Videokanál poslanca

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Dovoľte mi, kolegovia a kolegyne, aby som predniesla dôvodovú správu k môjmu návrhu zákona. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, teda školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladá na rokovanie Národnej rady poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Lucia Nicholsonová. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zakotviť do nášho právneho poriadku dvojicu opatrení, ktoré by napomohli lepšiemu zvládnutiu nežiaducich spoločenských javov v sociálne znevýhodnenom prostredí.
Prvým z navrhnutých opatrení je zavedenie povinného nástupu do materskej školy pre deti vo veku od troch rokov, ktoré pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia, čím sa týmto deťom umožní postupná a plynulá adaptácia na školské prostredie. Ako predkladateľka považujem súčasnú úpravu takzvanej predškolskej dochádzky za jednu z príčin existencie nultých ročníkov, pri ktorých k prirodzenému kontaktu s väčšinovým prostredím už prichádza neskoro, nehovoriac o tom, že finančná úspora z nultých ročníkov by sa mohla efektívnejšie využiť na financovanie povinnej dochádzky do materskej školy pre deti, ktoré sa potrebujú adaptovať na školské prostredie. Nulté ročníky z uvedeného dôvodu navrhujem zrušiť, keďže ich socializačné funkcie by v dostatočnom časovom predstihu plnila povinná návšteva materskej školy od troch rokov veku dieťaťa. Šesťročný žiak nultého ročníka je už vo výraznejšej miere formovaný prostredím, v ktorom dovtedy žil a je ťažšie tvarovateľný novým prostredím, než trojročné dieťa hravou formou v materskej škole. Väčšina tých detí bez škôlok nikdy nezvládne náš vzdelávací systém a štát bez prijatia tohto návrhu bude naďalej podporovať rozrastanie armády nevzdelaných ľudí, ktorí sa v živote nikdy nebudú schopní uplatniť.
Druhým z navrhnutých opatrení je opatrenie určené pre žiakov piateho až deviateho ročníka základných škôl s výnimkou cirkevných škôl, a to zavedenie predmetu výchova k zodpovednému rodičovstvu. Zavedenie tohto predmetu ako povinného predmetu by bolo vecou riaditeľa základnej školy, ale malo by byť v praxi zavádzané na tých školách, kde je napríklad vyšší počet neželaných tehotenstiev žiačok základných škôl, s cieľom predchádzať tomuto nežiaducemu javu. Z aplikačnej praxe vyplýva, že je čoraz viac detí, ktoré majú deti a učitelia na školách si s tým nevedia poradiť. Tieto deti nie sú mentálne pripravené na zvládnutie rodiny a vlastných detí, pretože často ani nevedia, ako vlastne otehotneli. Preto považujeme za veľmi dôležité poučiť ich o zodpovednom prístupe k rodičovstvu a to na školách, keďže v rodinách sa im takéhoto prístupu častokrát nedostáva.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, životné prostredie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať v každom prípade pozitívny sociálny vplyv.
Veľmi pekne ďakujem.

Ja som teda chovala strašne veľa psov, od jazvečíka cez čivavu až po Stredoázijského ovčiarskeho psa. Inak vôbec nerozumiem pánovi Danišovi, o čom teraz rozprával. Keby sme mali merať výšku v kohútiku, tak Írsky vlkodav by bol podľa tohoto zakázané plemeno a pritom to je jeden z najmierumilovnejších psov, tak ako skutočne nerozumiem, že o čom rozprávate, lebo centimetre v kohútiku ešte z nikoho nerobia nejakého zabijaka, zo žiadneho psa a môžem vám povedať, ja mám Stredoázijského ovčiarskeho psa, ktorý je považovaný za pomerne nebezpečné plemeno, ale to je mačiatko, lebo tak sme ho vychovali a naposledy ma pokúsala čivava. Takže, ako niekde v tom vašom návrhu je obrovský problém. Lebo ja vám poviem, v čom je ten problém, že veľkí psi ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Reakcia na pána poslanca Simona, áno?

Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR
...veľkí psi, áno, veľkí psi útočia oveľa menej ako zakomplexovaní krpatí psi a tak je to presne aj medzi ľuďmi. Zakomplexovaný jedinec bude oveľa viacej skučať a nadávať každému a kúsať, ako ten, kto sa proste obzerá okolo seba a nevidí dôvod zaútočiť. Pretože je dosť veľký na to, aby sa zdvihol len vtedy, keď ide skutočne o nejakú veľkú vec.

Ďakujem pekne. Ja som sa prihlásila do rozpravy, lebo chcem predložiť dva pozmeňujúce návrhy a oba tieto pozmeňujúce návrhy vzišli jeden priamo a druhý nepriamo z mojej skúsenosti z Jarovníc, kde som sedela ako členka okrskovej komisie aj s kolegom Poliačikom, takže vyslovene z aplikačnej praxe.
Ako asi viete, Jarovnice, to je obec s najväčšou rómskou osadou. Je tam okolo 5-tisíc ľudí v osade a vlastne majoritná časť je dnes minoritná časť, je tam asi 900 Nerómov. Boli sme tam teda na tom prvom aj druhom kole prezidentských volieb a videli sme okrem iného, ako volia analfabeti, teda ľudia, ktorí si ani nedokázali prečítať hlasovací lístok. A akokoľvek absurdné sa to môže zdať, že negramotní napriek tomu, že máme desaťročnú povinnú školskú dochádzku a že teda negramotní majú taký istý alebo jeho váha hlasu je taká istá ako váha hlasu univerzitného profesora, tak faktom je, že to bol šokujúci zážitok. Ale je nám jasné, že nič lepšie ako demokracia nebolo vymyslené. Má to svoje úskalia. Toto považujem za jedno z nich. Ale, samozrejme, to volebné právo sa nedá nijakým spôsobom oklieštiť podľa vzdelania alebo podľa iných parametrov.
A preto som si dovolila predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý vlastne pravdepodobne nebude úplne eliminovať to, aby analfabeti chodili k volebným urnám, ale bude eliminovať to, aby si so sebou prinášali radcov, ktorí im explicitne ukážu, že koho majú na tom hlasovacom lístku zaškrtnúť. Lebo toto som videla, teda toto bola tá bežná prax. Prišiel negramotný človek do volebnej miestnosti, dostal hlasovaní lístok. Mal so sebou takého že informátora, nazvime to, čo mu zákon inak umožňuje, a ten namiesto toho, aby mu prečítal celý ten hlasovací lístok, tak proste len ukázal prstom, že kde má urobiť ten krížik. Mnohí z tých analfabetov nezvládli ani toto, takže odovzdávali potom hlasovacie lístky, kde bola zakrúžkovaná pečiatka alebo zakrúžkovaný dátum na hlasovacom lístku, poprípade urobili tri krížiky, akože sa podpisujú.
A tá úprava je nasledovná. My nebudeme brániť negramotným ľuďom teda, aby volili, oni majú právo zobrať si niekoho, kto im pomôže prečítať ten hlasovací lístok, ale ten rozdiel bude v tom, že akonáhle negramotný človek príde s tým svojím informátorom do volebnej miestnosti, tak člen okrskovej komisie mimo volebnú miestnosť ho poučí o tom, ako má, v čom má spočívať tá poradcovská činnosť. To znamená, že tam pôjde naozaj iba o suché prečítanie hlasovacieho lístku bez ovplyvňovania toho, že pre koho sa v konečnom dôsledku ten negramotný rozhodne. A poistené to bude ešte v tom, že ten člen okrskovej komisie odkáže na príslušný paragraf Trestného zákona. Teda, že ak by sa správali inak, ako im povie člen okrskovej komisie, tak sa dopúšťajú trestného činu.
Ja vám prečítam ten pozmeňujúci návrh, jeho presné znenie.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej a Martina Poliačika o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku (tlač 659).
V § 20 odsek 6 znie:
"(6) Volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre zdravotné postihnutie alebo preto, že nemôže čítať alebo písať a oznámi pred hlasovaním túto skutočnosť okrskovej volebnej komisii, má právo vziať si so sebou do osobitného priestoru na úpravu hlasovacích lístkov inú osobu spôsobilú upraviť hlasovací lístok podľa jeho pokynov a zákona a vložiť do obálky. Takouto osobou nemôže byť člen okrskovej volebnej komisie. Obidve osoby pred vstupom do osobitného priestoru na úpravu hlasovacích lístkov člen okrskovej volebnej komisie poučí o spôsobe hlasovania a o skutkovej podstate trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda."
Odôvodnenie: Cieľom úpravy je zabezpečiť čo najvyššiu mieru nezávislosti rozhodovania voliča, ktorý pre zdravotné postihnutie alebo pre negramotnosť nedokáže vykonať hlasovanie za plentou sám, ale potrebuje na úpravu hlasovacieho lístku asistenciu inej osoby. Poučením jeho, ako aj osoby, ktorá mu má pri voľbe pomôcť, sa má zdôrazniť neprípustnosť manipulácie a možné spáchanie trestného činu, pri ktorom niekto núti násilím alebo hrozbou násilia, alebo ľsťou k výkonu ústavného práva voliť.
Takže toľko ten pozmeňovák k negramotným.
A ešte odkaz pre pána ministra, že podľa vašich pokynov som sa spojila s legislatívcami a tí povedali, že po legislatívnej stránke je to v poriadku.
Ďakujem. Dobre.
A ten druhý pozmeňovák sa týka toho, že to, že volili analfabeti, a teda rozhodovali o budúcom smerovaní tejto krajiny, napríklad aj v tých prezidentských voľbách, vyznievalo ešte o to absurdnejšie, že tí šikovní mladí ľudia, ktorých máme v zahraničí, voliť nemohli. Takže ten môj druhý pozmeňovák sa týka toho, aby aj ľudia v zahraničí mohli voliť, a to aj pri dvojkolových voľbách, to znamená aj pri voľbe prezidenta.
Voľby cez internet by boli ideálne, ale je to príliš veľké sústo, takže ja som sa vo svojom pozmeňováku sústreďovala predovšetkým na to, aby mohli voliť cez naše zastupiteľské úrady. Majú aspoň tú možnosť. Ja viem, že pri parlamentných voľbách môžu voliť cez poštu, ale bolo by ideálne, keby všade tam, kde máme zastupiteľské úrady, mohli voliť na zastupiteľskom úrade, kde sa vytvorí okrsková komisia, ktorá bude pozostávať minimálne z troch členov, a v pozícií starostu alebo primátora bude, bude šéf zastupiteľského úradu. A sú tam upravené aj tie lehoty časové, lebo my si uvedomujeme, že sú tam iné časové pásma a že, samozrejme, hlavne pri tých dvojkolových je to rozhodujúce, takže je tam 48-hodinová lehota, kedy sa skôr môžu uskutočniť takého voľby.
Prečítam vám aj ten druhý pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Poliačika a Lucie Nicholsonovej k vládnemu návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku (tlač 659).
V § 8 sa za odsek 3 vkladajú odseky 4 až 6, ktoré znejú:
"(4) Pri voľbách prezidenta Slovenskej republiky a voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky volebný okrsok vytvori aj každá diplomatická misia a každý generálny konzulát (ďalej len "zastupiteľský úrad"). Volebný okrsok v zahraničí komunikuje priamo so štátnou komisiou. Vo volebnom okrsku v zahraničí je možné voliť len s hlasovacím preukazom podľa § 55 ods.1, § 106 ods. 1 alebo po predložení cestovného dokladu podľa § 106 ods. 4.
(5) Pre účely tohto zákona pri voľbe prezidenta a pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky má zastupiteľský úrad postavenie ako obec a vedúci zastupiteľského úradu má postavenie starostu obce.
(6) Ustanovenie odseku 5 sa nevzťahuje na § 9 až § 11."
Odôvodnenie: Cieľom je zabezpečiť možnosť zúčastniť sa volieb občanom Slovenskej republiky aj mimo územia Slovenskej republiky, k čomu je potrebné vytvoriť volebné okrsky aj na veľvyslanectvách a generálnych konzulátoch Slovenskej republiky, ktoré budú podriadené priamo štátnej komisii. Volebné okrsky mimo územia SR nevedú stály zoznam voličov, zoznam voličov ani námietkové konanie v tejto veci. Účasť vo voľbách mimo územia SR prebieha na základe hlasovacieho preukazu alebo pri voľbách prezidenta SR aj cestovného dokladu.
V § 14 odsek 1 znie: "(1) Členom volebnej komisie môže byť ten, kto dovŕšil 18 rokov veku a je spôsobilý na právne úkony a je občanom Slovenskej republiky."
Odôvodnenie: Z dôvodu zavedenia inštitútu voľby na zastupiteľských úradoch v zahraničí sa mení podmienka pre členstvo vo volebnej komisii tak, že namiesto trvalého pobytu na území SR je potrebné občianstvo SR.
V § 14 ods. 2 prvá veta znie: "Volebná komisia utvorená na území Slovenskej republiky musí mať najmenej päť členov a volebná komisia utvorená mimo územia Slovenskej republiky musí mať najmenej troch členov."
Odôvodnenie: Podmienka päťčlennej volebnej komisie sa bude vzťahovať iba na komisie vytvorené na území Slovenskej republiky. Pri komisiách vytvorených na zastupiteľských úradoch a generálnych konzulátoch je nevyhnutný najnižší počet troch členov.
Samozrejme, že niektoré konzuláty proste alebo zastupiteľstvá nemajú taký počet ľudí, takže preto sme to znížili na troch.
V § 16 ods. 3 sa za tretiu vetu vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie: "Hlasovanie mimo územia Slovenskej republiky možno začať aj ukončiť najviac o 48 hodín skôr v závislosti od miestneho časového pásma."
Z dôvodu rôznych časových pásiem na jednotlivých kontinentoch, kde sa nachádzajú zastupiteľské úrady, je prakticky nevyhnutné začať hlasovanie skôr, najviac o 48 hodín. Cieľom je okrem prispôsobenia sa miestnemu času aj urýchlenie doručovania volebných zápisníc štátnej komisii.
V § 42 ods. 7 v druhej vete sa za slovo "úradov" vkladajú slová "a zastupiteľským úradom priamo".
Odôvodnenie: Ministerstvo pošle hlasovacie lístky aj priamo diplomatických misiám a generálnych konzulátom.
V § 54 ods. 2 sa za slovo "poštou" vkladajú slová "a osobne na zastupiteľskom úrade spôsobom podľa ods. 1 písm. b)".
Odôvodnenie: Ako ďalší spôsob voľby do Národnej rady Slovenskej republiky mimo územia SR sa okrem voľby poštou pridáva aj možnosť voliť osobne na niektorých druhoch zastupiteľských úradov na základe hlasovacieho preukazu.
V § 104 ods. 5 v prvej vete sa za slovo "obciam" vkladajú slová "a zastupiteľským úradom priamo".
Odôvodnenie: Ministerstvo pošle hlasovacie lístky aj priamo diplomatických misiám a generálnych konzulátom.
To je všetko z mojej strany. Ja by som ešte poprosila, aby sa o každom z tých mojich pozmeňovacích návrhoch hlasovalo samostatne, pán spravodajca, ďakujem pekne.
A vás, ctené kolegyne a ctení kolegovia, veľmi pekne prosím, aby ste tieto návrhy zákonov podporili, lebo taktiež sú teda úplne apolitické, a myslím, že všetkým by nám malo ísť o to, aby sa jednak viacej sprísnili tie podmienky pre to, ako majú voliť ľudia, ktorí napriek povinnej školskej dochádzke nevedia čítať a písať a rozhodujú o budúcom smerovaní tejto krajiny, a na druhej strane myslím si, že by bolo celkom sympatické, keby sme voliť cez zastupiteľské úrady umožnili aj všetkým tým mladým a šikovným, ktorí sú za hranicami.
Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, to nebude procedurálny návrh. Ja sa chcem len poďakovať pánovi poslancovi Kuffovi rovnako, ako on ďakoval dámam tuto v sále za to, že mu naozaj tak veľmi leží na srdci, aby sa čo najviac detí v rómskych osadách rodilo do chudoby, poprípade končilo v latrínach a pozývam ho na takú spoločnú exkurziu po rómskych osadách, aby sme si pozreli, že ako sa tým deťom, na ktorých vám tak veľmi záleží, ako sa im vodí v tých rómskych osadách, pán Kuffa. A ešte také želanie na záver, že ja som bola na filme vášho brata "Všetky moje deti" a strašne som si na chvíľu želala, aby ste sa vymenili. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja by som teda chcela, keďže ma už do toho Ľudo Kaník namočil, že ja by som chcela všetky dámy teda z pléna poprosiť, žeby sme sa pod taktovkou pána Kaníka (smiech a potlesk v sále) stretli v kinosále a žeby sme spoločne prešli teda ten návrh, ktorý sa predovšetkým týka žien. Ďakujem. O jednej.

Ďakujem pekne. Chcem oceniť teda vaše vystúpenie, ja by som sa tiež pod to podpísala, a teda my určite podporíme váš návrh.
Chcem k tomu nefungujúcemu pridať aj zákon o prídavku na dieťa, tam je tá, tam vznikla tá nahlasovacia povinnosť, myslím, že to už bolo dostatočne aj medializované a že sme si teda všetci vytvorili obraz na to, akým spôsobom boli úradníci, vaši úradníci na úradoch práce, pripravení na takúto zmenu zákona. Tam sa krásne ukazuje, aké je to nezmyselné, čo ste priniesli do tohto pléna a silou 83 poslancov aj schválili a presadili do praxe.
K tomu, samozrejme, zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý je protiústavný a má byť pilierom rómskej reformy a úplne vám zlyhal. Tam sa stačí pozrieť na obec napríklad Letanovce, keď sa odsťahovali Rómovia, aký bordel tam zostal. A keby váš zákon fungoval, tak by nikto neriešil celé týždne, že kto ten bordel odprace. Ten zákon vám zlyháva, pretože vaši vlastní ľudia na úradoch na to nie sú pripravení a nie sú na to pripravení, samozrejme, ani primátori a starostovia. Ale nič v zlom voči nim. Pretože byť na také niečo pripravený, to chce naozaj obrovské sústo aj odvahy, aj peňazí, aj všetkého možného a to ste vy jednoducho neurobili.
Ja si pamätám premiéra, keď tu bol nedávno v pléne a vyhlásil, že vy nemáte problém zmeniť zákon, ak sa ukáže, že v aplikačnej praxi zlyháva. Tak ja by som vás chcela vyzvať, toto sú určite dva zákony, ktoré musíte zmeniť: zákon o prídavku na dieťa a zákon o hmotnej núdzi.
A tiež by som vás chcela poprosiť, aby ste už nepredkladali nič nové, čo nemáte dotiahnuté a prediskutované, ale, naopak, zamyslite sa nad tým, či nie je jednoduchšie podporiť niečo, čo dáva zmysel, tak ako napríklad Kaníkov návrh.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja som chcela pôvodne reagovať vo faktickej, ale to by asi nevydalo dosť času na to, čo chcem povedať.
Ja by som sa chcela poďakovať Jozefovi Mihálovi, ale aj pani poslankyni Lucii Žitňanskej, ona poukázala na to, že ten zákon o pomoci v hmotnej núdzi sa dal zmeniť a dal sa do toho vniesť princíp zásluhovosti aj za súčasného znenia ústavy Slovenskej republiky. Takýto návrh zákona sme nechali pánovi ministrovi Richterovi v šuflíku. Žiaľbohu, chceli byť pápežskejší ako pápež a predložili niečo, čo je protiústavné. Veľmi zbežne vám poviem, ako sme ten princíp zásluhovosti vnášali do toho zákona o pomoci v hmotnej núdzi my, tak aby to bolo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Bolo to tak, že my sme vyňali z dávky v hmotnej núdzi príspevok na bývanie. Urobili sme z neho samostatnú sociálnu dávku a ponechali sme vlastne iba o to znížený základ. To znamená, dnes to je nejakých 60 eur. Po našom to malo byť nejakých 38 eur, čím sme vyhoveli teda článku 39 Ústavy Slovenskej republiky, to mal dostávať každý bez ohľadu na to, či chce byť aktívny, alebo nechce byť aktívny. V prepočte to bolo to jedno teplé jedlo denne, za čo sme boli nazývaní zo strany SMER, že sme hyeny a že sme asociálni a že proste, chceme proste už tú chudobu úplne obrať aj o to posledné, ale nikomu sme nepriznávali nulu. Nikomu. My sme len povedali, že celý ten zvyšok tej dávky v hmotnej núdzi si môžu odpracovať cez aktivačné práce a dokonca v niektorých prípadoch by tí ľudia potom, ak by teda ten náš návrh prešiel, by dostali viac ako za súčasného stavu, ale nikto by sa neocitol v situácii, že by dostal nulu. Ja si myslím, že ten zákon o pomoci hmotnej núdzi mal strašne veľa aj iných úskalí, technických úskalí a vy na to narazíte. Vy na to narazíte v tej aplikačnej praxi, pokiaľ to Ústavný súd vôbec pustí ďalej, pretože ja si myslím, že ak dnes, samozrejme, neprejde ten návrh novely ústavy, tak sa presne ocitnete v tejto situácii, že dočkáte sa nálezu Ústavného súdu a on nebude môcť skonštatovať nič iné, len to, že prijatím tohto zákona ste porušili Ústavu Slovenskej republiky.
Ja si tiež spomínam na to, ako sa tu ohlasovala rómska reforma a všetci sme na to čakali, a vlastne po roku a pol jediné, čo sme sa dočkali, je protiústavný zákon. A on prišiel v čase, kedy tu silnela taká tá protirómska nálada a predkladatelia, samozrejme, v spolupráci so splnomocnencom, žiaľbohu, vsadili na to, že budú úspešní v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, pretože aj viacerí kolegovia, žiaľ, teda naskočili na túto hru a zahlasovali za protiústavný návrh zákona.
A preto sme sa dnes ocitli v takej situácii, v akej sme sa ocitli. To nie my znásilňujeme tú ústavu, to urobil niekto tým, že nechal prejsť protiústavný návrh zákona. V médiách to tiež prešlo len tak, ja si, ja si dosť dobre nespomínam, že by také ticho sprevádzalo prijatie protiústavnej normy, ako sprevádzalo tento zákon o pomoci v hmotnej núdzi, takže vám to akoby prešlo, a ja to hovorím úplne úprimne, tým, že predkladáme tento návrh novely ústavy, akokoľvek až vulgárne sa to zdá byť, čo tým sledujeme, je znovu otvoriť diskusiu o tom, či je normálne, aby sa poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, aby zahlasoval za protiústavný zákon. Nehovoriac už o tom, to už nechávam tak trochu bokom, že keď my sme predkladali ten náš, tak naozaj sme boli za hyeny a ja teraz ani, ani neviem, že aký je ten správny výraz, keď ste predložili plénu to, čo ste predložili. To znamená, že v niektorých prípadoch tí ľudia nebudú mať ani na to jedno teplé jedlo denne. Teplé jedlo denne, dobre som to povedala? Dobre.
Takže ono naozaj táto naša iniciatíva teraz smeruje k tomu, že ja chcem vidieť, ako zahlasujete, ja chcem vidieť, či podporíte zmenu ústavy tak, aby sa dostal do súladu s ústavou váš protiústavný zákon o pomoci v hmotnej núdzi, alebo či to necháte len tak prejsť, lebo ak to necháte len tak prejsť, tak potom celý ten zákon o pomoci v hmotnej núdzi nebol ničím iným, iba marketingovým ťahom, pretože ste potrebovali vypáliť Kotlebovi rybník, pretože ste potrebovali si nahnať k sebe, samozrejme, voličov, či už od neho, alebo teda z majority, ktorá má po krk tých, čo cudzopasia na sociálnom systéme. A šliapli ste podľa mňa vedľa, je mi strašne ľúto, že, že vlastne aj teraz, keď rokujeme o tejto zmene ústavy, takže vás tu nie je viacej, a ešte o to viac mi je ľúto, že sa ani nezapájate do tejto diskusie, pretože ak tu má niekto maslo na hlave, tak to určite nie sme my ako predkladatelia tejto účelovej novely, ale ste to vy, pretože ste zahlasovali ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za protiústavný zákon. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Možno to bude znieť absurdne ako od predkladateľky alebo od jednej z predkladateliek tohto návrhu zmeny ústavy, ale ja s vami vo všetkom súhlasím. To, ja s vami vo všetkom súhlasím. Táto situácia vôbec nemala nastať a ona by nenastala, keby sa väčšina z tejto snemovne nezbláznila a nešla proti tomu, načo sľubovala alebo teda skladala sľub, keď prisahala na Ústavu Slovenskej republiky, že si ju bude ctiť. Pretože to, čo ste schválili v tejto snemovni, je vrcholne protiústavné. To je druhá vec, že z našej strany toto tiež chápte ako pokus na to upozorniť. A ja som veľmi rada, že pani poslankyňa vystúpila a povedala to, čo povedala. Faktom ale je, že my si v tomto spytovať svedomie nemusíme. A všetci tí, ktorí zahlasovali proti protiústavnému návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, tí, ktorí by si mali spytovať svedomie, to sú tí, ktorí zaňho zdvihli ruku. A ja som veľmi zvedavá, ako sa vysporiadajú jednak s týmto návrhom, lebo ono je to tak trošku aj test, a jednak s tým, ako potom v náleze rozhodne Ústavný súd Slovenskej republiky, pretože budete mať veľký problém všetci, ktorí ste zahlasovali za protiústavný zákon o pomoci v hmotnej núdzi.

Ďakujem veľmi pekne. Sa ospravedlňujem, že som vás odsunula, ja budem hovoriť veľmi krátko. Chcem iba povedať, že po celý ten čas, čo sa teda pripravoval ten zákon alebo návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý napokon teda Národná rada Slovenskej republiky aj schválila, vediac, čo sa v tom návrhu zákona ocitne, som očakávala alebo teda sme očakávali, že to bude súbežne s návrhom novely ústavy, kde sa budú novelizovať práve tie články ústavy tak, aby to bolo v súlade s tým zákonom.
Ja si myslím, že nie je správne, to je fakt, nie je správne, keď sa má ústava prispôsobovať zákonom. Myslím si, že by sme mali v prvom rade dbať o to, aby sme v tejto Národnej rade Slovenskej republiky prijímali len také zákony alebo len také návrhy, ktoré už sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. To sa však v tomto prípade nestalo. A preto, prosím, chápte túto našu snahu ako úprimnú snahu o to, aby sa ten zákon o pomoci v hmotnej núdzi dal do súladu s ústavou. Ten čl. 39 hovorí úplne jasne. Tam ide o nepodmienené dávky, ktoré prináležia každému, kto sa ocitne v hmotnej núdzi. Jediné, čo touto novelou sledujeme, je to, aby bolo možné podmieniť poberanie dávok v hmotnej núdzi nejakou aktivitou, pretože my sme to hovorili už niekoľkokrát, s filozofiou toho zákona, ktorý tu bol schválený, my problém nemáme. My len chceme, aby to bolo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, aby nevznikali žiadne pochybnosti. Viete veľmi dobre, že sa vyzbieralo 30 podpisov od poslancov. Obrátili sme sa na Ústavný súd práve z toho dôvodu, že od začiatku sme namietali nesúlad s ústavou. Nie preto, že by sme nesúhlasili s tým princípom zásluhovosti, ktorý ste do toho vniesli, do poberania dávok v hmotnej núdzi, ale práve preto, že si myslíme, že trvácnosť toho zákona a to, aký bude mať úspech, a zavedenie teda do tej aplikačnej praxe, úzko súvisí s tým, či je alebo nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, resp. s čl. 39, ktorý sa snažíme novelizovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Lucia Nicholsonová a Jozef Mihál s cieľom odstrániť pochybnosti o súlade zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej teda len zákon o pomoci v hmotnej núdzi, s Ústavou Slovenskej republiky, ďalej len ústava.
Zákon o pomoci v hmotnej núdzi schválila Národná rada Slovenskej republiky dňa 26. novembra 2013, čím súčasne prelomila veto prezidenta Slovenskej republiky, ktorý uvedený zákon pôvodne prijatý 29. októbra 2013 vrátil Národnej rade Slovenskej republiky s niektorými výhradami. Strana Sloboda a Solidarita hlasovala proti tomuto návrhu z dôvodu existencie pochybností prezentovaných viacerými subjektmi o súlade schvaľovaného zákona s ústavou. Napriek tomu, že predkladatelia sú si vedomí, že právne normy možno vykladať reštriktívne aj extenzívne, ako aj napriek tomu, že oprávnenie vyslovovať konečný záver o súlade zákona s Ústavou je výlučne v kompetencii Ústavného súdu Slovenskej republiky, poslanci strany Sloboda a Solidarita sa pri hlasovaní riadili svojím poslaneckým sľubom a za zákon v predloženej podobe pri súčasnom ústavnom rámci nezahlasovali.
Predkladatelia tohto návrhu ústavného zákona nejdú nad rámec zákona o pomoci v hmotnej núdzi v podobe, v akej bol 26. novembra 2013 schválený, ale v súlade s jeho znením konkretizujú doterajšie veľmi všeobecné a príliš proklamatívne ustanovenie čl. 39 ods. 2 ústavy tak, aby do budúcna nevznikali pochybnosti o súlade zákona o pomoci v hmotnej núdzi s ústavou. V procese schvaľovania návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi rezonovala všeobecná zhoda veľkej časti poslancov Národnej rady na zvýraznení princípu zásluhovosti v oblasti pomoci v hmotnej núdzi, čo možno len oceniť. Avšak bez toho, aby sa odstránili pochybnosti o súlade schválenej normy s ústavou, bude existovať permanentná hrozba vyslovenia nesúladu prijatej normy s ústavou zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky. A ak sa tak stane, bude verejnosť celkom oprávnene spätne vnímať všetky aktivity vlády súvisiace so zavádzaním princípu zásluhovosti do systému hmotnej núdze iba ako správne načasovaný, ale krátkodobý marketingový ťah, pri ktorom sa možno aj vopred počítalo s tým, že schválený zákon bude mať životnosť do zverejnenia nálezu Ústavného súdu a že vina za neúspech celej myšlienky sa potom zvalí na Ústavný súd.
Keďže návrh zákona bol 26. novembra 2013 schválený hlasmi poslancov strany SMER - sociálna demokracia, ako aj s hlasmi deviatich poslancov z poslaneckého klubu OĽaNO, je s pomocou šiestich hlasov poslancov strany SaS zabezpečená pohodlná ústavná väčšina pre prijatie predkladaného ústavného zákona. V procese schvaľovania bude strana SaS mimoriadne flexibilne a ústretovo pristupovať k pozmeňujúcim návrhom z ktorejkoľvek časti politického spektra s cieľom dosiahnuť úplnú stotožnenosť relevantných politických strán s konečným znením návrhu tak, aby do budúcna už nevznikali pochybnosti o súlade Ústavy so zákonom o hmotnej núdzi schváleným 26. novembra 2013. Návrh ústavného zákona je v súlade s inými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh ústavného zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti ani sociálny vplyv. Ďakujem pekne.