Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Martin, ďakujem ti veľmi pekne teda. Veľmi dobre sa to počúvalo po tých vystúpeniach, ktoré tu odzneli. A naozaj si podľa mňa udrel klinec po hlavičke najmä tým, čo si hovoril o tabletoch. Ja si myslím, že tam nešlo len o proste nejaké promo týchto našich digitálnych lídrov, ale o to, že do takýchto projektov sa najlepšie a najľahšie tlačí vata, veľká vata.A keď si zoberieš národné projekty pod školstvom od pána Pellegriniho až teraz po Draxlera, tak sa treba pozrieť, kto tam vyhráva verejné obstarávania a aké sú tie verejné obstarávania. Pán Pellegrini, ja som veľmi rada, že so mnou súhlasíte, čo demonštrujete kývaním hlavy, pretože tie verejné obstarávania pod školstvom vyhrávajú spravidla tri firmy. To sú traja veľkí, gigantickí hráči, ktorí vyhrávajú všetky verejné obstarávania vo vašich predražených národných projektoch. A potom sa, samozrejme, celkom isto môže stať, že firma, ktorá sa má zaoberať kvantovou fyzikou a optickými meraniami, robí všetko, robí dodávky tabletov, robí dodávky sifónov, robí dodávky splachovačov, pričom keď sa jej zachce a keď to chcete vy, lebo také verejné obstarávanie zverejníte vo vašom národnom projekte, tak úplne pokojne táto firma zaoberajúca sa kvantovou fyzikou zabezpečuje sociálne balíčky pre deti z marginalizovaných rómskych komunít. Takáto sme my krajina. Toto nie je nikomu čudné? Niekomu predsa len to je čudné, lebo viem o dvoch trestných oznámeniach, ktoré sú podané na vášho človeka, pán Pellegrini, ktorého ste tam nechali pre pána Draxlera. A z toho sa úprimne teším.

Ďakujem pekne. Ja sa chcem pána ministra opýtať, čo si predstavuje pod nerušenou prácou na ministerstve, či to je rabovanie eurofondov cez sifóny a splachovače.A vy hovoríte o zrekonštruovaných škôlkach. Ja sa vás opýtam, prečo nehovoríte o trestných oznámeniach na vašich veľmi vysoko postavených ľudí na ministerstve školstva, ktorí čelia obvineniam práve kvôli podozrivým europrojektom, napríklad z 2. februára z nich jedno je na Generálnej prokuratúre, prečo nehovoríte o tom, že nemáte ešte ani zazmluvnené národné projekty, ale v hystérii už hľadáte projektových manažérov na konkrétne národné projekty, ktorých potrebujete cez zmluvy zabetónovať, aby vám aj v prípade zmeny vlády postrážili tie toky tých obrovských miliónov eur cez eurofondové projekty, prečo nehovoríte o predražených národných projektoch a podozrivých verejných obstarávaniach, keď o nich hovorila už aj Európska komisia na stretnutí v decembri s podpredsedom vlády Vážnym, ktorého si pozvali na koberec a pohrozili mu, aby zastavil podozrivé a predražené národné projekty, ktorých máme príliš veľa, pričom týkalo sa to predovšetkým vašich projektov, prečo nehovoríte o tom, že následne Vážny vyzval vás, aby ste prehodnotili tieto národné projekty, prečo nehovoríte o tom, že ignorujete toto varovanie Európskej komisie, ktorá hrozí zastavením financovania cez eurofondy, a robíte všetko pre to, aby ste čo najskôr vaše podozrivé predražené národné projekty spustili?

No ja si určite nevážim všetkých, ktorí sedia v Národnej rade. To je, to je strašné, čo ste povedali. Je tu zopár ľudí, ktorí by tu skutočne nemali byť. A pani Tomanová nebola súdne trestaná šesťkrát, ale vo veci sociálnych podnikov bolo trestné stíhanie vo veci. Tam sa vyšetrovalo. A tých, tie sociálne podniky neboli v poriadku, čo skonštatovala nielen polícia naša, ale skonštatovali to aj audítori Európskej komisie, ktorí to vyňali spod financovania Európskeho sociálneho fondu, a išlo to vyslovene na vrub štátneho rozpočtu, takže to zaplatili za pani Tomanovú daňoví poplatníci, túto jej chybu. A ja viem, kam tie peniaze tiekli, preto sa vôbec nečudujem, že vy ako člen SMER-u máte pocit, že pani Tomanová je v poriadku.
A keby som mal k nej tak blízko, ako k nej máte vy, že vedľa vás sedí, tak možnože aj ja by som nadobudla presvedčenie po čase, po veľmi dlhom čase, že je to človek, ktorý by mal byť komisárom pre deti. Ale predpokladám, že by sa našiel niekto z pléna, ktorý by mi rovnako ako ja vám chcel otvoriť oči.
A ja som bola na ministerstve a rôzni ľudia o mne písali rôzne veci a určite si aj o mne rôzni ľudia myslia rôzne veci, práve preto by som si nikdy nedovolila kandidovať na komisára pre deti, lebo to chce človeka, ktorý nie je taký polarizujúci, ako je pani Tomanová a možnože aj ja. Rozdiel medzi nami dvoma je, že dnes nebudete riešiť moje meno, ale budeme všetci riešiť meno pani Tomanovej.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja budem hovoriť veľmi krátko a na úvod chcem povedať, že máme za sebou teda schválenie príslušnej legislatívy k tomu, aby sa vytvorili komisári pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím, ale to je tá ľahšia vec. To je tá ľahšia stránka celého tohto procesu.
Teraz stojíme pred voľbou a je skutočne na nás, či úrady komisárov budú o ničom alebo či budú o niečom. Pretože v plnej miere je to závislé od toho, kto bude vykonávať funkciu komisára pre deti a funkciu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. SaS-ka dala dve veľmi kvalitné kandidátky. Veľmi sa teším tomu, že pani Lýdia Brichtová našla podporu v takmer celej opozícii. Množstvo ľudí, množstvo poslancov s ňou prišlo do kontaktu za tých ostatných 20 rokov, čo sa tejto problematike venuje. Viete, aký to je človek, viete, aké má ľudské vlastnosti, viete, ako veľmi sa bila a bije za funkčný model sociálnych služieb. Ja viem o tom, akú obrovskú podporu má u profesijných organizácii, ktoré zastrešujú osoby so zdravotným postihnutím. Viem dokonca o tom, že množstvo z týchto organizácií so zdravotným postihnutím po tom, ako vyjadrili podporu pani Stavrovskej, keď sa dozvedeli, že bude kandidovať aj pani Brichtová, hovorili o tom, že by najradšej stiahli svoj podpis a podporili pani Brichtovú.
Komisár pre zdravotne postihnutých bude mať naozaj množstvo práce, pretože osoby so zdravotným postihnutím sa v tejto krajine v úvodzovkách tešia pomerne silnej a rozvláčnej ignorancii zo strany všetkých, ktorí by mali túto problematiku zastrešovať. Za komunizmu sme ich 40 rokov úspešne skrývali niekde za stenami alebo múrmi Mokrohájskej a ďalších inštitúcií. Ja sama si spomínam na to, že keď som sa presťahovala do Kanady, takmer som mala pocit, že všetci Kanaďania sú telesne postihnutí, pretože každý pred sebou tlačil nejakého pavúka alebo sedel na vozíku. A dieťa som dala do škôlky, kde sa integrovali zdravotnej postihnuté deti. Ten, to bol veľmi pekný systém vymyslený, že dve zdravé deti sa starali vždy o jedno postihnuté dieťa. Tam som vlastne prvýkrát, prvýkrát videla, že čo to znamená integrácia ľudí so zdravotným postihnutím. Ľudia so zdravotným postihnutím boli proste všade. Boli na úradoch, boli v obchodoch, boli, boli všade. To je skutočná, to je skutočná integrácia týchto ľudí, nie to, na čo sa tu hráme my a na čo čerpáme eurofondy a podobne, lebo to je naozaj jedna obrovská hanba.
Takže toto bude tiež jedna z úloh komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, aby sa veľmi výraznou mierou zaoberal všetkými prípadmi jednak diskriminácie týchto ľudí, ku ktorej dochádza, a jednak tým, aby sa spolupodieľal na vytvorení systému, modelu, kde sa naozaj nebudeme iba hrať na integráciu týchto ľudí, ale kde sa naozaj nebude iba hrať na integráciu týchto ľudí, ale kde to budeme skutočne aj robiť.
Osobitnou kategóriou, keď hovoríme o osobách so zdravotným postihnutím, sú matky detí so zdravotným postihnutím, to je jedna obrovská podmnožina, ktorá čelí neustálej diskriminácii. Ja som veľmi rada, že na svete je súdny verdikt o tom, ako by mala vyzerať integrácia detí so zdravotným postihnutím, čo sa týka vzdelávania. Veľmi dúfam, že to zasa nebude proste visieť niekde na internete alebo v papierovej podobe u niekoho v kancelárii, ale že sa budeme snažiť urobiť všetko pre to, aby aj deti so zdravotným postihnutím mohli byť vzdelávané na klasických školách, aby sa im tak mohlo dostať kvalitného vzdelania. To sú všetko veľmi neľahké úlohy a ja už to vidím, ako to bude vyzerať, že pokiaľ sa nám podarí mať takého kvalitného ombudsmana pre osoby so zdravotným postihnutím, ako je naša ochrankyňa verejných práv pani Dubovcová, tak sme na takej polceste k úspechu. Len už vidím, pokiaľ budú ministerstvá pokračovať tak, ako pokračujú teraz, že jej budú vytvárať celkom slušnú takú vnútornú opozíciu, pretože tu sa asi neustále každý bude hrabať len na tom svojom vlastnom pieskovisku a každý zvonka, kto bude upozorňovať na systémové nedostatky a proste biť sa za práva tých slabších, ktorí to naozaj potrebujú, tak bude braný ako triedny nepriateľ.
Preto si myslím, že by sme mali mať veľmi silného, veľmi silného ombudsmana pre osoby so zdravotným postihnutím, a my sme mali, na výbore pre ľudské práva sme mali možnosť si teda vypočuť obidve kandidátky, ja si myslím, že obidve majú niečo do seba, obidve sú kvalitné, ale pri pani Brichtovej v mojom prípade zaváži to, že to je, to je žena, ktorá sa vie naozaj pobiť, naozaj pobiť. To nie je proste nejaký umiernený človek, ktorý by si dokázal zatvoriť oči pred skrivodlivosťami a neprávom, to je človek, ktorý urobí všetko pre to, aby ich odstránil. A bude sa za každého jedného človeka so zdravotným postihnutím biť ako za "vlastného".
Čo sa týka komisára pre deti. My sme postavili Natáliu Blahovú, áno, viem, že čo tu zaznieva, že je členkou strany Sloboda a Solidarita. Ale viete, to je, to vyznieva veľmi smiešne, pretože každý jeden kandidát, ktorý by mal byť komisárom pre deti, vzišiel od nejakého politika. Každý jeden má na čele tú politickú pečiatku. Či to je pán Mikloško, či to je pani Blahová, o pani Tomanovej ani nehovoriac. A v konečnom dôsledku aj pán Galo. Takže nehrajme sa tu na to, že tí komisári sú apolitickí, a len preto, že ona je členkou SaS-ky, čo, samozrejme, zákon nepripúšťa v momente jej zvolenia, že je nejako viacej alebo menej politická, ako tí ostatní, to si vôbec nemyslím.
Naopak, pani Natália Blahová je človek, ktorý sa roky rokúce venuje deťom, bije sa za ne ako lev, neviem, či čítate jej blogy, ale dúfam, že sa vám dostalo tohto potešenia, lebo to je naozaj potešenie sa pozerať na to, aké boje ona zvádza s rôznymi úradmi v prospech detí. Natália Blahová napísala blog "Kandidujem na post Komisára pre deti. Prečo?" a píše tam:
"A vo svete dospelých máme vystavené bariéry za ktorými platia pokrivené pravidlá a okyptená spravodlivosť.
Je pre mňa smutným poznaním, že ak hľadáte empatiu pre trpiace dieťa, často ju nájdete všade inde, len nie u ľudí, ktorí ju majú v popise práce.
Chcela by som napísať, že im to nemám za zlé. Ale mám. Pretože to, čomu hovoríme ľudský faktor, to je to jediné, čo do procesu pomoci deťom vstupuje. Ak zlyhá ľudský faktor, zlyhá všetko. Nedá sa vyhovoriť na systém."
Nie, nedá sa vyhovoriť na systém. A preto, ak budete vyberať z pomedzi všetkých kandidátov na ombudsmana pre deti, pozerajte sa hlavne na ten ľudských faktor.
A ja sa musím nakrátko vyjadriť teda k jednému z tých kandidátov, k pani Tomanovej, tam si naozaj myslím, že ten ľudský faktor absentuje. My mali sme možnosť sledovať proste jej prácu, dlhé roky je v politike, takže vieme o tom, čo robila a robí. A ja som si prečítala množstvo článkov, ktoré predchádzali tejto voľbe ombudsmana pre deti a ombudsmana pre osoby so zdravotným postihnutím. A najmä pri tých deťom novinári písali o tom, že pani Tomanová to už má vyhraté, že jednoducho SMER ju tam zvolí a podobne.
Ja tomu až tak neverím. No neverím tomu, že ste toho schopní, neverím tomu, lebo čítate určite aj vy tie články, čítate tie komentáre, čítate aj tie diskusie pod článkami a to je naozaj človek, ktorý výrazným spôsobom polarizuje osobnosť, čo nie je asi zlé pre človeka, ktorý je v politike, ale je to dosť zlé, ak to má byť komisár pre deti. A ja neverím tomu, že tak krátko pred voľbami by ste sa proste tomuto vystavili, lebo to by bol naozaj terč na kritiku mnohých, mnohých ľudí, a ja si osobne myslím, že podporíte iného kandidáta, a chcem vám zaželať, hlavne teda kolegom zo SMER-u, šťastnú ruku pri tom výbere. A chcem vás poprosiť, aby ste dbali, samozrejme, na odborné kritériá, ale aj na ten ľudský faktor.
Veľmi pekne ďakujem.

Všetky kolegyne už odišli, tak teda, milí kolegovia, vystupujem nie preto, aby som vás otrávila, ale z úcty k tým, ktorých sa táto predmetná téma týka, a to sú predovšetkým:
V prvom prípade sa matka dlhodobo hospitalizovaného chlapca s ťažkým onkologickým ochorením ocitla spolu s ním v nemocnici. Poskytovala mu 24 hodín denne starostlivosť, predtým poberala príspevok na opatrovanie, ale keďže bola si vedomá litery zákona, tak ešte pred tým, ako ten chlapec mal nastúpiť na hospitalizáciu, pretože vedela, že bude dlhšia ako 30 dní, išla na príslušný úrad práce a oznámila im, že ten chlapec bude hospitalizovaný. Úrad podľa litery zákona jej zastavil poberanie príspevku na opatrovanie. Napriek tomu táto matka bola hospitalizovaná s dieťaťom, starala sa oňho 24 hodín denne, akurát, že keďže prišla o všetok príjem, pretože jej bol odobratý ten príspevok na opatrovanie, nemala čo jesť. Ona si nedokázala zaplatiť nemocničnú stravu, tak sa jej matky a príbuzní ďalších ťažko chorých detí na onkológii skladali každý deň na jedlo. Nosili jej ho buď z domu, alebo jej dávali peniaze na to, aby mohla ísť do bufetu, aby si mohla to jedlo kúpiť. Toto sú tie výnimky, o ktorých som hovorila v tej dôvodovej správe a skutočne sa dejú.
Ten druhý prípad je ešte o niečo smutnejší. Chlapec s ťažkým onkologickým ochorením nastúpil do nemocnice. Rodičia si neboli vedomí litery zákona, poberali príspevok na opatrovanie. Spolu s ním bola hospitalizovaná najprv matka, potom sa vymenili a nastúpil otec. Tento chlapec bol chorý veľmi dlho a v dôsledku toho jeho ťažkého ochorenia prišiel otec ako živiteľ rodiny o prácu, matka bola už dlhodobejšie nezamestnaná. Oni teda počas celej tej hospitalizácie chlapca, ktorá trvala štyri mesiace, poberali príspevok na opatrovanie. Chlapec zomrel. A keď zomrel, tak úrad práce, príslušný úrad práce začal vymáhať od rodičov ten príspevok na opatrovanie, od rodičov, ktorí boli v hmotnej núdzi. Tento štát im dal pečiatku, že je to rodina v hmotnej núdzi, napriek tomu tento štát je schopný v takýchto prípadoch vymáhať od rodičov mŕtveho chlapca príspevok na opatrovanie. Tento prípad je ešte o to smutnejší, že tí ľudia priniesli potvrdenie z nemocnice na príslušný úrad, že sa príkladne počas celých tých štyroch mesiacoch starali o to svoje dieťa, pretože tam boli na striedačku od rána do večera a poskytovali mu to, za čo ich štát mal naďalej platiť. A on to robil, ale keď dieťa zomrelo, tak si spätne tie peniaze vymáhal.
Toto je presne ten prípad ľudí, pre ktorých sú jedinou možnosťou nejakej pomoci tie zbierky, ktoré chodia po internete a kade-tade. Tadiaľ sa podarilo vyzbierať toľko peňazí, aby splatili štátu to, čo od neho počas tých štyroch mesiacoch hospitalizácie ich syna dostali.
Ja viem, že teda už tu naozaj nie je veľa ľudí, ale možnože by ste mohli tlmočiť vo vašich kluboch, že toto je úplne nepolitické, naozaj sa to deje, deje sa to, že matky ťažko chorých detí v nemocniciach buď nemajú čo jesť, alebo keď im tie deti zomrú a oni poberajú ten príspevok na opatrovanie a opatrujú tie deti, tak štát si to od nich vymáha. Prosím vás pekne, podporte tento návrh zákona.
Ďakujem.

Opäť vám ďakujem za slovo. Dôvodná správa: cieľom predloženého návrhu je odstrániť drobný nedostatok súčasnej úpravy, podľa ktorej sa výška peňažného príspevku na opatrovanie zníži pomernou časťou za dni, počas ktorých bola fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní. Takáto úprava je v zásade v poriadku so zreteľom na drvivú väčšinu prípadov. Avšak v praxi sa občas stávajú prípady, keď najmä v prípade ťažko chorých detí je nevyhnutná aj fyzická prítomnosť opatrujúcej osoby v nemocnici, a to počas celého obdobia hospitalizácie. Dôvody môžu byť najrôznejšie, nemocnice spravidla rady umožňujú opatrujúcim osobám takýto pobyt, pretože to vo výraznej miere odbremeňuje už beztak vyťažený zdravotnícky personál. Opatrovatelia túto starostlivosť poskytujú nie s cieľom získania finančných prostriedkov, ale s cieľom uľahčiť hospitalizáciu blízkej osobe, najmä pokiaľ ide o ťažko choré deti.
Z uvedených dôvodov sa predloženým návrhom navrhuje výnimka z tohto pravidla v prípadoch, kedy toto zdravotnícke zariadenie vydalo písomné potvrdenie, že fyzická osoba vykonávala počas celého pobytu v tomto zdravotníckom zariadení opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem za slovo. Ja naozaj len veľmi krátko. Asi si spomínate, že obdobný návrh zákona priniesol do tohto parlamentu pred časom pán poslanec Lipšic. Urobil tak kvôli svojej teda straníckej kolegyni Janke Žitňanskej, ktorá sa tejto téme dlhodobo venuje, a naozaj jej patrí kvôli tomuto úcta. A ten príslušný návrh zákona samozrejme nebol prijatý. Ja sa inou formou pokúšam presadiť niečo veľmi podobné a máme jedinečnú príležitosť napraviť to, čo neprešlo pri tom návrhu zákona pána poslanca Lipšica.
Neviem, či viete, ale po Slovensku behá celkom svižným tempom petícia ťažko zdravotne postihnutých ľudí, ktorí naozaj sa sťažujú na túto skrivodlivosť v zákone. Je to maličkosť, ktorá by im ale spôsobila veľkú úľavu, pretože všetci viete o tom, že existuje množstvo zbierok pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, pre ťažko zdravotne postihnutých občanov. Aj od fyzických osôb môžu prijať jednorazový dar a problém je, že keď im takýmto spôsobom chcete pomôcť v dobrej viere, vy im v konečnom dôsledku uškodíte, pretože tým pádom sa im to zarátava do príjmu a majú znižované tie kompenzačné príspevky. A to je nefér, lebo z dlhodobého hľadiska im vlastne uškodíte, aj keď konáte v dobrej viere. A je to veľmi malá úprava zákona, vyžiada si to naozaj že zanedbateľné verejné financie, by som povedala. Tak ja by som vás veľmi pekne chcela poprosiť v mene všetkých ťažko zdravotne postihnutých ľudí, aby ste teda zvážili, či nepodporíte takýto návrh zákona.
Veľmi pekne ďakujem.

Veľmi pekne vám ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dovoľte mi, kolegovia a kolegyne, uviesť, prečo vlastne predkladám predmetný návrh zákona. Cieľom predloženého návrhu je zmierniť súčasnú úpravu posudzovania a zisťovania príjmu na účely poskytovania peňažného príspevku na kompenzáciu sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia. Podľa dnes platného a účinného zákona sa za príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia nepovažujú podpora alebo príspevok poskytnutý z prostriedkov nadácie a občianskych združení, teda neziskových organizácií a neinvestičných fondov, vrátane nepeňažného plnenia. Takto nastavená právna konštrukcia teda nezahŕňa podporu, príspevky alebo jednorazové dary poskytnuté inými právnickými osobami, čo v praxi znamená, že nezištne a s dobrým úmyslom poskytnutá podpora, príspevok alebo jednorazový dar od inej právnickej osoby sa za príjem považujú, čo pozíciu žiadateľa zhoršuje. V odborných kruhoch sa možno stretnúť s akceptovateľným argumentom, že dary od iných právnických osôb než nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov môžu v niektorých prípadoch maskovať mzdu za čiernu prácu. Preto v snahe eliminovať tento argument sa predkladatelia rozhodli zúžiť okruh poskytnutých darov iba na jednorazové dary.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Nie, nemyslím si to, že to je nad rámec nejakého racionálneho postupu. Je to pozmeňovák, ktorý podpísali viacerí kolegovia, ktorí si tú problematiku naštudovali. Takže to si, vôbec s vami nesúhlasím. Ja som nehovorila o tom, že je to priestupok chápaný v zmysle Trestného zákona, to som nehovorila, ale napriek tomu si nemyslím, že proste v právnom štáte by to malo byť sankcionované v rovine nejakého verejného práva. To si nemyslím teda.
A ja som povedala, že sa nebránim tým finančným sankciám, ale v zmysle nejakého zmluvného vzťahu medzi zväzom a tým športovcom, nech si to oni vyriešia medzi sebou. A preto nemením ani tie veci, kde je odvolávka na nejaké finančné sankcionovanie, ale to nech je medzi zväzom a športovcom.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Najprv sa v krátkosti vyjadrím ešte k tomu, čo hovoril Martin Poliačik. Naozaj si myslím, že ten zákon zakladá pri sponzoringu precedens. To je pravda, ale to nemusí byť zlé. To, myslím si, že to môže byť, naopak, aj celkom pozitívne, lebo pre tie iné oblasti, ktoré sa na to môžu odvolávať a mohli by sa napríklad inšpirovať.
Ja tu nestojím často za týmto pultom, aby som teda pochválila niečo, ale ja som rada, že tu máme takýto zákon. Dlho sme na takýto zákon čakali. Myslím si, že ten zákon, keďže prináša isté nóvum, je v mnohých oblastiach nie celkom dokonalý, ale zase sa netvárme, že všetky zákony, ktoré odtiaľto odchádzajú, sú dokonalé, a na to je potom tá aplikačná prax, ktorá nám ukáže, aké sú menšie alebo väčšie slabiny toho zákona, a vždy sa dá do toho vstúpiť a opraviť niektoré veci. Napokon je tu pomerne dosť pozmeňujúcich návrhov, aj spoločná správa výborov, myslím, má okolo 60 strán. Je tak, pán spravodajca? Takže sa celkom zapotíme aj pri tom hlasovaní asi.
No mne trošku, čo mi v tom zákone chýba, je status športovca, reprezentanta a tiež úprava, ktorá sa v obdobných legislatívach v mnohých iných krajinách, kde s tým už majú väčšiu skúsenosť, zvykne vyskytovať, a to je akýsi taký legislatívny rámec pre zmluvný vzťah medzi štátom a športovcom. Ale to môže byť úplne pokojne hudba budúcnosti. Ja viem, že do tohto nevstupovali veľmi ani zväzy. Ja konkrétne takúto pripomienku, ktorú ale nepremietam do žiadneho pozmeňováku, mám od cyklistického zväzu práve preto, že tam je množstvo ľudí, ktorí sa teda pohybujú kade-tade vo svete. Napríklad v Taliansku sú v rôznych kluboch a proste majú s tým väčšie skúsenosti.
Jedna vec ma v tom zákone ale vyrušila. Je to podľa mňa maličkosť, no nemyslím si, že za tým bol neviem aký zámysel predkladateľov. Ale v každom prípade § 96 odsek 1 hovorí o tom, že športovec sa dopustí priestupku, ak sa ako športový reprezentant bez primeraného dôvodu odmietne zúčastniť na medzinárodnej súťaži, na ktorú bol riadne nominovaný Národným športovým zväzom alebo inou športovou organizáciou, predovšetkým, ak boli na jeho prípravu v posledných rokoch použité verejné prostriedky. No toto sa mi naozaj nepáči. Ja si nemyslím, že my by sme mali zo športovca, ktorý odmietne reprezentovať krajinu z rôznych dôvodov teda, urobiť niekoho, kto spácha priestupok. Toto podľa mňa nie je v poriadku, pretože tí športovci reprezentanti odmietajú reprezentovať z rôznych dôvodov naozaj že objektívnych. Ale ja sa pýtam: Kto bude posudzovať objektívnosť alebo primeranosť tých dôvodov?
My sa netvárme, že v tých zväzoch, medzi zväzmi a funkcionármi a medzi športovcami reprezentantmi je nejaký harmonický vzťah. Nie, nie je častokrát. Častokrát sú to vzťahy, ktoré sú napäté. Do toho vstupujú rôzne ľudské faktory a tie vzťahy jednoducho ideálne nie sú. A takýmto spôsobom sa ten športovec stáva rukojemníkom a nemyslím si, že to je úplne v poriadku. Pozrite sa napríklad na našich hokejistov, odmietli jednoducho reprezentovať, a v tom hokejovom zväze sa naozaj niečo udialo, na základe čoho oni odmietli reprezentovať. Kto bude ten, kto posúdi, či toto je primeraný dôvod, alebo to nie je primeraný dôvod? To je podľa mňa príliš subjektívne a príliš tým vystavujeme toho športovca riziku, že sa stane z neho niekto podľa litery tohto zákona, kto spácha priestupok.
Ďalší príklad. Viem o jednej špičkovej plavkyni, ktorá mala ísť na majstrovstvá sveta reprezentovať Slovensko do Madridu, ale štartovné bolo také vysoké, to bolo okolo 3-tisíc eur a zväz jej preplácal, myslím, okolo 500 eur, to znamená, že rodina nemala naozaj, objektívne ona nevedela zohnať 2,5-tisíca eur na to, aby dievča mohlo štartovať. A toto je príklad z praxe. A pýtam sa, neboli tam ideálne vzťahy medzi touto reprezentantkou a príslušným zväzom, a pýtam sa, kto bude ten, kto bude tá inštancia, ktorá bude, ktorá posúdi, že či takýto dôvod je primeraný, alebo nie je primeraný, či je objektívny, alebo nie je objektívny, či tá mladá plavkyňa teda sa dopustí priestupku podľa tohto zákona alebo nie. To naozaj nie je fér.
Bože, Štefan, ty tak uprene na mňa pozeráš, že sa normálne bojím, že každú chvíľu vyskočíš z toho. Prosím ťa, nepozeraj sa na mňa tak! Ďakujem ti.
No, takže pripravila som (reakcie z pléna); vy pekne pozeráte, vy veľmi milo pozeráte, mne sa to páči.
Pripravila som teda pozmeňujúci návrh a ten pozmeňujúci návrh hovorí práve o tom, aby sme z toho § 96 ten odsek 1 vypustili. To znamená, že ja sa nebránim podľa tohto pozmeňujúceho návrhu tomu, aby ten športový zväz od toho športovca vymáhal potom nejakým spôsobom finančnú čiastku, pretože vieme, že bola doňho investovaná proste z verejných zdrojov, aj keď teda najväčšími sponzormi sú rodičia, si myslím. Bola doňho investovaná a asi by to bolo férové. Ale toto nech si zväzy upravia zmluvne s tým športovcom reprezentantom a nerobme z neho zbytočne niekoho, kto spácha priestupok.
Takže predkladám takýto pozmeňujúci návrh. Vládny návrh zákona o športe a zmene a doplnení niektorých zákonov, pod tlačou 1723, sa mení takto:
1. V čl. I v § 67 ods. 1 písm. a) sa slová "§ 96 ods. 3 písm. g)" nahrádzajú slovami "§ 96 ods. 2 písm. g)".
2. V čl. I v § 96 sa vypúšťa odsek 1.
Doterajšie odseky 2 až 7 sa označujú ako odseky 1 až 6.
3. V čl. v § 98 sa slová "podľa § 96 ods. 1, § 96 ods. 2 písm. d) až i), § 96 ods. 3 písm. b), e), f), j) až m) alebo § 96 ods. 4 písm. a), b), d), f) a g)" nahrádzajú slovami "podľa § 96 ods. 1 písm. d) až i), § 96 ods. 2 písm. b), e), f), j) až m) alebo § 96 ods. 3 písm. a), b), d), f) a g)".
Ešte to krátke odôvodnenie teda: V bode 2 tohto pozmeňujúceho návrhu sa v § 96 navrhuje vypustenie odseku 1, podľa ktorého sa športovec dopustí priestupku, ak sa ako športový reprezentant, na ktorého prípravu boli v posledných dvoch rokoch použité verejné prostriedky, bez primeraného dôvodu odmietne zúčastniť na medzinárodnej súťaži, na ktorú bol riadne nominovaný národným športovým zväzom alebo inou športovou organizáciou, ak boli na jeho prípravu v posledných dvoch rokoch použité verejné prostriedky. Uvedené ustanovenie robí zo športovca priestupcu len preto, že sa odmietol zúčastniť na medzinárodnej súťaži, na ktorú bol nominovaný. Akékoľvek konanie alebo nekonanie, ktoré nie je spoločensky nebezpečné; a to teda naozaj toto nie je spoločensky nebezpečné; by v demokratickom a právnom štáte nemalo byť sankcionované v rovine verejného práva ako priestupok a z tohto dôvodu sa navrhuje vypustenie príslušného ustanovenia.
Ja teda opakujem, že nejde mi o to, aby on nebol finančne sankcionovaný. Ak teda doňho boli vkladané verejné prostriedky, nech si to zväz pokojne upraví, nech je to proste v zmluve uvedené, a som za to, aby tam boli nejaké finančné sankcie. Ale nie som za to, aby sme z neho robili priestupcu, pretože si nemyslím, že takéto konanie športovca je spoločensky nejakým spôsobom nebezpečné.
A posledná vec, ktorú by som chcela povedať, je, že, a to tak z úcty proste k tým rodičom, ktorí majú doma športovcov, je, že naozaj im patrí akože obrovská vďaka a klobúk dolu, pretože sú najväčšími sponzormi svojich, teda tých športovcov, ktorých máme, a nie je to vždy zväz alebo štát.
Veľmi pekne ďakujem.