Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. K pánovi poslancovi Kadúcovi - v druhom čítaní, samozrejme, my sme otvorení akýmkoľvek pozmeňujúcim návrhom.
Pán poslanec Jasaň, ja som ho nijakým spôsobom nechcela uraziť, že je pokrytec, pretože by nezahlasoval za to, mne len príde zvláštne, že keď ste to v 2005 a v 2008 predkladali sami tieto rozvody dohodou, že teraz by ste mali hlasovať proti.
Páni poslanci, pani poslankyňa Gibalová, pán poslanec Hrušovský, ja absolútne chápem váš postoj, ja ho v plnej miere rešpektujem. Toto je naša agenda, náš sľub, ktorý sme dali voličom, proste preto prichádzame s touto témou do pléna a riadime sa v tom zdravým rozumom, ale ja rozumiem vašim izmom.
Pán poslanec Brixi, ja si myslím, že kvôli tomu, že mi zlyhalo manželstvo, nie som zlý príklad pre mladých. Vy by ste si mali strážiť mladých, šéfa mladých SMER-ákov, klamára Kolesíka, a hlúpe výstupy vášho mladého Martvoňa voči poslancom, ako je Peter Osuský.
A, pán poslanec Hlina, ja mám doma dve veľmi šťastné, úžasné deti, ktoré majú svoju matku a majú svojho otca. A ja vám odporúčam, ja vás prosím, aby ste si tie vaše bačovské ústa o moje deti neobtierali. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, ja budem hovoriť naozaj len veľmi krátko.
Po prvé chcem povedať, že bolo to práve včera, kedy najvyšší súd Spojených štátov amerických rozhodol, že federálny zákon o ochrane manželstva je protiústavný, pretože obmedzuje rovnosť práv. Samozrejme, nie všetko, čo sa zrodí v Spojených štátoch amerických, je dobré a slepo to máme nasledovať, ale podľa mňa je to celkom zdvihnutý prst a myslím si, že sme si nemohli lepšie načasovať debatu o tomto našom návrhu.
Po druhé chcem povedať, že my to predkladáme aj z toho dôvodu, že iste sami uznáte, že je dnes absolútny disbalans medzi tým, ako vstupujeme do stavu manželského, stačí nám na to prakticky občiansky preukaz a dohoda dvoch ľudí, a ako sa z manželstva dá vycúvať, to je skutočne tortúra pred súdom, či si to niektorí z vás uznáte alebo nie. Tu je možno krátka reakcia na pána poslanca Kuffu. Tie prieťahy tam sú, pretože taký bežný rozvod napriek tomu, že sudca napokon vyhovie tomu návrhu na rozvod, trvá šesť mesiacov. A tých šesť mesiacov, to je skutočne celkom slušne dlhá traumatizujúca doba, kedy sa dvaja ľudia spovedajú pred sudcom v talári o tom, prečo sa chcú rozviesť.
Tretí bod, ktorý by som chcela uviesť, je ten, že aj keby prešiel tento náš návrh zákona, je to len možnosť. Nemusia to všetci využiť. Tí, ktorí sa chcú naďalej rozvádzať pred súdom, tak sa budú rozvádzať pred súdom. To, že môžu spísať na základe dohody zápisnicu pred notárom, je len možnosť. A ja si myslím, že žijeme v slobodnej krajine a pri takých intímnych otázkach, ako je otázka manželstva, by dvaja ľudia mohli mať širšie penzum možností.
Po štvrté chcem povedať, že my tu neprichádzame s ničím anarchistickým, pán poslanec Hrušovský, a to aj z toho dôvodu, že v mnohých aj tradične katolíckych krajinách je dnes možné rozviesť sa na základe dohody. Je to napríklad Portugalsko, je to Francúzsko, je to Belgicko, je to susedná Česká republika. Napriek tomu, že tam prešla takáto legislatívna norma, nemôžte hovoriť o tom, že v týchto krajinách by vládla anarchia.
A po piate chcem poprosiť kolegov, hlavne so SMER-u, napr. aj pána poslanca Brixiho, chcem im trošku pripomenúť, že v roku 2005 to boli práve ich poslanci, ktorí prišli takmer s identickým návrhom zákona, a hlasovali zaň vtedy do nohy všetci poslanci SMER-u, mnohí takí, ktorí ste aj v tomto volebnom období za SMER v poslaneckých laviciach. A v roku 2008 - ja viem, že ma nepočúva pán Brixi, lebo to sme si zvykli, že on niečo tak ako povie, potom odšumí, potom sa rozpráva a tak, ale, ale vlastne pán Brixi je bezpredmetný teraz - v roku 2008 váš pán Harabin ako minister spravodlivosti prišiel s novelu zákona o rodine, kde riešil okrem predmanželských zmlúv aj rozvody dohodou.
Takže ak dnes zahlasujete proti, ja to budem považovať skutočne za pokrytecké a neviem si predstaviť, ako to chcete zdôvodniť svojim voličom. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Keby ste neboli taký fantastický rétor a keby ste tak krásne nerozprávali, ako rozprávate, tak sa miestami cítim urazená, keďže ja, mňa práve očakáva rozvod, dôležité ale je, že napríklad máme rovnaký výber autorov, John Updike je môj obľúbený autor a viem ako farbisto vie opísať tých, ktorí majú traumy z rozvodov. Ale chcem vám povedať, že to neznamená, že tá trauma z udržania nevyrovnaného vzťahu a chorého manželstva by bola menšia. A myslím si, že k tomu, akú traumu zažívame počas rozvodov, vo veľkej miere prispieva aj to, že nám niekto diktuje, či sa máme rozviesť, nemáme sa rozviesť, celá tá tortúra pred tým súdom a to skutočne mi môžete veriť. Kramerová verzus Kramer, pán poslanec, nám nejde o to, aby Kramerová ešte ľahšie odkráčala od svojho syna, pretože porozvodovú starostlivosť o maloleté deti ponechávame naďalej v kompetencii a v pôsobnosti súdov, na tom nechcem nič zmeniť.
Povedali ste, že rozviesť sa dokáže každý blbec, no ja tri roky žijem mimo manželstva, s manželom sme fantastickí kamaráti, na dennej báze spolu komunikujeme, ale asi sme až takí blbci, že my sa nedokážeme ani rozviesť, a to práve preto, že považujem za úplne prízemné, aby som sa pred nejakým sudcom v talári, o ktorom mám teda veľmi vetchú mienku, aby sa tento človek, ktorý ma vidí prvýkrát v živote, staral do tých najintímnejších sfér môjho života.
Hovoríte, že rozvod je pre zbabelcov, manželstvo je pre vytrvalcov a maratóncov, tak spolu s mojím ešte stále oficiálnym manželom sme maratónski bežci, máme za sebou niekoľko veľa, veľa, veľa maratónov, takže tým chcem vyvrátiť to, čo hovoríte, nie je to správne, si to opravte v tom prejave a na záver poznámka, vy musíte mať doma skvelú pani a ona a úplne úprimne to myslím, má doma skvelého manžela. Ale chcem vám povedať, že nie každý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, sme tu opäť s návrhom zákona, ktorým chceme riešiť rozvody dohodou. Takže návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Richard Sulík a Lucia Nicholsonová.
Predmetný návrh predkladáme s cieľom zmenšovať zasahovanie súdov a štátu do súkromnej sféry jednotlivcov pri rozvode manželstva. Manželstvo je inštitút prospešný pre jednotlivcov aj pre spoločnosť, vytvára rodinné zázemie a rozhodne nemáme v úmysle znižovať ani jeho celospoločenskú dôležitosť, ani jeho postavenie v súkromnom živote jednotlivcov. Na druhej strane spolužitie manželov a ich vzájomné vzťahy považujeme za súkromnú záležitosť, do ktorej by mal štát zasahovať len vo výnimočných patologických prípadoch, ako je domáce násilie a podobne. Štát má vytvárať podmienky na realizáciu slobodných rozhodnutí jednotlivcov, pokiaľ ide o vstup do manželského zväzku, a podľa nášho názoru aj pre zrušenie manželstva rozvodom.
V súčasnosti však existuje veľká nerovnováha medzi podmienkami, ktoré právny poriadok vytvára pre vstup do manželstva, a podmienkami pre zrušenie manželstva rozvodom. Dôvodom má byť pravdepodobne záujem na zníženie počtu rozvodov tým, že musia podstúpiť konanie na súde o rozvode manželstva, kde súd zisťuje dôvody trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi a zasahuje tak do tej najintímnejšej oblasti života jednotlivcov. Ak by platila takáto domnienka zákonodarcu, potom by bolo v skutočnosti rozvodov omnoho menej, ako v súčasnosti je. A na druhej strane toto môže práve spôsobovať dlhodobý trend, ktorým je zvyšovanie veku osôb, uzatvárajúcich manželstvo a párov, ktoré spolu žijú bez uzavretia manželstva, a to aj v prípade, že majú spoločné deti, pretože dlhodobo sa zvyšuje počet detí narodených mimo manželstva. V roku 2011 bol tento podiel podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky až 26,5 %.
Druhým významnejším trendom je skutočnosť, že v súčasnosti podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky súdy v 90 % prípadov rozvodov návrhu vyhovejú a manželstvo rozvádzajú. Počet rozvodov síce od roku 2006 mierne klesá, ale v roku 2010 bolo podľa Štatistického úradu zaznamenaných 12 015 rozvedených manželstiev, čo je asi 40 % z počtu uzavretých manželstiev. Z ďalších štatistických údajov je možné tiež zistiť, že ako dôvod rozvodu manželia približne v 80 prípadoch uvádzajú rozdielnosť pováh, názorov a záujmov, teda dôvodom rozvodu je nielen nevera, domáce násilie či závislosť niektorého z manželov. Na základe týchto faktov máme dôvod domnievať sa, že by bolo vhodné, aby sa proces rozvodu manželstva zjednodušil, pretože neexistuje dôvod na pomerne rigidnú právnu úpravu, ktorú máme v súčasnosti na Slovensku. Myslíme si, že ak spolu manželia už nechcú žiť v manželstve, má im právny poriadok umožniť, aby si vzájomné intímne a súkromné vzťahy vyriešili podľa možnosti bez zásahu štátu. Nie je dôvod pre zisťovanie príčin rozvratu ich manželstva a zasahovanie do intímnej sféry ich manželského spolužitia. V prípade manželstiev, z ktorých pochádzajú, z ktorých nepochádzajú maloleté deti dokonca nevidíme žiaden dôvod podstúpiť konanie pred súdom, ktoré v súčasnosti trvá v priemere 6 mesiacov. Samotný rozvod manželstva je len prvým krokom k usporiadaniu ich vzájomných vzťahov, keďže následne musia bývalí manželia riešiť aj vysporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov. Zároveň si nemyslíme, že počet rozvodov manželstiev v dôsledku tohto návrhu stúpne vzhľadom na to, že súdy v drvivej väčšine návrh na rozvod manželstva vyhovejú. Takže keď už manželia podajú takýto návrh, ich vzťahy sú vo väčšine prípadov rozvrátené a naozaj ide o poslednú možnosť riešenia ich vzájomných nezhôd.
Návrh zákona rieši zjednodušenie rozvodu manželstva v dvoch základných rovinách. Zavádza inštitút dohody o rozvode manželstva, ktorú je možné uzavrieť vo forme notárskej zápisnice. Takúto dohodu ale budú môcť uzavrieť len bezdetné manželské páry alebo manželské páry, ak deti pochádzajúce z ich manželstva sú už plnoleté. Takéto páry nemusia vôbec podstúpiť konanie pred súdom alebo uvádzať dôvody rozvratu manželstva. Rozhodovanie o ich statuse je teda ponechané na ich vzájomnú a dobrovoľnú dohodu so všetkou zodpovednosťou. Napriek tomu, že v takýchto prípadoch sa môžu manželia obrátiť na súd, veríme, že by sa predmetným návrhom mohla znížiť vyťaženosť súdov, aj keď podiel manželstiev, z ktorých nepochádzajú maloleté deti, na počte rozvodov je len 35 %.
V druhej rovine náš návrh rieši preskúmavanie príčin a dôvodov rozvodu manželstva v konaní pred súdom v prípade, že obaja manželia s rozvodom súhlasia. V tých prípadoch, kedy je potrebné upravovať práva a povinnosti rodičov, teda manželov k maloletým deťom, bude možný rozvod manželstva len na základe rozhodnutia súdu. Dôvodom je skutočnosť, že predmetný návrh nemá za cieľ narušiť princíp, na základe ktorého dohody rodičov o úprave práv a povinností k maloletým deťom musia byť schválené súdom. Na druhej strane opäť však nevidíme dôvod v prípade súhlasu oboch manželov s rozvodom manželstva, aby súd zisťoval príčiny rozvratu ich vzájomných vzťahov a zasahoval tak do ich súkromnej sféry, pokiaľ to nie je nevyhnutné, hlavne s ohľadom na záujem maloletých detí. Tento návrh nerieši úpravu majetkových práv manželov k veciam nachádzajúcim sa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a ani vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Majetkové vzťahy medzi manželmi upravuje Občiansky zákonník, aj pokiaľ ide o vysporiadanie, pričom deň uzavretia dohody o rozvode manželstva je zároveň dňom zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorí takúto dohodu uzavreli.
Predložený návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Veľmi pekne ďakujem kolegovi Jozefovi Mihálovi za podporu. Prakticky povedal všetko to, čo som chcela povedať ja, takže ja niektoré veci len možno dopoviem alebo ešte, ešte viac zdôrazním.
Za úplne najdôležitejšie považujem naozaj to, že je to hradené z Európskeho sociálneho fondu, tento príspevok. Počas našej vlády to čerpanie bolo veľmi slabé a vieme, prečo bolo veľmi slabé. Jednak to bolo pre tie obmedzenia, to znamená, tam nemohol byť súbeh rodičovského príspevku a príspevku na starostlivosť o dieťa a jednak to bolo o tom, že ten príspevok na starostlivosť o dieťa sa mohol čerpať iba do tretieho roku veku dieťaťa, čo je absurdné, pretože ženy nemajú problém s takými malinkými deťmi. S takými malinkými deťmi žena chce zostať doma, chce si užiť najprv materskú, resp. rodičovskú dovolenku, chce poberať ten rodičovský príspevok, ale problém nastáva hlavne pri nízkopríjmových skupinách potom. To znamená, že tí, čo sú na dávkach v hmotnej núdzi, sú, nemusia platiť za škôlky alebo teda iné inštitúcie, kde majú staršie deti umiestnené, je to zo zákona, teda ale problém je pri tých nízkopríjmových skupinách obyvateľstva, ktoré si jednoducho nemôžu dovoliť škôlky. Nemôžu si dovoliť kvalitné škôlky a nemôžu si dovoliť ani menej kvalitné štátne škôlky, pretože tie poplatky tam naozaj nie sú malé. Takýmto rodičom by tento náš návrh vyriešil situáciu, pretože až do šiestich rokov, resp. do nástupu do školy by mohli na každé také dieťa, ktoré je umiestnené buď v materskej škôlke, v neziskovej organizácii, alebo u inej fyzickej osoby, čerpať príspevok na starostlivosť o dieťa.
Čo tým spôsobíme? Jednak to, o čom hovoril Jožko Mihál, to znamená, tie pracujúce matky, samozrejme, pracujúci rodičia budú odvádzať dane tejto krajine, to znamená, že nám sa to vráti do štátneho rozpočtu, ale ešte iný moment je zaujímavý. My máme momentálne veľmi veľa aupairiek, ktoré sa starajú o deti, akurát problém je, že sa starajú načierno o tie deti. To sú čierne peniaze, ktoré sa proste platia, táto služba je neuveriteľne využívaná. Ja sama mám vo svojom okolí rovesníčky, ktoré sa nespoliehajú na inštitúcie, ale skôr majú deti pri aupairkách a, žiaľbohu, to je všetko služba, z ktorej sa potom neodvádzajú dane, neodvádzajú odvody. Takže ak by sme to takýmto spôsobom zlegalizovali, to znamená, že musel by tam byť nejaký zmluvný vzťah medzi tým rodičom, ktorý dáva dieťa takejto aupairke, a tou samotnou aupairkou, tak, samozrejme, takáto služba by prestala byť poskytovaná načierno, bola by na ňu štandardne živnosť a boli by to celkom slušné peniaze, ktoré by si takýto aupair, takáto aupairka zarobila.
Čo sa týka toho nastavenia tej výšky, tých 230 eur momentálne je strop, s tým zatiaľ nehýbem v tom mojom návrhu zákona, pretože nechcela som byť až taká trúfalá, ale, samozrejme, v druhom čítaní by som privítala takéto pozmeňovacie návrhy. Tých peňazí je v Európskom sociálnom fonde strašne veľa. My sme na to vyčlenili, myslím, to bolo, 40 mil. eur, ktoré sme vyčlenili na dobu 4 rokov, práve na tento príspevok na starostlivosť o dieťa. To, že sa čerpal nízko alebo málo, v malej miere, to som vysvetlila a druhý problém, si myslím, bol aj ten, že interným nariadením tam boli pomerne veľké byrokratické nezmysly, ktoré musela znášať tá matka, ktorá chcela požiadať o ten príspevok na starostlivosť o dieťa, ale to nie je vecou legislatívy, to je vecou interného nariadenia, ako to v čo najväčšej možnej miere zjednodušiť tak, aby sa tie peniaze dostali ani nie tak k tým rodičom, ako do toho zariadenia, kde je dieťa umiestnené.
Takže ja vás chcem veľmi pekne poprosiť, aby ste sa zamysleli nad tým, že čo všetko nám môže priniesť tento návrh zákona, aké pozitíva, nie je ich málo a tak, ako povedal Jožko Mihál, ja si myslím, že toto je asi jedno z najlepších a najosožnejších možností, ako čerpať Európsky sociálny fond, ktorý má samostatnú prioritnú os zameranú na zosúlaďovanie rodinného a pracovného života, a neviem si predstaviť ako racionálnejšiu vec, ako dať to tým pracujúcim alebo študujúcim, teda aktívnym rodičom, ktorí majú dieťa buď v materskej škôlke, neziskovej organizácii alebo u inej fyzickej osoby. Ďakujem veľmi pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, na túto schôdzu predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetný návrh predkladám s cieľom podporiť možnosti pre pracujúcich rodičov získať peňažné prostriedky pre náhradnú starostlivosť o deti vo veku od 0 do 6 rokov, prípadne do času, kedy nastúpia na povinnú školskú dochádzku, a zároveň podporiť účasť detí na predškolskom vzdelávaní u poskytovateľov starostlivosti o deti podľa zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa.
Podporujú sa tak aj nízkopríjmové kategórie mladých rodín. Budú mať možnosť umiestniť dieťa napríklad do materskej školy, kde by si uhrádzanie nákladov na pobyt dieťaťa nevedeli z finančných dôvodov dovoliť, pretože výška príspevku rodičov na pobyt ich dieťaťa v materskej škole by bola nad ich finančné možnosti. Zároveň sa tým podporí inštitucionalizácia detí z nízkopríjmových rodín, ktoré síce nepoberajú dávku v hmotnej núdzi, ale prostredie pre vývoj ich detí môže poskytovať málo podnetov pre všestranný vývoj dieťaťa aj jeho prípravu na školskú dochádzku. Tento návrh zákona zároveň v omnoho širšej miere podporuje zosúladenie rodinného a pracovného života predovšetkým pre mladé rodiny, ktoré sa starajú o deti vo veku do 6 rokov. Vytváraním podmienok pre umiestnenie detí do starostlivosti inej vhodnej právnickej alebo fyzickej osoby sa umožní efektívny návrat predovšetkým žien do pracovného procesu, čím prispieva aj k podpore rovnosti príležitostí. Podľa súčasného právneho stavu má nárok na príspevok ten rodič, ktorý pracuje alebo študuje, zároveň zverí dieťa do starostlivosti materskej školy, neziskovej organizácie alebo inej fyzickej osoby. Ide však len o deti vo veku len do 3 rokov alebo do 6 rokov, ak je ich zdravotný stav dlhodobo nepriaznivý. Ďalšou podmienkou je, že oprávnené osoby nepoberajú rodičovský príspevok alebo materskú na ďalšie dieťa staršie ako 6 týždňov.
Predmetným návrhom zákona upravujeme podmienky čerpania prostriedkov tak, aby príspevok na starostlivosť o dieťa získali pracujúci alebo študujúci rodičia, ktorí dajú svoje dieťa do starostlivosti materskej školy, neziskovej organizácie alebo inej fyzickej osoby vo veku až do 6 rokov. Počas poberania materskej bude môcť rodič poberať aj príspevok na starostlivosť o dieťa, ale počas poberania rodičovského príspevku nie. Ak je však v rodine viac detí a rodič poberá rodičovský príspevok, potom môže získať príspevok len na dieťa staršie ako tri roky, ktoré zverí do starostlivosti materskej školy, neziskovej organizácie alebo inej fyzickej osoby. Príspevkom na starostlivosť o dieťa sa nahrádzajú prostriedky, ktoré rodič vynakladá na náklady spojené s tým, že dieťa odovzdá do starostlivosti materskej školy, neziskovej organizácie alebo inej fyzickej osobe.
Predložený návrh zákona teda má negatívny vplyv na štátny rozpočet, ale nemá vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie. Má pozitívny vplyv na zamestnanosť, nemá vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu v spoločnosti.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ešte maličkosť, nenájdete to v dôvodovej správe, ale prakticky všetky prostriedky na pokrytie nákladov spojených s týmto príspevkom na starostlivosť o dieťa idú z Európskeho sociálneho fondu. Ďakujem.

Ja chcem oceniť, že za tým pultom sme videli takú neopozeranú tvár zo SMER-u, ja som sa s vami rada zoznámila týmto spôsobom a chcela by som vás ale poprosiť o niečo. Že pred chvíľou vystúpili pán poslanec Mihál, pán poslanec Novotný a polhodinové prejavy venovali tomu, aby zdôvodnili svoje pozmeňovacie návrhy. Tak ja by som sa vás napríklad chcela opýtať, že čo myslíte tou zmenou v bode 2, úprava v nadväznosti na potrebu vyplývajúcu z praxe, chcem vedieť teda, že čo priniesla aplikačná prax a prečo ste prišli s takýmto pozmeňovacím návrhom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja považujem za mimoriadne podlé a zbabelé a nehodné ministra obrany, že tu nesedí, že vystúpil v rozprave, nahádzal kilá špiny na ľudí, okrem iného na Ľuba Galka, a potom zdúchol zo sály, zdúchol z rozpravy, ktorá sa týka prípadu, ktorý je v prvom rade jeho maslom na hlave. Keby tu pán minister sedel, ja by som skutočne rada vedela, ako zodpovie na všetky otázky, ktoré vo svojom argumentačne silnom prejave nastolil Ľubo Galko. Ako by reagoval na všetky argumenty, ktoré snáď všetkých zdravo zmýšľajúcich v tejto sále aj mimo nej presvedčili o tom, že na čele ministerstva obrany je klamár. A ja si myslím, že zbabelý klamár. A na takých by som poslala minimálne hurikán z Českej republiky.

Chcem vám prečítať krátky úryvok z článku, ktorý tiež uverejnil denník SME v týchto dňoch. Možnože viete, možnože nie, spustili nový server, ktorý sa volá Rómovia. sme. sk, je fajn to občas navštíviť. Tam uvidíte, že to čo tu pred chvíľou hovoril aj pán poslanec Kuffa sa úplne míňa nejakému obrazu z reality, pretože to je naozaj obraz z ideálneho sveta, ktorý ale v tých rómskych osadách, žiaľbohu, nefunguje. Podtitul z toho článku je: "Bez škôlky po slovensky nerozumejú." Je to reportáž z Keceroviec, ktorá má veľmi známu rómsku osadu. Neviem, koľkí z vás tam boli. Len krátky úryvok:
"V prvom ročníku sa hlási iba polovica detí. Učiteľka sa ich totiž spýtala, kto chodil do škôlky. Deti, ktoré ani nehovoria po slovensky začínajú v nultom ročníku. Nie vždy to stačí. Prepadáva až polovica prvákov," polovica prvákov, "čo je najviac na škole."
"Ona nevie čítať," smeje sa štvrták Lukáš svojej spolužiačke na slovenčine. Natália naozaj ledva hláskuje slová. Nie jej vôbec nič rozumieť.
Štvrták? To je, koľko má to dieťa rokov? Desať? Bez toho, aby tie deti chodili do škôlky, nič nedosiahneme. Môžme mať prípravné ročníky, môžme mať nulté ročníky. Nedosiahneme z ich základným vzdelaním absolútne nič.
Posledná vec, na ktorú by som rada upriamila vašu pozornosť. V Spojených štátoch amerických, v Spojených štátoch funguje obrovský program, ktorý pôvodne spustili pre indiánske deti v rezerváciách na základných školách. Išlo o to, aby ich alternatívnym spôsobom vzdelávali, momentálne ten program funguje zhruba 10 rokov a začali to evaluovať. BBC uverejnilo perfektnú reportáž, mám to aj v printovej verzii, pokiaľ by ste mali záujem. Tie centrá sa volajú The Sure Start Centers a názov toho článku je: "Are children really benefiting?" To znamená, že po desiatich rokoch zisťujú, či skutočne to prinieslo to, čo si od toho očakávali. Funguje to len na základných školách a zistili, že sa to míňa účinku. Napchali do toho strašne veľa peňazí. A ten dôvod, prečo sa to míňa účinku na tých základných školách, je ten, že je príliš neskoro. Deti, ktoré začnú chodiť do týchto škôl, jednoducho už nedokážu zmeniť, nedokážu podchytiť tie prvé ročníky, ich doslova učia to, čo u nás na tých školách na zmiešanom území. (Zaznievanie gongu.) Učia ich umývať si ruky a chodiť na záchod a jemnú motoriku a držať pero alebo ceruzku v ruke, ale začínajú príliš neskoro. Strácajú veľa drahocenného času a stojí to strašne veľa peňazí, takže jednoznačne z tejto analýzy, ktorá sa konala po celých Spojených štátoch na všetkých relevantných školách, a robili to univerzitní profesori plus s ľuďmi z aplikačnej praxe, to znamená z tých dotknutých škôl, jednoznačne z toho vyplynulo, že ak sa ten program The Sure Start Centers nebude nadväzovať na predškolskú výchovu, tak to budú vyhodené peniaze a efektivita bude absolútne nulová.
Tým, ktorí ma počúvali v sále, ďakujem za pozornosť. Opäť veľmi dúfam, že tento návrh zákona posuniete aspoň do druhého čítania, kde som otvorená akýmkoľvek pozmeňujúcim návrhom. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja mám len pár poznámok k tejto téme a k rozprave k tomu všetkému, čo tu odznelo.
Po prvé by som chcela upriamiť vašu pozornosť na článok z denníka SME z 10. 10., rok 2007. "Materské školy sú potrebné," tvrdí Čaplovič. "Naďalej trvám na tom, aby sa zaviedla na Slovensku povinná predškolská dochádzka pre 5-ročné deti a, samozrejme, s perspektívou aj pre 4-ročné deti. Čaplovič sa v článku pýta prečo by sme povinnú dochádzku do materských škôl nemohli zaviesť aj na Slovensku, keď tak spravili vo Veľkej Británii a v Nemecku." Povinná zaškolenosť detí je veľmi dôležitá a považuje ju za prioritnú. To je odkaz pre pánov a panie poslankyne zo SMER-u.
K tomu ešte doložím koncepciu predškolskej výchovy v roku 2006. Tá mala za cieľ podporiť predškolskú dochádzku. Poviem vám, ako definovala materskú školu, a to je odkaz pre všetkých tých, ktorí majú pocit, že tu predkladám niečo, prečo budú ľudia a rodičia a ich deti trpieť. Materskú školu charakterizovala ako prostredie, kde dieťa získava bohaté skúsenosti, poznatky, jazykový prejav. Je jedinou výchovno-vzdelávacou inštitúciou zámerne stimulujúcou učenie a socializáciu dieťaťa v období pred jej vstupom do základnej školy. Boli navrhnuté v tejto koncepcii v roku 2006 dve alternatívy:
1. Povinné zaškolenie päťročných detí v materskej škole.
2. Dobrovoľná bezplatná predškolská výchova päťročných detí.
Ministerstvo si vypracovalo analýzu v tom čase a jednoznačne odporučilo prvú alternatívu, teda podporu zavedenia povinnej materskej školskej dochádzky.
Pre kolegov z klubu OĽaNO a pre všetkých, ktorí sú fanúšikmi rómskych reformátorov. Ja som teda. Chcem upriamiť vašu pozornosť na slová splnomocnenca vlády pre rómske komunity pána Polláka, ktorý povedal, že povinná predškolská výchova je základom rómskej reformy, ktorú tu všetci v tomto pléne očakávame. Očakávame ju už rok. Keď príde takýto návrh z jeho dielne a ten môj nepodporíte len pre to, že som z liberálnej SaS, tak ja budem prvá, ktorá za takýto návrh zákona zahlasuje. Ďalšia vec. Mám pre vás, pre všetkých odkaz od slávnych učiteliek z Dobšinej. Iste si všetci spomínate na ten otvorený list, ktorý adresovali prakticky všetkým politikom, to obletelo celé Slovensko. (Čítanie správy z mobilného telefónu.) Učiteľky z Dobšinej vám odkazujú:
"Nutnosť povinnej predškolskej prípravy pre rizikové deti z neprispôsobivých rodín minimálne tri roky, v škole vidíme aké-také pokroky cca po troch rokoch, kedy je dieťa inštitucionalizované v škôlke. Bolo by dobré zapojiť aj rodičov, podľa nás u nich treba začať ešte skôr. Čo dieťa nedostane do tretieho roku života, to nemá šancu dobehnúť už nikdy. Držíme vám palce."
(Koniec čítania správy z mobilného telefónu.)
Takže to je odkaz. Keď už nepočúvate mňa, počúvajte, prosím vás pekne, kolegovia, aspoň tie učiteľky z Dobšinej, ktoré vám niečo poslali. (Ruch v sále.)
Môžem poprosiť? (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)