Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som teda vystúpil k novele zákona o lieku aj v druhom čítaní.
Na úvod len možno dve krátke poznámky k záverečnému slovu pani ministerky.
K zákonu o rozsahu, keďže pani ministerka nevystúpila v rozprave, tak nemohli sme na ňu reagovať faktickými poznámkami. Chcem uistiť pani ministerku, že my sme v ten deň, keď pani ministerka bola na výbore 20. novembra, boli v práci, zúčastnili sme sa rokovania pléna Národnej rady. Žiaľ, naši kolegovia zo strany SMER sa nezúčastnili rokovania pléna Národnej rady, a tak znefunkčnili mimoriadnu schôdzu na odvolanie ministra spravodlivosti. Následne sa ale zjavili naši kolegovia zo strany SMER na výbore pre zdravotníctvo, kde sme prišli aj my, podpísali sme sa a na protest proti tomu, že SMER blokuje parlament, sme odišli z tohto výboru. Takže uisťujem pani ministerku, že som nebol ani v Dubaji na pláži, ani doma s deťmi v Košiciach, ani som nehral tenis, aj keď hrám tenis veľmi rád, bol som v práci v Národnej rade Slovenskej republiky, len opozičný poslanec má právo využívať to, čo mu umožňuje rokovací poriadok. Koniec koncov včera nám to tu vysvetlil predseda Národnej rady pán Paška, že právom poslanca je byť v práci a nezúčastniť sa rokovania. Myslím, že odpovedal pánovi kolegovi Hlinovi. A je to naozaj tak.
K tej druhej poznámke. Pani ministerka, ste šarmantná dáma. A ja chcem byť džentlmen a zachovať svoje džentlmenstvo aj v týchto vážnych chvíľach liekovej politiky a v slovenskej legislatíve. Tak hovoríte teda, že klamem, keď hovorím, že lieky zdražejú. Pani ministerka, ktoráže to veta dôvodovej správy jedného alebo druhého zákona nás uisťuje o tom, že zlacnejú? Ja som ju nenašiel. No len boli by ste taká láskavá nám ju prečítať? Prípadne boli by ste taká láskavá povedať, keď klamem, že lieky zdražejú, a hovorím konkrétnu cifru prepočítanú podľa októbrových reálnych cien liekov v Európskej únii, o koľkože to tie lieky zlacnejú? Prosím, dali by ste nám k dispozícii dopadovú štúdiu ministerstva zdravotníctva, ktoré prepočítalo pozitívny dopad na verejné financie a zníženie doplatkov na pacientov? O koľko zlacnejú lieky? Tak na to odpoveď nemáme, dámy a páni. Pani ministerka bola vrcholovým manažérom, keď to dobre počítam, troch zdravotných poisťovní vo svojej kariére. Ale myslím si, že generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne, ktorému by šéf jeho odboru liekovej politiky prišiel oznámiť, že s veľkou pravdepodobnosťou budúci rok zlacnejú lieky a asi vydáme menej na ne, a on by sa ho opýtal, o koľko to bude, a on by povedal, že to síce nevie, ale asi by ich mali vydať menej, tak by ho vyhodil tak, že by letel dole schodmi prepočítať tieto čísla. My tu v Národnej rade schvaľujeme zákon, ktorý by asi mal zlacnieť lieky, asi, nevieme síce, o koľko by to malo byť, ale veríme tomu, napíšeme list Ježiškovi, pani ministerka ho podpíše a Ježiško je dobrý. Čo keď nám zlacnie lieky na budúci rok? Takže chcem to trošku obrátiť na humor a nechcem používať ťažké výrazy ani nikoho osočovať.
Ale poďme teda k novele zákona o lieku, lebo veď k nej som chcel vystúpiť, aj keď znovu na úvod poviem, že keď budem plynule prechádzať do zákona o rozsahu, ono sa to oddeliť nedá, o to viac, že pozmeňujúci návrh týkajúci sa výmeny existujúceho vernostného systému za akýsi nový netransparentný spôsob zliav v lekárňach je v spoločnej správe zákona o rozsahu, ale vernostný systém sa ruší v zákone o lieku. Čiže naozaj sa to nedá oddeliť.
Dámy a páni, vláda zdraží lieky pre chorých a dôchodcov od 1. januára, ale na dôvažok ešte aj zruší fungujúci systém zliav. Miesto toho ponúka mačku vo vreci, systém zliav, ktorý je netransparentný, a nevieme celkom presne povedať, ako bude fungovať. Oba zákony, o ktorých rokujeme dnes, sú zákony lobistické, sú v prospech ziskov farmaceutických firiem a časti lekárnikov, v neprospech verejných zdrojov, zdravotných poisťovní, ako aj v neprospech pacientov, ktorí budú doplácať za lieky viac.
Keď sa pozrieme do tohto návrhu zákona, nedá mi, aby som nezačal témou, o ktorej sa toľko nehovorí, lebo väčšinou diskutujeme len o vernostnom systéme, a to, že tento zákon potichu znovu navracia možnosť farmaceutickým firmám korumpovať lekárov. Jedným z najvážnejších výsledkov zákona o lieku z roku 2011 bolo, že obmedzil možnosť reprezentantov farmaceutických firiem navštevovať a motivovať lekárov. Samozrejme, tieto opatrenia boli najprv prijaté s veľkou nevôľou, s veľkým krikom, s veľkou nespokojnosťou, aj tu v pléne Národnej rady, mám veľmi dobrú pamäť, neskôr ale s dosť veľkým pochopením. A dneska väčšina všeobecných a špecializovaných lekárov na špecializovaných ambulanciách vám povie, že, chvála pánubohu, už nechodia klepkať a neotravujú, pretože máme dôležitejšiu prácu v robote. Tento zákon veľmi opatrne vracia túto možnosť, nie tak, aby chodili v ordinačných hodinách, ale keď to tam hľadáte, naozaj to tam nájdete, že farmaceutické firmy chcú navštevovať lekárov, chcú s nimi diskutovať, chcú im pomôcť sponzorovať rôzne podujatia, prípadne ich akýmsi spôsobom motivovať. A tie formulácie v tom zákone nájdete. Napríklad súčasťou odborného podujatia môžu byť sprievodné aktivity, ktorých časový rozsah neprekročí 20 % podujatia, v prvom čítaní sme počuli, že vraj to je obed. No priznám sa, že 20 % podujatia som ešte neobedoval, ale môže to byť taký väčší obed alebo nejaké iné zaujímavé podujatie v sobotu doobeda, prípadne v piatok večer. Čítate to v tomto zákone, tak nenápadne, jemne, ale zrozumiteľne napísané. Alebo čo poviete na formuláciu, že sa zavádza povinnosť držiteľa registrácie humánneho lieku vystaviť zdravotníckemu pracovníkovi potvrdenie o výške peňažného alebo nepeňažného príjmu a účel jeho poskytnutia? Prečo by mala farmaceutická firma niekomu dávať peňažný príjem a potvrdiť účel jeho poskytnutia? Tomu celkom nerozumiem. Rozumiem ale tomu, že sa tým výrazne búra to, čo sa snažil zákon z roku 2011 zaviesť, to, o čom tu stále niekto priebežne informuje, že takéto nekalé praktiky, žiaľ, existujú v slovenskom zdravotníctve.
No poďme už konečne k meritu veci a k tomu, čo je takou nosnou témou tohto návrhu zákona, a to je zrušenie fungujúceho systému zliav v lekárňach, keď chcete, zrušenie vernostného systému. Zrušenie fungujúceho systému zliav v lekárňach ministerstvo zdravotníctva odôvodňuje tvrdeniami, ktoré nie sú objektívne.
Tým prvým vážnym argumentom, prečo ministerstvo navrhuje zrušiť zľavy v lekárňach je, že, teraz citujem: „Zrušením vernostného systému sa posilní zdravotnícky charakter verejných lekární.“ Ďalej sa v dôvodovej správe uvádza, že vernostný systém oslabuje odborný charakter lekárenskej činnosti. A záverom predkladateľ konštatuje, že konkurenčný boj o pacienta sa má viesť na odbornej úrovni. Je to účelovo použité a spájame tu hrušky s jablkami. Totiž lekáreň je zdravotníckym zariadením, súhlasím s pani ministerkou aj s tým, ako mi odpovedala na hodine otázok, a musí zdravotníckym zariadením aj zostať. Lieky, aj keď sa to nebude niekomu páčiť, sú tovarom, nie sú jesenným lístím ani dobrou náladou. Sú tovarom so špeciálnym určením. A zdravotnícke zariadenie menom lekáreň je miesto, kde sa s týmto tovarom špeciálneho určenia narába, kde sa dáva rada pacientovi, kde sa vysvetľuje užívanie tohto lieku. Zdravotnícky charakter lekárne, požiadavky na kvalitu a odbornosť lekárne sú ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ak chce ministerstvo posilniť, zvýšiť zdravotnícky charakter, nech zmení príslušné všeobecne záväzné nariadenie. Chcem vás uistiť, dámy a páni, že vernostný systém fungujúci systém zliav v lekárňach nijako neohrozuje a nesúvisí so zdravotníckym charakterom. Zdravotnícky charakter definuje všeobecne záväzné nariadenie a lekáreň ho musí splniť, či poskytuje zľavy vo vernostnom systéme, či neposkytuje zľavy vo vernostnom systéme, lebo ináč stratí povolenie na prevádzkovanie.
Druhým argumentom, ktorým ministerstvo zdravotníctva odôvodňuje zrušenie fungujúceho systému zliav vo vernostnom systéme, je, citujem, „na najvyššiu možnú mieru odstrániť praktiky vedúce k zvyšovaniu spotreby liekov vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis". Znovu sa tu miešajú hrušky s jablkami, pretože očakával by som, že ak stúpa spotreba liekov, ministerstvo zdravotníctva to vydokladuje číslami. To je reálna diskusia. A potom by som hľadal kauzálnu súvislosť, že ak stúpa spotreba liekov, či na to má nejaký vplyv fungujúci systém zliav, vernostný systém. Dámy a páni, logicky nemôže ho mať. Lieky predpisuje lekár, nie lekárnik. Lekárnik nevie ovplyvniť to, čo má predpísané pacient na recepte. Lekárnik nerozhoduje o diagnóze ani o príslušnej liečbe, ani o liekoch, ktoré potrebuje pacient na liečbu danej diagnózy. O tom rozhoduje len a len lekár. Keď ministerstvu zdravotníctva vadí, že sa na Slovensku predpisuje veľa liekov, a pán kolega Mikloško má pravdu, že sa predpisuje veľa liekov, tak to treba riešiť tam, kde sa lieky predpisujú, u všeobecných lekárov a špecialistov, a nie v lekárni. Lekárnik to nevie ovplyvniť, že príde k nemu pacient s dvoma alebo so štyrmi receptami.
Čo sa týka voľnopredajných liekov, aj tu počujem argument, že teda stúpa spotreba voľnopredajných liekov. No faktom ale je, že žiaden z novelizačných bodov vládneho návrhu zákona o liekoch neprináša žiadne opatrenia, ktoré by mali znížiť predaj voľnopredajných liekov alebo spotrebu voľnopredajných liekov. A keďže ministerstvo zdravotníctva si nedalo tú námahu, aby vydokladovalo tieto svoje tvrdenia reálnymi číslami, tak som si dal tú námahu ja. A zobral som si údaje z Národného centra zdravotníckych informácií, aby to tak zas nebola nejaká opozičná štúdia. Myslím, že Národné centrum zdravotníckych informácií by malo mať najkorektnejšie čísla a túto autoritu by sme mali rešpektovať, vládna strana aj opozícia.
Tak ako reálne vyzerá vývoj spotreby liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis? Počet vydaných balení liekov za rok 2010 je 94,5 mil. vydaných balení liekov, za rok 2011 je 90,5 mil. vydaných balení liekov, za prvý kvartál 2012 je 20,5 mil. vydaných balení liekov. Posledné prenásobme štyrmi, aby sme mali odhad na rok 2012, a sme pri 82 mil. vydaných balení liekov. Čiže je to za tie roky 94,5 mil., 90,5 mil., 82 mil. Je vydávaných liekov viacej alebo menej? Stúpa alebo klesá ich spotreba? Zavedenie vernostného systému 1. decembra 2011 zvýšilo ich spotrebu alebo nemá vplyv na ich spotrebu. Neznížilo ju, ale nemá vplyv na ich spotrebu. Pletieme tu hrušky s jablkami, argumentácia je nepresná, je zavádzajúca.
Vývoj spotreby voľnopredajných liekov. Počet vydaných balení liekov za rok 2010 je 36,5 mil., za rok 2011 je 39 mil., za rok 2012 to nemám zatiaľ k dispozícii. Ak bude stúpať to číslo, vtedy by sme mohli hovoriť o tom, že niečo sa nám deje v tomto segmente, ale trend tu nie je stúpajúci ani po zavedení vernostného systému.
Čiže toľko k číslam z Národného centra zdravotníckych informácií.
Mohol by som vás ešte informovať o úhrade zdravotných poisťovní za lieky predpísané na recept a o doplatkoch pacientov, ale chcem vás uistiť, že v perspektíve rokov 2010 až 2012 klesajú. Nejdem vás zabávať číslami.
Takže o čo vlastne ide v tom vernostnom systéme, prečo to tak strašne ministerstvu zdravotníctva vadí? Pravda je totižto niekde úplne inde. Je to fungujúci systém, dôchodcovia a chorí ľudia, lebo predovšetkým pre tých, ktorí užívajú veľa liekov, je vernostný systém zaujímavý. Vedia, na akú zľavu majú nárok, vedia, kde tú zľavu dostanú. Odkedy sa zaviedol vernostný systém, od 1. decembra 2011 za osem mesiacov do konca júla 2012, prostredníctvom neho chorí a dôchodcovia ušetrili na doplatkoch za lieky 2 mil. eur, za osem mesiacov ušetrili chorí ľudia 2 mil. eur. Zároveň sa zdravotným poisťovniam vrátilo 1 mil. eur, pretože systém je nastavený tak, že ak chce lekáreň poskytovať zľavu, musí to oznámiť príslušným zdravotným poisťovniam, že ich poistenci budú dostávať zľavu, musí to zverejniť na internete, za akých podmienok bude zľava poskytovaná a aké sú podmienky poskytnutia zľavy, musí to byť zverejnené v danej lekárni. A z každej zľavy, a to je veľmi dôležité, chcem to podčiarknuť, ktorú dostane pacient, 50 % dostane aj zdravotná poisťovňa. Čiže zdravotnej poisťovni sa vrátia finančné prostriedky. Preto keď pacienti ušetrili za osem mesiacov 2 mil. eur, zdravotným poisťovniam sa vrátilo 1 mil. eur. Dobre, poviete, že je to možno málo peňazí. Ja ale chcem povedať, že sú to veľmi významné peniaze, hlavne čo sa týka doplatkov chorých a starých ľudí, ktorí najviac užívajú lieky a majú najviac predpisovaných liekov. Z pohľadu zdravotných poisťovní to má ale jeden veľmi dôležitý iný moment. Zdravotná poisťovňa má presný prehľad o tom, kde dostávajú jej poistenci zľavy. Vedia to skontrolovať. Vedia dokonca presne vyčísliť, akú zľavu dostal poistenec v tej-ktorej lekárni, pretože 50 % dostanú aj oni.
Ja som naozaj od začiatku, odkedy prišla vláda s týmto návrhom zákona, nerozumel tomu, prečo vláde, ktorá o sebe hovorí, že je sociálna, pán minister Richter povedal slovo socialistická, ale tiež sa mi to páči, nuž nech je socialistická, vadí, že chorý človek, že dôchodca, ktorý užíva veľa liekov a má do mesiaca tri-štyri predpísané recepty, môže vo vernostnom systéme ušetriť päť-šesť eur. Dámy a páni, komu to vadí? Nestúpa tým spotreba liekov. Neohrozuje to zdravotnícky charakter lekárne, akurát človek, ktorý užíva veľa liekov, vie ušetriť pár eur. Vieme, aké majú dôchodky naši dôchodcovia, vieme, aké príjmy majú zdravotne postihnutí, invalidi, chronicky chorí ľudia, komu toto vadí? Jediná odpoveď, ktorú viem na to poskytnúť a ponúknuť, pani ministerka určite ponúkne inú, je, že vláda jednoducho podľahla lobingu, časti lekárnikov, ktorí si jednoducho neprajú dávať zľavy. A vadí im ich konkurencia. No veď to je ich konkurencia. No, samozrejme, napr. v Michalovciach, ma minule informoval môj priateľ, je dvadsaťšesť lekární, no tak iste že si konkurujú v tých Michalovciach, je to úplne prirodzené. Tak, skrátka, lekárnikom, ktorí si nechcú znížiť svoj zisk, vadí to, že konkurencia takúto zľavu tomu dôchodcovi, tomu chorému človeku jednoducho dá. To je celé. Nič iné za tým nehľadajte, len lobing Slovenskej lekárnickej komory. Veď lobing je legitímna vec. Veď, samozrejme, lobujú za svoje záujmy. Nič mimoriadne na tom nie je. Problém je, že vláda by mala stáť na strane chorých dôchodcov, najslabších, ktorí dokážu prostredníctvom fungujúceho systému zliav ušetriť pár eur mesačne, a nie na strane lobingu firiem, ktorým ide o zisk, lekární, ktorým ide o zisk. Je to podľa mňa pomerne logické a sociálne cítiacej vláde sľubujúcej istoty by to malo byť priam jasné, že bude stáť na strane ľudí, ktorí môžu ušetriť na doplatkoch.
Potom prišla do Národnej rady petícia, pod ktorú sa podpísalo šesťdesiatpäťtisíc občanov, ktorí vyjadrujú nesúhlas s návrhom zákona o lieku a so zrušením fungujúceho systému zliav v lekárňach, ak chcete, vernostného systému, a chcú aby Národná rada Slovenskej republiky pri prerokovaní návrhu zákona zobrala do úvahy pripomienky verejnosti. Nuž, dámy a páni, nezoberie do úvahy Národná rada Slovenskej republiky tieto pripomienky. Predpokladám, že väčšina mojich ctených kolegov, ktorí budú v pléne hlasovať za tento vládny návrh zákona, ani nevie, aké sú to pripomienky, pod ktoré sa podpísalo šesťdesiatpäťtisíc občanov. Ja som sa snažil zaradiť túto petíciu ako bod na rokovanie tejto schôdze, lebo si myslím, že strana SMER? ktorá hovorila o istotách pre ľudí a o tom, ako jej veľmi záleží na sociálnych istotách, si aspoň vypočuje názor šesťdesiatpäťtisíc občanov. Nie nevypočuje si ho, zato si vypočula názor lobistov, ktorí nechcú zľavy vo vernostnom systéme, lebo im to znižuje zisk. A veď je to jednoduché. No len, priatelia, život by bol v tejto chvíli jednoduchý.
A ja už by som pomaly aj skončil, aby som zbytočne veľa nerozprával, no len, priatelia, život je plný nástrah, učil ma môj profesor na neurochirurgickej klinike, a tu, ajhľa, došlo k tak prudkej zmene, že zaskočila aj lobistov. Dňa 20. novembra pani ministerka ráno urobila tlačovku. Následne kolegovia za strany SMER, menovite pán poslanec Raši predložil pozmeňujúci návrh do zákona o rozsahu, pozor, sme v zákone o lieku, ale neviem to oddeliť. A v tom zákone o rozsahu umožňuje zľavy v lekárňach, a to, keď to veľmi jednoducho poviem, asi takým spôsobom, že, skrátka, ten lekárnik sa rozhodne, či z toho doplatku dá, alebo nedá zľavu. A môže dať zľavu až do výšky 50 % doplatku, bodka. Žiadne oznámenie zdravotnej poisťovni, internet, vyvesenie na nástenke, zľava poskytnutá zdravotnej poisťovni, no proste sa rozhodne, a dá to. Pani ministerka to minule vysvetlila na hodine otázok veľmi čarovne, že teda bude sa môcť ten lekárnik rozhodnúť, viete, pri tom okienku. Teraz nie som si celkom istý, či to bude podľa zúboženého výzoru dotyčného s receptami, alebo podľa farby kabáta. Neviem si celkom predstaviť, ako to bude fungovať, ale som si istý, že to bude i neuveriteľný chaos, hlavne netransparentnosť.
No, priatelia, ale neutekajme od merita veci, lebo toto naozaj stojí za hlbšiu analýzu, dokonca aj niektoré medicínske odbory by sa týmto vedeli už zaoberať, ja som neurochirurg, ja len operujem, ja tomu nerozumiem, ale, ešte raz, do 20. novembra nám to bolo jasné, SDKÚ – DS chce zľavy v lekárňach pre chorých a dôchodcov, SMER to nechce, SMER si vykonštruoval nejaké argumenty, a tie tvrdí, a 20. novembra, pozrite sa, stoosemdesiatstupňový obrat, SMER síce nechce fungujúci systém zliav v lekárňach, ale chce iné zľavy v lekárňach. Prosím, už naozaj sa bojím opýtať, ale ticho by som poznamenal, to už neohrozuje zdravotnícky charakter lekárne? Už teraz nevadí, že ten lekárnik teda sa rozhodne, že pán Hlina, to je poslanec, ten môže platiť plný doplatok, Kuffa, to je milý človek, bude mať 50-percentnú zľavu, pani Žitňanskej, mám ju rád, 30-percentnú ju dá, ona ju 50-percentnú nedostane? To neohrozí zdravotnícky charakter lekárne. Priatelia, ja už som videl veľa v tomto parlamente, ale tento obraz z 20. novembra bude pre mňa pamätný. A ja sa stále učím a stále ma niečo dokáže prekvapiť. (Reakcia z pléna.) Kto chce väčšiu zľavu, Béla? (Smiech v sále.) Maďarom tu nebude daná žiadna zľava. (S humorom povedané.) Prepáčte, pokračujem ďalej. (Potlesk.)
Priatelia, dovoľte, aby som sa venoval svojmu vystúpeniu. Čiže pokračujem ďalej. A teraz sa už budem držať merita veci. Čo je problém tohto systému? Je netransparentný. Po prvé, môže viesť k zdražovaniu liekov. A prečo? Môže viesť k zdražovaniu liekov preto, lebo farmaceutické firmy nebudú musieť tlačiť na to, aby im kategorizačná komisia určila čo najnižšiu cenu. Jasné, budú musieť byť v priemere troch najnižších cien, ale kategorizácia je o tom, že firmy, ktoré ponúkajú liek s rovnakou účinnou látkou, súťažia aj cenou. To je aj zámerom kategorizačnej komisie a ministerstva zdravotníctva, aby tá cena bola čo najnižšia. To je v poriadku zatiaľ. Len teraz, sledujte, nemáte inú možnosť, iba tlačiť na čo najnižšiu cenu. Keď máte čo najnižšiu cenu v konkurencii ostatných farmaceutických firiem, môže sa vám stať, že dokonca budete mať liek bez doplatku, lebo celý ho uhradí zdravotná poisťovňa, a v každej ATC skupine musí byť jeden liek bez doplatku, alebo len s minimálnym doplatkom. V tejto chvíli ale môžete byť odvážnejší a mať trošku drahší liek. Áno, bude vyššia úhrada zdravotnej poisťovni a vyšší doplatok pacienta. Potom sa už len treba dohodnúť s dostatočne veľkým počtom lekární, aby dali 50-percentnú zľavu, a odbyt tak bude zabezpečený. Na to doplatí ale zdravotná poisťovňa, pretože jej časť úhrady narastie. Tento návrh totiž ruší niečo, čo je v slovenskej legislatíve zakotvené niekde od roku 2004. A volá sa to veľmi ľudovo fixný doplatok. Všetky vlády to rešpektovali. Ten je o tom, že keď farmaceutická firma, lekáreň, ktokoľvek zníži cenu lieku, tak to zníženie sa rozdelí v takom pomere medzi zdravotnú poisťovňu a pacienta, aký je pomer úhrady na cene lieku. Čiže keď zdravotná poisťovňa platí 80 % a pacient 20 %, keď dáte zľavu, tak v pomere osem ku dvom sa táto zľava rozdelí medzi zdravotnú poisťovňu a pacienta. Bolo to zavedené preto, aby farmaceutické firmy nemohli špekulovať a umelo nezvyšovali cenu a potom odpustili zľavu pacientovi a zvýšili tak odbyt svojho drahšieho lieku. Lenže tento systém zliav to ruší. Vyvolá možnosť špekulovať farmaceutickým firmám. Môže zdražiť reálne lieky a môže zvýšiť náklady zdravotných poisťovní na úhradu liekov predpisovaných na recept. Vyvolá nekalú súťaž medzi lekárňami. Viete, dneska keď lekáreň chcela dávať zľavy, musela to oznámiť zdravotnej poisťovni, musela povedať, akú zľavu dá. Musela to mať na internete. Musela to mať vyvesené v predajni, respektíve v prevádzke, keď chcete, v lekárni. Skrátka, musela to mať vyvesené. A všetci museli reálne vedieť o tom, za akých podmienok ponúka zľavy. Pozor, 50 % zľavy, ktorú dostal pacient, dostala aj zdravotná poisťovňa, vrátilo sa jej to. Čiže dneska vám zdravotná poisťovňa vie úplne presne na centy povedať, kde a akú zľavu na predpísané lieky dostali jej pacienti. No ale v novom systéme, ako to bude fungovať, keď pán lekárnik pozerajúc cez okienko sa rozhodne, či dá zľavu 20, 30 alebo 50 %? To budú lekárne súťažiť spôsobom, že dneska u nich je Corvaton za polovičný doplatok alebo v piatok medzi druhou a treťou happy hour? Naozaj, posilňujeme zdravotnícky charakter lekární, skutočne. Ale viete, čo je na tom najhoršie? V skutočnosti na to doplatí pacient. Lenže ten, ktorý užíva veľa liekov a ktorému nie je jedno, koľko za to doplatí, nebude vedieť vôbec nič, nebude vedieť o tom, kde dostane zľavu, nebude vedieť, kedy dostane zľavu, a nebude vedieť na akú zľavu na liek má vlastne nárok. Čiže keď ministerstvo chcelo posilniť zdravotnícky charakter lekárne, tak teraz sa to naozaj týmto pozmeňujúcim návrhom podarí, pretože pacient, ktorý má predpísaných veľa liekov, vojde dnu a prvá vec, čo urobí, potom je, že predloží recepty a spýta sa pani magistry, koľko bude doplácať. A ona povie 17,60. A on povie: Počkajte, ale na námestí boli o euro lacnejší.“ Tak o tom je tento pozmeňujúci návrh, dámy a páni. Je to o stoosemdesiatstupňovom obrate, to som už hovoril.
Záverom mi teda dovoľte k tejto časti povedať len toľko, že vláda zdražuje lieky pre chorých a dôchodcov a ruší fungujúci systém zliav. Miesto toho ponúka mačku vo vreci, na ktorú doplatia predovšetkým pacienti, lebo nebudú vedieť kedy kde a na akú zľavu vlastne to majú nárok.
Dalo by sa, samozrejme, o tomto návrhu zákona ešte dlho diskutovať, mohol by som diskutovať o generickej preskripcii. Tí, ktorí ste boli v parlamente, pamätáte sa na vehementný boj strany SMER proti generickej preskripcii. Konštatujem, že generická preskripcia až na malé kozmetické zmeny zostáva tak ako ju nastavila predchádzajúca vláda. A gratulujem strane SMER, že aj keď to bolo trošku neskôr, ale pochopili význam a fungovanie generickej preskripcie. Sú tam aj opatrenia, ktoré napríklad predlžujú potrebu odbornej praxe pre odborného zástupcu v lekárni z troch na päť rokov, ktoré rušia sieť lekární. Rozumiem, že lekárnici tu lobovali veľmi intenzívne. A nesie to pečať záujmov niektorých lekárnikov, ktorí takýmto spôsobom chcú vybaviť konkurenciu tak ako pri vernostnom systéme, tak aj pri predlžovaní odbornej praxe, aj pri zrušení siete lekární.
Viete, sieť lekární, to je taká milá téma, aj o tom by sa dalo pomerne dlho diskutovať, lebo jediné, čo tým dosiahnete, keď zrušíte sieť lekární, je, že ten, kto to prevádzkuje, si bude na každom musieť zriadiť vlastnú eseročku. Absolútne nič sa tým nevyrieši, budú fungovať naďalej, tak ako fungovali predtým, kým boli zakázané v zákone. A mal som veľmi šarmantné rozhovory s už minulým šéfom lekárnickej komory pánom Valjanom. A keď som mu povedal, že, pán prezident, dones ten pozmeňujúci návrh, ktorým zabránime tomu, aby v slobodnej krajine ten, kto chce podnikať, si mohol založiť päť eseročiek a na každú prevádzkovať jednu lekáreň, tak toho nebolo, vždy sme boli v tej rovine virtuálnych diskusií.
Ale, priatelia, ja rešpektujem, že SMER vyhral voľby, ja rešpektujem, že má veľkú väčšinu v tejto snemovni a schváli čokoľvek, rešpektujem, že chcete predĺžiť potrebnú odbornú prax na získanie licencie na prevádzkovanie lekárne, ja rešpektujem, že idete zrušiť tie siete, lebo ste to sľúbili, ja rešpektujem aj to, že chcete umožniť farmaceutickým firmám, aby tak potichučky niečo sem-tam zasponzorovali. Je to vaše legitímne právo. Získali ste mandát od občanov, tak to urobte. Len, pre boha živého, dámy a páni, prečo chcete zrušiť fungujúci systém zliav v lekárňach, vďaka ktorému môže chorý človek alebo pacient ušetriť 5 – 6 eur mesačne, a namiesto toho ponúkate mačku vo vreci? Nebolo by už lepšie ponechať fungujúci systém zliav tak, ako je, keď už ste urobili ten obrovský myšlienkový posun 20. novembra, že ste prišli na to, že vlastne tie zľavy v lekárňach by aj mohli byť a neohrozí to zdravotnícky charakter lekárne?
Na záver mi dovoľte ešte predložiť jeden jediný procedurálny návrh. V zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku navrhujem vrátiť predložený návrh zákona predkladateľovi na prepracovanie.
Dôvod na to je jednoduchý. Dôvodová správa, ktorá hovorí o tom, prečo treba zrušiť zľavy v lekárňach, je v ostrom nesúlade s tým, čo snemovňa schváli v zákone o rozsahu. Nech si ministerstvo zoberie oba tieto zákony a nech si to aspoň dá do súladu, aby sme vedeli, čo vlastne chcete, či chcete netransparentné zľavy alebo transparentné zľavy, ktoré zľavy to vlastne posilňujú a ktoré zľavy to oslabujú zdravotnícky charakter lekárne. Naozaj chcem poprosiť, aby si ministerstvo aspoň v týchto základných veciach urobilo poriadok. A preto vás chcem požiadať o podporu tohto procedurálneho návrhu. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov, SDKÚ – DS, KDH, MOST – HÍD, vás žiadam, aby ste zaradili nový bod do rokovania prebiehajúcej 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to s názvom uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k petícii občanov za zachovanie vernostných systémov v lekárňach. Pred dvoma týždňami bola do Národnej rady doručená petícia za zachovanie vernostných systémov v lekárňach. V krátkom období ju podporilo viac ako 65 000 občanov. Občania vyjadrili svoj nesúhlas s návrhom zákona o liekoch, nakoľko obsahuje ustanovenia, ktoré zakazujú lekárňam poskytovať zľavy. A žiadajú, aby Národná rada pri prerokovaní návrhu zákona zobrala do úvahy pripomienky verejnosti. Navrhujeme preto prerokovať túto petíciu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, aj keď nemá potrebných 100 000 podpisov. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Myslím, že pán poslanec Uhliarik to veľmi dobre vysvetlil a veľmi dobre vyargumentoval, aká bola hystéria aj zo strany veľvyslancov, ale aj farmaceutických firiem, keď predchádzajúca vláda mala tu odvahu zísť na druhú najnižšiu cenu v Európskej únii. A dneska okrem toho, že farmaceutické firmy veľmi logicky argumentujú, že sa „boja toho", že lieky budú ešte lacnejšie, žiadne podobné reakcie nepozorujeme. Je úplne jasné, že keď lieky zdražejú a farmaceutické firmy budú mať väčšie zisky, tak, samozrejme, že nebudú bojovať proti tomu, aby vláda túto zmenu urobila, aby tá regulácia zostala na druhej najnižšej cene v Európskej únii. Ale, samozrejme, argumenty farmaceutických firiem nemôžeme brať v tejto chvíli ako rozhodujúce. Keby to bolo naozaj tak, ako to navrhuje ministerstvo, že to povedie k lacnejším liekom, znovu mi chýba list veľvyslancov, znovu mi chýba hystéria vo verejnosti, nič také neprebieha. Dokonca ministerstvo zdravotníctva nepredložilo ani žiadnu dopadovú štúdiu, ako som hovoril vo svojom vystúpení, iba konštatuje, že by ceny mali zostať na jednej z najnižších úrovni v Európskej únii. To je všetko „mali by zostať“. Nehovorí nič o tom, či budú drahšie alebo lacnejšie.
Chýba mi odôvodnenie v tomto zákone, na ktoré upozornil aj pán poslanec Uhliarik, prečo vlastne ministerstvo zdravotníctva robí zmenu spôsobu určovania cien liekov a v čom bude nová zmena cien liekov výhodnejšia pre slovenských pacientov, pre verejné zdroje v zdravotnom poistení. Nič také neexistuje. Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem pekne za tento podnet. Naozaj si myslím, že súčasná vláda nerieši problémy slovenského zdravotníctva, práve naopak, zabávame sa tu diskusiou o jednej zdravotnej poisťovni, tak ako to veľmi dobre pomenoval pán poslanec Kaník, miesto toho, aby sme riešili reálne problémy. A reálnym problémom je naozaj to, koľko míňame z verejných zdrojov na lieky, koľko míňame v systéme na predražené verejné obstarávanie, prečo sa nám stále zadlžujú štátne nemocnice, prečo nevieme systém nastaviť lepšie, prečo neohodnotíme prácu lekárov a sestier spravodlivejšie, ale aj nemocníc a ambulancií spravodlivejšími úhradovými mechanizmami. Miesto toho sa zabávame témou, ktorá nie je dôležitá. Počet zdravotných poisťovní nezlepší fungovanie slovenského zdravotníctva, skôr, si myslím, naopak, bude menej komfortnejší pre pacientov, ktorí budú dlhšie čakať.
Áno, myslím, že pán poslanec Kaník dobre pomenoval aj to, čo asi najviac trápi súčasnú vládu a z čoho urobila trošku mantru už aj prvá Ficova vláda. A to sú zisky zdravotných poisťovní. Naozaj, ak vám vadia zisky, poďme diskutovať o tom, aby mali zdravotné poisťovne menšie zisky. Ja predložím aj konkrétny návrh zákona v budúcom roku, ako to urobiť. Už sa tu niečo urobilo v predchádzajúcom funkčnom období, poďme o tom ďalej diskutovať. Ale to, aby zdravotné poisťovne nemali zisky, to rieši tým, že sa vláda chystá z peňazí všetkých občanov vyplatiť stovky miliónov eur finančným skupinám a zahraničným investorom na vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne, po čom zdravotníctvo nebude fungovať lepšie, len nás to bude stáť stovky miliónov eur, je podľa mňa odpútavanie pozornosti od reálnych problémov slovenského zdravotníctva.

Dobrý deň, dámy a páni. Vážená podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, dámy a páni, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som svoje postrehy, názory a svoj postoj k predloženému návrhu zákona o rozsahu povedal aj v druhom čítaní. Záverom potom predložím aj konkrétne pozmeňujúce návrhy k tomuto vládnemu návrhu zákona, pretože spolu so zákonom o lieku, ktorý budeme prerokovávať ako druhý v poradí v tomto bloku zdravotníckych zákonov, považujem tieto zákony za zlé zákony. Sú to zlé zákony pre občanov tejto krajiny. Sú to zlé zákony pre verejné zdroje v zdravotnom poistení. A sú to zlé zákony aj pre pacientov, pre chronicky chorých, pre dôchodcov, ktorí užívajú veľa liekov. Výsledkom oboch týchto zákonov, ktoré nie je možné oddeliť, je veľmi ťažké diskutovať o jednom zákone a nehovoriť zároveň o druhom, aj keď sa o to pokúsim vo svojom vystúpení, k tomuto vládnemu návrhu zákona, pretože ony spolu úzko súvisia, a o chvíľu vám ukážem, že spolu úzko súvisia, aj prostredníctvom spoločných správ, sú skoro neoddeliteľné, je, že oba tieto zákony nesú pečať lobistov. Mrzí ma to, že to musím hovoriť v pléne Národnej rady. Mrzí ma to, že sa to týka zákonov, ktoré predkladá socialistická vláda. Mrzí ma to aj preto, lebo sa pamätám, ako vášnivo sa tu diskutovalo v roku 2011 o vládnom návrhu zákona o liekoch a o vládnom návrhu zákona o rozsahu, ktoré predkladal za vládu Slovenskej republiky vtedajší minister Uhliarik. Pamätám sa, ako nás SMER vtedy osočoval, že sme agentmi Penty, že sme agentmi farmaceutických firiem, že nám ide len o zisk, že chceme liečiť pacientov cukrovou vodou, a podobnými nezmyslami. No, dámy a páni, ak sa trošičku len rozumiete liekovej politike, a naozaj stačí na to zdravý sedliacky rozum, pochopíte, že dnes prerokujeme v druhom čítaní dva lobistické návrhy zákonov. Tieto návrhy zákonov sú v prospech ziskov farmaceutických firiem, farmaceutické firmy na tom zarobia, lebo lieky zdražejú, sú v prospech záujmov niektorých lekárnikov, ktorým sa neráči dávať zľavy, aj keď pointa bude možno práve naopak, pretože ak prejde pozmeňujúci návrh, ktorý je práve v spoločnej správe k zákonu o rozsahu, tak miesto transparentného a fungujúceho systému zliav, ktorý máme dnes na Slovensku, nastúpi netransparentný systém zliav, mačka vo vreci. Nevieme, ako to bude fungovať. A nevieme, ako sa s tým vysporiadajú lekárnici. Predpokladám, že to bude skôr špekulatívne ako v prospech pacientov. Preto veľmi pokojne konštatujem, že vláda strany SMER sa chystá zdražiť lieky pre chorých a dôchodcov a zrušiť fungujúci systém zliav v lekárňach. A to je určite zlá správa aj v súvislosti so smrteľným kokteilom, použijem výraz pána poslanca Sulíka, ktorý nám namiešal pán minister Kažimír pred pani ministerkou Zvolenskou.
Vo svojom vystúpení nebudem diskutovať o bodoch 3 a 4 spoločnej správy. Body 3 a 4 spoločnej správy totižto obsahujú pozmeňujúci návrh, ktorý oznámila pani ministerka Zvolenská, ktorý predložil pán poslanec Raši na výbore pre zdravotníctvo. A týka sa netransparentného systému zliav. Budem totižto o tom veľmi intenzívne diskutovať pri ďalšom zákone o lieku, keď rozanalyzujem a porovnám vernostný systém a zľavy v lekárňach, ktoré fungujú doteraz, a to, čo navrhuje SMER. Každopádne by som ale chcel vyňať body 3 a 4 spoločnej správy v zákone o rozsahu na samostatné hlasovanie s mojím vlastným odporúčaním ctenej snemovni tieto body 3 a 4 zo spoločnej správy k zákonu o tomto rozsahu neschváliť.
Zároveň predkladám procedurálny návrh vrátiť návrh zákona o rozsahu na prepracovanie ministerstvu zdravotníctva, nielen preto, že zdražuje lieky, ale aj preto, lebo sa dostal do opačného postavenia so zákonom o lieku. Ministerstvu zdravotníctva sa vydarila naozaj zaujímavá vec, keď v zákone o lieku argumentuje pani ministerka v dôvodovej správe, prečo treba zrušiť zľavy, že ide obnoviť zdravotnícky charakter lekární a posilniť zdravotnícky charakter lekární. A zároveň v zákone o rozsahu v spoločnej správe dávajú poslanci za SMER pozmeňujúci návrh, ktorým spúšťajú systém netransparentných zliav, ktorý môže zdražiť lieky pre zdravotné poisťovne, ktorý môže vyvolať špekuláciu farmaceutických firiem s cenami liekov, ktorý môže reálne v praxi viesť aj k vyšším doplatkom pre pacientov, ale hlavne ktorý zneistí pacientov, pretože pacienti nebudú vedieť, kde kedy a na akú zľavu vlastne to majú nárok. Budú chodiť po Bratislave s receptami a pýtať sa, kto im dneska dáva tú 50-percentnú, 30-percentnú, 20-percentnú zľavu.
Ale budem o tom diskutovať v zákone o lieku, a preto sa vrátim do obsahu vládneho návrhu zákona o rozsahu, ktorý mení pravidlá určovania cien liekov.
Od 1. 12. 2011 máme na Slovensku zavedené určovanie cien liekov, tzv. referencovanie cien liekov na úrovni druhej najnižšej ceny v Európskej únii, predtým sa ceny na Slovensku určovali referencovaním na úrovni priemeru šiestich najnižších cien v Európskej únii. Z nižších cien liekov logicky profitujú ako zdravotné poisťovne, ktorých zdroje sa šetria. A môžu ich minúť radšej na skracovanie čakacích lehôt na operácie, na nákup nových a kvalitnejších liekov alebo na vyššie platby pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, nemocnice a ambulancie a, keď to chcete už tak socialisticky, populisticky, tak poviem, aj na lepšie platy pre lekárov a sestry, pretože ak budú zdravotné poisťovne schopné platiť viac pre poskytovateľov, zároveň budú vedieť títo poskytovatelia dať lepšie mzdy okrem iného aj lekárom, sestrám a ostatným zdravotníkom. Je preto pre nás nesmierne dôležité, koľko vydávajú zdravotné poisťovne na lieky. Priatelia, je to jeden z kľúčových problémov zdravotníctva. Je to nie počet zdravotných poisťovní, nie pseudotémy o tom, ako vytvorením jednej zdravotnej poisťovni sa zisky vrátia do systému a vyriešime problémy. Dokonca kľúčovým problémom nie je ani percento, ktoré platí štát za svojich poistencov. Možno o tom diskutovať budeme pri štátnom rozpočte. Jeden z kľúčových problémov slovenského zdravotníctva je, koľko vynakladáme na lieky a ako sú tieto peniaze efektívne minuté, a druhým kľúčovým problémom je, prečo je neefektívny náš systém, prečo sa večne zadlžujú štátne nemocnice, prečo sa strácajú finančné prostriedky v predražených verejných obstarávaniach. To sú reálne problémy slovenského zdravotníctva. A týmto zákonom riešime prvý z nich, prečo a koľko budeme vydávať na lieky. Nedá sa, samozrejme, oddeliť zdražovanie liekov od doplatkov, ktoré pacienti budú platiť za lieky. Ak lieky zdražejú, pacienti budú doplácať viac.
Fandím pani ministerke, vypočul som si jej odpoveď na hodine otázok na moju otázku, keď povedala, že chce sociálnu liekovú politiku. Je to trošku zaujímavý pojem, veľmi ho ešte nepoznám. Som veľmi zvedavý, ako sa to prejaví, lebo to, čo je predložené v parlamente, chráni zisky farmaceutických firiem a časti lekárnikov, ktorí nechcú dávať zľavy. Neviem, či to je ta sociálna lieková politika. Ale keď vychádzam z tohto pojmu, rozumiem pani ministerke, že chce, aby pacienti doplácali menej. To len znovu, keď zdražejú lieky, priatelia, a chcete, aby pacienti doplácali menej, tak to, skrátka, budú musieť zatiahnuť zdravotné poisťovne. A z čoho, videli ste rozpočet? O chvíľu o ňom budeme diskutovať. Aký je nárast disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní medziročný? Štát dá za svojich poistencov o 70 miliónov menej a predpokladá, že ekonomicky aktívni zaplatia o 220 miliónov eur viac. Predpokladá rôznymi zaujímavými manévrami, o ktorých sme tu diskutovali aj s kolegom Hlinom pri zákone o zdravotnom poistení. A keď sa to nenaplní, tak budú zdravotné poisťovne fungovať zhruba s rovnakým objemom peňazí ako tento rok. Chceme, aby dali na vyššie platy, chceme, aby dali viac nemocniciam, chceme, aby pomohli zastaviť zadlžovanie v slovenskom zdravotníctve, a zároveň im ešte pošleme Jóbovu zvesť, že za lieky vydajú viac finančných prostriedkov, lebo budú drahšie. Už dnes míňame na lieky obrovský koláč z verejného zdravotného poistenia, jedna tretina peňazí z verejného zdravotného poistenia ide na lieky.
Veľmi zaujímavé je aj prečítať si dôvodovú správu. Viete, očakával by som, že keď ministerstvo zdravotníctva príde s návrhom zmeniť spôsob určovania cien liekov na Slovensku miesto druhej najnižšej ceny v Európskej únii na priemer troch najnižších cien v Európskej únii, tak že predloží dopadovú štúdiu. Patrilo by sa to. Že by sa to patrilo? Viete si predstaviť, že za predchádzajúcej vlády by minister predložil zmenu spôsobu určovania cien liekov a minister financií by od neho nepožadoval, aký to bude mať dopad na verejné zdroje? To je nepredstaviteľné. Pamätám si, ako sme predkladali v parlamente zákon o rozsahu a zákon o lieku. Pamätám si na túto diskusiu o tom, koľko ušetríme z generickej preskripcie, koľko sa očakáva šetrenie na výdavkoch zdravotných poisťovní, aký to bude mať dopad na pacientov. Dnes nič z toho nie je, nepotrebujeme dopadovú štúdiu, nie je to vyčíslené, Kažimíra to nezaujíma, koľko minú zdravotné poisťovne z verejného zdravotného poistenia na lieky, stačia naozaj veľmi sofistikované a odborné argumenty z dôvodovej správy. Dovolím si ich prečítať, lebo nesmierne ma oslovili. Citujem: „Ceny liekov zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín by aj naďalej mali ostať na jednej z najnižších úrovní v rámci Európskej únie.“ „By aj naďalej mali zostať,“ to je dopadová štúdia. Čo poviete, čo to je? Zbožné prianie, vianočná túžba, list Ježiškovi? Nevieme, koľko to bude, nemáme vyčíslené, ako to vyzerá, v októbrových číslach porovnanie, ako by vyzerala dopadová štúdia, keby sa cena nepočítala ako druhá najnižšia, ale priemer troch pri 5 200 kategorizovaných liekoch. „Mali by asi ostať,“ tak nám to vychádza.
Musím povedať, že ma prekvapila aj skutočnosť, a na záver to aj poviem, keď sme si tento prepočet urobili my ako opoziční politici. Vôbec by sme to nemali robiť. Úlohou opozície nie je prepočítavať vládne návrhy zákonov. To je úlohou vlády, aby dodala dopadovú štúdiu. Ale, nech sa páči, keď sme to urobili, tak ministerstvo na to nereagovalo. Tvrdilo, že, samozrejme, nemáme pravdu, že sa bude zdražovať, ale nereagovalo. Viete, kto reagoval, že to nie je pravda? (Pani ministerka ten argument aj rada používa.) Asociácia farmaceutických spoločností, tam tvrdia, že lieky budú lacnejšie, že pre nich je to nevýhodné (Rozumiete tomu paradoxu?), farmaceutické spoločnosti, pre ktoré je nastavený tento zákon, ktorý povedie k zdražovaniu cien liekov, ktoré budú mať väčšie zisky. Čo myslíte, čo povedia, že „nechajte druhú najnižšiu cenu“, keď už počítajú, o koľko budú mať lepšie zisky? Tak oni odôvodňujú, oni hovoria, ako to vlastne bude vyzerať podľa ich prepočtov. Ministerstvo zdravotníctva si zbožne praje, že približne by aj naďalej mali ostať na jednej z najnižších úrovní v rámci Európskej únie, nevieme, či viac alebo menej, ale na jednej z najnižších úrovní. Dámy a páni, chcem vás, žiaľ, uistiť, že zmena regulácie cien povedie k zvýšeniu cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Táto zmena regulácie je nevýhodná pre verejné zdroje v zdravotnom poistení a je nevýhodná aj pre pacientov, pretože logicky pri minimálnom náraste verejného zdravotného poistenia nebudú vedieť tento nárast v celom rozsahu vykryť zdravotné poisťovne, a tak budeme svedkami v roku 2013 ďalšieho zdražovania liekov z pohľadu pacientov, teda nárastu doplatkov za lieky. Táto zmena je naozaj nevýhodná pre ľudí v tejto krajine. Výhodná je len pre farmaceutické firmy, tie budú mať vyššie zisky. Veď, prosím, keď sa s nimi dohodla vláda, keď je toto sociálnou liekovou politikou, nech sa páči. len v čase krízy, keď minister financií namiešal smrteľný kokteil, keď zaťažuje ľudí, ktorí pracujú a dávajú prácu, ešte aj zdražovať lieky chorým a dôchodcom a takto plytvať verejnými zdrojmi, to je nezodpovedné. Prepáčte, je to nezodpovedné. V tejto chvíli takýto zákon si nemôžeme dovoliť v tejto krajine. Jednoducho si to nemôžeme dovoliť. Nemáme na to zdroje. A nemôžeme si dovoliť chorých ľudí, pacientov, dôchodcov, ktorí užívajú veľmi veľa liekov, lebo už tých diagnóz za život nazbierali takýmto spôsobom dosť, zaťažovať. To je nepochopiteľné.
Ministerstvo zdravotníctva neodôvodnilo, prečo je doterajšia cenová regulácia zlá, prečo ju treba zmeniť, v čom bude nová cenová regulácia lepšia, ako to bude vyzerať, koľko ušetríme alebo o čo bude drahšia, alebo o čo bude viac inovatívnych liekov. To je jedno. Niečím by mali takúto závažnú zmenu odôvodniť. Žiadne takéto odôvodnenie neexistuje.
Dokonca si dovolím povedať, že v tejto súvislosti, čo hovorím aj ja, na mňa pôsobí priam sarkasticky veta v dôvodovej správe že návrh predpokladá spravodlivejšie stanovovanie cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Chýba už len dodať, pre koho to má byť spravodlivejšie. Pre farmaceutické firmy? Nemali by sme tu chrániť a hájiť verejný záujem a, ako lekár poviem, aj záujem chorých ľudí, pacientov? Pre koho je to spravodlivejšie? Pre pacientov nie ani pre verejné zdroje.
Chcem ešte poukázať aj na to, že návrh zákona je podľa môjho názoru aj v rozpore s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. V programovom vyhlásení vlády sa totižto vláda zaviazala podporiť hospodársky rast a cenovú stabilitu a tiež konsolidovať verejné zdravotníctvo s dôrazom na jeho finančnú stabilizáciu. Som presvedčený, že zvýšenie cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín nie je v súlade s ani jedným z týchto záväzkov vlády, ktoré vláda deklarovala v programovom vyhlásení vlády.
Ja si myslím, že by sme o tom mohli diskutovať ešte dlhšie a presviedčať sa a hovoriť argumenty, viem, že chce vystúpiť ešte pán poslanec Uhliarik so svojím príspevkom k tomuto vládnemu návrhu zákona, ale, zas, aby som nezostal len v takej všeobecnej rovine, aby ste ma z toho neobvinili, ja si dovolím povedať teraz niekoľko konkrétnych čísiel. A očakávam, že pani ministerka v okamihu, keď povie, že nemám pravdu, povie konkrétne čísla z dopadovej štúdie ministerstva zdravotníctva, lebo to je fér diskusia, a potom by sme ešte mohli poprosiť nezávislých odborníkov, aby povedali, kto sa tu mýli. Ja prijmem takto hodenú rukavicu, ale neprijmem diskusiu, keď my hovoríme o tom, že lieky zdražujú, a hovoríme o konkrétnych číslach a ministerstvo povie, že to nie je pravda, lebo farmaceutické firmy tvrdia, že vraj zlacnejú. Tak toto nie je diskusia s orgánom štátnej správy.
Takže SDKÚ – DS si urobila analýzu toho, aký bude mať reálny dopad tento návrh zákona na ceny liekov. Zmena regulácie cien liekov a určovania cien liekov miesto druhej najnižšej ceny v Európskej únii na priemer troch najnižších cien v Európskej únii bude mať negatívny dopad na ceny liekov v zmysle, že zdražejú. Samozrejme, robili sme to v októbri, to znamená, metodika bola taká, že sme porovnali ceny 5192 kategorizovaných liekov ako druhú najnižšiu cenu, ktorú máme kategorizovanú v mesiaci október v roku 2012, porovnali sme si ich s priemerom troch najnižších cien v Európskej únii, sme porovnávali tieto ceny a dospeli sme k takémuto záveru: Z 5192 kategorizovaných liekov by pri zmene spôsobu určovania cien liekov pri 1 037 liekoch došlo k zmene ceny. Čiže ak by v októbri nebola určovaná cena ako druhá najnižšia v Európskej únii, ale priemer troch najnižších cien v Európskej únii, tak z 5 200 kategorizovaných liekov by 1 037 liekov malo inú cenu, 222 liekov by bolo lacnejších a 815 liekov by bolo drahších. Keď sme si zdraženie týchto 815 liekov premietli do celoročného rozmeru, ja viem, že mi poviete, že ono sa to môže zmeniť o mesiac v kategorizácii, lebo môžu byť iné ceny v Estónsku, Lotyšsku a Bulharsku, ale toto je len štúdia, toto je len predpoklad, že by októbrové ceny boli celý rok, tak týchto 815 liekov by bolo v celoročnom premietnutí drahších, čiže ceny liekov by narástli o 92,5 milióna eur. Toto je správa, ktorú som chcel povedať, že lieky zdražejú, 815 liekov zdražie o 92,5 milióna eur v celoročnom premietnutí. O tomto čísle sa dá diskutovať. Áno, každý mesiac sa môžu meniť ceny liekov. Je zaujímavé týchto 92,5 milióna sa ako premietne v zmysle, ako sa to rozdelí medzi zdravotné poisťovne a pacientov, z toho koľko budú doplatky pacientov, koľko budú doplácať zdravotné poisťovne. Toto určí kategorizácia. Pani ministerka zmenila vyhlášku. V priebehu budúceho roku sa to bude inak kategorizovať. Čiže táto diskusia je namieste a toto číslo môže byť už dnes iné. Faktom ale je, že v okamihu, keď prišiel návrh zákona do parlamentu do prvého čítania, my sme povedali, ako sa premietne v cenách liekov, že lieky zdražejú pri tom, že sme vychádzali z októbrových cien. Od ministerstva zdravotníctva budete márne pýtať takéto číslo a čakať naň. Ja verím, že ho pani ministerka predloží.
Toľko teda k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Dovoľte mi, tak ako som povedal na záver, aby som podal aj tri konkrétne pozmeňujúce návrhy.
Prvý pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 224).
Z článku I návrhu zákona sa vypúšťajú body 1 až 3.
Odôvodnenie. Obsahom bodov 1 až 3 návrhu novely zákona č. 363/2011 Z. z. je zmena spôsobu tzv. referencovania cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Podľa návrhu ministerstva zdravotníctva sa európska referenčná cena, teda cena, ktorú nemôže prekročiť výrobca lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny pri predaji na slovenskom trhu, navrhuje zmeniť z druhej najnižšej ceny spomedzi cien v štátoch Európskej únii na priemer troch najnižších cien spomedzi cien v štátoch Európskej únii. Neexistujú žiadne objektívne dôvody na zmenu doterajšej cenovej regulácie. Aplikácia zákona v navrhovanom znení zvýši ceny liekov, doplatky pacientov a bude mať negatívny vplyv na verejné financie. Návrh zákona je v rozpore s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.
V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom, ktorým chcem vypustiť tie novelizačné body, ktoré menia spôsob určovania cien liekov na Slovensku, ešte dopĺňam k tomu, čo som povedal pánovi spoločnému spravodajcovi, že navrhujem vyňať bod 1 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie. Čiže navrhol som vyňať bod 1, ale aj body 3 a 4 na samostatné hlasovanie. Ďakujem pekne.
Ďalší pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 224).
Za bod 28 sa vkladá nový bod 29, ktorý znie: „29. V § 91 odsek 3 znie: „Každý z poradných orgánov podľa ods. 1 písm. a) a b) má jedenásť členov, ktorých vymenúva a odvoláva minister tak, aby v jeho zložení boli zastúpení a) traja členovia z najmenej šiestich kandidátov navrhnutých samosprávnymi stavovskými organizáciami, inými odbornými spoločnosťami a organizáciami pacientov, b) piati členovia z najmenej desiatich kandidátov navrhnutých zdravotnými poisťovňami, c) traja členovia navrhnutí ministerstvom.“.“ Doterajší bod 29 sa označuje ako bod 30. Následne sa mení označenie bodov.
Odôvodnenie. Jedným z najväčších problémov, ktorý trápi pacientov v slovenskom zdravotníctve, je výška doplatkov za lieky predpísané na recept. Pacienti sa podieľajú na vytváraní finančných zdrojov pre zdravotníctvo, nemajú však zákonnú možnosť zúčastňovať sa procesu kategorizácie liekov, zdravotníckych pomôcok, špeciálnych zdravotníckych materiálov a dietetických potravín. Navrhuje sa preto ich začlenenie do kategorizačných komisií a kategorizačných rád pre lieky, zdravotnícke pomôcky, špeciálne zdravotnícke materiály a dietetické potraviny.
Uvedomujem si, že tento pozmeňujúci návrh ide nad rámec novely zákona o rozsahu, ale úzko s ním súvisí. Pamätám sa na kritiku, ja som si vytiahol aj vystúpenia kolegov poslancov zo strany SMER v minulom funkčnom období, na kritiku zákona o rozsahu, kde nás vtedy kritizoval menovite hlavne pán poslanec Raši, že teda sme vylúčili pacientov z kategorizačných komisií a že to nie správne, že by tam mali byť. Vtedy ministerstvo argumentovalo tým, že tá transparentnosť je zabezpečená zverejňovaním, ale pacientske organizácie sa naďalej dožadujú toho, že by chceli mať v kategorizačnej komisii zastúpenie. Preto si myslím, že tento pozmeňujúci návrh by nemal byť veľkým problémom ani pre opozíciu, ani pre vládny SMER. Je to úplne prirodzené, aby tí, ktorí vynakladajú finančné zdroje v zdravotníctve, vedeli, ako sa tieto finančné zdroje míňajú.
Tretí pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 224).
Za bod 29 sa vkladá nový bod 30, ktorý znie:
V prílohe č. 2 časť A) NEUROCHIRURGIA znie:
„1. Systémy na terapiu hydrocephalu,
2. Systémy na intrakraniálny monitoring,
3. Systémy na terapiu kraniotraumy,
4. Programovateľné neurostimulátory mozgu,
5. Programovateľné neurostimulátory miechy,
6. Implantovateľné infúzne liekové pumpy programovateľné,
7. Implantovateľné infúzne liekové pumpy neprogramovateľné,
8. Stimulátory nervus vagus.“
Doterajší bod 30 sa označuje ako bod 31.
Odôvodnenie. Navrhovaným doplnením prílohy č. 2 o nový bod 3 „Systémy na terapiu kraniotraumy“ sa vytvára zákonný rámec na úhradu špeciálnych zdravotníckych materiálov nad rámec úhrady za ukončenú hospitalizáciu. Do tejto kategórie sa zaraďujú náhrady dury, mikrodlažky a materiály na kranioplastiku. Dosiaľ to nebolo explicitne v legislatíve zakotvené. Dopad na rozpočty zdravotných poisťovní je odhadovaný na 50 000 eur ročne.
Čo sa týka posledného pozmeňujúceho návrhu, ide takisto nad rámec vládneho návrhu zákona. Je jeho len detailným vylepšením. My v prílohe, o ktorej hovorím, máme vymenované, ktoré sú to špeciálne zdravotné materiály, ktoré sa využívajú v neurochirurgii, som neurochirurg, tak sa veľmi ospravedlňujem, a sú hradené nad rámec úhrady za ukončenú hospitalizáciu. Žiaľ, práve tieto systémy na terapiu kraniotraumy tam ako si vypadli, takže potom sa to vždy presúva z jedného bodu do druhého. Vysvetlím to veľmi prakticky. Využíva sa to pri úrazoch hlavy, keď potrebujete nahradiť tvrdú plenu resp. potrebujete použiť titánové, platinové mikrodlažky na zafixovanie kostí. Nejdem do detailov, aby som tu neprezrádzal nejaké medicínske postupy. Myslím si, že je to na prospech pacientov. Komunikoval som o tomto pozmeňujúcom návrhu aj s príslušnými odbornými orgánmi ministerstva zdravotníctva.
Poprosil by som vás o podporu týchto pozmeňujúcich návrhom.
Na záver len zopakujem pre pána spravodajcu, že som vyňal na samostatné hlasovanie body 1, 3 a 4 a dal som procedurálny návrh vrátiť vládny návrh zákona na prepracovanie. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Navrhujeme preto prerokovať túto petíciu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, aj keď nemá potrebných 100-tisíc podpisov pred návrhmi liekových návrhov, lebo s nimi úzko súvisí. Ďalej navrhujeme petíciu aj návrhy zákonov prerokovať až na konci schôdzi, aby sa tak vytvoril dostatočný priestor pre Kanceláriu Národnej rady preskúmať petíciu a prideliť ju výborom na prerokovanie.
Poprosím o podporu tohto procedurálneho návrhu.

Vážený pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov SDKÚ - DS, KDH a MOST - HÍD dávam procedurálny návrh zaradiť nový bod do rokovania prebiehajúcej 11. schôdze - uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Petícii občanov za zachovanie vernostných systémov v lekárňach. Ďalej navrhujem predradiť tento bod pred body 22 a 23 programu: vládny návrh zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov a vládny návrh zákona o liekoch; a všetky tri body prerokovať ako posledné body 11. schôdze Národnej rady.
Odôvodnenie:
Pred dvoma týždňami bola do Národnej rady doručená petícia za zachovanie vernostných systémov v lekárňach. Petíciu v krátkom období podporilo viac ako 65-tisíc občanov. Občania vyjadrili svoj nesúhlas s návrhom zákona o liekoch, nakoľko obsahuje ustanovenia, ktoré zakazujú lekárňam poskytovať zľavy, a žiadajú, aby Národná rada pri prerokovaní návrhu zákona zobrala do úvahy pripomienky verejnosti. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pani ministerka, trošku ste plietli v tej odpovedi hrušky s jablkami, ale budem sa držať len merita veci, aby sme zbytočne nešli do tejto neproduktívnej diskusie. Dnes máme na Slovensku fungujúci systém zliav vo vernostnom systéme. Funguje to tak, že chorí ľudia, ktorí užívajú veľa liekov a majú ich predpísané na recepty, a najmä dôchodcovia môžu získať zľavy na doplatky za lieky predpísané na recept. Vy nesúhlasíte s týmto systémom. A vaše odôvodnenia, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe, sú, že to oslabuje zdravotnícky charakter lekárne a že to vraj zvyšuje spotrebu, pričom podľa mňa oba tieto argumenty sú falošné, lebo neexistujú na to reálne údaje, ktorými to viete vydokladovať.
Zatiaľ tomu rozumiem, SMER je proti zľavám v lekárňach, SDKÚ – DS podporuje a presadzuje zľavy v lekárňach. Zatiaľ je to jasné. A potom prišiel obrat o 180 stupňov. Zrazu ste povedali, že si viete predstaviť iný systém fungovania zliav v lekárňach. Napriek tomu, že odborníci, ale, ak chcete, aj opozícia, vás upozorňujú na to, že idete vymeniť fungujúci systém zliav v lekárňach, ktorý ušetril chorým a dôchodcom za osem mesiacov dva milióny eur na výdavkoch na doplatky za lieky, za mačku vo vreci, ktorá môže viesť k zdražovaniu liekov, môže viesť k špekuláciám medzi lekárňami a zneistí pacientov, lebo nebudú vedieť, kde kedy a na akú zľavu to vlastne majú nárok, presadzujete iný systém zliav. A tá moja otázka je: Prečo? Prečo nie je dobrý existujúci systém zliav? Prečo ponúkate mačku vo vreci, ktorá nie je vyskúšaná, namiesto systému, ktorý ušetril chorým a dôchodcom dva milióny eur? Nerozumiem tomu.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem všetkým, ktorí na mňa takto po ránu reagovali.
Súhlasím s pánom poslancom Sulíkom. A bojím sa toho istého. Preto som chcel vystúpiť. A to som sa snažil povedať. A ešte raz to zopakujem. Tá moja obava spočíva v tom, že ak vláda nastaví neúmerne vysokú solidaritu, nebude to fungovať. Bude menej zdrojov vo verejnom zdravotnom poistení. A to ma vôbec neteší. Aj keď som z opozície alebo z koalície, alebo kde som, v ktorej pozícii, nemôže ma tešiť, keď vláda neúmerne vysoko nastavenou solidaritou reálne môže ohroziť príjmy do verejného zdravotného poistenia od ekonomicky aktívnych.
Čo sa týka pána poslanca Hlinu, je to jeho názor, ja mu ho neberiem. Ale ja naozaj na základe toho, čo poznám a viem zo zdravotníckej ekonomiky, tvrdím, že mala by existovať odvodová neutralita. Ta odvodová neutralita spočíva v tom, že pravidlá, ktoré sú pre príjmy fyzickej osoby, teda pre mzdy, by mali byť zachované aj ako pravidlá pre odvody z iných príjmov fyzických osôb. Čiže ak dnes je to 14 % z trojnásobku priemernej mzdy ako maximálny vymeriavací základ a pri dividendách je to 10 % z trojnásobku priemernej mzdy, vedel by som sa dohodnúť s pani ministerkou, aby aj pri dividendách to bolo 14 % z trojnásobku priemernej mzdy. Ale to, čo navrhuje vláda, 14 % z päťnásobku priemernej mzdy pri mzde a 14 % z desaťnásobku priemernej mzdy pri dividendách, čo sa ešte dokonca môže spočítavať, čiže nie je ani vylúčené spočítavanie, znamená, že v najhoršom prípade môže niekto zaplatiť 14 % z 15-násobku priemernej mzdy. A to nie je odvodová neutralita, ale zlodejstvo.

Dobré ráno dámy a páni. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som s niektorými poznámkami aj postrehmi vystúpil v druhom čítaní k zákonu o zdravotnom poistení, ktorý prerokujeme dneska v pléne Národnej rady. V prvom čítaní som nevystupoval k tomuto zákonu. A počúval som názory a postrehy mnohých mojich kolegov. Mnohé postrehy, ktoré tu odzneli, boli zaujímavé. Mnohé postrehy boli, povedal by som, trošku aj kritické k predloženej novele zákona o zdravotnom poistení. Je pravidlom, že vždy prerokúvame novelu zákona o zdravotnom poistení pred návrhom štátneho rozpočtu, lebo väčšinou potrebujeme upraviť niektoré ukazovatele, ktoré sa potom prejavia v návrhu štátneho rozpočtu. A nie je tomu inak ani v tomto roku.
Ak dovolíte, rád by som k zákonu o zdravotnom poistení povedal niekoľko myšlienok k dvom zmenám, ktoré obsahuje táto novela. Jednak zvyšuje maximálne vymeriavacie základy, z ktorých budú fyzické osoby platiť odvody do zdravotného poistenia. Dnes platná legislatíva upravuje maximálne vymeriavacie základy na úrovni trojnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Vláda navrhuje päťnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Rozumiem, že je to v súlade s politikou, ktorú Ficova vláda razí, o ktorej opakovane hovorí, že jednoducho bohatší ľudia alebo ľudia, ktorí majú vyšší príjem, by mali viacej solidarizovať. Jednoznačne treba povedať, že zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na päťnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve preložené do slovenského jazyka znamená, že to jednoducho zaplatí stredná vrstva, ľudia, ktorí pracujú, tvrdo pracujú a zarábajú, či už v súkromnom sektore, či už v štátnej správe, či už ako samostatne zárobkovo činné osoby, ako podnikatelia alebo ako ľudia, ktorých práca má vysokú nadhodnotu a ktorí teda majú lepší príjem. Jedným slovom, je to dodanenie iným spôsobom strednej vrstvy ľudí, ktorí ťahajú ekonomiku, ktorí produkujú veľkú časť hrubého domáceho produktu a ktorí sú motorom a stabilitou každého štátu. Je to v súlade s politikou tejto vlády. Ja s tým ale nesúhlasím. A v závere vám aj poviem, čo je môj problém, prečo nesúhlasím s takýmto zvyšovaním vymeriavacích základov.
Rozumiem aj tomu, že keď som si pozrel návrh štátneho rozpočtu, potom som si pozrel schválený návrh štátneho rozpočtu. Tak zistíte, že platba za poistencov štátu, ktorú každý rok platí štát za tých ľudí, ktorí nepracujú, za mamičky, ktoré sú na materskej dovolenke, za deti, za dôchodcov, skrátka, za ľudí, ktorí nevedia platiť zdravotné poistenie sami, je o 70 miliónov eur nižšia, ako bola platba za poistencov štátu v minulom roku. Napriek tomu ste určite všetci zachytili informáciu o tom, že číslo, o ktorom stavovské organizácie, ale aj zdravotníci každý rok radi rozprávajú, teda percento, ktoré zaplatí štát za poistencov štátu do fondov zdravotných poisťovní, sa zvýšilo. Čiže štát bude platiť 4,25 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve predminulého roka za každého poistenca štátu. No a teraz ako to ide dokopy. Tu niečo nesedí logicky. Tak naozaj by bolo treba sa na tie čísla znovu lepšie pozrieť. A musím povedať, že udial sa tu jeden veľmi zaujímavý manéver. Jednoducho sa nám znížil počet poistencov štátu o 200 000. Viete, v pondelok ich bolo o 200 000 viac, vo štvrtok ich už bolo o 200 000 menej. Nechcem sa tomu vysmievať, len konštatujem fakt. No a keď danú sumu peňazí predelíte nie číslom 3 350 000, lebo toľko malo byť pôvodne poistencov štátu, ale číslom 3 150 000, lebo toľko poistencov štátu nakoniec odhaduje vláda v budúcom roku, za nich chce platiť poistné, tak darmo dáva vláda o 70 miliónov eur za poistencov štátu v absolútnom čísle menej ako v tomto kalendárnom roku 2012, čiže o 70 miliónov eur zaplatí štát menej v kalendárnom roku 2013 ako v kalendárnom roku 2012. Logicky keď dané číslo rozdelíte menším počtom poistencov štátu, tak to percento narástlo na 4,25. Je to fiškálny manéver. A je postavený na úvahe, že dohodári, či už študenti alebo dôchodcovia, budú si platiť poistné z týchto dohôd, a teda akože prestanú byť poistencami štátu.
Chcem povedať, že číslo 4 %, 4,5 %, 5 % je mýtus v slovenskom zdravotníctve. Opakovane sme o tom hovorili, že toto číslo sa stalo akýmsi fetišom. A všimnite si, že všetky stavovské organizácie pri schvaľovaní rozpočtu, pri diskusii od rozpočtu, už od augusta začínajú posielať nám aj vám, všetky dámy a páni kolegovia, listy o tom, ako je potrebné dať 5 %, 5 % sa stalo takým mýtom za poistencov štátu, lebo ak pôjde 5 % za poistencov štátu, všetky problémy slovenského zdravotníctva sú vyriešené, razom prestanú. Nie je to pravda, samozrejme, to nie je pravda. Pravdou je ale fakt, že môžeme sa my tu hrať s percentami, môžu to byť 4 %, ako navrhol Ivan Mikloš v rozpočte na rok 2012, môže to byť 4,16 %, ako je realita minulého roku po rozpustení 50-miliónovej rezervy, môže to byť 4,32 %, aká je realita za druhý polrok tohto roku, keď počítame, že rezerva 50 miliónov eur bola rozpustená v zdravotnom poistení len v druhom polroku, čiže môžeme sa s týmito číslami hrať, môže to byť pravda, čo navrhol pán minister Kažimír pôvodne v návrhu rozpočtu, keď počítal, že počet poistencov štátu bude 3 350 000, že sú to len 4 % v roku 2012 alebo po tejto veľmi milej fiškálnej úprave 4,25 %, viete čo, môžeme sa s týmito číslami hrať, vôbec nie sú dôležité. Ale viete, čo je dôležité? To, že štát bude platiť za poistencov štátu v roku 2013 o 70 miliónov eur menej ako v roku 2012. To je podstatný údaj.
No, samozrejme, keď sa pozriete na tie čísla v rozpočte ďalej, a ja to budem veľmi podrobne analyzovať pri návrhu štátneho rozpočtu aj v súvislostiach, zistíte, že disponibilné zdroje zdravotných poisťovní, teda tie peniaze, ktoré budú mať na míňanie na zdravotnú starostlivosť, na nákup zdravotnej starostlivosti, na financovanie zdravotnej starostlivosti, vyberte si, ktoré slovo alebo spojenie sa vám viacej páči, narástli. Ako je to možné? No je to možné tak, že vláda plánuje od ekonomicky aktívnych vybrať o 220 miliónov eur viac ako v roku 2012.
Už sa štátnemu rozpočtu nejdem venovať, lebo na to máme samostatný bod v našom programe, nejdem vás tým zabávať, vrátim sa k návrhu zákona o zdravotnom poistení. Ale súvisí to spolu. Nedá sa jedno oddeliť od druhého, lebo na to schvaľujeme novelu zákona o zdravotnom poistení, aby sa to prejavilo v návrhu štátneho rozpočtu. Čiže zhrniem to. Vláda dá v roku 2013 za poistencov štátu o sedemdesiat miliónov eur menej, ako v roku 2012 dala vláda Ivety Radičovej. Je to tvrdé číslo. A môžeme sa tu hrať s percentami a balamutiť sa. To je fakt. Faktom je aj to, že vláda chce v roku 2013 vybrať od ekonomicky aktívnych ľudí o 220 miliónov eur do zdravotného poistenia viac. No ako ich vyberie? No práve touto novelou, ktorú dnes prerokúvame, a napríklad aj tým, že zvýši maximálne vymeriavacie základy z trojnásobku priemernej mzdy na päťnásobok priemernej mzdy a jednoducho zaťaží strednú vrstvu, ľudí, ktorí pracujú, ktorí platia dane a teraz budú platiť viac zdravotných odvodov.
Ďalšia časť tejto novely sa venuje zdravotným odvodom z dividend. Tu budeme mať možno trošku odlišný názor od môjho kolegu pána poslanca Hlinu, ktorého som veľmi pozorne počúval v prvom čítaní. A s niektorými jeho úvahami, prepočtami môžem súhlasiť, niekde mám možno iný názor. Tak dovoľte mi, aby som ho teda povedal. Vláda chce zvýšiť zdravotné odvody z dividend. Treba povedať, že zdravotné odvody z dividend zaviedla vláda Ivety Radičovej v úrovni 10 %. Čiže odvody boli na úrovni 10 % z trojnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, maximum vymeriavacieho základu. Ja si osobne myslím, a tu sa budem líšiť od môjho kolegu pána poslanca Hlinu, že odvody z dividend sú správna vec, pretože zachovávajú odvodovú neutralitu. Sú správna vec preto, aby sme zabránili špekuláciám, ako je jednoduchá špekulácia, spoločník vo firme bude platiť, bude dostávať len minimálnu mzdu v priebehu celého roka, dvanásťkrát dostane minimálnu mzdu a na konci roka si vyplatí veľké dividendy, čiže tú mzdu si zoberie jednorazovou formou dividend. Zaplatí z nich dane, samozrejme, ale nie zdravotné odvody. Čiže pre príjmy zdravotného poistenia je to problém. Koniec koncov ak tieto dividendy idú fyzickej osobe, ak sú príjmom fyzickej osoby, táto fyzická osoba by z nich mala zaplatiť zdravotné odvody. Ak má byť odvodová neutralita zachovaná, podmienky a pravidlá na zaplatenie odvodov z dividend by mali byť rovnaké ako na zaplatenie odvodov zo mzdy, z príjmu fyzickej osoby. Vtedy je odvodová neutralita zachovaná.
Treba povedať, že ani Iveta Radičová a jej vláda nezachovala celkom odvodovú neutralitu, lebo síce zachovala, aby maximálny vymeriavací základ bol trojnásobok priemernej mzdy, ale výška zdravotných odvodov z dividend bola len 10 %, nie 14 %. Mala byť 14 %. No ale to, čo sa chystá urobiť súčasná vláda, je pre mňa neprijateľné, pretože odvodovú neutralitu ak by zarovnala, tak by som povedal, je to veľmi veľa, aby to bolo 14 % z päťnásobku priemernej mzdy ako z maximálneho vymeriavacieho základu. Je to veľmi veľa. Je to znovuzaťaženie strednej vrstvy, ľudí, ktorí pracujú a ktorí produkujú nadhodnoty.
Faktom ale je, že vláda chce úplne iné pravidlá pre zdravotné odvody z dividend, ako sú pravidlá pre zdravotné odvody z príjmov fyzických osôb. Maximálny vymeriavací základ, maximálny strop tu navrhuje desaťnásobok priemernej mzdy, nie päťnásobok priemernej mzdy, výška, sadzba bude 14 %. Prosím, o tom sme už pred chvíľou diskutovali. Ale čo je najhoršie, je, že zdravotné odvody, ktoré zaplatíte z týchto príjmov, sa spočítavajú s odvodmi z iných príjmov. To znamená, že úplne najhoršia kombinácia môže nastať, keď v eseročke je spoločník eseročky, môže byť malá eseročka, dáva prácu piatim ľudom, zároveň zamestnancom tejto eseročky, čiže má mzdu, eseročke sa darí, má aj dividendy. Jemu sa naozaj môže stať, že bude platiť namiesto 14 % z trojnásobku priemernej mzdy (dnešný strop) možno až 14 % z 15-násobku priemernej mzdy, lebo päťnásobok priemernej jeho mzdy, jeho príjmu ako fyzickej osoby sa sčítava s desaťnásobkom vymeriavacieho základu odvodov z dividend, čiže 14 % z 15-násobku priemernej mzdy. Dámy a páni, vždy som podporoval solidaritu v zdravotnom poistení a nikdy odo mňa nebudete počuť nič iné, napriek tomu, že sú aj iné názory v tejto spoločnosti na fungovanie zdravotného poistenia, verejné zdravotné poistenie musí zostať solidárnym, len musí mať svoje parametre, musíme vedieť, na čo máme nárok z verejného zdravotného poistenia, a netváriť sa, že máme nárok na všetko, len to dostane niekto za mesiac a niekto za tri roky.
A to druhé, čo je dôležité, je, že miera solidarity musí mať hranice. Ja sa vás naozaj reálne chcem opýtať, ten človek, ktorý dáva prácu druhým ľuďom, pracuje šestnásť hodín denne a zaplatí zdravotné odvody 14 % z 15-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, keď si vyplatí dividendy, ja sa vás chcem naozaj opýtať, čo dostane za to v slovenskom zdravotníctve. Táto vysoká miera jeho solidarity sa ako prejaví? Preto, dámy a páni, solidarita vo verejnom zdravotnom poistení je potrebná, ale musí mať mieru aj spodnú hranicu, aby sme vedeli, kto má na čo nárok a kto za koho koľko zaplatí. A jedným dychom treba povedať, že štát by nemal platiť za poistencov štátu menej, ako platia priemerne ľudia, ktorí zarábajú, povedzme, priemernú mzdu, platia vždy menej. Jednoducho si to nevieme dovoliť. Ale je to problém. Čiže mal by mať solidaritu na spodnej hranici, ale aj na tej hornej hranici. Štrnásť percent z trojnásobku priemernej mzdy je niečo, čo sa tu zaužívalo a s čím sme vždy vedeli počítať. Vláda nemá peniaze, za poistencov štátu chce dať o sedemdesiat miliónov eur v budúcom roku menej, tak jednoducho dodaní dodatočnou zdravotnou daňou strednú vrstvu, ľudí, ktorí pracujú, dávajú prácu, poctivo platia dane a odvody. Len miera tejto solidarity, dámy a páni, je neúnosná.
A viete, ako sa to prejaví? No každý bude rozmýšľať, ako to obísť. Jednoducho každý normálny človek, ktorý pracuje šestnásť hodín denne a zistí, že keď si vyplatí dividendy v tom mesiaci, by mohol zaplatiť 14 % z 15-násobku priemernej mzdy za zdravotné odvody, bude rozmýšľať o tom, ako to urobiť ináč. A to je ten problém s číslom 220 miliónov od ekonomicky aktívnych ľudí.
Preto, dámy a páni, ja nepodporím tento návrh zákona. Rozumiem vláde, že v tomto návrhu zákona pretavila to, čo dlhodobo hovorí, že jednoducho bohatí majú platiť viac, len chcem upozorniť na to, že solidarita musí mať svoju mieru a pri peniazoch, ktoré platíte do zdravotného poistenia, by ste mali vedieť, na čo máte nárok a čo za to dostanete. Tieto dve pravidlá budú v prípade schválenia tejto novely zákona porušené. A preto si myslím, že to v praxi nebude fungovať a očakávanie ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií, že sa im podarí to, čo nevedia zaplatiť za poistencov štátu, vybrať od ekonomicky aktívnych ľudí, dostáva vážne trhliny a nebude celkom tak fungovať, ako si to páni ministri predstavujú. Preto nepodporím tento návrh zákona. Ďakujem pekne.