Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, zákon 461 o sociálnom poistení, ako vidíme, je určite najdôležitejším zákonom tejto schôdze. Na úvod mi dovoľte oznámiť, že náš poslanecký klub MOST - HÍD nemôže tento návrh podporiť do druhého čítania a navrhneme vrátiť pánovi ministrovi na koncepčné prepracovanie. Na úvod mi dovoľte, teda nie preto, že by to neobsahovalo žiadne dobré myšlienky, novela sociálneho zákona je vzácnym mixom dobrých a nešťastných rozhodnutí pre občanov, a to všetko v znamení krásnych cieľov.
Začnem s tým najprv, čo je v poriadku. Po prvé, idete zvyšovať dôchodky pevnou sumou od roku 2014 do 2017. Osobne vítam tento krok, ktorý začne aspoň symbolicky uzatvárať nožnice, ktoré sa otvárali pre počiatočnú skrivodlivosť voči starodôchodcom. Naša strana MOST - HÍD toto riešenie podporovala aj vo svojom volebnom programe. To, že valorizácia bude dočasne viazaná viac na rast spotrebiteľských cien ako na rast priemernej mzdy tak isto pozitívne vnímame. Súhlasím aj s tým, že na základe rovnakých ukazovateľov navrhujete zvyšovať úrazové dávky. Automatické zvyšovanie dôchodkového veku naviazané na strednú dĺžku života vnímame ako nutnosť a realitu, ktorej sa nevyhneme. Musíme to riešiť bez ohľadu na to, či za to môžu predchádzajúce vlády, demografický vývoj, alebo globalizačné trendy, či západný životný štýl a hodnoty. Preto aj oceňujem vaše rozhodnutie, lebo zvýšenie veku odchodu do dôchodku je nesporne nutné a neúprosne nepopulárne. Preto ale mám jednu dôležitú poznámku. Prečo ten termín rok 2017? Vážená vláda, prenášanie dopadov tohto kroku na plecia ďalšej vlády sa mi zdá byť alibistické.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa len stručne k zámeru výrazného obmedzenia druhého dôchodkového piliera. Veľa tu už odznelo dnes, ešte aj môj kolega Švejna vystúpi k tomu, a nedá mi nepovedať a pripomenúť, že zdrojom krízy, dlhovej krízy je globálna aj európska morálna kríza v spravovaní verejných financií. Preto preskupovanie dôchodkového sporenia nerieši vôbec nič pre občana, pre sporiteľa. Keby šlo o neho, riešime systém zachovania hodnoty a garancie zhodnocovania a nie to, že kto bude správcom fondu. Pomôcť štátu je bohumilá myšlienka, ale prečo to prenášame v takej miere práve na týchto sporiteľov? Veď aj teraz, aj doteraz fondy investovali najmä do štátnych dlhopisov, preto majú aj taký nízky výnos. Ale aspoň doteraz sporiteľ mohol mať akú takú dôveru, že jeho peniaze a riziko inflácie bude rozdelené medzi rôznymi krajinami, ktoré hospodárili zodpovednejšie. Týmto krokom, pochopiteľne, generujete o čosi lacnejšie domáce zdroje pre štátny rozpočet, ale nezabudnime, že zároveň odbremeňujete ministerstvo financií od tlaku úrokov z trhov. Toto je to nebezpečenstvo, ktoré potom bude vyzerať ako gazdovanie bez feedbacku, bez spätných signálov z trhu, či robíme niečo zle alebo nie. A preto reálna hodnota úspor, či už dôchodkov klesať bude naďalej. Preto si myslím, že je načase priznať, že tu zachraňujeme Sociálnu poisťovňu a nerobíme nič pre sporiteľov.
Dámy a páni, teraz tie nešťastné ustanovenia o, v úvodzovkách, "zreálnení odvodov pre živnostníkov a vytvorení istôt pre dohodárov". Tieto krásne ciele, veľa sme počuli už dnes o druhom pilieri a o toľko menej o tých, ktorých tento predložený zákon, táto predložená novela životne sa dotýka. Podľa mňa je to množstvo nekoncepčných, alebo dobrých, ale zle načasovaných, riešení. Žeby to boli tie povestné rany istoty SMER-u? Domyslené, ani len po koniec radov na úradoch práce? Prečo si to myslím? Všetci vieme o potrebe 1,5 mil. eur pre ambicióznych, 3 % deficitu štátneho rozpočtu. Ale kde ich zobrať? Vláda ich chce z 80 % zarobiť a z 20 % ušetriť. Zarobiť a neušetriť v časoch, keď každému padajú príjmy, to je prekvapujúca logika. Ako ich chce vláda získať? Asi nikto neveril tomu, že miliardári veľkej alebo multinacionálnej firmy budú ochotne dotovať štátnu roztopašnosť na úkor vlastnej existencie. Tí si nájdu cestu, ako sa tomu efektívne vyhnúť. Aj za cenu presťahovania fabrík, uzatvárania prevádzok alebo sťahovania zamestnancov z kože.
Kto má zase predstavu, že stredná vrstva to unesie, mýli sa dvakrát. Po prvé, stredná vrstva je na Slovensku tenká ako bránica, všetko neunesie a potenciál má v porovnaní s požiadavkami štátu úplne mizerný. A keď túto spoločenskú bránicu preťažíte, ľahko sa pretrhne a ekonomika dostane pruh so všetkými nepríjemnými následkami. Nižšia vrstva, zamestnanci, prestanú mať realistický cieľ pokročiť do strednej vrstvy a čoskoro nastúpi zúfalosť a nepokoje. Stredná vrstva sú ľudia, ktorí sú schopní a ochotní viesť, tvoriť a byť vzorom. Ale ak strednej vrstve zoberieme zdanlivé výsady, ako to bolo už vo februári 1948, mnohí sa z nich vzdajú a iní zase pôjdu do zahraničia. Ak naše deti budú vidieť možnosť úspechu len v zahraničí, môžete im hrať hymny v škole od rána do večera, prvým vlakom zdrhnú nám do sveta a nikdy sa nám už nevrátia. A nebudú ani prinášať nové myšlienky, vedomosti, zvyky, technológie, aby pozdvihli svoju rodnú krajinu.
Takže kto nám teda, dámy a páni, ostáva na zvýšenie príjmov štátu? Jedine zamestnanci a možno dôchodcovia.
Dámy a páni, z postihovania bohatých sa stáva ohrozenie existencie námezdných zamestnancov a žiadna ochrana slabších. Prečo? Veď aj poradcovia vlády počítajú s tým, že nepríde celá potenciálna suma z odvodov od budúcich exdohodárov a od zreálnených živnostníkov. Jasne, že nepríde. Pán minister, máte vypočítané, že tento zdanlivo protipodnikateľský mix, koľko vytvorí novo nezamestnaných a koľko to bude stáť štát naviac? Lebo o sumu, o ktorú sa nezvýši pokladnička poisťovne, sa zvýšia výdavky štátu. Možno aj niekoľkonásobne. Štát bude platiť okrem podpory v nezamestnanosti odvody za dav tých novo nezamestnaných.
Najviac vyčítam schizofréniu v tom, že inde chcete motivovať k vyššiemu zamestnávaniu a vytvárať tlak na zamestnateľnosť, a tu robíte všetko proti tomu, aby sa podnikateľom oplatilo dať ľuďom prácu. Postihujete produktívnych namiesto toho, aby ste zoštíhľovali štátny aparát. Zjavne sa držíte možno dobrej zásady, že v čase krízy nie je riešením prepúšťanie, ale povedzte mi, prečo toto platí len pre obslúžny štátny aparát a práve produktívny podnikateľský sektor musí prepúšťať vďaka vašim opatreniam?
A teraz budem trošku konkrétnejší. Živnostníkom navrhujete zvýšiť, ako hovoríte, zreálniť ich vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie. Naviac chcete zjednotenie maximálnych vymeriavacích základov na úroveň päťnásobku priemernej mesačnej mzdy, ale na určenie dávky v nezamestnanosti už len dvojnásobok priemernej mzdy. Viete dobre, že sú to údery pre dobre zarábajúcich živnostníkov, ktorí čestne priznávajú svoj príjem. Ale z hľadiska štátneho rozpočtu tieto príjmy budú aj tak mizerne nízke. Zaujíma vás to, že pre týchto živnostníkov je to výnimočné sklamanie, demoralizujúce a demotivačné? Tlačíte ich do priemernosti, beriete im motiváciu, mnohí nastúpia možno na cestu šedej, niektorí spadnú do pasce čiernej ekonomiky. Takto netrestáte tých, ktorí najviac zarobili, ale tých, ktorí najčestnejšie priznali svoje zárobky. Nezdaňujete najviac tých, ktorých ste, ktorí zle hospodárili, ale tých, ktorí vedeli efektívne pracovať a vytvoriť slušný zisk. A pritom výnosy, opakujem, z tohto opatrenia budú pre štát nevýrazné, možno len minimálne.
Milí kolegovia, sám stále hovorím, nenarodili sme sa rovnako, všetci rovnako silnými, rovnako šikovnými, múdrymi, ani rovnako pracovitými. Preto musíme byť solidárni a pomáhať slabším. Ale prečo chcete umelo obmedziť a trestať tých, ktorí môžu byť vzorom pre lídrov, možno aj budúcich, nasledujúcich generácii? Naraz to ničí prosperitu prítomnosti a šancu budúcnosti. Všetci vieme, že úspech sa celkom dobre meria v peniazoch, preto úspešní ľudia bývajú často aj bohatí. Ale ak tie peniaze majú končiť v cudzích vreckách cez štátne prerozdeľovanie, tak nič veľké, milí kolegovia, nečakajme potom od šikovných a múdrych ľudí.
A teraz dovoľte mi prejsť na najkritickejšiu časť tejto novely, ktorú ja vnímam, a to sú dohodári. Dohodári začnú platiť sociálne a zdravotné odvody alebo budú mať postavenie zamestnancov. Výnimkou budú už iba študenti a poberatelia starobného dôchodku a invalidného dôchodku. Ale čo sa stane, ak veľké firmy naozaj nezvládnu enormnú ekonomickú záťaž po prechode od dohodárov k riadnym zamestnancom? Sú zrejmé výhody, ale aj nevýhody týchto zmien. Pozitívne sú dôsledky najmä pre Sociálnu poisťovňu. Ale zabúdate na to, že poisťovňa je tu pre ľudí, a nie ľudia pre poisťovňu. Tu zvyšujete istoty Sociálnej poisťovne, ale nie zamestnancov. Skôr naopak, ohrozujete zamestnanie desať tisíckam ľudí, práve tí prepustení zaplatia totiž, zaplatia cenu zvýšenia zamestnaneckých istôt tých šťastných, ktorých nakoniec zamestnávateľ zoberie do pracovnej zmluvy. Viete dobre, že vďaka tomuto, v úvodzovkách, "systému štátnej pomoci" vo forme zamestnávania na dohodu sa vytvorilo na Slovensku státisíce lacných pracovných miest v minulosti. Áno, od začiatku na úkor práv zamestnancov, bez garancie a bez odvodov. V časoch konjunktúry do roku 2009, keď bol dostatok práce a nedostatok pracovných síl, bolo možné urobiť krok a vymazať tento nesystémový prvok zo slovenského trhu práce. Robiť to ale teraz bez prechodného obdobia s romantickou predstavou, že dohodári plynulo prejdú do garantovaného, odvodovo výrazne zaťaženého trvalého pracovného pomeru, už hraničí s cynizmom. Lebo túto okamžitú záťaž neunesú ekonomiky väčšiny zamestnávateľov. A pridajte im k tomu ešte novelu Zákonníka práce so súbehom výpovednej lehoty a odstupného. Už to vidím, ako sa budú hrnúť zamestnávatelia do nových trvalých pracovnoprávnych vzťahov so zničujúcou alternatívou pre ich prípadné ukončenie.
Ale najväčší cynizmus, prepáčte, vidím preto, lebo viem, že máte dosť informácii, že koľko dohodárov za posledné tri roky nemalo potrebných 24 mesiacov trvalý pracovný pomer alebo nejaké iné sociálne poistenie, aby mali dnes nárok na podporu v nezamestnanosti. Popri armáde budúcich nezamestnaných, ktorým štát bude musieť mizernú dohodársku podporu vyplácať, koľko ľudí nedostane vôbec nič? A že prečo sa nestarali? Prečo neplatili poistenie? Lebo systém takto bol jednoducho nastavený. Ale skúste nás upokojiť aspoň, že vytvárate už nejaký systém, aby sme aj ich zachránili, ich odškodnili. Ak toto zavediete, pevne verím, že tak ako aj so zdravotnými poisťovňami, aj tým novo nezamestnaným sa ujde zo štedrej podpory za náhlu zmenu systému. A keď teda áno, povedzte, prosím, koľko aj toto nás bude stáť? Myslím to, preplácať výnimočné podpory v nezamestnanosti pre tých dohodárov, ktorí teraz kvôli tomuto novému zákonu náhle budú musieť ísť na podporu.
A, pán minister, naozaj sa to oplatí? Máme to celé zrátané? Áno, ja viem, že treba s dohodármi v ich vlastnom záujme urobiť poriadok, ale to dnešné načasovanie je, ako začať s otužovaním uprostred chrípky s horúčkou. Keď sa už premrhala šanca ozdraviť trh práce v časoch konjunktúry, teraz to určite nerobte. Dovoľte mi podporiť výzvy aj z vašich vlastných radov k rozvážnosti. Ale ako dnes vidím, dokonca žiadate parlament o skrátené legislatívne konanie. Dovoľte mi potom navrhnúť na záver zmenu názvu zákona. Nech sa volá ten zákon po novele rovno zákon o štátnej Sociálnej poisťovni a nie o sociálnom poistení. Myslím, že to bude oveľa výstižnejšie.
Ďakujem pekne.
