Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, na začiatok by som pripomenul, že vládna strana vyhrala voľby najmä sľubom o istotách. Tieto sľuby sú uvedené v programovom vyhlásení vlády „zmiernením dopadov krízy posilniť istoty ľudí a, v druhom bode ďalšom, znížiť vysokú nezamestnanosť mladých ľudí a systematicky riešiť problém dlhodobej, najmä regionálnej nezamestnanosti“. To, čo ale vidíme dnes, je presne opačný trend. Za rok desaťtisíce ľudí stratili zamestnanie. A nové príležitosti sa vláde nedarí vytvárať. Popri zhoršovaní podnikateľského prostredia vláda nezvláda financovanie takých verejnoprospešných priorít, ktoré by aspoň dočasne, ale užitočne zamestnali ľudí, ktorí potrebujú prácu.
Pán minister Richter je typický optimista. Napriek tomu, že stúpla nezamestnanosť medziročne o vyše 1 %, on sa teší. Aký dôvod to môže byť na radosť, ak od marca sa znížila miera nezamestnanosti len o 0,2 %? Veď len pred rokom tento nárast činil medzimesačne, myslím, 0,27 % nahor. A ako vieme, je to, ako to aj kolega Kaník povedal, spôsobené v dôsledku začiatku sezónnych prác. Neviem, ako chápe túto radosť, ale tých 27 000 ľudí pred rokom takto ešte malo kam chodiť do práce.
Dámy a páni, znížiť pomer nezamestnaných pod 14 % už aj ako cieľ je výnimočne neambiciózny. Ale vysloviť to ako prianie, že by sa pán minister rád toho dožil, aby klesla nezamestnanosť pod 14 %, to je aj z verbálnej stránky minimálne cynické, hlavne z pozície ministra práce a sociálnych vecí. Ak tieto priania vychádzajú z reálnej výkonnosti vlády Roberta Fica, tak hneď najvábivejšie body programového vyhlásenia zjavne už prestávajú byť aj sľubmi a stávajú sa len želaniami, namiesto toho, aby boli pevnými cieľmi.
Milí kolegovia, po roku nevidíme prakticky žiaden pokrok ani v riešení problémov rizikových skupín nezamestnaných. Vláda zatiaľ žiaden projekt nespustila pre sociálne ohrozených občanov, nezamestnaných, starších ako päťdesiat rokov. A vlajkové lode sociálnych opatrení, národné projekty pre zamestnávanie mladých vo veku do 29 rokov, stroskotali alebo sa ani nerozbehli. Minister práce v médiách a dokonca aj pán premiér v marci na pôde výboru pre európske záležitosti vyhlásil, že projekt je úspešný a vytvorilo sa 5 500 pracovných miest. Mne to nešlo do hlavy, lebo som mal informácie, že napríklad v okrese Dunajská Streda v tom čase boli len traja takto zamestnaní. Ústredná kancelária strany MOST – HÍD z obvodných úradov práce sústredila informácie z celého Slovenska. A zistila, že zo sľubovaných 14 000 nových pracovných miest pre mladých sa podarilo za polrok k 28. 2. 2013 reálne zamestnať 2 170 ľudí. Len ako poznámku mi dovoľte povedať, že toto číslo sa môže považovať za bežnú fluktuáciu na pracovnom trhu. Čiže keby žiaden národný projekt ani nebol, aj tak by si našlo 2 000 mladých nezamestnaných prácu za polrok aj bez tejto podpory. Podľa predloženej správy k 15. 3. čiže o 15 dní na to, k čomu má naša ústredná kancelária čísla, počet spracovaných žiadostí o zamestnanie bol 5 320, upozorňujem, 5 320 miest na spracovaných žiadostiach, a nie reálne zamestnaných mladých. Viete, aký je pomer reálne zamestnaných oproti požiadaným miestam? Z týchto miest niekde len polovica sa naozaj obsadí. A prečo? Lebo národný projekt jednoducho nie je správne nastavený. Ešte horšie dopadli národné projekty s cieľom zamestnať mladých v samosprávach, kde sa vytvorilo na celom Slovensku len 97 takýchto miest k začiatku marca, máme my takéto údaje, a úrady podľa tejto správy spracovali žiadosti mladých ľudí, ktorí chcú robiť v samosprávach, na 275 miest. Pritom podpora pre zamestnávanie mladých v doprave, tá ostala absolútne ignorovaná zo strany dopravcov. Dnes už je všetkým jasné, že sľuby o 14 000 nových pracovných miestach pre mladých nezamestnaných sa nenaplnia. A nezabúdajme, že ich je 76 000, ktorí aktívne hľadajú prácu na Slovensku.
Ale ešte horšie je, že v tejto celej správe ministerstvo nepredkladá žiadne plány a vízie, ako naplniť programové vyhlásenie vlády. Zodpovednosť presúva na hospodárske ministerstvá, aby oživením ekonomiky riešili pracovné miesta. Je to síce dobrá a najlepšia cesta, kolega Kaník vymenoval päť konkrétnych krokov, ktoré by mohli urobiť v tomto smere, aby sa teda vytvárali pracovné miesta, ktoré sú hospodársky udržateľné, ale aj ministerstvo práce má dostatok nástrojov a možností a najmä potenciál Európskeho sociálneho fondu, aby v kríze pomáhalo vytvárať aspoň verejnoprospešné, užitočné pracovné miesta v oblastiach, ktoré sú inak zanedbávané.
Ak mám byť konštruktívny, pán minister, tak vás teda vyzývam, aby ste spoločne s ministrami životného prostredia, pôdohospodárstva alebo s ministrom hospodárstva spustili programy, ako napríklad sú protipovodňové alebo krajinotvorné opatrenia. Prostredníctvom Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., Hydromeliorácií, o. z., štátnych podnikov či Štátnych lesov zamestnajte 10 000 ľudí, nech vyčistia lesy, záplavové územia tak, ako počas našej vlády to fungovalo. Vtedy len pomocou Slovenského vodohospodárskeho podniku obce zamestnali 1 400 dlhodobo nezamestnaných so zapojením samospráv.
A, pán minister, prosím, netlačte samosprávy do trvalého vytvárania pracovných miest. Vidíte, že tam nie je na to priestor. Radšej im určite jasné účely a merateľné ciele a poskytnite im na to podporu na mzdy, ale bez nesplniteľných podmienok. Uvedomte si, že štátu môže byť jedno, z ktorého vrecka nezamestnaných bude živiť, z kompilácie, podpôr, sociálnych dávok, aktivačných príspevkov a tak ďalej alebo či radšej vytvorí pre nich možno prechodnú, ale aspoň užitočnú verejnoprospešnú činnosť, nehovoriac o tom, že odvody z miezd za týchto ľudí prechádzajú z európskych fondov do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne.
Čo sa týka samotnej správy, kolegovia, pre vágne konštatovania, pre žonglovanie so štatistickými číslami a najmä pre nedostatok vízie budúcich účinných opatrení strana MOST-HÍD túto správu nepodporí a v mene strany MOST – HÍD si dovoľujem vyhlásiť, že už po prvom roku sa ukázalo, že vláda nevie ani šetriť a nemá ani riešenia pre pomoc nezamestnaným a nemá ani odvahu urobiť poriadok v systéme sociálneho zabezpečenia. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja veľmi vecne by som chcel vystúpiť k pánovi poslancovi, len čo sa týka pripravovaného performance na 1. mája na podporu zadlžených, alebo teda proti úžerníkom.
Ja si myslím, že súvisí to s tou vymožiteľnosťou práva, a ja si myslím, že možno okrem toho, že budeme na to nejakým spôsobom upozorňovať, mali by sme tuto v parlamente aj niečo preto aj spraviť. Pripravujeme novelizáciu alebo zmenu zákona. Samozrejme, očakávame obvyklú podporu zo strany vládnej strany, ale aj tak to skúsime, zmeniť zákon o osobnom bankrote, aby to bol použiteľný, využiteľný spôsob, aby tí ľudia, ktorí sa už z akýchkoľvek dôvodov raz dostali do situácie, z ktorých sa nikdy nevymocú, a hlavne nikdy už nemôžme očakávať, že z tej dlhodobej nezamestnanosti aj akýkoľvek nástroj pracovného trhu, ktorý by bol ponúknutý, teda ten nástroj by použili, keďže okamžite, ak by sa zamestnali, okamžite príde exekútor a ich staré dlhy, možno za ten mobilný telefón alebo za akúkoľvek daň za nehnuteľnosť, alebo čokoľvek iné, by okamžite exekvoval. Takže stále sú nútení ostávať v šedej alebo v čiernej ekonomike. Myslím si, že tak by sme mohli pomôcť aj vytváraniu, teda obsadeniu, nie vytvoreniu, ale ozajstnému obsadeniu pracovných miest.
Chcel by som ešte povedať, že mala by vláda nielen pripravovať niektoré svoje opatrenia, ale aj vyhodnocovať tie, ktoré doteraz pripravila, lebo niektoré katastrofálne dopadli, a bolo by načase, aby sa s tým niečo, teda sa nejak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Odznelo tu veľa oprávnenej politickej kritiky, ale aj rôzne konštruktívne, ale veľmi všeobecné návrhy a nápady na riešenie krízy, teda zvyšovania nezamestnanosti.
Prepáč, pán kolega, že využijem faktickú poznámku, aby som nezdržoval sálu účasťou v rozprave. Ja dám taký konkrétny návrh pre našu vládu, vládnu stranu. Prosím, vytvorte pracovné miesta, podporte cestovný ruch na Slovensku. Úplne konkrétne poviem, ako sa dá tomu pomôcť. A to všetko v porovnaní s okolitými štátmi, postkomunistickými štátmi alebo Rakúskom, alebo ostatnými európskymi krajinami. Znížte DPH na cestovný ruch. Zaveďte nižšie odvodové zaťaženie v cestovnom ruchu a zaveďte dlho očakávané a všade využívané rekreačné poukazy. K tomu keď poskytnete podporu pre vytvorenie nového pracovného miesta, ja si myslím, že vytvoríme takú oblasť alebo podporíme takú oblasť, kde tá spotreba bude domáca, ale zároveň aj zahraničná. A zároveň je to taký produkt alebo bude vyrábať taký produkt, ktorý nebude importom, lacným importom kedykoľvek vyradený z trhového prostredia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, budem súhlasiť s tým, že od leta tu prebieha silný lobing výsluhových dôchodcov aj aktívnych slúžiacich príslušníkov bezpečnostných služieb. Súhlasím aj s tým, že bolo alebo je nutné urobiť reformu tohto systému. Asi súhlasím aj s tou myšlienkou, že niečo iné sa sľubovalo a niečo iné sa robí. Ale ja by som sa takto nepriamo chcel pána ministra opýtať na jednu vec, či to vie tu vyhlásiť, že tým je zažehnaná myšlienka zdaňovania a rôznych odvodov z výsluhových dôchodkov. Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, dobré ráno. Som rád, že tento neľahký zákon sa dostáva pred Národnú radu, a chcem vopred avizovať, že klub MOST - HÍD tento zákon podporí, ale za podmienky, ak bude akceptovaný jeden malý, ale dôležitý pozmeňovací návrh. Možno sa dostáva málo pozornosti tomuto zákonu o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania, ale bude mať významný vplyv na tri sféry nášho života.
Po prvé, ako najdôležitejšie je to zlepšenie životného prostredia, ochrany životného prostredia. Po druhé, bude to mať vplyv na hospodársky rozvoj v jednotlivých regiónoch. A po tretie, je to aj vytvorenie civilizovanejších administratívnych postupov pri povoľovaní prevádzok. Myslím tým najmä udržanie práva účasti aktívnej verejnosti pri takých závažných rozhodnutiach, ako sú povoľovanie skládok, spaľovní alebo energetických zariadení. Som rád, že počas pripomienkového konania ministerstvo akceptovalo závažné pripomienky tretieho sektora, aby sa významné informácie o prevádzke, ktoré majú vplyv na životné prostredie, ani v povoľovacom konaní nemohli byť utajené. Som rád, že ministerstvo životného prostredia zapracovalo tieto pripomienky, lebo pôvodný návrh bol v rozpore nielen so slovenskou, ale aj s európskou judikatúrou.
Neviem, vážení kolegovia, či viete, ale pôvodný návrh zavádzal povinnosť pre inšpekcie životného prostredia, aby na žiadosť podnikateľa museli byť v povoľovacom konaní utajené významné informácie o jeho prevádzke. Utajené aj také zásadné pre okolie a životné prostredie významné informácie, ako sú bežné prevádzkové podmienky fungovania prevádzky, dokonca i stanoviská a rozhodnutia správnych orgánov, napríklad územné rozhodnutie, čo určite nemá nič spoločné s nejakými technologickými patentmi. Som rád, že bol akceptovaný aj návrh, aby inšpekcia životného prostredia bola povinná upovedomiť účastníkov konania, že ak nepožiadajú o ústne pojednávanie, tak ho nezvoláva. Ústne pojednávanie je dôležitým medzníkom v konaní o povoľovaní, lebo potom už účastníci konania nemôžu uplatniť žiadne svoje pripomienky.
Prečo je to všetko také dôležité? Lebo dennodenne sa odvíjajú boje na uliciach a v médiách proti rôznym skládkam, vodným elektrárňam či zlatým baniam. Namiesto inštitucionalizovaného rozhodovania so zapojením verejnosti sa rozhoduje často emotívne a často sa rozhoduje aj politicky a pod tlakom, a nie na základe odborných argumentov a jasných pravidiel pre verejnosť. Ulica a mediálny tlak by mali ostať posledným záchranným kolieskom, a nie každodenným pracovným nástrojom. Ale pozor, nejde tu len o záležitosti miestneho či provinčného charakteru. Dobre vieme, že ešte stále máme na krku spor na Európskom súdnom dvore pre vylúčenie verejnosti vo veci stavebného povolenia na dostavbu jadrovej elektrárne Mochovce 2.
Vážení kolegovia, ďalšou vážnou zmenou je podľa vzoru a pod tlakom Európskej únie, že si Slovensko nastavuje prísnejšie normy pre znečisťovateľov, čo je záujmom všetkých našich občanov. Preto som rád, že podnikateľská sféra tieto povinnosti akceptovala. Jedinú vec, čo vyčítam tomuto zákonu, je zásadná pripomienka celého priemyslu, s čím sa stotožňujem aj ja sám, a to je problém oddelenia stredného konania od konania IPKZ. Ide nám o odstránenie duplicity pri podávaní žiadosti. Vláda deklaruje na jednej strane, že má snahu znižovať byrokraciu a zlepšovať podnikateľské prostredie, ale po novom nestačí, že žiadateľ podá žiadosť na stavebný úrad s pripojením substanoviska od ostatných orgánov. Síce stavebný úrad to prepošle potom na Slovenskú inšpekciu životného prostredia, ale dnes je to tak nastavené, že inšpekcia životného prostredia znova pošle na všetky tieto organizácie a úrady žiadosť o tie isté substanoviská, ktoré už raz vydali pre žiadateľa. A nejde tu o dvojúrovňovú kontrolu, ktorú by sme mohli predpokladať, keďže odborné stanoviská by mali vydávať tie isté organizácie, to znamená by mali znieť asi rovnako. Ide len o zbytočnú administratívu, čo enormne predlžuje termín vydávania povolenia, čo ale predpokladám, že nebolo zámerom predkladateľa. Preto avizujem, že inak dobre pripravený zákon náš klub podporí, ak, pán minister, budete akceptovať pozmeňujúci návrh na odstránenie tejto drobnej duplicity. Pozmeňujúci návrh predložíme v druhom čítaní v parlamente.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Číž, vidím, že vás povzbudili vyhlásenia z Davosu o konci kapitalistického systému. Súhlasím s názorom ale Ľuda Kaníka, že sa to stalo práve pre socialistický systém korporátneho kapitalizmu. Preto nemyslím si, že budeme sa vracať k centrálnemu plánovaniu. A keď v medzinárodnom meradle, keď porovnáme, kto je dnes úspešným, lebo ten úspech je relatívny, tak nevidím tam práve tie centrálne organizované, socialisticky zamerané krajiny.
Hovoríte o nekonštruktívnom postoji opozície, ale ja vidím tu vládu, ktorá nerobí konštruktívnu, ale deštruktívnu hospodársku politiku. A tú deštruktívnu hospodársku politiku robí najmä lokálnu pre Slovenskú republiku. A musím povedať, že, bohužiaľ, aj vo vašom vystúpení nenachádzam víziu ani globálnu, ani tu lokálnu, aspoň krátkodobú pre tú Slovenskú republiku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Duchoň, pozorne som vás počúval ako predsedu výboru pre financie a rozpočet a svojimi odbornými argumentami ste sa snažili naozaj rozsalámovať argumenty, ktoré kritizujú tento predložený zákon, a najmä teda zvyšovanie daní. Konštatujete, ale bez vízie a dokonca aj v mene Európskej únie, bez vízie, bezvýchodiskovú situáciu hospodárstva a jednoducho poukazujete na to, že iné riešenie proste nie je, treba zvyšovať na príjmovej strane, teda príjmy štátneho rozpočtu, na to je ako jediná možnosť, alebo najefektívnejšia možnosť navýšiť dane. A bez ohľadu nato a tie efekty, na ktoré upozorňujeme, že zvyšovaním dane vlastne budeme odradzovať, budeme zhoršovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Mičovský, sme na výbore možno trošku inak pochopili vaše podanie. Ja by som chcel vyjadriť podporu tej malej zmene. Lebo aj keď si myslím, že niekoľko iných oveľa komplexnejších právnych noriem sa venuje tomu, aby protiprávna činnosť aj v štátnej správe, aj voči spoločnostiam, ktoré sú účastníkmi tohto obchodovania, teda boli chránené a je tam dostatok nástrojov aj doteraz, súhlasím. Ja si myslím, že pokiaľ predkladateľ tam tieto sankcie dal, nemyslím, že bolo by to v rozpore s úmyslom predkladateľa, aby sa to "alebo" vymenilo na "a". Najmä teda myslím, že by to bolo dôležité v tieni kauzy Interblue, ale treba si to, aj tu poznamenať, že aj keby táto klauzula platila aj predtým, aj tak by sme ťažko asi s tým niečo urobili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v tomto roku končí druhá etapa celosvetovej dohody Kyotského protokolu o ochrane ozónovej vrstvy, o ochrane a boji proti klimatickým zmenám. Predvčerom sa začala asi najvýznamnejšia konferencia v téme globálneho otepľovania a jeho následkov, ktorá by mala vytýčiť ďalšiu stratégiu a široké medzinárodné dohody o pokračovaní v snahách znížiť vypúšťanie skleníkových plynov. Pán minister, ak dobre viem, o týždeň odchádza do Kataru a pevne verím, že aj on by rád v kapse mal prijatý zákon, dobrý  zákon s emisiami, taký, za ktorý sa nebude musieť Slovensko hanbiť.
Vážení kolegovia, ako minister pred rokom som začal pripravovať tento zákon o obchodovaní s emisnými kvótami. Vychádza to z transpozičnej povinnosti smernice o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami. Chcem tu pripomenúť, že ide o nakladanie so 100 až 250 miliónmi eur ročne a to počas ôsmich rokov. Čiže je to poldruha miliardy eur. Samotnú prípravu sprevádzali náročné vnútroštátne vyjednávania s dotknutými podnikateľskými subjektmi, rokovania s Európskou komisiou v prospech priemyslu a koordinácia s krajinami V4, aby sa čo najviac zohľadnila špecifická situácia nových členských krajín.
Cieľom celého systému obchodovania je presmerovať fosílne orientovaný priemysel na ekologickejšie metódy. Pre zmenu technologického vývoja sú využité ekonomicky, ekonomické motivačné nástroje a toto priamo vytvára nové perspektívne zelené pracovné miesta. Vážené kolegyne, kolegovia, elitná svetová ekonomická organizácia, v ktorej sme trochu paradoxne členmi aj my, Slovenská republika, určila ako jediný vyhliadkový nástroj pre oživenie a trvalé udržanie ekonomickej pozície rozvinutých krajín práve zelený rast, zelené pracovné miesta, nehovoriac o energetickej nezávislosti a tak isto o bezpečnostných rizikách jadrovej energetiky. Nový systém obchodovania s emisnými kvótami by mal odmeňovať tých, ktorí sú ochotní a schopní prijať nové výzvy klimatických zmien, a zároveň postupne vytláčať tie technológie a tých podnikateľov, ktorí takéto, takej inovácie schopní nie sú.
Tento predložený zákon by nemal určovať len to, že ako sa majú stanoviť ročné množstvá bezodkladne pridelených kvót, pravidlá pre prideľovanie bezplatných kvót pre nových členov alebo nových účastníkov, ani len to, že aký by mal byť spôsob dražby nadbytočných kvót, či dohľad nad celým systémom. Ten zákon má určovať aj spôsob využitia prostriedkov, ktoré plynú z týchto predajov. Duchom európskej smernice je, že poplatky za emisie od užívateľov fosílnych zdrojov by mali pomôcť zaviesť ekologické technológie, čiže greening, zelené hospodárstvo. Použitie financií má mať dva ciele v Európe: pomáhať prechodu pre priemysel na zelené technológie a zároveň aj znižovať dopyt po neekologických tovaroch a službách, napríklad aj úsporu energií alebo úsporou aj tepla, aj zatepľovaním.
Znižovaním vypúšťania kysličníka uhličitého nielen spomalíme globálne otepľovanie, ale aj vytvárame trvalo udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi ako takými.
Keď hovoríme o 1,5 mld. eur, nemôže byť pre nás ľahostajné, že ako sa tieto prostriedky využijú. V zákone strana MOST - HÍD vidí dva problémy.
Po prvé, síce zákon určuje percentuálny pomer deľby peňazí pre zelené ciele, ale necháva otvorené, že z celkových príjmov vôbec koľko sa má použiť a môže sa použiť na zelené priority. Vláda o materiáli už rokovala v septembri, no neschválila ho pre spor ministerstiev financií a životného prostredia o tom, že ako sa majú využiť peniaze získané z predaja emisií. Po novom by sa mali oba rezorty na použitie, na použití peňazí každý rok dohadovať. Je pravda, že smernica neurčuje, koľko percent má byť použitých na environmentálne ciele. Ale to neurčuje, pán minister, preto, lebo smernice nemôžu určovať, nemôžu zasahovať, žiadna smernica, nielen táto, nemôže zasahovať do štátneho rozpočtu národných ekonomík, národných rozpočtov. Ak však slovenský parlament schváli takéto laxné znenie zákona, aké máme predložené v časti využitia prostriedkov, tak sa Slovensko zachová krátkozrako voči vlastnému ekonomickému a sociálnemu rozvoju a de facto plne a vedome vyhne sa plneniu svojich medzinárodných ekologických záväzkov a nehovoriac o zodpovednej environmentálnej politike voči vlastným občanom.
Dámy a páni, konkrétne nám najviac prekáža § 18 ods. 9, ktorý znie: "Dražba kvót a využitie výnosov. Výška použiteľného výnosu z dražieb kvót sa určí na základe dohody ministerstva životného prostredia a ministerstva financií každoročne do 30. septembra." Tento odsek umožňuje každoročne rozhodnúť, že koľko peňazí z aukcií a či vôbec nejaké peniaze z tých aukcií pôjdu na opatrenia znižovania emisií. Je to úspešná snaha ministerstva financií použiť čo najviac peňazí na krytie deficitu štátneho rozpočtu. Nezabúdajme na to, že hovoríme o osemročnom dosahu tejto, tohto zákona a nie o momentálnych nejakých prioritách ministerstva financií. Je to nielen neekologické, ale aj nehospodárne riešenie. Vďaka zelenému programu v Nemecku sa každé vložené zelené euro do tohto programu vrátilo dvojnásobne do štátneho rozpočtu ako daňové príjmy, znížené sociálne alebo zdravotné výdavky štátu.
Druhým problémom je odsek č. 6 o delení použiteľných tržieb. Navrhuje sa takto: 50 % sa použije na financovanie projektov prostredníctvom schémy štátnej pomoci administrovanej ministerstvom, čiže pomoc výrobcom, ktorých postihuje táto schéma. Účelom by malo byť zavedenie nízkoemisných technológií. Toto je v poriadku, najmä ak sa zohľadní v schéme štátnej pomoci aj aspekt zamestnanosti. Problém máme s druhou polovicou prostriedkov určených na delenie. Nesúhlasíme so štátnou pomocou, dotáciou cien elektrickej energie bez podmienky modernizácie technológií.
Vidíme aktuálny prípad U.S. Steel Košice. VSŽ - U.S. Steel využila v poslednom desaťročí nielen konjunktúru odvetviam, ale aj daňové prázdniny a predala nadalokované emisné povolenky dokonca bez zdanenia. A teraz, keď treba prispievať do systému a strpieť ekologicky aj tak ekonomicky náročnejšie podmienky podnikania, tak napriek všetkým dotáciám a štátnej pomoci a nadalokovaným a nezdaneným emisným kvótam U. S. Steel odchádza, respektíve kupuje sa s nejasným osudom, kupuje to s nejasným osudom východný investor. Dochádza tu nielen k úniku uhlíka, ako nazýva odborná terminológia sťahovanie výrobných kapacít do uhlíkovo bezzáväzkových zón na východ od nás. Týmto nám unikajú aj pracovné miesta. A je čistým zavádzaním, že unikajú pre prísne ekologické podmienky. Ide vždy o celkové náklady a najmä o výšku miezd, v čom ale nemôžeme, ale aj nesmieme chcieť súťažiť s Ukrajinou či s Pakistanom. Z toho mi vyplýva, že slepo alebo alibisticky a za každú cenu podporovať akékoľvek ekologické odvetvia s nízkou pridanou hodnotou, akými sú baníctvo a ťažký priemysel, je len predlžovanie agónie v pomere k Európskej únii. Musíme vytvárať vedomý tlak na tvorbu nových pracovných miest s budúcnosťou pre progresívne technológie.
Preto mi chýba v zákone už inde osvedčená zelená investičná schéma, ktorú máme aj my pripravovanú, a len vďaka kauze Interblue sa nemohla rozvinúť dodnes. Považujeme uvedených 20 % namiesto 50 % za málo dostačujúce. Z týchto zvyšných 50 % by sa mal podporiť zelený program na podporu úspor energií a obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach a vo verejných budovách. Ak by zákon obsahoval takú definíciu, najviac by sa priblížil k textu európskej smernice o tom, že ako majú byť príjmy z emisných aukcií využité.
Uvediem niekoľko argumentov pre zelený program v domácnostiach a vo verejných budovách. Domácnosti nemôžu žiadať prostriedky z európskych fondov. Za osem rokov každá šiesta domácnosť, čiže štvrť milióna domácností by mohlo znížiť svoje výdavky na energie o viac ako 500 eur ročne. Program by vytvoril viac ako 10 000 trvalých pracovných miest v oblasti úspor energií, obnoviteľných zdrojov energie a stavebníctva. Slovensko by znížilo spotrebu energie a tým aj emisie skleníkových plynov o 3 až 5 % a získalo by väčšiu nezávislosť od zahraničných energetických zdrojov. Podobný program Zelená úspora dokázala v Českej republike vytvoriť skoro 20 000 pracovných miest a v Nemecku tento program zamestnáva dvestotisíc ľudí a znížil sa, znížili sa emisie kysličníkov uhličitého o 150 mil. ton ročne, čím ušetria na cene povoleniek možno aj 3 mld. eur ročne.
Dámy a páni, považujem za dôležité, aby štát nevrážal ďalšie peniaze do fosílneho biznisu na investície, na ktoré jednak už mali dávno zarobené, dostali naviac zdarma nezdanené nadalokácie za viac ako 500 mil. eur.
A na záver mi dovoľte, pán minister, položiť jednu praktickú otázku aj vzhľadom na skrátené legislatívne konanie. Aký je osud tržby aukcií z povoleniek z roku 2013, ktorý tento zákon nerieši? Je to síce otázka na štátny rozpočet, ale 150 mil. eur, ktoré, predpokladáme, že utŕžime, myslím, že je hodné pozornosti.
Vážené kolegyne a kolegovia, skupina poslancov predkladá pozmeňujúci návrh v zmysle tých, tých poznámok, ktoré som tu predniesol, a preto žiadam vás o podporu.
Ďakujem pekne.

Dobré ráno prajem. Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi predložiť návrh zákona na vydanie ústavného zákona o nezdaňovaní dôchodkov. Dôvodom predloženia návrhu ústavného zákona je zabezpečiť, aby sa dôchodkové dávky nezdaňovali, a tak nedochádzalo k znižovaniu životnej úrovne ich poberateľov. Súčasná ekonomická situácia nielen na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii je poznačená pretrvávajúcou krízou a vyžaduje si mnohé nepopulárne, ale nevyhnutné opatrenia, ku ktorým vlády jednotlivých krajín musia pristupovať. Konsolidácia verejných financií je základom aj programového vyhlásenia súčasnej ľavicovo orientovanej vlády a by bola teda alfou a omegou programového vyhlásenia každej inej vlády.
Vzhľadom na prijímanie úsporných opatrení, ako aj krokov na zvyšovanie príjmov štátneho rozpočtu sa môže stať, že akákoľvek, aj budúca vláda si spomenie aj na príjmy dôchodcov. Zdaňovanie či iné znižovanie dôchodkov by však výrazne zhoršilo životnú úroveň ich poberateľov. Zdaňovanie dôchodkov existuje vo viacerých krajinách Európskej únie, napríklad vo Švédsku, Dánsku, Fínsku, Rakúsku, Nemecku, Holandsku, Francúzsku, Španielsku alebo Portugalsku. Avšak porovnanie miery náhrady dôchodkových dávok vo vzťahu k predchádzajúcim zárobkom v týchto krajinách nie je pre Slovensko priaznivé.
Slovensko, Slovenská republika so 40 percent, 47-percentnou mierou náhrady sa nachádza na 21. mieste z 27 krajín EÚ, kým ceny základných tovarov a služieb sú porovnateľné, často aj vyššie ako v najrozvinutejších štátoch únie. Treba ešte si všimnúť aj ten zoznam, že buď hovoríme o bohatých severských usporiadaných krajinách, kde sú tie dôchodky rádovo vyššie, alebo zase hovoríme o tých zadlžených južanských krajinách, ktoré už teraz sú odkázané na pomoc, a v týchto krajinách za posledných 10 rokov úplne nepodložene sa zdvihovali dôchodky, ktoré, o čom nemôžeme hovoriť na Slovensku. Dôchodky preto vyžadujú nadštandardnú ochranu v porovnaní s inými príjmami, a to hlavne kvôli tomu, lebo ich poberatelia z objektívnych dôvodov nevedia si nahradiť tento výpadok príjmu z objektívneho dôvodu veku, alebo zdravotného stavu. Nemôžu tak flexibilne reagovať na, na výpadok, respektíve na zníženie príjmu, ako to môže byť napríklad u ekonomicky aktívnych ľudí. Tí prípadnou zmenou zamestnania, prácou nadčas, vedľajším pracovným úväzkom či podnikaním môžu zabezpečiť príjem na udržanie svojej životnej úrovne. Toto nemôžeme povedať o dôchodcoch. V záujme zabezpečenia istoty nezdaňovania dôchodkov považujeme za potrebné túto istotu dosiahnuť ústavnou väčšinou.
Predložený návrh ústavného zákona nemá vplyv na štátny rozpočet, ani na rozpočet obcí, ani na rozpočet vyšších celkov, nemá negatívny vplyv na životné prostredie, ani na zamestnanosť, podnikateľské prostredie, či na informatizáciu spoločnosti.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o schválenie predloženého návrhu ústavného zákona. Som presvedčený, že návrh je v súlade s pravicovou ideológiou, keďže ide o zabránenie zvyšovaniu daní, ale pritom poskytuje sociálne istoty dôchodcom, ktorých prípadné zdanenie by spôsobilo zníženie ich životnej úrovne bez toho, aby mali objektívnu možnosť svoje príjmy nahradiť. Preto si myslím, že na oboch stranách sály by sme mohli nájsť podporu pre tento návrh.
Ďakujem pekne za pozornosť.