Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, ďakujem veľmi pekne aj za toto podnetné vystúpenie pánovi poslancovi. Ja len tak v dobrom to hovorím, že ty žiješ niekde v ideálnom svete. Ja by som sa raz na tú planétu, odkiaľ si prišiel, hrozne rada pozrela, lebo to by bolo skvelé, keby to všetko tak fungovalo, ako ty o tom rozprávaš.
Po prvé tá povinnosť a liberáli, tak k tomu len krátko. Ja sa chcem len opýtať, že či je podľa nás, čo tu sme, liberálne skladať sa na nevzdelaných, ktorí sú výdobytkom špeciálnych škôl, nevedia písať, čítať, či je liberálne, že sa im skladáme na ich živobytie do konca života. Podľa mňa to liberálne nie je, podľa mňa nie je liberálne chcieť od niekoho, kto robí za minimálnu mzdu, aby živil takúto armádu ľudí. To sa ich nikto nepýta, či to chcú alebo nechcú, či to je liberálne, alebo nie je to liberálne.
Všetkých rodičov trestáme. To odznieva. Chcem ti iba povedať, pán poslanec, že 80% tých detí už dnes je v škôlkach, tých zvyšných 25 %, to sú tie deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev, ktoré chcem podchytiť. To sú tie, ktoré tam nikdy dobrovoľne chodiť nebudú, tak ako tam dobrovoľne nechodia ani teraz, a to napriek tomu, že za tú škôlku by nemuseli platiť.
Pediatri, ktorí neodporúčajú chodiť deťom do škôlok, pretože budú choré, to počujem prvý raz. Ja sa chcem opýtať, ak sú tu vážení páni poslanci, ktorí sú pediatrami, aby sa k tomuto vyjadrili. Ja to počujem ako matka dvoch detí prvý raz. Ja mám pocit, že od tých 4 rokov je práve dôležité budovať ten imunitný systém, a práve preto by deti mali chodiť do kolektívu, aby čelili tým ochoreniam, aby vôbec nejaký imunitný systém mali.
To, že chceš učiť deti rómske v rómskom jazyku, keď teda nevedia po slovensky, považujem za absurdné, pretože potom si neviem predstaviť, keď ich tá škola jedného dňa vypľuje a oni nebudú vedieť po slovensky, že akým spôsobom sa chcú uplatniť na trhu práce napríklad. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Fronc, nie sú tam žiadni rukojemníci, pretože ako som spomínala, ja chápem, že táto krajina je plná zodpovedných rodičov, ktorí dokážu zabezpečiť to, aby ich dieťa malo dostatok podnetov potrebných pre jeho zdravý vývoj a vývin, a preto po absolvovaní testov v centre bude môcť rodič získať výnimku, aby jeho dieťa nechodilo do žiadnej materskej škôlky. Takže ako som povedala, ja, ja chápem, na čo narážate. Ja si tiež nemyslím, že to je 100 % riešenie, a preto o to viacej oceňujem tú faktickú Ľuda Kaníka, pretože v druhom čítaní, vážení, ja som otvorená akýmkoľvek návrhom, ktoré by to vylepšili. Ja som včera hovorila so štátnym tajomníkom ministerstva školstva. Dohodli sme sa presne na takom istom postupe, že sa s tým teda oboznámi, pretože to ide vlastne presne v tých mantineloch, o ktorých rozpráva aj pán minister Čaplovič a o ktorých rozprával už v roku 2007. Ja som pripravená podporiť akýkoľvek pozmeňovák, či to bude od 5 rokov, ale niečo s tým musíme robiť.
A hovorím, že ako som skúšala, tak som skúšala, toto bol jediný možný spôsob riešenia. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Mne by na to nestačila faktická, takže nakrátko na vás budem reagovať takto v rozprave. Predĺžiť dlhšie o 2 roky tú povinnú školskú dochádzku, pri všetkej úcte, pán poslanec, podľa mňa to je nezmysel, lebo to porieši len tie deti, ktoré sú schopné sa vlastne dopracovať až po to ukončenie tej povinnej školskej dochádzky niekde na strednú školu. Väčšina tých detí zo sociálne vylúčených spoločenstiev, o ktorých som hovorila, ktoré za sebou nemajú škôlku, tak končia v špeciálnych základných školách, odkiaľ vychádzajú ako 16-roční zo 6. ročníka špeciálnej základnej školy. Oni sa nevedia ani podpísať a ich prvé kroky vedú na úrad práce. Ja si neviem predstaviť, že im by sme akože, ešte ako nadstavbu tam držali dva roky dlhšie, že k čomu by to asi tak pomohlo.
Prečo chodí menej detí do škôlok? Podľa vás to nie je spôsobené rodičmi? Podľa mňa je to spôsobené aj rodičmi a je to krásne vidieť práve na tých sociálne vylúčených spoločenstvách, lebo o tom hovoria štatistiky, ktoré máme k dispozícii, a tie štatistiky naozaj hovoria o tom, že spomedzi všetkých krajín, ktoré majú relevantné zastúpenie rómskej menšiny, rómskeho etnika, tak na Slovensku chodí úplne najmenej detí z nich do škôlok a to, samozrejme, potom spôsobuje to, že sú zapísané do špeciálnej základnej školy a nedokážu si ukončiť ani základné vzdelanie. To, že absolvujú 10-ročnú školskú dochádzku nikomu nepomôže.
Hovoríte o motivácii. Motivácia ako taká zlyháva. Zlyháva hlavne v tomto prostredí. Ja poznám obce, kde sú krásne škôlky, kde sú učiteľky schopné prijať teda deti z týchto málo podnetných prostredí, sú schopné sa im venovať, zavádzajú tam rôzne alternatívne metódy, jednoducho to dieťa príde tak dvakrát do mesiaca a to je všetko. A musím povedať, že k tomu napomohol aj ten spôsob motivácie, ktorý ste zaviedli vy na školách, teda pomôcky a stravovanie. Dnes sa to, viete o tom, že ja som pripravovala aj zmenu toho, čo ste vy zaviedli, ja som to podmieňovala tým, aby tie deti naozaj sedeli v tých školách, pretože tá prax ukazuje, že deti chodia do školy sa akurát najesť a tie pomôcky, ktoré dostanú zadarmo na začiatku školského roka, si zoberú domov, pretože to je prenosné. Ja som navrhovala, aby sa to stalo majetkom školy, aby to bolo neprenosné, aby sa nestávalo práve to, čo sa stáva, že zoberú si tie pomôcky domov a na druhý deň ich majú buď spálené, alebo predané, speňažené. Takže myslím, že, že motiváciu, ja s vami súhlasím, ak by sme vedeli nájsť účinný spôsob, ale konkrétne to, čo ste spomenuli, je absolútne neúčinné a hovorím, poznám ľudí z praxe, ktorí sa snažia všemožnými spôsobmi motivovať tých rodičov, aby deti nosili do škôlok. A nedarí sa to, úplne sa to míňa účinku.
Musím povedať ešte, že aj keby sme mali zákon o sociálne vylúčených spoločenstvách, samozrejme, by bolo jednoduchšie targetovať tú skupinu, ale aj tak by nám z toho vypadlo veľmi veľa rodín, kde deti žijú a vyrastajú v málo podnetnom prostredí, pretože okrem iného tá definícia sociálne vylúčených spoločenstiev okrem toho sociálneho statusu bola zameraná aj geograficky, to znamená, že opäť by sme tie individuálne rodiny tých sociálne znevýhodnených alebo detí, kde je málo podnetné prostredie zachytiť nedokázali. Napríklad tá utýraná Lucka bola presne z takejto rodiny. To bola rodina, ktorá žila dokonca v centre mesta istý čas, v prenajatom byte. Ja zhodou okolností žijem v tom dome, kde oni žili, a žiadnym zázrakom a žiadnym zákonom o sociálne vylúčených spoločenstvách by sme ani takéto rodiny nedokázali podchytiť.
Ale presne ako povedal Martin Poliačik, ja tu dnes stojím s týmto riešením nie preto, že by som to považovala za 100 % riešenie a ideálne riešenie. Ja som otvorená tomu, aby sme našli spoločne nejaký iný, nejaký iný návrh, ktorým by sme vyriešili to, čo riešiť chceme a čo som spomínala v tej dôvodovej správe, ale ja sa tým zaoberám doslova roky a ja som na nič lepšie neprišla. Ak máte to lepšie riešenie, ale tú motiváciu, čo ste hovorili, tie pomôcky a to stravovanie jednoducho neberiem, lebo aplikačná prax ukázala, že to zlyháva na plnej čiare. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, predmetným návrhom a predmetným zákonom navrhujeme upraviť povinnú predškolskú dochádzku od štyroch rokov veku dieťaťa a zrušiť nulté ročníky na základných školách a rozšíriť financovanie predškolskej výchovy tak, aby ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu poskytovalo finančný príspevok na dva ročníky predškolskej výchovy namiesto súčasného jedného ročníka.
Účinnosť návrhu zákona navrhujeme stanoviť na rok 2016 z dôvodu nastavenia financovania a pre väčší priestor samospráv, vytvoriť podmienky pre zavedenie povinnej predškolskej výchovy a účinnosť ustanovení o zrušení nultých ročníkov až na rok 2018, kedy by mali prvé deti absolvovať dvojročnú predškolskú výchovu, a nulté ročníky tým pádom už viac nebudú potrebné.
Týmto návrhom riešime viacero závažných problémov, ktoré je možné identifikovať nasledovne:
- Klesajúci počet detí navštevujúcich predškolské zariadenia, čo je v protiklade so žiaducim trendom, ako prebieha v iných štátoch Európskej únie, aj prioritami Európskej únie v rámci predškolskej výchovy.
- Podpora mladých rodín, ktoré chcú pracovať a nemajú kam umiestniť svoje dieťa do materskej školy - ide o zosúlaďovanie rodinného a pracovného života.
- Nízku pripravenosť detí, ktoré nenavštevujú predškolskú výchovu na plnenie školských povinností, čo je v súčasnosti riešené predovšetkým odkladaním začiatku povinnej školskej dochádzky alebo vytváraním nultých ročníkov na základných školách, čo je nedostatočné.
- Zlyhávanie ochrannej funkcie štátu pri ochrane oprávnených záujmov detí medzi štvrtým až šiestym rokom života dieťaťa - hovorím napr. o utýranej Lucke, ktorá takýmto spôsobom vypadla z evidencie po tom, čo absolvovala všetky povinné očkovania, a tento štát nevedel, že také dieťa vôbec existuje.
V Európskej únii je trendom podporovať účasť detí vo veku 4 až 7 rokov na predškolskom vzdelávaní. V roku 2008 bola participácia detí v predprimárnom vzdelávaní vo veku medzi štvrtým rokom a začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky v krajinách Európskej únie v priemere 92,3 %, pričom v Slovenskej republike to bolo necelých 79 %, v Taliansku 98,8 %, vo Veľkej Británii 97,3 %, v Českej republike viac ako 90 %, v Holandsku a v Belgicku 99,5 a vo Francúzsku plných 100 %. Vo väčšine krajín síce nie je povinná predškolská výchova, ale napr. vo Francúzsku aj napriek tomu je účasť v predprimárnom vzdelávaní najväčšia spomedzi všetkých krajín EÚ 27.
Podľa najnovších informácií z Úradu informácií a prognóz školstva je účasť detí v predprimárnom vzdelávaní v roku 2012 na Slovensku vo veku 4 rokov len 73 %. Pri 5-ročných deťoch je to 80 %. Najhoršie sú na tom, samozrejme, komunity, ktoré spadajú pod sociálne vylúčené spoločenstvá. Podľa štúdie Svetovej banky navštevovalo v roku 2011 materskú školu len 28 % rómskych detí vo veku od 3 do 6 rokov. Takéto deti, ako iste viete, je potrebné zvlášť pripraviť na výchovu a vzdelávanie v základných školách, pretože väčšina z nich ani neovláda slovenský jazyk, nemajú základné sociálne zručnosti a bývajú neuromotoricky nezrelé, častokrát sa u nich rozvíjajú špecifické poruchy učenia, poruchy pozornosti a poruchy správania. Takéto deti spravidla na Slovensku končia v špeciálnych základných školách, pričom účasť rómskych detí v špeciálnych školách sa v roku 2010 vyšplhala až na rekordných 60 %. To sú len kvalifikované odhady, čo predstavuje okolo 15-tisíc rómskych detí.
Tento problém sa však netýka len sociálne vylúčených spoločenstiev. Častokrát aj deti nepatriace do sociálne ohrozených komunít aj v mestách vyrastajú v málo podnetnom prostredí, ktoré im neposkytuje potrebné pulzy pre ich všestranný vývin. Takýmto príkladom môžu byť rodiny so slabým príjmom, nefunkčné rodiny, napr. z dôvodu rôznych patologických javov ako závislosť na návykových látkach, hazarde a pod. Za všetky uvediem príklad bratislavského Pentagonu, kde sú sústredené práve takéto rodiny. Mnohé príklady to dokazujú, medziiným aj nedávno medializovaný prípad utýraného dievčatka, ktoré bolo niekoľko rokov mŕtve v Bratislave, alebo chlapca z Prešovského kraja, ktorý do svojich ôsmich rokov nenavštevoval žiadnu školu, žiadne iné zariadenie. Viaceré štúdie aj skúsenosti hovoria, že po absolvovaní predškolskej výchovy sú deti z menej podnetného prostredia lepšie pripravené na absolvovanie školskej výchovy, rozvíjajú sa harmonickejšie a väčšina z nich dosahuje stredoškolské vzdelanie. Existuje aj štúdia Svetovej banky, ktorá sa sústreďovala predovšetkým na deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev. Zistili, že presne to percento, ktoré chodilo do predškolského zariadenia, bolo schopné vo vyššom veku dokončiť strednú školu.
Zavedením povinnej predškolskej dochádzky by sme zároveň riešili problém, že orgány štátnej správy niekedy nevedia zabezpečiť ochranu oprávnených záujmov detí, ich zdravia a zdravého vývinu od času, kedy rodič prestane poberať rodičovský príspevok v momente dovŕšenia tretieho roku veku dieťaťa, až do času, kedy je rodič povinný prihlásiť dieťa na povinnú školskú dochádzku. Takto bude každý rodič povinný dieťa prihlásiť na povinnú predškolskú výchovu po dosiahnutí štvrtého roku veku dieťaťa. Vytvoria sa tak podmienky na zlepšenie ochrany oprávnených záujmov všetkých štvorročných detí na Slovensku. Toto je veľmi dôležité, toto sa práve týka týraných detí, toto sa týka detí, ktoré tento štát ani nevie, kde sú, pretože nám jednoducho vypadávajú z evidencie. To nie je len prípad Lucky alebo toho chlapca z Prešovského kraja, ktorý som spomínala, to sú možno stovky detí, o ktorých štát nemá absolútne žiadne informácie, ako sa im vodí, v akom prostredí vyrastajú, či sú v poriadku, či vôbec sú.
V súčasnosti je nedostatok materských škôl hlavne v mestách. Povinná predškolská výchova vytvára podmienky, aby samospráva zabezpečila predškolskú výchovu pre všetky deti, a tým sa vytvorí možnosť otvárať materské školy aj tak, tam, kde by doteraz nevznikli. Vznik nových a verejných a neverejných materských škôl a zvyšovanie počtu tried v materských školách sú dôležité aj pre odstránenie časti prekážok pri napĺňaní túžby mať deti. Vytvorí sa tak kvalitné zázemie pre starostlivosť o deti a podporí sa pracovná aktivita mladých rodín. Zároveň je zrejmé, že so vznikom materských škôl vzniknú aj pracovné miesta pre učiteľov aj so stredoškolským pedagogickým vzdelaním.
Návrh zákona obsahuje povinnosť dieťa prihlásiť do materskej školy podľa miesta trvalého bydliska dieťaťa alebo do inej materskej školy podľa výberu rodiča dieťaťa po dovŕšení štvrtého roku veku dieťaťa rovnako ako v prípade plnenia povinnej školskej dochádzky. Na základe žiadosti rodiča v prípade, že zdravotný stav dieťaťa nedovoľuje sa zúčastniť na predškolskej výchove v materskej škole, alebo ak je podľa vyjadrenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie zabezpečený všestranný rozvoj dieťaťa aj mimo materskej školy, dieťa môže absolvovať individuálnu predškolskú výchovu. Jednoducho nebude musieť chodiť do tej škôlky. Jednoduchým testom sa zistí, či to dieťa vyrastá v prostredí, ktoré je dostatočne podnetné pre jeho ďalší vývin, ďalší vývoj, a takéto dieťa nebude musieť navštevovať tú materskú škôlku.
My, samozrejme, chápeme, že táto krajina je plná aj zodpovedných rodičov, ktorí dokážu vychovávať dieťa úplne plnohodnotne bez toho, aby sa do toho zapojila škôlka alebo akákoľvek iná cudzia osoba. Takýmto rodičom, samozrejme, dávame tú možnosť, aby ich dieťa nemuselo navštevovať materskú škôlku. Naozaj ide o jednoduché diagnostické testy.
Novelou zákona zároveň navrhujeme zaviesť povinnosť pre ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu poskytovať finančný príspevok na úhradu nákladov na vzdelávanie v materských školách nielen na päťročné, ako je to upravené v súčasnosti, ale aj na štvorročné deti. Obce tak budú mať presný prehľad o tom, koľko detí je potrebné do materskej školy umiestniť, a budú tak lepšie vedieť nakladať s prostriedkami z podielových daní na tento účel, ako aj s prostriedkami zo štátneho rozpočtu. V prípade, že dieťa nebude riadne navštevovať povinnú predškolskú výchovu, zákonnému zástupcovi nebude vyplácaná dávka v hmotnej núdzi, a pokiaľ ide o príspevok na dieťa, príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodne o osobitnom príjemcovi rovnako ako v prípade, že si dieťa neplní povinnú školskú dochádzku alebo ak rodič nezapíše dieťa do materskej školy. Toto sa, samozrejme, netýka tých, ktorí dostanú potvrdenie od centra o tom, že jeho dieťa je v poriadku, z dostatočne podnetného prostredia a nemusí chodiť do materskej škôlky.
Za riadne plnenie povinnej predškolskej výchovy sa považuje to, ak dieťa strávi minimálne 80 hodín mesačne v materskej škole okrem prípadov, kedy mu to nedovoľuje zdravotný stav alebo iné vážne okolnosti, alebo na základe výnimky. Rodič dieťaťa alebo jeho zákonný zástupca bude môcť požiadať o individuálnu predškolskú výchovu, ak zdravotný stav dieťaťa mu nedovolí navštevovať materskú školu alebo ak je zabezpečený primeraný všestranný rozvoj dieťaťa inak, pričom k žiadosti bude musieť priložiť správu všeobecného lekára alebo vyjadrenie zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. V tomto prípade nebude potrebné povolenie, zákonný zástupca však bude musieť k žiadosti predložiť správu, ktorá preukazuje skutočnosti uvedené vyššie.
Predložený návrh zákona má negatívny vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Má pozitívny vplyv na zamestnanosť (viď doložka vybraných vplyvov) a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Už len dodám, že sa teda týmto pádom uchádzam o to, aby ste podporili predmetný návrh zákona. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem hlavne teda ohradiť voči tomu začiatku vystúpenia pána poslanca Hlinu. Pán poslanec Hlina, ja keď som išla do miestnosti, ja, samozrejme, predkladám ten ďalší návrh zákona, ale videla som, že ste prihlásený do rozpravy, a napriek tomu som si sem prišla sadnúť, si vás vypočuť napriek tomu, že viem, teda že je to vždy nadlho, keď vy vystupujete. Žiaľ, v tom našom klube alebo čo to po nás zostalo, nie sme, nemáme všetci taký široký záber na témy, aké máte vy, to nám musíte odpustiť, takže máme témy podelené, ale každý jeden z nás tieto témy sleduje. Ja keď nesedím tu, tak sedím určite na klube alebo ma nájdete v kancelárii, ja si to tu vždy odsedím do tej 19.00 hod. Ja sa veľmi ohradzujem voči tomu, čo ste povedali na adresu aj ďalších kolegov, ale konkrétne mňa, a dnes sa choďte pozrieť na klub, do našej miestnosti, je tam moje päťročné dieťa, ktoré sem prišlo so zápalom priedušiek aj s antibiotikami len preto, aby som si tu odsedela a aby okrem iného počúvala aj vás. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Toto je určite jedna z tém, ktorá by mala poukázať na absolútnu rozdielnosť tých našich "izmov", pán poslanec Kvasnička, ale napriek tomu musím povedať, že v mnohom, čo ste povedali, hlavne v úvode vášho vystúpenia, súhlasím. Ja si tiež myslím, že ženy by mali byť hrdé na svoju ženskosť a nemali by ju žiadnym spôsobom potierať.
Musím povedať, že ja som veľký nepriateľ kvót na ženy, kdekoľvek, a som aj celkom nepriateľkou takého toho prílišného feminizmu, pretože si myslím, že je kontraproduktívny, hlavne v dnešnej dobe. A osobne som teda veľmi hrdá na to, že som žena. Už len preto, že som mohla priviesť na svet svoje dve deti. A celkom hrdá som aj na to, že napr. medzi moje najväčšie hobby patrí varenie. Čo ale považujem za problém, je, že aj v tejto dobe máme na Slovensku ženy, ktoré nemôžu byť hrdé na to, že sú ženy, ktoré preklínajú svoju ženskosť, pretože žijú v katastrofálnych podmienkach. V podmienkach, kde sú tlačené do veľmi úzkych mantinelov, stereotypov o ženách, ktoré sú častokrát morbídne. Hovorím teraz predovšetkým o ženách zo sociálne vylúčených spoločenstiev, kde chýbajú hrdinky typu Anna Karenina a kde chýbajú aj tí vami zmienení rytieri a džentlmeni, žiaľbohu.
Tieto ženy žijú v katastrofálnych podmienkach, čelia domácemu násiliu, psychickému aj fyzickému teroru, a tomu, že nemôžu vychovávať svoje deti tak, ako by mali. A ja si myslím, že je dôležité, aby sme sa bavili o tejto téme, ale som všetkými desiatimi za to, aby to bola veľmi racionálna debata. Aby sme nešli do príliš veľkých výšin, toho prílišného feminizmu, pretože skutočne si myslím, že potom aj verejnosť vníma túto tému ako niečo úplne zbytočné a abstraktné aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Mohli by ste mi, prosím vás, vrátiť tú časomieru.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviedla správu gestorského výboru o prerokovaní súhrnnej správy o rodovej rovnosti za rok 2012, tlač 492a.
V súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 862/2007 z 11. októbra 2007 predložila vláda Slovenskej republiky 20. apríla 2013 Súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2012 Národnej rade Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 25. apríla 2013 č. 451 pridelil Súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2012, tlač 492, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o Súhrnnej správe o stave rodovej rovnosti za rok 2012, tlač 492, na svojej 21. schôdzi 9. mája 2013 a výbor prijal uznesenie č. 77, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2012.
Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe správy gestorského výboru.
Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste týmto otvorili rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, ja sa chcem poďakovať pani poslankyni Gibalovej, ja ju považujem za jeden zo svetlých príkladov v tejto snemovni, ktorý ale na druhej strane teda odzrkadľuje aj to, aká veľmi politicky nekultúrna krajina sme, pretože skutočne ten návrh, ako zamestnať mladých ľudí na úkor pracujúcich dôchodcov, považujem za veľmi rozumný a racionálny, a myslím si, že každý so zdravým rozumom by ho mal podporiť, tak ako sme to v minulosti urobili aj my napriek našim rozdielnym izmom, a ja len strašne dúfam, že pán minister si to zobral k srdcu a že si to vypočul a že skutočne naberú odvahu a pripravia podobný návrh, ktorý potom 83 páni poslanci určite podporia. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja chcem teda veľmi oceniť tento prejav, je mi strašne ľúto, že tu nie je viacej tých, na ktorých sa pán Mihál vo svojom diskusnom príspevku v prvom rade obracal, teda pánov poslancov z našej štátostrany.
Chcela by som priradiť ešte k tým administratívnym nedostatkom ďalšie. My sme totižto, keď sme nastúpili na ministerstvo, tak sa nám podarila jedna vec, ale tá je neuveriteľná, že sme čerpanie Európskeho sociálneho fondu zvýšili z 13 % na 40, a to len kvôli tomu, že sme odstraňovali postupne všetky administratívne nezmysly, ktoré tam boli nabalené. Častokrát sa hovorilo, že to Brusel očakával, ale Brusel neočakával vôbec nič, to my sme tam nabalili. A keď sme to odstránili, tak, čuduj sa svete, to čerpanie sa zvýšilo na 40 %. A teraz chcem uviesť príklad z praxe, ktorý hovorí za všetky ďalšie podobné príklady toho, ako si SMER predstavuje tú administratívnu náročnosť.
Napísala mi jedna pani, ktorá chcela zamestnať dlhodobo nezamestnanú osobu, na ktorú teda mala dostať dotácie. Priniesla tam stostranové prílohy na úrad, z toho úradníčka potrebovala asi tri, všetko ostatné jej vrátila, dokonca jej vrátila ešte aj USB kľúč, čo bolo medzi podmienkami, že to musí byť v elektronickej forme, a vypýtala si od nej ďalšie, úplne nezmyselné papiere, medzi ktoré napríklad patrilo číslo z katastrálnej mapy, aby si mohla overiť, že to miesto, kde si prenajíma ambulanciu, je naozaj miesto, ktoré deklaruje. A keď priniesla číslo účtu, kde je napísaný, samozrejme, aj majiteľ účtu, tak musela ísť ešte do banky pre špeciálne potvrdenie, ktoré stálo 10 eur. Tú pani to natoľko znechutilo, že sa vykašľala na celú dotáciu.
Takže ja by som naozaj apelovala na to, aby ste postupne neodstraňovali len tie veľké veci, o ktorých hovoril pán Mihál, ale naozaj tie drobné, ktoré ste zaviedli, a úplne nezmyselne, a preto nefunguje jednoducho vytváranie pracovných miest ani pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)