Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Ja si na rozdiel od niektorých iných kolegov nemyslím, že to bolo premrhaných deväť minúť nášho času. Práve naopak, chcel by som sa poďakovať pani poslankyni, že vystúpila, zopakovala tie základné tézy a znovu ich podčiarkla, o ktorých už v tomto pléne hovorila. Trošku nadnesene môžem povedať, že v čase, keď vznikala druhá Ficova vláda, som si trochu humorne myslel, že najväčším nešťastím tejto vlády je to, že ju podporuje viac ako 76 poslancov v Národnej rade za stranu SMER. Keby bolo len 74, tak by sa určite hľadal nejaký koaličný partner, ktorý by musel do tejto vlády prísť, a bolo by to skvelé, lebo teraz by mohol byť zodpovedný za všetky chyby a za všetky negatívne dopady na občanov tejto krajiny. Tak v tom zostala strana SMER sama. Žiaľ, pre veľmi dobrý volebný výsledok a naozaj to myslím trošku satiricky a sarkasticky a ironicky, lebo, samozrejme, ten volebný výsledok dosiahla. A tak prišla tripartita a pravidelné stretnutia, prišla na rad Rada solidarity, akýsi nový orgán. Pamätáme si na pána premiéra Fica, ako intenzívne kritizoval koaličnú radu, ktorá nemá nikde oporu v našej ústave, v rokovacom poriadku a v zákonoch. No ale ani Rada solidarity a rozvoja nemá nikde oporu. Napriek tomu sa tam prejednáva legislatíva. Potom pokus o stretnutia s lídrami opozičných strán a úkolovanie ich k tomu, aby prinášali ako domácu úlohu riešenia problémov. Naozaj je to o tom a myslím, že pani poslankyňa to jasne vyjadrila. Aby sa tá zodpovednosť čo najviac rozložila. O to viac, že keď si ten ozdravný balíček dobre prečítate zistíte, že šetrenie na ľuďom je už priamo vyjadrené v budúcich zákonoch. Ale šetrenie na vláde je zatiaľ len vo fáze vágnych prísľubov. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mihál, ten príklad, ktorý ste uviedli, bol správny. Áno, je to naozaj tak, že pre toho klienta, ktorý je dnes umiestnený v zariadení sociálnych služieb a má dôchodok 200 eur a výška úhrady je dnes určená na 200 eur, tak on nezaplatí viac ako 162 eur. Keď sa zvýši výška úhrady na 300 eur, on bude naďalej platiť 162 eur, ale jeho kolega, ktorý tam leží a má príjem 500 eur, bude platiť spomínaných 300 eur. No ale poďme, to máte pravdu, ale poďme modelovať ďalej, čo sa bude diať. Teraz hovoríme o tých, ktorí sú v zariadeniach sociálnych služieb. Samosprávny kraj alebo mesto určí všeobecne záväzným nariadením, že výška úhrady 50 % ekonomických oprávnených nákladov bude 300 eur. To znamená, že úhrada zo strany mesta a obce pre verejného poskytovateľa sa tým pádom zníži. Opýtam sa vás, klient, budúci umiestnený prijímateľ sociálnej služby vo verejnom poskytovateľovi sociálnych služieb, ktorý bude mať príjem len 200 eur a 162 eur, reálne bude vedieť prispievať za túto službu? Bude alebo nebude zaujímavý pre takéhoto verejného poskytovateľa sociálnych služieb? Ako to bude ďalej s hospodárením takéhoto verejného poskytovateľa sociálnych služieb? Primátor povie: "Ja som vám určil, vyberajte 300 eur." Ale my vieme vybrať len 162 eur a máme len pohľadávky. Kto im túto stratu vyrovná? Nič. Budú len hromadiť pohľadávky. A ako to bude u neverejných poskytovateľov sociálnych služieb? Pretože ten klient, keď sa nedostane k verejnému poskytovateľovi, musí ísť len k neverejnému. Ak mesto alebo VÚC-ka zníži úhradu za sociálnu službu vo svojom zariadení, iste ju znížia aj ako príspevok u neverejného. Tí budú ešte v ťažšej hospodárskej situácii. Preto potrebujeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja by som chcel podčiarknuť tú časť vystúpenia pani poslankyne Nicholsonovej, kde naozaj upozornila na moment, o ktorom sa, aj keď dneska diskutujeme o zákonnom, o zdravotnom poistení, ale otvorili sme zákon o sociálnych službách, dneska nehovorilo, a to je skutočnosť, že aj pred schválením novely pána exministra Mihála, sa dalo podľa vtedy platnej legislatívy, teda novelizovaného zákona exministerky Tomanovej, určiť úhradu povedzme u verejných poskytovateľov všeobecne záväzným nariadením aj na úrovni 50 % ekonomicky oprávnených nákladov. Čiže tento problém sa odstránením poslednej novelizácie zákona vôbec nerieši. Faktom ale je, že ja nespochybňujem a nikto možno nespochybňuje to, že exminister Mihál sa snažil vyriešiť ten problém a, že to matematicky aj ekonomicky vyzeralo dobre a riešilo to aj značnú diskrimináciu neverejných poskytovateľov voči verejným. O tom sme ešte ani nehovorili, koniec-koncov aj Ústavný súd voči pôvodnému zákonu pani exministerky Tomanovej vzniesol tieto námietky a nález hovorí o tom, že ten zákon bol protiústavný a museli sme ho opravovať, pretože výrazným spôsobom diskriminoval ľudí, ktorí sú u neverejných poskytovateľov sociálnych služieb voči tým, ktorí sú u verejných poskytovateľov. Faktom ale je, že po schválení, a mal by sa tento zákon uviesť reálne, čo sa týka zvýšenia poplatkov do praxe od 1. júla, nastali problémy v sociálnych zariadeniach. Ľudia odkázaní na sociálnu službu nevedia, ako zaplatia vyššie poplatky. Nikto im to dobre nevysvetlil, sú v neistote, v neistote sú zariadenia, nevedia, ako dostanú zaplatené za tých prijímateľov, ktorí si nevedia zaplatiť 50 % ekonomicky oprávnených nákladov. Tu potrebujeme systémové riešenie a zbytočne budeme okolo toho politikárčiť, toto systémové riešenie potrebujeme nájsť.

Ďakujem pekne. Nebudem sa venovať invektívam, lebo mám málo času, a chcem sa skôr venovať problému. My sme podali s kolegom Frešom návrh zákona, ktorý sme podali preto, aby sme riešili problém, ktorý môže nastať po prvom júli s poskytovaním sociálnych služieb. Navrhli sme posunúť termín nie preto, že si myslíme, že ľudia budú mať dosť peňazí o osemnásť mesiacov, ale preto, aby sme vytvorili priestor aj tlak na vládu hľadať systémové riešenie.
Pán poslanec Blanár to rieši iným spôsobom. Ja pozitívne hodnotím skutočnosť, že keď bude schválený pozmeňovací návrh pána poslanca Blanára, nateraz to situáciu ľudí, ktorí potrebujú sociálnu službu vyrieši, ale nerieši to systémový problém financovania. Ten problém, ten chaos tu totižto vniesla, vniesol protiústavný návrh zákona pani exministerky Tomanovej a odvtedy sa s tým trápime.
To, že pán exminister Mihál podal návrh zákona, ktorým sa to snažil riešiť, a v danej chvíli to vyzeralo ako optimálne riešenie, neznamená, že po určitom čase nie je možné prehodnotiť takýto návrh. Opýtajte sa ľudí v sociálnych zariadeniach, veď tam choďte. Nerozprávajme o tom v Národnej rade. Oni na to jednoducho nemajú a sú v neistote, lebo sa boja, že budú vyhodení z týchto zariadení sociálnych služieb. V tejto chvíli ako opozičný poslanec môžte robiť čo, strčiť hlavu do piesku, alebo povedať, zmena zákona, ktorú sme vtedy a vtedy schválili nebola celkom optimálna, preto musíme hľadať systémové riešenie. Radi pomôžeme vláde Slovenskej republiky pri hľadaní systémového riešenia, ak o to bude mať záujem. Zatiaľ o to záujem teda neprejavila.
Prekvapuje ma poznámka pána predkladateľa Rašiho. Ja, samozrejme, vznesiem námietku voči tomu, lebo ak ideme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý otvára zákon o sociálnych službách v prípade pána poslanca Blanára, tak nemôže byť iný meter na iného poslanca, ktorý otvára ten istý návrh zákona. A posledná poznámka, keby ste dali len návrh... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som aj v druhom čítaní vystúpil k zákonu o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach. A keďže pán kolega Blanár otvoril tému zákona o sociálnych službách, tak napriek tomu, že to nesúvisí s týmto zákonom, podám takisto jeden pozmeňovací návrh. Mrzí ma, že budeme diskutovať o zákone o sociálnych službách v zákone o zdravotnom poistení, no ale už keď sme túto diskusiu otvorili, nič iné mi v tejto chvíli nezostáva. Napriek tomu, ale, samozrejme, najprv sa venujme meritu veci a zákonu, o ktorom dnes rokujeme, ktorý je predložený v druhom, treťom čítaní. Tak ako v prvom čítaní, aj v druhom čítaní musím konštatovať, že aj po prerokovaní vo výboroch, aj po schválení množstva pozmeňovacích návrhov v spoločnej správe, ktoré sú pripravené na hlasovanie, mám naďalej zmiešané pocity z tohto návrhu zákona.
Zmenu v prerozdelení hodnotím pozitívne, lebo si myslím, že je to dobrý krok, ktorý začala pripravovať už predchádzajúca vláda práve pozmeňovacím návrhom, ktorý predložila SDKÚ - DS, na výbore pre zdravotníctvo sa začal celý proces prípravy prechodu na nový systém prerozdelenia, ktorý berie do úvahy aj chorobnosť vo vzťahu k nákladom na predpísané lieky, preto prechod na tento nový systém prerozdeľovania peňazí má podporu SDKÚ – DS. Faktické podriadenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vláde a zmäkčenie podmienok na vykazovanie platobnej schopnosti zdravotných poisťovní sú ale podľa môjho názoru návrhy, ktoré uškodia slovenskému zdravotníctvu. Tento môj názor je podložený skúsenosťou, obe zmeny už boli raz schválené v roku 2006 resp. 2008 a myslím si, že zaradiť "spátečku" a vrátiť sa do stavu v roku 2008 alebo 2006 nie je v záujme slovenského zdravotníctva aj preto, lebo vieme, že tieto zmeny uškodili slovenskému zdravotníctvu. Ich dôsledkom bol napríklad chaos sprevádzajúci odchod Európskej zdravotnej poisťovni, po ktorej zostali len dlhy, žiaľ, dlhy voči poskytovateľom, teda neuhradené faktúry pre poskytovateľov, ale aj ocitnutie sa Všeobecnej zdravotnej poisťovni v júni a v júli v roku 2010 na hranici bankrotu. Tak ju preberala predchádzajúca vláda.
Musím teda konštatovať, že zmena prerozdelenia poistného doznala veľkých zmien pri rokovaní na výbore pre zdravotníctvo. Dnes, keď budeme hlasovať za pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy, ktorých keď som ich dobre spočítal je 63, ktoré sa týkajú prerozdelenia alebo nového systému prerozdelenia v podstate v druhom a treťom čítaní v Národnej rade dnes napíšeme nové prerozdelenie. Treba povedať, že to, čo bolo predložené do Národnej rady bude absolútne prepísané týmito pozmeňovacími návrhmi. Ja už v prvom čítaní som deklaroval, že návrh zákona, ktorý predložil pán kolega poslanec Raši, technicky spĺňa podmienky na PCG, teda na prerozdelenie vo vzťahu ku chorobnosti, ale treba ho dopracovať tak, aby bol vykonateľný. Treba povedať, že pozmeňujúce návrhy, ktoré pochádzajú zrejme z dielne ministerstva zdravotníctva, vylepšujú a nanovo definujú celý tento systém prerozdelenia a výrazne ho vylepšujú.
Napriek tomu je fér, keďže na to prejdeme zrejme k 1. júlu alebo ani presne nevieme kedy, lebo deň účinnosti zákona bude určený zverejnením v Zbierke zákonov, môže to byť aj 4. júla alebo 3 júla. Je fér upozorniť na to, že prechádzame na nový systém pomerne rýchlo a určité riziká so zavedením nového systému tu existujú. Predovšetkým návrhu, aj keď beriem do úvahy pozmeňovacie návrhy, budem možno viacej hovoriť už o nich, chýba popis postupu pri riešení sporných situácií. Dneska sa prerozdeľuje len na základe troch pomerne jednoduchých kritérií: vek, pohlavie a ekonomická aktivita. Napriek tomu vzniká množstvo sporov medzi zdravotnými poisťovňami, ktoré sa prú o tom, či bolo, alebo nebolo správne ohodnotené dané kritérium. No viete si predstaviť, keď teraz príde takéto vážne kritérium, ako je chorobnosť vo vzťahu k nákladovým skupinám, aké sporné situácie môžu vzniknúť medzi zdravotnými poisťovňami o správnosti prerozdelenia.
Odpoveď, ktorú som na to dostal od pani ministerky bola taká, že bude sa to riešiť v správnom konaní. No dobre, mechanizmus máme, ale podľa mňa zákonu stále chýba explicitný popis toho, ako by sa malo postupovať v týchto sporných situáciách. Zmena prerozdelenia uprostred roku a znovu opakujem, podporím túto zmenu prerozdelenia uprostred roku, ako pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy budú mať podporu nášho poslaneckého klubu, ale napriek tomu musím konštatovať, že vyvoláva určité riziká. Aj zákon sám pripúšťa, že všetky údaje, na základe ktorých sa majú prerozdeliť peniaze zrejme 1. júla alebo nejakého podobného dňa, keď vyjde zákon v Zbierke zákonov, všetky údaje budú známe až do 31. augusta. No viete, prichádzame do obdobia, keď poisťovňa má mať prerozdelené a má hospodáriť podľa nových peňazí od 1. júla, ale reálne bude vedieť, ako to vyzerá, koncom augusta alebo začiatkom septembra. Určite to vyvoláva neistotu a má to určité riziká vo vzťahu k obchodnej politike zdravotných poisťovní, to znamená platbám za služby poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Pani ministerka nás na výbore všetkých uistila, že všetko je pripravené, že modelové situácie sú pripravené, že tie poisťovne sa na to niekoľko mesiacov pripravujú, tak chcem byť optimista a verím tomu, že tie problémy nenastanú v praxi, ale to riziko tu existuje práve preto, že to zavádzame niekedy okolo 1. júla. Zrejme keď bude schválený dneska tento zákon.
Je tu aj problém, o ktorom som hovoril v prvom čítaní, že zdravotná poisťovňa má pripravený svoj obchodno-finančný plán na celý kalendárny rok. Tým, že sa začínajú meniť pravidlá v polroku, znamená to pre ňu, že to, čo si naplánovala, čo pripravovala 3 alebo 6 mesiacov, toľko sa pripravuje obchodno-finančný plán, zrazu nebude platiť alebo dozná určitých zmien a ja sa dosť obávam na to a ja sa dosť obávam toho, keďže všetci poznáme zdravotné poisťovne, že hlavne budú upravovať svoje zmluvy smerom dole a nie smerom hore pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, keď budú chvíľu v neistote.
Problémom zostáva aj vykonanie ročného zúčtovania zdravotného poistenia. Áno, je tam pozmeňovací návrh, vylepšuje to oproti pôvodnému poslaneckému návrhu zákona, takže budem zaňho hlasovať za tento pozmeňujúci návrh, to treba povedať, to je v poriadku. Napriek tomu ale úplne technicky jednoducho platíme preddavky na zdravotné poistenie a na konci roka prebehne ročné zúčtovanie zdravotného poistenia. Táto novela to rieši tak, že zvlášť prebehne za prvý polrok a zvlášť za druhý polrok. No ale reálne v prvom polroku ste zaplatili len šesť preddavkov, v druhom polroku druhých šesť preddavkov plus konečné zúčtovanie. Čiže sporných situácií očakávam dosť veľa, predovšetkým od platiteľov zdravotného poistenia, úplne jednoducho musíme o tom vedieť, musíme sa na to pripraviť, to nie je strašenie, to je reálne poznanie situácie, do ktorej ideme.
Chcem teda povedať, že SDKÚ - DS podporí všetky pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy, ktoré vylepšujú a technicky spresňujú nový systém prerozdelenia, tak ako sú navrhnuté v spoločnej správe, ale naozaj považujem za správne poukázať aj na riziká a úzke miesta tohto návrhu.
Musím byť už omnoho kritickejší k návrhu týkajúceho sa vykazovania platobnej schopnosti zdravotných poisťovní. Platobná schopnosť zdravotných poisťovní je vymyslená v zákone na to, aby garantovala schopnosť trvale zabezpečovať úhradu záväzkov voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Dnes je fakt, dnes sa sleduje jediným ukazovateľom, a to podielom neuhradených záväzkov poskytovateľom do 30 dní po lehote splatnosti voči všetkým záväzkom. Od 1. júla majú pribudnúť ďalšie ukazovatele kapitálová primeranosť a tzv. current ratio. My sme o tom diskutovali na výbore pre zdravotníctvo, ja beriem argument, ktorý počúvam od zdravotných poisťovní, že tieto ukazovatele asi nie sú najoptimálnejšie pre zdravotné poistenie, lebo funguje ináč ako komerčné poistenie, ja neviem havarijné poistenie, proste iné formy poistenia. Tomu ja rozumiem, ale ja mám obavu z toho, že keď systém necháme len vo fáze, že jediným ukazovateľom platobnej schopnosti bude podiel neuhradených záväzkov do 30 dní ku všetkým uhradeným záväzkom, môžeme sa dostať do problému, v ktorom bola napr. Všeobecná zdravotná poisťovňa a pre ktorú bola schválená tá novela so zavedením ďalších ukazovateľov platobnej schopnosti. Pretože my sme už žili situáciu, keď Všeobecná zdravotná poisťovňa jednoducho mala problém s kešom, mala problém s peniazmi, tak si jednoducho posunula lehoty splatnosti faktúr. To znamená, že keď miesto 30 dní, lehota splatnosti faktúr bude 60 dní a dohodne sa na tom s lekárnikmi, tak v podstate dokáže 30 - 60 dní celkom dobre kryť situáciu, že nie je až tak veľmi solventná, platobne schopná. Preto je tento ukazovateľ nedokonalý, žiadna iná politika v tom nie je a hlavne máme s tým zlú skúsenosť v minulosti práve preto, že sa to dialo vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni v roku 2010, predtým ako ju prevzala predchádzajúca vláda, boli zavedené tieto nové ukazovatele platobnej schopnosti.
K zrušeniu nezávislosti úradu pre dohľad, alebo keď to chcete škaredšie, tak politickému ovládnutiu úradu pre dohľad som myslím hovoril dosť veľa v prvom čítaní, takže nejdem už o tom ani tak veľa hovoriť, len chcem povedať, že pozitívne hodnotím skutočnosť, že je pozmeňujúci návrh v spoločnej správe, ktorý sa snaží aspoň taxatívne vymenovať dôvody na odvolanie predsedu úradu, lebo dôvod že z iných dôvodov veľmi zaváňa možnosťou kedykoľvek ho z politických dôvodov vymeniť. Na druhej strane ale musím konštatovať, že stále sú to gumové ustanovenia, a to, že vláda zvýši svoj politický vplyv na nezávislosť úradu a fakticky tým znižuje nezávislosť toho úradu, nie je o persónach, to nie je o tom, či tam bude Gajdoš, alebo Demovič, alebo neviem, koho vyberie vláda, vôbec to nie je o tom. Je to o tom, že sa to už raz stalo, žili sme túto situáciu, stalo sa to v roku 2006, došlo ihneď k výmene, ale čo je dôležité, úrad pre dohľad v roku 2008 aj v roku 2010 v situácii, keď odchádzala z trhu Európska zdravotná poisťovňa, a situácia, keď sa výrazne zhoršila platná schopnosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne, nedokázal včas kompetentne a energicky reagovať. Proste jednoducho ten predseda úradu je v konflikte, má problém, minister ho môže na každej vláde dať, môže dať návrh na jeho odvolanie, tým pádom jeho odvaha napr. postupovať razantne voči štátnej všeobecnej zdravotnej alebo voči štátnej nemocnici, ktorej zriaďovateľom je minister zdravotníctva, je nižšia, myslím, že je to úplne logické, netreba o tom asi ani veľa rozprávať, preto s tým máme problém. Ja podporím ten pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka explicitnejšieho vymenovania dôvodov na odvolanie predsedu úradu, ale s takýmto ovládnutím a znížením nezávislosti úradu pre dohľad nemôžem súhlasiť. Diskutovali sme o tom aj na našom poslaneckom klube, toto nemá našu podporu.
Zastavím sa ešte pri jednom pozmeňovacom návrhu. V spoločnej správe je pod číslom 67, dal ho pán kolega poslanec Baláž, ktorý znovu zavádza pojem koncová sieť, dneska sa to tu už diskutovalo. Pozrite, môžeme o tom hovoriť zľava aj sprava a verím, že je za tým pozitívna pohnútka, chcem ale vysvetliť, že ten problém koncovej siete nie je v tom, že niekto chce ublížiť veľkým štátnym univerzitným a fakultným nemocniciam, je ale v tom, že keď do zákona poviete, že nariadením vlády sa vymenuje 10, 15, 20, 25 nemocníc numerus clausus, ktoré majú istotu zmluvy od Všeobecnej zdravotnej poisťovni, tak znevýhodňujete všetky ostatné nemocnice, ktoré musia kvalitou a efektivitou súťažiť o túto zmluvu so zdravotnou poisťovňou. Rozdeľujeme nemocnice znovu na dve skupiny, znovu sme to žili v roku 2008 - 2009, na štátne, ktoré sú chránené zákonom, sú chráneným druhom, budú v nariadení vlády, majú oporu v zákone - a na tie ostatné, ktoré nech sa snažia, aby nejak tú zmluvu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, lebo predovšetkým o to ide, mali, ale aj s ostatnými zdravotnými poisťovňami, to nie je len o Všeobecnej zdravotnej. Toto podľa mňa nepomáha slovenskému zdravotníctvu. Vy ste sa pýtali, kto prišiel s návrhom na vypustenie, tak sa čestne hlásim, že ja, s kolegom Markovičom sme dokonca dali návrh zákona v minulom funkčnom období, že chceme vypustiť koncovú aj pevnú sieť. Po dlhej diskusii ministerstvo zdravotníctva uchránilo pevnú sieť, ktorá je v zákone. Dnes máme verejnú minimálnu sieť, verejnú sieť, pevnú sieť. Presne to, čo chcete vy, pán poslanec Baláž, rieši pevná sieť, geografickú dostupnosť, to, aby v nejakom území bola nemocnica, ktorá má toľko a toľko odborov základných medicínskych a rozšírených nadstavbových medicínskych odborov. Na čo potrebujeme ešte koncovú sieť? Sme zvýhodnili štátne nemocnice? Pán poslanec Raši povedal, že preto aby mal štát istotu, že keď sa niečo stane, tak oni budú fungovať. Dámy a páni, môžte kritizovať predchádzajúceho ministra, aj predchádzajúcu vládu vo vzťahu k výpovediam lekárov, ale keď si dobre spomeniete, kde bol najväčší problém, tak to bol práve v štátnych nemocniciach, kde bolo najviac výpovedí. Nie VÚC-karské nemocnice nám lámali krk a boli dôvodom toho, že je ohrozená zdravotná starostlivosť, ale štátne, áno v Žiline to bolo ináč, ale v košických VÚC-kárských nemocniciach bolo niekoľko výpovedí v Spišskej Novej Vsi, ktoré stiahli, Žilina je špecifická. Ale v Bratislave, čo nám lámalo krk? Štátne nemocnice, Roosveltova bol problém, košická univerzitná nemocnica, kde sa ale rýchlo stiahli potom výpovede, tam bol hlavný problém. A v poslednej chvíli bol problém v Bratislave a teraz ešte Bratislavu dáte do koncovej siete, garantujete, že tam nedajú lekári výpovede, že keď sa niečo stane na Slovensku, Bratislava bude fungovať? Neviete to zagarantovať. Čiže koncová sieť vám v tomto vôbec nepomôže, je to dobrá rada, veď máte 83 poslancov, schválite si, čo chcete, ale je mojou povinnosťou na to upozorniť.
Dámy a páni, z týchto dôvodov chcem povedať, že podporíme všetky pozmeňovacie návrhy, ktoré zlepšujú systém prerozdeľovania a tento systém má podporu SDKÚ - DS, ale práve pre politické ovládnutie úradu pre dohľad alebo snahu o zníženie jeho nezávislosti, pre koncovú sieť, ale aj pre podľa mňa nedostačujúce posudzovanie platobnej schopnosti nemôžeme podporiť ako poslanecký klub SDKÚ - DS tento návrh zákona.
Idem k druhej téme, pán poslanec Blanár podal jeden pozmeňujúci návrh, ktorým do zákona o zdravotnom poistení vkladá nový článok týkajúci sa novelizácie zákona o sociálnych službách. Dámy a páni, vláda pred časom deklarovala, že chce veľmi konštruktívne postupovať k návrhom opozície, ktoré sú v prospech ľudí, ktoré zlepšujú život ľudí na Slovensku. Musím konštatovať, že táto deklarácia sa neprejavila vo vzťahu k návrhu zákona, ktorý predkladám s kolegom poslancom Frešom, a to je novela zákona o sociálnych službách, je v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Krátko poviem, že návrh nášho zákona je o tom, aby sme posunuli termín, odkedy sa majú zvýšiť úhrady pre ľudí v zariadeniach sociálnych služieb o 18 mesiacov. Nie preto, že si myslíme, že o 18 mesiacov budú mať ľudia dosť peňazí v sociálnych zariadeniach zaplatiť tieto vyššie úhrady, vyššie poplatky, ale preto aby sme vytvorili dostatočný priestor aj tlak na vládu hľadať systémové riešenie financovania sociálnych služieb. Musím povedať, že pozmeňovací návrh, ktorý predložil pán poslanec Blanár, je silne inšpirovaný našim návrhom zákona, aj keď určite sa o to budeme možno aj prieť, ale podstata je, že určite nateraz vyrieši problémy ľudí odkázaných na sociálne služby v sociálnych zariadeniach. Nebudú zrejme od 1. júla mať výrazne zvýšené poplatky, len nerieši problém, zametá problém pod koberec. Preto chcem vyzvať vládu Slovenskej republiky, aby hľadala systémové riešenie financovania sociálnych služieb, ten problém sa tu tiahne od návrhu zákona pani exministerky Tomanovej od roku 2008 s financovaním sociálnych služieb. Je fakt, že pán poslanec Mihál sa to snažil vyriešiť, nemyslím si, že to bolo najšťastnejšie riešenie. My ale teraz nie sme tu od toho, aby sme boli arbitri, kto mal lepšie a kto mal horšie riešenie, lebo ani jedno z týchto riešení nerieši problém financovania sociálnych služieb.
No keďže pán poslanec Blanár ale podal pozmeňujúci návrh silne inšpirovaný našim návrhom zákona, musím povedať, že inú možnosť nemám, ako podať pozmeňovací návrh aj ja, aby sa plénum mohlo v tejto chvíli pri nesúvisiacom zákone o zdravotnom poistení rozhodnúť, že teda ktoré riešenie je lepšie, rozhodneme hlasovaním, teda najdemokratickejším spôsobom. Dovoľte mi, aby som podal pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Viliama Novotného k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 28).
Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
Čl. III. Zákon č. 448/1008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 317/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 332/2010 Z. z., zákona č. 551/2010 Z. z. a zákona č. 50/2012 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 110c ods. 4 sa na konci vety slová "do 30. júna 2012" nahrádzajú slovami "do 31. decembra 2013".
Tento článok nadobúda účinnosť 29. júna 2012, čo sa premietne do ustanovenia účinnosti tohto zákona.
Odôvodnenie: S účinnosťou od 1. 3. 2012 bol schválený zákon č. 50/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Predmetom toho zákona je okrem iného i zmena úhrady za sociálne služby, ktoré sú poskytované verejnými poskytovateľmi. Spočíva v ustanovení jej minimálnej výšky, ktorú obec alebo vyšší územný celok určí vo všeobecne záväznom nariadení, tak aby suma úhradu za túto sociálnu službu poskytovanú v rozsahu podľa § 15 ods. 1 bola najmenej vo výške 50 % priemerných ekonomicky oprávnených nákladov spojených s poskytovaním tejto sociálnej služby u verejných poskytovateľov sociálnej služby porovnateľného druhu a formy sociálnej služby v územnom obvode príslušnej obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rok, v prepočte na mesiac a na prijímateľa sociálnej služby, na počet hodín alebo úkonov opatrovateľskej služby. Zároveň podľa § 110c ods. 4 zákona č. 50/2012 Z. z. obec alebo vyšší územný celok sú povinné určiť vo všeobecne záväznom nariadení sumu úhrady podľa § 72 ods. 2 najneskôr do 30. júna 2012. Zariadenia sociálnych služieb, ktoré majú obsahovať vyššie územné celky vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, poskytujú vo veľkej miere sociálnu službu najmä prijímateľom, ktorí majú nízky príjem, a tým, ktorí sú v zariadení umiestnení od svojej útlej mladosti (mnohí od detstva), 20, 30 i viac rokov. V mnohých prípadoch sú nemajetní, bez kontaktu s príbuznými a rodinou, resp. nemajú najbližšiu rodinu a s najnižšou mierou dávky dôchodkového zabezpečenia. Reagujúc na poznatky z praxe a s poukazom na finančné a majetkové pomery prijímateľov sociálnej služby v zariadeniach sociálnych služieb zriadených obcami a vyššími územnými celkami sa určenie úhrad vo výške 50 % priemerných ekonomicky oprávnených nákladov, ktorú by mal prijímateľ sociálnej služby u verejného poskytovateľa hradiť, v súčasnosti javí ako nereálne. Výška úhrad zaťaží prijímateľov nad rámec ich finančných možností, služba sa stane finančne nedostupnou, ohrozí právo občanov na poskytovanie sociálnej služby. Skutočnosťou je, že v prípade prijímateľov sociálnej služby s nízkym príjmom, budú zariadeniam narastať pohľadávky, ktoré z dôvodu nemajetnosti klientov nebudú splatené ani v rámci dedičského konania. Cieľom pozmeňujúceho návrhu je posunutie lehoty na vydanie všeobecne záväzného nariadenia o určení sumy úhrady pre obce a vyššie územné celky o osemnásť mesiacov. Vytvorí sa tak priestor na prípravu systémového a udržateľného financovania sociálnych služieb.
Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť, poprosím vás o podporu môjho pozmeňovacieho návrhu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, ja už, myslím, do tej siedmej nejako dotiahnem toto rokovanie. Takže to, čo som chcel povedať, bola technická diskusia o tom, čo predložil pán poslanec Raši do Národnej rady. A tešil som sa na to, že budeme trošku odborne diskutovať o PCG systéme, teda o novom systéme prerozdelenia, že budeme trošku diskutovať aj o ukazovateľoch platobnej schopnosti. No ale počujem, že pán predkladateľ to poňal veľmi politicky, teda že ide predovšetkým zavedením nového systému prerozdelenia nie hľadať spravodlivosť, aby reálne peniaze išli za pacientom, za poistencom a dostali sa k poskytovateľovi, ale ide bojovať proti finančným skupinám. Myslím si, že naozaj boj s finančnými skupinami v podaní strany SMER vieme sledovať aj prostredníctvom nominácií, ktoré táto strana urobila na ministerstve zdravotníctva. A keď viete, ako treba správne bojovať s finančnými skupinami, tak treba si hlavne prečítať informácie z médií o tom, ako terajšia pani ministerka zdravotníctva ešte ako podpredsedníčka Predstavenstva súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera, ktorej rozhodujúcim a najväčším akcionárom je zlá finančná skupina Penta, proti ktorej strana SMER vedie svoj svätý zápas, uznala a podpísala záväzok voči akcionárom tejto zdravotnej poisťovne, teda voči zlej finančnej skupine PENTA, rádovo v stovkách miliónov eur. To znamená, že kľudne môžete bojovať ďalej so ziskom, ale oni si ten zisk môžu kľudne vybrať, ale nie je tam podpis ani žiadneho zlého politika z SDKÚ – DS, dokonca ani z KDH, ale zhodou okolností ministerky zdravotníctva za SMER. Čiže takto to je, viete, aby sme sa trošku držali merita veci a neobviňovali sa a nepolitikárčili, keď ideme rokovať o niečom veľmi pozitívnom.
V tomto zákone vidím ako pozitívum prácu, ktorá sa začala robiť na Úrade pre dohľad s prípravou nového systému prerozdelenia. Len ticho poznamenám, že ho umožnila predchádzajúca vláda zmenou zákona (pozmeňujúci návrh). Aby sa PCG, teda novým systémom prerozdelenia, ktorý vezme do úvahy aj chorobnosť pacientov, mohol vôbec Úrad pre dohľad zaoberať, sa to podarilo do zákona presadiť pozmeňujúcim návrhom SDKÚ – DS na výbore pre zdravotníctvo. Chcem povedať, že je dobré, že sa nová vláda týmto zaoberá, že si to osvojila. V tom, že pokračuje v príprave prechodu na spravodlivejší systém prerozdelenia peňazí, má aj moju podporu a určite aj podporu mojich kolegov z SDKÚ – DS.
Len problém je technický. Keď chceme urobiť dobre prerozdelenie, tak to dobre pripravme a dobre to oddiskutujme. Návrh, ktorý predložil pán poslanec Raši, síce spĺňa predpoklady na prechod na nový systém prerozdelenia, ktorý vezme do úvahy chorobnosť, ale ho treba urobiť jednoznačným a technicky dopracovať. Preto budem navrhovať v druhom čítaní konkrétne pozmeňujúce návrhy, ktorými by som sa pokúsil vylepšiť tento systém. A teším sa na odbornú nepolitickú diskusiu na výbore pre zdravotníctvo a v pléne Národnej rady.
V čom diagnostikujem, v čom vidím chybu.
Po prvé. Je tam nejednoznačný a chýbajúci popis postupu na riešenie sporných situácií. Dneska Úrad pre dohľad prerozdeľuje len na základe troch kritérií, ktorým je vek, pohlavie a ekonomická aktivita. Napriek tomu po každom prerozdelení vzniknú sťažnosti. A mnohokrát sú to spory o niekoľko tisíc eur. A teraz si ešte predstavte, že príde nový parameter, ako je chorobnosť, ktorý sa bude posudzovať podľa nákladových skupín, teda podľa toho, koľko veľa a ako drahých liekov je predpisovaných pacientom. Predpokladám, že teda spory budú vznikať omnoho častejšie. Je potrebné jasne popísať, ako bude Úrad pre dohľad postupovať pri týchto sporoch.
Som takisto toho názoru ako moji predrečníci, že prechodné ustanovenia, ktoré sú navrhnuté, sú retroaktívne. No predstavte si, že od 1. júla bude platiť nový systém prerozdelenia a zdravotné poisťovne sa čísla, údaje, podľa ktorých sa to prerozdelí, dozvedia 31. augusta. To znamená, že dva mesiace nebudú reálne vedieť zdravotné poisťovne, s akým objemom peňazí vlastne narábajú, ako to bude vyzerať po prerozdelení. Budú mať nejaký model, ale nebudú mať istotu, že to aspoň približne takto bude vyzerať. To znamená, čo urobia? Logicky budú menej míňať. A na koho budú menej míňať, keď nebudú vedieť, koľko dostanú na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, na nemocnice a na ambulancie? Ale to nie je naším zámerom, lebo pacient nechodí do poisťovne, nie poisťovňa lieči pacienta, ale nemocnica, ambulancia, ktorá dostane menej peňazí, lebo sa poisťovňa bude báť viacej míňať, lebo nebude mať relevantné čísla. O tomto je táto diskusia, je to o odbornosti, nie o politike, že teraz bojujeme s nejakými finančnými skupinami. To je o tom, či to vieme vykonať a či to je v prospech alebo či to nevieme vykonať.
Ďalší problém. Každá zdravotná poisťovňa si robí svoj obchodno-finančný plán. Tento si robí na celý kalendárny rok. Rozumiem svojim kolegom že chcú, aby to platilo až od 1. januára. O. k., skúsme, aby to bolo od 1. júla. Len faktom je, že si pripravili nejaký plán, ako budú uzatvárať zmluvy, ako budú upravovať zmluvy. Určite ste to zachytili začiatkom roka, rokovali sme o tom, či to bude 2- alebo 5- či 7-percentné navýšenie zmlúv, o koľko musia znížiť preskripciu, čiže diskutovali sme o tom. A teraz si predstavte, že vy v polovici zmeníte ich obchodno-finančný plán. Čo urobia zdravotné poisťovne? No určite budú sa snažiť zmeniť zmluvy pre poskytovateľov, ale, predpokladám, smerom dole predovšetkým, o to viac, že nebudú mať relevantné údaje. A treba rozprávať o týchto rizikách, a nie o tom, ako tu kto proti komu bojuje.
A posledná moja otázka je, ako urobíme ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za rok 2012, pretože najprv sa platia preddavky a potom sa robí ročné zúčtovanie zdravotného poistenia. Tak ako je to navrhnuté v zákone, že sa urobí ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za prvý a druhý polrok, podľa môjho názoru to technicky nie je možné vykonať. Teším sa na diskusiu odbornú, teším sa na argumenty odborníkov, ako to chcú urobiť, ako to chcú rozdeliť, čo bolo zaplatené na preddavkoch za prvý polrok a za druhý polrok.
Takže toľko môj názor k PCG, k novému systému prerozdelenia. Je to spravodlivejší systém, preto sme ho začali pripravovať. Fandím novej vláde, aby zaviedla tento systém, ale je mojou povinnosťou upozorniť na riziká, lebo ináč systém nebude fungovať dobre a doplatia na to nemocnice a ambulancie, lebo poisťovne pre ne budú znižovať platby alebo minimálne ich konzervovať, kým nebudú reálne vedieť, ako to v praxi funguje, aplikačná prax implementácia systému bude chvíľu trvať.
Čo sa týka zmeny platobnej schopnosti zdravotných poisťovní, no tak tu som zase počul teda rozhodujúci argument, že systém, tak ako bol nastavený, bol pripravený na to, aby sa Všeobecná zdravotná poisťovňa mohla predať. Že? Chcem vás uistiť, že keby tá predchádzajúca vláda bola bývalá chcela predať Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, nikdy nemala lepšiu situáciu, ako vtedy, keď prevzala Všeobecnú zdravotnú poisťovňu po predchádzajúcej vláde, v ktorej bol ministrom zdravotníctva Richard Raši, a generálnou riaditeľkou Všeobecnej zdravotnej poisťovne bola vtedy pani Zuzana Zvolenská. Tá poisťovňa bola pred cross defaultom. Vtedy bolo treba ju nechať len padnúť, nič iné nebolo treba robiť, ona by za dva-tri mesiace, keďže mesačne minula o 7 mil. eur v priemere viac, než mala reálne príjem, bolo treba ju nechať len dva-tri mesiace na pokoji a bola by v cross defaulte. Ale predchádzajúca vláda, dámy a páni, tú poisťovňu zachránila. Veľmi to bolelo, bolo to náročné, že bolo treba odzmluvňovať oddelenia, bolo to veľmi náročné, že bolo treba znižovať zmluvy štátnym nemocniciam, veľa kriku a veľa boja bolo okolo toho. A teraz, keď sa pripravili nové parametre na vykazovanie platobnej schopnosti, ktoré by mali platiť od 1. júla, niekto povie, že je to urobené preto, aby bola pripravená zdravotná poisťovňa na privatizáciu, alebo že predchádzajúca vláda si ju pripravovala na privatizáciu? Veď to zjavný nezmysel. Na privatizáciu ju pripravila vláda strany SMER a nebolo treba nič robiť. Faktor ako generálny riaditeľ keby nič nerobil, nechal veci tak, bolo by treba len tri mesiace počkať. To je fakt, dámy a páni.
Ja mám taký istý problém s návratom k pôvodnému spôsobu vykazovania platobnej schopnosti. Myslím, že predrečníci to veľmi dobre pomenovali, Všeobecná zdravotná poisťovňa je jediná, ktorá môže mať problém so solventnosťou, a je najväčšou zdravotnou poisťovňou, to znamená, že stačí, aby sa dohodla, že o 30 dní posunie lehotu splatnosti faktúr, a má jeden mesiac vyriešený. Bojím sa, že takýmto systémom sa môže kamuflovať skrytá platobná neschopnosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne. To je všetko, poďme o tom diskutovať, sú zlé tie parametre, nájdime iné, navrhnite nejaké iné parametre, ale táto obava je tu reálna, lebo raz sme to už zažili, vtedy, keď v roku 2010 nový manažment Všeobecnej zdravotnej poisťovne prebral skoro v cross defaulte Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.
Zrušenie nezávislosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Aby ste mi teraz dobre rozumeli, nie je to ani o Jankovi Gajdošovi a dokonca to nie je ani o pánovi Richardovi Demovičovi, mimochodom, zakladajúcom členovi strany SMER. Ja rozumiem tomu, čo hovorí pán predkladateľ, že niekto nebude pracovať, a tak musíme mať páku toho niekoho tam vymeniť. Problém je, že keď v roku 2006 bol schválený veľmi podobný zákon, ktorý umožňoval vláde z iných dôvodov odvolať predsedu Úradu pre dohľad, bol tento predseda odvolaný ihneď a vláda nečakala na to, kým si nebude plniť svoje pracovné povinnosti. Predpokladám, že aj teraz bude odvolaný ihneď, za veľmi krátky čas, napriek tomu, že pripravuje systém PCG, ten, o ktorom dneska rokujeme, napriek tomu, že Úrad pre dohľad pripravuje prechod na systém platba za diagnózu, ktorý, mimochodom, vypadol z programového vyhlásenia vlády. Ale nie je to osobách. Viete, prečo sa toho obávam? Lebo mám zlú skúsenosť, politický ovládnutý Úrad pre dohľad nekonal, keď krachovala Európska zdravotná poisťovňa. Keď mal konať, nekonal. A keď konal, konal neskoro a chybne. Konečný účet bude vystavený, keď skončia súdne spory, za to, že kto nesie politickú zodpovednosť.
Viete čo? Druhá moja zlá skúsenosť je s politicky ovládnutým Úradom pre dohľad z roku 2010, keď sa zadlžovala Všeobecná zdravotná poisťovňa pod vedením pani Zvolenskej, keď bol valným zhromaždením minister zdravotníctva pán Raši, z mesiaca na mesiac, Demovič nekonal, úrad nekonal, konal až Gajdoš, keď tam prišiel. A tlačil Všeobecnú zdravotnú za generálneho riaditeľa Faktora do ozdravného plánu, do toho, aby sa ozdravila vnútorne. A hrozila jej nútená správa. Na to je Úrad pre dohľad. To je ako bankový dohľad. Má strážiť. Ale nebude vedieť strážiť nezávisle a povedať štátnej inštitúcii, že to robí zle. Keď šéf tohto úradu bude politickým nominantom ministra zdravotníctva, tak ako povie ministrovi zdravotníctva, ktorý je valným zhromaždením, štátnej poisťovni, že to robí zle? Veď to je úplne logická otázka. A keď mi aj rovno poviete, že tam nájdete takého odvážneho človeka, ktorý to bude vedieť povedať, tak poviem moju skúsenosť z rokov 2008 a 2010 o tom, že nebude to vedieť povedať, lebo Richard Demovič to nevedel povedať. Nekonal, keď padala Európska zdravotná poisťovňa, konal neskoro a chybne, konečný účet sa dozvieme. Ale viete, komu zostal čierny Peter v rukách? Nemocniciam a ambulanciám, ktorým nezaplatila Európska zdravotná poisťovňa to, čo im zaplatiť mala. Nekonal, keď zle hospodárila Všeobecná zdravotná poisťovňa v roku 2010, keď sa z mesiaca na mesiac zadlžovala. A keď sme ju prevzali po parlamentných voľbách, bola pred cross defaultom. To je ten celý problém straty nezávislosti Úradu pre dohľad.
Preto, dámy a páni, v prvom čítaní sa poslanecký klub SDKÚ – DS zdrží hlasovania, pretože v druhom čítaní prídem s pozmeňujúcimi návrhmi. A teším sa na odbornú diskusiu, odbornú, pretože hlavne vylepšenie systému PCG, teda nového systému prerozdelenia, ktorý bude reflektovať a brať do úvahy chorobnosť pacientov, považujem za veľmi dôležité, aby nastala určitá spravodlivosť a aby peniaze naozaj išli za chorým človekom, lebo o tom má byť poisťovací systém. Ale musí to byť urobené tak, aby sa to hlavne v praxi dalo realizovať a aby to bolo v prospech pacientov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a nie len v prospech politických deklarácií. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel podporiť pani poslankyňu Žitňanskú v tom, čo povedala. Naozaj SDKÚ – DS bude trvať na tom, aby sa kauza Gorila dôsledne vyšetrila. Myslím si, že verejnosť si zaslúži jasné odpovede, kto bol a kto nebol vinný a kto bol a kto nebol právom alebo neprávom obvinený.
Na príslušnom výbore, ktorý sa zaoberal nomináciou pána Magalu na pozíciu šéfa NBÚ, som vystúpil. A možno využijem ako doplnenie vystúpenia pani poslankyne Žitňanskej aj tú obavu, ktorú som tam deklaroval. A tá moja obava spočíva v tom, že pán Magala bol šéfom SIS-ky v období, keď so spisom Gorila SIS-ka vykonala určité úkony. Nebudem ich ďalej komentovať. Je možné, že v rámci vyšetrovania kauzy Gorila, a v čestné vyšetrenie tejto kauzy verím, bude vyšetrovateľ vyšetrovať aj okolnosti narábania s týmto spisom kauzy Gorila v SIS v časoch, keď bol šéfom SIS pán Magala. Obávam sa, že jeho nominácia na post šéfa NBÚ by mohla vrhnúť zlý tieň na jeho vedenie NBÚ a akoby zapojiť NBÚ do vyšetrovania tejto kauzy Gorila, čo určite nie je v záujme nikoho z nás. Preto si myslím, že treba dobre uvážiť túto nomináciu vo vzťahu k spomínanej kauze. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Moja faktická poznámka bude viac-menej politická. Viete, počúvam analytikov, čítam noviny a všetci hovoria, že stredopravá opozícia v súčasnosti, predtým to bola stredopravá koalícia vo vláde, je v rozklade. Myslím, že vystúpenie pána poslanca Kollára to len podčiarklo a potvrdilo. Na tom, že sa stredopravá koalícia pred voľbami začala rozkladať, má strana SaS svoj leví podiel, pretože uprednostnila svoje stranícke záujmy pred záujmami tejto krajiny. A to treba povedať aj na tomto mieste. Ale to, že sa stredopravá opozícia naďalej bude rozkladať, ma teda naozaj prekvapilo, lebo nijako inak si politicky neviem vysvetliť toto vystúpenie pána poslanca Kollára.
Rád by som tiež povedal, že keď pán poslanec hovoril o tom, že nemáme sa smiať z toho, čo hovorí, myslel tým poslancov za SDKÚ – DS, myslím si, že v tejto chvíli sa v tejto sále skutočne úprimne môžu smiať len poslanci za stranu SMER – sociálna demokracia, pretože keď 83 poslancov najväčšieho klubu, ktorý má jasnú väčšinu v tomto parlamente, vidí ako sa dve 6-percentné strany navzájom vybavujú na sebe, musí to byť nekonečne úsmevné a pre nich zábavné. Gratulujem k vášmu vystúpeniu, pán poslanec.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj kolegom, ktorí na mňa reagovali. Najprv by som odpovedal pánovi poslancovi Kolesíkovi, tejto téme sa venujem od roku 2008, keď začala rezonovať v slovenskej verejnosti, bol som opakovane aj na prekladiskovej stanici v Čiernej nad Tisou. Viem, že ma skôr vnímate ako človeka, ktorý sa venuje zdravotníctvu, lebo bol som predsedom výboru pre zdravotníctvo, ale zároveň som už dlhý čas regionálnym poslancom v košickej VÚC-ke a tam ma poznajú ako človeka, ktorý sa veľmi intenzívne venuje regionálnym problémom. A myslím si, že výstavba širokorozchodnej trate má vážny regionálny dopad presne pre východ Slovenska, kde je najväčšia nezamestnanosť a najväčší problém s pracovnými príležitosťami. Ja rozumiem tomu, čo vy hovoríte, že keď sa to bude stavať, tak bude práca. Ale keď sa to dostavia, tak práca odíde. Pretože tovar sa bude voziť do Viedne a nebude sa vykladať na východnom Slovensku. No tak vám ponúkam iný pohľad na tento problém, postavme R4 a práca príde na východné Slovensko aj pri výstavbe R4 aj po tej R4 aj k diaľnici aj prídu investície a žiadna potom neodíde zo Slovenska. Ja si uvedomujem, že tento projekt má medzinárodný dopad a nejdem teraz o tom špekulovať, či pozitívny, alebo negatívny pre Slovensko. Ale uvedomujem si aj to, že keď prídeme o hoci niekoľko stoviek pracovných príležitostí v trojuholníku Čierna nad Tisou - Veľké Kapušany - Kráľovský Chlmec, tí chlapi tam inú robotu nenájdu. Oni sa nebudú vedieť rekvalifikovať na nič, oni budú dlhodobo nezamestnanými, lebo tam iná robota nie je. Prosím, choďte sa tam pozrieť, aby ste videli, ako vyzerá Slovensko, že Slovensko nie je len Bratislava alebo Košice. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, dámy a páni. Nechcem už dlho rozprávať, lebo k tej časti programového vyhlásenia vlády, ktorá sa venuje zdravotníctvu som už vystúpil, ale rád by som sa pozrel na programové vyhlásenie vlády teraz trošku z iného pohľadu. Na úvod chcem konštatovať, že z tohto programového vyhlásenia je zrejmé, že vláda nerozumie potrebám regiónov. Hovoril som o tom už pri téme zdravotníctva, že síce v programovom vyhlásení vlády sa hovorí o podpore štátnych univerzitných a fakultných nemocníc, ale nič sa tam nehovorí o podpore regionálneho zdravotníctva, že v programovom vyhlásení vlády chýba podpora projektu - platba za diagnózu, ktorý by reálne pomohol predovšetkým menším regionálnym nemocniciam. Zato tam nechýba deklarácia o dostavbe nemocnice Rázsochy, teda 20 rokov chátrajúceho, megalomanského developerského projektu, ktorý nevyrieši problémy slovenského zdravotníctva, iba vytroví dlhy, ktoré budú splácať všetci občania tejto krajiny. Ale to, že vláda nerozumie potrebám regiónov, je vidieť aj v časti, ktorá sa venuje doprave a dopravnej infraštruktúre. V programovom vyhlásení vlády som našiel vetu: "Vláda podporí projekt širokorozchodnej železničnej trate z Košíc do Bratislavy a Viedne za predpokladu jeho ekonomickej realizovateľnosti." O podpore výstavby širokorozchodnej trate z Košíc do Viedne hovoril aj pán premiér Fico vo svojom úvodnom vystúpení k programovému vyhláseniu vlády. Rád by som sa teda prizastavil a trošku okomentoval tento zámer vlády Slovenskej republiky.
V roku 2007 pri návšteve Moskvy premiér Fico a vtedajší premiér a terajší prezident Vladimír Putin našli spoločnú reč a obnovili myšlienku na výstavbu širokorozchodnej trate z Ruska a Ukrajiny cez Slovensko do Rakúska. Táto myšlienka mimochodom pochádza ešte z 90. rokov. V máji 2007 v Moskve bolo podpísané memorandum o výstavbe širokorozchodnej trate medzi vtedajším ministrom dopravy Ľubomírom Vážnym a prezidentom Rossijskych železných dorog Vladimírom Jakuninom. V novembri 2008 v Dobrej, to je na Slovensku pri Čiernej nad Tisou, bolo podpísané memorandum o vypracovaní štúdie efektívnosti výstavby novej širokorozchodnej trate znovu medzi Ľubomírom Vážnym a pánom Jakuninom. 18. februára 2009 prvá Ficová vláda vyslovila súhlas so vstupom do spoločného rakúsko-ukrajinsko-slovensko-ruského podniku, ktorého cieľom bude vytvárať ďalšie predpoklady na realizáciu projektu širokorozchodnej železnice cez územie Slovenskej republiky. Vklad Slovenskej republiky mal byť 1,5 milióna eur. Celková investícia a rád by som to teraz zvýraznil, celková investícia na výstavbu širokorozchodnej trate bola odhadovaná 4 miliardy eur a väčšinu tejto investície mala zaplatiť slovenská strana. SDKÚ - DS považovala v roku 2009 a považuje aj v súčasnosti celý projekt výstavby širokorozchodnej trate z Ukrajiny cez Slovensko do Rakúska za nezmyselný a škodiaci záujmom občanov Slovenska. Známe tvrdenia expremiéra a súčasného premiéra Róberta Fica a vtedajšieho ministra dopravy pána Vážneho, že 1 500 ľudí, ktorí pracujú na prekladiskových staniciach v Čiernej nad Tisou a v Dobrej neprídu o prácu, že to neohrozuje prepravu tovarov po slovenských železniciach pre Cargo, svedčia o tom, že alebo nie celkom rozumejú tejto problematike, alebo veľmi podceňujú dopad širokorozchodnej trate. Preto by som chcel uviesť tri - podľa môjho názoru - závažné argumenty proti výstavbe širokorozchodnej trate.
Po prvé. Cargo môže stratiť veľké objemy zákazok. Je nepravdepodobné, že ruský prepravca naloží tovar niekde vo Vladivostoku alebo v Číne a bude ho chcieť na našich hraniciach preložiť slovenskému dopravcovi, aby mu dal zarobiť. Tovar sa bude viesť priamo do Viedne.
Druhý dôležitý argument. Je ohrozených 1 500 pracovných miest na východe Slovenska. Je tu oprávnený strach 1 500 zamestnancov o stratu práce na prekladiskovej stanici Čierna nad Tisou ako aj na kontajnerovom prekladisku v Dobrej.
Tretí protiargument. Východné Slovensko má málo komparatívnych výhod. Ale keď nejakú komparatívnu výhodu má, tak je to to, že tam vedie širokorozchodná trať a tam aj končí. Skutočnosť, že priamo ku Košiciam vedie širokorozchodná trať, ktorá je priamo napojená na železnicu Ukrajiny a Ruska, boli dôvodom na vytvorenie projektu na výstavbu suchozemského prístavu - interportu pri Košiciach v lokalite Močiar. Ak má dôjsť k výstavbe takéhoto interportu vo Viedni, bude to znamenať stratu významu takéhoto projektu v Košiciach. Projekt výstavby širokorozchodnej trate z Košíc do Bratislavy s pokračovaním do Viedne reálne bude znamenať, že za peniaze slovenských občanov sa práca prenesie do Viedne. Bude znamenať odliv pracovných príležitostí z najchudobnejšieho regiónu Slovenska a myslím tým predovšetkým trojuholník Veľké Kapušany, Kráľovský Chlmec a Čierna nad Tisou. Choďte sa tam niekedy, dámy a páni, pozrieť, keď ste tam ešte neboli. Tento projekt bude vyháňať ľudí za prácou z východu do Bratislavy a do Rakúska a likviduje jednu z mála komparatívnych výhod východného Slovenska, teda logistickú základňu pre transport tovarov na osi západ - východ, východ - západ. Preto si dovoľujem niečo aj navrhnúť, ak už teda vláda je pripravená minúť toľko veľa peňazí, bezmála 4 miliardy eur na výstavbu takéhoto projektu, tak miesto nezmyselného projektu výstavby širokorozchodnej trate, ktorá berie ľuďom prácu na východe, radšej nech tieto peniaze použije na urýchlenú výstavbu rýchlostnej komunikácie R4, ktorá prepája celú os východného Slovenska. Ide o cestu Milhosť - Košice - Prešov - Vyšný Komárnik. Mnohé úseky tejto cesty sú pripravené na realizáciu na okamžité spustenie. Táto cesta bude riešiť napojenie východného Slovenska na európsky diaľničný systém a zvýši záujem investorov o východ. Som o tom presvedčený, že širokorozchodná trať prácu z východu zoberie. Rýchlostná cesta R4 prácu na východ donesie. Preto som proti výstavbe širokorozchodnej trate. Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť.