Videokanál poslanca

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spolunavrhovateľ, vážený pán spravodajca, ja som v prvom čítaní vystúpil k tomuto poslaneckému návrhu zákona o meste Košice a myslím si, že som pomerne jasne sformuloval moje politické výhrady k tomuto návrhu zákona. Zopakujem ich, ale možno už viac v súvislostiach. A na záver podám jeden pozmeňovací návrh, ktorý sa týka tohto poslaneckého návrhu zákona o meste Košice.
Tak ako som odpovedal na vystúpenie pána poslanca Chrena, je mi naozaj ľúto, že musíme zabávať našich kolegov z celého Slovenska tým, že si tu vydiskutovávame jednotlivé ustanovenia poslaneckého návrhu. Ale chcem povedať, že to nie je hanba opozície, ale skôr hanba navrhovateľov, lebo si myslím, že toto malo byť všetko vydiskutované v Košiciach. A nie je žiaden problém, aby takýto poslanecký návrh zákona, ak príde do Národnej rady, mal podporu všetkých relevantných poslaneckých klubov v mestskom zastupiteľstve v Košiciach. Žiaľ, tá diskusia v Košiciach bola veľmi obmedzená, skoro žiadna. Mestské zastupiteľstvo nediskutovalo o tomto poslaneckom návrhu zákona, nediskutovali o tom občania, nebola žiadna verejná diskusia.
Ja rozumiem tomu, čo hovorí pán poslanec Raši, primátor mesta Košice, keď povie, že ľuďom sa to páči, keď sa znižuje počet poslancov v mestskom zastupiteľstve a v mestských častiach. Keby ste sa opýtali ľudí, určite deviati z desiatich by s tým súhlasili. Ja môžem túto politickú fikciu brať do úvahy a myslím si, že by asi aj deviati z desiatich súhlasili, len mali ste sa ich na to opýtať, ctení navrhovatelia. O to viac, že počul som z vystúpenia aj v prvom čítaní, aj teraz v druhom čítaní tú kritiku toho, že teda ako SDKÚ, KDH, SMK a predchádzajúca koalícia neurobila s mestom Košice nič, neriešila problémy mesta Košice a tak samozrejme, ako ináč, musíte všetky problémy, ktoré mesto má, vyriešiť vy týmto poslaneckým návrhom zákona.
Chcem veľmi kľudne a jasne povedať, že to nie je pravda. Táto Národná rada 16. marca 2006 schválila v poradí druhú novelu zákona o meste Košice, ktorá bola predkladaná za primátorovania prechádzajúceho primátora, v čase, keď bola vo väčšinovom postavení koalícia SDKÚ, KDH, SMK v mestskom zastupiteľstve v Košiciach, ale napriek tomu sa hľadal konsenzus naprieč celým politickým spektrom. Bola to poslanecká novela zákona, pod ktorou boli podpísaní poslanci Národnej rady zo všetkých klubov, ktoré mali zastúpenie v mestskom zastupiteľstve. Bol to konsenzuálny návrh, predtým skoro pol roka prebiehala verejná diskusia a občania mesta mohli dávať svoje návrhy, podnety, nápady do tohto návrhu zákona. Rokovalo o tom mestské zastupiteľstvo a súhlasilo s týmto návrhom zákona. A týmto návrhom zákona z roku 2006 sa výrazným spôsobom znížil aj počet poslancov, keď už teda to je ten nosný ukazovateľ, pre ktorý predkladáte tento návrh zákona, alebo aj to je nosný ukazovateľ, pre ktorý predkladáte tento návrh zákona. Výrazným spôsobom sa znížil počet poslancov. Len pre ilustráciu, v meste z osemdesiat na päťdesiat, návrh poslanecký, návrh teraz, z päťdesiat na štyridsaťjeden. Myslím, že nemusím veľmi porovnávať zníženie počtu poslancov o tridsať alebo o deväť. Hovorím to len preto, aby sme sa držali faktov.
Viem, že mladší kolegovia, ktorí možno nepôsobili v tomto čase ešte v samospráve a vôbec v politike, samozrejme nemusia mať také detailné vedomosti, ale to prvé, čo namietam k tomuto návrhu zákona, je spôsob. Ak by mal SMER v mestskom zastupiteľstve v Košiciach tridsaťpäť poslancov, tak môže valcovať tak ako v Národnej rade, ale v meste to tak nie je. Veľmi dobre to, páni kolegovia, viete. O to viac si myslím, že v takej v citlivej téme, ako v novele zákona o meste Košice, sa patrí hľadať konsenzus. Som ale rád, aby som bol aj optimistický, že tá diskusia minimálne po kritike, ktorá tu odznela v prvom čítaní a na brífingoch politických strán opozície v Košiciach, začala. Vážim si, že táto diskusia začala, je dobre, že diskutujeme, radšej neskôr ako nikdy. Aj keď si myslím, že mohli sme predísť naozaj tej situácii, aby sme obťažovali kolegov z Prešovského a Bratislavského kraja predkladaním pozmeňovacích návrhov. Mohlo to byť vydiskutované a navrhnuté v zákone už v Košiciach.
Druhá oblasť, ktorú som namietal v prvom čítaní, a k nej podám aj pozmeňovací návrh, je to, čo vlastne vecne, teraz už zabudnime na spôsob, čo vlastne vecne rieši tento návrh zákona. A chcem povedať, že nerieši to, čo je pálčivým problémom mesta Košice. Áno, mesto Košice má vážne problémy. Určite je to problém počtu mestských častí, ale hlavne kompetencií, ktoré vykonáva mesto Košice, a kompetencií, ktoré vykonávajú mestské časti. Toto vnímam - ďakujem pekne, ja tento návrh mám, pán kolega - ja to vnímam ako vážny problém, problém, o ktorom treba diskutovať. Beriem aj tú kritiku, ktorá tu už odznela, že aktuálny zákon, platný zákon o meste Košice nerieši problém znižovania počtu mestských častí.
Áno, podarilo sa tam navrhnúť niečo, čo predtým nebolo v zákone v roku 2006, a to teda mechanizmus, akým spôsobom sa môžu zlučovať mestské časti. Nefunguje to? Ešte sa podľa toho nepodarilo nič zlúčiť. Poďme diskutovať o tejto téme. Určite sme otvorení na takúto diskusiu v meste Košice. A je aj namieste takáto diskusia, ale ruka v ruke je aj s kompetenciami. Pretože ináč sme v rovine populizmu, keď povieme, že nie 22, ale 16, lebo niekomu sa práve páči číslo 16, hej, je to jeho šťastné číslo, alebo 7, lebo zas pre zmenu má rád číslo 7. Nemyslím si, že je to diskusia, ktorá je namieste. Skôr by sme mali diskutovať o tom, aké kompetencie má vykonávať mestská časť, aké kompetencie má vykonávať mesto a ako blízko majú byť k občanovi. A potom sa môžeme dostávať k riešeniu, koľko mestských častí by malo byť v Košiciach.
Ďalší problém je teda ten spomínaný návrh počtu poslancov mestského zastupiteľstva a jednotlivých mestských častí. Prepáčte, pozrel som sa aj do návrhu, ktorý predkladajú poslanci Národnej rady, ktorí sú predkladateľmi tohto návrhu zákona, pozrel som sa do zákona o obecnom zriadení, do 369-ky, ale čísla, ktoré navrhujete, a hranice, ktoré navrhujete, sú vaším nápadom, to si povedzme otvorene, pretože to nemá oporu ani 369-ke, nemá to oporu ani v nijakom racionálnom rozdelení mesta. Nepovažujem to za šťastné.
Ak je teda cieľom nášho populizmu iba to, alebo vášho populizmu, iba to, aby sa znižoval počet poslancov, tak takí istí populisti vieme byť aj my, a viem byť aj ja, to znamená, poviem, že nie štyridsať jedna, dajme dvadsať jedna poslancov v meste. Ešte viac peňazí ušetríme na kosenie Aničky! Dobrý nápad, nie? A v mestských častiach majme všade len troch! Ešte viac peňazí ušetríme. Nemyslím si, že toto je diskusia , ktorá je namieste. Očakával by som buď to, že budete postupovať podľa 369-ky, alebo to, že logicky nájdite nejaký koeficient, ktorým budeme deliť obyvateľov mesta Košice tak, aby na jedného poslanca pripadol približne rovnaký počet obyvateľov. To je logické, to už má svoju logiku.
Chcem na záver povedať, skôr, ako podám svoj pozmeňujúci návrh, len toľko, že uvedomujem si, že SMER pred komunálnymi voľbami sľúbil, že vyrieši problémy v zákone o meste Košice, vyrieši pálčivé problémy mesta Košice. Ja vám, kolegovia zo SMER-u, držím palce, ale chcem hneď konštatovať, že toto nie je riešenie reálnych problémov mesta Košice. Toto je figový list, ktorý môžete predstierať, že ste už akože vyriešili všetky problémy v meste Košice, ale nevyriešili ste problémy v meste Košice.
To znamená, chcel by som vyjadriť na záver nádej, že budete mať odvahu sa pustiť do reálnych problémov v meste Košice. Nech sa páči, máte primátora, máte, aj keď poskladanú, ale väčšinu v mestskom zastupiteľstve, ale rád by som vás požiadal o to, že ak sa do toho pustíte, diskutujte predovšetkým s tými, ktorých sa to týka. A to sú obyvatelia mesta Košice.
Na záver mi teda dovoľte, aby som predložil pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho, Richarda Rašiho, Pavla Pašku a Milana Géciho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov (tlač 199).
Prvý pozmeňujúci návrh.
V čl. I v 12. bode § 10 ods. 2 znie:
"(2) Mestské zastupiteľstvo má 39 poslancov volených obyvateľmi mesta v priamych voľbách. Na jedného poslanca pripadá minimálne 6 000 obyvateľov mesta. Volebné pravidlá upravuje osobitný zákon. Funkčné obdobie mestského zastupiteľstva sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného mestského zastupiteľstva na štyri roky.".
Odôvodnenie: Predkladatelia novely navrhujú znížiť počet poslancov mestského zastupiteľstva z 50 na 41. V predkladanej správe predkladatelia neuvádzajú dôvod určenia tohto počtu poslancov. Ak prepočítame počet obyvateľov na navrhovaný počet poslancov, tak na jedného poslanca pripadá 5 864 obyvateľov. Preto navrhujeme, aby bol stanovený minimálny počet obyvateľov, na ktorý pripadá jeden poslanec mestského zastupiteľstva. Navrhujeme, aby bol tento počet stanovený na minimálne 6 000 obyvateľov. Počet poslancov mestského zastupiteľstva navrhujeme na základe tohto prepočtu ako 39.
Druhý pozmeňujúci návrh. V čl. I v 21. bode § 14 ods. 2 znie:
"(2) Počet poslancov miestneho zastupiteľstva na celé volebné obdobie určí pred voľbami do orgánov samosprávy obcí miestne zastupiteľstvo podľa počtu obyvateľov mestskej časti tak, aby na jedného poslanca pripadlo minimálne 1 500 obyvateľov mestskej časti. Ak má mestská časť menej ako 4 500 obyvateľov, minimálny počet poslancov mestskej časti je tri."
Odôvodnenie: Predkladatelia novely navrhujú upraviť počet poslancov miestnych zastupiteľstiev. Návrh zákona však určuje počet poslancov miestneho zastupiteľstva veľmi diskriminačne. Je predsa nemysliteľné, aby v malej mestskej časti zastupoval poslanec 170 obyvateľov a vo veľkej mestskej časti 1 800 obyvateľov. Je to diskriminujúce a nesystémové. Navrhujeme preto, aby bol počet poslancov v miestnych zastupiteľstvách určovaný tak, aby na jedného poslanca pripadalo minimálne 1 500 obyvateľov s tým, že ak mestská časť nemá aspoň 4 500 obyvateľov, minimálny počet poslancov by bol stanovený počtom 3. Namiesto predkladateľmi novely plánovaných 182 poslancov miestnych zastupiteľstiev bude nami navrhovaný počet 174 poslancov miestnych zastupiteľstiev pri zachovaní spravodlivého pomeru obyvateľov k poslancom.
V nadväznosti na môj pozmeňujúci návrh vynímam bod 21 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Poprosím, pán spravodajca.
Dámy a páni, toľko môj návrh, pozmeňujúci návrh k predloženému poslaneckému návrhu novely zákona o meste Košice. Vychádzal som z toho, spolu s mojimi spolupredkladateľmi, že sme chceli dať do súvisu počet obyvateľov a počet poslancov v jednotlivých mestských častiach, ale aj v meste Košice. Držím sa intencií predkladateľov, dokonca konečné čísla, keď sme sa držali čísla 6 000 obyvateľov na jedného mestského poslanca a 1 500 obyvateľov na jedného poslanca miestneho zastupiteľstva, sú o poznanie, o trošičku nižšie, ako je návrh zákona, ktorý predkladajú predkladatelia, ale ten rozdiel je kvalitatívny a veľký. Ten rozdiel je v tom, že bude v tom meste aspoň elementárna spravodlivosť, aby jeden poslanec pripadal približne na rovnaký počet obyvateľov a aby boli stanovené minimálne hranice, koľko obyvateľov volí jedného poslanca, respektíve na koľko obyvateľov pripadá jeden poslanec mestského zastupiteľstva alebo miestneho zastupiteľstva. Poprosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Chcel by som sa poďakovať pánovi poslancovi Chrenovi za jeho veľmi vyvážené vystúpenie. A myslím, že okrem toho, že samozrejme hovoril o zákone o meste Košice a podal pozmeňujúci návrh, pomenoval pomerne dobre aj ten problém, ktorý nie je len v tomto návrhu zákona, ale je vyjadrený aj v zákone o obecnom zriadení č. 369.
Keď som začal pôsobiť ako volený zástupca v komunálnej politike, tak nás naučili, že 369-ka je zákon o obecnom zriadení napísaný tak, že primátor, respektíve starosta a obecné, respektíve mestské zastupiteľstvo majú ako keby rovnovážne rozdelené kompetencie. A táto rovnováha moci je veľmi dôležitá preto, aby bola veľmi demokraticky vykonávaná samospráva. Žiaľ, v období prvej Ficovej vlády aj na tlak starostov a primátorov, a ja nehovorím, že mnohokrát aj na základe objektívnych argumentov, že teda nie je najšťastnejšie štyri roky bojovať s obecným zastupiteľstvom alebo s mestským zastupiteľstvom, keď je navolené ináč, ako je politická príslušnosť primátora alebo starostu, sa tá rovnováha preklápať v prospech primátora alebo starostu. Nepovažujem to za najšťastnejšie riešenie, nepovažujem to za najšťastnejšie riešenie a tá diskusia o tom je naozaj namieste, aj keď viem, že ten tlak ZMOS-u bude veľmi intenzívny v prospech ďalšieho posilňovania kompetencií primátora a starostu.
Myslím si, že veľmi dobre pán poslanec Chren opísal aj situáciu v meste Košice, aj situáciu a silu poslaneckého klubu SMER-u v mestskom zastupiteľstve. O to viac je potrebné hľadanie tohto konsenzu. A mňa veľmi a mne je veľmi ľúto, že tento konsenzus sa snažíme hľadať tu v Národnej rade. A tak musia návrhy pozmeňovacích návrhov predkladať kolegovia z Prešovského a Bratislavského kraja, miesto toho, aby sme si to vydiskutovali v Košiciach a prišiel jeden názor a návrh, ktorý má podporu na...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja sa chcem poďakovať pánovi primátorovi a pánovi poslancovi Rašimu, že vystúpil a vysvetlil, ako vidí on tento návrh zákona Naozaj, toto mi veľmi chýbalo v prvom čítaní tohto návrhu zákona, pri všetkej úcte k spolupredkladateľom. Určite majú svoj pohľad na mesto Košice, ale ináč to znie z úst primátora. A budem veľmi vecne odpovedať. Ja rozumiem tomu, že určite, ak sa povie téza, že to povedie k zníženiu, tento návrh zákona povedie k zníženiu počtu poslancov v mestskom zastupiteľstve a v mestských častiach a tieto usporené finančné prostriedky sa môžu lepšie využiť, sa to ľudom páči. Aj mne sa to páči. Aj preto dávam taký pozmeňovací návrh zajtra doobedu. Ale zas na druhej strane si myslím, že aj to znižovanie počtu poslancov by malo byť v nejakej korelácii k tomu, aby to bolo spravodlivé a počet obyvateľov pripadajúcich na jedného poslanca by mal byť porovnateľný aj v rámci mestských častí, aj v rámci celého mesta a o tom bude môj pozmeňovací návrh.
Hovoriť o tom, že treba redukovať počet mestských častí je fakt, ale tú kritiku, povedzme na predchádzajúcu koalíciu, ktorá bola v meste, neprijímam, pretože práve predchádzajúca novela zákona o meste Košice z roku 2006 priniesla do platnosti mechanizmus, ktorý povedzme nie je najdokonalejší, ale žiadny iný zatiaľ pán primátor ani spolupredkladatelia neponúkajú v tomto návrhu zákona. Zatiaľ máme len ten mechanizmus, ktorý priniesla predchádzajúca koalícia, väčšina v mestskom zastupiteľstve.
No a moja posledná poznámka je, že takáto diskusia, ktorá sa tu začína viesť dneska, sa možno mala omnoho intenzívnejšie viesť v meste Košice a v mestskom zastupiteľstve pred prvým čítaním a pred podaním tohto návrhu zákona. Možno by sme sa vyhli rôznym nedorozumeniam. A budem to hodnotiť len ako nedorozumenia. Ďakujem pekne.

Ja budem hovoriť asi ináč ako môj predrečník pán primátor Raši. Ja by som chcel poďakovať pánovi poslancovi Zajacovi, že zaskočil za kolegov z Košíc, kolegov KDH, lebo, žiaľ, z Košíc nie je ani jeden poslanec v poslaneckom klube KDH, ale myslím, že to merito vecí, ktoré sa snažil pán poslanec Zajac vystihnúť a vystihol ho veľmi presne, zopakujem a súhlasím s ním, tak alebo teda dávame do súladu tento zákon s 369-kou a nie je o ničom inom, iba o tom, že to, čo je v 369-ke a neni v zákone o Košiciach, sa tam napíše. Tomu potom rozumiem. Potom to je v podstate nejaký, aproximačná novela, ktorá ma prebrať niektoré ustanovenia 369-ky a dať do súladu so zákonom o meste Košice, alebo pod rúškom toho, že vlastne sa to len dáva do súladu so zákonom 369 o obecnom zriadení, sa tu riešia iné problémy. Čiže naozaj súhlasím s prvým pozmeňovacím návrhom pána poslanca Zajaca, že potom sa držme 369-ky a nevymýšľajme novotvary, že členom mestskej rady bude aj primátor, pretože to nemá oporu v zákone o obecnom zriadení a rozumiem aj druhému a tretiemu návrhu pána poslanca Zajaca, lebo ak je nejaký problém v Košiciach, tak je to určite otázka kompetencií, toho, čo môžu a mali by robiť mestské časti a čo má a môže robiť mesto Košice, čiže toto je len povedzme návrh na to, aby sa diskutovalo o probléme prenesenia určitých kompetencií na mestské časti, keď to mestské časti vedia urobiť lepšie, ako to robí mesto Košice, alebo to vedia urobiť efektívnejšie, lebo je táto služba bližšie ľuďom, ktorí ju reálne potrebujú v tej mestskej časti. Čiže z tohto hľadiska rozumiem týmto pozmeňovacím návrhom a majú moju podporu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja nie som odborník na túto problematiku, ale upútalo ma to, čo povedal pán poslanec Krajcer o tom, že znovuzavedenie koncesionárskych poplatkov nebolo vo volebnom programe strany SMER. Keby len znovuzavedenie koncesionárskych poplatkov nebolo vo volebnom programe strany SMER, tak by som povedal ups. Ale tam nebolo ani vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne a nebolo ani zníženie odvodov do 2. piliera dôchodkového sporenia. Dokonca tesne pred voľbami predseda vlády povedal, že to zníženie odvodov nie je témou dňa, že to sa určite nestane, však jeho mediálne výroky sa tu veľmi často citovali v letných mesiacoch, týždňoch letného mesiaca august. Pán poslanec Krajcer to nazval podvodom na voličoch. Je nebudem používať takéto tvrdé slová ale je to každopádne nefér, to si trúfam povedať. Keď ma niektorí z veľkých fanúšikov strany SMER náhodou doma v písomnej forme volebný program, odporúčam mu ho roztrhať a vyhodiť, pretože je vlastne úplne nepoužiteľný. To, čo SMER sľuboval pred voľbami, hneď po parlamentných voľbách už neplatilo. Teraz už ide podľa iného zatiaľ tajomného programu, z ktorého určite nebudú chýbať ďalšie prekvapenia, o ktorých budeme rokovať v Národnej rade. Takže čo sa týka volebného programu strany SMER, ukončím to takou vtipnou vetou: Kto tomu náhodou uveril, tak nech sa drží hesla: „Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú.“ Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Začnem odzadu, pánovi poslancovi Kuffovi chcem povedať, že vidím to presne tak isto. Je úplne normálne, že farmaceutické firmy musia investovať veľa do výskumu, do vývoja, hlavne tí, ktorí vyrábajú originálne lieky, a že sa to musí prejaviť aj v cene týchto liekov. Ide len o to, že vláda, štát, ministerstvo zdravotníctva na Slovensku reguluje ceny liekov. A ide o to, aby tá regulácia bola nastavená tak, aby tie lieky na Slovensku boli, aby to bolo stále zaujímavé pre tie farmaceutické firmy tieto lieky na Slovensko dodať, ale na druhej strane boli v čo najnižšej cene, lebo, žiaľ, sme chudobná krajina, nemáme z čoho rozhadzovať. A už vôbec nie v liekovej politike a v zdravotníctve.
Pánovi poslancovi Matovičovi chcem povedať len toľko, že, na úvod uštipačne, ja som nehlasoval za pád predchádzajúcej vlády. Hlavne nech si spytujú svedomie tí, ktorí hlasovali za pád predchádzajúcej vlády. Ale súhlasím s tým, že keby sme sa všetci chovali zodpovednejšie, nielen SDKÚ - DS, ale aj hlavne tí, ktorí hlasovali za pád predchádzajúcej vlády, tak tá predchádzajúca vláda možno ešte dnes mohla fungovať a dnes sme nemuseli čeliť takýmto návrhom. O to viac, že rok pred výročím pádu vlády vystavila vláda Roberta Fica účet aj nám, aj všetkým občanom tým, že celé bremeno konsolidácie prenesie na plecia ľudí vyššími daňami, vyššími odvodmi a zdražovaním cien. A ja len ako zdravotník smutne poznamenávam, že na dôvažok k tomu socialistická vláda pridá ešte aj zdražovanie liekov pre chorých a dôchodcov a rušenie zliav v lekárňach.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil aj k tomuto návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach v prvom čítaní. A musím konštatovať to, čo som povedal vo svojom vystúpení aj k zákonu o rozsahu, že vláda sa chystá zdražiť lieky pre chorých a dôchodcov. Trčí to aj z tohto zákona, že je to lobistický zákon. Myslím, že môj predrečník to celkom dobre pomenoval. A pokúsim sa vám ponúknuť nejaké ďalšie prirovnania a obrazy, aby ste ten pohľad na to mali čo najkomplexnejší, ale naozaj, tento zákon je napísaný v záujme ziskov farmaceutických firiem, v záujme niektorých lekárnikov, ktorým sa nepáči dávať zľavy a chcú mať vyššie zisky. Je to pochopiteľné, že chcú mať vyššie zisky, ale ja si na rozdiel od mojich ctených kolegov myslím, že nie je žiadny problém v tom, aby existovala možnosť dať legálne zľavy v lekárni a kontrolovať tieto legálne zľavy v lekárni. Faktom je, že po schválení tohto návrhu zákona tak, ako je predložený do Národnej rady, a ja verím, že dozná ešte zmien v druhom čítaní, to bude v praxi reálne znamenať, že zdražejú lieky pre chorých a dôchodcov.
Ak by som mal začať s niektorými opatreniami tohto návrhu zákona o lieku, možno by som začal s tým, s ktorým skončil môj predrečník. Možno by som začal s tým, že zákon o lieku z roku 2011 mal jeden veľmi dôležitý moment, ktorý bol vtedy v súlade so všetkým, čo presadzovala vláda Ivety Radičovej, mal výrazný protikorupčný moment. Skutočnosť, že sa nám podarilo zakázať, aby som hovoril veľmi jednoducho, večné návštevy farmaceutických reprezentantov v ambulanciách, otravovanie lekárov stále nejakými novými prípravkami a novými výrobkami, bolo zo začiatku odmietané lekárskou obcou. Tí nevedeli, čo to vlastne bude znamenať. Dnes v podstate už ani nepočuť kritiku zo strany lekárov na to, že sa im nepáči, že za nimi nechodia farmaceutické firmy. Práve naopak, mnohí si to pochvaľujú, že majú viacej kľudu na pokojnú prácu, na vyšetrovanie pacientov a nemusia v pracovnej dobe riešiť to, že majú plnú čakáreň a stále im niekto klopká na dvere. To je skutočnosť. Faktom je, že tento návrh zákona veľmi opatrne, veľmi potichu, ale veľmi zreteľne znovu púšťa možnosť farmaceutickým firmám, ich reprezentantom, korumpovať lekárov. Lekári si to veľmi neprajú, verte mi. Skôr je to záujmom farmaceutických reprezentantov, aby sa vedeli dostať bližšie k týmto lekárom. Nebudem o tom veľa rečniť, prečítam vám niektoré z opatrení, ktoré sú navrhované v tomto zákone.
"Súčasťou odborných podujatí môžu byť sprievodné aktivity, ktorých časový rozsah neprekročí 20 % podujatia." To asi nebude len coffee break. Tak dlho som nikdy nepil kávu, 20 % kongresu. Alebo ďalšie: "Povinnosť držiteľa registrácie humánneho lieku alebo sprostredkovateľa vystaviť zdravotníckemu pracovníkovi potvrdenie o výške peňažného alebo nepeňažného príjmu a účele jeho poskytnutia." Načo má farmaceutická firma dávať nejaké peňažné alebo nepeňažné plnenie lekárovi?! To je čo za moment? Čo tým chceme povedať? Čo je zámerom ministerstva zdravotníctva, že tak trošku môžu ich osloviť peňažným a nepeňažným plnením? Veď treba len čítať, čo je tam navrhnuté. Alebo ďalšia formulácia: "Zľavou nie sú vzorky liekov, nekategorizované lieky, pomôcky a potraviny, ani pohostenie na odbornom podujatí." Čo je to pohostenie? Obed? Coffee break? Raut? Veľmi potichu, veľmi diskrétne, ale je to tu. A je to, opakujem, skôr v záujme farmaceutických reprezentantov ako lekárov. Tí sa toho tak veľmi nedožadujú.
Druhým momentom, ktorý prináša táto novela zákona o lieku, je, že sa rušia vernostné systémy. Ak chcete, veľmi jednoducho, rušia sa zľavy v lekárňach na recepty, respektíve na lieky predpísané na recept, ktoré boli poskytované za nejakých legálnych zrozumiteľných pravidiel. Ono aj predtým boli vernostné kartičky na voľnopredajné lieky. Ono aj predtým sa pripisovali nejaké body, ale všetko bolo tak, že je, aj nie je. Viete, problémom slovenského zdravotníctva v mnohých oblastiach je, že tak trošku je, aj nie je. My máme bezplatnú zdravotnú starostlivosť, ale švédsky nezávislý tím, ten povedal, že sa tu dopláca 20 až 25 % v hotovosti v slovenskom zdravotníctve, bezplatnom slovenskom zdravotníctve.
Viete, toto je ďalší príklad, že teda tvárime sa, že zľavy nie sú, ale zľavy reálne sú. No tak, zákon z roku 2011 zaviedol pravidlá, za akých pravidiel je možné poskytnúť zľavu, sú legitímne, legálne tieto zľavy a musí byť poskytnutá zľava do výšky 50 % aj pre zdravotnú poisťovňu. Chceli to sami lekárnici, aby bola kontrola, aby niekto nezačal dampingovať, aby sa vedelo skontrolovať, koľko vlastne reálne dáva tá-ktorá lekáreň zľavu.
Treba povedať, že zrušenie vernostných systémov alebo zliav v lekárňach na lieky predpísané na recept odôvodňuje ministerstvo zdravotníctva značne zmätočne. Argumenty sú dva, že "zrušením vernostného systému sa posilní zdravotnícky charakter verejných lekární", a že, ten druhý, "na najvyššiu možnú mieru sa odstránia praktiky vedúce k zvyšovaniu spotreby liekov vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, takzvaných voľnopredajných liekov".
Dámy a páni, buďme, ostanem v odbornej rovine, ja sa do tých osobných invektív nebudem púšťať, aj keď sú tu o to pokusy, a budem sa snažiť argumentovať. Najprv k tomu prvému, že teda zrušením vernostného systému sa posilní zdravotnícky charakter verejných lekární. Ďalej sa tam uvádza, že teda vernostný systém oslabuje odborný charakter lekárenskej činnosti a že konkurenčný boj o pacienta sa má viesť na odbornej úrovni. Tieto tvrdenia považujem za značne zavádzajúce, pretože zdravotnícky charakter lekárne vyplýva z poskytovania zdravotnej lekárenskej starostlivosti ako takej, pričom rozsah a podmienky jej poskytovania, ako aj požiadavky na kvalitu a odbornosť sú ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Samotný vernostný systém preto nemá, ani nemôže mať žiadny priamy vplyv na kvalitu a odbornosť poskytovanej lekárenskej starostlivosti. Kvalitu a odbornosť lekárenskej starostlivosti, ak ju teda ministerstvo zdravotníctva chce zvýšiť, čo si myslím, že je dobrý cieľ, je možné iba úpravou príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa budú vzťahovať tak na lekárne poskytujúce vernostný systém, ako aj na lekárne neposkytujúce vernostný systém.
Čo sa týka druhého tvrdenia alebo argumentu, že ministerstvo zdravotníctva chce odstrániť praktiky vedúce k zvyšovaniu spotreby liekov vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis. Rád by som možno zopakoval to, čo tu už dnes v rozprave odznelo, že lieky predpisujú lekári. Lekárnik sa stretne s pacientom, ktorý mu cez okienko podá vypísané recepty. Lekárnik nie je schopný zvýšiť spotrebu liekov predpísaných na recept. Možno s ním môže diskutovať o výživových doplnkoch, nech sa páči, ale nie je schopný zvýšiť spotrebu. A to mi, dámy a páni, a budem veľmi konkrétny, azda nechce nikto nahovoriť, že pacient, keď má vernostnú kartičku a dostáva zľavu vo svojej lekárni, príde za svojím lekárom a povie mu, že: "Pán doktor, nemohol by som toho anopyrínu brať dvakrát viacej, že by ste mi trošku viacej predpísal, lebo potom dostanem väčšiu zľavu? Alebo nemôžem si dávať väčšie dávky Inzulínu na ten môj cukor? Lebo potom, viete, keď viac predpíšete, tak dostanem väčšiu zľavu." To nemyslíte vážne! To nemyslíte vážne! Tak to predsa nefunguje. Sme tu lekári v tejto miestnosti. Kto predpisuje lieky na to, že si pacient chce uplatniť nejakú zľavu? Ktorý pacient bude brať viacej liekov, aby mal viac zliav? To neprichádza do úvahy. Tento argument považujem za veľmi zmätočný a zavádzajúci.
Čo sa týka voľnopredajných liekov, aj keby som pripustil možno špekuláciu, tak, ako povedal pán poslanec Mičovský, že tak tam nech, prosím, môže motivovať nejakým spôsobom k spotrebe lekárnik. No len, tento návrh zákona neobsahuje žiadne opatrenia na to, aby sa znižovala spotreba voľnopredajných liekov. Tu sa ruší vernostný systém, čiže ruší sa možnosť legálne poskytovať zľavy na lieky predpísané na recept. O zľavách na voľnopredajné lieky tu nie je ani riadok. Prečo by sa mala znížiť? Dôvod?
Keďže výpočty za týmto pultom dnes veľmi nefungujú, veľmi dobre na to upozornil jeden z mojich kolegov, nebudem nič počítať, radšej prečítam čísla pre istotu, požičal som si ich z Národného centra zdravotníckych informácií, aby som nimi demonštroval, že argumenty ministerstva na to, že vernostné systémy spôsobujú nárast spotreby liekov, nie sú pravdivé. Neplatí to ani u liekoch predpísaných na recept, ani u liekoch voľnopredajných, práve naopak, spotreba má skôr klesajúcu tendenciu.
Tak si to, prosím, porovnajme. Lieky predpísané na recept, Národné centrum zdravotníckych informácií: rok 2010, 2011, od 1. decembra začali fungovať zľavy vo vernostnom systéme a 1. kvartál 2012, dobre? Tak počet balení v 2010-om - 94 mil., v 2011-om - 90 mil., 1. kvartál 2012 - 20 miliónov. To znamená, do konca roka 2012 to bude znamenať niečo okolo 80 miliónov. Počet predpísaných balení liekov klesá, Národné centrum zdravotníckych informácií. Nesedí tento argument ministerstva zdravotníctva.
Dobre, poďme ďalej k cenám. Úhrada zdravotných poisťovní: 2010 - 963 mil., 2011 - 897 mil., 1. kvartál 2012 - 198 mil. krát 4, rok 2012, bude to 800 miliónov. To znamená, úhrada zdravotných poisťovní klesá.
Dobre, doplatky pacientov. Počul som tu argumenty, že teda tie stúpajú, lebo všetko bolo prenesené do doplatkov pacientov. Doplatky pacientov za lieky predpísané na recept, Národné centrum zdravotníckych informácií: 2010 - 162 mil., 2011 - 175 mil., pozor, stúpli doplatky, v 2011-om boli schválené zákon o lieku a zákon o rozsahu platí od 1. 12. 2011, 1. kvartál 2012 - 39 miliónov, čiže celoročne 120 miliónov voči 175 miliónom v roku 2011. Aký pokles doplatkov pre pacientov?! Národné centrum zdravotníckych informácií, toto nie je môj prepočet, pre istotu tu nič nepočítam dnes, lebo kolegom to veľmi nešlo.
Dobre, poďme na voľnopredajné lieky, lebo tento argument som tu počul, že teda tam to všetko prebehne. Znovu porovnajme rok 2010 a 2011. Počet balení v 2010-om - 36 mil., v 2011 - 36 mil., 36 mil. 559, 36 mil. 40. Mierny pokles v počte balení, voľnopredajný trh sa drží približne rovnako, mierny pokles tam bol.
Úhrada pacientov za voľnopredajné lieky: v 2010-om - 123 mil., v 2011-om - 119 miliónov. Dvetisíc dvanásty rok nemám k dispozícii, ak budem mať prvý kvartál, rád ho ponúknem. Ale tento trend nehovorí o tom, že by bol stúpajúci. Tak prečo ním strašíme? Že stúpa spotreba, že sa predpisuje viacej liekov, že, nedajbože, vernostný systém spôsobil vyššie predpísané. Nespôsobil! Čísla nesedia.
Pravda je niekde inde. A chcem to tu veľmi jasne povedať, že za osem mesiacov fungovania vernostného systému, teda zliav v lekárňach od decembra 2011 až do júla 2012, mám údaje z tohto obdobia, prostredníctvom neho ušetrili chorí a dôchodcovia viac ako 2 mil. eur. Aby ste rozumeli, o dva milióny eur zaplatili zo svojej peňaženky menej na doplatkoch za lieky, lebo dostali zľavu. Jeden milión bola úspora na strane zdravotných poisťovní, keďže sme zaviedli pravidlo, že minimálne 50 % z výšky zľavy pre pacienta musí byť poskytnutá aj zdravotnej poisťovni, čiže za osem mesiacov ušetrili chorí a dôchodcovia 2 mil. eur, v celoročnom premietnutí môžeme očakávať 3 mil. eur. Komu to vadí?! Vadí to socialistickej vláde? Fakt vám to vadí, kolegovia? Že dôchodcovia budú o trošku menej doplácať? Že dôchodca, ktorý má predpísané 3 - 4 recepty mesačne, ja beriem takého priemerného, nie veľmi, veľmi chorého, 3 - 4 recepty, väčšinou títo dôchodcovia majú mesačne predpísané a vedia ušetriť na jednom recepte jedno, maximálne dve eurá, ušetria nejakých 5 - 6 eur mesačne? Naozaj to tak strašne niekomu vadí?! Táto zľava? U tých, ktorí sú chorí, ktorí sú sociálne najslabší, ktorí majú nízke príjmy, ktorí doplácajú veľa za lieky, vadí vám to, že ušetria 5 - 6 eur?
Nerozumiem tomuto návrhu a naozaj hlavne som ho neočakával od socialistickej vlády. To musím naozaj konštatovať, že SMER zjavne podľahol lobingu časti lekárnikov, chcem podotknúť, časti lekárnikov, ktorí si jednoducho od začiatku zľavy v lekárňach nepriali. Samozrejme, lebo o toľko majú menší zisk. Viete, zisk je zlý v zdravotnom poistení, ale tým lekárnikom ho akosi súčasná vláda už dopraje, lebo druhá časť lekárnikov a hlavne všetky pacientske organizácie píšu pripomienky, aby bol vernostný systém a zľavy zachované. Pre dôchodcu je 5 - 6 eur veľa, možno pre niektorých z vás, kolegovia, to tak veľa nie je, ale pri príjme 200, 250, 300 eur to nie je málo peňazí. To je jeden malý nákup v potravinách. Len tak pre ilustráciu.
Samozrejme, mohol by som diskutovať o ďalších navrhovaných zmenách v tejto novele. Určite sa pamätáte, ktorí ste boli aj v predchádzajúcom období poslancami Národnej rady, na tú neobyčajne vehementnú kritiku zavedenia generickej preskripcie, teda predpisovania liekov názvom účinnej látky. Vláda s tým nerobí nič, ponecháva generickú preskripciu s nejakými malými kozmetickými úpravami v zákone. Musím konštatovať, kolegovia zo SMER-u, že vás chválim za to, že tam ponechávate generickú preskripciu, že aj keď neskôr, ste predsa len pochopili, že tá predchádzajúca vláda nechcela nikomu ublížiť, ale že generická preskripcia je veľmi, veľmi dobrým opatrením na to, aby sa šetrili náklady na lieky, aby pacienti zbytočne nepreplácali. A paradoxne, zvykli si na to aj lekári. Mali s tým zo začiatku problém, bolo veľké odmietanie, dnes sa na to v podstate už nikto nesťažuje. Zvykli si na tento model, ktorý je úplne bežný v západnej Európe, napríklad aj vo Veľkej Británii, ktorej zdravotnícky model je veľkou inšpiráciou pre súčasnú vládu, čo sa týka zdravotného poistenia.
No, priznám sa, že chcel som byť trošku zloprajný, ale nechcem ísť do osobnej roviny, lebo vytiahol som si niektoré vystúpenia mojich kolegov zo strany SMER - SD z čias, kedy, v 2011 bola prediskutovávaná, keď bol prediskutovaný návrh zákona o liekoch, keď tu hovorili o tom, čo toto vlastne tá generická preskripcia spôsobí. Teraz, keby som to čítal, asi by sa mnohí aj červenali. Ale nebudem taký zloprajný, pochopili, ja si to vážim, teším sa, že tá generická preskripcia tam zostane. A verím, že sa ju podarí naplno rozvinúť. Nato bude treba nejaký čas, pretože tá bude naozaj fungovať vtedy, keď u farmaceutických firiem to spustí, ktoré poskytujú generické náhrady, to spustí opačnú špirálu, teda budú znižovať ceny liekov a nie zvyšovať ceny liekov tým, aby práve ich liek bol bez úhrady, respektíve bez doplatku.
Potom sú tam ďalšie dve opatrenia, o ktorých hovoril môj predrečník, predĺženie potrebnej odbornej praxe pre odborného zástupcu v lekárni z troch na päť rokov, či navrhované zrušenie sieti lekární. Pozrite sa, takto to cíti pani ministerka zdravotníctva, takto sa dohodla s farmafirmami, so zástupcami lekárnikov, lekárnici si to prajú, aby to bolo päť rokov, lekárnici budú spokojní, keď oficiálne nebudú existovať siete lekární. Znovu budeme v tom typickom slovenskom zdravotníckom matrixe, viete, že bezplatné zdravotníctvo; 25 % doplácame keš v bezplatnom zdravotníctve. Siete lekární neexistujú, normálne budú existovať, ako boli aj predtým, pred 1. decembrom 2011, len na každú budú musieť založiť jednu eseročku, čiže im to predraží celý systém fungovania a stratí sa úplne kontrola. Ale budiš, ako SMER vyhral voľby, dohodol sa s časťou lekárnikov o potrebnej odbornej praxi, o formálnom zrušení sietí, dohodli ste sa s farmafirmami, že tak trošičku môžu korumpovať tých lekárov, keď ich budú navštevovať, môžu im dávať nejaké benefity. Je to vaše videnie fungovania, nech sa páči. Len, dámy a páni, neberte zľavy chorým a dôchodcom v lekárňach! Ničomu to nenapomôže, iba tomu, že budú doplácať viac. Prečo chce socialistická vláda zdražiť lieky pre chorých a dôchodcov?!
Dámy a páni, na záver mi dovoľte podať procedurálny návrh vrátiť predmetný návrh zákona na prepracovanie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja sa nebudem púšťať do osobných invektív, lebo myslím, že je to len snaha odpútať pozornosť od toho, čo prerokúvavame, takže držme sa merita veci. Veľmi pozorne sme sa venovali tomuto návrhu zákona a veľmi pozorne sme to prepočítali a veľmi pokojne konštatujem, že lieky zdražejú o desiatky miliónov eur pre zdravotné poisťovne a zdražejú o desiatky miliónov eur pre pacientov. Prosím, ak máte vaše prepočty, dajte ich k dispozícii. Na to je vláda Slovenskej republiky, že keď predkladá návrh zákona tak vážny, ktorým mení referencovanie liekov, tak vážny, ktorým mení spôsob, akým sa vypočítava cena liekov na Slovensku v tejto chúlostivej situácii, mala by dať reálne prepočty.
Pamätám sa na diskusiu v roku 2011. Aj z úst pána poslanca Rašiho tu mnohokrát odzneli argumenty, že dajte čísla, dajte dopadové štúdie, ukážte, ako to bude vyzerať. A predchádzajúca vláda ich dávala, počítali sme generickú preskripciu, počítali sme, čo urobí druhá najnižšia cena, ako to bude vyzerať, oponovali sme, diskutovali sme o týchto návrhoch. Ja sa na takúto odbornú diskusiu pred druhým čítaním teším a budem ju vyžadovať, pretože som o tom presvedčený. A prepočty, ktoré mám ja k dispozícii, hovoria o tom, že lieky zdražejú o desiatky miliónov eur pre zdravotné poisťovne aj pre pacientov. A považujem to za nefér, robiť to v tejto chvíli, keď ľudia žijú naozaj z malých príjmov a chorí a dôchodcovia naozaj nemajú finančné prostriedky na to, aby zbytočne preplácali drahé lieky v lekárňach.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dnes budeme prerokovávať dva zákony týkajúce sa liekovej politiky - zákon o rozsahu a zákon o liekoch, aby som to úplne zjednodušil a nečítal som tie krkolomné dlhé názvy týchto zákonov. Ja na úvod chcem povedať, že oba tieto zákony nie sú v záujme pacientov a nie sú v záujme ľudí. Oba tieto záujmy sú, oba tieto zákony sú v záujme lobistických skupín, v záujme ziskov farmaceutických firiem, v záujme ziskov časti lekárnikov, ktorí nechcú poskytovať zľavy. A to sa ako červená niť bude ťahať mojím vystúpením aj k zákonu o rozsahu, aj k zákonu o liekoch. Budem poukazovať na konkrétne príklady, ako to bude fungovať, aj na to, že chýbajú odborné argumenty, prečo sa ministerstvo rozhodlo predložiť takéto opatrenia do týchto dvoch návrhov zákonov.
Naozaj môžeme pokojne konštatovať, že vláda sa chystá zdražiť lieky pre chorých a dôchodcov. Výsledkom aplikácie týchto dvoch zákonov bude zdraženie liekov pre chorých a dôchodcov od 1. januára. Ja viem, sa pani ministerka bude vyhovárať na rôzne vyhlášky, na predchodcu, na to, ako to predtým fungovalo v kategorizačnej komisii, ako to bude fungovať. Faktom je, že my sme Národná rada Slovenskej republiky a schvaľujeme zákony a v týchto zákonoch je zdražovanie liekov pre chorých a dôchodcov napísané.
Ale poďme teda k obsahu novely zákona o rozsahu, ktorú prerokuvávame v prvom čítaní. Rozhodujúcou zmenou oproti platnej legislatíve je zmena pravidiel určovania cien liekov, zmena referencovania cien liekov. Vláda navrhuje, aby sa miesto druhej najnižšej ceny v Európskej únii na Slovensku cena určovala ako priemer troch najnižších cien. O tejto zmene budem hovoriť vo svojom vystúpení a nebudem zbytočne odpútavať pozornosť k niektorým iným opatreniam, ktoré navrhuje tento návrh zákona. Skutočne vláda prišla s návrhom, aby sa cena liekov na Slovensku určovala miesto druhej najnižšej ceny v Európskej únii ako priemer troch najnižších cien v Európskej únie. Treba povedať, že neexistujú žiadne objektívne dôvody na zmenu doterajšej cenovej regulácie. S účinnosťou od 1. decembra bolo zavedené referencovanie cien na úrovni druhej najnižšej ceny spomedzi krajín Európskej únie. V porovnaní s dovtedajšou právnou úpravou, ktorá vyžadovala referencovanie na úrovni priemeru šiestich najnižších cien, tak objektívne došlo k zníženiu cien liekov. Z nižších cien liekov logicky profitujú pacienti, ale aj zdravotné poisťovne, lebo väčšiu časť úhrady z ceny lieku zaplatia zdravotné poisťovne, ktoré logicky tak môžu ušetriť vzácne finančné prostriedky a použiť ich napríklad na nákup nových liekov alebo skrátenie čakacích dôb pri hospitalizáciách.
Dámy a páni, nie sú známe žiadne dôvody, pre ktoré ministerstvo navrhuje zmenu cenovej regulácie. Ministerstvo zdravotníctva k návrhu zákona nepredložilo žiadnu analýzu, žiadnu dopadovú štúdiu, ktorá by jasne odpovedala na otázku, či zmena regulácie cien v konečnom dôsledku povedie k ich zníženiu alebo zvýšeniu. Najzásadnejším nedostatkom návrhu zákona je skutočnosť, že ministerstvo zdravotníctva v podstate so zvýšením cien liekov či pomôcok počíta. Veľmi pozorne počúvajte túto vetu z dôvodovej správy: "Ceny liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín by aj naďalej mali ostať na jednej z najnižších úrovní v rámci Európskej únie." By aj naďalej mali zostať. Nie sme si istí, ministerstvo nemá analýzu, nevypočítalo, či zostanú, alebo nie, nedajbože, či budú lacnejšie, keďže to by mal byť náš spoločný záujem, aby lieky boli čo najlacnejšie, aby čo najviac peňazí v zdravotných poisťovniach ostalo na zdravotnú starostlivosť, na jej zlepšovanie, jej kvality, na lepšie platy, na lepšie služby. Mali by zostať, to je zbožné želanie ministerstva zdravotníctva? Nádej? To je napísané v dôvodovej správe.
Ministerstvo zdravotníctva v dôvodovej správe ďalej uvádza: "Návrh predpokladá spravodlivejšie stanovovanie cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín". Upútalo ma slovo spravodlivejšie. Spravodlivejšie v prospech koho? Spravodlivejšie pre pacientov, pre zdravotné poisťovne alebo pre farmaceutické firmy? Dámy a páni, žiaľ, z toho zákona trčí odpoveď: pre zisky farmaceutických firiem je to dobrý návrh cenovej regulácie. Som o tom presvedčený a štúdie a prepočty ukazujú, že zmena cenovej regulácie, zmena referencovania liekov povedie k zdraženiu týchto liekov na Slovensku. Vláda sa chystá týmto návrhom zákona zdražiť lieky pre chorých a dôchodcov od 1. januára. Veľmi pokojne tvrdím, že návrh tohto zákona je výsledkom lobingu farmaceutických firiem. Tento návrh zákona háji ich záujmy, ich zisky, zlepšuje ich príjmy, len musíme sa vždy jedným dychom opýtať, že na úkor koho. Na úkor napätých rozpočtov zdravotných poisťovní a na úkor peňaženiek pacientov, ktorí to zaplatia doplatkami za lieky v lekárňach.
Dámy a páni, mohol by som ešte dlho hovoriť a argumentovať. Myslím si, že bude dostatok priestoru dávať aj pozmeňovacie návrhy v druhom čítaní. Chcel by som vás naozaj poprosiť, aby ste uvažovali pri tomto návrhu zákona. Ja viem, že lobing farmaceutických firiem je veľmi silný, zažili sme ho aj v tejto snemovni v roku 2011, keď sme sa snažili znížiť ceny liekov na Slovensku na úroveň druhej najnižšej ceny v Európskej únii. Pamätáte si možno niektorí na list veľvyslancov krajín, odkiaľ tieto farmaceutické firmy pochádzajú, pani premiérke Radičovej priamo na rokovanie vlády, aby zastavila tento návrh zákona, ktorý ide na úroveň druhej najnižšej ceny v Európskej únii. Čiže ja viem, že ten tlak je obrovský. Ale chcem naozaj vyzvať poslancov Národnej rady, aby uvažovali a aby v tejto ťažkej situácii nezdražovali lieky pre dôchodcov a chorých. Niet na to žiadneho dôvodu. Dávam preto procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa chcel poďakovať pánovi poslancovi Osuskému, myslím, za veľmi vyvážené a zrozumiteľné vysvetlenie tých problémov. Mám taký pocit, že tu máme druhý taký zákon trošku - "o nás bez nás", tentoraz "o nás" sú Bratislavčania, takže teším sa, že takáto diskusia medzi bratislavskými poslancami tu prebieha na rozdiel od zákona o Košiciach, kde som vlastne jediným opozičným poslancom ja, takže veľmi sa nemal kto k tomu vyjadrovať. Tú dilemu, ktorú rieši tento návrh zákona, poznám a nechcem byť teraz rozhodcom. Keď som začal byť poslancom v komunálnej politike, tak som sa naučil, že zastupiteľstvo a primátor alebo starosta majú podľa zákona približne rovnovážny stav. Oba tieto orgány sa navzájom kontrolujú a sú v určitom rovnovážnom stave. V poslednom období, tak ako to popísal pán poslanec Osuský, sa tá rovnováha preklopila v prospech primátorov a starostov. A ja nehovorím, že to je zlé, len konštatujem tento fakt. Veľmi často ako argument počujem to, že starosta, primátor chce veľa urobiť vo svojom meste, vo svojej obci, ale sa mu to jednoducho nedarí, lebo má takých, onakých, makových poslancov, a proste sa stále s nimi naťahuje a brzdí to rozvoj mesta.
Druhý dobrý argument je, o ktorom počujem, že teda má také manažérske zručnosti, že by ich chcel uplatniť. Rád by som ale povedal, že veľmi opatrne s takýmito rozhodnutiami aj v prípade tohto návrhu zákona. Poznám prípady obcí a miest, kde naopak, poslanci sa snažia zachrániť toto mesto a túto obec, lebo starosta sa úplne uchýlil, a vedel by som uvádzať príklady. Tým, že posilníme ešte jeho kompetencie, kontrolu zo strany poslancov odstránime. A moja posledná poznámka je, že nie som celkom o tom presvedčený, či napríklad pri obsadzovaní samosprávnych orgánov má platiť takéto manažérske pravidlo, lebo mesto nie je firma, tak ako štát nie je firma, ale je to zastupiteľská demokracia, tá funguje podľa iných pravidiel.