Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Asi sa čudujete, pán minister, čo tu robím, že? K zákonu o odpadoch. No musím povedať, že ten zákon je naozaj odborný a málokto tomu rozumie a ja sa nebudem tváriť, že rozumiem odpadom, to určite nie. Ale k čomu tak trochu rozumiem a rozumieme teda z podstaty našej DNA, ako teda liberálna strana, je to, keď chce niekto zákonom obmedziť voľnú súťaž a myslím si, že tento váš návrh zákona nesie tieto prvky, ktoré rozviniem, o ktorých budem hovoriť a musím povedať, že začnem pozitívne, alebo začnem rekapituláciou toho, že čo kolegom najviac prekáža na tom zákone.
Ako som správne pochopila, pán Muránsky, vám asi najviac, ako KDH, na tom celom zákone prekáža to, že sa zruší recyklačný fond a predpokladajú sa aj zníženia uvedenej úrovne recyklácie odpadov na Slovensku. Zákon tiež zavádza princíp rozšírenej zodpovednosti a tak ďalej, toľko som si ja teda zobrala z toho vášho prejavu. Tu ma kolegovia upozorňujú, že to nie KDH prekáža, ale že vám osobne, tak viac-menej je to jedno, ale bolo to uvedené.
A po druhé, výhrady, musím povedať, že má aj Európska komisia. Myslím, že sčasti o tom hovoril aj pán Huba, ale nemal to, čo mám v rukách ja, a to je list z Európskej komisie, ku ktorému sa dostaneme, kde presne Európska komisia hovorí, že čo jej najviac na tomto návrhu zákona prekáža. Problémy s týmto zákonom môžu mať aj potravinári a ďalší, kedy sa im zvýšia náklady a zníži ich konkurencieschopnosť. O tom sa písalo aj v médiách. Napokon Republiková únia recyklačného priemyslu kritizuje, že sme prebrali belgický a teda najdrahší model, ktorý napríklad odmietlo aj Nemecko, o tom niečo hovoril kolega Galko.
Ja začnem tými pozitívami. Musím povedať, že má to aj isté pozitíva, ten váš návrh a náš tímlíder pre životné prostredie sa vyjadril teda v tom zmysle, že musím povedať, že aj SaS-ka má napríklad v našom programe ešte z roku 2010 zrušenie recyklačného fondu a presmerovanie všetkých prostriedkov do environmentálneho fondu, takže to chápeme ako jedno z pozitív.
Pozitívne vnímame dokonca aj snahu riešiť čierne skládky, avšak teda musím povedať, že ten spôsob, aký ste zvolili v § 15, je taký pozoruhodný trochu, lebo z OÚZP sa stanú vyšetrovatelia, ktorí by mali určiť rozhodnutím zodpovednú osobu za skládku a vieme veľmi dobre, že pôvodcov čiernych skládok je veľmi ťažké dostať, málokedy sú prichytení, takže takéto rozhodnutia budú končiť na súdoch a vieme, ako to bude vyzerať. Nemyslím si, že v praxi to bude fungovať. Dokonca musím povedať, že aj ZMOS teda nesúhlasí s tým, aby na obciach bola tá finančná zodpovednosť za likvidáciu čiernych skládok, ako z rôznych dôvodov a často teda aj objektívnych. Ale čo nám teda najviac prekáža na tom návrhu zákona, je, že teda vstupujete a obmedzujete voľnú súťaž. A my sme sa obrátili listom na Európsku komisiu ohľadne odpadov s nasledovnými hlavnými pripomienkami:
1. Ten najdôležitejší je náš nesúhlas s pravidlom - jedna obec, jedna zmluva -, lebo tento princíp sa opiera o kombináciu troch významných elementov. V prvom rade je to to, že organizácie zodpovednosti výrobcov môžu vykonávať svoju činnosť a získať prístup k zozbieranému odpadu iba na základe zmlúv uzavretých s obcami. Ale každá obec môže uzatvoriť zmluvu iba s jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov a ak súhrnný zberový, teda trhový podiel výrobcov obalov zastúpených organizáciou zodpovednosti výrobcov nedosiahne objem zberu pokrytý zmluvami s obcami, ktoré uzavrela táto organizácia, tak organizácia zodpovednosti výrobcov stratí svoju autorizáciu, alebo jej dokonca vôbec nebude udelená autorizácia na to, aby sa stala organizáciou zodpovednosti výrobcov podľa nového zákona.
My to chápeme takto, že kým ten prvý element princípu jedna obec a teda jedna zmluva, teda výkon činnosti iba na základe zmlúv s obcami je legitímnym nástrojom, to ako chápeme, dosiahnutia cieľov v oblasti nakladania s odpadmi, jeho kombináciou s druhým a s tretím elementom trvalo naruší súťažné prostredie. Čo to znamená?
Ono to totiž znamená, že trhový podiel organizácie zodpovednosti výrobcov bude priamo určovaný počtom zazmluvnených obcí. To znamená, atraktívnosťou organizácie pre jednotlivé obce, ale nie efektivitou. Nie efektivitou vo vzťahu k výrobcom obalov, ktorých záujmy zastupuje. A ten dodatočný štvrtý element, týkajúci sa prechodného obdobia, účinne umožní rýchlu monopolizáciu trhu a toho sa obávame najviac. To vám bolo vyčítané z viacerých strán a verím, že to vysvetlíte, pán minister, a to na základe arbitrárnych kritérií.
S ohľadom na situáciu na trhu je veľmi dôležité, že v zmysle tohto elementu zmluvy oprávnených osôb s obcami, ktorých predmetom je úhrada nákladov, teda finančná podpora obce spojených so zabezpečovaním nakladania s komunálnym odpadom uzavretých pred dňom, keď návrh zákona o odpadoch nadobudne účinnosť, zostanú platné a účinné, a to napriek významným zmenám pravidiel. Naopak, zmluvy oprávnených osôb s inými subjektami, napríklad spoločnosťami zabezpečujúcimi zber odpadu, účinnosť stratia automaticky, pochopiteľne, a to bude v praxi znamenať, že súťaž medzi oprávnenými organizáciami o zberový podiel na trhu kolektívneho nakladania s odpadmi z obalov bude realizovaný na úrovni jednotlivých obcí a nie na úrovni výrobcov, ktorí sú konečnými nositeľmi nákladov kolektívneho nakladania s odpadmi.
A v dôsledku toho podľa nášho mienenia bude sloboda výrobcov spočívajúca v možnosti vybrať si z viacerých oprávnených organizácií na základe efektivity ich služieb značne obmedzená. To je ako podľa mňa celkom jednoduchý a taký ľahko stráviteľný fakt, s ktorým sa teda po svojom vysporiadala aj Európska komisia, o tom vám budem hovoriť neskôr.
Návrh zákona o odpadoch, to je druhá naša hlavná pripomienka. Podmieňuje udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov, okrem iného, predložením ministerstvu životného prostredia zoznamu obcí, s ktorým je organizácia zodpovednosti výrobcov v zmluvnom vzťahu, vo veci zabezpečenia združeného nakladania s oddelene vyzbieranou zložkou komunálneho odpadu. Ale počet obcí musí byť dostatočný na to, aby pokryl takýto objem zberu, ktorý zaručuje splnenie vyhradených povinností v rozsahu súhrnného zberového podielu zastúpených výrobcov, okrem toho, že každá organizácia zodpovednosti výrobcov musí byť spôsobilá predložiť takéto dôkazy počas celej doby jej existencie.
Je teda zrejmé, že po prijatí návrhu zákona o odpadoch bude len jedna oprávnená organizácia v oblasti nakladania odpadov z obalov spôsobilá splniť uvedenú požiadavku bez dodatočných nákladov a podmienok a to muselo byť úplne jasné predkladateľom tohoto návrhu zákona. Totižto, za súčasnej faktickej situácie, pri ktorej jedna oprávnená organizácia už má uzatvorené zmluvy s viac než 1 500 slovenskými obcami, z celkového počtu 2 890, ktoré zahŕňajú viac ako 2 milióny 800-tisíc žijúcich občanov, budú mať všetky ostatné oprávnené organizácie naozaj zásadný problém splniť nové zákonné kritériá predložené v návrhu zákona o odpadoch.
A toto teda naozaj, si myslím, že muselo byť jasné pri príprave toho návrhu zákona. Takže k tomu smeruje aj moja otázka, že teda prečo? Ako ste sa s týmto vysporiadali a ako chcete zamedziť tej monopolizácii, ktorá je ako úplne jasná?
Na základe uvedeného bude na jednej strane platiť, že už existujúce oprávnené organizácie budú čeliť novej zákonnej povinnosti preukázať dôkazy o uzavretí zmlúv s dostatočným počtom obcí, ale na strane druhej sa tým vytvorí nová bariéra vstupu na trh, ktorá spôsobí zásadné sťaženie prístupu na trh organizácií systémov, alebo riešení na plnenie povinností, ktoré vyplývajú z príslušnej európskej odpadovej smernice.
A po c) pripomienka. V čase, keď všetky obce na Slovensku už budú mať uzatvorené zmluvy s organizáciami zodpovednosti výrobcov, potenciálny nový súťažiteľ už nebude mať možnosť uzatvoriť zmluvu so žiadnou obcou a tak teda v jednoduchosti získať prístup na trh. Potenciálny nový súťažiteľ bude musieť vyčkať, kým sa neskončí doba trvania uzatvorených zmlúv, respektíve pokiaľ tieto zmluvy nebudú s jednou zo zmluvných strán ukončené, aby mohol uzatvoriť zmluvy s vôbec nejakými obcami.
A po d), v zmysle ustanovenia § 28 ods. 4 písm. r), ktorý hovorí o tom, že v návrhu zákona o odpadoch je organizácia zodpovednosti výrobcov povinná oznámiť presahujúce množstvá koordinačnému centru, pričom takáto organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá obdrží presahujúce množstvá, nie je povinná tieto množstvá poskytnúť v prospech ostatných organizácií zodpovednosti výrobcu. Tak tomu nerozumiem. Možno vysvetlíte. Ona len môže poskytnúť tieto množstvá, tak? Takáto právna regulácia ale môže celkom vážne viesť k situácii, v ktorej bude jedna organizácia zodpovednosti výrobcov získavať a držať presahujúce množstvá vyzbieraného odpadu z obalov a iným výrobcom, ktorí si plnia vyhradené povinnosti individuálne, alebo iným organizáciám zodpovednosti výrobcov bude zabránené získať prístup k takým množstvám odpadu z obalov, ktoré budú dostatočné na to, aby splnili podmienky, ktoré im ukladá tento nový zákon.
To mi príde absurdné. A to môže podľa nášho názoru viesť k takému krajnému narušeniu situácie, kde dominantná, teda na úrovni obcí organizácia bude poskytovať presahujúce množstvá spriateleným organizáciám v snahe, aby aspoň hrali divadlo na to, že existuje na Slovensku aké-také konkurenčné prostredie pri spracúvaní odpadov.
A potom sú tu tie naše pripomienky komisie, keď to chápem správne, oni sú z 26. 11. a síce neboli zásadné, ale napriek tomu sú veľmi vážne a vy ste sa s tým nijakým spôsobom nevysporiadali, v tom vašom návrhu zákona. Ja tu mám kópiu toho listu, ktorý prišiel 26. 11. Táto kópia je adresovaná, toto je kópia listu adresovaná ministrovi Lajčákovi, ale predpokladám, že ste ju dostali aj vy, mám také vedomosti teda, že áno.
No, Európska komisia okrem iného píše. (Reakcia navrhovateľa.) Áno. Okrem iného píše, okrem iného píše, a kde to tu máte napísané? Kde to je napísané? Kde? (Reakcia spravodajcu: "... to znamená, že tento dokument sa nemôže zverejňovať.") No však ja ho ani celý nejdem zverejňovať. Ja vám prečítam iba časť, aby ste vedeli, o čom sa rozprávame, lebo o tom tu, o tom tu rozprával aj kolega Huba, myslím, a nemal k dispozícii ten list, čo ma mrzelo, tak sme ho zohnali a komisia vám odkazuje, že zistila, že tento návrh zákona o odpadoch vyvoláva určite obavy v rámci vnútorného trhu a voľného pohybu tovaru a služieb. Teda to sú čl. 34 a 36 zmluvy o fungovaní Európskej únie. (Reakcia z pléna.)
Po prvé, v rámci, no ale vy ste to odignorovali, to je jedno že vyvoláva obavy, ale vy ste to absolútne odignorovali.
Po prvé, v rámci voľného pohybu tovaru komisia zistila, že § 27 ods. 21 návrhu zákona odráža čl. 12 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1013/2006. V uvedenom § 27 ods. 21 sa uvádza, že odovzdať odpady za účelom ich zhodnotenia, recyklácie do iného členského štátu Európskej únie, ďalej len členský štát, alebo iného ako členského štátu, je možné iba, ak ten, kto zabezpečuje cezhraničnú prepravu alebo vývoz, preukáže, že preprava alebo vývoz odpadov je v súlade s osobitným predpisom a existuje písomný doklad o tom, že ich zhodnotenie a recyklácia sa uskutoční za podmienok rovnocenných s podmienkami podľa tohto zákona. Takéto odovzdanie sa považuje za zhodnotenie a recykláciu podľa tohto zákona. Podľa čl. 12 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1013/2006 by malo byť zároveň zabezpečené správne fungovanie vnútorného trhu, čo teda týmto návrhom nie je. Keď námietka proti preprave vychádza z toho konkrétneho, z tohto konkrétneho dôvodu. Keďže § 27 ods. 21 neobsahuje žiadnu takúto zmienku, komisia sa nazdáva, že by mohol porušovať čl. 12 nariadenia č. 1013/2006 alebo čl. 35, pokiaľ ide o prepravu odpadu na zhodnotenie do iných členských štátov.
Po druhé, komisia má obavy, čo sa týka § 84 ods. 6 a 7 návrhu zákona, teda cezhraničná preprava odpadu s nasledujúcim znením: "Ten, kto vykonáva cezhraničnú prepravu odpadov z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovoz odpadov z iného ako členského štátu do Slovenskej republiky, ktoré sú určené na zhodnotenie činnosťou R1 uvedenou v prílohe č. 2 spaľovne odpadov, označenej ako zariadenie na zhodnocovanie odpadu, je povinný podať oznámenie podľa § 85" a v ods. 7 sa píše: "Ministerstvo zakáže cezhraničnú prepravu odpadov z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovoz odpadov z iného ako členského štátu do Slovenskej republiky určeného do spaľovne odpadov za účelom zhodnotenia odpadov činnosťou R1 podľa prílohy č. 2 a ak by sa v dôsledku takejto cezhraničnej prepravy odpadov alebo dovozu odpadov mal vnútroštátny odpad zneškodňovať, alebo spracovať spôsobom, ktorý nie je v súlade s programom Slovenskej republiky.". A komisia týmto zistila, že oznamovacia povinnosť presahuje rámec nariadenia č. 1013/2006. Tieto ustanovenia môžu mať rovnocenný účinok ako množstevné obmedzenia dovozu.
A, no tak, keď to vyvoláva obavy komisie, Európskej komisie, mňa nemusíte brať vážne, pán minister, ale predpokladám, že európsku, ani ma neberiete, že? No vy ste kus ministra, teda. Ale iné vám chcem povedať, že Európska komisia má obavy a vy nerešpektujete Európsku komisiu? To vám je úplne jedno, že vám vypisujú takéto listy a váš návrh, ako to prešiel, presne tak isto to prešiel, ako všetky aj zásadné pripomienky, ktoré ste mali v rámci pripomienkovacieho konania. Vy ste ich odignorovali absolútne všetky.
No najdôležitejšie je ale toto: "Preto slovenské orgány vyzývame, aby buď vypustili tieto ustanovenia, alebo poskytli dodatočné odôvodnenie, prečo by táto povinnosť bola v súlade s čl. 34 a 36, najmä príslušný dôvod týkajúci sa verejného záujmu, potreba predmetného obmedzenia a primeranosť obmedzenia vo vzťahu k sledovanému cieľu." A z tej poslednej strany aspoň pár viet, aby som teda nezverejňovala niečo, čo zverejnené nemalo byť, lebo pán minister by sa o to určite nepostaral. Komisia chce upozorniť na osobitný prístup, ktorý slovenské orgány zaujali k zmluvným rokovaniam v oblasti odpadu, keďže môže predstavovať prekážku pre fungovanie vnútorného trhu. Tam teda píšu, čo ich na tom najviac zaráža a to je samozrejme zásada: jedna obec - jedna zmluva. A všetko to, o čom som ja hovorila v úvode toho môjho vystúpenia. A Európska komisia píše: "To by mohlo mať za následok dlhodobé vylúčenie oprávnených subjektov z trhu, keďže by nemuselo dochádzať k pravidelným novým príležitostiam uchádzať sa o zmluvu s obcami."
Takže takto to vidíme my, preto sme sa obrátili na Európsku komisiu, takto to vidí Európska komisia a ja by som bola veľmi rada, keby ste nám vysvetlili, ako to vidíte vy. Z môjho pohľadu to zhrniem do poslednej vety, pretože dávam procedurálny návrh, aby sa takýto nepripravený paškvil, ktorý teda ignoruje všetky aj zásadné pripomienky a narúša voľnú súťaž a vnútorný, pravidlá vnútorného trhu, aby bol stiahnutý podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku. Dávam návrh na to, aby sa Národná rada uzniesla, že vráti návrh zákona pánu predkladateľovi na dopracovanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj za ten prejav Jozefovi Mihálovi, ja dúfam, že to zaplní slovenský internet, aby ľudia naozaj pochopili, že tie miliardy v tom II. pilieri sú pre ľudí, ako ste vy, ktorí nevytvárajú tie hodnoty, len prerozdeľujú stále peniaze niekoho iného, príliš veľkým lákadlom, a preto sa uchyľujete k rôznym demagógiám.
Tu v tejto sále niekoľkokrát odznelo od rôznych poslancov za SMER, aby ľudia vystúpili z II. pilieru, to boli priame výzvy. Napríklad pán poslanec Blaha (reakcia z pléna), môžete si pozrieť jeho faktické.
Ale iné som chcela povedať. Tie nožnice, tých 50-tisíc detí na 89-tisícovú armádu štyridsiatnikov, ktorých raz budú mať živiť v tom dôchodku, to ony sú ešte o to nebezpečnejšie, že my by sme si mali pozrieť, že kde sa tie deti rodia. Ono v majoritnej časti spoločnosti sa nerodia, tam tá demografická krivka prepadla absolútne. Kde sa tie deti naše ešte ako-tak rodia, to sú rómske osady. A pokiaľ sa táto krajina vážne nezamyslí a nezačne robiť niečo so vzdelávaním detí z osád, tak to nebude 50-tisíc detí, ktoré budú produktívne od 20 rokov a budú živiť 89-tisíc dnešných štyridsiatnikov, vážení. To bude tak možno tak 25-tisíc. Lebo my tie deti posielame do osobitných škôl, nemajú ukončené ani základné vzdelanie a v šestnástich prvé kroky vedú na úrad práce. Na nich by som sa veľmi nespoliehala.

Ďakujem pekne za slovo. Podľa mňa zákon proti rôznym pofidérnym garážovým a schránkovým firmám je potrebný. Na to, na tom sa asi všetci zhodneme, napokon bol to aj náš šéf, ktorý z tribúny nedávno kričal po tom, aby bol takýto zákon prijatý. Ale myslím si, pri všetkej úcte, že to, čo ste predložili plénu, a to, čo, našťastie, pán prezident vrátil, to, čo prešlo aj so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi, to je taký paškvil. Podľa mňa ide o divadlo pre verejnosť, o nič iné. A o to viac ma v tom utvrdzujú medializované informácie, jednak z kauzy CT, kde vaši čelní predstavitelia boli zapletení do rôznych machinácií a podvodov aj so schránkovými firmami. A napokon takáto tlačovka odznela aj včera. Je to váš pán minister hospodárstva, pán Pavlis, ktorý tiež podľa všetkého má skúsenosť so schránkovou firmou, s jeho firmou. Takže ja skutočne neviem, že aké úprimné pohnútky vy by ste mali mať pre to, aby bol prijatý jeden kvalitný zákon proti schránkovým firmám. A myslím si, že pán prezident na to poukázal veľmi trefným spôsobom. A pokiaľ neprejdú jeho pripomienky, my tiež takýto návrh zákona nepodporíme.

Pán predseda, možno vám budem teraz akože šliapať po kapuste, či ako sa to hovorí, asi je to vo vašej kompetencii, ale že keď hovoríte, že je šanca, že by sme dnes prerokovali všetky body, že čo potom s hlasovaním. Že či to nedať až na záver, to hlasovanie, po prerokovaní všetkých bodov schôdze.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, z vás za tým kecpultom hovoril viac advokát, ktorý rieši rozvody, ako poslanec Národnej rady, ktorý by podľa mňa mal dbať na to, aby sme ľuďom umožnili čo najslobodnejšie dýchať v tejto krajine, a rozvody dohodou je jeden z tých návrhov, ktorý sa o to snaží. Chcem povedať, že z môjho pohľadu z vás naozaj hovorilo nič iné, iba teda konflikt záujmov, ale chcem vás upokojiť, lebo aj keby prešiel návrh Ďura Drobu, ktorý sme v minulosti teda identicky predkladali my, tak vy neprídete o prácu, pretože naďalej budete riešiť všetky tie páry, ktoré majú deti, budete riešiť pred súdom porozvodovú starostlivosť o deti, čo je ako obrovská, to je to najväčšie martýrium z celého toho rozvodu, lebo rozvod ako taký, samozrejme, bez toho duševného striptízu nie je zasa až taký problém. Takže vás chcem upokojiť, že aj keby ste za to zahlasovali a prešlo by to, tak roboty bude stále dosť.
Chcem povedať ešte to, že to, čo oni predkladajú, a to, čo my určite podporíme, je len možnosť, to znamená, že ak ja budem jeden z tých ľudí, ktorí sa opierajú, to, čo ste hovorili mylne vy, tak stanem pred ten súd napriek tomu, že nemám deti, ale proste nevyužijem tú možnosť, ktorú mi poskytuje tento návrh zákona.
A trošku ma udivilo vo vašom prípade, že sa opierate o nejaké osobné hypotézy, že hovoríte o tom, že sa zvýši rozvodovosť, keď sa uľahčia formálne rozvody na notárskom úrade, ale neviem, z čoho vychádzate, pretože v krajinách, kde sa umožnili rozvody dohodou, tá štatistika o tom vôbec nehovorí. Štatisticky rozvodovosť vôbec nestúpla, takže možno by bolo fajn, keby sme sa menej opierali o naše pocity a hypotézy a viacej narábali s faktami, lebo tie hovoria jednoznačne.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. No ja som teda počúvala pána splnomocnenca Polláka a musím povedať, že teda ma teší, že sa zhodujeme na tom, že musí byť uzákonená povinná predškolská výchova, či už teda to urobiť tak, ako sme to navrhovali najskôr my, aj keď to nebolo veľmi liberálne, že to bude pre všetkých, a poďme potom robiť výnimky zo systému, alebo pre sociálne znevýhodnené deti, pretože žiadna motivácia pozitívna, akákoľvek, nespôsobí to, čo spôsobí, ak to bude jednoducho povinnosť. Bez toho sa my ďalej nepohneme, a preto mne celkom nejde do hlavy, prečo sa tá rómska reforma nezačala práve takýmto zákonom. Toto mala byť alfa a omega celej rómskej reformy, presadenie povinnej predškolskej výchovy pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. A dnes toto, čo navrhujete, čo je fantastické, mohla byť len čerešnička vlastne na tej torte. A všetci by sme si tak zatlieskali a naozaj by nás to niekam posunulo, pretože napriek tomu, že tu to teda pán splnomocnenec tvrdí, je mi strašne ľúto, že teda mal tú možnosť, lebo však tie počty parlamentné nepustia, mohol to naozaj presadiť. Ja si pamätám, keď ešte pán exminister Čaplovič rozprával o povinnej predškolskej výchove pre štvorročné a staršie deti. A je mi ľúto, že proste vlastne jediným, čo urobili v tej rómskej reforme, bol ten zákon o pomoci v hmotnej núdzi, aj to nešťastným spôsobom, si myslím. Takže toto mala byť tá alfa a omega, pričom dnes sme to mohli len vyšperkovať týmto vaším skvelým návrhom, ktorý sem prinášate. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. No ja chcem reagovať teda na Jozefa Mihála v tom duchu, že skutočne sa vám podaril veľmi pekný kúsok, priatelia z OĽaNO, že ste toto navrhli a že ste to navrhli takým spôsobom, ako ste to navrhli, veľmi rozumný. A teda mne sa to veľmi páči.
Naozaj Jozef spomínal ten náš návrh, aby sa teda automaticky predlžovalo to poberanie príspevkov na starostlivosť o dieťa. A si myslím, že toto má skutočne to rácio. To znamená, že v prípade ak dieťa sa nedostane do škôlky, aby bolo možné poberať ten príspevok na starostlivosť o dieťa, lebo potom zostáva rodičovi naozaj len tá súkromná škôlka, respektíve profesionálna nejaká iná starostlivosť o dieťa. A to nie je vždy jednoduché, hlavne to nie je vždy zadarmo.
Takže ešte by som to dala do takého porovnania s tým, čo priniesol kolega Beblavý, tým návrhom, teda my sme ho nepodporili. A o to ľahšie sa nám podporuje tento váš. Takže gratulujem. A ja teda strašne dúfam, že sa vám podarí s tým uspieť dobre.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Budem hovoriť veľmi krátko. To, o čo sa snažíme s kolegom poslancom Viskupičom, je naozaj opraviť zákon, ktorý prešiel cteným plénom. A teda vieme aj povedať, prečo prešiel. Myslím si, že časť poslancov nepostrehla túto veľmi nebezpečnú zmenu, ktorá bola doslova prepašovaná do toho návrhu novely, a časť poslancov podľahla lobistickým tlakom teplární a tomu, aké kšefty si chcú robiť. Toto naozaj z nich urobilo niekoho v monopolnom postavení, kto môže výrazným spôsobom ovplyvniť stavebné konanie. A, samozrejme, žiadna tepláreň nemá žiaden dôvod podporovať to, aby sa vlastne bytový dom so svojimi nájomcami odpojil od jej zdroja. Neviem si predstaviť takú tepláreň. Ak máte také prípady, pán kolega Přidal, ja si ich veľmi rada vypočujem, ale ja skutočne považujem to, že vôbec týmto plénom prešla takáto zmena zákona, za dôsledok vplyvu lobistických, silných lobistických skupín zo strany teplární.
Musíme si uvedomiť, čo sme tým urobili. My sme naozaj z obyvateľov obytných domov urobili doslova rukojemníkov zo dňa na deň, doslova rukojemníkov zo dňa na deň a odopreli sme im podľa mňa ich práva, ich slobody. A myslím si, že je to v absolútnom protiklade s ekonomikou, ktorá by mala byť založená na liberálnych princípoch, v rozpore s hospodárskou súťažou a podobne. A považujem to za neprípustné, za absolútne neprípustné, a preto sa to snažíme meniť veľmi rýchlo.
Tým naším predloženým návrhom zákona sa zo zákona o tepelnej energetike snažíme vypustiť ustanovenia, podľa ktorých má dodávateľ tepla postavenie účastníka stavebného konania. Veď si uvedomte, čo ste hovorili vy, pán poslanec Přidal, pri všetkej úcte. Ja ako sused, samozrejme, sa vyjadrujem, ale nemám právo veta, donekonečna to vetovať a majú právo veta, majú právo veta. A je neuveriteľné, že toto právo sme pridelili niekomu, kto má základný interes na tom, aby sa ten bytový dom neodpojil od jeho zdroja. Veď ten má na tom eminentný záujem. Neviem si predstaviť tepláreň, ktorá s tým jednoducho bude súhlasiť a nebude robiť obštrukcie. A o tom, že tie obštrukcie sa dejú a dejú sa všade, tak svedčí aj to, že existuje petičný výbor zložený, ja neviem, koľko tam je už tisíc ľudí, ktorí požadujú práve zmenu tohto zákona, pretože oni už narazili v praxi, v aplikačnej praxi na ten problém, ktorý tu v tej teoretickej časti jednoducho prešiel týmto plénom a ktorý sme umožnili my ako poslanci Národnej rady. To znamená, my chceme, aby dodávateľ tepla nebol v postavení účastníka stavebného konania, ktorého predmetom je povoľovanie výstavby sústavy tepelných zariadení alebo jej častí na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom. A takisto je tento dodávateľ tepla v tomto konaní tzv. dotknutým orgánom, ktorého stanovisko je teda záväzné. V praxi tieto ustanovenia znamenajú právo veta miestnej teplárne na zablokovanie výstavby vlastných kotolní v bytových domoch.
Teda akýmsi teplárenským nevoľníctvom doslova a do písmena, doslova a do písmena sme sa stali. Napokon však ja to nebudem tajiť. Je to aj prípad nášho teda bytového domu. Musím povedať, že tam nakoniec to vyzerá tak, že to nebude až také problematické, ale tie začiatky, samozrejme, boli. A tam sa nemáte veľmi ako brániť voči tomu. Tak možnože keď vystúpite, tak dajte návod tým slušným ľuďom, ktorí naozaj chcú šetriť aj prostriedky, aj teplo, zdroje, na ktorých by nám malo záležať, akým spôsobom z tohto problému vycúvať, problému, ktorý sme spôsobili my.
Bytové domy sú v dôsledku tohto ustanovenia de facto v nevoľníckom postavení vo vzťahu k miestnym teplárňam, a to bez reálnej možnosti sa z tohto nevoľníctva vymaniť zriadením vlastnej kotolne, keďže ekonomická existencia teplární je založená práve na potrebnom počte bytových domov odoberajúcich od nich teplo. Takto nastavené podmienky nielenže odporujú predstavám predkladateľov o ekonomike založenej na liberálnych princípoch, ale bezpochyby odporujú aj dobrým mravom. V slobodnej spoločnosti je absurdné, aby akýkoľvek ekonomický subjekt mohol vetovať vznik vlastnej konkurencie.
Presne tak ako je nemysliteľné, toto je dobrý príklad, aby napríklad hypermarket mohol zablokovať otvorenie novej predajne potravín vo svojej spádovej oblasti, nemalo by byť ani umožnené, aby miestna tepláreň mohla blokovať zriaďovanie vlastných kotolní vlastníkmi bytov v bytových domoch, a teda v konečnom dôsledku, pokiaľ je spotrebiteľovi obmedzená možnosť alternatívneho riešenia zásobovania teplom, cieľom ktorého je predovšetkým znižovanie výdavkov na energie, reálnym dopadom je hlavne prehlbovanie energetickej chudoby na Slovensku. A to je fakt. A to je fenomén, ktorý nás proste dobehne, keď to nezmeníme. Je to naozaj jednoduchá vec, ku ktorej by sme sa teda mali prihlásiť, lebo neverím tomu, že všetci poslanci tejto Národnej rady, ktorí hlasovali za tú zmenu zákona, sú pod vplyvom tých lobistických skupín. Myslím si, že v mnohých prípadoch išlo proste o nepochopenie, lebo to sa doslova prepašovalo tam v tej novele. A myslím, že by sme si to mali uznať a jednoducho to napraviť. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Hlina, to, čo som povedala, že nie izmus alebo zdravý rozum, tým som nechcela akože hovoriť o tom, že to, čo ide od nás, väčšinou postráda zdravý rozum, vôbec nie. Ja som iba chcela povedať to, že sú niektoré problémy, keď hľadáme tie riešenia na tie problémy, tak oni nie sú ani konzervatívne, ani liberálne, ani nijaké. Tam proste sa vykašlime na ten izmus a skôr sa teda riaďme tým raciom, lebo však vieme všetci, že o čom sú nejaké ideológie, no.
Štefan, to vôbec som nepovedala, že rada upratujem, ja nerada upratujem a to vôbec neznamená, že keď tento štát prestane obstarávať, tak Nicholsonová tu nabehne teraz a bude akože z lásky, neviem k čomu upratovať, takže to nebolo úplne pochopené, ale tak ja viem, čo si tým chcel povedať.
A pán poslanec Bublavý, ja som veľmi rada, že to hovoríte a ja verím tomu, že existujú také obce, ale my nevieme naklonovať tých starostov, my nemáme tú istotu, že to tak bude v každej obci a evidentne teraz som vám povedala, že napríklad Bratislava s tým má problém, Košice s tým majú problém, podľa mňa väčšie mestá s tým jednoducho majú problém a nájdu sa takéto prípady, takže je samozrejme tým, tým mojím návrhom by ste vy neboli nejakým spôsobom ukrátení, lebo vy to už robíte. Ale ja neviem zabezpečiť bez toho, aby sme to prijali legislatívne, aby sa to tak robilo všade.
Ďakujem pekne.

Ja by som iba chcela povedať, že toto vôbec nie je liberálny návrh, ktorý predkladám a vôbec sa za to teda nehanbím, lebo si myslím, že ak dochádza, a to bezpochyby dochádza k tunelovaniu verejných financií, tak tiež nie je zrovna liberálne voči tým, ktorí sú produktívni, ktorí tu platia dane a neustále tomuto štátu niečo odvádzajú a proste tie jeho peniaze z toho verejného rozpočtu odchádzajú rôznym tunelárom, či už sú to tunelári v zdravotníctve, alebo sú to tunelári iní. Napríklad cez tie upratovacie služby a ešte takto, že ja si naozaj nemyslím, že ten, tie, ten odtok tých verejných financií niektorým jednotlivcom proste z tej chobotnice, že to je len cez upratovanie. Samozrejme, že nie, ale musím povedať, že tam je to teda veľmi markantné a v čom mňa to strašne trápi, to je o tom, že my máme 400-tisíc ľudí, ktorí sú nezamestnaní, 400-tisíc ľudí, ktorí sú nezamestnaní. Máme tam veľmi veľa ľudí, to sú, to je viac ako 100-tisíc ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní. A veľmi veľa ľudí, ktorí sú bez akýchkoľvek pracovných návykov a bez potrebnej kvalifikácie.
A ja samozrejme nechcem ísť do návrhu zákona, ktorým by som zakázala subdodávateľsky dodávať napríklad právne služby, lebo si uvedomujem, že to nie je také jednoduché vybrať hocikoho z evidencie nezamestnaných a teraz mu dať samozrejme prácu na ministerstve na právnom oddelení, aby sa napríklad snažil vypovedať nevypovedateľné zmluvy, ktoré majú rôzne klauzuly, to chápem, ale myslím si, že tá armáda tých dlhodobo nezamestnaných ľudí bez akejkoľvek kvalifikácie je schopná poupratovať či už nemocnicu, ministerstvo alebo podobne. My sami s Mihálom, keď sme prišli na ministerstvo, tak sme tam našli, ak sa nemýlim, tak to boli asi dve alebo tri firmy, s ktorými bola podpísaná zmluva na odpratávanie snehu celoročne, celoročne. Proste aj teda to boli známe mená, ktoré, ktoré vyskakujú aj pri jednotlivých politických stranách, ktorí sú teda v nižších samosprávach, takže bolo úplne jednoznačné, že o čo tam ide. Tam naozaj nešlo o to, aby sa odpratával v júni sneh.
Ja vám chcem povedať iba, alebo teda pripomenúť iba niektoré články z novín, ktoré boli medializované v súvislosti s tým, ako sa veselo na Slovensku tuneluje cez upratovacie služby, ktoré sú realizované dodávateľským spôsobom a s manipulovanými verejnými obstarávaniami. Napríklad pani Kratochvílová v Sme uverejnila blog 13. 10. 2014, kde upozornila na to, že kandidát SMER-u upratuje autobusy za 1,7 mil. eur. Dopravný podnik Bratislava dlhodobo razí stratégiu objednávania základných aktivít dopravnej firmy, ako je napríklad čistenie svojich vlastných vozidiel mimo spoločnosť, to znamená cez outsourcing externým dodávateľom. Dodávateľ je prítomný aj pri čistení dopravných prostriedkov. V roku 2012 takýmto spôsobom uzatvorili zmluvu so spoločnosťou Cata-REAL, ktorej konateľom je Ivan Tittel. Ten v roku 2010 kandidoval za SMER v Dolnom Kubíne. Cata-REAL okrem upratovania Dopravného podniku Bratislava perie, berie (povedané so smiechom) od roku 2011 za niekoľko 100-tisíc eur aj v Ústrednej vojenskej nemocnici. Tak predsa len to bolo "perie", neviem, či ako perie teda, (povedané so smiechom) ale perie v každom prípade za státisíce. (Reakcia z pléna.) Áno. Nie, myslím si, že tu je doslova, že oni perú, viete? Oni perú. Proste perú pre Ústrednú vojenskú nemocnicu. Aj také sa dá robiť, aj tak sa dá.
No, potom upozorňuje na to, že firma GGT, firme GGT sa darí pri verejných obstarávaniach v rôznych odvetviach, napríklad na ministerstve obrany. To so spoločnosťou podpísalo dve trojmiliónové zákazky v roku 2013 na nákup kancelárskeho materiálu a v roku 2014 na nákup materiálu a zabezpečovanie hygieny a upratovania. Zmluvu na niekoľko stotisíc uzatvorila GGT aj so Všeobecnou zdravotnou. Samozrejme, že podľa pani Kratochvílovej, tak ako to uverejnila, to patrí do konzorcia pána Ivana Kmotríka.
Žilinská nemocnica, tá je známa tým, že v Žilinskej nemocnici upratuje súkromná firma za 115-tis. eur bez DPH mesačne, 115-tis. eur bez DPH mesačne. To je krásne, to naozaj, keď si zoberiete, že k tomu sa pridruží nejaké cétečko a toto upratovanie, tak potom všetci vieme, prečo to naše zdravotníctvo vyzerá tak, ako vyzerá. Nemocnica v Žiline platila za upratovanie svojich priestorov mesačne takmer 140-tisíc s DPH. Podľa zistení televízie Markíza to má byť v prepočte na štvorcové metre najvyššia suma za upratovanie nemocníc na Slovensku. Okrem žilinskej upratuje firma ČaSS so sídlom, v Poproči ďalších šesť veľkých slovenských nemocníc, šesť slovenských nemocníc a dve špecializované zdravotnícke zariadenia. Medzi nimi sú aj fakultné nemocnice v Bratislave, Nitre a v Košiciach. Tam sa vlastne oni ani nedopracovali, že koľko platia v skutočnosti, lebo k tejto základnej zmluve boli podpísané rôzne dodatky, ktoré odmietli zverejniť, nenašli, nenašli ich ani v centrálnom registri, ktorý inak v roku 2011 ani neviem, či fungoval vôbec.
Ďalšie bolo ministerstvo vnútra, to je tiež článok zo SME z 2010, to je akože známe, priklepol zákazku za takmer 800 mil. eur na nákupy, nie, na upratovanie 26 mil. eur. Toľko by malo ministerstvo vnútra vyplatiť spoločnosti ISS Facility Services, ktorá sa bude najbližšie tri roky starať o správu, údržbu, teda ja upratovanie 1 600 policajných budov po celom Slovensku. Hoci firma bude mať prístup prakticky všade, nemá ani bezpečnostnú previerku, ale to ich nezastavilo. Samozrejme, že ten tender, do toho medzinárodného tendra sa prihlásili aj veľké firmy ako AB správcovská, Electro World Holding, Johnson Controls a Strabag, ale ich ponuky rezort ani nezverejnil.
Vyjadroval sa vtedy pán poslanec Lipšic k tomu, ktorý povedal, že existuje reálne podozrenie, že tender bol predražený a že bol našitý na konkrétnu firmu.
Tak isto sa upratovalo aj na ministerstve kultúry. Tam bol, bol tiež predražený tender. Niekoľko miliónov eur sa tam, niekoľko desiatok miliónov eur sa zaplatilo za upratovanie ministerstva kultúry a jeho organizácií.
Samozrejme veľmi známy tender, predražený na upratovanie bol na ministerstve obrany. Tam, myslím, stálo aj vtedy miesto pána Kašického, nie? Ktorého potom posunuli ďalej niekam, neviem, kde skončil. (Reakcia z pléna.) Do Bruselu. Ďakujem pekne.
No, takže mám, mohla by som menovať ďalej, ten zoznam je strašne dlhý. Nechcem vás akože zdržiavať, ale všetci asi viete, že o čo ide a ja keď som vôbec predostrela tento návrh, tak ja musím povedať, že vlastní, teda z vlastnej strany boli nie celkom stotožnení s tým, že takýto návrh má predkladať niekto z liberálnej strany. Ale ja si skutočne myslím, že tu treba zapojiť tak trochu aj zdravý rozum a pokiaľ ide o takéto bezbrehé tunelovanie štátneho rozpočtu cez rôzne upratovačské firmy, veľmi známy je aj teda pán poslanec Borguľa, napríklad keď hovorím o tých nižších samosprávach, on upratuje úplne všetko. On upratuje v Bratislave, odpratáva sneh a upratuje a stále upratuje a strašne sa mu darí. Veď ja to nejdem akože nejak spochybňovať. To sú obrovské peniaze, ktoré takto odchádzajú a mne je strašne ľúto toho, že ja vidím, ja vidím tie úrady práce, ktoré proste praskajú vo švíkoch tam v tej evidencii, to sú všetko ľudia, ktorí sú použiteľní na túto činnosť. Ja vôbec nechápem, že prečo sa proste vedenie mesta alebo nemocnice na nich neobráti. Ja vám poviem len príklad, jeden za všetkých.
Medická záhrada, ináč neviem, či toto zrovna nebol tiež Borguľa, ktorý to dohodol v rámci svojej predvolebnej kampane v meste, on oslovil väznicu, väznicu v justičáku, aby proste prenajala väzňov na opravu lavičiek v parku Medická. To je v centre mesta, možno to poznáte, možno nie, a urobili to absolútne fantasticky. Viem, že niektoré mamičky sa chytali za hlavu, že to je katastrofa, že tu väzni akože upratujú, ale drvivá väčšina bola nadšená z toho, že sa takýmto spôsobom proste prepájajú v rámci toho mesta tí, ktorí dokážu poskytnúť takéto služby v rámci proste verejnoprospešných ako keby činností, lebo si odpracujú to namiesto toho, aby tam bezcieľne sedeli v tej cele a samozrejme, že mesto na tom môže len získať, pretože jednak ušetrí tie peniaze, nejdú nikomu do vrecka a proste lavičky sú natreté, takže spokojnosť na všetkých stranách. Ja si myslím, že toto by malo byť celkom normálne, keďže to ale normálne nie je, tak ja ako liberál predkladám takýto návrh zákona a veľmi pekne vás prosím, keby ste sa aspoň zamysleli, že či to fakt nestojí za to, že by sme to podporili, aby sa proste tie verejné peniaze začali šetriť a aby sme sa mohli pozerať do očí tým, ktorí pracujú a makajú, aby neustále zásobovali tento štát na svojich daniach. A myslím si, že už by sme mali dať stopku tým, čo proste si myslia, že tento štát je dojná krava.
Ďakujem.