Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážení páni kolegovia, vážené pani kolegyne, ja s predrečníkom súhlasím a súhlasím aj s predkladateľkou. A súhlasím aj s pánom ministrom. A teším sa, že sa nájde podpora, predpokladáme, dúfajme, pre takýto návrh. Ja deti mám štyri doma. Takže ja presne viem, prečo u nás televízia skoro nikdy nie je zapnutá. Po dnešnej debate o neliberalizácii pohybu ľudí v lesoch alebo cyklistov v lesoch pevne verím, že aj vládna strana sa postaví za reguláciu toho bohumilého kroku, ktorý sa tu predkladá, a prinútime ten súkromný sektor k tomu, aby kultúrne vysielal veci, ktoré sú verejne prístupné.
Chcel by som ešte pripomenúť, že v počítačoch sa dá nastaviť určitá úroveň ochrany pred znázornením násilia a sexuálneho obsahu a tak ďalej, takisto v káblových sieťach platených je možné nastaviť rôzne úrovne, alebo detské zámky, alebo aj automaticky naskakujú pri rôznych programoch, teda zakódované obsahy. A neviem, prečo by sa vo voľne vysielaných programoch nemohlo toto zákonom zabezpečiť. Ja verím tomu, že aj súkromní vysielatelia budú mať na tom záujem, lebo vlastne prestane sa súperiť a sa predbiehať v tom, kto vie väčší vulgarizmus ukázať a takto lacno upútať svojich divákov ku obrazovkám. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi, aby som vyjadril podporu k druhému návrhu pána poslanca Hubu, čiže prechodu povinností vykonávať lesné hospodárstvo v národných parkoch. Ako minister, mali sme dostatočne veľa rokovaní aj analýz, môžem povedať pánovi kolegovi teda, že ten prechod by nebol ani ekonomicky náročný, ani organizačne náročný. Ten príklad Tatranského národného parku, prakticky by išlo len o presmerovanie riadiaceho orgánu, a tak by nedochádzalo k tým konfliktom a možno by sa novému pánovi ministrovi podarilo aj zonáciu ukončiť. A si myslím, že bez toho asi ťažko ukončí zonáciu Tatranského národného parku.
Dokonca ja som aj počul také vyjadrenia ešte dávnejšie od pána ministra, že vie si predstaviť správu národných parkov, kde hospodárenie nie je prvoradým cieľom, a stále sú z toho konflikty typu vyťažiť, nevyťažiť. K tomu prvému návrhu pre vznik, respektíve znovuvytvorenie Rady vlády pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorý bol zrušený v roku 2011, čiže počas našej vlády, chcem povedať, že treba si uvedomiť, že za uplynulých 20 rokov od roku 1992, keď tá rada vznikla, veľa času prešlo a táto téma sa veľmi rozvetvila. Nie náhodou, ja si myslím, že momentálne pokiaľ by sme chceli vytvoriť funkčnú radu, tak by sme mali vytvoriť radu zvlášť pre udržateľný rozvoj v energetike, v potravinárstve, v doprave, v stavebníctve a tak ďalej, aj tak by tie poradné orgány boli veľmi rozvetvené a hovorím, generálne takto pokryť jednou radou by nebolo účelné, bolo by prakticky nefunkčné. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja by som chcel tiež podporiť pani poslankyňu Žitňanskú, lebo ako som už aj predtým vo vystúpení povedal, nevidím dôvody pre skrátené legislatívne konanie a ja by som povedal z dvoch vecných dôvodov. Po prvé len malá časť návrhu rieši deklarovaný problém, čiže ekonomický prínos pre štátny rozpočet, ostatná časť zákona rieši každodenné bežné veci, ako pani poslankyňa upozornila, ktoré začínajú platiť až neskôr, že bolo by korektné vyňať aspoň tie návrhy, ktoré nie sú, nesúvisia s týmito deklarovanými ekonomickými problémami. Aj to som na to ale upozorňoval, že ten deklarovaný ekonomický problém alebo ten prínos z tohto celého je 166-tisíc eur, pokiaľ nechceme tých 40 miliónov minúť na niečo iné ako na dôchodky. Takže ako deklarovaný prínos nemá zmysel a stále som nedostal odpoveď na to, ako chce ministerstvo doriešiť problém, pokiaľ doženieme dohodárov alebo teda podnikateľov, zamestnávateľov, aby zmenili a tým pádom aj znížili stavy dohodárov, a niektorí dohodári, ktorí za tri roky nespĺňajú 24-mesačné sociálne poistenie, tak ostanú absolútne a zo dňa na deň bez podpory v nezamestnanosti. Na to nevidíme stále nejaké záruky a ide, ide, môže tu ísť o desaťtisíce ľudí, na čo upozorňujú zamestnávania. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, pán poslanec Švejna veľmi dobre poukázal na to, že ten závažný dôvod, o ktorom hovoríme, sú vlastne úroky. Chcem zopakovať vyhlásenie vlády, že peniaze na dôchodkové poistenie nebudú minuté na iné účely. Teda hovoríme aj pán premiér tu povedal, že ide o to, aby sme nepožičiavali si za 5 %. A pritom DSS-ky možno prinášajú 1,5 %.
A teraz, kolegovia, poďme si trošku precvičiť matematiku. Ja chcem doplniť, že, a zopakujem to, nejde tu o 40 mil., ale ide tu o úroky a, povedzme, 5 %, za ktoré si teda štát musí požičať 40 mil. Prosím vás pekne, 5 % zo 40 mil. sú 2 mil. eur. Ale to sú úroky na celý rok. Keď budeme to počítať na jeden mesiac, tak 2 mil. delené 12 podľa mňa je 166 000 eur a nejaké drobné. Toto je teda tá závažná ekonomická hrozba pre krajinu, pre ktorú tu skracujeme toto rokovanie. Je to 166 666 eur. Chcem pripomenúť, že štát za každú minútu nás stojí 25 000 eur približne. To znamená, tá závažná ekonomická hrozba činí sedem minút fungovania štátu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som rád povedal zopár viet ohľadom skráteného legislatívneho konania, ktoré som už povedal na výbore sociálnych vecí, kde som vyzdvihol to, že sú niektoré veci v tejto novele zákona, ktoré sú otázkou nejakého politického rozhodnutia alebo politickej dohody, kde už asi odborníci nič nové nepovedia. Toto je druhý, prvý pilier. Ale potom tento zákon ešte obsahuje ďalšie veľmi dôležité detaily, ktoré ovplyvňujú každodenný život ľudí, tam je tá zmena napríklad dohodárov, tam sú živnostníci, ktorí budú mať brutálne navýšené odvody, na čo nevidím nejakú priamu nutnosť, ale aj tak nebude mať dopad ten mesiac skôr alebo neskôr. Ale pritom by mohol byť vytvorený priestor na diskusiu práve s tými dotknutými skupinami obyvateľov. Preto si myslím... A ešte ďalšia vec, chcem upozorniť znova, že sú takí dohodári, ktorí určite neuspejú pri prechode na trvalý pracovný pomer, a keďže už posledné dva, tri roky pracovali ako dohodári, alebo nemali zamestnanie a jednoducho neboli sociálne poistení, tak vypadnú úplne zo sociálne siete a zostanú bez podpory v nezamestnanosti. Takže aj na toto treba myslieť. A ja by som bol rád, pokiaľ by toto tiež, ten priestor mohol ešte vzniknúť, to vysvetliť.
A v krátkosti ešte by som chcel povedať na margo vyhlásenia pána premiéra ohľadom rozpočtu, za môj bývalý rezort môžem povedať, že rozpočtovaných 30 mil. eur na emisie budú aukcie, pre jeho informáciu, na jeseň, v septembri alebo v októbri, cez Európsku komisiu, a vôbec neprichádza rozpočet o tieto peniaze. A čo sa týka starých emisií, AAU, tie sme mali s Japoncami priprave... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, prepáčte. Ja by som len toľko zareagoval na pani poslankyňu Tomanovú, že ja som neriešil v celej svojej reči dôvody a vývoj, lebo s tým asi ťažko niečo spravíme. Ja len hovorím to, že ak chceme naozaj sa starať, alebo riešime problém sporiteľov a budúcich dôchodcov, tak mali by sme lepšie sa pozrieť na to, akým spôsobom sa hospodári s tými peniazmi, za akých pravidiel sa využívajú tie peniaze, a potom bude to asi jedno, že cez ktorý pilier ide.
Čiastočne viem súhlasiť s tým, že pomáha, ako som povedal, aj samotný ten presun. Ale myslím si, že je absolútne nesystémový. A už keď je vytvorený u nás takýto systém, tak si myslím, že mali by sme radšej nastavovať samotné fungovanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, zákon 461 o sociálnom poistení, ako vidíme, je určite najdôležitejším zákonom tejto schôdze. Na úvod mi dovoľte oznámiť, že náš poslanecký klub MOST - HÍD nemôže tento návrh podporiť do druhého čítania a navrhneme vrátiť pánovi ministrovi na koncepčné prepracovanie. Na úvod mi dovoľte, teda nie preto, že by to neobsahovalo žiadne dobré myšlienky, novela sociálneho zákona je vzácnym mixom dobrých a nešťastných rozhodnutí pre občanov, a to všetko v znamení krásnych cieľov.
Začnem s tým najprv, čo je v poriadku. Po prvé, idete zvyšovať dôchodky pevnou sumou od roku 2014 do 2017. Osobne vítam tento krok, ktorý začne aspoň symbolicky uzatvárať nožnice, ktoré sa otvárali pre počiatočnú skrivodlivosť voči starodôchodcom. Naša strana MOST - HÍD toto riešenie podporovala aj vo svojom volebnom programe. To, že valorizácia bude dočasne viazaná viac na rast spotrebiteľských cien ako na rast priemernej mzdy tak isto pozitívne vnímame. Súhlasím aj s tým, že na základe rovnakých ukazovateľov navrhujete zvyšovať úrazové dávky. Automatické zvyšovanie dôchodkového veku naviazané na strednú dĺžku života vnímame ako nutnosť a realitu, ktorej sa nevyhneme. Musíme to riešiť bez ohľadu na to, či za to môžu predchádzajúce vlády, demografický vývoj, alebo globalizačné trendy, či západný životný štýl a hodnoty. Preto aj oceňujem vaše rozhodnutie, lebo zvýšenie veku odchodu do dôchodku je nesporne nutné a neúprosne nepopulárne. Preto ale mám jednu dôležitú poznámku. Prečo ten termín rok 2017? Vážená vláda, prenášanie dopadov tohto kroku na plecia ďalšej vlády sa mi zdá byť alibistické.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa len stručne k zámeru výrazného obmedzenia druhého dôchodkového piliera. Veľa tu už odznelo dnes, ešte aj môj kolega Švejna vystúpi k tomu, a nedá mi nepovedať a pripomenúť, že zdrojom krízy, dlhovej krízy je globálna aj európska morálna kríza v spravovaní verejných financií. Preto preskupovanie dôchodkového sporenia nerieši vôbec nič pre občana, pre sporiteľa. Keby šlo o neho, riešime systém zachovania hodnoty a garancie zhodnocovania a nie to, že kto bude správcom fondu. Pomôcť štátu je bohumilá myšlienka, ale prečo to prenášame v takej miere práve na týchto sporiteľov? Veď aj teraz, aj doteraz fondy investovali najmä do štátnych dlhopisov, preto majú aj taký nízky výnos. Ale aspoň doteraz sporiteľ mohol mať akú takú dôveru, že jeho peniaze a riziko inflácie bude rozdelené medzi rôznymi krajinami, ktoré hospodárili zodpovednejšie. Týmto krokom, pochopiteľne, generujete o čosi lacnejšie domáce zdroje pre štátny rozpočet, ale nezabudnime, že zároveň odbremeňujete ministerstvo financií od tlaku úrokov z trhov. Toto je to nebezpečenstvo, ktoré potom bude vyzerať ako gazdovanie bez feedbacku, bez spätných signálov z trhu, či robíme niečo zle alebo nie. A preto reálna hodnota úspor, či už dôchodkov klesať bude naďalej. Preto si myslím, že je načase priznať, že tu zachraňujeme Sociálnu poisťovňu a nerobíme nič pre sporiteľov.
Dámy a páni, teraz tie nešťastné ustanovenia o, v úvodzovkách, "zreálnení odvodov pre živnostníkov a vytvorení istôt pre dohodárov". Tieto krásne ciele, veľa sme počuli už dnes o druhom pilieri a o toľko menej o tých, ktorých tento predložený zákon, táto predložená novela životne sa dotýka. Podľa mňa je to množstvo nekoncepčných, alebo dobrých, ale zle načasovaných, riešení. Žeby to boli tie povestné rany istoty SMER-u? Domyslené, ani len po koniec radov na úradoch práce? Prečo si to myslím? Všetci vieme o potrebe 1,5 mil. eur pre ambicióznych, 3 % deficitu štátneho rozpočtu. Ale kde ich zobrať? Vláda ich chce z 80 % zarobiť a z 20 % ušetriť. Zarobiť a neušetriť v časoch, keď každému padajú príjmy, to je prekvapujúca logika. Ako ich chce vláda získať? Asi nikto neveril tomu, že miliardári veľkej alebo multinacionálnej firmy budú ochotne dotovať štátnu roztopašnosť na úkor vlastnej existencie. Tí si nájdu cestu, ako sa tomu efektívne vyhnúť. Aj za cenu presťahovania fabrík, uzatvárania prevádzok alebo sťahovania zamestnancov z kože.
Kto má zase predstavu, že stredná vrstva to unesie, mýli sa dvakrát. Po prvé, stredná vrstva je na Slovensku tenká ako bránica, všetko neunesie a potenciál má v porovnaní s požiadavkami štátu úplne mizerný. A keď túto spoločenskú bránicu preťažíte, ľahko sa pretrhne a ekonomika dostane pruh so všetkými nepríjemnými následkami. Nižšia vrstva, zamestnanci, prestanú mať realistický cieľ pokročiť do strednej vrstvy a čoskoro nastúpi zúfalosť a nepokoje. Stredná vrstva sú ľudia, ktorí sú schopní a ochotní viesť, tvoriť a byť vzorom. Ale ak strednej vrstve zoberieme zdanlivé výsady, ako to bolo už vo februári 1948, mnohí sa z nich vzdajú a iní zase pôjdu do zahraničia. Ak naše deti budú vidieť možnosť úspechu len v zahraničí, môžete im hrať hymny v škole od rána do večera, prvým vlakom zdrhnú nám do sveta a nikdy sa nám už nevrátia. A nebudú ani prinášať nové myšlienky, vedomosti, zvyky, technológie, aby pozdvihli svoju rodnú krajinu.
Takže kto nám teda, dámy a páni, ostáva na zvýšenie príjmov štátu? Jedine zamestnanci a možno dôchodcovia.
Dámy a páni, z postihovania bohatých sa stáva ohrozenie existencie námezdných zamestnancov a žiadna ochrana slabších. Prečo? Veď aj poradcovia vlády počítajú s tým, že nepríde celá potenciálna suma z odvodov od budúcich exdohodárov a od zreálnených živnostníkov. Jasne, že nepríde. Pán minister, máte vypočítané, že tento zdanlivo protipodnikateľský mix, koľko vytvorí novo nezamestnaných a koľko to bude stáť štát naviac? Lebo o sumu, o ktorú sa nezvýši pokladnička poisťovne, sa zvýšia výdavky štátu. Možno aj niekoľkonásobne. Štát bude platiť okrem podpory v nezamestnanosti odvody za dav tých novo nezamestnaných.
Najviac vyčítam schizofréniu v tom, že inde chcete motivovať k vyššiemu zamestnávaniu a vytvárať tlak na zamestnateľnosť, a tu robíte všetko proti tomu, aby sa podnikateľom oplatilo dať ľuďom prácu. Postihujete produktívnych namiesto toho, aby ste zoštíhľovali štátny aparát. Zjavne sa držíte možno dobrej zásady, že v čase krízy nie je riešením prepúšťanie, ale povedzte mi, prečo toto platí len pre obslúžny štátny aparát a práve produktívny podnikateľský sektor musí prepúšťať vďaka vašim opatreniam?
A teraz budem trošku konkrétnejší. Živnostníkom navrhujete zvýšiť, ako hovoríte, zreálniť ich vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie. Naviac chcete zjednotenie maximálnych vymeriavacích základov na úroveň päťnásobku priemernej mesačnej mzdy, ale na určenie dávky v nezamestnanosti už len dvojnásobok priemernej mzdy. Viete dobre, že sú to údery pre dobre zarábajúcich živnostníkov, ktorí čestne priznávajú svoj príjem. Ale z hľadiska štátneho rozpočtu tieto príjmy budú aj tak mizerne nízke. Zaujíma vás to, že pre týchto živnostníkov je to výnimočné sklamanie, demoralizujúce a demotivačné? Tlačíte ich do priemernosti, beriete im motiváciu, mnohí nastúpia možno na cestu šedej, niektorí spadnú do pasce čiernej ekonomiky. Takto netrestáte tých, ktorí najviac zarobili, ale tých, ktorí najčestnejšie priznali svoje zárobky. Nezdaňujete najviac tých, ktorých ste, ktorí zle hospodárili, ale tých, ktorí vedeli efektívne pracovať a vytvoriť slušný zisk. A pritom výnosy, opakujem, z tohto opatrenia budú pre štát nevýrazné, možno len minimálne.
Milí kolegovia, sám stále hovorím, nenarodili sme sa rovnako, všetci rovnako silnými, rovnako šikovnými, múdrymi, ani rovnako pracovitými. Preto musíme byť solidárni a pomáhať slabším. Ale prečo chcete umelo obmedziť a trestať tých, ktorí môžu byť vzorom pre lídrov, možno aj budúcich, nasledujúcich generácii? Naraz to ničí prosperitu prítomnosti a šancu budúcnosti. Všetci vieme, že úspech sa celkom dobre meria v peniazoch, preto úspešní ľudia bývajú často aj bohatí. Ale ak tie peniaze majú končiť v cudzích vreckách cez štátne prerozdeľovanie, tak nič veľké, milí kolegovia, nečakajme potom od šikovných a múdrych ľudí.
A teraz dovoľte mi prejsť na najkritickejšiu časť tejto novely, ktorú ja vnímam, a to sú dohodári. Dohodári začnú platiť sociálne a zdravotné odvody alebo budú mať postavenie zamestnancov. Výnimkou budú už iba študenti a poberatelia starobného dôchodku a invalidného dôchodku. Ale čo sa stane, ak veľké firmy naozaj nezvládnu enormnú ekonomickú záťaž po prechode od dohodárov k riadnym zamestnancom? Sú zrejmé výhody, ale aj nevýhody týchto zmien. Pozitívne sú dôsledky najmä pre Sociálnu poisťovňu. Ale zabúdate na to, že poisťovňa je tu pre ľudí, a nie ľudia pre poisťovňu. Tu zvyšujete istoty Sociálnej poisťovne, ale nie zamestnancov. Skôr naopak, ohrozujete zamestnanie desať tisíckam ľudí, práve tí prepustení zaplatia totiž, zaplatia cenu zvýšenia zamestnaneckých istôt tých šťastných, ktorých nakoniec zamestnávateľ zoberie do pracovnej zmluvy. Viete dobre, že vďaka tomuto, v úvodzovkách, "systému štátnej pomoci" vo forme zamestnávania na dohodu sa vytvorilo na Slovensku státisíce lacných pracovných miest v minulosti. Áno, od začiatku na úkor práv zamestnancov, bez garancie a bez odvodov. V časoch konjunktúry do roku 2009, keď bol dostatok práce a nedostatok pracovných síl, bolo možné urobiť krok a vymazať tento nesystémový prvok zo slovenského trhu práce. Robiť to ale teraz bez prechodného obdobia s romantickou predstavou, že dohodári plynulo prejdú do garantovaného, odvodovo výrazne zaťaženého trvalého pracovného pomeru, už hraničí s cynizmom. Lebo túto okamžitú záťaž neunesú ekonomiky väčšiny zamestnávateľov. A pridajte im k tomu ešte novelu Zákonníka práce so súbehom výpovednej lehoty a odstupného. Už to vidím, ako sa budú hrnúť zamestnávatelia do nových trvalých pracovnoprávnych vzťahov so zničujúcou alternatívou pre ich prípadné ukončenie.
Ale najväčší cynizmus, prepáčte, vidím preto, lebo viem, že máte dosť informácii, že koľko dohodárov za posledné tri roky nemalo potrebných 24 mesiacov trvalý pracovný pomer alebo nejaké iné sociálne poistenie, aby mali dnes nárok na podporu v nezamestnanosti. Popri armáde budúcich nezamestnaných, ktorým štát bude musieť mizernú dohodársku podporu vyplácať, koľko ľudí nedostane vôbec nič? A že prečo sa nestarali? Prečo neplatili poistenie? Lebo systém takto bol jednoducho nastavený. Ale skúste nás upokojiť aspoň, že vytvárate už nejaký systém, aby sme aj ich zachránili, ich odškodnili. Ak toto zavediete, pevne verím, že tak ako aj so zdravotnými poisťovňami, aj tým novo nezamestnaným sa ujde zo štedrej podpory za náhlu zmenu systému. A keď teda áno, povedzte, prosím, koľko aj toto nás bude stáť? Myslím to, preplácať výnimočné podpory v nezamestnanosti pre tých dohodárov, ktorí teraz kvôli tomuto novému zákonu náhle budú musieť ísť na podporu.
A, pán minister, naozaj sa to oplatí? Máme to celé zrátané? Áno, ja viem, že treba s dohodármi v ich vlastnom záujme urobiť poriadok, ale to dnešné načasovanie je, ako začať s otužovaním uprostred chrípky s horúčkou. Keď sa už premrhala šanca ozdraviť trh práce v časoch konjunktúry, teraz to určite nerobte. Dovoľte mi podporiť výzvy aj z vašich vlastných radov k rozvážnosti. Ale ako dnes vidím, dokonca žiadate parlament o skrátené legislatívne konanie. Dovoľte mi potom navrhnúť na záver zmenu názvu zákona. Nech sa volá ten zákon po novele rovno zákon o štátnej Sociálnej poisťovni a nie o sociálnom poistení. Myslím, že to bude oveľa výstižnejšie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja som veľmi rád, že pán predseda výboru pre životné prostredie a pôdohospodárstvo sa prihlásil s touto témou a môžem sa k tomu len pridať. Ja len chcem pripomenúť všetkým poslancom aj predkladateľovi to, že environmentálny fond je jediným zdrojom pre financovanie ochrany životného prostredia vôbec domácim zdrojom na Slovensku. Chcem pripomenúť aj to, že jediným zdrojom pre malé obce do 2000 obyvateľov, ktoré nemôžu čerpať dotácie na rôzne environmentálne ciele z Európskej únie z dôvodu politiky, že sa snažíme, aby oni sa pospájali, a preto ich vyhladovávame, čo si myslím, že aj vládna strana SMER s tým nesúhlasí. Takže pokiaľ iné riešenie nebude, ja si nemyslím, že je správne tieto prostriedky použiť na úplne iné ciele. Úplne miešame zdroje na jednotlivé ciele a nehovoriac o tom, že môžem potvrdiť len to, že ministerstvo pôdohospodárstva má cca 20-krát väčší rozpočet ako ministerstvo životného prostredia, aj to musím povedať, že tie zdroje, ktoré chcú, na to chcem upozorniť, že tie zdroje, ktoré majú byť použité a boli utŕžené z predaja emisií, tie k tomu, ako ich použijeme nás zaväzuje zmluva s tou našou neslávnou spoločnosťou Interblue a môže sa stať, že bude to mať dôsledky a ďalšie dôsledky pri zúčtovaní predaja emisných kvót na konci obdobia v rámci Svetovej banky. Takže ja si myslím, že by to malo najprv ešte prebehnúť nejakým prešetrením, či sa tie peniaze môžu použiť na tieto účely. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, ja by som chcel vyjadriť podporu k tomuto zámeru, veľmi krátko by som povedal, že prečo.
Po prvé, podporujem zinštitucionalizovanie názoru obyvateľov cez zastupiteľskú demokraciu, čo vlastne predpokladá tento zákon. Ja si myslím, že bude to oveľa, oveľa demokratickejší spôsob, ako využívať rôzne petície a rôzne nátlakové akcie, demonštrácie či referendá, pokiaľ ľudia môžu ovplyvniť takéto dianie vo svojej obci alebo vo svojom meste prostredníctvom zastupiteľskej demokracie. Ešte tam stále ostáva potom možnosť ostatných nátlakových akcií. Ja len chcem povedať, že podporujem aj zámer, aby investori boli pod prirodzeným tlakom, presvedčiť obyvateľov, že predmetná vec je bezpečná. Ja si myslím, jednoducho v podnikaní v tomto smere by malo byť toľko rezervy, aby vedeli zainteresovať, tak ako tu boli tie príklady povedané, zainteresovať, a nie ignorovať obyvateľstvo dotknutých obcí. A tým pádom nevytvárať často aj potom, umelo vytvorené a nereálne pocity hrozby len kvôli tomu, lebo nevznikla dohoda na začiatku.
A na záver chcem povedať, že podporujem aj to, že takýto administratívny tlak sa bude vytvárať voči vzniku nových skládok. Pripravovaný nový zákon o odpadoch v zmysle európskej smernice určuje veľmi prísne hierarchiu nakladania s odpadmi, kde skládkovanie je na poslednom mieste. To znamená, mali by sme rôznymi aj takýmito nástrojmi docieliť to, aby sa hľadali iné, jednoduchšie cesty k nakladaniu odpadmi, napríklad aj v spaľovni. A musím povedať, že aj na to by malo platiť, že by sa mali tí občania vyjadriť, či tá spaľovňa má tam byť alebo nie. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja by som chcel využiť oproti tomu, ako som mal ráno príhovor, a teraz máme tu viac tých poslancov, takže niektoré myšlienky, ktorými by som chcel doplniť môjho kolegu Chmela.
Ako prvé by som chcel podškrtnúť to, že naši voliči očakávajú dodržanie sľubu pána premiéra, že zachová status quo v otázke v oblasti menšinových práv. Všeobecne ale môžeme konštatovať aj to, že spočítanie ľudu z minulého roka ukazuje asimiláciu menšín na Slovensku. Pokiaľ považujeme za prioritu na Slovensku ochranu menšín a, ktorá je určitým koloritom a obohatením demokratického Slovenska, tak si myslím, že mali by sme mať vyššie ambiciózne ciele, ako zachovať len stav z roku 2011. Ja si myslím, že bolo by to cynické, pokiaľ by sme nemohli nájsť také nástroje, také možnosti, alebo nevytýčili aspoň, ktoré by mohli tento, verím, že neželateľný stav asimilácie, ešte viac prehlbovať.
Preto ja by som vyzval, aby sme, aby teda vláda bola ústretová a podporovala kontinuálny rozvoj menšinových práv, ktoré nebudú nejakým spôsobom obmedzovať väčšinový národ alebo nikoho druhého.
Ďakujem pekne.