Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážená pani poslankyňa a vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v rámci úvodného slova uviedol, že čo ma priviedlo k tomu, aby som tento návrh zákona inicioval.
Situácia parkovania v okolí nemocníc a zdravotníckych zariadení sa v poslednej dobe výrazne zhoršila. Je nepochybné, že v posledných desaťročiach počet vozidiel výrazne stúpal a stúpa a, samozrejme, aj počet pacientov, ktorí prichádzajú autami k nemocniciam alebo zdravotníckym zariadeniam, stále stúpa. Tento problém však nevznikol včera. Môžeme ho sledovať už desaťročia. Nemocnice a zdravotnícke zariadenia problémy s parkovaním v okolí budov ale stavebnými opatreniami neriešili. Bohužiaľ, snažia sa ich riešiť absolútne nevhodným, neefektívnym spôsobom, ktorý ale ide proti záujmu chorých, ako aj pracovníkov týchto zariadení.
Spoplatnením parkovania v okolí nemocníc totiž vôbec nebude viac parkovacích miest, nebude lepšie zabezpečený prístup do budovy a už vonkoncom to neslúži na zabezpečenie lepšej dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Situácia je o to horšia, že v poslednom období zdravotnícke zariadenia podpisovali rôzne zmluvy s parkovacími spoločnosťami, ktoré sú pre tieto zariadenia veľmi nevýhodné, nakoľko obsahujú obrovské zmluvné pokuty v prípade vypovedania týchto zmlúv zo strany nemocníc.
Pri tomto v prevažnej väčšine, pritom v prevažnej väčšine tieto firmy vykonali alebo vykonávajú len minimálne investície a berú nezaslúžený zisk za využívanie dávno postavených parkovacích miest. Parkovacie spoločnosti dostali voľnú ruku, nadobudli do užívania lukratívne pozemky a majú možnosť zarobiť si obrovské peniaze na parkovnom bez toho, aby ich zisk bol ohrozený v dôsledku vypovedania zmluvy.
Pred niekoľkými týždňami som si dovolil interpelovať pána predsedu vlády Roberta Fica, že vláda plánuje, že či plánuje vláda vyriešiť túto situáciu zmenou zákona zakázaním spoplatňovania parkovísk pri nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach aspoň s účasťou štátu alebo samosprávy, či už župnej, alebo miestnej samosprávy. Dňa 10. marca som dostal od pána predsedu vlády odpoveď na moju interpeláciu, v ktorej sa odvoláva na prípad ešte z predchádzajúceho obdobia. Je naozaj typické zo strany terajšej vlády, že hádže všetku zodpovednosť na svojho predchodcu namiesto toho, aby sa snažila vyriešiť problémy, ktoré vznikli, v prospech občanov. Hlavným argumentom v premiérovej odpovedi je, citujem: "Takáto právna úprava by mohla upraviť danú problematiku len do budúcnosti a nemohla by mať účinky na tieto právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím jej účinnosti."
Vážený pán predseda vlády, aj keď ste tu neni, mám, včera som ináč chcel odpovedať na interpeláciu, ale nakoľko pán predseda vlády tu nebol, tak teraz to vykonám. Mám tomu rozumieť teda tak, že odteraz nebudeme prijímať zákony, ktoré sa vyžadujú v dôsledku nesprávnej alebo nevhodnej praxe len preto, lebo tým nedokážeme vyriešiť právne vzťahy, ktoré vznikli ešte pred nadobudnutím účinnosti nového zákona? Tento argument je nielen smiešny, ale prinajmenšom svedčí o zlyhaní filozofie štátnej správy zastaviť nekalé praktiky a zachováva priestor aj v tomto prípade pre špekulácie s parkovacími pre parkovacie spoločnosti.
Pre mňa táto odpoveď predsedu vlády vypovedá o tom, že vláda nechce riešiť túto situáciu zákonom, preto som sa rozhodol spolu s mojimi kolegami z ďalších troch poslaneckých klubov ten vlastný poslanecký návrh zákona predložiť.
Cieľom nášho návrhu je dosiahnuť, aby parkovanie bolo pri nemocniciach, resp. pri iných poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktoré sú verejné, to znamená vlastnené obcou, samosprávnym krajom alebo štátom, aby boli tieto parkovacie miesta pre ľudí dochádzajúcich do týchto zariadení bezplatné. To znamená, nie pre všetkých bezplatné, ale pacientov, pre ľudí, ktorí tam pracujú, resp. dovezú tam nejakého pacienta.
V nadväznosti na ústavné princípy proklamujúce všeobecnú dostupnosť zdravotnej starostlivosti je v súčasnej praxi takáto dostupnosť priamo spochybňovaná obmedzeniami v prístupe k parkovaniu, vlastne spoplatňovaniu. Súčasná situácia navyše nadmerne finančne zaťažuje hlavne ambulantných pacientov zdravotníckych zariadení, personál týchto zariadení a väčšinu návštevníkov hospitalizovaných pacientov v zdravotníckych zariadeniach. Dobre vieme, že koľko trvá jedno vyšetrenie, koľko sa čaká na lekára, koľko trvá akýkoľvek zákrok, takže nemôžme tu hovoriť o tom, že parkovanie je nejakým luxusom alebo návštevou obchodného centra, ktorý sa dá opcionálne vybrať, či urobím tú návštevu, alebo nie.
Navrhovaná zmena odstraňuje nielen faktické obmedzenia dostupnosti týchto zariadení a neúmernú finančnú záťaž pacientov, personálu a návštevníkov, ale v neposlednom rade i napriek opačným tvrdeniam predsedu vlády napravuje minulé postupy, o ktorých sa možno domnievať, že neboli vždy v súlade s dobrými mravmi z titulu špekulácií s parkovacími priestormi.
Chcem len pripomenúť, že na Slovensku je typické pre spoplatňovanie parkovísk nie spoplatnenie parkovísk v súkromných zdravotníckych zariadeniach, lebo tam rozmýšľajú, bohužiaľ, alebo ako viditeľne oveľa ľudskejšie ako práve v tých štátnych alebo župných nemocniciach, pritom sú to verejným vlastníctvom. V niektorých nemocniciach až dve eurá na hodinu si pýtajú na Slovensku, čo keď si uvedomíme, že bežný človek môže tráviť v nemocnici aj tri, štyri hodiny, podľa mňa je výrazne vysoká suma a nijako neprispieva nemocnici alebo teda k finančnému prospechu nemocnice.
V prípade protichodnosti záujmov na dosiahnutie zisku so záujmami nerušeného výkonu činnosti zdravotníckych zariadení a ochrany záujmu pacientov je nepochybne nutné preferovať záujmy pacientov a nie záujmy firiem. Právo na dostupnú zdravotnú starostlivosť je tiež obsiahnuté v Charte práv pacienta v Slovenskej republike, prijatej uznesením vlády ešte z roku 2001 v bodoch 3 a 4 čl. 2. Z rovnakého princípu vychádza Európska charta práv pacientov, deklarujúc, že každý jednotlivec má právo na prístup k takým zdravotníckym službám, aké si vyžaduje jeho zdravie. Zdravotnícke služby musia zaručovať rovnaký prístup každému bez diskriminácie na základe finančných možností, miesta bydliska, druhu choroby alebo doby prístupu k zdravotnej starostlivosti.
V Ústave Slovenskej republiky je zakotvené, že na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Keď však pozrieme na to, čo všetko musia pacienti platiť pri využívaní zdravotnej starostlivosti, počnúc od liekov až po rôzne iné poplatky, musíme si položiť otázku: Naplní sa vôbec táto veta našej ústavy? Naozaj chceme ísť cestou zavedenia rôznych skrytých a menej skrytých poplatkov, aby sme nejakým spôsobom predsa len vymáhali určité sumy od občanov?
Ja si myslím, že zdravotné poistenie má slúžiť na financovanie zdravotníctva. Preto nesúhlasíme s tým, aby bolo náhražkou alebo nejakým doplnkovým príjmom pre nemocnice, ktoré aj prevádzkujú samy tie nemocničné parkoviská.
Pre pacientov prináša aj tak mimoriadny stres, keď sú chorí a musia navštíviť lekára, podrobiť sa rôznym vyšetreniam, už ani nehovoriac o obavách, či nejde o vážnejší problém. Títo ľudia sú väčšinou práceneschopní, ich príjmy sú preto oveľa nižšie, obmedzené, a my ešte chceme od nich vymáhať ďalšie peniaze.
Nechcem teraz preháňať, ale nevidím nijaký rozdiel v tom, že by sa spoplatnili napríklad výťahy v nemocniciach. Veľmi jednoduché by to bolo, mohlo by to ísť na mince, mohol by tam byť turniket a by chodili pekne hore výťahom ľudia, ktorí nechcú použiť schody. Je tam technická možnosť nahradiť to. Výťahy tiež, prevádzka výťahov tiež vyžaduje rôzne náklady, vyžaduje elektrinu, vyžaduje revízie, vyžaduje servis, ale aj investície. Čo, kedy sa zastaví už konečne to zdieranie občanov?
Podľa môjho názor je celá záležitosť okolo spoplatňovania parkoviska preto absurdná, pričom by stačilo len trošku zodpovednosti a ľudskosti, ako vyriešiť problém nedostatku, resp. zneužívania parkovacích miest, čo je stále tou zámienkou, že prečo, prečo majú byť spoplatnené parkoviská.
Keď vo veľkých nákupných strediskách môže existovať parkovací systém s bránami, ktoré umožňujú bezplatné parkovanie pre tých, ktorí navštívili určený obchod alebo nejakú reštauráciu a vedia sa predložiť akýmkoľvek technickým prostriedkom, čiže s nejakým lístočkom, žetónom alebo čímkoľvek, tak prečo by sa toto nemohlo zaviesť aj pri nemocniciach? My nehovoríme, že majú sa zrušiť spoplatnené parkoviská, pokiaľ sú umiestnené na takých miestach, kde naozaj môžu byť zneužité na úplne iné účely. Ale treba to inak zabezpečiť, ako zdierať každého jedného, ktorý tam ide.
Vážení kolegovia, predložený návrh zákona sa zakladá na princípe, že parkovanie je služba súvisiaca s poskytovaním zdravotnej starostlivosti umožňujúca jej dostupnosť. A táto služba má byť podľa nášho návrhu poskytovaná zadarmo. K zákonu prikladáme aj nariadenie vlády, v ktorom určujeme cenu tejto služby na nula euro. Presne tak, ako sa zmenila na nula euro, napríklad poplatok za návštevu lekára, tá dvadsaťkorunová, ak si ešte pamätáte. A je to, si myslím, takisto presne o tom istom. Tento princíp zohľadňuje záujmy a potreby občanov a nielen parkovacích spoločností. Navyše zákon zakazuje vyberať parkovanie len od pacientov a zdravotného personálu. To znamená, nezakazuje, opakujem, vyberať peniaze od iných, ktorí by mohli zneužívať toto parkovisko.
Preto apelujem na vás, kolegovia, aj z vládnej strany SMER, že v predvolebnej kampani ste sľubovali občanom istoty a teraz môžte ich záujem hájiť. Preto vás všetkých prosím, aby ste tento náš návrh zákona podporili v prvom čítaní.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
