Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, milí kolegovia, keďže kolegyne tu nie sú, ja sa pokúsim vám tak veľmi v skratke povedať, že prečo vlastne robím to, čo by možnože liberál nemal robiť, a to je odpoveď na tú Štefanovu ako rétorickú otázku, že prečo predkladám ako členka liberálnej strany návrh na povinnú predškolskú výchovu, ale iba pre istú skupinu obyvateľstva, a to sú tí, ktorí sú zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Počet detí, ktoré, počet detí na Slovensku, ktoré prešli predškolským zariadením, klesá a veľmi výrazne, a to na rozdiel od všetkých ostatných členských štátov Európskej únie. Pred piatimi rokmi sme mali viac ako 93 percent detí v materských škôlkach, dnes je to zhruba na úrovni 81 percent. My nemáme etnické dáta, ale veľmi dobre vieme od samospráv, vieme to od primátorov, vieme to od starostov, že tie deti, ktoré nám v tých škôlkach chýbajú, sú tie, ktoré to najviac potrebujú, a to sú tie nešťastné deti, ktoré sa rodia do tých osád. Jednoducho rodičia z osád absolútne zlyhávajú, pokiaľ ide o to, zobrať to dieťa, ktoré aj má podmienky na to, aby navštevovalo tú materskú škôlku, a dať ho do tej materskej škôlky.
Prakticky zo všetkých analýz, ktoré som si robila ja, a zo všetkých analýz, ktoré robila napríklad aj Svetová banka, vyplýva, že je úplne jednoznačné, že pokiaľ to nebudeme mať povinné, tak my tie deti do škôlok nedostaneme. Môžeme ich motivovať, akokoľvek chceme, ale my ich do tých škôlok nedostaneme, a to, že ich v tých škôlkach potrebujeme, to je opäť absolútne zrejmé z rôznych analýz, ktoré robili rôzni experti na rôznych úrovniach, naposledy to boli práve experti zo Svetovej banky, ktorí sa pozerali na dáta zozbierané z osád a prišli na to, že to dieťa z osady, ktoré má dokončenú materskú škôlku, teda navštevovalo materskú, predškolské zariadenie predtým, ako nastúpilo do školy, je presne to isté dieťa, ktoré je neskôr, v neskoršom veku schopné si urobiť strednú školu. Dokončiť si stredoškolské vzdelanie a uspieť na pracovnom trhu práce. Tam je absolútne presná korelácia medzi týmito dvoma číslami a práve preto by nám malo záležať na tom, aby sme tie deti do tých škôlok dostali. To nie je opatrenie, ktoré je proti nim, to je opatrenie, ktoré je pre nich.
Samozrejme, je to dlhodobý problém, s ktorým tento štát dlhodobo nič nerobí, a faktom je - a to mám ako od učiteliek z Dobšinej, tak od ďalších učiteliek, ktoré učia na základných školách, kde je veľký počet detí rómskych z osád -, tak je úplne zrejmé, že tie rómske deti, ktoré nechodia do tých škôlok, nedokážu zvládnuť základnú školu, nedokážu zvládnuť náš vzdelávací systém. Akokoľvek sa potom snažíme úplne nezmyselne vybudovať nulté ročníky, kde ich rok prakticky za veľmi vysoké normatívy učíme, čo je vidlička, čo je lyžička, čo je splachovací záchod a že ruky si treba umyť, toto do školy jednoducho nepatrí, toto je presne to, čo by sa to dieťa malo naučiť v tej škôlke. A akokoľvek sa snažíme v tých prípravných ročníkoch, jednoducho to absolútne zlyháva. A to vám potvrdí každý jeden učiteľ v škole, kde teda je slušný alebo pomerné zastúpenie detí z osád na takejto základnej škole, že ten vzdelávací systém jednoducho nebol nastavený tak, aby to tie deti zvládali, a z rôznych príčin.
Ja som si pripravila názor pedagogičky, ktorá sa dlhodobo zaoberá začleňovaním rómskych detí do škôl a aj z psychologického hľadiska, a tá tvrdí, že rómske deti, ktoré prichádzajú do prvého ročníka bez predškolskej prípravy, trpia nedostatkami, ako sú chudobná slovná zásoba, slabá jemná motorika, slabé všeobecné vedomosti, deti nepoznajú základné farby, nevedia počítať ani do päť. Nemajú vypracované žiadne sociálne normy správania, zlý štart dieťaťa v základnej škole je začiatkom reťazca, ktorého koncom často býva neukončené základné vzdelanie, nemožnosť uplatniť sa na trhu práce a problémy s jeho sociálnym začlenením. To, že tie slová pani pedagogičky a psychologičky Evy Balonovej sú pravdivé, na to poukazujú teda rôzni ďalší pedagógovia. Mám tu Základnú školu v Boliarove, kde tamojší riaditeľ hovorí, že tunajšie deti nevyhnutne potrebujú zaškolenie v materskej škole, pretože ich materinským jazykom je rómčina a väčšina detí po príchode na základnú školu ani neovláda slovenský jazyk, ani tie základy, čo spôsobuje ich neskoršie zaostávanie vo vzdelávacom procese.
Často, samozrejme, sú potom zaraďované práve do špeciálnych základných škôl. Na to poukázala niekoľkokrát aj pani ombudsmanka, hlavne teda v tej poslednej správe, a naozaj je to dôsledkom toho, že tým deťom chýba tá predškolská výchova. Ja som si stopercentne istá, tak ako mnoho odborníkov, tu nejde o mňa, tu ide o názory odborníkov. Sú si stopercentne istí, že ak by sme tie deti dostali do tých škôlok, tak by nám nekončili v špeciálnych základných školách. Potom je naozaj realita taká, že 15-ročný alebo 16-ročný vyjde zo šiesteho ročníka špeciálnej základnej školy, on sa nevie ani podpísať a my od neho očakávame, aby išiel a začlenil sa na trhu práce so všetkými tými hendikepmi, ktoré si ten mladý človek so sebou nesie.
Podľa Svetovej banky, a toto je naozaj zaujímavé číslo, Slovensko veľmi výrazne zaostáva vo vzdelávaní rómskych detí, hlavne teda v predškolských zariadeniach. Nás už predbehli aj krajiny ako Rumunsko, Bulharsko, o Maďarsku ani nehovoriac. V Maďarsku chodí do škôlky 80 % rómskych detí, to je myslené rómske deti z osád. V Bulharsku je to takmer 50 %, v Rumunsku 40 %, v Česku viac ako 30 % a u nás to nie je ani 25 % rómskych detí, ale tieto, tých 25 %, to je vrátane integrovaných Rómov. Tak si predstavte, že koľko to asi tak vychádza na tie rómske deti, ktoré sú v osadách.
Z analýzy Svetovej banky tiež vyplýva - to je to, čo som už spomínala, ale ešte raz to poviem, chcem to podčiarknuť -, že deti, ktoré chodili do škôlky, boli potom schopné dokončiť si stredoškolské vzdelanie. Kým deti bez škôlky podľa štatistík teda dokázali presný opak, oni nie sú schopní sa začleniť ani na klasickú základnú školu.
Pozrime sa na to, aké plány má pán minister školstva. No on by chcel od štvrtého roku veku dieťaťa dať škôlky zadarmo ako plošné opatrenie. Samozrejme, že sa o tom môžeme baviť, je tu veľmi veľa rodín, ktoré napr. nám nepatria do toho sociálne znevýhodneného prostredia, pretože o päť eur napr. zarábajú viacej, ako poďme sa baviť o tom, že aké úľavy urobiť pre tieto deti. Ale nemyslime si, nebuďme takí naivní, že keď urobíme takéto opatrenia, že skutočne dôjde k tomu, že práve tie deti, ktoré tam potrebujeme dostať, to znamená rómske deti, začnú do tých škôlok chodiť. Pretože ja vám teraz prečítam, aké sú skutočné dôvody toho, prečo rómske deti do škôlok nechodia:
Rodičia nepovažujú za vhodné platiť za starostlivosť mimo domu. Majú relatívne veľkú vzdialenosť do škôlky, nízke vzdelanie rodičov, ktoré znižuje vnímanie významu vzdelania pre ich deti. Samozrejme, to veľmi často zaznieva, načo by malo chodiť do škôlky, načo by malo chodiť do školy. Citové väzby medzi rodičmi a deťmi, rómski rodičia majú spravidla obavy zveriť dieťa cudzej osobe, teda učiteľke. No a, samozrejme, v neposlednom rade je to veľmi vysoká nezamestnanosť, oni si myslia, že keď sú nezamestnaní a sú doma, tak sa o to dieťa postarajú. Žiaľbohu, oni sa možnože v istých ohľadoch aj postarajú, ale v tom základnom, čo to dieťa potrebuje, absolútne zlyhávajú a, samozrejme, to si uvedomujeme všetci asi, že to nie je úplne ich problém.
Takže keď chce toto urobiť pán minister školstva, aby dostal prevažne teda deti z rómskych osád do škôlok, tak jeho opatrenie zlyhá. Minie veľmi veľa peňazí a jednoducho sa to minie účinku. Myslím si, že keby sa častejšie pán minister rozprával s učiteľmi, ktorí učia na základných školách, kde chodia rómske deti z osád, a keby sa rozprával napr. aj s učiteľmi, ktorí učia na tých špeciálnych základných školách, tak poprípade by si mohol sadnúť aj so splnomocnencom Pollákom, lebo tuto sa s Pollákom vzácne zhodujeme, že ak nebude povinná predškolská výchova, tak jednoducho tie deti tam nedostaneme. Tak si myslím, že by možno prišiel s takýmto opatrením, lebo faktom je, že splnomocnenec v tomto stojí za ním, je to najsilnejší splnomocnenec s najsilnejšou parlamentnou podporou, akého sme kedy mali na Slovensku, a bolo by strašne fajn, keby minimálne v tomto ho pán minister počúval, pretože to prinesie svoje.
Skúste si predstaviť také, častokrát hovoria ľudia, že science fiction, ale to už nie je science fiction. O pár rokov to budú práve tie rómske deti z osád, ktoré si dnes nedokážu, sa nedokážu ani podpísať častokrát, že sú analfabeti, to budú práve tieto deti, ktoré budú mať na pleciach to bremeno - udržať náš dôchodkový systém, oni budú musieť robiť, pretože majorita to, čo porodí, to je málo a aj to málo, čo porodí, tak odchádza za hranice. Proste nezostávajú tu tí mladí ľudia, tí, čo tu zostávajú, to sú práve tie deti z tých osád a my keď sa nespamätáme veľmi rýchlo a nezačneme to chápať ako obrovský sociálno-ekonomický problém tejto krajiny, tak sa obávam, že to bude mať fatálne dôsledky.
Ešte by som chcela povedať niečo k tomu, povedzme k tej finančnej stránke. Samozrejme, že do toho bude treba investovať, samozrejme, že tie škôlky bude treba dobudovať, ale nie všade. Sú škôlky, ktoré napr. sú poloprázdne len preto, že tam deti nemajú záujem, a to sú spravidla tie škôlky, ktoré sú pri rómskych osadách. Ale povedzme, že by sa do toho muselo investovať, zoberte si, spomínal to aj splnomocnenec Pollák, že dnes to nie je až také obrovské, obrovská finančná záťaž a ani časové bremeno postaviť škôlku, pretože máme tie veľkokapacitné kontajnerové škôlky, ktoré sa naozaj postavia za chvíľu a je to otázka pár desiatok tisíc eur, neviem, koľko to vychádzalo, myslím, že aktuálne, čo postavili škôlku s pomerne veľkou kapacitou, tak ich to vyšlo na nejakých 200-tisíc. Toto je určite vec, do ktorej sa oplatí investovať.
A pokiaľ ide o tú druhú časť toho návrhu, ktorý predkladám, to je výchova k zodpovednému rodičovstvu. Ja tu nedávam v tom návrhu ako niečo, čo by bolo povinné vo vzťahu k školám, nie, školy budú mať možnosť si vybrať tento predmet, výchova k zodpovednému rodičovstvu, ale ak si ho škola vyberie, tak vo vzťahu k žiakovi sa stane tento predmet povinný. Čo sa s tým, čo sa tým snažím vyriešiť, aj keď si nemyslím, že to ako dokonale vyrieši ten problém, ten obrovský fenomén, že deti majú deti. Na Slovensku sa to skutočne deje, tínedžerské matky, ja chodím pravidelne za učiteľkami do Dobšinej, ktoré majú klub takýchto tínedžerských matiek. Rozprávala som sa tam s mnohými deťmi, rozprávala som sa s 13-ročnou, myslím, že sa volala Evička. Evička ani nevedela, že čo sa jej prihodilo, ako sa jej prihodilo, ale Evička ide mať dieťa. A takýchto Evičiek je tam veľmi veľa, ony skutočne nevedia, že čoho sa dopúšťajú.
To vysvetlenie je veľmi zaujímavé, to som ani ja nevedela, že prakticky to dievča z tej osady v tých dvanástich-trinástich rokoch, keďže dospievajú teda pomerne rýchlo, ide na nejakú, ide sa socializovať niekde a tam k nej pristúpi povedzme 19-ročný, 20-ročný mladík, povie, ty si krásna, to je presne tých 5 minút slávy, ktoré ona zažíva v tom svojom hroznom živote, ktorý si dobrovoľne nevybrala. To je to, čo ony volajú láska a prepadnú tomu, a potom sa domov vrátia a už v nich drieme život. No a samozrejme, keď sa takéto deti týmto mladým matkám narodia, a to nie je jedna Evička, tých Evičiek je veľmi veľa, to neviem, aké sú štatistické čísla, myslím, že je to okolo 2,5-tisíca aktuálne, takže všetky tieto mladé matky, keď prídu domov, ony, samozrejme, neriešia nejakú interrupciu alebo niečo, takže ony to dieťa porodia. To dieťa sa narodí do rovnako katastrofálnych podmienok, ako sa narodili ony. Tá mladistvá matka si už nikdy nedokončí svoje vzdelanie, nikdy. A v Amerike, u nás sa také prieskumy nerobia, čo je veľká škoda, ale v Amerike robili takýto prieskum a ten prieskum hovorí jednoznačne o tom, že keď deti majú deti, tak to spôsobuje, že tí rodičia detí si nedokončia vzdelanie, z prieskumu vyplýva, že tie deti, ktoré sa narodili tým deťom, nikdy nedosiahnu ani stredoškolské vzdelanie. Ony majú problém si dokončiť základné vzdelanie, ony sa stanú rodičmi vo veľmi nízkom, ešte nižšom veku, ako ich mladí rodičia. Potom robili zaujímavý prieskum, z ktorého vyplynulo, že si predstavte, že tie deti, ktoré sa narodia deťom, rodičom, častokrát končia vo väzení, tam je dokonca priama úmera. Jednoducho 90 % z tých detí, ktoré sa narodia týmto mladistvým rodičom, vo vyššom veku končia buď v reedukačnom zariadení, alebo končia vo väzení.
No a, samozrejme, v neposlednom rade sa na to treba pozerať aj z pohľadu ekonomického. Tí ľudia, keďže si nie sú schopní dokončiť vzdelanie, nie sú schopní sa postarať ani o svoje deti, s najväčšou pravdepodobnosťou ich vychováva štát, či už v detskom domove, neskôr v reedukačke, alebo teda v tom väzení, tak do konca života takáto rodina je závislá na štáte, je závislá na tom, čo im tento štát dá. A ja si, samozrejme, nemyslím, že keby zrovna aj všetky školy si adoptovali ten program výchovy k zodpovednému rodičovstvu, že by sme nemali 13-ročnú Evičku, ktorá ide rodiť svoje zatiaľ prvé dieťa, ale myslím si, že by to výrazne pomohlo, a nie je to o tom, že si to myslím ja, ale že sú o tom presvedčení niektorí veľmi schopní pedagógovia, ktorí robia maximum a domov si nosia blchy a vši a svraby a neviem čo všetko len preto, že si jedného dňa povedali, že keď už štát kašle na tie deti, ktoré majú deti, tak to budú aspoň jednotlivci, ktorí sa pokúsia pomaly tento systém meniť; a za to im patrí obrovská vďaka; konkrétne teraz hovorím teda o učiteľkách z Dobšinej.
Ja som to chápala tak, že je mojou úlohou ako niekoho, kto má možnosť ovplyvniť legislatívu, aby sme sa nad tým aspoň zamysleli, hovorím, nie je to nič povinné. Kolegovia, ktorí sú konzervatívne založení, sa nemusia báť, že by na školy prišla sexuálna výchova len tak lusknutím prsta, škola si to bude musieť vybrať a vyňali sme cirkevné školy z toho.
Takže veľmi pekne vás poprosím, aj keď je vás tu teda ako šafranu, aby ste sa zamysleli nad tým, čo hovorím aj v tej dôvodovej správe, aj v tejto krátkej záverečnej reči, a dali tomu návrhu šancu. Ďakujem.
