Videokanál poslanca

Ďakujem. No tak idem odzadu. Ja si myslím, že SMER môže hocikedy, hocijakú argumentáciu vymyslieť, aj keby sme sa pridali. Nepotrebuje žiadnu argumentáciu. To vidíme denne pri hlasovaniach desaťkrát, že bez argumentácie, bez prihlásenia sa do rozpravy jednoducho nezahlasuje alebo sa zdrží. Takže toto, toto neobstojí.
Potom hovoríme, že teraz či sme ako nejakí Talibanci alebo čo? Nehnevajte sa, dva týždne sme o tomto rozprávali. Vtedy sme nevedeli, že 83 hlasov má ten SMER? Čo si teraz myslíme?
A keď, pán Novotný, ak, ak priznávame, že teda ako, ak, ak si myslíme, že problémy sú dôvodom, finančné problémy v Sociálnej poisťovni sú legitímnym dôvodom, aby sme znížili z deväť na štyri, sedem, tak potom prečo chceme tu nejakým umelým navyšovaním a politickým tlakom túto legitimitu už ďalej nepriznávať? A čo keď bude ešte horšie?! Toto hovorím. To je proste, práveže týmto priznávame, že je to legitímne, lebo majú problémy, no tak môžme zobrať, no akurát viac hlasov bude k tomu treba.
A čo sa týka, na záver ešte k pani Jurinovej. Konsenzus ja nemyslel som konsenzus politický, ale myslel som konsenzus v prospech toho človeka, o ktorého sa tu my bijeme, o ktorého peniaze my sa tu bijeme. On nemá z toho, on z toho nemá konsenzus. My môžme z toho mať konsenzus, že môžme niekde to povedať, že sme aspoň niečo dosiahli, aspoň sme niečo. Ale on čo získal? On normálne nezískal nič. Jemu sme posvätili, že polku sme mu zobrali, to je celé.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Kaník, no nestihol som reagovať na tvoje úvodné slovo, ešte úplne prvé úvodné slovo, vo faktickej poznámke, lebo som nemal tu kartičku, tak využívam teda rozpravu, aj keď som neplánoval. Ale tie tvoje úvodné slová boli o trochu, dosť ideologicky prepletené ako tento posledný apel na pragmatický prístup. A tá ideologická výčitka bola najmä k postoju MOST-u – HÍD. Ty si nám, strane MOST-u – HÍD, vyčítal, že nechceme podporiť váš racionálny návrh a principiálny prístup. No, za stranu MOST – HÍD môžem povedať, že ste nás nepresvedčili, že je to racionálny návrh, lebo nemáte k tomu podporu vládnej strany. A za stranu MOST – HÍD chcem aj to povedať, že podľa nás nie je to ani principiálny návrh, lebo nemôže to byť principiálny návrh, keď len pred rokom a pol okresaný druhý pilier, za ktorý sme dva týždne bojovali a mali sme mimoriadnu schôdzu, teraz by sme, neprincipiálne by sme zradili vlastne tú myšlienku.
Teraz máme posvätiť vlastne dva roky starý krok SMER-u smerom k tomu, že teda dá siahnuť na tieto peniaze? Pre mňa principialita je naozaj nekompromisný prístup. Principiálny je: nie. Ja sa opýtam: Aký je rozdiel zobrať niekomu polovičku úspor alebo celú úsporu? Podľa mňa to nie je o princípe, toto je o kompromisoch. Ja poviem, že kompromis nemám rád. Kompromisy, pri kompromisoch každý sa cíti, že niečoho sa vzdal, a v zásade je negatívny postoj k tomu. Ja mám rád konsenzus, kde každý má pocit, že niečo získal. A teraz možno my tu získame niečo. Ale ja sa opýtam: Čo získal takýmto prístupom ten sporiteľ, komu už polku úspory zobrali? Nič nezískal, nič nezískal. Tým nezískal. Tým sme len posvätili to, že prvú polku sme mu zobrali. A viete, o čo by sme prišli? O morálny apel, o morálny argument. A potom sa len už budeme hrať o číselka. To znamená, keby sa to menilo pred začatím sporenia, tak dovolím si tvrdiť, že áno, je otvorená vec. Okamžite jak niekto do toho vkladá akoby vlastné peniaze a rieši to a počíta s tým ako s vlastnými a potom zrazu zoberieme čo i len korunu, a to posvätíme, už potom ďalej bude len chodiť, že teda koľko a kedy. A to, že chceme vyššou, vyšším kompromisom dosiahnuť, že zabetónovať, aby to jedna strana nemohla rozhodnúť? Ja vás poprosím pekne, záleží tomu občanovi, že či jedna strana o tom rozhodla, že mu zoberú prachy, alebo tri strany vyskladajúce 67 %, a potom mu zoberú tie peniaze? Že im je to úplne jedno.
A na záver ako chcem len to povedať, že teda načo nám vyčítaš nejakú neprincipionalitu, čo asi nemáme teda, lebo my sa držíme teda pôvodného, ale načo nám nevyčítaš neracionalitu, keď nie je tu žiadna dohoda? Ja mám taký názor, že jednoducho SMER dostal niektoré pravicové strany do situácie, že dnes už nemôžu obhajovať princíp, že nesiahať na úspory ľudí, lebo sami navrhujú tu nejaký znížený, znížené siahanie na tých ľudí.
A na záver by som chcel povedať, lebo tuto aj toto odznelo, že SMER je nastavený na zrušenie druhého piliera, tak ja si myslím, že potom to aj urobia. A ja si myslím, že to už pred dvomi rokmi vedeli, že to urobia. A preto ja nevidím nijaký dôvod na to, aby pravica, aby opozícia, alebo keď minimálne strana MOST - HÍD by, sa vzdá, mala vzdať svojich princípov, aby urobil potom klišé k tomu, že keď ste súhlasili s tým, že 4,7, tak daná situácia bude, nám prinesie, že bude treba asi celých 9 zobrať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Ľudovíta Kaníka, Júliusa Brocku, Jozefa Mihála a Eriky Jurinovej na vydanie ústavného zákona o ochrane starobných dôchodkov (tlač 909) ako spravodajca určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci uznesením č. 101 z 18. marca.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 915 z 3. marca navrhol prideliť tento návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že menovaný návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu ústavného zákona uzniesla sa na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, som svoju spravodajskú informáciu ukončil a prosím, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán predseda, vzhľadom na mierne zmenenú politickú situáciu sme sa rozhodli s predkladateľmi návrhu novely zákona 577 o zdravotnej starostlivosti, že náš návrh pred hlasovaním berieme späť a skúsime získať pre to väčšiu podporu a predložíme v ďalšom rokovaní. Súhlasia všetci štyria predkladatelia.

Ďakujem pekne, vážení páni kolegovia, ďakujem pekne, že ešte aj v takejto, takomto neskorom čase ste sa vyjadrili k tomu, a ďakujem aj za podporu návrhu.
Ja tiež by som pánovi poslancovi Hambálkovi to chcel presne povedať, že snažili sme sa riešiť ten problém a pokiaľ sa dá trvalo a komplexne. A najmä pokiaľ sa my odvolávame tu na ústavu, o tom teda, že zdravotnícke služby majú byť zabezpečované zo zdravotného poistenia, alebo odvolávame sa na Európsku chartu práv pacientov, alebo na chartu práv pacienta prijatého na Slovensku a všade sa hovorí o tom, že je to zadarmo, tak je to zadarmo. Je to zadarmo, aj na hodinu, aj na tri aj na päť. Nikto podľa mňa v nemocnici nebude trčať zbytočne päť hodín len preto, lebo aj tak má parkovanie zadarmo. Ako to nie je to miesto, kde by si človek veľmi vyberal, že koľko chce stráviť.
A, pán poslanec Kuffa, určite máte pravdu, že dobudovať, ale dobre vieme, že z vybraného parkovného ešte nikto nedobudoval nič. To je to, je to fáma, alebo dokonca to nikto ani netvrdí.
Ale zase udržiavať parkovisko, pokiaľ teda budeme prihliadať na to, tak ja vám vravím, že udržiavať chodbu v nemocnici je určite drahšie, ako udržiavať parkovné, tým pádom budeme vyberať vstupné do chodby, lebo bude tam upratovačka denne dezinfikovať a tak ďalej, používať lavice, lavice sa lámu, opraviť k tomu ten asfalt, páni poslanci, ako naozaj nevyžaduje také, takú námahu. A pokiaľ teda zabezpečíme to, že nie návštevník, teda nie tí, ktorí prišli, a to sa dá technicky naozaj zabezpečiť, nielen časovo, ale dá sa to technicky zabezpečiť, pokiaľ teda, samozrejme, niekomu to za to stáť bude a to sú tie zdôvodniteľné prípady. Keď niekde v centre mesta je nejaká poliklinika, je tam parkovisko, parkovisko bolo postavené pre polikliniku a nie pre niečo iné a teraz sa to využíva, tak jak pán kolega povedal, presne o tom, že sú to v bezprostrednej blízkosti. Dobre vieme prípad tuto parkoviska v Ružinove, resp. na Antolskej, kde vlastníkom je mesto, to znamená, ako by nemocnica nemusela sa o to starať, resp. neni sú to vysporiadané vlastnícke vzťahy smerom k nemocnici, ale aj tak ja teda trvám na tom, že má to byť, má to byť zadarmo. A nejde jednoducho, aby pacient alebo aj ten zamestnanec, alebo aj ten, ktorý ide za tým, za tým chorým, jak tu pán poslanec Škripek dobre povedal, že by musel platiť ako nejakú daň za to, že momentálne v zdravotníctve neni dosť peňazí na niečo.
To udržiavanie asi najdrahšie je možno tých, to vyberania peňazí a možno, možno v tomto prípade by o to dobrovoľne ustúpili tieto spoločnosti, ktoré, povedzme si, z 10-, 20-tisíceurových investícií inkasujú státisíce ročne a majú zazmluvnené na 10, 15 rokov tieto nemocničné parkoviská. Toto nie je podnikanie. Podnikanie je také, že investujem, idem do trhového rizika, idem, mám nejaké skúsenosti, niečo uplatňujem. Čo poskytujú tieto spoločnosti? Len vyberanie peňazí, nič iné. A za to berú 60 %, 80 % alebo fixné, fixné zisky.
Takže ja pevne verím, že napriek tomu, že voľby budú zajtra, hlasovanie bude v utorok, že poslanci SMER-u toto podporia.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážená pani poslankyňa a vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v rámci úvodného slova uviedol, že čo ma priviedlo k tomu, aby som tento návrh zákona inicioval.
Situácia parkovania v okolí nemocníc a zdravotníckych zariadení sa v poslednej dobe výrazne zhoršila. Je nepochybné, že v posledných desaťročiach počet vozidiel výrazne stúpal a stúpa a, samozrejme, aj počet pacientov, ktorí prichádzajú autami k nemocniciam alebo zdravotníckym zariadeniam, stále stúpa. Tento problém však nevznikol včera. Môžeme ho sledovať už desaťročia. Nemocnice a zdravotnícke zariadenia problémy s parkovaním v okolí budov ale stavebnými opatreniami neriešili. Bohužiaľ, snažia sa ich riešiť absolútne nevhodným, neefektívnym spôsobom, ktorý ale ide proti záujmu chorých, ako aj pracovníkov týchto zariadení.
Spoplatnením parkovania v okolí nemocníc totiž vôbec nebude viac parkovacích miest, nebude lepšie zabezpečený prístup do budovy a už vonkoncom to neslúži na zabezpečenie lepšej dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Situácia je o to horšia, že v poslednom období zdravotnícke zariadenia podpisovali rôzne zmluvy s parkovacími spoločnosťami, ktoré sú pre tieto zariadenia veľmi nevýhodné, nakoľko obsahujú obrovské zmluvné pokuty v prípade vypovedania týchto zmlúv zo strany nemocníc.
Pri tomto v prevažnej väčšine, pritom v prevažnej väčšine tieto firmy vykonali alebo vykonávajú len minimálne investície a berú nezaslúžený zisk za využívanie dávno postavených parkovacích miest. Parkovacie spoločnosti dostali voľnú ruku, nadobudli do užívania lukratívne pozemky a majú možnosť zarobiť si obrovské peniaze na parkovnom bez toho, aby ich zisk bol ohrozený v dôsledku vypovedania zmluvy.
Pred niekoľkými týždňami som si dovolil interpelovať pána predsedu vlády Roberta Fica, že vláda plánuje, že či plánuje vláda vyriešiť túto situáciu zmenou zákona zakázaním spoplatňovania parkovísk pri nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach aspoň s účasťou štátu alebo samosprávy, či už župnej, alebo miestnej samosprávy. Dňa 10. marca som dostal od pána predsedu vlády odpoveď na moju interpeláciu, v ktorej sa odvoláva na prípad ešte z predchádzajúceho obdobia. Je naozaj typické zo strany terajšej vlády, že hádže všetku zodpovednosť na svojho predchodcu namiesto toho, aby sa snažila vyriešiť problémy, ktoré vznikli, v prospech občanov. Hlavným argumentom v premiérovej odpovedi je, citujem: "Takáto právna úprava by mohla upraviť danú problematiku len do budúcnosti a nemohla by mať účinky na tieto právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím jej účinnosti."
Vážený pán predseda vlády, aj keď ste tu neni, mám, včera som ináč chcel odpovedať na interpeláciu, ale nakoľko pán predseda vlády tu nebol, tak teraz to vykonám. Mám tomu rozumieť teda tak, že odteraz nebudeme prijímať zákony, ktoré sa vyžadujú v dôsledku nesprávnej alebo nevhodnej praxe len preto, lebo tým nedokážeme vyriešiť právne vzťahy, ktoré vznikli ešte pred nadobudnutím účinnosti nového zákona? Tento argument je nielen smiešny, ale prinajmenšom svedčí o zlyhaní filozofie štátnej správy zastaviť nekalé praktiky a zachováva priestor aj v tomto prípade pre špekulácie s parkovacími pre parkovacie spoločnosti.
Pre mňa táto odpoveď predsedu vlády vypovedá o tom, že vláda nechce riešiť túto situáciu zákonom, preto som sa rozhodol spolu s mojimi kolegami z ďalších troch poslaneckých klubov ten vlastný poslanecký návrh zákona predložiť.
Cieľom nášho návrhu je dosiahnuť, aby parkovanie bolo pri nemocniciach, resp. pri iných poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktoré sú verejné, to znamená vlastnené obcou, samosprávnym krajom alebo štátom, aby boli tieto parkovacie miesta pre ľudí dochádzajúcich do týchto zariadení bezplatné. To znamená, nie pre všetkých bezplatné, ale pacientov, pre ľudí, ktorí tam pracujú, resp. dovezú tam nejakého pacienta.
V nadväznosti na ústavné princípy proklamujúce všeobecnú dostupnosť zdravotnej starostlivosti je v súčasnej praxi takáto dostupnosť priamo spochybňovaná obmedzeniami v prístupe k parkovaniu, vlastne spoplatňovaniu. Súčasná situácia navyše nadmerne finančne zaťažuje hlavne ambulantných pacientov zdravotníckych zariadení, personál týchto zariadení a väčšinu návštevníkov hospitalizovaných pacientov v zdravotníckych zariadeniach. Dobre vieme, že koľko trvá jedno vyšetrenie, koľko sa čaká na lekára, koľko trvá akýkoľvek zákrok, takže nemôžme tu hovoriť o tom, že parkovanie je nejakým luxusom alebo návštevou obchodného centra, ktorý sa dá opcionálne vybrať, či urobím tú návštevu, alebo nie.
Navrhovaná zmena odstraňuje nielen faktické obmedzenia dostupnosti týchto zariadení a neúmernú finančnú záťaž pacientov, personálu a návštevníkov, ale v neposlednom rade i napriek opačným tvrdeniam predsedu vlády napravuje minulé postupy, o ktorých sa možno domnievať, že neboli vždy v súlade s dobrými mravmi z titulu špekulácií s parkovacími priestormi.
Chcem len pripomenúť, že na Slovensku je typické pre spoplatňovanie parkovísk nie spoplatnenie parkovísk v súkromných zdravotníckych zariadeniach, lebo tam rozmýšľajú, bohužiaľ, alebo ako viditeľne oveľa ľudskejšie ako práve v tých štátnych alebo župných nemocniciach, pritom sú to verejným vlastníctvom. V niektorých nemocniciach až dve eurá na hodinu si pýtajú na Slovensku, čo keď si uvedomíme, že bežný človek môže tráviť v nemocnici aj tri, štyri hodiny, podľa mňa je výrazne vysoká suma a nijako neprispieva nemocnici alebo teda k finančnému prospechu nemocnice.
V prípade protichodnosti záujmov na dosiahnutie zisku so záujmami nerušeného výkonu činnosti zdravotníckych zariadení a ochrany záujmu pacientov je nepochybne nutné preferovať záujmy pacientov a nie záujmy firiem. Právo na dostupnú zdravotnú starostlivosť je tiež obsiahnuté v Charte práv pacienta v Slovenskej republike, prijatej uznesením vlády ešte z roku 2001 v bodoch 3 a 4 čl. 2. Z rovnakého princípu vychádza Európska charta práv pacientov, deklarujúc, že každý jednotlivec má právo na prístup k takým zdravotníckym službám, aké si vyžaduje jeho zdravie. Zdravotnícke služby musia zaručovať rovnaký prístup každému bez diskriminácie na základe finančných možností, miesta bydliska, druhu choroby alebo doby prístupu k zdravotnej starostlivosti.
V Ústave Slovenskej republiky je zakotvené, že na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Keď však pozrieme na to, čo všetko musia pacienti platiť pri využívaní zdravotnej starostlivosti, počnúc od liekov až po rôzne iné poplatky, musíme si položiť otázku: Naplní sa vôbec táto veta našej ústavy? Naozaj chceme ísť cestou zavedenia rôznych skrytých a menej skrytých poplatkov, aby sme nejakým spôsobom predsa len vymáhali určité sumy od občanov?
Ja si myslím, že zdravotné poistenie má slúžiť na financovanie zdravotníctva. Preto nesúhlasíme s tým, aby bolo náhražkou alebo nejakým doplnkovým príjmom pre nemocnice, ktoré aj prevádzkujú samy tie nemocničné parkoviská.
Pre pacientov prináša aj tak mimoriadny stres, keď sú chorí a musia navštíviť lekára, podrobiť sa rôznym vyšetreniam, už ani nehovoriac o obavách, či nejde o vážnejší problém. Títo ľudia sú väčšinou práceneschopní, ich príjmy sú preto oveľa nižšie, obmedzené, a my ešte chceme od nich vymáhať ďalšie peniaze.
Nechcem teraz preháňať, ale nevidím nijaký rozdiel v tom, že by sa spoplatnili napríklad výťahy v nemocniciach. Veľmi jednoduché by to bolo, mohlo by to ísť na mince, mohol by tam byť turniket a by chodili pekne hore výťahom ľudia, ktorí nechcú použiť schody. Je tam technická možnosť nahradiť to. Výťahy tiež, prevádzka výťahov tiež vyžaduje rôzne náklady, vyžaduje elektrinu, vyžaduje revízie, vyžaduje servis, ale aj investície. Čo, kedy sa zastaví už konečne to zdieranie občanov?
Podľa môjho názor je celá záležitosť okolo spoplatňovania parkoviska preto absurdná, pričom by stačilo len trošku zodpovednosti a ľudskosti, ako vyriešiť problém nedostatku, resp. zneužívania parkovacích miest, čo je stále tou zámienkou, že prečo, prečo majú byť spoplatnené parkoviská.
Keď vo veľkých nákupných strediskách môže existovať parkovací systém s bránami, ktoré umožňujú bezplatné parkovanie pre tých, ktorí navštívili určený obchod alebo nejakú reštauráciu a vedia sa predložiť akýmkoľvek technickým prostriedkom, čiže s nejakým lístočkom, žetónom alebo čímkoľvek, tak prečo by sa toto nemohlo zaviesť aj pri nemocniciach? My nehovoríme, že majú sa zrušiť spoplatnené parkoviská, pokiaľ sú umiestnené na takých miestach, kde naozaj môžu byť zneužité na úplne iné účely. Ale treba to inak zabezpečiť, ako zdierať každého jedného, ktorý tam ide.
Vážení kolegovia, predložený návrh zákona sa zakladá na princípe, že parkovanie je služba súvisiaca s poskytovaním zdravotnej starostlivosti umožňujúca jej dostupnosť. A táto služba má byť podľa nášho návrhu poskytovaná zadarmo. K zákonu prikladáme aj nariadenie vlády, v ktorom určujeme cenu tejto služby na nula euro. Presne tak, ako sa zmenila na nula euro, napríklad poplatok za návštevu lekára, tá dvadsaťkorunová, ak si ešte pamätáte. A je to, si myslím, takisto presne o tom istom. Tento princíp zohľadňuje záujmy a potreby občanov a nielen parkovacích spoločností. Navyše zákon zakazuje vyberať parkovanie len od pacientov a zdravotného personálu. To znamená, nezakazuje, opakujem, vyberať peniaze od iných, ktorí by mohli zneužívať toto parkovisko.
Preto apelujem na vás, kolegovia, aj z vládnej strany SMER, že v predvolebnej kampani ste sľubovali občanom istoty a teraz môžte ich záujem hájiť. Preto vás všetkých prosím, aby ste tento náš návrh zákona podporili v prvom čítaní.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec, po tomto nekrátkom zozname dôvodov by mohol pripadať rozrastajúci sa kšeft so spoplatňovaním parkovísk pri nemocniciach už len takou malou čerešničkou na torte, v čom by ale tiež mohla vláda pomôcť. Hovorím to tuto v súvislosti preto, lebo, lebo vyzval som pána premiéra k tomu, aby teda on, on v tom naozaj by vedel pomôcť tak, že by, že by vláda predložila zákon, ktorý už požadujú dva, tri mesiace občianske organizácie a združenia pacientov, aby vláda prijala zákon, aby aspoň na tých parkoviskách, ktoré sú vo verejnom vlastníctve, teda v župnom alebo, alebo v obecnom alebo v štátnom vlastníctve, aby sa nevyberalo parkovné. A nie je to ojedinelý prípad Bratislavy, alebo povedzme teraz Dunajskej Stredy, ktorý poznám veľmi dobre, ale odvtedy zisťujeme, že vlastne v každom okresnom meste je tento problém. V tomto roku začína sa rozrastať. Je veľmi načase, aby nejakým spôsobom, aby sme tomu zabránili. Preto využívam možno nie priamo tuto tento priestor, aby som pani ministerku poprosil a upozornil na to, že radi by sme videli v, na programe ďalšej parlamentnej schôdze vládny návrh zákona s veľmi jednoduchou jednou vetičkou, že parkoviská pri nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach vo verejnom vlastníctve by mali byť zadarmo pre všetkých, ktorí využívajú ústavou garantované zdravotné, zdravotnú starostlivosť, lebo ide o dostupnosť, tentokrát fyzickú dostupnosť pacientov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážené poslankyne, poslanci, vážená pani ministerka, ministri, na tejto mimoriadnej schôdzi sme sa nezišli preto, lebo si tu niekto môže myslieť, že dnes táto vláda padne. Dnešný deň je otvoreným politickým protestom. A dôvodom je arogancia a neochota poslancov vládneho SMER-u ku kauze predaja emisných kvót z roku 2008 na pôde parlamentu diskutovať.
Kauza emisie vznikla ešte počas prvej vlády Roberta Fica na ministerstve životného prostredia, ktoré malo pod kontrolou vtedy SNS, ale pod vedením vtedajšieho a súčasného predsedu vlády sa celý obchod uskutočnil. Vtedajší minister životného prostredia Ján Chrbet prišiel v roku 2009 na vládu s návrhom, aby bola vláda, aby vláda zmluvu zrušila, ako ste mohli počuť, bez akejkoľvek, bez akýchkoľvek následkov pre Slovensko. Bolo mu toto schválené? Nebolo.
Predseda vlády Robert Fico ministra životného prostredia odvolal, ale uskutočneniu obchodu nezabránil. Koho to bolo rozhodnutie? Bolo to kolektívne rozhodnutie? Alebo bolo to rozhodnutie premiéra? Preto nesporne tým Robert Fico prijal politickú zodpovednosť za kauzu emisie a preto dnes nesmie sa vyhýbať otázkam zákonodarného zboru.
Kauza, ktorú premiér opakovane odmieta verejnosti vysvetliť, sa začala v roku 2008. Ministerstvo životného prostredia pod vedením ľudí zo SNS predalo neznámej súkromnej firme Interblue povolenky na 15 mil. ton emisií oxidu uhličitého. Hoci Maďarsko v tom čase predávalo po 12 eur za tonu, Slovensko súkromnej firme predalo svoje emisné povolenky za 5 euro aj 5 centov za tonu. Interblue krátko na to predalo povolenky japonskej agentúre za 8,50 za tonu a zarobila takmer 50 mil. eur. Peniaze z transakcie dokázane skončili na účtoch aj viacerých ľudí zo Slovenska. Medzi nimi je aj, sú aj dvaja projektoví manažéri, Rastislav Bila a Norbert Havalec. Ten Havalec, ktorý pracoval pre Interblue, no predtým bol poradcom na ministerstve životného prostredia a vypracovával analýzu, ktorá odporúčala predaj emisií práve tej firme, kde neskôr pracoval. Vyšetrovanie ukázalo, že za nevýhodný predaj emisií môžu byť zodpovední dvaja ľudia, ale ich mená polícia dodnes nezverejnila. Že by to boli oni? Alebo niekto iný? Vyšetrovateľ ich nechcel obžalovať, pretože vraj nezískal dosť dôkazov, že štát skutočne predal povolenky nevýhodne.
Vážení páni a dámy, nestačia výsledky medzinárodného vyšetrovania a priame výpovede zodpovedných českých, belgických a maďarských úradníkov, ktorí sa podieľali na obchodoch s emisiami vo svojich štátoch? Belgičania v tom čase kupovali tonu emisií za 13 eur. Česi podľa výpovedí predávali tonu za 10 a Maďari za 12. Tonu emisií kupovala Interblue vtedy za 5 euro. Vzápätí ju predala japonskej sprostredkovateľskej agentúre Asuka Green Investment za 8, za 8,20, pardon. Interblue zarobila minimálne 47 mil. eur a táto ďalšia, podľa mňa takisto účelovo založená spoločnosť, japonská spoločnosť zarobila ešte ďalších 19,5 mil. eur, ktorá naše emisie potom predala až japonským elektrárňam za 9,50 eura za tonu. Keby sa predávalo napriamo, tak neprišli by sme o 47 mil., ale minimálne o 66 mil. eur. Toto sú všetko vydokumentované veci, ktoré sú dokázané aj pohybom peňazí na bankových účtoch v rámci medzinárodného vyšetrovania. Napriek tomu to nestačilo polícii ani prokuratúre pre obvinenie organizátorov z poškodzovania štátu, aby sa pokúsila postaviť pred súd zodpovedných za nevýhodný predaj emisií. Polícia vyšetrovanie stopla minulý rok v septembri. Koncom roka rozhodnutie potvrdila aj špeciálna prokuratúra.
Vážení kolegovia, podľa môjho názoru polícia sa má pri pochybnostiach prikloniť na stranu verejného záujmu. Mohli to aspoň skúsiť. A nech až súd zváži dôkazy a pochybnosti a nech súd oslobodí obvineného. Podľa šéfa rezortu vnútra sa prípad podarilo vyšetriť, a to s tým záverom, že trestný čin sa nestal. Zdôraznil pritom aj to, že ministerstvo nemôže vstupovať do vyšetrovania, ani nemôže hodnotiť, či bol jeho výsledok pozitívny alebo negatívny.
Takže výsledok ja hodnotím pre občanov asi takto: stratu pre Slovenskú republiku 66 mil. eur, zisk pre garážovú firmu Interblue 50 mil. eur a následky pre organizátorov žiadne. Preto, vážení, chceme od predsedu vlády počuť, akým spôsobom obchod prebehol a či skutočne o jeho príprave vedel od Slovenskej informačnej služby. Preto premiérovi dávame tu priestor, aby vyvrátil všetky zverejňované podozrenia, že stopy z emisného obchodu vedú k jeho alebo k ich údajnému sponzorovi.
Pán premiér, očistite si svoje meno a očistite si aj meno vašej strany. Stále verím, že to urobíte, lebo sa mi nechce veriť, respektíve sa mi chce veriť, že poznáte tú hranicu, ktorú by ste ako kandidát na prezidenta už spoznať mali. Ak to tak neurobíte, klub poslancov MOST - HÍD bude hlasovať za vaše odvolanie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán minister, povedali ste, že nič naša vláda neurobila za tieto dva roky. Tak ja, ktorý som musel postaviť to ministerstvo znova do života, ktoré ste zrušili zrejme kvôli tomu, lebo to bol najlepší spôsob ako zahladiť tie stopy. A to môžem vám povedať, že na tej sekcii nikto nezostal, na tom odbore nikto nezostal, koho som sa mohol vôbec pýtať. A materiály z celej kauzy Interblue, všetko bolo len v kópiách v jednej veľkej krabici. Tak môžem vám povedať, že to, čo hovoríte, zavadza..., nie že zavádzanie, ale je to klamstvo. A ako minister vlády v roku 2010 keď som nastúpil, hneď som podal trestné, nové trestné oznámenie na špeciálnu prokuratúru aj za nedoplatenie 15-ch mil. Interblue na nás, čo za pol roka špeciálna prokuratúra vyhodnotila ako neopodstatnené. A keďže... A viete, čo uviedli? Že nijaký trestný čin sa nestal, lebo štát uzavrel veľmi výrazne nevýhodnú zmluvu s Interblue a za to súkromná spoločnosť nemôže, že ona získa tak nevýhodnú zmluvu. Len potom sa chcem opýtať, ako mohla v lete polícia a po tom koncom roka aj prokuratúra uzavrieť túto kauzu s tým, že sa nestal trestný čin. Tak nie je tres..., špeciálna prokuratúra povedala v jednom posudku, že veľmi nevýhodnú zmluvu uzavrel štát a na druhej strane v druhom posudku hovoríte, že to nebol trestným činom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som tiež chcel podporiť pána poslanca Érseka a tento náš návrh, pozmeňujúci návrh. Tiež chcem pripomenúť, že zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý vznikol ešte počas predchádzajúcej vlády, túto, tento, toto právo zaručuje pre národnostné menšiny. A chcel by som pripomenúť, že pán premiér pri utváraní vlády prehlásil, že zachová status quo ohľadom teda práv národnostných menšín, čo nikdy sme nepovažovali za nejaký ambiciózny cieľ, ale aspoň za nejakú záruku. Ja si myslím, že absolútne právom patrí do tohto status quo to, aby sa prijaté zákony aj mohli vykonávať, preto my ponúkame teda riešenie aj formou tohto pozmeňovacieho návrhu, aby dráhy teda vedeli urobiť v zmysle zákona tento, túto malú investíciu. Tiež chcem zopakovať, hovoríme, pán minister, o 16-tisíc eurách, ktoré - ako Árpi povedal -, je to malá vec pre vládu, ale pre státisíce ľudí je to veľmi dôležité gesto, pre tých ľudí, ktorí možno niektorí aj v týchto voľbách podporili vašich kandidátov, preto ja vás žiadam, aby ste tento návrh podporili.
Ďakujem pekne.