Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Takisto by som chcel zareagovať faktickou poznámkou na pána poslanca Lipšica. Mňa prekvapila tá štatistika, hovoril som o tom už v jednom zo svojich dnešných vstupov, že naozaj tie sociálne a spoločenské dopady sú vážne a tie náklady v sociálnej oblasti, ale napr. aj cez zdravotníctvo, cez liečbu týchto ľudí, sú vysoké, ale ten pomer na jedno euro príjmu do rozpočtu šesť eur nákladov na spoločenské dopady závislosti, nelátkovej závislosti, gamblerstva, ma prekvapilo naozaj toto číslo.
Znovu by som chcel len podčiarknuť to, že je celospoločenskou nutnosťou chrániť ľudí od závislosti a škodlivého vplyvu pred alkoholom, fajčením, drogami, ale aj hracími automatmi, gamblerstvom. Ten celoeurópsky trend, nakoľko to sledujem, čo sa týka alkoholu, fajčenia, drog, je skôr v línii sprísňovania tejto ochrany ľudí. A mám taký pocit, že tento návrh zákona ide opačným smerom, zmierňuje túto ochranu. Hovoríme o zákone o ochrane nefajčiarov napr., kde chceme sprísniť možnosť fajčiť, jednoducho to poviem, fajčiť. Pretože keď hovoríme, ako chceme chrániť verejnosť, tak jedným z pomerne jednoduchých spôsobov je komplikovať prístup k týmto škodlivým a k závislosti vedúcim látkovým a nelátkovým záležitostiam. A tento návrh zákona ide presne opačným smerom, a preto mám s ním problém. Ak komplikujme ľuďom to, ako sa vedia dostať k hraciemu automatu, máme šancu, že budeme mať menej gamblerov. Tým, že dáme hrací automat a umožníme ho mať na každom rohu, logicky zvyšujeme možnosť vzniku gamblerstva u mnohých ľudí. To mi vadí na tomto návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Chcel by som ti poďakovať, Ľudo, za to, že si hovoril aj o spoločenskom sociálnom dopade gamblerstva a o tom, že ľudí dostáva do pasce chudoby. A ja by som možno ešte dodal aj to, že podnecuje aj drobnú kriminalitu, lebo mnohokrát títo závislí ľudia páchajú drobnú kriminalitu z dôvodov, že potrebujú získať peniaze na uspokojenie svojej závislosti.
A treba to naozaj podčiarknuť, lebo gamblerstvo je závislosť. Moderná psychiatria, ktorá sa zaoberá drogovou závislosťou a závislosťou od omamných a psychotropných látok, zaraďuje gamblerstvo medzi takú istú závislosť ako závislosť od heroínu. Treba povedať, že vplyv na osobnosť človeka nie je len po somatickej a psychickej stránke, ale aj v sociálnej, spoločenskej oblasti tak, ako si to ty veľmi dobre popísal. A veľmi je dôležité povedať aj to, že títo ľudia spadnú ako závislí ľudia nielen do sociálnej siete, ale dostanú sa skôr či neskôr aj na špeciálnu liečbu, ktorá stojí veľa peňazí. Je spoločensky potrebné liečiť týchto ľudí. A neprial by som vám niekedy počuť spoveď gamblera, ktorý bol vyliečený. Mal som tú možnosť prečítať si aj takú knižku od človeka, ktorý bol gambler, prišiel o rodinu, prišiel o svoje postavenie, prišiel o všetko a vrátil sa do normálneho života.
Preto si myslím, že úlohou spoločnosti, spoločenskou nutnosťou je chrániť ľudí pred alkoholom, pred fajčením, ale aj pred drogami, teda vecami, ktoré vedú k závislosti. Gamblerstvo je vo svojej podstate taká istá závislosť ako drogová závislosť. Tak ako treba chrániť nefajčiarov pred škodlivým vplyvom nikotínu, tak musíme chrániť verejnosť pred škodlivým vplyvom gamblerstva.

Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som podporiť pozmeňovací návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Gibalová, a myslím si, že tento problém je omnoho komplexnejší, ako ho riešia predkladatelia tejto poslaneckej novely zákona. Naozaj budeme potrebovať vyriešiť celú problematiku poskytovania sociálnych služieb.
Problém o tom, či si prijímateľ sociálnej služby môže vybrať toho poskytovateľa sociálnej služby, ktorého by si on najradšej uprednostnil, sme už vyriešili v minulosti. Určite sa pamätáte na to, ako sme v júni riešili problém s financovaním sociálnych služieb, a to, čo nakoniec predložili kolegovia zo SMER-u, síce odsunulo problém, ale nijak nevyriešilo financovanie sociálnych služieb. A teraz tu máme znovu len takú náplasť, ktorou sa snažíme prekryť problém, ktorý reálne existuje. To znamená, tým, že sa podľa návrhu predkladateľov jednoducho zruší táto lehota, čo sa vyrieši? Ľudia budú dlhšie čakať na sociálne služby. Nevyriešime financovanie sociálnych služieb. Nevyriešime zadlžovanie sociálnych služieb. Jednoducho len ľudia budú čakať dlhšie. Dlhšie bez toho, aby sa vedeli reálne dovolať služby, na ktorú majú nárok. Pretože to, že sú na túto službu odkázaní, je už posúdené. Akurát berieme, resp. predkladatelia navrhujú zrušiť túto časovú lehotu.
Myslím si, že k riešeniu problematiky kvalitných sociálnych služieb a poskytovania sociálnych služieb nevedú takéto skratky. Ani tá skratka, ktorú ste, kolegovia zo SMER-u, predviedli na schôdzi, keď ste jednoducho vypustili spôsob financovania sociálnych služieb tak, ako bol uvedený v zákone. Ani táto skratka, že jednoducho sa vypustí táto lehota, a tým je to vybavené. Koľko budú títo ľudia čakať na sociálnu službu? Roky?
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali. Len naozaj veľmi telegraficky.
Pán poslanec Martvoň, áno, poznám ten zákon aj jeho ďalšie možnosti, ale uisťujem vás, že prax funguje tak, že ak máte životné minimum a nezaplatíte pokutu ani škodu, tak možno exekvovať váš majetok. Títo ľudia nemajú žiadny majetok. Nemáte čo exekvovať. A keď mi neveríte, treba sa opýtať reálne v praxi, ako to funguje napríklad na policajnej stanici v obci Sačurov. Opýtajte sa reálne, aké sú možnosti riešiť tento priestupok. Žiadne. Oni to nezaplatia, lebo veľmi dobre vedia, že to nemusia zaplatiť, pretože keď máte životné minimum a bývate v čiernej stavbe v chatrči pätnásti, neni čo exekvovať. Čiže máte faktickú priestupkovú imunitu.
Pozrite sa, ja som o tom presvedčený, že 14-ročný mladý človek, 14-ročný mladý človek vie, že kradnúť sa nemá. Nepresvedčíte ma, že nevie odhadnúť váhu činu, ktorý koná. Ja to učím svoje deti, ktoré chodia do materskej školy, že kradnúť sa nemá. Ja si myslím, že 14-ročný mladý človek dobre vie, že kradnúť sa nemá.
A k pánovi Kuffovi chcem povedať len toľko, že nie je ambíciou tohto poslaneckého návrhu zákona riešiť chudobu na Slovensku. Ambíciou je navodiť určitú spravodlivosť, že ak niekto niečo ukradne alebo spôsobí vedome nejakú škodu, tak túto škodu, ak nevie zaplatiť, mal by ju odpracovať. A myslím, že si veriaci tak ako ja, chudoba neospravedlňuje krádež. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán spolunavrhovateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, myslím si, že pán poslanec Kaník pomerne zrozumiteľne vysvetlil dôvody podania tohto poslaneckého návrhu zákona a aj problém a problematiku, na ktorú sme sa snažili týmto návrhom zákona upozorniť. Chcel by som možno len niekoľko myšlienok, niekoľko doplnení k tomu, čo povedal môj spolunavrhovateľ.
Táto Národná rada ani nie tak dávno rozhodla o tom po dlhej mnohoročnej diskusii, že imunita, ktorú požívajú poslanci Národnej rady nie je správna. Rozhodli sme o zrušení poslaneckej imunity. Faktom ale je, že mali by sme byť principiálni a po poslaneckej imunite by sme sa aj na základe udalostí, ktorých sme boli svedkami v ostatných dňoch, mali zamyslieť o účele a zmysle sudcovskej imunity.
To, o čom ale hovoríme v tomto poslaneckom návrhu zákona je iná faktická imunita. Nie je napísaná nikde v zákone, že existuje, a predsa existuje. Ak ste človek, ktorý dostáva len sociálne dávky a žijeme v nejakej spoločnej domácnosti a váš príjem nepresahuje životné minimum, tak v tejto krajine požívate fakticky priestupkovú imunitu. Môžte konať priestupky, spôsobovať škodu, môže vám byť uložená aj pokuta, ale vy aj zodpovednosť za škodu aj výšku pokuty môžte pokojne ignorovať, pretože je od vás nevymožiteľná.
Tento stav nie je dobrý. Preto prvý cieľ a zmysel tejto poslaneckej novely je, aby sme netolerovali priestupkovú imunitu, pretože ak niekto spácha priestupok, mal by za to dostať trest, pretože páchať priestupky a trestné činy nie je dobré. Nechcem veľa moralizovať, ani mravne rozprávať, o tom sme v ostatných dňoch už diskutovali v tomto pléne veľa, ale myslím, že na tomto minime sa vieme zhodnúť, že kto pácha niečo zlé, čo zakazuje zákon, mal by byť za to potrestaný, lebo tento trest má aj výchovnú úlohu, aby v budúcnosti takýto priestupok alebo trestný čin už nespáchal. A o tom je tento poslanecký návrh zákona.
Okrem iného zosúlaďuje aj skutočnosť, že trestnoprávna zodpovednosť v tejto krajine je určená vekom 14 rokov a priestupková zodpovednosť vekom 15 rokov, čo nemá zmysel, ani dokonca logiku. Za určitých okolností by som bol ochotný diskutovať, keby to bolo naopak. No možno ešte o tom by som bol ochotný diskutovať, ale o verzii, že trestnoprávna zodpovednosť je od 14 rokov a akýmsi nedopatrením v zákonoch ostala priestupková zodpovednosť od 15 rokov. Zjavne to nedáva zmysel, čiže tento poslanecký návrh zákona to len zosúlaďuje.
Samozrejme, keď chcete pristúpiť k riešeniu problému, máte dve možnosti, možnosť, ktorú navrhujú naši kolegovia z ODS v Českej republike, že ak je uložená pokuta za priestupok, ak vznikla nejaká škoda priestupkom a nie je to zaplatené, nie je to nahradené, môže byť exekvovateľná aj sociálna dávka. My nejde touto cestou, my nejdeme touto cestou. Čiže nikomu nechceme ohroziť jeho sociálny status ani ho znižovať. To by som rád podčiarkol. Na ale napriek tomu sa dostávame do situácie, že priestupky tu niekto spôsobuje, opakovane ich delikventným spôsobom vykonáva a činí a my nedokážeme urobiť nápravu. Nedokážeme dokonca ani v treste, ktorý chceme uložiť, vyvolať ten výchovný moment, aby do budúcnosti už takéto priestupky nekonal. Preto prichádzame s takýmto návrhom, aby boli škody a sankcie za priestupky, aby ich bolo možné odpracovať.
Myslím si, že takisto, ako sa vieme v tejto sále na určitom mravnom minime dohodnúť, že kto koná zlo, mal by byť spoločnosťou za to primerané potrestaný. Môžme sa asi dohodnúť aj na tom, že práca má veľký resocializačný efekt a je veľmi pozitívna v zmysle výchovnom. Čiže o tom je celý tento poslanecký návrh zákona.
Chcem ešte povedať, že vychádza z tézy, o ktorej SDKÚ - DS hovorí dlhodobo, že zákon by mal platiť pre všetkých rovnako. Dnes sme v situácii, že zákon neplatí pre všetkých rovnako. Pre mňa, ak spácham priestupok, budem potrestaný, zaplatím pokutu, škodu, ktorú som spôsobil musím uhradiť. Ja sa tomu nebránim ani ako poslanec Národnej rady, lebo tak je to správne. Pred zákonom musíme byť všetci rovnakí. Problém je, že rovnaký občan Slovenskej republiky, ktorý má príjem len do výšky životného minima, môže páchať beztrestne priestupky každý deň aj niekoľko.
Myslím si, že ak by sa nám podarilo presadiť takúto zmenu zákona a takéto ustanovenia do právnej normy tohto štátu, vedeli by sme riešiť aj množstvo problémov, ktoré vznikajú v obciach a mestách, kde ľudia poberajúci sociálne dávky zo sociálne znevýhodneného prostredia naozaj žijú.
Už v minulosti som vám tu čítal list od občanov z obce Sačurov. Nejdem ho čítať znovu, nie je to dôležité, ktorých vás to zaujíma, viete si ho prečítať sami, ale keď sa pamätáte, v tej prvej časti sa práve na toto sťažovali ľudia zo Sačurova, že viete, jeden deň vám ukradnú starý bicykel, druhý deň vám ukradnú hrušky zo stromu, tretí deň zemiaky z poľa, štvrtý deň kúsok pletiva, piaty deň dvierka na pivnici odnesú do zberu, lebo sú zo železa. A vy presne viete, kto to pácha, veľakrát sú to deti z pohľadu, že majú 14, 15 rokov, výrastkovia, mládež. Vy presne viete, ktorí to sú, vy aj zavoláte policajtov, policajti to vyšetria, myknú plecami, páchateľ sa vám smeje do tváre a vy ste úplne bezmocný. A my všetci prižmúrime oči nad touto situáciou.
Táto novela zákona, tento návrh ponúka riešenie. Možno o ňom diskutovať v druhom čítaní, či je to riešenie dobré, alebo zlé. Či by sme predsa len nemali uvažovať napríklad po tom, že keď uplatníme pravidlo trikrát a dosť, stane sa z toho trestný čin, či radšej vtedy nesiahnuť na exekvovanie sociálnej dávky. Nech sa páči, o tom je táto diskusia. O tom by mala byť. Ale musíte uznať, že nie je správne, ak niekto pácha priestupok, človek, ktorému sa stane reálne škoda, ktorý utrpí ujmu, pozná páchateľa, polícia pozná páchateľa, páchateľ je vyšetrený, páchateľovi je uložená pokuta, je vyčíslená škoda, ale nič viac s tým neviete urobiť. A ten istý páchateľ vám zajtra, pozajtra, na tretí deň spácha veľmi podobný priestupok.
Teda koho tu chránime v tejto chvíli? Chránime toho, kto pácha priestupky, alebo chránime toho na kom sú priestupky páchané?
Dámy a páni, myslím si že zákon platí pre všetkých rovnako a mal by platiť pre všetkých rovnako. Preto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Možno len súhlasiť s tým, čo povedal pán poslanec Matovič, že tak, ako je to momentálne legislatívne zakotvené, ako je možné vykonať poslanecký prieskum, to nie je dobré a nie je to dokonalé a potrebujeme hľadať riešenia a diskutovať o riešeniach, ako posilniť a vyvážiť tento inštitút poslaneckého prieskumu. Naozaj, ja nechcem vstupovať do svedomia kolegom poslancom, ale aj medzi nami sú takí, ktorí sú povedzme v tých regiónoch aktívnejší, ktorí sa viacej zaujímajú o niektoré veci, potrebujú viacej informácií k svojej práci. Možno niektorí, ktorých to až tak veľmi nezaujíma, ale naozaj, aj keď to konkrétne chcem ilustrovať na základe toho, čo povedal aj pán poslanec Matovič, no, teraz si predstavte, že potrebujete, ste oslovený petíciou v nejakej materskej škôlke, pretože regionálny úrad verejného zdravotníctva vydal, alebo nevydal nejaké čudné rozhodnutie. Chcete ako poslanec Národnej rady na základe oslovenia občanmi prostredníctvom petície ísť na tento regionálny úrad verejného zdravotníctva. To ako navrhnete na ďalšom zasadaní výboru poslanecký prieskum? A čo keď nie ste členmi zdravotníckeho výboru, ale pre zmenu výboru pre obranu a bezpečnosť? To pôjde výbor pre obranu a bezpečnosť na poslanecký prieskum na regionálny úrad verejného zdravotníctva? No, zjavný nezmysel. Mne sa to naozaj v minulosti veľmi často stalo, keď som chcel reálne vedieť, aký je skutočný stav hospodárenia mnohých nemocníc, že som ich bol navštíviť, a veľmi ťažko sa zadefinovalo, čo tam vlastne robím, tak vždy sme sa s riaditeľom dohodli, že nech to berie ako poslaneckú návštevu. Pre mňa, za mňa to nazvime poslanecká návšteva a prieskum nech robí len výbor, ale isté je, že tak, ako je to dnes zadefinované, to celkom neodzrkadľuje to, čo by mala byť reálna práca poslanca Národnej rady aj pri zisťovaní informácií.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, s niektorými tvrdeniami pána poslanca Martvoňa sa určite dá veľmi intenzívne polemizovať, ale možno veľmi jednoducho by som vysvetlil, ako to vnímam ja a prečo podporujem tento poslanecký návrh zákona. Myslím, že o tom sa tu nemusíme sporiť, že parlament má kontrolnú funkciu. Tu, čo tvrdil pán poslanec, že teda by mala byť nejaká reciprocita zo strany vlády, to považujem skôr za nedorozumenie, čiže tomu sa ja nejdem venovať. Faktom je, že zákon o poslancoch pochádza zo socialistických čias, prosím, prečítajte si, ako je napísaný, bol písaný v '89, ale pred novembrom '89. Je prakticky už nepoužiteľný a naozaj ho treba zrušiť, tak ako je napísaný. To, o čom je táto poslanecká novela, alebo o čom hovorí pán predkladateľ Viskupič, je skutočnosť, že chce nastaviť mechanizmus ako vykonať poslanecký prieskum. Máme kontrolnú kompetenciu ako parlament a diskutujeme o mechanizme ako vykonať poslanecký prieskum. Dnes je možné vykonať poslanecký prieskum tak, že musí existovať uznesenie príslušného výboru. Pán poslanec navrhuje, aby aj poslanec, alebo poslanci z rôznych výborov mohli vykonať poslanecký prieskum, čiže svojským spôsobom rozširuje možnosti ako vykonať poslanecký prieskum. To je všetko. V niektorých krajinách v parlamentných demokraciách je možno vytvoriť až vyšetrovaciu komisiu na úrovni výboru alebo viacerých výborov, alebo z poslancov Národnej rady, ktorá vyšetruje konkrétnu vec, aj tu sme na Slovensku, žiaľ, mali dosť smutný príbeh s vyšetrovacou komisiou, tým len naznačujem, aké sú možnosti a prečo je to predložené. Chcem povedať, že na poslaneckom prieskume poslanec nikoho neovplyvňuje, poslanec zisťuje informácie, preveruje informácie, neviem, koľko chodíte vy na poslanecké prieskumy, aké máte skúsenosti. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Chcel by som sa poďakovať za vystúpenie pani poslankyne Gibalovej. Myslím, že bolo veľmi diplomatické a veľmi šarmantné, ale mám taký pocit, že aj faktická poznámka, ktorú sme pred chvíľou počuli, ktorú hovoril môj predrečník, mnohé vysvetľuje. Naozaj nie je veľmi šťastné, keď sa tie isté vety, ktoré nejaký poslanec napísal do dôvodovej správy, objavia v dôvodovej správe iného poslanca, ktorý to podáva ako návrh zákona. Minimálne by teda tohto poslanca mal vziať ako spolupredkladateľa, to je len z môjho pohľadu také prirodzené, alebo teda keď sa len inšpiroval, tak tie vety by bolo treba úplne ináč preformulovať. Beriem to skôr ako nedorozumenie a tak to vnímam. Chcem ale upozorniť na to, že pamätám sa na obdobie rokov 2006-2010, kde to bolo ešte viac rozšírené, keď sme vtedy ako opozícia prišli s nejakým návrhom zákona, tak väčšinou bol odmietnutý zo strany vtedajšej vládnej koalície, ktorej najsilnejším subjektom bola strana SMER, a potom za krátky čas sme to v niektorom vládnom návrhu zákona videli ten poslanecký návrh zákona, a nielen čo sa týka dôvodovej správy, ale aj čo sa týka presného paragrafového znenia. Takže naozaj to fungovalo tak, že vládna koalícia všetko dobre prebrala, ale bola natoľko ješitná, že to musela podať sama. Tým len na záver chcem znovu podčiarknuť, že podobne ako pani poslankyňa Gibalová, aj ja podporím túto novelu zákona o poslancoch Národnej rady Slovenskej republiky, lebo ju považujem za potrebnú a podporím aj novelu autorského zákona aj v súvislosti s tým, aby sa takéto plagiátorstvo nedialo, čiže paradoxne ten autorský zákon dobre lícuje v tejto chvíli s návrhom zákona o poslancoch Národnej rady.
Ďakujem pekne.

Dávam námietku. Ja som vyňal bod 21 na samostatné hlasovanie. Čiže žiadam, aby sme hlasovali samostatne o bode 21.

Ďakujem pekne. Ja by som len chcel poďakovať obom mojim kolegom, ktorí reagovali faktickými poznámkami na moje vystúpenie a aj za podporu mnou predloženého pozmeňujúceho návrhu.
A teraz trošku s nadľahčením chcem len konštatovať, že mrzí ma, že návrh zákona nebol prediskutovaný v mestskom zastupiteľstve a nenašiel sa konsenzus naprieč politickým spektrom v mestskom zastupiteľstve tak, ako tomu bolo v roku 2006. To je určite mínus pre tento návrh zákona z dielne predkladateľov. Na druhej strane ale plus je skutočnosť, že kolegovia, ktorí nežijú v Košiciach, sa museli naozaj zaoberať týmto návrhom zákona a teraz poznajú zákon o meste Košice omnoho lepšie,. Takže som rád, že sa o tejto téme diskutuje už naprieč celým Slovenskom, aj keď si myslím, že domácu úlohu mali navrhovatelia urobiť predovšetkým v Košiciach.
Ďakujem pekne.