Ďakujem pekne za slovo. Ja budem hovoriť veľmi krátko a na úvod chcem povedať, že máme za sebou teda schválenie príslušnej legislatívy k tomu, aby sa vytvorili komisári pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím, ale to je tá ľahšia vec. To je tá ľahšia stránka celého tohto procesu.
Teraz stojíme pred voľbou a je skutočne na nás, či úrady komisárov budú o ničom alebo či budú o niečom. Pretože v plnej miere je to závislé od toho, kto bude vykonávať funkciu komisára pre deti a funkciu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. SaS-ka dala dve veľmi kvalitné kandidátky. Veľmi sa teším tomu, že pani Lýdia Brichtová našla podporu v takmer celej opozícii. Množstvo ľudí, množstvo poslancov s ňou prišlo do kontaktu za tých ostatných 20 rokov, čo sa tejto problematike venuje. Viete, aký to je človek, viete, aké má ľudské vlastnosti, viete, ako veľmi sa bila a bije za funkčný model sociálnych služieb. Ja viem o tom, akú obrovskú podporu má u profesijných organizácii, ktoré zastrešujú osoby so zdravotným postihnutím. Viem dokonca o tom, že množstvo z týchto organizácií so zdravotným postihnutím po tom, ako vyjadrili podporu pani Stavrovskej, keď sa dozvedeli, že bude kandidovať aj pani Brichtová, hovorili o tom, že by najradšej stiahli svoj podpis a podporili pani Brichtovú.
Komisár pre zdravotne postihnutých bude mať naozaj množstvo práce, pretože osoby so zdravotným postihnutím sa v tejto krajine v úvodzovkách tešia pomerne silnej a rozvláčnej ignorancii zo strany všetkých, ktorí by mali túto problematiku zastrešovať. Za komunizmu sme ich 40 rokov úspešne skrývali niekde za stenami alebo múrmi Mokrohájskej a ďalších inštitúcií. Ja sama si spomínam na to, že keď som sa presťahovala do Kanady, takmer som mala pocit, že všetci Kanaďania sú telesne postihnutí, pretože každý pred sebou tlačil nejakého pavúka alebo sedel na vozíku. A dieťa som dala do škôlky, kde sa integrovali zdravotnej postihnuté deti. Ten, to bol veľmi pekný systém vymyslený, že dve zdravé deti sa starali vždy o jedno postihnuté dieťa. Tam som vlastne prvýkrát, prvýkrát videla, že čo to znamená integrácia ľudí so zdravotným postihnutím. Ľudia so zdravotným postihnutím boli proste všade. Boli na úradoch, boli v obchodoch, boli, boli všade. To je skutočná, to je skutočná integrácia týchto ľudí, nie to, na čo sa tu hráme my a na čo čerpáme eurofondy a podobne, lebo to je naozaj jedna obrovská hanba.
Takže toto bude tiež jedna z úloh komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, aby sa veľmi výraznou mierou zaoberal všetkými prípadmi jednak diskriminácie týchto ľudí, ku ktorej dochádza, a jednak tým, aby sa spolupodieľal na vytvorení systému, modelu, kde sa naozaj nebudeme iba hrať na integráciu týchto ľudí, ale kde sa naozaj nebude iba hrať na integráciu týchto ľudí, ale kde to budeme skutočne aj robiť.
Osobitnou kategóriou, keď hovoríme o osobách so zdravotným postihnutím, sú matky detí so zdravotným postihnutím, to je jedna obrovská podmnožina, ktorá čelí neustálej diskriminácii. Ja som veľmi rada, že na svete je súdny verdikt o tom, ako by mala vyzerať integrácia detí so zdravotným postihnutím, čo sa týka vzdelávania. Veľmi dúfam, že to zasa nebude proste visieť niekde na internete alebo v papierovej podobe u niekoho v kancelárii, ale že sa budeme snažiť urobiť všetko pre to, aby aj deti so zdravotným postihnutím mohli byť vzdelávané na klasických školách, aby sa im tak mohlo dostať kvalitného vzdelania. To sú všetko veľmi neľahké úlohy a ja už to vidím, ako to bude vyzerať, že pokiaľ sa nám podarí mať takého kvalitného ombudsmana pre osoby so zdravotným postihnutím, ako je naša ochrankyňa verejných práv pani Dubovcová, tak sme na takej polceste k úspechu. Len už vidím, pokiaľ budú ministerstvá pokračovať tak, ako pokračujú teraz, že jej budú vytvárať celkom slušnú takú vnútornú opozíciu, pretože tu sa asi neustále každý bude hrabať len na tom svojom vlastnom pieskovisku a každý zvonka, kto bude upozorňovať na systémové nedostatky a proste biť sa za práva tých slabších, ktorí to naozaj potrebujú, tak bude braný ako triedny nepriateľ.
Preto si myslím, že by sme mali mať veľmi silného, veľmi silného ombudsmana pre osoby so zdravotným postihnutím, a my sme mali, na výbore pre ľudské práva sme mali možnosť si teda vypočuť obidve kandidátky, ja si myslím, že obidve majú niečo do seba, obidve sú kvalitné, ale pri pani Brichtovej v mojom prípade zaváži to, že to je, to je žena, ktorá sa vie naozaj pobiť, naozaj pobiť. To nie je proste nejaký umiernený človek, ktorý by si dokázal zatvoriť oči pred skrivodlivosťami a neprávom, to je človek, ktorý urobí všetko pre to, aby ich odstránil. A bude sa za každého jedného človeka so zdravotným postihnutím biť ako za "vlastného".
Čo sa týka komisára pre deti. My sme postavili Natáliu Blahovú, áno, viem, že čo tu zaznieva, že je členkou strany Sloboda a Solidarita. Ale viete, to je, to vyznieva veľmi smiešne, pretože každý jeden kandidát, ktorý by mal byť komisárom pre deti, vzišiel od nejakého politika. Každý jeden má na čele tú politickú pečiatku. Či to je pán Mikloško, či to je pani Blahová, o pani Tomanovej ani nehovoriac. A v konečnom dôsledku aj pán Galo. Takže nehrajme sa tu na to, že tí komisári sú apolitickí, a len preto, že ona je členkou SaS-ky, čo, samozrejme, zákon nepripúšťa v momente jej zvolenia, že je nejako viacej alebo menej politická, ako tí ostatní, to si vôbec nemyslím.
Naopak, pani Natália Blahová je človek, ktorý sa roky rokúce venuje deťom, bije sa za ne ako lev, neviem, či čítate jej blogy, ale dúfam, že sa vám dostalo tohto potešenia, lebo to je naozaj potešenie sa pozerať na to, aké boje ona zvádza s rôznymi úradmi v prospech detí. Natália Blahová napísala blog "Kandidujem na post Komisára pre deti. Prečo?" a píše tam:
"A vo svete dospelých máme vystavené bariéry za ktorými platia pokrivené pravidlá a okyptená spravodlivosť.
Je pre mňa smutným poznaním, že ak hľadáte empatiu pre trpiace dieťa, často ju nájdete všade inde, len nie u ľudí, ktorí ju majú v popise práce.
Chcela by som napísať, že im to nemám za zlé. Ale mám. Pretože to, čomu hovoríme ľudský faktor, to je to jediné, čo do procesu pomoci deťom vstupuje. Ak zlyhá ľudský faktor, zlyhá všetko. Nedá sa vyhovoriť na systém."
Nie, nedá sa vyhovoriť na systém. A preto, ak budete vyberať z pomedzi všetkých kandidátov na ombudsmana pre deti, pozerajte sa hlavne na ten ľudských faktor.
A ja sa musím nakrátko vyjadriť teda k jednému z tých kandidátov, k pani Tomanovej, tam si naozaj myslím, že ten ľudský faktor absentuje. My mali sme možnosť sledovať proste jej prácu, dlhé roky je v politike, takže vieme o tom, čo robila a robí. A ja som si prečítala množstvo článkov, ktoré predchádzali tejto voľbe ombudsmana pre deti a ombudsmana pre osoby so zdravotným postihnutím. A najmä pri tých deťom novinári písali o tom, že pani Tomanová to už má vyhraté, že jednoducho SMER ju tam zvolí a podobne.
Ja tomu až tak neverím. No neverím tomu, že ste toho schopní, neverím tomu, lebo čítate určite aj vy tie články, čítate tie komentáre, čítate aj tie diskusie pod článkami a to je naozaj človek, ktorý výrazným spôsobom polarizuje osobnosť, čo nie je asi zlé pre človeka, ktorý je v politike, ale je to dosť zlé, ak to má byť komisár pre deti. A ja neverím tomu, že tak krátko pred voľbami by ste sa proste tomuto vystavili, lebo to by bol naozaj terč na kritiku mnohých, mnohých ľudí, a ja si osobne myslím, že podporíte iného kandidáta, a chcem vám zaželať, hlavne teda kolegom zo SMER-u, šťastnú ruku pri tom výbere. A chcem vás poprosiť, aby ste dbali, samozrejme, na odborné kritériá, ale aj na ten ľudský faktor.
Veľmi pekne ďakujem.
