Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som sa teda s takou nejakou tvrdošijnou snahou autistu opäť pokúsila predložiť vám tento návrh zákona, s ktorým zvyknem chodiť do parlamentu ako agent s teplou vodou. Na tej minulej schôdzi, ako povedal kolega Poliačik, som sa ho tiež pokúsila predložiť ctenému plénu, avšak musím teda priznať, že veľmi nešťastným spôsobom, nakoľko som to spojila s výchovou k zodpovednému rodičovstvu, čo sa stretlo so všeobecným nesúhlasom. Takže nejdem hlavou proti múru a snažím sa tieto dve veci oddeliť, lebo chápem, že niekto by sa možno aj svojím ráciom priklonil k povinnej predškolskej výchove pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, pretože všetci vieme, že to potrebujú, ale nedovolia mu podporiť takýto spojený návrh jeho izmy a dogmy a ďalšie veci.
Takže prichádzam sem s týmto návrhom a pokúsim sa vystúpiť s rečou, ktorá nebude dlhá a bude trochu iná a modifikovaná, ako všetky tie reči predtým, keď som tento návrh zákona predkladala. Len veľmi nedávno vyšla správa o tom, že Európska únia dáva za pravdu mamičkám, ktoré sa sťažujú, že nemajú kam umiestniť svoje deti, mamičkám predovšetkým zo Slovenska. Slovensko je krajinou s druhou, s druhým najnižším podielom detí mladších ako tri roky, ktoré chodia do jasieľ alebo do iného zariadenia dennej starostlivosti. Eurostat vydal správu, podľa ktorej v roku 2013 išlo len o 4 % najmladšej detskej populácie na Slovensku. Horšie od nás je na tom už iba Česká republika.
Európska únia si v roku 2002 dala ambiciózny cieľ: odstrániť všetky prekážky účasti žien na trhu práce a usilovať sa zabezpečiť formálnu starostlivosť o deti prinajmenšom na úrovni 33 % populácie pod tri roky. O jedenásť rokov vidíme, že je to len ilúzia, ale moment, pokiaľ iné členské štáty Európskej únie, predovšetkým Škandinávie, ďaleko prevyšujú tento 33-percentný podiel detí zaškolených v predškolských zariadeniach, napríklad aj v jasliach, tak ten priemer Európskej únie a dosiahnuť ten cieľ, ktorý si vytýčila už v roku 2002, kazia Európskej únii predovšetkým postsocialistické štáty na čele so Slovenskou a Českou republikou. Z dostupnosti služieb o starostlivosti o dieťa musí nastať zlepšenie najmä v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku, konštatuje Eurostat.
Ďalšia vec je, že nám napriek tomu, že si všetci uvedomujeme, že tá predškolská výchova je dôležitá pre dieťa a je to hlavne dôležité pre deti, ktoré sú zo sociálne znevýhodneného prostredia, kde, všetci vieme, sa im dostáva veľmi málo podnetov na to, aby sa dokázali normálnym spôsobom vyvíjať a potom zvládnuť ten vzdelávací systém na základnej škole, napriek tomu, že to všetci vieme a všetci sa v tom podľa mňa zhodneme bez ohľadu na to, či tento návrh podporíte alebo nie, dochádza na Slovensku k poklesu materských škôl. Počet materských škôl klesá každým rokom od roku 2006 s malou výnimkou v roku 2014. Rozdiel medzi rokmi 2006 a 2014 je až 124 zatvorených materských škôl. Ale toto číslo vôbec nezodpovedá počtu detí vo veku troch až piatich rokov. Zatiaľ, čo do roku 2008 bol počet detí vo veku tri až päť rokov 158 942, v roku 2014 to bolo 178 141 detí. To znamená nárast o takmer 20-tis. detí. Detí, ktoré by mohli chodiť do predškolského zariadenia, nám pribudlo a škôlok ubudlo. Po roku 2012, teda po znovuzvolení vlády Roberta Fica, sa počet nevybavených žiadostí počas dvoch rokov zvýšil o tretinu, zo 7 551 až na 10 261.
Ministerstvo práce, ak by ste si teda mysleli, že si nie je vedomé tejto situácie, tak sa, samozrejme, mýlite, pretože podpora rodín s deťmi je jednou z programových priorít sociálneho štátu Roberta Fica. Dlhodobým cieľom Slovenskej republiky je 95-percentná hrubá zaškolenosť detí vo veku troch až piatich rokov, teda 95 % detí vo veku od troch do piatich rokov by sa malo v nejakej forme zúčastňovať výuky v materskej škole. A to sa, samozrejme, nedeje. Ten papier znesie strašne veľa. Ja som čítala programové vyhlásenie vlády, aj všetky ciele, ktoré si tam jednotlivé ministerstvá stanovili. Predovšetkým ma zaujímalo teda ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvo školstva v tejto súvislosti. Stanovili si 95-percentnú zaškolenosť detí vo veku od troch do piatich rokov v materských školách. A realita je celkom iná.
To, čo nám najviac kazí tie čísla, ktoré sa nepodarilo dosiahnuť a nepodarí sa dosiahnuť či už Európskej únii alebo nášmu úbohému ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, je to, že tie tri až päťročné deti, veľa z nich sa nachádzajú práve v rómskych osadách. A to sú tie deti, ktoré z rôznych dôvodov do tých materských škôlok nechodia. To, že do nich nechodia, o tom napísali rôzne mimovládne organizácie kvalitnejšie, aj menej kvalitnejšie, rôzne analýzy. Ja som si požičala analýzu dobre spravovanej spoločnosti o tom, že kde začať, aby rómske deti začali chodiť do školy.
Prečítam vám zhrnutie: "Predškolské vzdelávanie by mohlo v dlhodobom horizonte podľa viacerých odborných štúdií výrazne zlepšiť situáciu rómskej menšiny na Slovensku. Pripravovaná rómska reforma má ambíciu zaviesť povinnú predškolskú dochádzku od troch rokov pre deti z rizikových rodín. Na to, aby bolo takéto opatrenie efektívne a v praxi uskutočniteľné, sú však potrebné viaceré systémové zmeny." Nedošlo k ničomu. Nedošlo ani k tomu, aby tie trojročné deti z rizikových rodín, čo sú v prevažnej miere deti z rómskych osád, aby chodili do tých škôlok. Hovorilo sa tu o tom za pána ministra Čaploviča, že deti od štyroch rokov budú musieť všetky plošne chodiť do škôlky. Ani k tomu nedošlo. Nedošlo absolútne k žiadnej takejto systémovej zmene, ktorá by spôsobila, že deti z rómskych osád budú chodiť do materských škôlok nielen sami kvôli sebe. Keď to nedokážeme podporiť kvôli tým deťom, ktoré predškolskú výchovu potrebujú, podporme to kvôli sebe a kvôli tomu, aby nám o pár rokov neskolaboval náš sociálny systém, predovšetkým dôchodkový.
Čo sa týka krajín, ktoré sú porovnateľné so Slovenskom v zmysle toho, že majú početné zastúpenie rómskej národnostnej menšiny predovšetkým v separovaných a segregovaných osadách, prichádzajú do úvahy krajiny ako Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko, Česká republika, Slovensko. Kto si myslíte, že je na absolútnom chvoste, čo sa týka zaškolenosti detí z osád v materských školách?
Pán poslanec Viskupič, dajte typ. (Reakcia z pléna.) No to je chyba. Som rada, že tu sedíte, ale ešte by ste mohli aj počúvať. No je to Slovensko. Deti z rómskych osád, slovenských, chodia do škôlok len 28 % z nich. Česká republika, je to 32 %, Rumunsko, vážení, Rumunsko 37 %, Bulharsko 45 % a Maďarsko 76 % detí z rómskych osád chodí do materských škôlok.
Ono by nás to nemuselo až tak veľmi zaujímať, keby neexistovala absolútna prepojenosť, a to je dokázateľné, experti Svetovej banky skúmali tento, tento fenomén a dospeli k záveru, že je absolútna prepojenosť medzi číslom detí z rómskych osád, ktoré chodili do škôlok, medzi číslom detí z rómskych osád, ktoré boli schopné si dokončiť strednú školu a číslom z nich, ktorí boli schopní zamestnať sa na otvorenom trhu práce. Tam je 100-percentná návratnosť investícií do toho, aby tie deti do tej škôlky chodili. Mám tu graf, ktorý presne o tom hovorí, že môžu sa oni potom vzdelávať na základnej škole, môžu sa vzdelávať na vysokej škole s odretými ušami, môžu sa vzdelávať v rámci vzdelávania dospelých. Ani jeden stupeň tohto vzdelávania nespôsobí takú návratnosť investícií do tých detí, ako keď ich pošleme do materských škôlok. Tam nám to vyskakuje na 100 %. Čo do nich vložíme, to sa nám vráti. Nám všetkým, nielen tým deťom z tých rómskych osád. Ako nerobme to preto, aby oni prekročili svoj tieň a proste mali lepší život, keď to nedokážeme, ale urobme to sami kvôli sebe a urobme to kvôli ekonomike tohto štátu a to doslova.
Viete asi o tom, že Európska komisia začala kvôli porušeniu antidiskriminačného zákona Európskej únie voči Slovensku konanie. Dôvodom pre konanie Európskej komisie voči Slovensku, čo je veľmi vážna vec, ktorá môže skončiť až pred Európskym súdom, je to, že segregujeme rómske deti na školách. Ja tvrdím, že ich na tých školách nesegregujeme kvôli tomu, že sú čierne, že majú inú farbu pleti. Ja tvrdím, že ich segregujeme kvôli tomu, že sú z málo podnetného prostredia, že prichádzajú do tých škôl nepripravené, neschopné zvládnuť ten vyučovací proces, vzdelávací proces, že keby sme ich chceli integrovať, budú brzdiť tú časť detí, ktorá prichádza z iného prostredia. Tvrdím, že ich segregujeme kvôli tomu, že prichádzajú do škôl neumyté, všivavé, hladné, nesústredené, čo, a to mi je veľmi ľúto, nie je chyba tých detí. To je chyba tohto štátu a to je chyba toho, ako prerozdeľujeme eurofondy a všetkých ďalších vecí, toho, že nám chýbajú komunitné centrá a podobne. Ale predovšetkým aj chyba rodičov. Aj chyba rodičov. Ale skúste umyť svoje dieťa, keď ste v osade, kde nemáte tečúcu vodu. Skúste to, pán poslanec. A ste rodič, ktorý to chce urobiť. Kam ho pôjdete umyť? Ako si pomôžete z tohto začarovaného kruhu? Viniť z toho len rodičov do istej miery je namieste, ale môžete byť akokoľvek dobrá matka, keď ste z osady a nemáte tam tečúcu vodu, nemáte tam tie možnosti, ktoré máme my, bežní ľudia, tak je veľmi ťažké poslať svoje dieťa do školy umyté, učesané, čisté a nie hladné napríklad.
Veľká časť toho, tej viny podľa mňa, za čo nás teraz viní Európska únia, že teda segregujeme rómske deti na školách, čo je fakt - aj keď ja si nemyslím, že my segregujeme rómske deti ako také, my segregujeme deti z osady, čo ja medzitým proste vidím rozdiel - spočíva v tom, že tie deti nechodia do škôlky, že nie sú pripravené. Tie nulté ročníky na tých školách nestačia na to, aby pripravili tie deti, ktoré prichádzajú v 6 - 7 rokoch do toho nultého ročníka, aby ich za rok pripravili na to, čo ich čaká, aby z nich urobili dieťa ako keby z majority, ktoré sa bude podľa toho správať, ktoré bude chápať, ktoré nebude vyrušovať, pretože je hladné a teda nesústredené.
Vidím to v dvoch rozmeroch, to konanie Európskej komisie voči Slovensku. Jedna vec je, že na Slovensku naozaj cielene posielame deti z osád do špeciálnych teda osobitných škôl. Špeciálne školy robia po osadách doslova nábory detí. Ja som to zažila. Zaradením dieťaťa do špeciálnej školy totiž získavajú peniaze. Myslím si, že v prípadoch niektorých, nechcem povedať, že všetkých, ale väčšiny špeciálnych škôl, ktoré pôsobia na územiach, kde je zastúpená početne rómska menšina, najmä v separovaných, segregovaných osadách, ide o to, že robia nábor, aby zarobili na hlavu jedného žiaka. Dôvodom teda sú peniaze, pretože na špeciálnych školách sú vyššie normatívy na žiaka a keď sú plné, škola je bohatá. Štát si ale takto vyrába armádu analfabetov, ktorí nikdy nebudú schopní pracovať a uživiť samých seba. Jedného dňa, a nebude to trvať tak dlho, na tejto armáde analfabetov stroskotá náš solidárny dôchodkový systém a dnešní štyridsiatnici sa budú veľmi čudovať, že na ich dôchodky štát nemá, lebo na ne jednoducho nemá kto robiť. Preto z tohto pohľadu si myslím, že je fajn, že si Európska komisia všimla problém toho, že rómske deti posielame do špeciálnych škôl. Ak to nakoniec nakopne rôznych sociálnych inžinierov, aby sa spamätali a začali riešiť napríklad povinnú predškolskú výchovu v osadách, profitovať z toho naozaj budeme všetci.
Druhá vec ale je, že Európska komisia namieta segregáciu rómskych detí na školách, oddeľovanie rómskych detí od nerómskych detí a tu je tá kritika podľa mňa mimo, pretože rieši dôsledok, ale nerieši príčinu. Faktom ale je, že nám sem ako také držhubné posiela tie eurofondy a je na nás, na čo ich použijeme. Ja si viem celkom dobre predstaviť, že by sme práve na túto povinnú predškolskú výchovu pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia použili eurofondy. Myslím si, že by to bolo prospešné pre všetkých, naozaj nielen pre tie deti z rómskych osád.
Keď sem prišiel pán minister Richter a hovoril o otvorení II. piliera, priniesol vtedy ten návrh do parlamentu, bola tu k tomu búrlivá diskusia. Hovorili sme o tom, ako veľmi sa nám otvárajú tie nožnice, hej, ako veľmi nám rastie počet tých, ktorí skôr alebo neskôr budú odkázaní na tie dôchodky a vplyvom teda demografickej krivky, ktorá, všetci vieme, aká je nielen u nás, aj v iných štátoch Európskej únie, na ne jednoducho nebude mať kto robiť. Tu si musíme uvedomiť, že na 89-tis. dnešných štyridsiatnikov to vychádza zhruba 50-tis. detí, ktoré by o pár rokov, keď sa dostanú do dôchodkového veku, mali robiť na ich dôchodky. To jednoducho nie je možné. To je nepredstaviteľné. Na tomto to celé stroskotá, pretože my si musíme uvedomiť, kto sú tie deti. Kto je tých 50-tisíc? Odkiaľ sú tie deti? No aj z demografickej krivky je zrejmé, že sú to v prevažnej miere deti práve z rómskych osád. A pokiaľ ich budeme na základe zlých diagnostických testov, na základe toho, že sú z málo podnetného prostredia a nie sú vzdelávané v predškolskom zariadení, posielať do špeciálnych škôl, tak na to skutočne doplatíme všetci.
Ja by som vás veľmi pekne chcela poprosiť, keby sme sa tak spoločne pokúsili nad tým zamyslieť, pretože tvrdili to aj vaši ministri, ministri za SMER, že je dôležité, aby tie deti sedeli v tej škôlke. Tvrdili, že by mala byť zaškolenosť detí oveľa vyššia od štyroch rokov. Potom hovorili, že pre deti z málo podnetného prostredia to bude vo veku od troch rokov, že presadia povinnú predškolskú výchovu. Nepresadili nič. Nepresadili nič.
Ak ale vychádzam z tej premisy, že súhlasíte s tým, že by sme takéto niečo mali urobiť pre nás všetkých, pre túto krajinu, nielen pre tie rómske osady, ja vás veľmi pekne prosím, aby ste tento návrh zákona podporili. Tie peniaze tam sú. Keď sa zrušia nulté ročníky, ktoré už budú bezpredmetné pri povinnej predškolskej výchove pre deti z málo podnetného sociálneho prostredia, ušetria sa tam nejaké peniaze. Keď si predstavíte, že máme dostatočné množstvo eurofondov napríklad v Európskom sociálnom fonde, ktoré by sa dali využiť na to, aby sa budovali komunitné centrá pri tých osadách, kde by boli škôlky pre tieto deti, tak to nie je taký obrovský nápor na štátny rozpočet. Práve naopak, išlo by konečne o efektívne využívanie eurofondov v prospech nás všetkých. Tak by som vás chcela veľmi pekne poprosiť, aby ste tento návrh zákona podporili, lebo je dôležitý a ja pevne verím, že keď vás stretnem na chodbe a budeme sa o tom rozprávať, všetci poviete, že s tým súhlasíte. Tak skúste to pretaviť do toho, že za to konečne aj zahlasujete.
Ďakujem veľmi pekne.
