problém, a nielen ja, ale teda aj podnikatelia, tak je selektívnosť investičných stimulov, to znamená, že investičné stimuly dostávajú niektorí a nedostávajú ich všetci. Napriek tomu, že nárok na poskytnutie investičného stimulu má každý investor, ktorý splní podmienky uvedené v zákone, je iba na rozhodnutí vlády, ako vláda rozhodne, či investorovi stimul udelí, alebo nie. Toto považujú živnostníci, malí a strední podnikatelia za výsostne nespravodlivé a majú, a celkom oprávnene, majú pocit, že investičné stimuly dostávajú iba tí veľkí investori.
My sme tak isto navrhovali s mojím kolegom a poslancom Chrenom odstránenie tejto selektívnosti investičných stimulov jedným poslaneckým návrhom, kde sme navrhovali, aby každý investor, ktorý vytvorí minimálne 30 pracovných miest v regiónoch s najväčšou nezamestnanosťou, tie boli definované ako regióny so 150 % priemeru nezamestnanosti na Slovensku, ak si dobre pamätám. Išlo vtedy o 12 okresov, teraz neviem, či by tých okresov, zrejme by bolo viac, pretože nezamestnanosť nám veľmi rýchlo stúpa, tak investori v týchto okresoch by si mohli nárokovať na daňové úľavy bez toho, aby o týchto daňových úľavách rozhodovala vláda. Toto bolo opatrenie, ktoré ja naozaj považujem za silne prorastové opatrenie, a opatrenie, ktoré je, ktoré je, alebo ktoré motivuje, motivuje k vyššiemu nárastu zamestnanosti práve v regiónoch s najväčšou nezamestnanosťou. Bohužiaľ. A to som sa naozaj veľmi divil, lebo toto je z môjho pohľadu veľmi sociálny návrh, tak takýto návrh schválený v tomto pléne nebol.
Možno ešte na záver, lebo veľmi veľa vecí tu odznelo, či od kolegu Jožka Mikuša, ale tak isto aj kolega Jožko Mihál a koniec koncov aj Zsolt Simon spomínali niektoré veci, ale nedá mi na záver nepovedať, že podpora podnikateľov sa nerobí cez dotácie a stimuly, ale zlepšovaním podmienok na podnikanie. Ja si myslím, pán minister, že tebe to vôbec nemusím hovoriť. Ale mám taký obľúbený bonmot, keď sa ma pýtajú, čo hovorím na investičné stimuly, tak všetkým podnikateľom hovorím, že najlepší investičný stimul je kvalitné podnikateľské prostredie. A preto by som z tohto miesta apeloval na to, aby vláda a ministerstvo, ktoré riadiš, robilo maximum pre zlepšenie podnikateľského prostredia, pretože to je to, čo nám všetkým na Slovensku pomôže, a to je to, čo podporí tvorbu nových pracovných miest, a tebe pomôže splniť úlohu, ktorú si dostal od predsedu vlády.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, milí kolegovia, kolegyne, dovoľte mi aj v mene poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita zaželať všetkým vám a takisto občanom Slovenska bez rozdielu rasy, vierovyznania, sexuálnej orientácie šťastné a veselé sviatky. (Smiech v sále.) Aj keď to tu chvíľami vyzeralo, že sa naozaj blíži ten koniec sveta, ako ho predpovedali Mayovia, ja pevne verím, že sa tu 29. januára spoločne stretneme a že ten rok 2013 bude pokojnejší a slobodnejší pre nás všetkých. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Príjemný dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na moju zdravotnú indispozíciu budem v rozprave k novele zákona 309 o obnoviteľných zdrojoch energie výrazne kratší, ako by som pôvodne chcel byť a nebudem ani kričať na teba, pán minister, nevládzem a okrem toho, už sa teším na Vianoce. Teda aj napriek svojej chorobe, keby som bol radšej v posteli, považujem za nevyhnutné a veľmi potrebné, aby som aspoň predniesol stanovisko klubu SaS.
Poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita dôrazne protestuje proti predkladanej novele zákona, a to nielen kvôli obsahu, ale aj kvôli spôsobu, akým je táto novela predkladaná. Za najvážnejší problém považujeme spôsob, akým sú predkladané a vládnou väčšinou prijímané zákony, ktoré majú nesmierny dopad na celé národné hospodárstvo. Predložiť krátko pred Vianoce v skrátenom legislatívnom konaní novelu zákona, o ktorej neprebehla žiadna odborná diskusia, nijaký otvorený dialóg so subjektmi pôsobiacimi na energetickom trhu, neprebehlo ani riadne medzirezortné pripomienkové konanie. Predložiť novelu, ktorá navyše podľa slov hovorcu ministerstva hospodárstva z dnešných Hospodárskych novín ani nevznikla na ministerstve hospodárstva, ale si ju napísal, podobne ako si napísal - a upozorňoval som na to v zákone o regulácii v sieťových odvetviach - sám veľkomocný pán predseda ÚRSO pán Holjenčík - neviem, či tu sedí - nominant strany SMER.
Vážené dámy a páni, toto považujem za stratu poslednej štipky zodpovednosti voči občanom tejto krajiny a súdnosti a úcty voči poslancom parlamentu.
Vážený pán minister, ak tvrdíš, že je potrebné takto narýchlo prijať zákon kvôli účinnosti od 1. 1. 2013 kvôli údajným veľkým hospodárskym škodám, pýtal si sa pána Holjenčíka, či o tom celý rok nevedel? Prečo to predkladá teraz, pred Vianocami? Veď pán Holjenčík je tam, ak sa nemýlim, 5 rokov, vy vládnete od apríla, je december a teraz prídete na to, že treba v skrátenom legislatívnom konaní prijať túto novelu, pretože hrozia údajne veľké hospodárske škody.
Kde bol pán Holjenčík vtedy, keď vaši kolegovia z prvej vlády Roberta Fica schválili zákon o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorý vytvoril pre vybrané podnikateľské skupiny fotovoltický Klondike na Slovensku? Cena za elektrickú energiu sa dôsledkom
nárastu TPS tarify vyšplhala vtedy na jednu z najvyšších v celej Európskej únii. Preto mi znejú falošným tónom upozornenia o rizikách negatívneho vývoja ekonomiky, zhoršovania konkurencieschopnosti slovenského priemyslu alebo zvýšenia rizika odchodu investorov do iných krajín v prípade neprijatia tejto novely. Keby som chcel byť uštipačný, tak by som povedal, že na tieto riziká ste mali upozorňovať vašich kolegov pri novele Zákonníka práce alebo rušení rovnej dane. Pretože toto sú skutočné riziká pre slovenskú ekonomiku. Pokiaľ chcete niečo urobiť s vysokými cenami energie, myslím si, že je prvý, nie postačujúci, ale nevyhnutný predpoklad, a to je vymeniť predsedu regulačného úradu. Vymeniť pána Holjenčíka. Pokiaľ na to nájdete odvahu, pokiaľ na to nájdete politickú podporu, toto je prvý nevyhnutný krok k tomu, aby sa na Slovensku v energetike urobil poriadok. Môj kolega poslanec Martin Chren ho nazval Harabinom slovenskej energetiky a ja sa plne pod túto nálepku kedykoľvek podpíšem.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v mnohom sa určite nezhodneme, ale snáď sa dokážeme zhodnúť aspoň na tom, že hospodárska situácia na Slovensku je vážna. Povedal by som veľmi vážna. Nerobte preto kroky, ktoré túto hospodársku situáciu ešte viac zhoršia. Rútime sa do veľkej čiernej diery a vy namiesto toho, aby ste pribrzdili, prípadne otočili tým kormidlom a pokúsili sa vyhnúť tej veľkej čiernej diere, vy ešte pridávate plyn.
Pán minister, dajte tejto novele čas na odbornú diskusiu, analyzujte, prepočítajte dopady navrhovaných opatrení, zvolajte po Novom roku okrúhly stôl, energetickú konferenciu, dialóg, čokoľvek, ale nerobte, prosím, energetickú politiku takýmto spôsobom za zatvorenými dverami a pod vplyvom rôznych lobistických skupín. Ďakujem za pozornosť.

Príjemné dobré ráno, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, poslankyne a poslanci. Dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena k vládnemu návrhu, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Úprava znie nasledovne.
V čl. I v bode 6. sa v § 263 v ods. l číslovka "386" nahrádza slovami "386 ods. 2, § 387".
V čl. I sa za bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie:
,,11. § 386 znie: "§ 386 odsek (1) Účastníci vzťahov upravených týmto zákonom sa môžu dohodnúť na vzdaní sa alebo obmedzení nároku na náhradu škody aj pred porušením povinnosti, ktoré k takej škode môže viesť. Odsek (2) Pred porušením povinnosti, z ktorej môže škoda vzniknúť, sa nároku na náhradu škody nemožno vzdať ani len z časti, ak bola škoda spôsobená úmyselne. Náhradu škody podľa tohto odseku nemôže súd znížiť."." Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava odstraňuje výkladové pochybnosti o možnosti zmluvnej úpravy rozsahu náhrady škody. Tieto plynú zo skutočnosti, že aj keď súčasné znenie § 386 Obchodného zákonníka vylučuje vzdanie sa nároku na náhradu škody, ktorá môže vzniknúť v budúcnosti (tiež v zmysle § 574 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), ustanovenie § 379 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje rozsah náhrady škody, je dispozitívne, z čoho plynie právo zmluvných strán si tento rozsah dohodou upraviť. V odbornej literatúre jasne prevláda názor, že aj keď sa náhrady škody nie je možné celkom vzdať, čomu zodpovedá súčasné znenie ustanovenia § 386 Obchodného zákonníka, je možné ju dohodou upraviť, teda aj obmedziť na primeranú mieru, ktorá nie je úplne vzdaním sa nároku na náhradu škody. Uvedená interpretácia zodpovedá aj úprave zmluvnej pokuty, ktorá zo zákona obmedzuje náhradu škody na rozsah dohodnutej zmluvnej pokuty. V súlade s princípom jednotnosti práva je preto žiaduce, aby sa obmedzenie náhrady škody dalo dohodou upraviť nielen prostredníctvom zmluvnej pokuty, ale aj výslovnou dohodou tak, ako to navrhuje predložený zákon. Obdobná úprava bola nedávno prijatá v Českej republike, čo z hľadiska rozhodovacej činnosti slovenských súdov môže mať ten efekt, že doteraz prijímaná doktrína možnosti zmluvnej úpravy rozsahu náhrady škody by mohla byť spochybnená argumentáciou, že slovenská úprava je odchylná, a teda takú zmluvnú úpravu rozsahu náhrady škody nepripúšťa. Inštitút zmluvného obmedzenia rozsahu náhrady škody je bežným európskym štandardom, ktorý odráža zvyšujúcu sa rozmanitosť obchodno-právnych vzťahov. Zároveň plne rešpektuje zmluvnú voľnosť' v obchodno-právnych vzťahoch. Je potrebné upozorniť, že takúto dohodu, ktorou sa vylúči alebo obmedzí náhrada škody ešte pred porušením povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľovi v prípade, že je zmluva uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka, bude neplatná z dôvodu, že pôjde o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy, konkrétne § 53 ods. 4 písm. c) a d) Občianskeho zákonníka, na základe ktorých sú vyslovene zakázané podmienky v spotrebiteľských zmluvách, ktoré by vylučovali alebo obmedzovali práva spotrebiteľa pri uplatňovaní nárokov zo zodpovednosti za škodu alebo za vady alebo zodpovednosť dodávatel'a za konanie alebo opomenutie, ktorými sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví. Pričom netreba zabudnúť na ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, a to aj bez ohľadu na to, či sa uzatvára podľa ustanovení Občianskeho alebo Obchodného zákonníka.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi prispieť do tejto širokej diskusie o zákone o štátnom rozpočte na rok 2013, ktorý nám predkladá vláda Roberta Fica v zastúpení pána ministra financií.
Viacerí moji kolegovia, páni poslanci predrečníci, a aj Jozef Kollár za poslanecký klub SaS veľmi podrobne rozobral predkladaný návrh, jeho silné, slabé stránky, upozornil na rôzne úskalia tohto návrhu. Preto sa vo svojom príspevku nebudem venovať siahodlhým detailom. Pokúsim sa o veľmi krátky pohľad, ktorý mi je blízky ako človeku, ktorý dlhé roky podnikal a zamestnával ľudí, preto môj pohľad na tento rozpočet bude pohľad zhora a bude to možno skôr taký pohľad manažérsky.
Vážené dámy, vážení páni, minister nám odchádza (Reakcia podpredsedu vlády a ministra financií Kažimíra.), neodchádza, dobre, minister nám predkladá deficitný rozpočet, deficitný, nie prebytkový, nie vyrovnaný, ale deficitný rozpočet. Už len tento samotný fakt by mal byť pre akéhokoľvek finančného riaditeľa vo firme diskvalifikujúci. A pán minister financií je v podstate finančným riaditeľom, ktorý spravuje naše peniaze. Aspoň pamätám si na ministerstve financií za ministrovania pána ministra Mikloša si tam mal: verejné financie = naše peniaze. Ja si nepamätám alebo neviem, či to náhodou neodstránila táto vláda. Ale pokiaľ to tam stále je, tak jednoducho minister financií spravuje naše peniaze nás všetkých. Je finančný riaditeľ tejto krajiny. Preto si myslím, že by mal mať minister financií ambíciu predkladať rozpočet, ktorý z princípu nebude deficitný, pretože finančný riaditeľ nepredkladá rozpočet, ktorý je z princípu deficitný. Žiaľ, ale to je kritika všetkých doterajších vlád, pretože ak ma pamäť neklame, viem, že počas našej krátkej existencie Slovenskej republiky sa nenašiel ani jeden minister financií, ktorý by predložil vyrovnaný, prípadne prebytkový rozpočet. A ja sa, pochopiteľne, pýtam, prečo sme si zvykli na to, že ministri financií predkladajú z princípu deficitné rozpočty a naše diskusie sú len o tom, či má byť ten deficit 2, 3, 5 alebo 8 %.
Dámy a páni, keď to dokáže Estónsko, malá krajina, ktorá má 1,7 milióna obyvateľov, ktorá hospodári dlhodobo s prebytkovým rozpočtom a má najnižší celkový dlh v Európskej únii pre nás nepredstaviteľných 6 % pri priemere 8 – 10 % v Európskej únii, prečo to nedokážeme my? Dovolím si uviesť iba pár ďalších čísel, pretože táto krajina z hľadiska konsolidácie verejných financií, čo je momentálne akési zaklínadlo tejto vlády, naozaj konsoliduje ukážkovo. V roku 2007 malo Estónsko prebytok 2,5 % HDP, ešte raz opakujem, prebytok. V krízovom roku 2009 pri 14-percentnom prepade HDP mali mierny deficit, 1,7 %. Čiže neprekročili Maastrichtom stanovený strop 3 %, ale už v roku 2010 mali opäť prebytkový rozpočet pri priemernom ročnom raste HDP 8,4 % v roku 2011 a aktuálnej miere nezamestnanosti, tento údaj mám z augusta, ktorá je 5,9 %. Prečo toto nedokáže Slovensko, vážené dámy, vážení páni. Prečo toto nedokáže Slovensko, pán minister? Dovolím si odpovedať za vás. Je to preto, že Estónsko je založené na dlhodobej fiškálnej disciplíne, kde občania a politici považujú za vrcholne nezodpovedné zadlžovať budúce generácie. Je to preto, že Estónsko bolo počas krízy pripravené drasticky zatiahnuť ručnú brzdu výdavkom, znížilo platy vo verejnom sektore až o 40 %, znižovalo dôchodky, ba dokonca vypínalo verejné osvetlenie po dvadsiatej druhej hodine, nakoľko skutočne šetrili. Je to preto, že Estónsko namiesto toho, aby dane zvyšovalo, znížilo rovnú daň z 21 na 18 % v roku 2010. Odmenou za to, bol hospodársky rast 8,4 % v roku 2011. Toto sú, pán minister, opatrenia, ktorými sa ozdravuje ekonomika. Toto sú opatrenia, ktorými sa štartuje hospodársky rast v krajine.
Vy idete presne, ale presne opačným smerom, pán minister. Predkladáte návrh rozpočtu, ktorý nemá žiadne ambície na výdavkovej strane, ba, naopak, výdavky v roku 2013 porastú. A ešte k tomu ho máte založený na zbožných optimistických prianiach a očakávaniach na strane príjmovej. Čo urobíte, pán minister, keď bude na budúci rok nulový hospodársky rast, ako ho predpovedá analýza VÚB banky, ktorej doteraz tie predpovede akosi vyšli? Čo urobíte, pán minister, ak od firiem dostanete po iracionálnom zvýšení dane z príjmu právnických osôb na 23 % darček v podobe nižšieho výberu daní ako v roku 2012? Váš marxistický kolega pán poslanec Blaha mal síce mentálny orgazmus po schválení tohto zvýšenia, ale ja sa stretávam s podnikateľmi a väčšina podnikateľov má pre vás pripravený iný darček. Tým darčekom bude vztýčený prst. A ja vám hovorím, že to nebude ukazovák, ale bude to prostredník. Vy jednoducho nevyberiete, pán minister, 400 miliónov navyše. Vy jednoducho nevyberiete ani toľko, koľko vyberiete v tomto roku. Čo urobíte, pán minister, ak nezamestnanosť v dôsledku zákonov, ktoré ste prijímali tento rok, porastie alebo stúpne k rekordným 15 %, pretože dynamika rastu nezamestnanosti sa výrazne, ale výrazne zrýchlila? Pán minister, keby ste boli mojím finančným riaditeľom vo firme a prišli by ste za mnou s týmto návrhom, tak by som vám asi ukázal dvere a povedal by som vám, aby ste si napísali výpoveď. Byť na vašom mieste by som podal radšej demisiu dnes, išiel by som od toho a vyhol sa tak hanbe, ktorá vás nevyhnutne čaká, vami predkladaný rozpočet patrí do knižnice na poličku žánru science-fiction a podobných fantazmagórií, a nie určite do parlamentu.
Ale dovoľte mi byť aspoň v jednej veci konkrétny. A to sú moje obľúbené štátne hmotné rezervy, resp. rozpočet štátnych hmotných rezerv na rok 2013. V kapitálových príjmoch štátnych hmotných rezerv alebo Správy štátnych hmotných rezerv v kapitole tejto organizácie alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy sú uvedené naviac príjmy plus 100 miliónov eur. Mňa ten fakt zaujal. A na základe toho som požiadal kolegov z výboru pre hospodárske záležitosti, aby sme si pozvali pána predsedu štátnych hmotných rezerv, aby nám vlastne vysvetlil, čo idú štátne hmotné rezervy predávať, pretože kapitálové príjmy sú tvorené z predaja hmotného alebo nehmotného majetku. Nuž a hodinu, naozaj hodinu sme sa pokúšali dostať odpoveď od vášho nominanta na Správe štátnych hmotných rezerv a my sme sa to nedozvedeli. Po hodine jej pán predseda bol spotený a bľabotal niečo o tom, že dostal úlohu, ktorá je hodna Nobelovej ceny. Tak sa chcem opýtať, koľko takýchto úloh na Nobelovu cenu, pán minister, ste svojim kolegom, ministrom, prípadne ďalším šéfom ústredných orgánov štátnej správy rozdali? Pýtam sa na to, pretože pokiaľ je to naozaj tak, že rozpočet, ktorý predkladáte, je postavený na úlohách hodných Nobelovej ceny, tak ja si myslím, že nomináciu na Nobelovu cenu si zaslúžite vy, pán minister, za najderavší rozpočet. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, podávam procedurálny návrh, ktorým žiadam v zmysle ustanovenia § 128, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a pána ministra Počiatka o podanie správy o tom, aké opatrenia prijalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pre objasnenie situácie po páde diaľničného mosta v Kurimanoch a akým spôsobom prebieha vyšetrovanie v rámci rezortu. Žiadam, aby správu minister predniesol ešte na tejto schôdzi dňa 13. decembra 2012. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel poďakovať pani kolegyni Mezenskej jednak za predloženie pozmeňujúceho návrhu. Chcel by som podporiť a teda poprosiť aj všetkých ostatných poslancov o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu a takisto by som chcel povedať, že by som tiež veľmi nerád vo výbore zažíval to, čo sme dnes cez obed s kolegami vo výbore zažili, kedy sme naozaj boli svedkami jedného nekvalitne pripraveného legislatívneho návrhu, ktorý dokonca ani nemal stanovisko legislatívy Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sme si v nejakom len skrátenom znení vypočuli od šéfa legislatívy. No a zmeny alebo snahy v tomto skrátenom legislatívnom konaní vsunúť do tohto zákona ešte ďalšie absolútne nesúvisiace, nesúvisiace pozmeňujúce návrhy týkajúce sa napríklad energetiky alebo zákona 309 o obnoviteľných zdrojov a následné vypustenie tohto uznesenia alebo tohto článku z návrhu zákona na gestorskom výbore. No toto všetko ja považujem za taký diletantizmus, aký naozaj je treba hľadať.
Čiže chcel by som naozaj poprosiť o podporu, jednoducho nerokovať o tomto návrhu zákona, pretože tento návrh zákona je naozaj zlý, je šitý horúcou ihlou, nebol dostatočne prerokovaný a jednoducho si myslím, že Národná rada Slovenskej republiky by nemala v žiadnom prípade schváliť takýto návrh zákona. Ďakujem.

Príjemný dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dovoľte mi zaujať stanovisko k vládnemu návrhu zákona o štátnych hmotných rezervách, ktorý máme alebo máte pred sebou pod tlačou č. 268.
Na začiatok by som chcel povedať, že poslanecký klub strany SaS tento návrh v žiadnom prípade nepodporí. Vedie nás k tomu niekoľko dôvodov.
Tým prvým, veľmi vážnym dôvodom, o ktorom bude bližšie hovoriť pani poslankyňa Mezenská, predpokladám, je spôsob, ako je tento zákon, ale takisto aj zákon o núdzových ropných rezervách pretláčaný cez Národnú radu Slovenskej republiky. Nebudem sa tomu bližšie venovať, ale jednoducho skrátené legislatívne konanie v tomto prípade, ktoré je odôvodnené potrebou implementácie smernice, považujem za zástupný a veľmi falošný motív.
Domnievam sa, že skutočným dôvodom alebo skutočnými dôvodmi budú pravdepodobne úplne iné dôvody, o ktorých sa naozaj môžem v tejto chvíli iba domnievať, a vzhľadom teda na veľmi krátky čas, ktorý sme mali ako poslanci k dôkladnému preštudovaniu tohto návrhu zákona, nie je možné v tak krátkej dobe postihnúť úplne všetky aspekty predkladaného návrhu zákona.
Napriek tomu si dovolím upozorniť minimálne na jedno veľmi sporné ustanovenie, ktoré je v § č. 3 ods. 4 a ktoré hovorí o tom, citujem, že: "Štátne hmotné rezervy sú vo vlastníctve štátu. Ak je to hospodárne a sú splnené podmienky skladovania a ochraňovania, štátne hmotné rezervy môžu byť aj vo vlastníctve právnických osôb alebo fyzických zmlúv na základe zmlúv so správou rezerv alebo ak tak ustanovuje osobitný predpis." Ja si dovolím ešte raz zopakovať, aby ste vlastne pochopili to protirečenie, ktoré je v tom samotnom, samotnom, v tom samotnom ods. 4. - štátne hmotné rezervy, štátne hmotné rezervy môžu byť vo vlastníctve právnických alebo fyzických osôb. Štátne hmotné rezervy môžu byť vo vlastníctve právnických alebo súkromných osôb.
Vážené dámy, vážení páni, v praxi toto ustanovenie znamená, že správa štátnych hmotných rezerv už nebude musieť byť vlastníkom všetkých štátnych hmotných rezerv, ale tieto štátne hmotné rezervy sa môžu nachádzať v súkromných rukách. Dôsledkom tohto ustanovenia môže byť, môže byť veľmi zvláštny systém vytvárania opčných zmlúv, na základe ktorých sa predmetné právnické alebo fyzické osoby zaviažu, že v prípade núdze budú dodávať plnenia na základe zmlúv na požiadanie správe štátnych hmotných rezerv. Dovolím si povedať, že takéto niečo mi navodzuje dojem akejsi tichej privatizácie štátnych hmotných rezerv. Dôsledkom bude, že správa štátnych hmotných rezerv, alebo dôsledkom môže byť, že správa štátnych hmotných rezerv bude zo štátnych peňazí, z verejných financií dotovať vybraným subjektom na základe zmlúv, ktoré s nimi uzatvorí, ich skladové zásoby, a to miliónmi eur ročne. Je to z môjho pohľadu biznis model, o ktorom by väčšina podnikateľov mohla iba snívať. Tento biznis model im umožní práve predmetné ustanovenie alebo teda uznesenie v § 3 ods. 4.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aj vzhľadom na uvedené, ale takisto aj vzhľadom na na skrátené legislatívne konanie k týmto dvom zákonom si dovoľujem podať procedurálny návrh, aby sa Národná rada uzniesla tak, že vráti návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem veľmi pekne.

Príjemný dobrý deň. Vážená pani predsedajúca a štyria celkovo poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi predložiť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k navýšeniu prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stanovisku Národnej rady Slovenskej republiky k navýšeniu prostriedkov v európskom mechanizme pre stabilitu znie:
"Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 2 ods. 3 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie schvaľuje stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky k navýšeniu prostriedkov v európskom mechanizme pre stabilitu, ako je uvedené v prílohe tohto uznesenia."
Stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky k navýšeniu prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu:
"Národná rada Slovenskej republiky si vzhľadom
- na možnosť navýšenia prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu tzv. pákovaním za účasti súkromného sektora prostredníctvom súkromného kapitálu,
- možné dopady účasti súkromného kapitálu na návratnosť finančných prostriedkov Slovenskej republiky vložených do európskeho mechanizmu pre stabilitu,
- na ohlásený postup Spolkovej republiky Nemecko pri rozhodovaní o navýšení prostriedkov Európskeho mechanizmu pre stabilitu tzv. pákovaním, na základe ktorého možno predpokladať zapojenie národného parlamentu do rozhodovacieho procesu
vyhradzuje
- rozhodovanie o súhlase s hlasovaním zástupcu Slovenskej republiky v európskom mechanizme pre stabilitu o navýšení prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu prostredníctvom súkromného sektora zapojením súkromného kapitálu tzv. pákovaním."
Dovoľte mi, vážení poslanci, uviesť aj dôvody, ktoré nás viedli k predloženiu tohto návrhu. Národná rada Slovenskej republiky prijala po vstupe Slovenska do Európskej únie ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Predmetný ústavný zákon rieši predbežnú i následnú kontrolu vlády Slovenskej republiky Národnou radou Slovenskej republiky pri rozhodovaní v záležitostiach Európskej únie. Uzatvorenie zmluvy o Európskom mechanizme pre stabilitu má priamy súvis so záležitosťami Európskej únie, pretože ide o nástroj vytvorený členskými štátmi Európskej únie používajúcimi spoločnú menu euro na riešenie hospodárskej krízy a zadlženosti členských štátov Európskej únie. Návrh stanoviska predkladáme s cieľom zabezpečiť, aby v tak dôležitej veci, ako je navýšenie prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu z prostriedkov súkromného sektora tzv. pákovaním, rozhodovala Národná rada Slovenskej republiky o tom, ako má v prípade rozhodovania v orgánoch Európskeho mechanizmu pre stabilitu zástupca Slovenskej republiky hlasovať.
Dôvodmi, pre ktoré návrh stanoviska predkladáme, sú:
1. Účasť súkromného sektora prostredníctvom zvýšenia prostriedkov európskeho mechanizmu pre stabilitu zo súkromných prostriedkov podstatným spôsobom negatívne ovplyvní návratnosť prostriedkov Slovenskej republiky do Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Národná rada Slovenskej republiky má v zmysle článku 86 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky explicitne stanovenú výhradnú právomoc schvaľovať štátny rozpočet. Zákonom o štátnom rozpočte na rok 2012 boli stanovené ročné príjmy Slovenskej republiky na úrovni 13,624 miliárd eur a výdavky na úrovni 17,299 miliárd eur, pričom záväzky Slovenskej republiky v Európskom mechanizme pre stabilitu sú vo výške 5,768 miliardy eur, čo predstavuje napríklad 2,5-krát viac ako sú celkové príjmy z dane z príjmov fyzických a právnických osôb za rok 2012 alebo 84 % z príjmov v štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2012 reprezentujúcich nepriame dane.
Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, ak by došlo k reálnemu plneniu záväzkov Slovenskej republiky do Európskeho mechanizmu pre stabilitu vznikli by straty zodpovedajúce našej účasti vo výške vyššie spomínaných 5,768 miliardy eur, pričom toto by mohlo mať deštrukčný vplyv na štátny rozpočet s výrazným negatívnym dopadom aj na hrubý verejný dlh, ktorý v tomto roku dosiahne výšku 52 % z hrubého domáceho produktu, aj vďaka našim záväzkom z dôvodu účasti na programoch pomoci pre Grécko, Írsko a Portugalsko cez EFSF. Uvedomujúc si závažnosť rozhodovania o poskytovaní prostriedkov a plnení záväzkov vo vzťahu k európskemu mechanizmu pre stabilitu Spolková republika Nemecko aj v dôsledku nedávneho rozhodnutia Ústavného súdu zvyšuje účasť oboch komôr národného parlamentu na tomto rozhodovaní, vrátane rozhodovania o navýšení prostriedkov európskeho mechanizmu pre stabilitu prostredníctvom účasti súkromného kapitálu, tzv. pákovaním.
Vláda Slovenskej republiky je predmetným stanoviskom viazaná pri zastupovaní Slovenskej republiky v zmysle čl. 2 ods. 4 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Na základe týchto dôvodov predkladáme predmetný návrh na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a túto žiadosť predkladá skupina tridsiatich poslancov z jednotlivých poslaneckých klubov.
Menovite:
Jozef Kollár, Juraj Miškov, Richard Sulík, Jozef Viskupič, Igor Hraško, Alojz Hlina, Jana Žitňanská, Branislav Škripek, Richard Vašečka, Eva Horváthová, Miroslav Kadúc, Martin Poliačik, Lucia Nicholsonová, Ľubomír Galko, Martin Chren, Daniel Krajcer, Jozef Mihál, Peter Osuský, Juraj Droba, Igor Matovič, Peter Pollák, Štefan Kuffa, Martin Fecko, Radoslav Procházka, Jozef Mikloško, Mikuláš Huba, Erika Jurinová, Marta Ritomská, Ján Mičovský a pani poslankyňa Helena Mezenská.
Vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu skupiny poslancov, ktorých som práve pred chvíľou vymenoval, a teda pevne verím, že sa tak stane. Ďakujem pekne za vašu pozornosť. Pekný deň.