Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Na úvod chcem povedať, že to riešenie, ktoré priniesol pán poslanec Hlina a ktoré nám teraz predkladá, nepovažujem za úplne najšťastnejšie.
Ale na druhej strane považujem za veľmi nekorektné a nefér voči nám, čo tu sedíme, a aj voči predkladateľovi, počúvať, neviem, koľko to vystúpenie trvalo, ale to bola bezbrehá kritika bez toho, aby navrhoval nejaké iné riešenia. My sme tu počúvali o karavane a Roma de tour a o tom, ako si ty prehováral pána Hlinu, Igor, že existujú lepšie riešenia. Ale ja tie riešenia nevidím. A to máte splnomocnenca vlády pre rómske komunity a tou ste vytvorili tzv. rómsku koalíciu SMER a Obyčajní ľudia, kde disponujete ústavnou väčšinou. Vy máte všetky páky na to, aby ste tu zmenili úplne čokoľvek od ústavy až po ten posledný zákon, ktorý by nás mohol posunúť niekde vpred.
Ja predkladám takmer na každú schôdzu nejaké návrhy. Dobre, však môžte ich kritizovať, nemusíte ich prijať, veď nakoniec tak to aj dopadlo, že boli zmietnuté zo stola, ale aspoň je tam nejaká snaha.
Váš splnomocnenec, ktorý je okrem iného poslancom Národnej rady, nepredložil jeden jediný návrh, ktorý by súvisel s tzv. rómskou reformou. A ty si dovolíš prísť za ten kecpult, rozprávať tu o karavane, o niečom, čo sa udialo pred rokom a pol, a neprísť s ničím konštruktívnym, čo by nahradilo to, čo kritizuješ. Tak potom, keď máš toľko tých dobrých riešení v rukáve, keď ty si ten expert proste na riešenie, keď ty si ten, čo nás tu spasí a posunie proste o 40 rokov dopredu v rómskej otázke, tak nech sa páči, ja to určite podporím. Ale nepovažujem za fér postaviť sa za ten kecpult a na 20 minút tam urážať niekoho, kto má aspoň snahu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Ja mám pocit, že to vystúpenie pána Hlinu bolo namieste a úplne súviselo s tým, o čo sa snažia predkladatelia návrhu zákona, pretože ja si myslím, že k takémuto zákonu, ak má byť vymožiteľný, ak má byť účinný v praxi, tak je dôležité aj to, o čom hovoril pán poslanec Hlina. A to je proste ten spoločenský tlak, aby sme vypudili všetkých plagiátorov, všetkých tých, ktorí tu riešia potmehúdskym spôsobom klientelizmus, prenasledovanie tých, ktorí upozornia na korupciu proste všetkých tých našich špín v spoločnosti. My v parlamente sa ich nezbavíme, lebo sú tu navolení.
Ale myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme otvorili túto tému. A považujem jeho vystúpenie za veľmi dobré v súvislosti s tým, čo tu teraz prerokúvame. Dnes sme boli svedkami toho, keď vystupovali iní poslanci a riešili helmy pri úplne nesúvisiacom návrhu zákona. Vtedy neboli zastavení. Takže ja som len cítila potrebu povedať, že mne teda toto vystúpenie vôbec nevadilo. Práve, naopak, mám pocit, že rozprával o tej pridanej hodnote, ktorú nenapíšeme do žiadneho návrhu zákona, pretože papier znesie veľa, ale v tej praxi to potom naráža na nevymožiteľnosť. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja vystupujem k tomuto bodu, ale prakticky ten ďalší bod, ktorý nás čaká, je takmer identický návrh. Takže sa týmto pádom vyjadrujem k obidvom.
A podľa mňa je strašne dôležité, že sa nám vôbec takýto návrh zákona dostáva do pléna. V tomto teda ja podporujem pána Hlinu so všetkými jeho procedurálnymi návrhmi, ktoré tomu predchádzali, pretože považujem za scestné, že sme predradili len preto, že tu bol pán poslanec Raši, jeho dva návrhy, ktoré teda podľa mňa nie sú také dôležité ako tento, ku ktorému sme sa konečne dopracovali, a že teda to poradie bolo takýmto spôsobom zmenené. Každý takýto návrh zákona, ktorý akýmkoľvek spôsobom bude bojovať proti korupcii, bude sa snažiť o to, aby tá miera korupcie na Slovensku bola nižšia, lebo tie čísla sú naozaj hrozivé, poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita určite podporí.
Vystupujem tu dnes ale preto, lebo mám niektoré otázky a by som bola veľmi rada, keby mi predkladatelia oboch týchto identických návrhov zákonov teda zodpovedali, pokiaľ to bude možné, lebo napriek tomu, že to podporíme a určite posunieme do druhého čítania, mám pocit, že v druhom čítaní by nás mohlo čakať celkom dosť práce. Vysvetlím to.
My sme na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny svojho času s pánom Mihálom zamestnali už veľmi známu „bielu vranu“ pani Melicherčíkovú, ktorá svojho času upozornila na nie úplne čisté zmeny praktík v prijímaní študentov na Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Táto dáma upozornila na nie veľmi čisté praktiky. Kvôli tomu stratila zamestnanie. Ona bola odídená. A veľmi dlho si nevedela nájsť prácu. Samozrejme, tuto nešlo o trestný čin korupcie ako takej, išlo o zmenu praktík, ktoré proste boli nekalé. A za tým bolo možné hľadať korupciu, možno klientelizmus, ale ja sa pýtam, ako tento návrh zákona bude riešiť ľudí, akým bola pani Melicherčíková, pretože podľa toho, ako som si ten návrh zákona preštudovala ja, ja mám pocit, že opomíname takýchto ľudí a že napr. jej by sa to nedotklo, pretože tam je veľmi ťažko vyčísliteľná vlastne tá škoda, ktorá bola takýmto správaním napáchaná. Nie som si úplne istá, či by sa proste zmenila do tých zmien, ktoré má ambície riešiť tento návrh zákona, či by splnila napr. tú finančnú hranicu, ktorú ste si ako predkladatelia stanovili v tom návrhu zákona. To znamená, že vidím tam isté riziká. Pri tomto konkrétnom prípade teda išlo o rozpor s určitými pravidlami, avšak nešlo o ten konkrétny trestný čin.
V skratke, ide mi vlastne o to, aby sme zase nevytvorili zákon, ktorý bude skvelý na papieri, ale v tej aplikačnej praxi bude narážať na isté úskalia a tak ako mnoho ďalších zákonov bude jednoducho nevymožiteľný. Pre ilustráciu by som uviedla zákon o preukazovaní majetku, kde myšlienka bola skvelá, tak ako je skvelá tá myšlienka aj pri tomto návrhu zákona oboch predkladateľov, ale vďaka nedostatočnej legislatívnej úprave nám bude zlyhávať v praxi a bude sa míňať účinku.
Dotknem sa ešte toho finančného limitu. Možnože sa mýlim, ale podľa toho, ako ste urobili ten návrh zákona, mám pocit, že tam ten finančný limit je vysoký, až nám neobsiahne všetky tie prípady, ktoré by sme takýmto spôsobom chceli obsiahnuť, pán Hrušovský, kývate hlavou, hrozne budem rada, keď ma vyvediete z omylu, pretože ja sa obávam, že aj k tým bežným úradníkom, ktorí napr. majú nejaký poznatok o korupcii na tých vyšších miestach, neviem, či sa úplne dostávajú informácie o takejto akože veľkej korupcii, možnože ide naozaj niekedy o pár tisíc eur. Ale aj takíto ľudia podľa mňa by mali byť chránení touto legislatívnou úpravou.
Prípad, ktorý sa zhodou okolností stal tiež na ministerstve práce. Mali sme tam sekčnú šéfku, ktorá upozornila na to, že kolega z ministerstva ju za úplatok núti k tomu, aby do tzv. dôchodkovej reformy presadila isté zmeny, ktoré by mohli vyhovovať finančným skupinám. Upozornila na to, prebehlo vyšetrovanie, ten človek teda bol uznaný vinným, dostal, myslím, dva roky nepodmienečne a finančnú pokutu. Teraz si predstavte, že táto žena upozornila na takéto správanie, ktoré v sebe nesie prvky korupcie, a po nástupe tejto vlády, súčasného vedenia ministerstva, ju pán Richter prepustil z práce. A boli to médiá, ja som im v tomto konkrétnom prípade naozaj vďačná, že poukázali na absurdnosť tohto prípadu, a tak sa stalo, že po istom čase pán Richter tú ženu zobral naspäť na ministerstvo, už do pozície referentky. No a teraz si predstavte, že ma upozornila na to, že teda mala urobiť nejaké zmeny v legislatíve, ktoré sú ťažko ale vyčísliteľné. Akú škodu by to napáchalo, keby ona sa podujala teda spolupracovať s tým korupčníkom a presadila by do zákona zmeny, o ktoré ju žiadal? Sú veľmi ťažko vyčísliteľné. A opäť je teda otázka, lebo vzbudzuje to vo mne pochybnosť, akým spôsobom ten návrh zákona pamätá na takýchto ľudí a na takéto prípady, ktorých podľa mňa nie je málo. Asi je ich viacej ako prípadov, keď upozorníme na nástenkový tender alebo proste na podobný škandál v takom objeme peňazí, o aký išlo napr. pri nástenkovom tendri.
Tá značná škoda vo výške 26 600 eur, čiže v korunách je to zhruba 800 tisíc korún, musí vzniknúť, aby daná osoba získala tú ochranu, ktorú vaše návrhy teda prinášajú. Ale len nedávno bol medializovaný prípad, kde šlo o obstaranie loga za vyše 8 tisíc eur. Keby nejaký zamestnanec aj mal dôkazy o tom, že došlo k podvodu, ale je zjavné, že ten podvod nemohol byť za 26 600 eur, žiadnu ochranu by nepožíval. Alebo možno sa mýlim. Naozaj by som bola veľmi rada, keby mi to bolo vysvetlené. To isté sa, samozrejme, týka aj krádeží na majetku obcí. Tam ste stanovili hranicu 25 tisíc eur na majetku obcí, čo podľa mňa je pomerne vysoká suma. Ak by to bolo menej, tak takáto osoba by taktiež nepožívala žiadnu ochranu vyplývajúcu z tohto návrhu zákona.
Čo sa týka vyplácania odmeny, opäť sa pýtam na to, ako teda v tej praxi bude zaručené to, ako sa bude stanovovať vlastne výška toho uchráneného majetku. Neviem možno som to preletela alebo jednoducho nepochopila, ale ja mám pocit, že v zákone to nie je úplne definované. Takže to, si myslím, v druhom čítaní možnože spoločnými silami by bolo dobré nejakým spôsobom dotiahnuť.
No a posledná vec, ktorej sa chcem dotknúť, to sú sudcovia. V tom návrhu som sa dočítala, že teda sudcovia sú vyňatí z okruhu tých osôb, ktoré by mali byť chránené. V dôvodovej správe konštatujete, že v súčasnosti to dokážu pokryť orgány ako napr. Súdna rada. No neviem pri súčasnom zložení Súdnej rady skutočne neviem, či táto Súdna rada si tak plní to, čo by si mala plniť, či sa zastáva tých sudcov, ktorí napr. aj v minulosti veľmi úprimným spôsobom poukázali na rôzne prešľapy, ktoré sú bežné v justícii na Slovensku. A ja nemám pocit, že by sa ich až na niektorých jednotlivcov možno nejaké orgány naozaj zastávali, tak ako to konštatujete v tej dôvodovej správe. Myslím si, že to je tak trochu nefér voči všetkým tým, ktorí sa nechcú viesť v tom šíku skorumpovaných sudcov a, naopak chceli by zmeniť súdnictvo na Slovensku a chceli by otvorene na to upozorniť. Mám pocit, že si zaslúžia, aby boli tiež nejakým spôsobom chránení, viacej ako len Súdnou radou.
Ale tak ako som povedala teda v úvode, my to určite podporíme a určite to podporíme do druhého čítania a budem veľmi rada, ak všetky tieto moje pochybnosti vznikli len z toho, že možno nie dostatočne som si preštudovala ten návrh, ktorý predkladáte. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Pre mňa je tiež voliť nielen právo, ale aj zodpovednosť. Ja si myslím, že každý jeden by si to mal uvedomiť. V tej tvojej reči, pán poslanec, bolo veľa argumentov, ktoré boli ľúbivé a s ktorými sa dá ťažko nesúhlasiť. Ale ja musím povedať, že chvíľami som sa pozastavila nad tým, čo chce vaše zoskupenie všetko regulovať z pohľadu štátu, z pohľadu legislatívy, z pohľadu akejsi sily. Okrem toho, že chcete diktovať ľuďom, akú hudbu majú počúvať, tak chcete okliešťovať zoznam kandidátov, z ktorých si oni môžu slobode vyberať pri voľbách. Považujem naozaj za nesprávne do takéhoto niečoho vstupovať, pretože aj pri súčasnom systéme, ktorý nie je úplne dokonalý, ten volič má možnosť rozhodnúť o tom, kto bude sedieť v parlamente, má možnosť oddeliť vlastne zrno od plebsu a rozhodnúť o tom, kto z jeho peňazí bude platený za to, že štyri roky bude drieť tie poslanecké lavice. A ja si osobne myslím, že cesta je iná. Cesta je tá, aby sme zvyšovali to povedomie tej voličskej základne o tom, že ľudia majú právo rozhodnúť, ale potom musia niesť tú zodpovednosť, a nie do toho vstupovať nejakým diktátom. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja zdieľam názor pani podpredsedníčky, ktorý tlmočila v tom príspevku v rozprave. Chcem tiež veľmi oceniť činnosť verejnej ochrankyne práv a jej tímu. My sme v tomto pléne zvyknutí na to, že nám sem chodia správy, ktoré sú písané vyslovene formálne bez nejakých konkrétnych odporúčaní, a musím povedať, že prvý raz sa k nám dostala správa, ktorá je úplne iná tým, že pani ombudsmanka si dala tú námahu a veľmi jasne pomenovala veci, ktoré zlyhávajú v tomto štáte v oblasti ochrany ľudských práv. Bola schopná potom dať odporúčania, ktoré sú viac než konkrétne a nad ktorými by sme sa mali viacerí zamyslieť. Ja osobne určite porozmýšľam nad legislatívnou úpravou terénnej sociálnej práce, pretože absolútne zdieľam ten názor, že v tejto krajine zlyháva vlastne monitorovanie v teréne. A práve preto máme prípady utýraných detí, utýraných Luciek a skutočne aj na tomto troskotá ten systém sociálnoprávnej ochrany detí dlhodobo, takže chcem sa veľmi pekne poďakovať za tú správu, chcem sa veľmi pekne poďakovať aj za tých, ktorí sa postavia za pani ombudsmanku, a ja teda za ňou stojím, aj čo sa týka rozpočtu, akokoľvek ho ideme spochybňovať, pretože ja som sa rozprávala s niektorými ľuďmi z jej tímu a podľa mňa je pod úroveň, aby v krajine, ktorá deklaruje, že jej záleží na ochrane ľudských práv, aby sa tento úrad potýkal s tým, že napríklad museli stopnúť nákup toaletného papiera, aby vôbec dokázali vykonávať tú činnosť, ktorú majú zo zákona vykonávať. Ďakujem.

Ja len veľmi krátko. Ďakujem za upozornenie. Ja som si toho, samozrejme, vedomá. Po prvé, to, že sa pri prerozdeľovaní eurofondov žiadajú provízie, tak to je verejným tajomstvom, o ktorom vám úplne slobodne porozpráva každý jeden, kto kedy mal s týmto skúsenosť. Žiaľbohu je to tak.
A po druhé, ja som vôbec nehovorila o tom, že tá práca nevyšumela, musí byť vykonaná načierno v súvislosti s týmto pánom podnikateľom. Ja som hovorila, že takých, ktorí museli byť prepustení, alebo teda museli byť s nimi rozviazané dohody kvôli tomu nezmyselnému odvodovému zaťaženiu dohodárov, ktoré ste priniesli, tak takých sú na ulici desiatky, stovky. Môžeme sa sporiť o to číslo, ale ja som vôbec v tejto súvislosti nehovorila práve o tomto konkrétnom podnikateľovi.
Takže ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja nebudem vôbec hovoriť dlho. Ja som tu hlavne preto, aby som tiež teda prečítala pozmeňujúce návrhy.
K tomu návrhu som vystúpila v prvom čítaní, a teda už sme boli upozornení pani spravodajkyňou, že by sme nemali opakovať naše vystúpenia.
Všetci tí predrečníci z opozičného spektra kritizovali predovšetkým to, že z obligatórnych sa stávajú fakultatívne teda príspevky, čo, samozrejme, otvára ten priestor pre korupciu aj klientelizmus. Musím sa k tomuto prihlásiť, aj ja som o tom hovorila.
Kolegovia z opozície ale viem, že pripravili celkom dosť pozmeňujúcich návrhov, ktoré by to mohli aspoň sčasti teda buď odstrániť, alebo zmierniť. Chcem povedať, že ja ich teda určite podporím, a myslím si, že možno medzičasom, tak ako aj pani kolegyňa Tomanová napráva, čo sa napraviť dá, pozmeňujúcimi návrhmi, tak možno aj predkladateľ prišiel na to, že nie všetky tie pozmeňujúce návrhy z opozície sú zlé a že nepripravujeme tie pozmeňujúce návrhy len preto, aby sme niečo pripravili alebo kritizovali, ale skutočne si myslím, že časť z nich stojí za to, aby ste sa na to pozreli a podľa možností to podporili.
Tá druhá vec, ktorá kritizovaná je a kritizovala som to aj ja, je to, že rušíte tú povinnosť pre dlhodobo nezamestnaných navštíviť aspoň raz za mesiac úrad práce. Ja som vtedy hovorila o tom, že je to naozaj dobré podľa mňa aj pre ich socializáciu. Je to jediná povinnosť, ktorú tí ľudia majú, za to, aby ich štát podporoval v tej ich dlhodobej mizérii, a skutočne si myslím, že to má veľmi veľa pozitív. To negatívum, samozrejme, je, že takýmto spôsobom dávate zelenú čiernej práci.
Ja chcem povedať, že my sme teda aj s kolegami s ďalšími zo SaS tento víkend strávili v Prešove. Ja som tam bola ubytovaná na, v takom strašne milom penzióne, ktorý vedie otec so synom. Ten syn pracoval 15 rokov v Nemecku na to, aby mohli vôbec začať prevádzkovať tento penzión. Od tohto štátu nezobral ani jeden jediný cent, dokonca sa neuchádzal ani o podporu z eurofondov určenú na podporu cestovného ruchu, a to preto, že mu bolo nepriamo naznačené, že by musel dať 30-percentnú províziu, aby sa vôbec k týmto peniazom dostal. No a títo dvaja páni zamestnávali teda šesť dám cez dohodu, ktoré im pomáhali v tom penzióne. A skutočne tým, čo ste urobili v tom odvodovom zaťažení aj pri dohodároch, to spôsobilo, že päť z týchto dám museli prepustiť. A za tým naozaj, pán minister, nie je globálna kríza, za tým sú naozaj tie odvody pre dohodárov, takže museli tých päť dám prepustiť.
Samozrejme, my sa môžeme teraz naťahovať o tých číslach, že koľko dohodárov takýmto spôsobom skončilo na tej ulici a nemôže si privyrobiť. Ja nejdem do tejto hádky, lebo považujem to za zbytočné. Podľa mňa sa všetci zhodneme na tom, že je zlé, ak by to mali byť len desiatky dohodárov, ktorí takýmto spôsobom skončia na ulici a prídu teda o tú možnosť privyrobiť si peniaze. Na čo chcem ale poukázať, je, že tá práca sa nevyparí. To, že niekto prepustí alebo, alebo ukončí dohodu s tým dohodárom, neznamená, že tá práca nemusí byť urobená. To znamená, čo sa stane? Tí ľudia naďalej tú prácu budú asi vykonávať, ale budú ju už vykonávať načierno, už to nebude ten legálny vzťah, kedy bola uzavretá tá dohoda len preto, aby nemuseli platiť tie vysoké odvody. A do tejto situácie, do ktorej teda ste nás všetkých dostali odvodovým zaťažením, prichádzate s návrhom, že chcete zrušiť aj tú jednu jedinú návštevu za mesiac na úradoch práce. Považujem to za veľmi nešťastné, pretože všetci veľmi dobre vieme, že tá čierna práca na Slovensku je fenomén, proti ktorému treba bojovať, a myslím si, že toto vaše opatrenie spôsobí opak.
Preto jeden z tých mojich pozmeňujúcich návrhov, dovoľte mi, aby som vám ho aj hneď prečítala, sa týka práve toho, že sa snažím o to, aby sme tam ponechali aspoň tú jednu návštevu úradu práce za mesiac ako povinnosť, ale, samozrejme, vynímam z toho osoby, ktoré sú v evidencii menej ako tri mesiace, aby, lebo v tom s vami súhlasím, že to zbytočne postihuje študentov, mladých ľudí, ktorí si urobia vysokú školu, strednú školu sú na úrade práce, pretože v tom čase si hľadajú aktívne zamestnanie a týmto spôsobom sú istým spôsobom molestovaní.
Takže pozmeňujúci návrh.
V čl. I bod 62 znie:
"62. V § 34 ods. 6 sa na konci pripája veta, ktorá znie: "To neplatí pre uchádzača o zamestnanie, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade evidovaný najviac tri mesiace."."
2. V čl. I sa vypúšťa bod 63.
Nasledujúce body sa, samozrejme, primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhovaným ustanovením sa zachováva aj naďalej minimálna mesačná periodicita návštev nezamestnaných osôb na úrade. Úplne zrušenie tejto povinnej jednomesačnej návštevy nezamestnanými osobami by výrazne zvýšilo riziko čiernej práce, kedy určité osoby by mohli bez problémov vykonávať aj prácu načierno mimo trvalého bydliska alebo dokonca v zahraničí dva až tri mesiace, pričom počas tejto doby by boli na území Slovenskej republiky evidovaní aj naďalej ako nezamestnaní.
Na druhej strane navrhujeme, aby osoby, ktoré sú evidované na úrade maximálne počas obdobia troch mesiacov, nemali povinnosť tejto jednomesačnej návštevy, pretože častokrát ide o študentov po absolvovaní strednej alebo vysokej školy, ktorí si po skončení štúdia hľadajú zamestnanie mimo svojho trvalého pobytu, alebo o krátkodobo nezamestnané osoby, ktorým by to mohlo komplikovať hľadanie novej práce. Týmto návrhom sa však nezľahčia podmienky hlásenia sa pre osoby, ktoré sú dlhodobo evidované na úrade.
A tá druhá vec, o ktorú by som vás, kolegovia, chcela poprosiť, asi si spomínate, že som nedávno predkladala návrh na zmenu zákona o dotáciách v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Tam išlo o tie pre vás sporné obedy pre deti, ktoré sú zo sociálne znevýhodneného prostredia. A ten druhý návrh sa týkal toho, aby školské pomôcky, ktoré tieto deti dostávajú zadarmo, aby sa stali majetkom školy alebo materskej škôlky, ktorú navštevujú, aby nedochádzalo k takým nepríjemným javom ako to, že dieťa si to zoberie domov, rodičia to predajú a polroka musí čakať na to, kým dostane nové pomôcky. A keďže som sa dozvedela zo spoločnej správy, že my vstupujeme do zákona o dotáciách v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, tak mi nedalo, aby som nepredložila pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka týchto školských pomôcok.
Ja musím povedať, že takú odvahu na to, aby som to predložila, som dostala aj po tom, ako som sa od niektorých z vás, teda z poslaneckého klubu SMER, dozvedela, že súhlasíte s takouto zmenou.
Takže ten druhý pozmeňujúci návrh, ten druhý pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, znie:
Za čl. IV sa vkladá nový čl. V, ktorý znie:
"Čl. V Zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení zákona č. 393/2012 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: "V § 4 v ods. 2 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a vkladajú sa slová "ktoré sú vo vlastníctve materskej školy alebo základnej školy, ktorú dieťa navštevuje."."
Doterajší čl. V a čl. VI sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhujeme, aby sa bezplatné školské pomôcky stali majetkom základnej školy alebo materskej školy, ktorú dieťa navštevuje, a tak bude mať škola dosah na ochranu týchto pomôcok. Je v záujme školy, ale v neposlednom rade aj v záujme rodičov detí, aby mali počas vyučovania vždy k dispozícií školské potreby, keďže ich primárnym účelom je pomáhať deťom počas vyučovacích hodín.
Musím povedať, že keď mi to neprešlo v pléne ten návrh zákona, návrh na zmenu zákona, ktorú som predkladala, tak sa na mňa obrátili učitelia zo základných škôl, ktorí opätovne teda potvrdili to, o čom som hovorila, že vychádzam z aplikačnej praxe, a je to vec, ktorú úplne jednoduchým spôsobom vieme napraviť. Takže veľmi pekne vás žiadam o podporu.
A pani spravodajkyňa, ak môžem, tak by som požiadala, aby sa o každom z tých pozmeňujúcich návrhov hlasovalo samostatne.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj za to vystúpenie pána Kaníka. Ja tie pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladá, považujem za veľmi dobré a my to určite podporíme. Osobitne ten, ktorý rieši tú situáciu mladých dospelých, teda odídencov z detských domovov.
Musím povedať, že aj my na ministerstve, síce neskoro, ale zaoberali sme sa veľmi vážne tým, aby ten príspevok pre odídencov z detských domovov bol účelovo viazaný. Mali sme niekoľko rokovaní práve so ZMOS-om, odkiaľ vznikla, vzišla tá iniciatíva, pretože vieme, aká je situácia obcí a miest. A musím povedať, že to bolo naprieč politickým spektrom. V tomto sa naozaj všetci starostovia, primátori zhodovali, že to je príspevok, ktorý by mal byť účelovo viazaný, pretože práve oni sú tými očitými svedkami toho, že ten mladý dospelý odíde z toho detského domova s tými peniazmi v hotovosti, trikrát sa otočí v mieste svojho bydliska, hovorím aj o tých sociálne vylúčených, a jednoducho peniaze zrazu nemá a naozaj na nič zmysluplné ich nevie použiť.
Takže ja som všetkými desiatimi za to a som rada teda, že to takto riešiť.
A musím povedať, že ma tešia aj tie navrhované zmeny v súvislosti s aktivačnými prácami, hlavne to, že rozširuješ vlastne tie entity, ktoré môžu organizovať aktivačné práce, pre ktoré je možné vykonávať aktivačné práce. Ja by som možnože išla ešte ďalej, ale rozumiem tomu, tomu zámeru, prečo to dávaš len tým, ktorí teda nevykonávajú prácu kvôli tomu, aby produkovali zisk. Ja totiž stále hovorím, že na Slovensku podľa mňa naozaj je tej práce veľa, ale nemá ju kto vykonávať, lebo ju nemá kto organizovať.
To je všetko, ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo. Ja mám naozaj len pár poznámok k tej zmene, ktorú prinášate, pán minister. Ja si myslím, že tá zmena, ktorú navrhujete, vôbec nemusí byť zlá a viac-menej s ňou súhlasím. Ja mám len zopár takých postrehov možno do budúcnosti, ktoré by vám mohli byť nápomocné.
Viem si predstaviť, že tá zmena tohto zákona môže priniesť obciam, ktoré potrebujú zrekonštruovať obecné sociálne byty, alebo teda odstrániť teda systémovú poruchu bytových domov, plus ktoré vôbec nemusí byť bezvýznamné. Vieme, v akom stave majú obce sociálne bývania. Ale na Slovensku, samozrejme, rôzne obce zabezpečujú to sociálne bývanie rôznymi spôsobmi. Nie vždy ide o tie obecné sociálne byty.
Ja keď som chodila po Slovensku a predovšetkým som sa teda sústreďovala na ľudí, ktorí v takýchto sociálnych bytoch bývali a pochádzali z tých sociálne vylúčených spoločenstiev, častokrát som narazila na obce, ktoré si cez nejakého prostredníka riešia to sociálne bývanie. Veľakrát to boli ľudia ako vlastníci tých bytových domov, kde prenajímali tie tzv. sociálne byty za katastrofálnych podmienok. Môžem povedať, že to bolo také až výpalníctvo na tých sociálne slabých ľuďoch, s ktorými, častokrát nevedomými, podpísali zmluvy, a pritom tá finančná odplata, ktorú od nich požadovali, bola napríklad na úrovni 200 eur, ale ten byt ani náhodou nenapĺňal tie štandardy toho, ako by mal nejaký sociálny byt vyzerať. Častokrát išlo o jednu izbu, kde steny boli pokryté plesňami, nebola tam zavedená ani voda, ani elektrina, ani plyn. A tí ľudia, samozrejme, často z peňazí, ktoré dostávali od štátu cez dávky v hmotnej núdzi, museli plniť to, v čom sa zaviazali, teda v tej nájomnej zmluve.
Ja by som len chcela apelovať na to, aby sme si pre budúcnosť ustriehli, aby sa nám takíto ľudia, ktorí doslova vypaľujú tých sociálne slabých, aby sa nám nestalo, že začnú vypaľovať cez tieto dotácie štát. To znamená, vy im dáte peniaze na rekonštrukciu a podobne, aby sme si ustriehli, že akým spôsobom sa bude tá rekonštrukcia uskutočňovať a či naplnia aspoň zďaleka tie štandardy takého nájomného sociálneho bytu.
Druhá vec, na ktorú by som chcela upozorniť, je tá, že, ako som povedala, častokrát v týchto nájomných sociálnych bytoch bývajú ľudia z tých sociálne vylúčených spoločenstiev a vieme, ako sa správajú k majetku, teraz ide hlavne o tie obecné sociálne byty, ako sa správajú k majetku, ktorý prakticky dostávajú zadarmo. Častokrát zničia tie byty, nevážia si to a podobne. A preto ja si myslím, že možnože aj s touto zmenou je načase, aby si tento štát povedal, akým spôsobom vlastne chceme zabezpečovať to sociálne bývanie. A ja si myslím, že v súvislosti s týmito neprispôsobivými občanmi by sme sa mali začať zamýšľať nad tým, ako vniesť princíp zásluhovosti do získania takéhoto sociálneho bytu. Hovorím o tom trojstupňovom prestupnom modeli sociálneho bývania, kde, samozrejme, to predpokladá, že to sociálne bývanie ako naplnenie jednej z najzákladnejších potrieb jednotlivca bude sprevádzané sociálnymi službami. Ten prvý level toho sociálneho bývania by mali byť úplne jednoduché ubytovne, kde tí ľudia prídu a nebudú mať nárok povedzme ani na žiadne súkromie. Budú tam môcť bývať za odplatu úplne minimálnu, ale za presne a veľmi jasne stanovených podmienok. To znamená, žiaden alkohol, nemôžu ničiť interiér, exteriér a podobne. Ak sú schopní to naplniť, prestúpia do toho druhého levelu toho sociálneho bývania, kde už povedzme môžu byť samostatné izby. A až tá tretia forma toho sociálneho bývania, prestupného sociálneho bývania, by mali byť samostatné byty.
Pretože ja si naozaj myslím, že ak to takto nenastavíme, tak potom donekonečna budeme dávať peniaze na rekonštrukciu niečoho, čo vzápätí bude aj tak zničené. A to si myslím, že tento náš štát asi nie je taký bohatý, aby sme takto neefektívne plytvali s peniazmi. Ale upozorňujem, toto sa netýka tých, ktorí naozaj potrebujú sociálne bývanie, ako napríklad mladé rodiny a podobne. Teraz vyslovene hovorím o neprispôsobivých občanoch, ktorí, ako vieme z praxe, častokrát teda ničia to, čo od štátu dostanú.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem poďakovať pánovi Matovičovi za veľmi dojemné vystúpenie a za obhajobu žien, teda ktorej sa dopustil takto dojemne. Obhajoval ženy v tom, že ich hodnota by nemala byť devalvovaná fotkami nahých žien v médiách. Ja musím povedať sama za seba, že ja som sa teda nikdy necítila byť devalvovaná ako žena tým, keď som sa pozrela na nahé telá v bulvárnych plátkoch. A podľa mňa toto je len falošná obhajoba toho, čo sa chystáte urobiť, a to je násilne a nedemokraticky cenzurovať médiá.
Mňa ale zaráža iná vec. Mňa zaráža to, ako sa pánovi Matovičovi odrazu zdajú byť odporné liberálne hodnoty, ako sa napríklad naváža do kandidáta za SaS, ale ja by som mu chcela len pripomenúť, že za týchto okolností je pre mňa veľmi zvláštne, že keď sám kandidoval na kandidátke SaS, tak vtedy sa mu tie liberálne hodnoty nezdali až také odporné. Ja toto považujem za taký morálny schizofrenizmus.
Ďakujem pekne.