Ďakujem pekne. Ja som sa prihlásila do rozpravy, lebo chcem predložiť dva pozmeňujúce návrhy a oba tieto pozmeňujúce návrhy vzišli jeden priamo a druhý nepriamo z mojej skúsenosti z Jarovníc, kde som sedela ako členka okrskovej komisie aj s kolegom Poliačikom, takže vyslovene z aplikačnej praxe.
Ako asi viete, Jarovnice, to je obec s najväčšou rómskou osadou. Je tam okolo 5-tisíc ľudí v osade a vlastne majoritná časť je dnes minoritná časť, je tam asi 900 Nerómov. Boli sme tam teda na tom prvom aj druhom kole prezidentských volieb a videli sme okrem iného, ako volia analfabeti, teda ľudia, ktorí si ani nedokázali prečítať hlasovací lístok. A akokoľvek absurdné sa to môže zdať, že negramotní napriek tomu, že máme desaťročnú povinnú školskú dochádzku a že teda negramotní majú taký istý alebo jeho váha hlasu je taká istá ako váha hlasu univerzitného profesora, tak faktom je, že to bol šokujúci zážitok. Ale je nám jasné, že nič lepšie ako demokracia nebolo vymyslené. Má to svoje úskalia. Toto považujem za jedno z nich. Ale, samozrejme, to volebné právo sa nedá nijakým spôsobom oklieštiť podľa vzdelania alebo podľa iných parametrov.
A preto som si dovolila predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý vlastne pravdepodobne nebude úplne eliminovať to, aby analfabeti chodili k volebným urnám, ale bude eliminovať to, aby si so sebou prinášali radcov, ktorí im explicitne ukážu, že koho majú na tom hlasovacom lístku zaškrtnúť. Lebo toto som videla, teda toto bola tá bežná prax. Prišiel negramotný človek do volebnej miestnosti, dostal hlasovaní lístok. Mal so sebou takého že informátora, nazvime to, čo mu zákon inak umožňuje, a ten namiesto toho, aby mu prečítal celý ten hlasovací lístok, tak proste len ukázal prstom, že kde má urobiť ten krížik. Mnohí z tých analfabetov nezvládli ani toto, takže odovzdávali potom hlasovacie lístky, kde bola zakrúžkovaná pečiatka alebo zakrúžkovaný dátum na hlasovacom lístku, poprípade urobili tri krížiky, akože sa podpisujú.
A tá úprava je nasledovná. My nebudeme brániť negramotným ľuďom teda, aby volili, oni majú právo zobrať si niekoho, kto im pomôže prečítať ten hlasovací lístok, ale ten rozdiel bude v tom, že akonáhle negramotný človek príde s tým svojím informátorom do volebnej miestnosti, tak člen okrskovej komisie mimo volebnú miestnosť ho poučí o tom, ako má, v čom má spočívať tá poradcovská činnosť. To znamená, že tam pôjde naozaj iba o suché prečítanie hlasovacieho lístku bez ovplyvňovania toho, že pre koho sa v konečnom dôsledku ten negramotný rozhodne. A poistené to bude ešte v tom, že ten člen okrskovej komisie odkáže na príslušný paragraf Trestného zákona. Teda, že ak by sa správali inak, ako im povie člen okrskovej komisie, tak sa dopúšťajú trestného činu.
Ja vám prečítam ten pozmeňujúci návrh, jeho presné znenie.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej a Martina Poliačika o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku (tlač 659).
V § 20 odsek 6 znie:
"(6) Volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre zdravotné postihnutie alebo preto, že nemôže čítať alebo písať a oznámi pred hlasovaním túto skutočnosť okrskovej volebnej komisii, má právo vziať si so sebou do osobitného priestoru na úpravu hlasovacích lístkov inú osobu spôsobilú upraviť hlasovací lístok podľa jeho pokynov a zákona a vložiť do obálky. Takouto osobou nemôže byť člen okrskovej volebnej komisie. Obidve osoby pred vstupom do osobitného priestoru na úpravu hlasovacích lístkov člen okrskovej volebnej komisie poučí o spôsobe hlasovania a o skutkovej podstate trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda."
Odôvodnenie: Cieľom úpravy je zabezpečiť čo najvyššiu mieru nezávislosti rozhodovania voliča, ktorý pre zdravotné postihnutie alebo pre negramotnosť nedokáže vykonať hlasovanie za plentou sám, ale potrebuje na úpravu hlasovacieho lístku asistenciu inej osoby. Poučením jeho, ako aj osoby, ktorá mu má pri voľbe pomôcť, sa má zdôrazniť neprípustnosť manipulácie a možné spáchanie trestného činu, pri ktorom niekto núti násilím alebo hrozbou násilia, alebo ľsťou k výkonu ústavného práva voliť.
Takže toľko ten pozmeňovák k negramotným.
A ešte odkaz pre pána ministra, že podľa vašich pokynov som sa spojila s legislatívcami a tí povedali, že po legislatívnej stránke je to v poriadku.
Ďakujem. Dobre.
A ten druhý pozmeňovák sa týka toho, že to, že volili analfabeti, a teda rozhodovali o budúcom smerovaní tejto krajiny, napríklad aj v tých prezidentských voľbách, vyznievalo ešte o to absurdnejšie, že tí šikovní mladí ľudia, ktorých máme v zahraničí, voliť nemohli. Takže ten môj druhý pozmeňovák sa týka toho, aby aj ľudia v zahraničí mohli voliť, a to aj pri dvojkolových voľbách, to znamená aj pri voľbe prezidenta.
Voľby cez internet by boli ideálne, ale je to príliš veľké sústo, takže ja som sa vo svojom pozmeňováku sústreďovala predovšetkým na to, aby mohli voliť cez naše zastupiteľské úrady. Majú aspoň tú možnosť. Ja viem, že pri parlamentných voľbách môžu voliť cez poštu, ale bolo by ideálne, keby všade tam, kde máme zastupiteľské úrady, mohli voliť na zastupiteľskom úrade, kde sa vytvorí okrsková komisia, ktorá bude pozostávať minimálne z troch členov, a v pozícií starostu alebo primátora bude, bude šéf zastupiteľského úradu. A sú tam upravené aj tie lehoty časové, lebo my si uvedomujeme, že sú tam iné časové pásma a že, samozrejme, hlavne pri tých dvojkolových je to rozhodujúce, takže je tam 48-hodinová lehota, kedy sa skôr môžu uskutočniť takého voľby.
Prečítam vám aj ten druhý pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Poliačika a Lucie Nicholsonovej k vládnemu návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku (tlač 659).
V § 8 sa za odsek 3 vkladajú odseky 4 až 6, ktoré znejú:
"(4) Pri voľbách prezidenta Slovenskej republiky a voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky volebný okrsok vytvori aj každá diplomatická misia a každý generálny konzulát (ďalej len "zastupiteľský úrad"). Volebný okrsok v zahraničí komunikuje priamo so štátnou komisiou. Vo volebnom okrsku v zahraničí je možné voliť len s hlasovacím preukazom podľa § 55 ods.1, § 106 ods. 1 alebo po predložení cestovného dokladu podľa § 106 ods. 4.
(5) Pre účely tohto zákona pri voľbe prezidenta a pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky má zastupiteľský úrad postavenie ako obec a vedúci zastupiteľského úradu má postavenie starostu obce.
(6) Ustanovenie odseku 5 sa nevzťahuje na § 9 až § 11."
Odôvodnenie: Cieľom je zabezpečiť možnosť zúčastniť sa volieb občanom Slovenskej republiky aj mimo územia Slovenskej republiky, k čomu je potrebné vytvoriť volebné okrsky aj na veľvyslanectvách a generálnych konzulátoch Slovenskej republiky, ktoré budú podriadené priamo štátnej komisii. Volebné okrsky mimo územia SR nevedú stály zoznam voličov, zoznam voličov ani námietkové konanie v tejto veci. Účasť vo voľbách mimo územia SR prebieha na základe hlasovacieho preukazu alebo pri voľbách prezidenta SR aj cestovného dokladu.
V § 14 odsek 1 znie: "(1) Členom volebnej komisie môže byť ten, kto dovŕšil 18 rokov veku a je spôsobilý na právne úkony a je občanom Slovenskej republiky."
Odôvodnenie: Z dôvodu zavedenia inštitútu voľby na zastupiteľských úradoch v zahraničí sa mení podmienka pre členstvo vo volebnej komisii tak, že namiesto trvalého pobytu na území SR je potrebné občianstvo SR.
V § 14 ods. 2 prvá veta znie: "Volebná komisia utvorená na území Slovenskej republiky musí mať najmenej päť členov a volebná komisia utvorená mimo územia Slovenskej republiky musí mať najmenej troch členov."
Odôvodnenie: Podmienka päťčlennej volebnej komisie sa bude vzťahovať iba na komisie vytvorené na území Slovenskej republiky. Pri komisiách vytvorených na zastupiteľských úradoch a generálnych konzulátoch je nevyhnutný najnižší počet troch členov.
Samozrejme, že niektoré konzuláty proste alebo zastupiteľstvá nemajú taký počet ľudí, takže preto sme to znížili na troch.
V § 16 ods. 3 sa za tretiu vetu vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie: "Hlasovanie mimo územia Slovenskej republiky možno začať aj ukončiť najviac o 48 hodín skôr v závislosti od miestneho časového pásma."
Z dôvodu rôznych časových pásiem na jednotlivých kontinentoch, kde sa nachádzajú zastupiteľské úrady, je prakticky nevyhnutné začať hlasovanie skôr, najviac o 48 hodín. Cieľom je okrem prispôsobenia sa miestnemu času aj urýchlenie doručovania volebných zápisníc štátnej komisii.
V § 42 ods. 7 v druhej vete sa za slovo "úradov" vkladajú slová "a zastupiteľským úradom priamo".
Odôvodnenie: Ministerstvo pošle hlasovacie lístky aj priamo diplomatických misiám a generálnych konzulátom.
V § 54 ods. 2 sa za slovo "poštou" vkladajú slová "a osobne na zastupiteľskom úrade spôsobom podľa ods. 1 písm. b)".
Odôvodnenie: Ako ďalší spôsob voľby do Národnej rady Slovenskej republiky mimo územia SR sa okrem voľby poštou pridáva aj možnosť voliť osobne na niektorých druhoch zastupiteľských úradov na základe hlasovacieho preukazu.
V § 104 ods. 5 v prvej vete sa za slovo "obciam" vkladajú slová "a zastupiteľským úradom priamo".
Odôvodnenie: Ministerstvo pošle hlasovacie lístky aj priamo diplomatických misiám a generálnych konzulátom.
To je všetko z mojej strany. Ja by som ešte poprosila, aby sa o každom z tých mojich pozmeňovacích návrhoch hlasovalo samostatne, pán spravodajca, ďakujem pekne.
A vás, ctené kolegyne a ctení kolegovia, veľmi pekne prosím, aby ste tieto návrhy zákonov podporili, lebo taktiež sú teda úplne apolitické, a myslím, že všetkým by nám malo ísť o to, aby sa jednak viacej sprísnili tie podmienky pre to, ako majú voliť ľudia, ktorí napriek povinnej školskej dochádzke nevedia čítať a písať a rozhodujú o budúcom smerovaní tejto krajiny, a na druhej strane myslím si, že by bolo celkom sympatické, keby sme voliť cez zastupiteľské úrady umožnili aj všetkým tým mladým a šikovným, ktorí sú za hranicami.
Veľmi pekne ďakujem.
