Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

10.6.2014 o 16:49 hod.

Lucia Nicholsonová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 1.7.2014 16:28 - 16:31 hod.

Lucia Nicholsonová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja veľmi krátko. Po prvé, ja by som bola veľmi nerada, že keby sa to teraz zvrhla tá diskusia na to, aby sme tu teraz osočovali napr. kolegov zo SMER-u a predikovali, že či zahlasujú, alebo nezahlasujú. Strašne verím, že zahlasujú za to, lebo ja aj keď som prednášala tú dôvodovú správu, ja som videla na viacerých z vás, že kývate hlavou, že, lebo tam naozaj že nie je s čím nesúhlasiť. Potom som videla možnože nesúhlasné stanovisko pani poslankyne Tomanovej, ktorá ho ale teda sa nesnažila pretaviť do nejakej ani faktickej poznámky, ale som tak odčítala z pier, pani poslankyňa, a preto by som vám rada povedala, že my sme, samozrejme, mali možnosť rok a pol na ministerstve zmeniť tento zákon, ale niekedy naozaj je to o tom, že chodiť medzi ľudí, ktorí sa dennodenne s niečím stretávajú. A ja keď som sa stretla napr. s učiteľmi, s učiteľkami zo škôl, ktorí ma na to upozornili, oni mi to tiež nepovedali, ako oni mi nezvestovali veľkú novinu, oni sa s tým stretávajú dennodenne a celé roky a pre nich sa to stalo proste koloritom toho bežného života. A chcem tým povedať, že tí ľudia málokedy proste napíšu takýto burcujúci e-mail alebo; pretože pre nich to je bežná prax, ktorá sa deje, a potom je tu 150 poslancov, ktorí s tým ako nič nerobia. A ja som naozaj mala to šťastie, že medzi rečou odhalili dva takéto fenomény, ktoré sa podľa ich slov vzmáhajú vo veľkej miere práve teraz alebo teda v poslednom období.
O tom druhom fenoméne bude ten môj druhý návrh zákona, takže to je otázka možno na tých, ktorí sa pýtate, že prečo sme to my nemenili, keď sme boli na ministerstve, lebo toto je zákon z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a toto je odpoveď teda, dúfam, že som vás tým uspokojila.
Ešte k tomu, čo hovoril Martin, že on hovoril, ako sa tí Lakatošovci starajú o ja neviem aké deti a pod., si ich vymenia, a tie deti tam jedia a nocujú a tak. No, ono by to bolo krásne, keby tie deti aspoň pocítili tie peniaze, ktoré takýmto spôsobom tá rodina získa. Ale podľa toho, čo mi hovoria tie učiteľky a tí učitelia z tých škôl, najsmutnejšie na tom celom je, že dochádza k zneužívaniu sociálneho systému, ale tie deti to nejakým spôsobom nepocítia, pretože do školy naďalej napriek tejto výmene krížovej chodia neumyté, unavené, nenajedené a proste všetky tie veci, o ktorých tu všetci vieme, a ktoré sú na asi iné riešenia. Toto ten návrh zákona, samozrejme, nevyrieši, ale minimálne si myslím, že ak je to účelová výmena detí, ak je to naozaj iba kvôli tomu, aby sa obohatili a dostali tie peniaze, tak to je úplne to najjednoduchšie, proste zahlasovať za a takýmto spôsobom im naozaj vo veľkej miere tomu zamedzíme. Možnože to nevyriešime celé, ale my; no hovorí pani Tomanová, že určite nie. No viete, tak poďme sa tu doťahovať teraz, ale myslím si, že je to aspoň malý krôčik k tomu, aby sme zamedzili istej časti týchto ľudí, ktorí takýmto spôsobom zneužívajú sociálny systém.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

1.7.2014 16:10 - 16:15 hod.

Lucia Nicholsonová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte, aby som vám prečítala predkladaciu alebo teda dôvodovú správu k môjmu návrhu, k môjmu návrhu zákona, ktorý predkladám teda spolu s kolegom Martinom Poliačikom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého návrhu je zabrániť zneužívaniu príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Tieto poznatky z praxe svedčia o tom, že v poslednom období sa stáva čoraz častejším javom zneužívanie jednotlivých druhov príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Deje sa tak spôsobom využívajúcim medzeru v legislatíve, teda jednoduchým zverením dieťaťa do náhradnej starostlivosti inej osoby, pričom v niektorých prípadoch sa tak deje aj takpovediac na kríž, to znamená, kedy deti osoby A sú zverené do náhradnej starostlivosti osoby B a deti osoby B sú zverené do náhradnej starostlivosti osoby A. Predložený návrh zákona však nechce eliminovať iba tzv. prípady na kríž, ktoré samé osebe nemajú masový charakter, ale predovšetkým prípady náhradnej starostlivosti v rôznych schémach, využívajúc variabilitu, ktorú poskytuje súdržnosť mnohopočetných, respektíve rozvetvených rodín, respektíve predstierané vzájomné vychovávanie detí v rámci komunity. Obsahom tohto návrhu je preto vylúčiť vznik nároku na všetky druhy príspevku na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v tých prípadoch, kedy dieťa náhradného rodiča je alebo v minulosti bolo zverené do náhradnej starostlivosti iného náhradného rodiča.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na podnikateľské prostredie a nebude mať ani žiaden sociálny vplyv. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie.
Tá dôvodová správa je napísaná strašne komplikovane, ale ja by som vám teda povedala, že ako k tomu vlastne došlo. My sme mali stretnutia ešte v rámci eurokampane na mnohých miestach po Slovensku, a hlavne teda na východe sme sa stretávali okrem iného aj s učiteľmi a s učiteľkami, ktoré učia na základných školách. Boli tam aj také školy, ktoré sú základnými špeciálnymi školami, čo ale je irelevantné vo vzťahu k tomu, čo predkladám, v každom prípade oni majú poznatky z aplikačnej praxe také, že teraz sa celkom rozmohol ten fenomén, že sa vytvorí komunita a v rámci tej komunity si povymieňajú deti. Je to neuveriteľné, ale stáva sa to. Súdy rozhodujú v takýchto prípadoch, ja nejdem spochybňovať rozhodnutia súdov, ony pravdepodobne na to majú vždy nejaký pádny dôvod, ale je absurdné, aby dieťa, moje dieťa som posunula pánovi Hlinovi do náhradnej osobnej starostlivosti a on mi posunul svoje a my sa tak obohatíme, pretože zákon to jednoducho dovoľuje.
Žiaľbohu, je to tak napísané, naozaj si tam našli teda dieru v tom zákone a takýmto spôsobom pomerne brutálne zneužívajú ten sociálny systém, pretože nebudem teraz hovoriť o všetkých príspevkoch a tých príplatkoch k príspevkom, ktoré takýmto spôsobom poberajú, ale napríklad rodičovský príspevok štandardne sa poberá do tretieho roku veku dieťaťa, ak ale máte dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti, tak je to až do šiestich rokov. To znamená o tri roky si to predĺžite.
Dochádza aj k takým absurdným situáciám, že žije rodina, kde je napríklad 40 členov a navzájom si povymieňajú tie deti, a dokonca sú také prípady, kedy babka, ktorá vlastné deti mala odobraté a vychovával ich štát prakticky, si zoberie do náhradnej osobnej starostlivosti svoje vnúčatá. Po tom, ako sa jej deti vrátia teda z detského domova a majú vlastné deti, tak ona si ich zoberie do náhradnej osobnej starostlivosti a takýmto spôsobom sa obohacuje. Je to, prichádzajú ako k celkom slušným peniazom a skutočne toto je vec, ktorá je úplne apolitická, úplne, ide len o to, aby sme zaplátali tú dieru v zákone.
Ja teda navrhujem v skratke to, že rodič, ktorého vlastné, biologické dieťa je v náhradnej osobnej starostlivosti niekoho iného, nemôže získať iné dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Myslím si, že to je také ako celkom logické a že teda by som vás mohla pri všetkej skromnosti poprosiť o to, aby ste to podporili, lebo nie je to pre mňa, ale je to fakt pre ľudí, ktorí s tým robia, či už terénni sociálni pracovníci, alebo teda pracovníci školstva, a vedia o tom a čudujú sa, prečo s tým nič nerobíme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10.6.2014 16:49 - 16:50 hod.

Lucia Nicholsonová Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja len veľmi krátko. Ja budem prakticky reagovať v tomto záverečnom slove len na pána kolegu Jánoša vo vzťahu k tomu návrhu uznesenia, ktorý predostrel a ktorý máte už rozdaný. Faktom je, dotkla sa toho teraz pani ombudsmanka, že zákon to tak ustanovuje, že sídlo ombudsmana je v Bratislave, a preto vo vzťahu k tomu návrhu jeho uznesenia, ak hovorím o nejakej regionálnej samospráve, ktorá by mohla ponúknuť nejaké sídlo pre ombudsmana, tak prakticky nám prichádza do úvahy iba Bratislavský samosprávny kraj. To znamená, že to je len odkaz pre kolegov a kolegyne, keď budeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia, aby ste to mali na zreteli. Teda že spomínali sa tu Košice, pán Jánoš potom hovoril o strednom Slovensku. Nie je to tak. Pokiaľ sa nezmení zákon, tak jednoducho do toho mantinelu sa zmestí skutočne len Bratislavský samosprávny kraj, ak by ponúkol nejakú budovu. Takže pani ombudsmanku budeme mať nablízku.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

10.6.2014 10:35 - 10:45 hod.

Lucia Nicholsonová Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem. Nebudem hovoriť dlho. Chcem poukázať len na niekoľko vecí. Ako prvé by som strašne rada poukázala na to, že teraz, keď sa blíži jedenásta hodina, tak je nás tu trošku viacej. Keď pani ombudsmanka prišla medzi nás a naozaj priniesla jednu vyčerpávajúcu správu s konkrétnymi návrhmi, s konkrétnymi poznatkami, tak poctivo prepracovanú správu, aká sa tu nevidí len tak, tak nás tu bolo ako šafranu a podľa mňa to dokazuje presne ten vzťah celého tohto parlamentu a celej vlády k ľudským právam ako takým. Ja osobne som teda pociťovala sprostredkovanú hanbu za všetkých kolegov, ktorí tu neboli, a ešte viacej za tých, ktorí tu boli a napríklad telefonovali.
Skutočne musím povedať, že keď sa vôbec kreoval ten inštitút ombudsmana, asi nikto si nepredstavoval, že do tej funkcie príde človek ako pani Dubovcová, my sme si mysleli, že zase len formálne niečo zriadime a formálne budeme niečo napĺňať, aby sme boli krásni, napríklad pred Európskou úniou, pred Európskou komisiou, pred kolegami, ja neviem, z Rady Európy alebo odkiaľ, pred všetkými tými, ktorým skutočne záleží na ľudských právach. My sme ale nečakali, že tam príde taký človek, ako je pani Dubovcová, a skutočne si bude plniť to, čo jej zo zákona vyplýva, a bude sem chodiť a bude sem klopať na tie dvere a bude sa domáhať toho, aby sme sa tu všetci spamätali. A je skutočne strašne smutné sledovať, keď tu sedí päť ľudí a počúva ju.
Keď sa predkladajú výročné správy z ostatných úradov, chodia sem všelijakí páni, ktorí nám tu predkladajú tie výročné správy, a to je teda strašná hanba, lebo ono to vlastne nudí spravidla aj toho, kto ju predkladá, tú správu, pretože je natoľko formálna, že my aj keby sme k nej chceli zaujať nejaké stanovisko v nejakej rozprave, tak by sme nemohli, lebo tam sa nemáte o čo oprieť: vyriešili sme toľko a toľko podaní, pozitívne sme vyriešili toľko, negatívne toľko, všetkým nám chýbajú, samozrejme, peniaze. Ale to je tak všetko, čo sa z výročných správ dozvieme.
O to viac si vážim a cením výročnú správu od pani ombudsmanky Dubovcovej za rok 2013, pretože tá nám všetkým nastavuje zrkadlo. A v tomto smere považujem za hrozné to, že každá tá jej správa, každá jedna, ešte aj tá mimoriadna správa, ktorou sme sa odmietli vôbec zaoberať v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, čo je naša psia povinnosť, aj za to sme platení, odmietli sme, tak každá jedna takáto správa obsahuje odporúčania. To je studnica pre každého poslanca, ktorý by chcel v tejto krajine naozaj niečo zmeniť, aby len načrel, lebo tá robota už bola urobená za nás, aby len načrel a predložil to ctenému parlamentu, aby sa tu systematicky mohli niektoré veci meniť. Nestane sa tak. My ignorujeme dlhodobo všetky odporúčania ombudsmanky a čo je ešte horšie, v prípadoch, kedy sú vyslyšané tieto návrhy a príde sem taký návrh zákona, ktorý by napríklad mohol poriešiť nesprávne zaraďovanie rómskych detí do špeciálnych základných škôl, tak to zmetiete zo stola.
A tu sa pristavím pri dvoch bodoch, ktoré mňa osobne teda veľmi zaujali zo správy pani ombudsmanky. To sú, po prvé, reedukačné zariadenia. V roku, myslím, že to bolo okolo roku 2005, Národné stredisko pre ľudské práva nejakým omylom vtedy tiež sa dopracovalo k správe, ktorá bola pomerne podrobná a hovorila o tom, čo sa deje v našich reedukačných zariadeniach. Tam boli strašné zistenia. Tam boli zistenia o tom, že deti, ktoré sú v reedukačných zariadeniach častokrát aj na takých tých takzvaných dobrovoľných pobytoch, alebo ako sa to presne volá, čo je absurdné podľa mňa, lebo keď ako rodič nezvláda vlastné dieťa a dobrovoľne ho umiestni do reedukačného zariadenia, tak by som veľmi začala uvažovať o tom, či takýto rodič ešte stále má byť rodičom. Ale v poriadku, stáva sa to, a vtedy tá správa v tom roku, myslím, že to bolo 2005, poukázala na to, že tieto deti za rôzne prehrešky, napríklad to, že fajčia za budovou, alebo ja neviem, alebo si vynadajú, alebo sa pobijú, končia v samotkách. To neboli že ochranné miestnosti.
Ja som bola vtedy novinárka, zobrala som kameru a my sme, akože investigatívne, sme sa pomaly vlúpali do jedného reedukačného zariadenia na východe Slovenska, kde sú samé dievčatá, a tam sme našli to, že my sme mali krásnu ochrannú miestnosť, lebo už vtedy nám to nadiktovali ako odborníci z Európy, myslím, že to bolo z Európskej únie. Mali sme krásnu ochrannú miestnosť a popri tom sme mali kobky, kobky, to boli samotky, kde nebolo okno, tam bol jeden taký matrac, ktorý bol premočený, tam to smrdelo naozaj ako medzi opicami. Bolo tam jedno vedro a bolo tam malé kukátko. A riaditeľ toho zariadenia sa chodil na tie zverenkyne, ktoré pichol do tej samotky, pozerať cez to kukátko, ako močia do toho kovového kýbľa. Takéto hrozné veci sa diali ešte v 2005. v tejto krajine a my sme to všetko natočili, my sme mali fotografie, mali sme výpovede týchto zverenkýň. Ony tam boli, niektoré tam boli umiestnené na 36 hodín a viac. Tridsaťšesť hodín a viac! Bolo im tam hodené vždy nejaké jedlo a kochali sa tam niektorí úchylní vychovávatelia vrátane pána riaditeľa tým, že sa chodili na ne pozerať a špehovali ich proste, ako to tam znášajú, tie dievčatá boli pološialené, pretože to boli také samotky, ktoré nie sú ani v tých najhorších väzeniach.
Dnes ráno som počúvala o Slovákovi, ktorý sedel pol roka v Iráne a mal zážitky aj zo samotiek, a keď to opisoval, ani náhodou to nezodpovedalo tomu, čo my sme vtedy nakrútili v tom reedukačnom zariadení. A teraz si predstavte, že na tohto pána riaditeľa bolo podaných niekoľko trestných oznámení. Tá reportáž bola vonku, dokonca bola ocenená a v 2010., keď som bola na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny ako štátna tajomníčka a riešili sme to, že by sme previedli reedukačné zariadenia spod rezortu školstva na rezort sociálnych vecí a rodiny, tak pri tom, ako sme robili rôzne analýzy, som zistila, že tento pán riaditeľ, tento úchylný mocipán, ktorý tam ničil maloleté deti, dievčatá, úplne úchylne sa po nich vozil, tak tento človek je ešte stále riaditeľom v tom reedukačnom zariadení. Takto my fungujeme, ako takto veľmi nám záleží na tom, že čo všetko sa deje v našich reedukačkách, pretože tam sú len tie zlé deti!
To už nebudem hovoriť vôbec o tom, že aké je vnútorné členenie tých reedukačných zariadení, že tam je úplne bežné, že matkovrah, rozprávala som sa s chlapcom, ktorý mal 13 rokov, zabil vlastnú matku a nebolo mu to ľúto; to je ďalšia vec, čo tá matka s ním robila; nebolo mu to vôbec ľúto, bol na izbe s chlapcom, ktorý ukradol zemiaky. Rómsky chlapec z osady proste niekoľkokrát, niekoľkonásobne proste kradol pre svoju rodinu zemiaky z poľa, boli na jednej izbe. Skončilo to tým, že ten rómsky chlapec sa niekoľkokrát pokúsil o samovraždu, lebo to nedokázal vydržať, byť šikanovaný chlapcom, ktorý v 13. rokoch zabil vlastnú matku.
Takto vyzerajú naše reedukačné zariadenia a ja som strašne rada, že sa tomu začal niekto venovať a taká iskierka nádeje, to, čo povedala pani ombudsmanka, že keď už na ňu tu kašleme a keď už ju tu ignorujeme, že ona neprestane chodiť a búchať a vykrikovať, že v tomto štáte je niečo zhnité a že tí, ktorí sú najmenej, najviac bezbranní, ktorí to najviac potrebujú, aby sme dbali na dodržiavanie ich základných práv, tie deti, že je tu aspoň niekto, kto na to bude permanentne upozorňovať.
Druhá vec, to je taká moja srdcovka, a to sú, samozrejme, tie špeciálne základné školy a to zaraďovanie tých úbohých detí z tých rómskych osád do špeciálnych základných škôl. Opäť, ja si pamätám, pred desiatimi rokmi, keď začali tieto poznatky prinášať mimovládne organizácie, samozrejme, všetci ich tu ignorovali, pred desiatimi rokmi začali hovoriť o tom, že dochádza k masívnemu porušovaniu tých základných práv detí k prístupu na vzdelávanie, že robíme obrovskú hrubú čiaru medzi deťmi, ktoré môžu uspieť, a tými, ktoré v žiadnom prípade neuspejú, pretože ich pichneme do osobitných škôl. Pred desiatimi rokmi sa to začalo. Dnes počúvame stále to isté, my sme nič neurobili, kolegovia! To sú tisíce a tisíce ľudí, ktorí sú výdobytkom týchto špeciálnych základných škôl, a to sú tí, na ktorých dnes ukazujeme prstom, že sú cudzopasníci, že cudzopasia na sociálnom systéme tejto krajiny, že do systému ničím neprispievajú, len z neho odčerpávajú. Ale to je naša vina, to je vina každého jedného poslanca v tejto Národnej rade, ktorý tu sedel počas tých desiatich rokov a s vecou, o ktorej vedel, čo plodí, neurobil absolútne nič!
Dnes, nechcem si tu prihrievať polievku, ale dnes, pred chvíľou, sme teda od deviatej hovorili o tom mojom návrhu zákona o povinnej predškolskej výchove pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Prosím vás pekne, aspoň sa nad tým zamyslite, lebo bude nám pribúdať tej armády, ktorá nebude schopná nijakým spôsobom uspieť na otvorenom trhu práce a budú chodiť na tie úrady práce a budú tam do konca života závislí na tom, čo im tento štát dá. Keď sa nespamätáme a budeme potom chodiť do Jarovníc a sledovať, ako volia analfabeti a budeme to riešiť donekonečna a neriešime vôbec nič, až nám to jedného dňa naozaj skolabuje celý ten systém, dôchodkový systém, vzdelávací systém, pretože sú to tie rómske deti, ktoré sa rodia, my majorita deti nerodíme a to, čo porodíme, odchádza nám do zahraničia. Tak skutočne by sme mali pre túto celú armádu detí, ktoré ešte majú šancu sa nejakým spôsobom vzdelať, mali by sme pre ne niečo urobiť, hlavne keď o tom vieme, keď nám otvárajú oči ľudia ako napríklad pani ombudsmanka.
Týmto by som sa jej skutočne chcela poďakovať za všetkých, ktorým aspoň trochu záleží na tom, ako sú dodržiavané ľudské práva v tejto krajine, a za všetkých poslancov, ktorí si prečítajú tie odporúčania, s ktorými prišla, a načrú a vyberú si z toho niečo a prinesú potom návrh zákona, tak, aby sme skutočne dokázali veci aj systematicky riešiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

10.6.2014 10:32 - 10:34 hod.

Lucia Nicholsonová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Predpokladám, že to bol technický problém, že som sedela na tom mieste, lebo tá rozprava nebola otvorená.

Zmajkovičová Renáta, podpredsedníčka NR SR
To bol len technický, len zmiatli ste kolegov.

Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR
Dobre. Prepáčte, že som vás zmiatla, kolegovia.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny uviedla správu o prerokovaní uvedenej správy, tlač 894, v gestorskom výbore.
Predseda Národnej rady pridelil predmetnú správu na prerokovanie Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania a návrh na uznesenie Národnej rady. Gestorský výbor v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prerokoval správu o činnosti verejného ochrancu práv na svojej 38. schôdzi a prijal k nej uznesenie č. 127, ktorým odporúča Národnej rade:
A. zobrať na vedomie správu o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2013
B. požiadať vládu, aby vyriešila otázku sídla Kancelárie verejného ochrancu práv v objekte vo vlastníctve Slovenskej republiky a aby sa v procese zostavovania rozpočtu verejnej správy a určovania limitu výdavkov Kancelárie verejného ochrancu práv pre nasledujúce rozpočtové obdobie riadila rezolúciou 1959/2013 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o posilnení ombudsmanských inštitúcií v Európe.
Návrh uznesenia máte všetci k dispozícii ako súčasť tlače 894a.
Na záver mi dovoľte informovať vás ešte o tom, že o správe rokoval aj výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, a to z vlastnej iniciatívy.
Vážená pani predsedajúca, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.6.2014 9:05 - 9:22 hod.

Lucia Nicholsonová
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.6.2014 18:14 - 18:15 hod.

Lucia Nicholsonová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja sa tiež vyjadrím k tej prvej časti vášho diskusného príspevku. Ja som si vždy myslela, že viera ako taká je všeobjímajúca a že tí skutočne veriaci ľudia sú, sú veľmi tolerantní ľudia, a dnes vlastne som tu celý deň svedkom úplného opaku, pretože vy tu skutočne vytvárate takú kategóriu nejakých nadobčanov a neviem, ako kde beriete to právo, uzurpovať si teda to právo, ukázať prstom na toho, že kto je tým nadobčanom a kto už nie, kto je menejcenný. Naozaj myslím si, že to, čo ste poukázali na tie, na ten pár topánok, tak mi príde v skutku nefér, ale krásne to dokresľuje tú situáciu dnešného dňa, že teda naozaj ste si uzurpovali právo povedať, že kto je ten superobčan v tejto krajine, tá, tá nádej a všetci tí ostatní sú ako keby menejcenní. A ja mnohých z tých kolegov, čo tu dnes vystupovali považujem skutočne za farizejov, pretože celý deň hovoríte o manželstve a o tom, ako len manželstvo je jedinečné a trvalé.
Ja by som sa chcela opýtať všetkých tých manželiek, že aké je to žiť v takom požehnanom zväzku, keď sa k ním vracajú napríklad tackajúci opití manželia deň čo deň z práce, napr. aj z Národnej rady, a čo sa pre nich zmení dňom, keď dáte ochranu manželstva do ústavy, pretože v takýchto extrémnych prípadoch to, čo vy považujete za požehnaný zväzok, ja volám, že spackaný život.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.6.2014 17:16 - 17:17 hod.

Lucia Nicholsonová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne aj Martinovi za vystúpenie, hlavne za ten pozmeňovák. Ja som rada, že som tam podpísaná. Ja verím, že to kolegom vysvetlíš, ako sme to mysleli. Ale chcem povedať iné, že ak sa tu celý deň teda o tom diskutujeme, ak sa tu úplne nezmyselne vytvára kategória nejakých nadobčanov, teda tých, ktorí žijú v manželstve a ktorí, predpokladám, že to prejde, tak budú chránení ústavou, tak si myslím, že by bolo vskutku férové poriešiť aj tú veľkú skupinu občanov, ktorí žijú v partnerstve, a to nielen homosexuálov, ale aj heterosexuálnych párov a najmä ich detí, detí, ktoré žijú v kvalitných rodinách, akurát ich rodičia nemajú papier o tom, že teda sú manželia. A všetkým tým, ja by som povedala, že tak talibansky nastaveným kolegom chcem pripomenúť, že aj títo ľudia platia dane a plnia si svoje povinnosti občanov a prispievajú okrem iného napríklad aj na vaše platy a prispievajú do štátneho rozpočtu. A skutočne by mi prišlo férové, keby sme sa zaoberali aj nimi a keby okrem toho, že majú nejaké povinnosti, tak by sa im malo dostať aj aspoň tých základných štandardných práv ľudí, ktorí žijú v partnerskom zväzku.
Ako podľa mňa sa o tejto rovine tu rozpráva strašne málo. My tu naozaj rozprávame o rôznych ideológiách a plné je to nejakých izmov, ale my zabúdame na to, že tí ľudia musia plniť svoje povinnosti, ale my ich oberáme o ich práva. A to jednoducho nie je férové.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.5.2014 19:04 - 19:05 hod.

Lucia Nicholsonová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne splnomocnencovi a poslancovi za ten príspevok do diskusie. Veľmi sa teším, že si tam spomenul niekoľko vecí. Ja sa potom v tej mojej reči k tomu ešte vrátim. Som hrozne rada, že si spomenul kontajnerové škôlky, že koľko stoja, aké je veľmi nenáročné ich vlastne postaviť. Som veľmi rada, o tom že si hovoril, že sú krajiny, ktoré sa dali presne na takúto cestu. To znamená, že niektorým deťom pridali túto povinnosť absolvovať predškolskú výchovu, pretože si musíme uvedomiť, že máme deti zo sociálne znevýhodneného prostredia definované v školskom zákone a oni už dnes majú isté benefity nad rámec toho, čo dostávajú iné deti a je to tak správne a preto si myslím, že ja by som to ani nenazývala, že povinnosťou akože v tom negatívnom slova zmysle. Lebo veľmi dobre vieme, že my to nerobíme akože proti nim toto opatrenie, ale to opatrenie robíme pre nich. Takže je to na margo aj toho, čo hovoril pán poslanec Osuský.
A ešte veľmi dôležitá vec, ktorú si spomenul. My si fakt musíme uvedomiť, že jedného dňa to budú tie deti z tých rómskych osád, ktoré tu budú držať ako ekonomiku, ktoré budú napríklad držať dôchodkový systém. Ten dôchodkový systém máme solidárny a my tu nebudeme mať tú armádu tých produktívnych ľudí, ktorí budú robiť na tých, ktorí už nie sú produktívni, pretože majorite sa deti nerodia a tie ktoré sa rodia, odchádzajú von. Takže jediný v končenom dôsledku, na koho sa budeme môcť spoľahnúť, to sú tie deti z tých rómskych osád a preto treba urobiť naozaj, že racionálne opatrenie, aby sme ich pritiahli do tých škôl, aby boli schopné zvládať ten náš vzdelávací systém, ktoré jednoducho momentálne nie sú schopné zvládať. A ďalšia vec, keď rozpustíme nulté ročníky, ktoré priznajme si Peter, že sú o ničom, tak ako je to dnes nastavené, je to o ničom, rozpustime ich a dajme tie peniaze do tých kontajnerových škôlok. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.5.2014 18:52 - 18:53 hod.

Lucia Nicholsonová
Chcem sa veľmi pekne poďakovať kolegovi Petrovi Osuskému za to, čo predniesol a ako to predniesol. Ja som si teda pripravila k tomuto návrhu niekoľko predslovov do rozpravy, ale myslím si, že sa mi ho nepodarí tromfnúť a teda ešte raz veľmi pekne ďakujem za podporu a tí, čo mňa v tejto sále nepočúvajú z princípu a sú tu takí, tak dúfam, že si vypočuli aspoň kolegu Osuského. Ďakujem.
Skryt prepis