Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Naozaj len veľmi krátko by som podčiarkol tú časť vystúpenia pána poslanca Viskupiča, keď hovoril o pomyselnom sociálnom zmieri. Pán kolega Číž to tu spomenul, že je to niečo nebývalé, ako sa súčasná vláda snaží udržať sociálny zmier. No musím povedať, že sám so prekvapený, že SMER, ktorý počas svojej prvej vlády dokázal v podstate naozaj udržať ten sociálny zmier, bol veľmi šikovný. Nám sa to za vlády Ivety Radičovej v prípade lekárov nedarilo. Musím povedať a konštatovať, že s obavami sledujem to, čo sa deje na našich uliciach, sledujem nespokojnosť sestier, sledujem nespokojnosť lekárov, ktorí sa dožadujú tretej etapy zvýšenia platov, a musím povedať, že som bol veľmi prekvapený, ako radikálne pristúpili učitelia ku svojim požiadavkám.
Šuškalo sa už aj o autodopravcoch, dokonca je tam dosť veľké napätie. Som zvedavý, ako to bude vyzerať v Cargu a v železničných spoločnostiach, lebo sa tam chystá prepúšťanie, a železniční odborári sú známi svojou radikálnosťou. Ukázali to aj za druhej Dzurindovej vlády. No veď dali o sebe vedieť aj zamestnanci verejnej správy. Zhrnuté a podčiarknuté, vôbec ma to neteší a budeme tomu zrejme čeliť v najbližších rokoch, v priebehu budúceho roku. No len faktom je, že to napätie bude o to väčšie, o čo viac bude rásť nezamestnanosť a o čo viac bude, žiaľ, vláda dávať celé konsolidačné úsilie na plecia ľudí, na plecia daňových poplatníkov a na druhej strane zvyšovať výdavky.
Pán poslanec Štefanec to veľmi jasne povedal, že ten nárast medzi rokmi 2010 a 2012 je 1,7 mld. eur viac na výdavkoch.

Pán poslanec Frešo, myslím, že veľmi dobre si hovoril o tom, aká je dôležitá v politike SMER-u ideológia a ako nadraďuje SMER svoju ideológiu nad tvrdé dáta, nad tvrdé čísla. A to nedopadne dobre. Naozaj nechcem, nechcem šíriť zbytočne paniku, ale nedopadne to dobre. SMER presadzuje svoju ideológiu veľmi vehementne, žiaľ, neobjavila sa ani v programe SMER-u, ani v programovom vyhlásení vlády, tá časť ideológie, o ktorej ale o to vehementnejšie od marca diskutujeme v Národnej rade.
Tak znovu zavedenie koncesionárskych poplatkov. Prečo ste to nesľúbili voličom už pred voľbami? Ukradnutie veľkej časti úspor ľudí v druhom pilieri. V celoročnom premietnutí 500 mil. eur zoberie strana SMER od sporiteľov v druhom pilieri v priebehu jedného kalendárneho roka. Prečo ste to ľuďom nepovedali pred voľbami? Znárodnenie súkromných zdravotných poisťovní. Prečo ste to nepovedali pred voľbami, že zavediete unitárny systém? Že toto je váš program, vyhráte, bude unitárny systém. Naozaj tieto škody, ktoré vznikajú, viď rozhodnutie arbitráže, sú veľké a ponesú to občania Slovenskej republiky.
Na záver chcem povedať len toľko, že som o tom presvedčený, že sociálny štát tak, ako bol vytvorený a vymyslený a naprojektovaný v 19. storočí, zlyháva. Zlyháva preto, lebo demografický vývoj už nedovoľuje, a technologický vývoj, robiť takýto sociálny štát. Paradoxne, ideológia SMER-u ho na Slovensku chce posilňovať. A to nedopadne, žiaľ, dobre.

Ďakujem pekne. Pán kolega Číž, pán predseda Číž, my už o charaktere zdravotného poistenia dvaja diskutujeme v tejto snemovni minimálne od roku 2005, keď som dobre zalovil vo svojej pamäti, možno aj 2004. A môžeme diskutovať ďalej a určite aj budeme v priebehu budúceho roku. Vy tu môžete, samozrejme, čítať vaše princípy, presviedčať nás o tom, ako vidíte vy charakter zdravotného poistenia. Môžete na nás aj kričať, to je v poriadku, len fakty sú neúprosné.
Pán poslanec Číž, zakázali ste zisk zdravotných poisťovní a Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že je to protiústavné. Nebolo to v súlade s platnými zákonmi našej vlasti. Prvá poznámka. Druhá poznámka, v piatok Slovenská republika pre váš zákaz zisku prehrala na Medzinárodnom arbitrážnom tribunále. Tá škoda je zatiaľ 38 mil. eur a veľmi dobre viete aj vy, že to ešte nie je konečný účet. Veľmi dobre to vie aj pán minister Kažimír. Ale čo je na tom najhroznejšie, vy ani okom nemrknete, len kývnete plecami a pán premiér Fico veselo ohlasuje svoju najväčšiu populistickú, ideologickú, zdravotnícku kampaň v tomto funkčnom období - znárodnenie zdravotných poisťovní. Vám nevadí, že ste spôsobili škodu tejto krajine, idete jej spôsobiť ešte väčšiu škodu. A určite na to nájdete aj citáty, prečo treba znárodniť zdravotné poistenie. Kľudne ho znárodnite, len pre tentokrát by ste, milí priatelia zo SMER-u, aj vy pán poslanec Číž, mohli povedať, že keď znárodnením vznikne škoda, tak ju zaplatí strana SMER a nie občania tejto krajiny, na ktorých ste už naváľali celú ťarchu konsolidácie verejných financií.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. K pánovi poslancovi Duchoňovi, áno, viem o tom. Je normálne, že sa vláda bude odvolávať a bude ťahať čas, tomu tiež rozumiem. Ale vy veľmi dobre viete, že čas sa dá dlho naťahovať v súdnych sporoch, môžete sa odvolávať, môžete neuznať, môžete sa sporiť. Bude to stáť ďalšie peniaze, minimálne náklady na právnikov. Ale chcem povedať to, čo som povedal aj vo vystúpení, viete to veľmi dobre vy, vieme to veľmi dobre my, toto nie je konečný účet za zákaz zisku, ešte to nie je konečný účet. Zatiaľ je to 38 mil. eur, bez mihnutia oka vláda nechá v budúcnosti zaplatiť daňovým poplatníkom a občanom, lebo nepočul som, že predáte nejaké aktíva, z ktorých to vyrovnáte. Aj keď s tými aktívami to je dobrý nápad.
O tom, ako je to so systémom zdravotného poistenia, je namieste diskutovať, je to na dlhšiu diskusiu. Sú rozdiely medzi zdravotnými poisťovňami, ale nemám priestor v tejto faktickej poznámke o tom dlhšie rozprávať. Ale budem o tom rozprávať v januári na schôdzi Národnej rady, veľmi rád. Ale súhlasím s tým, že sa môžeme snažiť vylepšovať systém, aby sme ešte viac obmedzili zisk, ako sme ho obmedzili za predchádzajúcej vlády. Predložím takýto návrh zákona do parlamentu v januári. Som zvedavý, ako sa k nemu postavíte. A aby sme zlepšili súťaž medzi zdravotnými poisťovňami. Ale vy ich idete vyvlastniť. Vy idete proste úplne inou cestou, než je potrebné postupovať v pluralitnom systéme zdravotného poistenia na Slovensku.
Čo sa týka ostatných rečníkov, predovšetkým pána Hlinu a pána Kuffu, chcem len povedať, že nezamieňajme si dôsledok s príčinou. Príčina je, že prvá vláda Roberta Fica robila v zdravotníctve populistický marketingový experiment. A za ten teraz medzinárodná arbitráž vystavila účet, to je fakt.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslím, že som vo svojom vystúpení v piatok pomerne zrozumiteľne vysvetlil a veľmi podrobne vysvetlil všetky riziká, ktoré predstavuje zdravotníctvo pre štátny rozpočet. Alebo všetky riziká, ktoré v rozpočte pre zdravotníctvo existujú v budúcom roku 2013 a aj s výhľadom na rok 2014, pretože nemôžeme nediskutovať aj o veľkom projekte jednej zdravotnej poisťovne.
Priznám sa, že neplánoval som už vystúpiť v rozprave, lebo si myslím, že o zdravotníctve sa diskutovalo aj včera pri vystúpeniach nielen odborníkov na túto oblasť, ale aj ekonómov, ktorí veľakrát skloňovali zdravotníctvo a spomínali zdravotníctvo ako jedno z rizík rozpočtu v budúcom kalendárnom roku. Napriek tomu mi ale vývoj udalostí, predovšetkým v priebehu piatkového večera, soboty a nedele, ma viedol k tomu, aby som vystúpil znovu v pléne a rozprával sa o probléme, ktorý považujem za veľmi vážny, ktorý bude možno už v budúcom kalendárnom roku ohrozovať výdavkovú časť rozpočtu.
Dámy a páni, pán minister, keď som o tom hovoril v piatok, netušil som, čo nás čaká, akú Jóbovu zvesť sa dozvieme. Netušil som, že rozhodnutie Medzinárodného arbitrážneho tribunálu v Londýne padne v piatok a že to rozhodnutie bude zlé pre Slovenskú republiku. Škoda, ktorú Slovenská republika spôsobila súkromnej poisťovni Achmea, ktorá investovala na Slovensku aj v súlade so zmluvou o ochrane investícií medzi Slovenskou republikou a Holandským kráľovstvom, bola vyčíslená na 22 mil. eur. To ale, samozrejme, nie je všetko. Keď prehráte súdny spor, musíte zaplatiť aj právnikov strany, ktorá bola poškodená, takže účet je vo výške 25 mil. eur.
Za čo tento účet je? Určite ste si to všetci všimli, ale myslím, že treba povedať aj dôvod, prečo takto rozhodol Medzinárodný arbitrážny tribunál.
Prvá vláda Roberta Fica experimentovala so zdravotníctvom. Prvá vláda Roberta Fica pristúpila k zdravotníctvu rovnako marketingovo populisticky, ako k nemu pristupuje druhá vláda Roberta Fica. Ktorí sme tu boli v parlamente v období 2006 - 2010, vieme, ako to prebiehalo. Najprv prišiel plán na vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne. Je vám to povedomé? Aj vtedy sme o tom rozprávali, že bude jedna zdravotná poisťovňa, že sa znárodnia, vyvlastnia ostatné zdravotné poisťovne. Potom ale prišla na to strana SMER, že to také jednoduché nebude a že to tak celkom nie je možné vykonať, ako to urobil Hugo Chávez vo Venezuele s americkými ropnými spoločnosťami. A tak prišiel iný projekt, že štátni poistenci sa prepoistia do štátnej zdravotnej poisťovne, teda že poistenci, za ktorých platí poistné štát, poistenci štátu, budú len v štátnej poisťovni. Z jednoduchého dôvodu, lebo keď teda štát platí poistku, tak si aj povie, kde ten poistenec má byť. Znovu zistila prvá vláda Roberta Fica, že to nie je také jednoduché, ľudí len tak prehadzovať mirnix-dirnix, z jednej poisťovne do druhej, lebo ono, tí ľudia väčšinou aj tak radi vyjadria svoj názor a bola proti tomu veľká nevôľa.
No a potom prišiel teda definitívny projekt a plán v roku 2007. Ficova vláda už nevajatala a zakázala zisk zdravotných poisťovní. Zakázala zisk zdravotných poisťovní v parlamente zmenou zákona o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach, zmenou zákonov. Urobila to babrácky, treba povedať. Urobila to babrácky preto, lebo ani dobre legislatívne to nebolo napísané, čo sme museli opravovať v čase, keď už bolo po rozhodnutí Ústavného súdu.
Ale pekne poporiadku. V rokoch 2008 až 2011 zdravotné poisťovne nemohli mať teda zisk. V roku 2011 Ústavný súd rozhodol, že zákaz zisku je protiústavný. V roku 2011 sme museli dať do súladu platnú legislatívu s rozhodnutím Ústavného súdu. Museli sme ju dať do súladu preto, dámy a páni, keď náhodou žijete v nejakej dezinformácii typu, že preto, lebo my stále schvaľujeme zisk a my vlastne napomáhame stále tým kapitalistom, aby teda vyťahovali peniaze zo zdravotníctva a podobné iné ideologické bláboly, ktoré sa tu šíria, museli sme to dať do súladu v parlamente preto, lebo keby len boli vypustené tie ustanovenia, ktoré Ústavný súd povedal, že sú protiústavné, a ktoré do zákona dala prvá Ficova vláda, tak by mohli zdravotné poisťovne bezbreho dosahovať zisk bez akéhokoľvek obmedzenia. A my sme chceli, aby dosahovanie zisku bolo obmedzené jasne stanovenými pravidlami tak, ako je tomu teraz v zákone.
Skrátka, od roku 2012 zdravotné poisťovne môžu dosahovať zisk. Samozrejme, to obdobie 2008 až 2011, kedy bol zisk protiústavným spôsobom zakázaný, sa súkromné zdravotné poisťovne proti tomu bránili. Bránili sa súdnou cestou. Poisťovňa Dôvera sa obrátila na Medzinárodný arbitrážny tribunál. A možno ste aj zachytili tú radosť už druhej Ficovej vlády o tom, ako vlastne to celé skvele s tým zákazom zisku urobili, pretože Medzinárodný arbitrážny tribunál podnet poisťovne Dôvera neprijal na ďalšie konanie. Neprijal ho preto, lebo poisťovňa Dôvera ho dala v mene jedného zo svojich akcionárov, holandského akcionára, a jednoducho Medzinárodný arbitrážny tribunál, ja nie som právnik, povedal, že ten, ktorý žiada, nie je oprávnený žiadať. Preto sa ani ďalej nezaoberala podnetom zdravotnej poisťovne Dôvera. Ficova vláda oslavovala, toto je vynikajúca správa, mali sme pravdu, predsa len ten zákaz zisku bol dobrý nápad. Dámy a páni, len aby sme sa nemýlili, zdravotná poisťovňa Dôvera sa súdi so Slovenskou republikou vo veci zákazu zisku na slovenských súdoch. Ony raz rozhodnú, a keďže to bolo protiústavné, nie som právnik, ani veľký odborník na právo, to skôr pán premiér je odborník na túto oblasť, ale som si viac-menej istý v tom, že zrejme ten rozsudok znovu nebude lichotivý pre Slovenskú republiku.
Zdravotná poisťovňa Union išla cestou Medzinárodného arbitrážneho tribunálu v Londýne, pretože je naozaj stopercentnou dcérou holandskej poisťovacej skupiny Achmea. A zdravotná poisťovňa Union vyhrala v tomto spore. Bude nás to stáť podľa rozhodnutia Medzinárodného arbitrážneho tribunálu 25 mil. eur. A chcem veľmi jasne povedať, že je to dôkaz, že strana SMER, a toho času pán premiér Robert Fico, neváhajú nechať zaplatiť účty za populistické, marketingové, ideologické experimenty so slovenským zdravotníctvom občanom. Neváhajú. Nemajú s tým žiaden problém.
O čo väčšie je ale moje prekvapenie po tom, čo to včera pán premiér len tak povedal a dnes dokonca po vláde na tlačovke konštatoval. Druhá vláda Roberta Fica je dokonca povzbudená rozhodnutím Medzinárodného arbitrážneho tribunálu a ich odhodlanie vytvoriť jednu zdravotnú poisťovňu je ešte väčšie. Dámy a páni, snívame? To je naozaj zodpovedná vláda Slovenskej republiky? SMER a Robert Fico dostali facku a utekajú si pre druhú. Naozaj to myslíte vážne? Pán minister, vy ste zodpovedný hospodár, veď už poraďte tým vašim ideológom v strane! To naozaj myslíte vážne? Unitárny systém bude? Žiadne poučenie? Ako to beriem u puberťáka alebo u decka, keď mu niečo zakážete, že teda nesmieš chodiť vonku alebo pozerať televízor, lebo si niečo zlé urobil, tak just ho bude pozerať. Ale just?!
Just je politický motív, pre ktorý vláda Roberta Fica nepoučiteľne pripravuje najväčší marketingovo populistický plán v tomto funkčnom období v rezorte zdravotníctva. Toho, čoho tu budeme najbližší rok a pol, dámy a páni, svedkami, je k zákazu zisku úplne nič. Teraz len začína ozajstná marketingová, populistická, ideologická hra SMER-u. Idú vyvlastňovať zdravotné poisťovne. To je jedno, koľko nás to bude stáť, vládu SMER-u to nezaujíma. Načo aj? Zaplatia to občania. Však aj túto arbitráž zaplatia občania. Kto ju zaplatí? Viete o niekom inom, kto by to mohol zaplatiť? Mám predstavu, ako by sa to dalo urobiť, ale naša legislatíva zatiaľ na to nepamätá.
Preto vám chcem povedať, že určite budeme žiadať správu o arbitráži a budeme sa tej správy dožadovať ako poslanecký klub SDKÚ - DS, lebo chceme vedieť celú pravdu, ako sa to vyvíjalo, koľko nás to bude stáť, pretože uisťujem vás, že ešte nie sme na konci s účtom, a čo nás ešte ohrozuje aj z hľadiska toho, že schvaľujeme rozpočet na budúci rok, ktorý je viac ilúziou, ako rozpočtom, dámy a páni.
Vás to nezaujíma, kolegovia zo SMER-u? Vás nezaujíma, koľko nás to bude stáť? Nie je to dôležité? Nejako sa to potom zaplatí? Narastie deficit? Necháme to na ďalšiu vládu? A viete čo? Mňa neuspáva to, čo povedala vláda Roberta Fica, že skrátka, toto nie je koniec, oni neuznávajú toto rozhodnutie a chcú pokračovať ďalej. Ja neviem, či sa budú odvolávať, či pôjdete na, znovu na medzinárodnú arbitráž, či sa voči tomu odvoláte, či sa budete súdiť, len vás uisťujem, že čím dlhšie to bude vláda ťahať, tým väčší účet bude minimálne pre právnikov. Podľa informácií, ktoré mám k dispozícii, právnici slovenskej strany stáli, dámy a páni, držte sa, 13 mil. eur. Veľmi by ma zaujímalo, čo za tých 13 mil. eur urobili, ako boli vybratí títo právnici? Trinásť miliónov eur stáli právnici, ktorí obhajovali Slovenskú republiku a prehrali súdny spor. Mimochodom, tí právnici, ktorí obhajovali Union, stáli 3 mil. a vyhrali. To len tak na margo.
Takže dnes, keď to sumarizujem, sme pri čísle nie 22, nie 25, ale 38 mil. eur, dámy a páni, a to nie je konečný účet. Čím dlhšie sa budeme súdiť, tým to bude vyššie. A ako rozhodnú slovenské súdy vo veci škody, ktorá sa spôsobila zdravotnej poisťovni Dôvera, ešte nevieme, to ešte len uvidíme, aká bude táto škoda.
Ale v tejto chvíli, dámy a páni, je nám jasné, že Fico a SMER neváhajú nechať občanom zaplatiť škody za experimenty so zdravotníctvom. A keby sa aspoň poučili. Viete, môj otec mi hovorieval, že múdry človek sa poučí z chýb druhého. Bežný, normálny človek sa poučí z vlastných chýb. A hlupák sa nepoučí ani z vlastných chýb.
Pán minister, prečo sa nechcete poučiť z vlastných chýb? Však vidíte, že to nefunguje, že tieto ideologické experimenty so zdravotníctvom nefungujú. Spôsobujú škody občanom tejto krajiny, ktoré občania tejto krajiny budú musieť zaplatiť. Ale vy v tom ďalej pokračujete. Práve naopak, ani taký náznak ľútosti, že mrzí nás to, ale veríme, že ešte sa nám podarí niečo vysúdiť, zvážime ďalší postup, budeme opatrní. Nie. "Posilňuje nás to v našom rozhodnutí zaviesť unitárny systém," hovorí pán premiér Fico. Čiže nevadí. No a čo? Vyplatíme! Z peňazí všetkých občanov vyplatí vláda Roberta Fica stovky miliónov eur súkromným spoločnostiam, finančným skupinám za vyvlastnenie a potom ešte bude medzinárodná arbitráž, lebo Union na ňu pôjde. Už teraz to hovorí vláde Slovenskej republiky. Hovorí o tom komisárovi Európskej komisie pre zdravotníctvo. Veď vám to hovoria, že pôjdu na tú arbitráž. Koľko bude stáť vyvlastnenie na medzinárodnej arbitráži? Myslíte, že menej, ako zisk? Či vyhráte? Vtedy už budú lepší právnici, pre zmenu za 13 mil. eur, tí už vyhrajú?
Pán minister, chcem sa naozaj reálne opýtať, odkiaľ chcete na to vziať peniaze? Kde to je v rozpočte? Kde je tých 38 mil. eur v rozpočte? Či budeme to tlačiť do ďalšieho roka? A najlepšie až na ďalšiu vládu po 2016-om? Naozaj zodpovedné hospodárenie, naozaj zodpovedné hospodárenie.
Dámy a páni, budeme požadovať správu o arbitráži. Chceme vedieť, čo sa vlastne stalo, chceme vedieť, koľko nás to stálo doteraz a koľko nás to ešte môže stáť. Čím sme ohrození, pretože zodpovedný hospodár musí vedieť o tom, čím je ohrozené jeho hospodárenie. To je prvá vec.
A druhá vec. Akonáhle donesiete, vážení kolegovia zo SMER-u, vážená vláda Roberta Fica, do parlamentu zákon, ktorým budete chcieť vyvlastňovať, budeme požadovať, aby ste sa vopred zaviazali, že prípadné škody, ktoré spôsobíte Slovenskej republike vašimi socialistickými experimentmi so zdravotníctvom, zaplatíte vy. Však viete, že to bude nasledovať. Veď viete, čo bude nasledovať. Ako k tomu prídu občania Slovenskej republiky? Ja nechcem, aby ste vyvlastňovali súkromné zdravotné poisťovne. Zákaz zisku ma stál už 8 eur. Osem eur stál aj chorých ľudí, každého jedného občana to stojí 8 eur. Bez toho, aby ešte otvoril kľučku na poliklinike a išiel do lekárne, už zaplatil 8 eur za prvý blbý experiment. A teraz sa chystáte urobiť ešte väčší experiment. Nech sa páči, robte si experimenty, ale plaťte škody! Plaťte potom škody! Zaviažte sa, že strana SMER preberá majetkovú zodpovednosť za prípadné škody, ktoré vzniknú vyvlastnením súkromných zdravotných poisťovní. To by bolo v tejto chvíli fér.
Tridsaťosem miliónov eur. Toľko nás stál zákaz zisku zdravotných poisťovní. Zatiaľ. Viete, čo všetko by sa dalo za 38 mil. eur urobiť v zdravotníctve?! Tak napríklad, ja už nechcem povzbudzovať k štrajkom a k požiadavkám lekárskych odborárov a zdravotníckych odborárov. Ale viete, koľko by stála tretia etapa zvýšenia platov nemocničných lekárov? Tridsaťsedem miliónov eur. Však máme na to peniaze. Tu je týchto 38 mil. eur, by stačilo na zvýšenie platov všetkých nemocničných lekárov v budúcom kalendárnom roku. Pani ministerka Zvolenská im hovorí, nemá na to peniaze. A ja hovorím, že Slovenská republika na to má peniaze. Pretože ich mirnix-dirnix ide za experimenty v zdravotníctve vyplatiť Holanďanom. No a samozrejme, že na to súčasná vláda má, len prioritou nie sú platy lekárov, ale experimenty v zdravotníctve. Zákaz zisku urobený tak, že nie je v súlade s ústavou, zákaz zisku urobený tak, že prehráme medzinárodnú arbitráž v Londýne. To je dôležitejšie.
Dámy a páni, pokračujem ďalej, budem teraz trošku populista, veľmi sa ospravedlňujem. Tridsaťosem miliónov eur sú ďalšie 3 % zvýšenia miezd učiteľom. Prečo to nedáte učiteľom? Prečo nechcete zvýšiť platy učiteľom? Radšej to zaplatíte Holanďanom za vaše experimenty? Páni a dámy, ale zodpovednosť vyzerá tak. Veď to povedzte tým ľuďom! Povedzte, viete, my radšej experimentujeme, potom zaplatíme, nevadí, máme ešte väčší experiment. Keď sme prehrali medzinárodnú arbitráž, sme ešte posilnenejší viac vytvárať unitárny systém stoj čo stoj. Proste pán premiér Fico je mačo a on neustúpi, on to tým kapitalistom natrie, potom niekto vyplatí účty. Občania. Ale on im ukáže, on sa nezľakne, viete, to je človek na svojom mieste. Pán premiér Fico sa nezľakne arbitráže, on vyplatí z peňazí všetkých občanov, najprv zákaz zisku, prvý populistický marketingový experiment SMER-u, a potom vyplatí prípadne aj druhý experiment, zavedenie unitárneho systému. Keď nie on, iná vláda. To je jedno. Veď prečo by to mal riešiť?!
Dámy a páni, 38 mil. eur! Schvaľujeme rozpočet. Tu počúvam svojich kolegov, ktorí, samozrejme sú erudovaní v ekonomike, vo financiách, ktorí hovoria o tom, že koľko ušetria rezorty, 22 mil., predsa len stúpne schodok po pozmeňováku o 26 miliónov. Máme taký problém, tam problém. Rušíte odpočítateľnú položku pre manžela, manželku, aby ste od občanov vybrali 5,6 mil. eur. Ale mirnix-dirnix, experiment so zdravím, 38 miliónov. Len tak potichu, tak sa stalo. Veď to sa niekedy stane.
Tridsaťosem miliónov eur by napríklad znamenalo, že by sa dali realizovať tri pekné modernizačné projekty v našich nemocniciach. Napríklad trenčianska nemocnica nedostala z operačného programu zdravotníctvo. Pätnásť miliónov eur by mohol byť jeden pekný projekt v trenčianskej nemocnici, ktorej sa, žiaľ, neušlo z operačného programu zdravotníctvo. Za 38 mil. eur by sa podarila kompletne zrekonštruovať a zatepliť fakultná nemocnica v Košiciach, ale napríklad aj Dérerova nemocnica na Kramároch, len by to, samozrejme, nemohla robiť Širokého firma. Trebalo by to urobiť tak, ako to robia súkromné nemocnice, keď rekonštruujú a zatepľujú za tretinu nákladov ako štátne. Som populista, ja viem, ja viem, ale toto je pravda. Tých 38 mil. eur ste mohli dať radšej do zdravotníctva, mohli dostať lekári platy.
Preto si myslím, dámy a páni, mohol by som hovoriť ešte dlho o jednej zdravotnej poisťovni, ale myslím, že v piatok som to vysvetlil pomerne zrozumiteľne. Je tu aj pán predseda výboru Duchoň, mohli by sme sa znovu pustiť do diskusie o akciových spoločnostiach, pretože mám taký pocit, že pán predseda výboru nie celkom pochopil to, čo som hovoril v piatok, keď reagoval na písomne prihlásených v rozprave. Ale, ale pochopil to, ale asi tomu nerozumel. Takže ak dovolíte, nebudem už zbytočne naťahovať čas, pretože si uvedomujem, že pán poslanec Poliačik to povedal neobyčajne presne, že po vás, drahí kolegovia, niekedy stekajú argumenty a logické argumenty ako po teflóne. Žiaľ, je to pravda, lebo to, čoho som bol dneska svedkom na tlačovej besede po vláde, po zasadaní vlády, že teda rozhodnutie arbitráže a určenie škody pre Slovensko posilňuje vládu Roberta Fica v rozhodnutí vytvoriť unitárny systém zdravotného poistenia je niečo, pričom naozaj súdny človek sa, stráca rozum. Proste musíte sa zaseknúť a rozmýšľať, či to, čo počujete, naozaj počujete, a či to vôbec nejaký zodpovedný politik vôbec môže vypustiť z úst. Ani náznak, štipka priznania si chyby, ani náznak sebareflexie, nič. Ideme ďalej. Kolega Přidal by povedal, že rozkaz znel jasne. Proste argumenty stekajú ako po teflóne.
Ale dámy a páni, keď pán minister Kažimír nevie povedať na vláde, aby aspoň minimálne rozmýšľala o zavedení unitárneho systému v súvislosti s rozhodnutím medzinárodnej arbitráže a zjavne... (Hlas predkladateľa.) A môžete aj mimo vlády, pán minister, to povedať. A zjavne Slovenská republika na tom nestojí tak zle, dámy a páni, ako sa pán minister Kažimír tvári, ako sa tvári vláda Slovenskej republiky, lebo 38 mil. eur, ktoré nás doteraz stála arbitráž, proste znamenajú len toľko, že myknú plecami a povedia, že: no a čo, budeme sa súdiť ďalej a ideme urobiť unitárny systém. Ten bude zrejme drahší pre občanov, ktorí to nakoniec aj tak budú musieť zaplatiť. Jednak to vyvlastnenie a jednak arbitráž. Čiže súdiac podľa toho, zrejme na tom nie je Slovenská republika až tak zle.
Plný nádeje preto predkladám tento pozmeňujúci návrh, ktorý považujem za veľmi ústretový a ktorý je o tom, aby sa platy učiteľov zvýšili v kalendárnom roku 2013 v dvoch etapách. K 1. januáru a k 1. júlu o 5 plus 5 percent. Myslím si, že tých 38 mil. eur, keď vie vláda len tak mirnix-dirnix vyplatiť na experimenty (Hlas predkladateľa.), ja teraz hovorím o arbitráži, pán minister, na experimenty so zdravím, tak určite nájde v júli peniaze aj na druhú etapu zvýšenia platov učiteľov o 5 percent.
Čiže, páni a dámy, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte 2013, parlamentná tlač 176. V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny:
1. bod. § 5 znie:
"§5.
(1) Platové tarify sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od 1. januára 2013, ak sa v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na rok 2013 nedohodne inak."
(2) Stupnica platových taríf sa v roku 2013 zvýši o 0 % od 1. januára 2013 s výnimkou stupnice platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov podľa prílohy č. 7 k zákonu č. 553/2003 Z. z., ktorá sa zvýši o 5 % od 1. januára 2013 a o ďalších 5 % od 1. júla 2013, ak sa v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na rok 2013 nedohodne inak.
Stupnica platových taríf...
(3) Stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby sa v roku 2013 zvýši o 0 % od 1. januára 2013.
(4) Funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Národného bezpečnostného úradu a colníkov sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od 1. januára 2013.
(5) Hodnostné platy profesionálnych vojakov sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od 1. januára 2013.
(6) Ak sa podľa ods. 1 v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa v štátnej službe na rok 2013 dohodne iné percento zvýšenia platových taríf a iný termín účinnosti, rovnaké percento zvýšenia a rovnaký termín účinnosti sa v roku 2013 uplatní pri zvýšení stupnice platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby, funkčných platov policajtov a colníkov a hodnostných platov profesionálnych vojakov.".
"Poznámky pod čiarou k odkazom 6 až 13 znejú:
6) § 113 ods. 3 zákona č. 400/2009 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
7) § 2 ods. 3 písm. c) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
8) § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 474/2008 Z. z.
9) § 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
10) § 131 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
11) § 85 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 80 ods. 5 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
12) § 139 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
13) § 131 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 85 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 80 ods. 5 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 139 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Doterajšie odkazy 10 a 11 sa prečíslujú.".
2. novelizačný bod. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v položke výdavky celkom sa suma "2 464 621 850" nahrádza sumou "2 558 295 266" a v položke výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie sa suma "1 986 903 397" nahrádza sumou "2 080 576 813".
V kapitole Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa v položke výdavky celkom suma "117 340 164" nahrádza sumou "113 940 164". V položke výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie sa suma "117 340 164" nahrádza sumou "113 940 164". A v položke suma kapitálových výdavkov (bez prostriedkov na spolufinancovanie) sa suma "6 293 136" nahrádza sumou "2 893 136".
V kapitole Všeobecná pokladničná správa sa v položke výdavky celkom suma "3 461 052 932" nahrádza sumou "3 159 515 053" a v položke výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie sa suma "3 mld. 461 tis. 52", ospravedlňujem sa, zopakujem to číslo, suma "3 461 052 932" nahrádza sumou "3 159 515 053".
V kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom "902 570 100" nahrádza sumou "899 570 100". Suma výdavkov spolu bez prostriedkov Európskej únie "902 570 100" sa nahrádza sumou "899 570 100" a suma kapitálových výdavkov (bez prostriedkov na spolufinancovanie) "47 541 984" sa nahrádza sumou "44 541 984".
V kapitole Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom "314 166 599" nahrádza sumou "311 166 599". Suma výdavkov spolu bez prostriedkov Európskej únie "314 166 599" sa nahrádza sumou "311 166 599" a suma kapitálových výdavkov (bez prostriedkov na spolufinancovanie) "18 123 000" sa nahrádza sumou "15 123 000".
V kapitole Ministerstva financií Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom "661 550 986" nahrádza sumou " 659 550 986". Suma výdavkov spolu bez prostriedkov Európskej únie "366 057 999" sa nahrádza sumou "364 057 999" a suma kapitálových výdavkov (bez prostriedkov na spolufinancovanie) "19 686 750" sa nahrádza sumou "17 686 750".
V kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom "188 746 958" nahrádza sumou "187 246 958" a suma kapitálových výdavkov (bez prostriedkov na spolufinancovanie) "15 000 000" sa nahrádza sumou "13 500 000".
V kapitole Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa suma výdavkov celom "2 288 121 084" nahrádza sumou "2 276 175 815". Suma výdavkov spolu bez prostriedkov Európskej únie "1 404 214 152" sa nahrádza sumou "1 392 268 883" a suma kapitálových výdavkov (bez prostriedkov na spolufinancovanie) "379 826 104" sa nahrádza sumou "367 880 835". V riadku "Spolu" sa suma "17 235 214 564" nahrádza sumou "17 001 504 832" . Suma "13 671 558 113" sa nahrádza sumou "13 437 848 381" a suma "530 882 304" sa nahrádza sumou "509 437 035".
Tretí novelizačný bod. V prílohe č. 4 sa v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky suma výdavkov kapitoly "2 464 621 850" nahrádza sumou "2 558 295 266" a v programe "Národný program výchovy vzdelávania a mládeže" sa suma "1 355 603 167" nahrádza sumou "1 449 276 583". V kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov "3 461 052 932" nahrádza sumou "3 159 515 053".
V kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa suma výdavkov za kapitolu "902 570 100" nahrádza sumou "899 570 100" a suma výdavkov na program 06V Ochrana verejného poriadku a bezpečnosti "751 326 229" sa nahrádza sumou "748 326 229".
V kapitole Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu "314 166 599" nahrádza sumou "311 166 599" a suma výdavkov na programy, suma výdavkov na program, opravujem, 070 Väzenstvo "154 583 604" sa nahrádza sumou "151 583 604".
V kapitole Ministerstva financií Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu "661 550 986" nahrádza sumou "659 550 986" a suma výdavkov na program 074 Tvorba metodiky, riadenie, kontrola, vládny audit a vnútorný audit verejných financií "101 007 526" sa nahrádza sumou "99 007 526".
V kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu "188 746 958" nahrádza sumou "187 246 958" a suma výdavkov na program 08T Tvorba, implementácia politík "57 514 257" sa nahrádza sumou "56 014 257".
V kapitole Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu "2 288 121 084" nahrádza sumou "2 276 175 815". Suma výdavkov na program 053 Cestná infraštruktúra "1 057 256 998" sa nahrádza sumou "1 063 311 729" a suma výdavkov na prvok 0530309 ŠR mimo spolufinancovania - MSF + NN OPD (nad GAP) "189 083 107" sa nahrádza sumou "177 137 838".
Štvrtý novelizačný bod. V prílohe č.6 v položke "Rezerva vlády" slová "Rezerva vlády" nahrádzajú slovami "Rezerva vlády vrátane rezervy na realizáciu súdnych a exekučných rozhodnutí" a suma "5 000 000" sa nahrádza sumou "7 500 000".
V položke "Rezerva predsedu vlády" sa suma "1 659 696" nahrádza sumou "659 696" a v položke spolu sa suma "57 160 296" nahrádza sumou "58 660 296".
Žiadam, aby sa o bode 1 hlasovalo osobitne, pán spravodajca, o bodoch 2 a 3 spoločne a o bode 4 osobitne tohto pozmeňujúceho návrhu. Zároveň žiadam vyňať na jedno osobitné hlasovanie body 4 a 5 z pozmeňujúceho návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Duchoňa, Ladislava Kamenického, Jaroslava Demiana, Milana Mojša.
Odôvodnenie: Navrhujeme riešiť otázku valorizácie platov pedagogických zamestnancov dvojstupňovou valorizáciou tarifných platov. K 1. januáru 2013 5-percentný nárast tarifných platov, k 1. júlu 2013 ďalší 5-percentný nárast tarifných platov. Finančný náklad nad rámec toho, čo vláda Slovenskej republiky učiteľom ponúka, je približne 31 mil. eur. Aby sme umožnili vládnej väčšine tento návrh schváliť, prevzali sme tie časti pozmeňovacieho návrhu vládnych poslancov, pánov poslancov - Duchoň, Kamenický, Demian a Mojš, ktoré vláda Slovenskej republiky pripravila vzhľadom na meniaci sa vývoj verejných financií.
Rozdiely oproti tomuto návrhu, ktoré predstavujú dodatočné zdroje. Prvý bod - zrušenie, odloženie výstavby ďalšej budovy pre ministerstvo zahraničných vecí, 3,4 mil. eur. V druhom bode - Všeobecná pokladničná správa, zníženie rezervy predsedu vlády Slovenskej republiky o 1 mil. eur. Ide o rezervu na čisto politické rozhodnutia predsedu vlády. Predsedovi vlády Slovenskej republiky ostane takmer polovica. Zlúčenie Rezervy vlády a Rezervy na realizáciu súdnych a exekučných rozhodnutí a ich zníženie o 50 %, 7,5 mil. eur. Rezerva na súdne rozhodnutia nebola v uplynulých troch rokoch využitá na viac ako 3 percentá. Rezerva vlády čerpala v roku 2011 0 eur. V roku 2012 sa očakáva 60-percentné čerpanie.
Zníženie transferu štátu do Sociálnej poisťovne a následne správneho fondu Sociálnej poisťovne. Ak by šetrila tak, ako ostatné štátne inštitúcie, 5% na mzdových výdavkoch, 10 % na iných výdavkoch, znamenalo by to 12,5 mil. eur. Zároveň počítame so znížením počtu zamestnancov regionálneho školstva o pol percenta v roku 2013, čo prinesie približne 6,5 mil. eur. Na porovnanie, v predchádzajúcom desaťročí počas reštrukturalizácie klesal počet rozpočtovaných zamestnancov regionálneho školstva o 3 % ročne. Výsledná suma je tak 30,9 mil. eur.
Pod tento pozmeňovací návrh sa podpísalo šestnásť poslancov Národnej rady. V tejto chvíli si dovolím tento pozmeňovací návrh odovzdať pánovi spravodajcovi, aby sa nepoplietol.
Takže, dámy a páni, ďakujem vám veľmi pekne, že ste boli trpezliví a vypočuli ste si tento pozmeňujúci návrh. Mrzí ma, že to trvalo tak dlho, ale je to dlhý pozmeňovací návrh, nie je to jednoduché napísať do štátneho rozpočtu.
Záverom už nebudem opakovať to, čo som povedal, len veľmi krátko zhrniem, že vláda Roberta Fica neváha nechať zaplatiť svoje populistické marketingové aktivity v zdravotníctve občanmi. Rozhodnutie medzinárodnej arbitráže, na základe ktorej bude Slovensko zákaz zisku, ktorý pre zdravotné poisťovne zaviedla prvá Ficova vláda, stáť 38 mil. eur a vláda Slovenskej republiky napriek tomu nemá štipku sebareflexie, aby Robert Fico a SMER povedali, že aspoň zvážia, aké dopady by mohlo mať vytvorenie systému jednej zdravotnej poisťovne a vyvlastnenie súkromných zdravotných poisťovní, pričom Robert Fico ako právnik veľmi dobre vie, veľmi dobre vie, že zákaz zisku Slovenská republika nemohla vyhrať.
Viete, prečo viem, že to veľmi dobre vie? Preto, lebo v roku 2011 odmietol ako opozičný poslanec Národnej rady zastupovať Národnú radu pred Ústavným súdom v spore o zákaz zisku zdravotných poisťovní. Robert Fico nešiel obhajovať svoj vlastný zákaz zisku, lebo veľmi dobre vedel, že sa to na súdoch nedá vyhrať. Robert Fico veľmi dobre tušil, ako dopadne medzinárodná arbitráž. Úžasné je to, že keď medzinárodná arbitráž povedala, že škoda, ktorú zákaz zisku zdravotných poisťovní, ktorý presadila prvá Ficova vláda, táto škoda pre poisťovňu Union je 22 plus 3 mil. eur na právnikov, tak druhá vláda Roberta Fica len mykne plecami a bohorovne hovorí a presadzuje ďalej unitárny systém bez toho, aby prejavila čo len štipku ľútosti, že v tejto ťažkej chvíli, keď celé konsolidačné úsilie naváľala táto vláda na plecia občanov, im ide vytiahnuť z vrecák ďalšie desiatky miliónov eur.
Dnes je účet za zákaz zisku vo výške 38 mil. eur aj s právnikmi, ktorí zastupovali Slovenskú republiku, ale, dámy a páni, to ešte nie je konečný účet. Myslím si ale, že vláda, ktorá je na tom tak dobre, že neprejaví ani štipku ľútosti, že spôsobila škodu občanom vo výške 38 mil. eur, Robert Fico a SMER spôsobili túto škodu svojimi extrémistickými a populistickými návrhmi, týkajúcimi sa zákazu zisku v zdravotníctve, musí nájsť finančné prostriedky na zvýšenie platov učiteľov. Viem, od 1. januára našla vláda Roberta Fica 68 mil. eur.
Dámy a páni zo SMER-u, trápte sa ďalej, aby ste našli ďalšie finančné prostriedky na druhú etapu zvýšenia platov učiteľov od 1. júla. Keď nemihnete ani okom na škode, ktorú ste spôsobili tejto republike vaším populizmom a vašou ideológiou v zdravotníctve vo výške 38 mil. eur, tak majte peniaze aj na platy učiteľov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Uhliarik hovoril o tom, ako je naprojektovaný rozpočet pre zdravotníctvo, ako vyzerajú disponibilné zdroje zdravotných poisťovní, teda tie peniaze, ktoré sa budú reálne v praxi míňať na zdravotnú starostlivosť, a k tomu percento za poistencov štátu. Ja som o tom hovoril dosť zoširoka v piatok, len by som rád podčiarkol, že 4,25 %, ktoré bude štát platiť z priemernej mzdy predminulého roka za poistencov štátu, nie je nič iné, ako kamufláž. Veľmi dobre vieme, že toto číslo naozaj vzniklo tým, že štát znížil počet poistencov štátu o 200 000 tým, že sa spolieha na to, že dôchodcovia a študenti, ktorí budú pracovať na dohodu a budú mať príjem vyšší ako nejakých 250 eur mesačne, si budú z tohto príjmu platiť zdravotné odvody a tým pádom už prestanú byť poistencami štátu, ale budú ako keby fyzické osoby ekonomicky aktívne. Je to naozaj kamufláž, lebo môžeme my tu šibrinkovať percentami. Hovorme o reálnych číslach. Faktom je, že štát zaplatí o 70 mil. eur menej za svojich poistencov, ako zaplatil štát za vlády Ivety Radičovej. A to nás naši kolegovia zo strany SMER veľmi vehementne kritizovali.
Rád by som ešte upozornil pána ministra financií, ale aj pána poslanca Uhliarika, že bude to o to väčší problém, lebo zrejme ten smrteľný kokteil a ten atentát na ekonomiku, ktorý tu namiešala strana SMER, povedie k tomu, že bude pribúdať nezamestnaných, to znamená, že bude pribúdať poistencov štátu. A to znamená, že pán minister Kažimír si musí pripravovať ešte viac peňazí do ročného zúčtovania zdravotného poistenia za poistencov štátu. Takže ten účet ešte nie je konečný. Ďakujem pekne.

Ďakujem všetkým mojim kolegom, žiaľ, len z opozície, tak vidím, že táto téma asi nenadchla kolegov z vládneho SMER-u, ale myslím si, že o zdravotníctve musíme hovoriť pravdivo, musíme pomenovať problémy pravdivo a musíme ponúkať riešenia, ktoré pomôžu v systéme.
Niečo sa stihlo za predchádzajúcej vlády. A dívali sme sa na mnohé problémy v zdravotníctve naozaj z pohľadu toho, aby vzrástla efektivita, či už to bola lieková politika, či už to bola pripravená transformácia nemocníc na akciové spoločnosti, aby som spomenul len dva veľké projekty predchádzajúcej vlády.
Veľkým projektom súčasnej vlády je jedna zdravotná poisťovňa, o ktorej ste hovorili aj, kolegovia, ktorí ste na mňa reagovali faktickou poznámkou. A ja mám stále taký pocit, nepovedal som to pri svojom vystúpení, ale tu to poviem. Naozaj mám niekedy taký pocit, ako keby vláda projektom jednej zdravotnej poisťovne hlavne odpútavala pozornosť od reálnych problémov slovenského zdravotníctva.
Viete, prídem na konferenciu Trendu a počúvam o tom, ako bude jedna zdravotná poisťovňa, nebude, ako to bude fungovať, ako by to malo fungovať, ako by mali uzatvárať zmluvy. Skrátka, zabávame sa problémami, ktoré nie sú skutočnými problémami slovenského zdravotníctva. Lebo problémami slovenského zdravotníctva je, koľko míňame na lieky, prečo sa stále zadlžujú štátne nemocnice, prečo máme nedoplatených a nedobre zaplatených lekárov, sestry a zdravotníkov, ktorí odchádzajú zo Slovenska, prečo nemeriame kvalitu, prečo nie je nárokovateľný štandard, na ktorý majú všetci nárok, prečo je taká obrovská neefektivita pri verejných obstarávaniach, ale toto jedna zdravotná poisťovňa nevyrieši.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tak neprekvapím vás, keď na úvod poviem, že sa budem venovať problematike zdravotníctva a som veľmi rád, že mám tú možnosť diskutovať s pánom ministrom financií o situácii v zdravotníctve, aj o tom, čo nás čaká a neminie v roku 2013. A v závere sa nevyhnem ani téme, o ktorej budeme diskutovať počas celého roku 2013, ale zrejme nás to neminie až(ani) v roku 2014, a to je vznik jednej zdravotnej poisťovne.
Trošku ma aj prekvapilo, priznám sa, že zdravotníctvo, ktoré je vážnou témou v slovenskej spoločnosti, občania ju podľa závažnosti kladú na druhé, maximálne tretie miesto, čo sa týka problémov Slovenska, a budúci rok pretečie rezortom zdravotníctva viac než 4 mld. eur. Napriek tomu zatiaľ v diskusii, ktorá tu plynie od včerajšieho rána, sa rečníci dotkli tejto témy len veľmi okrajovo, preto - doniesol som si aj vodu - mi vopred odpustite, že to zoberiem trošku zo širšia, ale taká možnosť, aby som diskutoval s pánom ministrom financií o problematike zdravotníctva, tu nie je každý deň, takže rád by som to využil. Budem sa ale držať čísiel, aby som netáral veľa, ale budem aj argumentovať, pretože čísla samy osebe, keď nemajú súvislosti, veľa toho nepovedia ľuďom, povedzme, ktorí sa denne nezaoberajú touto problematikou.
Poďme teda k tomu - návrh štátneho rozpočtu. Hneď na úvod chcem povedať, že keď bol pripravený návrh štátneho rozpočtu v zmysle platných zákonov Slovenskej republiky, tak som sa trošku pousmial a musím povedať, že neprekvapila ma skutočnosť, že štát chce vydať za poistencov štátu iba 4 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve predminulého roka. Čiže platba za poistencov štátu bola nastavená na 4 %. Pousmial som sa len preto, lebo si veľmi dobre pamätám argumentáciu svojich kolegov zo strany SMER - sociálna demokracia v opozícii, dokonca ešte aj pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády, a keby som bol veľmi zloprajný, odcitoval by som aj môjho kolegu a dobrého priateľa Richarda Rašiho, ktorý hovoril o tom, že neexistuje, aby do zdravotníctva išli len 4 % za poistencov štátu, pretože je to, skrátka, neúnosné. Dneska tu nie je, takže dnes už má zrejme iný názor na túto situáciu.
Pamätám si, ako v programovom vyhlásení vlády bolo zdiagnostikované alebo, keď chcete ekonomicky, analýza hovorila o tom, že hlavným problémom slovenského zdravotníctva je to, že vláda Ivety Radičovej dávala do zdravotníctva málo, lebo platila za poistencov štátu iba 4 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve predminulého roka. A tak na základe takéhoto ambiciózneho programového vyhlásenia vlády som teda vedel, čo bude nasledovať v októbri, lebo už chvíľu pôsobím v politike a naivný už dávno nie som. Pán minister financií neprekvapil, 4 % za poistencov štátu. Vieme, v akej situácii je slovenská ekonomika. Je mi to úplne jasné.
No len povedal by som, že keď SDKÚ - DS nikdy nenavrhovala 5 % za poistencov štátu, v opozícii ani v koalícii, a nebude to robiť ani teraz, pretože nie sme populisti, ale sme zodpovední hospodári. Očakával by som, že aj slovenskí sociálni demokrati alebo socialisti, teraz už neviem, lebo pán minister Richter ma poplietol, čiže sociálne cítiaca vláda a sociálne cítiaci SMER bude hovoriť to isté v opozícii a v koalícii. Pretože hovoriť v programovom vyhlásení o tom, že vláda Ivety Radičovej dávala za poistencov štátu menej a podfinancovala rezort, a potom navrhnúť 4 % za poistencov štátu, považujem trošku za balamutenie ľudí. Nielen v slovenskom zdravotníctve, ale všetkých občanov.
Faktom ale je, že vláda Ivety Radičovej neplatila za poistencov štátu 4 %, lebo zaplatila 4,16 %. Áno, pretože predchádzajúci minister financií nechal v rezerve 50 mil. eur na nepredvídateľné alebo problémové situácie v zdravotníctve a túto záchrannú brzdu použila súčasná vláda, hlasovali sme o tom v tejto Národnej rade v júni, v júni... (Reakcia ministra.) Áno, áno, je to tak, aj k tomu sa dostanem, pán minister, ale pomalšie mi to trošku ide. Hlasovala o tom táto ctená snemovňa v júni tohto roku a od 1. júla bola táto rezerva 50 mil. eur rozpustená a prevedená do poistných fondov zdravotných poisťovní ako zvýšená platba štátu za svojich poistencov. To znamená, že od 1. júla až do konca tohto kalendárneho roka platí štát za poistenca štátu 4,32 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve predminulého roka. No ale keď sme čestní, tak to premietneme na celý kalendárny rok 2012, čiže platba za poistencov štátu bola 4,16. A vtedy príde minister financií s návrhom 4 %.
Áno, pán minister má pravdu v tom, že ako opozičný poslanec spolu s pánom poslancom Rašim navrhovali, aby bola v štátnom rozpočte táto rezerva 50 mil. eur a súvisela, súviselo potom s tým, súvisel s tým aj postup pri hlasovaní o štátnom rozpočte. Musím byť korektný, je to naozaj tak.
No dobre, ale poďme k tohtoročnému štátnemu rozpočtu, čo bolo, bolo, venujme sa mu. Teda 4 %. No je jasné, že reakcia stavovských organizácií, združení, odborárov, ktorí boli neobyčajne aktívni, hlavne po páde vlády Ivety Radičovej, a teraz už akosi svoju aktivitu lokalizujú len na nenastupovanie do nočných služieb v žilinskej nemocnici, čiže musím povedať, že akosi sa im to ostrie otupilo, ale chválapánubohu, lebo nepotrebujeme mať problémy na Slovensku, ale kľud na prácu.
Samozrejme, všetci začali reklamovať, že teda 4 % je málo. A tu sa udialo niečo, čo by som prirovnal k tomu, o čom som hovoril v stredu v tejto snemovni, že najprv bola vláda proti zľavám v lekárňach a potom, ajhľa, 20. novembra v ranných hodinách prudký 180-stupňový obrat a zľavy už zrazu v lekárňach môžu byť. To už zrazu neohrozuje zdravotnícky charakter. No a to isté sa udialo aj so štátnym rozpočtom a treba to povedať, že zrazu sme sa dozvedeli, že po významnom vplyve pani ministerky zdravotníctva, ktorá bojovala za to, aby štát zaplatil viac za poistencov štátu, je zrazu percento 4,25. Štát zaplatí za poistencov štátu 4,25 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
Nuž, aj ma to potešilo, ale tak som si aj pozrel čísla, čo zrejme moji kolegovia zo stavovských organizácií až tak neurobili, no a tu už som začal byť prekvapený, pretože čísla sa nezmenili a percento platby za poistencov štátu narástlo. Zázrak! Normálne zázrak. Takže, naozaj, človek chvíľu musel hľadať a zistil, že viete, čo sa nám stalo v októbri, začiatkom novembra? Neuveríte. Klesol nám počet poistencov štátu o 200-tisíc. Z 3 350-tisíc na 3 150-tisíc. Logicky, keď rovnaký objem peňazí predelíte menším počtom ľudí, za ktorých platíte, narastie vám percento na jedného poistenca štátu.
Čiže, dámy a páni, pekný - po košicky, sa ospravedlňujem, dnes už budem večer doma v Košiciach, tak košicky, pán minister je pôvodom Košičan - taký gaťafalš. Ale krásny gaťafalš!
Priatelia, štát nebude platiť viac za poistencov štátu ako 4 %, ktoré naplánoval pán minister niekedy v septembri. Len kozmeticky upravil toto percento na 4,25 s tým, že znížil počet poistencov štátu. Znížil, pretože počíta s tým, že dohodári si budú platiť poistné sami. Počíta s tým, že dôchodcovia, ktorí pracujú, zrazu akosi prestanú byť poistencami štátu, lebo si budú platiť poistné sami. Čiže administratívny úkaz: ani o jedno euro viac. Ani o jedno euro voči tomu, čo bolo napísané v septembri, viac.
Dobre. A znovu sa budem snažiť byť korektný. Tvrdili sme to, keď sme vládli, a tvrdíme to aj teraz, keď sme v opozícii. Priatelia, 4 %, 5 %, 4,5 % je fetiš. Je zdravotnícky fetiš! Vyrobilo sa to tu. Viete čo, začneme diskutovať o problematike zdravotníctva a pán minister, myslím, že teraz sa snažím byť konkrétny, a tu nikto nehovorí o ničom inom, len, viete, keby do toho zdravotníctva za poistencov štátu ten zlý štát konečne zaplatil tých 5 %, všetky problémy sú vyriešené. Nič nie je vyriešené! Vôbec to nie je dôležité, lebo nie je dôležité percento, ale objem peňazí, ktorý ide do zdravotníctva. To je dôležité a o tom sa hovorí omnoho menej, lebo sa fetišizuje toto percento. Keby bol pán minister vedel, tak by znížil ešte o 200-tisíc počet poistencov štátu a už by sme boli na 4,5 %.
Takže zjavne vidíte, že toto nie je dôležité číslo. Len preto som ho na úvod povedal, lebo veď všetci o tomto čísle hovoria. Prídu vám zástupcovia lekárskej komory, prídu vám odborári a začnú tým, že, viete, keby 5 % sa platilo, raj na zemi v slovenskom zdravotníctve. Dôležité je, aký objem peňazí ide do slovenského zdravotníctva. Čiže poďme k tým peniazom, buďme konkrétni.
Pozrel som sa na platbu za poistencov štátu, ktorú zaplatila vláda Ivety Radičovej, teda ktorú naplánovala a ktorá išla do zdravotníctva v roku 2008, pretože ideme podľa rozpočtu, ktorý sme schvaľovali za vlády Ivety Radičovej v decembri 2011. Samozrejme, musím k tomu pripočítať aj 50-miliónovú rezervu, lebo tá bola pripravená v rozpočte. A teraz už musím byť naozaj kritický, vážený pán minister, vážená vláda Slovenskej republiky, vážení kolegovia zo SMER-u, ktorí ste hlasovali za programové vyhlásenie vlády a po ktorom ste povedali, že najväčším problémom slovenského zdravotníctva je skutočnosť, že vláda Ivety Radičovej dávala do zdravotníctva málo peňazí. Ajhľa, za poistencov štátu idete dať o 70 mil. eur menej ako vláda Ivety Radičovej! Nezabávajme sa tu s percentami: 4, 4,16, 4,25. To nechajme tým, ktorí tomu nerozumejú. Hovorme o peniazoch. Pretože peniaze pôjdu zo Štátnej pokladnice do zdravotných poisťovní, peniaze pôjdu zo zdravotných poisťovní pre nemocnice a ambulancie. Z tých budú nakupovať, platiť lieky, platiť lekárov, sestry a zdravotníkov. Idete dať, dámy a páni zo SMER-u, za poistencov štátu o 70 mil. eur menej ako vláda Ivety Radičovej, ktorú ste kritizovali za to, že platí do zdravotníctva málo peňazí. A to ešte chcete povedať, že zdravotníctvo je priorita? Toto je priorita?
No samozrejme, je tu aj iné číslo. Medziročne očakávate nárast disponibilných zdrojov vo verejnom zdravotníctve, vo verejnom zdravotnom poistení o 150 mil. eur. Čiže o 70 mil. eur idete zaplatiť menej a očakávate 150-miliónový nárast. Že kto to zaplatí? Ekonomicky aktívni. Klasický postup sociálne cítiacej vlády. Za poistencov štátu dám menej ako vláda Ivety Radičovej o 70 mil. eur, ale ekonomicky aktívni, tí, ktorí pracujú, majú zaplatiť o 220 mil. eur viac do verejného zdravotného poistenia.
Toto sú čísla, ktoré vieme vyčítať zo štátneho rozpočtu. A chcem hneď povedať pánovi ministrovi, že veľmi sme si dobre podiskutovali, no, podiskutoval som si ja, lebo pani ministerka veľa mi toho nenadiskutovala k zákonu o zdravotnom poistení 580/2004, kde je to rozmenené na drobné. Tak to, že sa budú platiť zdravotné odvody z dohôd, že dohodári, študenti, dôchodcovia si budú platiť zdravotné odvody, o tom sme už v tomto pléne diskutovali. Ľudia, ktorí pracujú, ktorí ťahajú ekonomiku, ktorí dávajú pracovné príležitosti, podnikatelia, tí zlí, ktorí platia dane a odvody - len pre túto vládu sú zjavne zlí -, tak tí už teraz nebudú platiť zdravotné poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu trojnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ale z päťnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Do toho prichádza zodvodnenie dividend. Chcem hneď znovu korektne, pán minister tu nebol pri tejto diskusii o zdravotnom poistení, korektne povedať, že SDKÚ - DS nemá nič proti tomu, aby sme platili zdravotné odvody z dividend. Len mala by byť zachovaná odvodová neutralita. To je ten môj problém s odvodmi z dividend. Aj za vlády Ivety Radičovej sme to zaviedli, mimochodom, za vehementnej kritiky verejnosti. Pán poslanec Hlina mal na to aj pár takých pejoratívnych vyjadrení, ktoré sa vzťahovali aj na nás. Ale nech sa páči.
14 % percent z trojnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve ako maximálny vymeriavací základ pre odvody zo mzdy, 14 % z trojnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve ako maximálny vymeriavací základ pre odvody z dividend - a sme dohodnutí s pánom ministrom. Je pravda, že vláda Ivety Radičovej išla len na 10 %. Čiže ani tam to nebolo celkom presné, čiže je tam ešte priestor ísť na 14 % a sme dohodnutí.
Ale, priatelia, zdravotné odvody z dividend na úrovní 14 % z desaťnásobku priemernej mzdy, to je aká odvodová neutralita? A to ešte čerešnička na torte: ono sa to ešte aj sčítava. Pán minister, musím povedať, že toto už je trochu veľa. To znamená, že človek, ktorý má eseročku s troma kolegami, majú firmu, zamestnáva 5-6 ľudí, všetci traja dostávajú aj platy, to spoločníci tej eseročky. Makajú, jak vedia, a celkom sa im darí. Majú dobré zákazky, platia DPH aj dane, nepodvádzajú, tak ako nás vyzýval k tomu pán minister Kažimír, ale darí sa im napriek tomu, čuduj sa svete, aj by si vyplatili dividendy na konci roka. Tak v tej úplne najhoršej verzii hrozí, že ten dotyčný spoločník, ktorý je zároveň zamestnancom vlastnej eseročky, zaplatí 14 % z pätnásťnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Priatelia, čo za to dostane v slovenskom zdravotníctve?
Viete, povedal som to pani ministerke a chcem sa držať čísel, nechcem veľmi odbáčať, ale aj solidarita by mala mať spodnú hranicu a hornú hranicu. Budem vždy za to, aby vo verejnom zdravotnom poistení bola solidarita. Verejné zdravotné poistenie bolo postavené a vymyslené na solidarite a tá solidarita musí byť zachovaná. Ten, kto má vyšší príjem, platí viac, ten, kto má nižší príjem, platí menej, ten, kto nemá žiadny príjem, štát za neho zaplatí verejné zdravotné poistenie z daní ľudí, teda znovu tých, ktorí majú lepší príjem a platia dane, a užíva ten, kto to potrebuje. Súhlasím, len malo by to mať nejakú mieru.
Priatelia zo SMER-u, ja viem, že tí najbohatší sú tí zlí a bojujete s nimi, len oni aj dávajú prácu, mimochodom, tým, ktorí sú v strednej vrstve alebo v tej nižšej vrstve príjmov, dávajú im aj prácu. Ale uznajte, že 14 % z pätnásťnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve nie je solidarita, ale zlodejina. Viete, čo budú robiť tí podnikatelia? Špekulovať, ako to obísť. To je ten náš problém. A nejdem ich navádzať. Počul som to od pani ministerky zdravotníctva, že im dávate návody. Nie, nie, nie. Žiadne návody im dávať nebudem. Ale viete, zákon by mal byť taký, aby aj ten poistenec cítil, že platím poistné a za to niečo dostanem. Ja poznám slovenské zdravotníctvo veľmi dôverne aj ako lekár, aj ako človek, ktorý sa mu venuje desať rokov. Prepáčte, 14 % z pätnásťnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, za to vám nemáme čo ponúknuť v slovenskom zdravotníctve. Čakanie na kĺb dva roky? Alebo aj štyri v ružinovskej nemocnici? Aký bonus dostanú títo ľudia? Žiadny? Verejné zdravotné poistenie solidarizujú? Toto je solidarita?
Pokračujem ďalej, lebo naozaj chcem sa trošku držať viac čísel. To, čo je podstatné, som chcel povedať, že, priatelia zo SMER-u, zbytočne budete kamuflovať, že za poistencov štátu dávate viac ako vláda Ivety Radičovej, lebo dávate 4,25 %, vláda Ivety Radičovej dávala len 4 %. Nedávala 4 %, dávala 4,16 %, lebo čísla "nelžou" a pravda je taká, že za poistencov štátu zaplatí vláda Slovenskej republiky v kalendárnom roku 2013 o 70 mil. eur menej, ako zaplatila vláda Ivety Radičovej v roku 2012. Chcete to dohnať cez ekonomicky aktívnych takýmto nehoráznym zlodejstvom, o ktorom som pred chvíľočkou rozprával.
Obávam sa, pán minister, a myslím to veľmi úprimne. To nebude fungovať. Tak ako nám nefungovalo - a vysmievali ste sa nám za to, a právom -, keď sme vymysleli zdravotné odvody z prenájmu. Právom ste sa nám vysmievali, lebo to nefungovalo. Keď sme vymysleli, že študenti nad 25 rokov majú platiť a tak ďalej. Museli sme to zrušiť. Obávam sa, že ani toto nebude fungovať, že príjem 220 mil. eur plus, ktorý chcete od ekonomicky aktívnych vybrať v roku 2013 do verejného zdravotného poistenia oproti roku 2012, bude omnoho nižší. Toho sa ja veľmi obávam. Čo je zlá správa pre zdravotníctvo. Vôbec ma to neteší. Niet sa čomu tešiť.
Pán minister, viem, že to ovládate omnoho dokonalejšie ako ja, ja som predsa len lekár, ale určite ste si všimli a preštudovali a poznáte to, čo povedala fiškálna rada k rizikám tohto štátneho rozpočtu, a ja sa budem venovať len tomu jednému číslu, že v zdravotníctve môže objektívne chýbať 100 mil. eur v kalendárnom roku 2013. Môže chýbať aj preto, lebo výber od ekonomicky aktívnych nebude o 220 mil. eur vyšší, ale môže chýbať objektívne aj preto, lebo slovenské zdravotníctvo je charakteristické svojím úžasným plytvaním. Viem, že som nepriateľom všetkých svojich kolegov, keď hovorím o plytvaní v slovenskom zdravotníctve, ale, pán minister financií, máme tu možnosť spolu diskutovať a vážim si to, že ste tu. V slovenskom zdravotníctve sa neuveriteľne plytvá. Naháňate každých desať eur, a to je dobré, že ich naháňate. Prosím, venujte sa viac slovenskému zdravotníctvu a naháňajte riaditeľov štátnych nemocníc, pani ministerku, šéfa štátnej poisťovne a celý ten systém slovenského zdravotníctva, kde sa všetko predražuje a kde je úžasná neefektivita. Preto nám bude chýbať 100 mil. eur.
A hneď začnem tým, čo je aktuálne, čo sme riešili v tejto snemovni v stredu. Zákon o rozsahu a zákon o liekoch. Priatelia, jedna tretina výdavkov z verejného zdravotného poistenia ide na lieky. Zhruba 1,3 mld. eur. Hovorím hrubé čísla, nebudem vás tu zabávať detailami. 1,3 mld. eur, jednu tretinu výdavkov z verejného zdravotného poistenia minieme na lieky. Čo je teda dôležité, je, aby lieky boli čo najlacnejšie.
Preto znovu tu pred pánom ministrom financií chcem povedať, že nerozumiem tomu, milí priatelia zo SMER-u, čo ste tu urobili v stredu? Prečo zdražujete lieky? Keď vás fiškálna rada upozorňuje, že môže chýbať 100 mil. eur v zdravotníctve, vo verejnom zdravotnom poistení objektívne môže chýbať, lebo sa nevyberú, ale aj subjektívne môže chýbať, že jednoducho nebude dosť peňazí na vykrytie toho všetkého, čo sa tvárime, že vieme vykryť. A v tejto chvíli príde pani ministerka zdravotníctva s tým, že cena liekov na Slovensku sa nebude určovať ako druhá najnižšia cena v Európskej únii, ale ako priemer troch najnižších cien. Keby to bolo fiškálne nulové, povedal by som, no dobre, tak nerozumiem síce tomu, prečo vás trápi druhá najnižšia cena v Európskej únii, keď to funguje. Ale prosím. Ale ono to bude v praxi znamenať zdraženie liekov. Pani ministerka tvrdí, zlacnenie, SDKU - DS tvrdí, zdraženie. Okej. Dopadová štúdia ministerstva zdravotníctva, ktorú by skontrolovalo aj ministerstvo financií, myslím, že pán Filko je dobrý odborník a rozumie sa zdravotníctvu, by ma upokojila, veď môžem sa ja mýliť. Ja nehovorím, že všetko viem. (Reakcia ministra.) Toto nebudem, to som nepočul.
Môžem sa aj ja mýliť, nie som ja odborník na všetko. Môžu sa mýliť aj ľudia, ktorí pripravili podklady a ktorí prepočítavali, experti, ktorí sú blízki SDKÚ - DS. Niekedy bol aj pán Filko, ale teraz je už u vás. On tak chodí medzi tými jednotlivými vládami. Ale to je jedno, to nie je dôležité. Teraz to nie je o pánovi Filkovi. Teraz je to o tom, že my sme vypočítali, že z 5 200 kategorizovaných liekov 222 zlacnie, 815 zdražie. Počítali sme podľa októbrových cien. Viete, tretia, druhá najnižšia, priemer troch najnižších, musíte porovnávať krajiny Európskej únie v danom mesiaci, lebo každý mesiac kategorizujeme. A nám vyšlo, že v mesiaci október, ak by sme išli podľa priemeru troch najnižších cien a nie podľa druhej najnižšej ceny, 815 liekov by bolo drahších, znovu v celoročnom premietnutí, ak by sme sa držali októbrových cien, o 92,5 mil. eur.
Odpoveď pani ministerky: "Klamete." Nerád používam takéto silné slová a myslím si, že do úst politikov ani nepatria. Zvlášť, keď nie sú podložené argumentami. Pretože ja som očakával papier pani ministerky, že takto to bude, priatelia. (Rečník drží v rukách hárok papiera.) Papiera niet. Viete, kto mi odpovedal? Farmaceutické firmy. Asociácia farmaceutických firiem hovorí, že nemám pravdu. Veru, veru. Ony chcú starý systém, druhú najnižšiu cenu. Lebo priemer troch zlacnie lieky a ich to strašne, strašne poškodí.
Viete, ako prepáčte, nechcem používať žiadne prirovnania, ale pre mňa v diskusii o šetrení verejných zdrojov na lieky, ktoré vydávame z peňazí občanov, ktorí platia verejné zdravotné poistenie a dane, pretože za poistencov štátu tam platíme z daní občanov, mňa nezaujíma názor farmaceutických firiem! Mňa zaujíma názor tých, ktorí to majú vypočítať - ministerstva financií a ministerstva zdravotníctva. Tak keď farmaceutické firmy budú mať vyšší zisk budúci rok vďaka tomu, že zdražejú lieky, čo myslíte, budú proti tomu? Tak jasné, že použijú všetky možné argumenty, aby presviedčali o tom, že ako je to dobré, ako to bude stabilné, aké inovatívne molekuly prídu na Slovensko, ako je to dôležité, ako zabránime kde-akým nekalým veciam na trhu. A čo od nich očakávate? Že budú proti tomu, že budú mať vyšší zisk? Veď to ako nefunguje, to logicky nefunguje. Kedy je vaše dieťa proti tomu, že mu chcete dať väčšie vreckové? To nemá logiku.
Ale ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo financií sú tu nato, aby chránili verejné zdroje. Pán minister, ministerstvo zdravotníctva to nerobí. (Reakcia ministra.) Ja lieky nepredávam, ja len sem-tam si kúpim Coldrex. (Reakcia ministra.) Ale, pán minister, keď to nestráži ministerstvo zdravotníctva, strážte to vy. Prosím vás o to. Prosím vás, naozaj úprimne vás o to prosím. Nič zlé v tom neviďte.
Lieky je priestor, kde vieme ušetriť. Je priestor, odkiaľ, ak ušetríme vo verejných zdrojoch, dokážeme dať viac na ukončené hospitalizácie, viac na umelé kĺby, viac na šošovky, dokážeme dať viac pre ambulantnú sféru, dokážeme dať viac pre lekárov, sestry a zdravotníkov bez toho, aby sme trápili ministra financií, aby nám dal ďalšie zdroje. To sú vnútorné úspory. Hlavná, prvá najdôležitejšia vnútorná úspora, ktorú vieme robiť, sú lieky.
V tejto chvíli zdražujete? Zaspali na tom ministerstve financií? Čo robí Filko? Nemá prepočítané? Ako prosím, keď chcete mať lepšie vzťahy s farmaceutickými firmami, my keď sme predkladali tento návrh zákona na vláde, tak prišli listy od veľvyslancov, čiže uvedomujem si, že farmaceutické firmy majú obrovskú schopnosť lobovať. Obrovskú schopnosť lobovať! Ale povedzme si teraz, čo je pre nás prioritné? Či chrániť verejné zdroje, či mať kamarátov vo farmaceutických firmách? Vláda Ivety Radičovej mala odvahu ísť na druhú najnižšiu cenu v Európskej únii! A ja som videl ten list a čítal som ho tu, ten list od veľvyslancov, ktorí nás upozorňovali na vážne medzinárodné konzekvencie takéhoto ohrozovania. Napriek tomu do toho išla vláda. Teraz listy chýbajú. Keby to bolo také hrozné, že to ešte zlacnie, čo myslíte, že zabudol už americký veľvyslanec adresu Úradu vlády?
Priatelia, nie je to zodpovedné, čo ste urobili v liekovej politike. Lieky zdražejú pre chorých a dôchodcov. Lieky zdražejú pre pacientov pre verejné zdroje. Budú vyššie doplatky na liekoch. A keď poviete, že chcete robiť sociálnu liekovú politiku, počul som od pani ministerky, že vy idete robiť sociálnu liekovú politiku, to znamená, že chcete nižšie doplatky, to znamená, že z tej vyššej ceny lieku, keď bude pacient doplácať menej, kto zaplatí viac? Verejné zdravotné poistenie. Na úkor platieb pre nemocnice, na úkor platieb pre ambulancie, na úkor lepších platov pre lekárov, sestry a zdravotníkov, na úkor kratších čakacích dôb. Nepustí tá matematika. Bohužiaľ, v zdravotníctve hospodárime s uzavretým koncom. Bolo by dobré, keby ten koniec bol otvorený. Ja ako zdravotník by som sa tešil. Ale, žiaľ, hospodárime s uzavretým koncom.
Toľko teda k liekom. A ak dovolíte, idem na druhý veľký problém, ktorý ohrozuje zdroje vo verejnom zdravotnom poistení, ktorý ohrozuje stabilitu slovenského zdravotníctva a v ktorom sa strácajú, neuveriteľne strácajú finančné prostriedky, vzácne zdroje v zdravotníctve, ktoré nie sú efektívne využité v prospech pacientov, a to sú štátne nemocnice.
Priatelia, predchádzajúca vláda Ivety Radičovej sa pustila do komplikovaného projektu transformácie nemocníc na akciové spoločnosti. Bol to druhý pokus. Dali sme do toho, minuli sme na to ako predchádzajúca vláda trošku viac než 300 mil. eur. Tristo miliónov eur bolo použité na oddlženie štátnych nemocníc, na to, aby boli pripravené na transformáciu na akciové spoločnosti. SMER bol proti. Bol proti v 2005, bol proti v 2011. Dobre, toto je politický stademant strany SMER, tomu sa dá rozumieť. Vy nesúhlasíte s tým, aby štátne nemocnice boli akciové spoločnosti. Podľa mňa nie je dobrý stademant, ale je to vaše rozhodnutie, je to vaša politika. Aké iné riešenie máte pre štátne nemocnice? Aké iné riešenie máte pre neuveriteľne a večne sa zadlžujúce štátne nemocnice? Čo je váš projekt? A na ten sa pýtam od roku 2005 alebo 2006. Čo je váš projekt? Liať tam vzácne zdroje z verejného zdravotného poistenia rýchlejším tempom? Lebo keď sú diery vo vedne na spodku, tak keď lejete vodu, tak je vyššia hladina, ale stále odteká. To je vaše riešenie?!
Áno, predviedol to pán minister Valentovič v roku 2008. Zvýšil platby pre štátne nemocnice o 20, 30, 40 % za ukončené hospitalizácie a znížil platby pre stredné a malé nemocnice, aj pre tie NO-čky, kde ste už mnohí, resp. členovia vašej strany, momentálne v správnych radách. Budete sa s tým trápiť. Ste v správnej rade, máte zodpovednosť. Znížil plat. Vyriešené. Jednoducho prerozdelil. Súkromným malým VÚC-karským, mestským zobral, NO-čkam zobral, pridal štátnym nemocniciam. Čo myslíte, hospodárili vo vyrovnanom rozpočte? A tak hospodárili vo vyrovnanom rozpočte, že ešte ste im potom museli dať návratnú finančnú výpomoc v roku 2009. A po tej návratnej finančnej pomoci, keď pán minister Raši svätosväte sľuboval, že už sa polepšia a že už budú hospodáriť dobre. Myslíte, že hospodárili dobre? Tak tak, že na ich oddlženie na konci roku 2011 sme potrebovali minúť 300 mil. a ešte ani nebolo všetko oddlžené, lebo Mikloš zastavil peniaze v okamihu, keď táto Národná rada zastavila, pardon, keď pán prezident zastavil, ospravedlňujem sa, lebo Národná rada bola až neskôr, keď pán prezident zastavil transformáciu nemocníc po páde vlády. Mikloš zastavil peniaze, lebo povedal, že no tak načo to tam budeme liať? Minulo sa nejakých 310 mil. eur.
A čo myslíte, teraz už, keď už sme ich, tieto peniaze, žiaľ, minuli bez toho, aby bola dokončená transformácia pre pád vlády, myslíte si, že teraz sa nezadlžujú? Len jednu informáciu vám poviem: 20 mil. eur nového dlhu za 6 mesiacov voči Sociálnej poisťovni. Štátne nemocnice. Len Sociálna poisťovňa 20 mil. eur. Čiže celoročne 40 mil. eur nového dlhu len voči Sociálnej poisťovni! Aké je riešenie?
Pán minister, aké je riešenie? Pani ministerky Zvolenskej sa budem na to pýtať, aké je riešenie? Nič. Tvárme sa, že kým to nevybuchne, ako to začína byť v Žiline horúce, tak nejak akože potichu, však s Božou milosťou každý mesiac dobrý, ktorý prežijeme. Aké je riešenie? A to je ďalší problém slovenského zdravotníctva.
V lete urobila nezávislá inštitúcia INEKO, myslím, že INEKO je autorita, ktorú by sme mohli rešpektovať napravo aj naľavo, urobila analýzu tendrov, ktoré sú realizované v štátnych nemocniciach. Výsledkom analýzy týchto tendrov bolo, INEKO to konštatuje, zverejnili to Zdravotnícke noviny, čiže som si to nevytiahol len tak zniekadiaľ, že dva tretiny (reakcia z pléna) všetkých tendrov v štátnych nemocniciach sa predražujú. Že dve tretiny, ďakujem pekne, ach, už idem do Košíc, to už začínať byť cítiť. Dve tretiny všetkých tendrov sú predražené. V dvoch tretinách všetkých tendrov v štátnych nemocniciach, priatelia, sa síce tendruje, ale nesúťaží, lebo sa zúčastňuje len jeden uchádzač. Jeden jediný uchádzač! A INEKO to vyčíslilo. Predraženie odhadujú na 21 %. Ročné šetrenie len v štátnych špitáloch by bolo 36 mil. eur, keby sa súťažilo. Nič nechcem, len nové súťaže. Aspoň dvaja aby boli v tom tendri.
A tu sa znovu musím opýtať, hľadám to v materiáloch, predchádzajúca vláda to začala pripravovať - centrálne verejné obstarávanie. Sem-tam to tak zachytím, že aj súčasná vláda povie, že asi v tých štátnych nemocniciach by na to mali ísť, ale jeden rezort súhlasí, druhý rezort nesúhlasí, jeden to chce, druhý to nechce. No tak, keď štát zriaďuje nemocnice, obrovské množstvo nemocníc, 36 štátnych špitálov máme, nerozumiem tomu, načo je štátu toľkých nemocníc. Ale nejdem tu teraz otvorene nabádať k tomu, aby hlavne do tých menších nemocníc úplne kľudne mohli vstupovať investori, pretože im len pomôžu. Ale dobre. Vy chcete mať štátne zdravotníctvo; 36 štátnych špitálov máme na Slovensku. Prečo pre nich štát centrálne neobstaráva? Preto, lebo každý riaditeľ si radšej chce urobiť svoj vlastný tender s jedným uchádzačom? Je to tak zaujímavejšie? Prečo? Dobre, vy mi teraz poviete, no ale INEKO to robilo za dlhé obdobie. Áno, pozrite si tú štúdiu. Naozaj to je zaujímavé, 2009 porovnávali. Čiže aj za predchádzajúcej vlády to tak prebiehalo. Prebiehalo, ale preto sme to chceli transformovať na akciové spoločnosti, pretože sme chceli zmeniť ten základný postoj k tomuto problému z pozície "malo by sa šetriť" na pozíciu "musíme šetriť". To je ten zázrak. Viete, to je to, čo sa veľmi ťažko vysvetľovalo, lebo kolegovia zo SMER-u, či už v opozícii, alebo v koalícii, na výbore alebo v pléne veľmi radi povedia, že, no ale čo sa zmení? Teraz, keď sa zadlžuje špitál XY, štátna nemocnica XY a vy ju stransformujete na akciovú spoločnosť, no tak bude mať vždy len také normálne príjmy, aké mala predtým, a normálne výdaje a tam je schodok, tak sa bude zadlžovať ďalej ako akciovka, skrachuje a pôjde do konkurzu a ohrozíte dostupnosť zdravotnej starostlivosti. A, viete, to celé bu-bu-bu, čo ste na to už nabalili, veď vy to viete hovoriť lepšie ako ja.
Priatelia, len zabúdate na jeden veľmi dôležitý moment. V okamihu, keď pravidelne oddlžujeme štátne nemocnice, naša vláda z dôvodu, že ich pripravuje na transformáciu, ale v princípe ich oddlží, aby boli na nule. A vaša vláda z dôvodu iných všelijakých, že návratná finančná výpomoc a riaditelia predkladali projekty. Rád by som upozornil pána ministra financií, že riaditelia v 2009, nemocníc, predkladali projekty, že jako sa dostanú do nuly. Mohli by ich teraz vybrať ich nástupcovia, že jak to vlastne mali vypočítané. Len radím v dobrej viere, že keď už teda tie akciovky nechcete, no tak ten direktor niečo načmáral do tých papierov v 2009, že jak to on teda dosiahne, tú nulu, s tým svojím špitálom.
Len, viete, keď riaditeľ štátnej nemocnice vie, že bude oddlžený a bude oddlžovaný aj za vašej vlády, pána ministra financií na to upozorňujem, možno rok 2013 prežijete, ale 2014 bez oddlžovania štátnych nemocníc neprežijete, keď s nimi nič neurobíte, so systémom ich fungovania, neprežijú to. Bohužiaľ, ďalšia zlá správa. A lacné to nebude, nebude to 5,50 ani 30-tisíc eur, ktoré bude potrebné na ich oddlženie. Tak keď nemáte žiadne iné riešenie na ich oddlžovanie, čo im chcete ponúknuť? Aká je vízia pre tieto nemocnice? No a keď má riaditeľ teda víziu, že ich oddlžíte, lebo túto víziu má každý riaditeľ štátneho špitálu, keď sa netransformuje, povedzte mi, prečo by mal šetriť?
Znovu sme pri motivácii. Viete, my zlí pravičiari veríme v motiváciu. Prečo by mal šetriť? Práve naopak. Ten, ktorý šetrí, robí zle. Pretože nič nové nekúpi, nezvýši pohyblivú zložku pre lekárov a sestry, nemajú ho radi, je zlý riaditeľ nemocnice. Ten druhý na to nedáva pozor a na konci ten, ktorý urobí veľký dlh, je oddlžený takisto ako ten, ktorý urobí malý dlh. Čo sa teda viacej vyplatí? No robiť veľký dlh. Pekne tendrovať s jedným účastníkom o 21 % drahšie. Zaujímavé, nie? Či šetriť. A to je to čaro v tej akciovke, že v akciovke pozíciu "mal by som šetriť" zmeníte na "musím šetriť", pretože som člen predstavenstva, člen dozornej rady, generálny riaditeľ, som zainteresovaný na hospodárskom výsledku týchto nemocníc.
Poďte sa pozrieť do Košického kraja. Kolegovia zo SMER-u, ktorí majú väčšinu v zastupiteľstve samosprávneho kraja, v dlhom, v dlhom procese súhlasili s ekonomickým prenájmom štyroch nemocníc pre súkromného investora. Nejdem teraz robiť politiku. Urobili dobre. Urobili dobre, zo začiatku to síce vyzeralo ako nie tak celkom vydarený projekt. Treba povedať, že v závere aj vzhľadom k tej situácii a vzhľadom k tomu, čo sa tam deje dnes, musím povedať, že urobili dobre. A zoberte si jednu nemocnicu, Rožňavu, s ktorou nevedel Košický samosprávny kraj, kým bola príspevková organizácia, urobiť nič, čierna diera. Požičiavali sme im peniaze. Normálne návratnú finančnú výpomoc v malom robil župan Trebuľa, to, čo robil minister Počiatek za prvej Ficovej vlády. Tak sme im poslali 30 mil. Poďakovali, vrátia. Nevrátili. Tak sme im poslali 50 mil., bo už tak bolo, že už vypnú im elektriku, tak sme museli. Dnes vedia byť blízko vyrovnaného rozpočtu v bežnom mesiaci. Ešte to nie je dobré, ale vedia sa k tomu dostať, no lebo pozícia malo by sa sa zmenila na pozíciu musíme. Musíme! (Potlesk.) To je ten veľký a veľmi dôležitý moment pri transformácii nemocní.
Takže, aby som už dlho nehovoril o nemocniciach, mám tu ďalšiu tému. Chcem povedať pánovi ministrovi financií, že okrem toho, aby prostredníctvom inštitútu finančnej politiky dozeral na liekovú politiku a naozaj ho o to prosím, a v dobrom ho prosím, a to nie je proti nikomu, to je o tom, aby sme chránili verejné zdroje, pretože sa naozaj reálne budúci rok budú zdražovať lieky pre chorých a dôchodcov, budú drahšie pre zdravotné poisťovne a, žiaľ, budú viacej doplácať aj pacienti.
Upozornil by som ho aj na problémy v štátnych nemocniciach, ktoré sa mu budú zadlžovať v priebehu celého roku 2013. A treba byť skôr na strane odvážnych riaditeľov, ktorí sa púšťajú do takých vecí, ako sa púšťa pán riaditeľ Volák v Žiline, má moje sympatie. Púšťa sa do odvážnych vecí. Odborári ma už nemajú radi dávno, čiže ja už s odborármi nemám problém. Púšťa sa do odvážnych vecí, lebo robí, čo vie, snaží sa robiť, čo sa len dá v tej nemocnici. Ale obávam sa, že tých 36 štátnych nemocníc sa bude zadlžovať a možno rok 2013 s nejakými košickými gaťafalšmi prežije ministerstvo zdravotníctva, ale v 2014 príde s nevyplatenými faktúrami na ministerstvo financií. Musím to povedať, lebo je to pravda.
Ďalší problém, ktorý je hrozbou v rezorte zdravotníctva v roku 2013, sú platy. Problém, na ktorý musím znovu upozorniť pána ministra. Trošku sa napijem vody. Platy sú veľká téma, na to sa musím napiť. To, čo prežívate teraz, pán minister financií, a vláda Slovenskej republiky s učiteľmi, sme my prežívali na konci roku 2011 s lekármi a sestrami. Sestrami trochu kultivovanejšie, trošku priateľskejšie, predsa len sú to dámy a myslím si, že aj s učiteľmi je to skôr podobné sestrám, trošku kultivovanejšie, trošku šarmantnejšie. S tými lekármi to bola trochu divočina. No veď zažívate to teraz momentálne v malom, pán minister Glváč a pani ministerka Zvolenská, v Žilinskej nemocnici. Zažívate to, viete, čo to je a ako to prebieha. Nie je to nič jednoduché. Ten záver je podobný u učiteľov, ako bol u lekárov a sestier. Vláda aj z dôvodu toho, že vláda Ivety Radičovej mala vtedy už pomerne slabý mandát, skoro žiadny, veď padla, už len dovládla vďaka určitým zmenám, ktoré sme urobili aj v ústave. Veď sa na to pamätáte, ktorí ste tu boli. Ustúpila lekárom, ustúpila sestrám. Vláda Roberta Fica ustúpila učiteľom, to sa zas netvárme, že ste to ustáli, 5 % im dáte. Problém je, že aspoň za nás prestali v tej chvíli štrajkovať, keď sme im sľúbili a dali finančné prostriedky na mzdy. Čo sa týka vašej vlády, oni ešte štrajkujú ďalej. To nie je výčitka, len konštatujem fakty, tak ako sú, a nechcem teraz robiť politiku, o tom budeme diskutovať určite pri iných bodoch. Chcem sa držať rozpočtu a hovoriť o rizikách toho rozpočtu.
Zhrnuté a podčiarknuté, v roku 2012 to vyzeralo následne:
- platy lekárov - zvýšenie k 1. 1. 2012 a k 1. 7. 2012; 44 mil. eur,
- sestry - zvýšenie k 1. 4.; 65 mil. eur.
Treba povedať, musíme byť korektní, a budem korektný, že zdroje, ktoré sa predpokladali na to, že budeme mať k dispozícii v roku 2012, sa neukázali celkom ako pravdivé, pretože z liekovej politiky to ušetrenie sa pohybuje len okolo 40 mil. eur a vyšší príjem do verejného zdravotného poistenia bol len o 34 mil. eur. Celkovo platy aj s odvodmi, tak ako to mali vyčíslené, nakoniec sme to zistili na poslaneckom prieskume v zdravotných poisťovniach na začiatku tohto kalendárneho roku, platy dokopy 2 012 117 mil. eur. Reálne bolo potrebné na to použiť 50 mil. eur rezervu, ktorá bola v štátnom rozpočte, ktorá bola pripravená aj v spolupráci s vtedajšou opozíciou, o tom sme už hovorili.
No, len problém nekončí. Problém nekončí, pretože lekári sa dožadujú tretej etapy zvýšenia miezd v kalendárnom roku 2013. Ministerka zdravotníctva im odkazuje, že nie sú na to peniaze a možno po vytvorení jednej zdravotnej poisťovne sa uvidí. Čiže trošku to tak odohrala. Ten odhad tretej etapy zvýšenia miezd v roku 2013 je, vychádzame z toho, čo boli čísla v 2011, 37 mil. eur, čiže počítajme 40 mil. eur. Vláda na to nemá, vláda povedala, že nevie zvyšovať ďalej platy v zdravotníctve.
No len my máme ešte jeden ešte väčší problém, a to Ústavný súd, ktorý nám pozastavil účinnosť zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek, ktoré peniaze nedostali, resp. Generálna prokuratúra s Ústavným súdom by mali slúžiť v tejto krajine k ochrane, k právnej istote, k právnej ochrane. Žiaľ, tieto dve inštitúcie v tomto prípade, ja som o tom viackrát hovoril, spôsobili skôr právnu neistotu. To je veľmi dôležité povedať a podčiarknuť. Spôsobili právnu neistotu. Lebo vžite sa teraz do situácie sestry, ktorá dostala v máji vyšší plat presne podľa toho, čo je schválené v zákone. Má ho stále. Druhá sestrička nedostala v máji vyšší plat, pretože zamestnávateľ jej rozdelil úväzok na zdravotnú starostlivosť a administratívnu silu. Plat jej zostal. Teda tá časť týkajúca sa zdravotníctva stúpla, ale tá časť týkajúca sa administratívy je nižšia, čiže zhrnuté a podčiarknuté: nula. Tretia sestrička dostala plat a hneď po tom, ako Ústavný súd pozastavil účinnosť, riaditeľ povedal, počkáme, ako to dopadne, a vrátili sa na bývalý plat. A štvrtá sestrička nedostala vôbec nič. Je ďalej sestra na 100 % a riaditeľ povedal, že uzavrieme s vami gentlemen agreement, že vám potom naraz všetko vyplatíme až na jeseň, lebo ešte nám prišla platba od poisťovne. A sestričky sú dobré duše. Povedali, no tak dobre, ale potom dostaneme koncom roka. Jasné, že dostanete, môžte sa spoľahnúť. Nedostali, lebo medzitým prišiel Ústavný súd.
Toto je právna istota v tomto štáte?! Za to minister financií nemôže, ale takýto štát žijeme. Toto je Slovensko dnešných dní. Určite o tom s láskou budem rozprávať pri odvolávaní pána ministra spravodlivosti, lebo to stojí naozaj za analýzu, právnu analýzu, dokonca už aj psychoanalýzu, ale ako som už spomínal, som neurochirurg, nie psychiater, a kolegu Chabana tu nemáme.
Čiže zhrnuté a podčiarknuté: 50 mil. eur rezervy táto ctená snemovňa poslala od 1. júla do verejného zdravotného poistenia, aby cez poisťovne išli vyššie platby pre nemocnice a ambulancie, aby tie vykryli vyššie platy lekárov a sestier. Bodka. 50 mil. odišlo, došlo do poisťovní. Z poisťovní do jedného eurocenta odišli do nemocníc, ambulancií. Len neodišli na platy. Čiže vláda Roberta Fica prilepšila nemocniciam vďaka rezerve vlády Ivety Radičovej. Len platy sestry nedostali. Hrozba. Tu tiká bomba. Ďalšia bomba, jak rozhodne Ústavný súd? Rozhodne, že zákon je neplatný? Je zlý? Treba ho zrušiť do 6 mesiacov? To máme dať do súladu s ústavou, že akože sranda?! Čo myslíte? Čo urobia v tej chvíli sestry? Budú sa dožadovať vyšších miezd. A majú pravdu. O to viac, že vláda Ivety Radičovej na to dala do rezervy peniaze aj v spolupráci so SMER-om. Teraz mi nejde vôbec o politiku, teraz mi ide o fakty. Hovorím, čo nás ohrozuje v roku 2013. A toto nás ohrozuje. To je tikajúca bomba!
Vážený pán minister financií, upozorňujem vás na to, mirnix-dirnix idete dať viacej za lieky a tu vám tiká bomba s platmi lekárov, ktorí budú chcieť tretiu etapu zvýšenia, a budú ju chcieť, a vidím, že naberajú slinu v Žilinskej nemocnici, a hrozia vám tu sestry, ktoré sú nevyriešené. O iných zdravotníckych pracovníkov, na ktorých sme aj my zabudli, to je hanba, ale zabudli sme na nich, priznávam sa, kľudne ma môžte za to pranierovať. Zabudli sme. O nich už ani nehovorím, aj oni budú chcieť vyššie platy. Čiže platy sú ďalšou hrozbou, ktorá ohrozuje slovenské zdravotníctvo v budúcom roku.
Pozerám na hodinky, pozerám na jednu zdravotnú poisťovňu, pokračujem ďalej. (Zasmiatie sa v sále.)
Priatelia, hovoril som o hrozbách, hovoril som o tom, čo reálne ohrozuje slovenské zdravotníctvo na budúci rok. Viem, že budúci rok podľa toho harmonogramu, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky, príde do parlamentu transformačný zákon. Ako ho mám správne nazvať? Vyvlastňovací zákon, znárodňovací zákon? Príde, skrátka, do parlamentu zákon, podľa ktorého budete chcieť vytvoriť jednu zdravotnú poisťovňu. Áno, pán minister financií mi teraz môže povedať, že toto si odložte na budúcoročný štátny rozpočet, ja ale musím reálne povedať, že myslieť na to musíme v priebehu celého roku 2013 o to viac, že v priebehu celého roku 2013 o tom budeme diskutovať, že vláda sa rozhodla vytvoriť jednu zdravotnú poisťovňu.
Moja prvá otázka je, keď sa opýtam zdravotníkov, zdravotníckych odborníkov strany SMER, tak dostanem väčšinou odpoveď tú politickú, že teda ako pre zdravie a tak, a, viete, že pre ľudí my všetko a nech to stojí, čo to stojí, bude jedna zdravotná poisťovňa. Ale ja sa naozaj chcem opýtať pána ministra financií, ktorému som povedal hlavné hrozby, ktoré ohrozujú stabilitu štátneho rozpočtu v časti zdravotníctvo, či si naozaj trúfa pripravovať budúcoročný štátny rozpočet tak, aby mal 400-500 mil. eur na vyplatenie a odoslanie na účty na Cypre a v Holandsku.
Priatelia, kolegovia zo SMER-u, vážený pán minister financií, to nemôžte myslieť vážne v tejto ťažkej chvíli! Naozaj chcete zo Štátnej pokladnice previesť peniaze finančným skupinám a zahraničným investorom za vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne?! (Výkrik v sále: "To je hanba!") Chcete pripravovať 400-500 mil. v priebehu roka, lebo pán minister to bude musieť pripravovať, v polroku začína pripravovať rozpočet na budúci kalendárny rok. A tento rok to musí začať počítať, to nebude počítať budúci rok. Pardon, myslím rok 2014, to bude počítať v roku 2013. Musí to začať pripravovať.
Čiže v roku 2013 príde zákon o vyvlastnení súkromných zdravotných poisťovní do Národnej rady, keď bude schválený, čo teda pri tejto hlasovacej mašinérii, ktorú máte k dispozícii, nemám veľké pochybnosti, že bude schválený. Pán minister môže začať pripravovať peniaze. Na to, aby v roku 2014 vyplatil súkromným spoločnostiam, zahraničným investorom, finančným skupinám stámilióny z verejných zdrojov. A keď tu budem, čítam, že "Robo Fico, kúp SPP", vy nakupujte, vy robíte teraz ako taký opačný pohyb v slovenskej ekonomike, ale to je úplne jedno. Keď aj mi na to niekto odpovie zo strany SMER, že, viete, ale my sa chystáme predať niektoré štátne akcie v niektorých podnikoch a z tohto vyplatiť súkromných investorov, aj tak to považujem, dámy a páni, prepytujem za výraz, za blbosť. Keď chcete predávať akcie a dokončiť privatizáciu, proti ktorej od začiatku brojíte, a dokončiť privatizáciu, ktorá je niečo ako zisk v zdravotníctve, pre mantru, politickú mantru socialistického SMER-u, tak tie peniaze aspoň využite zmysluplne v slovenskom zdravotníctve, využite to na to, aby slovenské zdravotníctvo fungovalo lepšie. Tých 400-500 mil. eur by znamenalo, že také projekty, aké sa teraz realizovali v rámci Operačného programu Zdravotníctvo, podarilo sa modernizovať 15 všeobecných nemocníc a priemerná hodnota jedného projektu, teda priemerne sa z eurofondov minulo na realizáciu jedného projektu 14 mil. eur, priemer, väčšie projekty menšie projekty, 14 mil. eur, minulo sa 205 mil. eur na modernizáciu 15 nemocníc a všade niečo pekné pribudlo. V Košiciach centrálny príjem buduje sa, v Prešove internistický pavilón, pekné veci, potrebujeme pokračovať ďalej, veď to je radosť, že pekné veci pribúdajú v slovenskom zdravotníctve pre pacientov, veď to je vynikajúce. Z tých 400 alebo 500 mil., ktoré chcete minúť, by sa dalo modernizovať všetkých 30 alebo 35 štátnych nemocníc, ktorých zriaďovateľom je ministerstvo zdravotníctva. Nie je to lepšia investícia? Nie je to lepšia investícia? A to ešte verím, že budeme mať znovu Operačný program Zdravotníctvo aj v ďalšom plánovacom období Európskej únie, ja v to verím, som optimista.
Idem k dôvodom, prečo jedna zdravotná poisťovňa. Teda prvý argument viem, že na tom veľmi intenzívne pracoval aj expert ministerstva financií Inštitút finančnej politiky. Prvý argument je, že teda zdravotný na Slovensku sa nezlepšuje celkom tak dobre, ako by sme očakávali, že by sa mal zlepšovať. Prvý argument. A hneď na to je aj nejaké číslo, použili analýzu OECD. Podľa tejto analýzy medzi prvých päť krajín na svete, kde je najnižšia úmrtnosť spôsobená, poviem to po slovensky a jednoducho, spôsobená nie celkom dobre fungujúcim systémom zdravotníctva, medzi prvých päť krajín, ktoré sú v týchto číslach najlepšie, čiže dokážu najlepšie sa postarať o pacientov, a táto úmrtnosť, ktorá je spôsobená zle fungujúcim systémom, je najnižšia, sú štyri také, kde je jedna zdravotná poisťovňa. Bingo! Dobrý argument! Napísali to finančáci do správy. Tak toto je killing argument.
Problém je, že akosi nedočítali do konca tohto zoznamu, lebo keby ste dočítali do konca, zistili by ste, že aj posledných päť krajín, kde je pre zmenu najhoršia úmrtnosť v dôsledku zle fungujúceho systému v zdravotníctve, štyri z nich sú také, kde je jedna zdravotná poisťovňa.
Efektivita, druhý argument. Slovenské zdravotníctvo je neefektívne, konštatuje, a používajú tam aj nejaké čísla o tom, že až dve tretiny zdrojov dokonca podľa tejto štúdie sa míňajú v dôsledku neefektivity v slovenskom zdravotníctve. O tom čísle by sa dalo polemizovať, ale teraz to nie je dôležité. Áno, o tom som už hovoril, slovenské zdravotníctvo je neefektívne, strašne sa tam plytvá. Vidíme to len v tých predražených tendroch, o tom nemusíme diskutovať, ani sa presviedčať, o tom čísle sa môžme sporiť.
No len, priatelia, čím zlepší jedna zdravotná poisťovňa efektivitu? Čím zlepší to, aby sa obstarávalo lacnejšie? Čím zlepší to, aby boli spravodlivé úhradové mechanizmy? Čím zlepší to, aby sa platilo len za kvalitnú zdravotnú starostlivosť? Čím to zlepší? Ničím! Ničím.
Čiže argumenty, ktoré našli odborníci ministerstva financií a ministerstva zdravotníctva, sú odpoveďou na problém, ktorý s tým nesúvisí. Čiže, viete, to je, logika to pozná, to je, keď vám poviem, že dneska rečním v Národnej rade, dnes mám možnosť diskutovať s pánom ministrom financií, dnes idem vlakom do Košíc, zajtra bude v Košiciach pršať. To posledné tam nepatrí, ale keďže ste počúvali, zdá sa vám to celkom logické, čo rozprávam, že? Jedno s druhým súvisí. Nesúvisí!
Pozrite sa, ak by jedna zdravotná poisťovňa, a chcem viesť odbornú diskusiu s pánom ministrom, politika je jasná, pán premiér Fico to povedal, čo tu jaké odborné argumenty, jedna zdravotná poisťovňa bude a basta! Tak ale ja sa predsa len stále budem uchádzať o to, aby sme skúsili trošku aj odborne rozprávať o tomto probléme, preto sa budem snažiť argumentovať, že ak by model jednej zdravotnej poisťovne riešil problém zdravotníctva, tak by celá Európska únia mala jednu zdravotnú poisťovňu. Myslíte si, že Nemci by nešli na jednu zdravotnú poisťovňu? Myslíte si, že Francúzi by nešli na jednu zdravotnú poisťovňu? Myslíte, že Holanďania by nešli na jednu zdravotnú poisťovňu?
Nie, priatelia, vývoj zdravotného poistenia v Európe má nejakú genézu. Máme dva základné modely fungovania zdravotného poistenia.
Anglosaský alebo, ak chcete, britsko-škandinávsky, kde existuje Národná zdravotná služba vo Veľkej Británii, hovorme o britskom modeli, môžme hovoriť o švédskom, bol som aj vo Švédsku, aj v Taliansku majú jednu zdravotnú poisťovňu, aj v Španielsku, ktorá funguje tak, že v podstate neexistujú zdravotné odvody, v podstate to veľmi ani nie je poisťovňa, pretože prostredníctvom nejakej agentúry Národnej zdravotnej služby sa platí za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v nemocniciach, v ambulanciách. Má to tradíciu, Briti to chvália, a dokonca sa chválili ešte pri otvorení olympiády, keď sa pamätáte, s Národnou zdravotnou službou. Má to aj svoje úskalia. Budem o nich hovoriť.
A potom máte model, ktorý máme aj na Slovensku, ktorý je klasický Bismarckov model z konca 19. storočia verejného zdravotného poistenia prostredníctvom zdravotných poisťovní. Neviem, či viete, minule sa mi toto číslo dostalo do rúk, Uhorsko, ktorého súčasťou bolo na konci 19. storočia aj Slovensko, bolo treťou krajinou na svete, ktorá zaviedla verejné zdravotné poistenie, ktoré bolo pluralitné. Prvé bolo Nemecko, druhé bolo Rakúsko a tretie bolo Uhorsko. My máme takú tradíciu pluralitného verejného zdravotného poistenia. A v tejto chvíli príde vláda Roberta Fica, ktorá to zrejme v tom neobyčajne veľkom chvate zabudla zapísať do svojho programu, v ktorom sľubovala istotu, a nie pre všetkých, a ktorá to asi v tom chvate, ja viem, keď sa píše programové vyhlásenie vlády, že toho je veľa, zabudla to zapísať aj do programového vyhlásenia vlády, že chce znárodňovať zdravotné poistenie, tak príde s projektom jednej zdravotnej poisťovne. Rozumiete. 120-ročná tradícia verejného zdravotného poistenia, ktorú prerušili len komunisti, keď Gottwald znárodnil dôchodkovské sporenia a znárodnil zdravotné poistenie, táto tradícia je zrazu skončená a model, ktorý tu existuje 120 rokov, vymeníme za anglosaský. Prečo? Prečo? Pre tie dva smiešne argumenty, ktoré s tým nesúvisia? A to už veľmi dobre vie aj ministerstvo financií, lebo vieme, jak intenzívne teraz momentálne prepočítavajú argumenty, ktoré by ukázali odôvodnenosť a podstatnosť a dôležitosť minutia stoviek miliónov eur na vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne. (Rečník sa obzerá vôkol seba.)
Pán predsedajúci, ale už ma všetci opustili, ja už sa tu bojím. (Reakcia spravodajcu.) Ďakujem pekne, ďakujem, že ste prišli, lebo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Chvíľočku. Napite sa vody. Ja poprosím aj pána navrhovateľa, aby sa vrátil do sály.

Novotný, Viliam, poslanec NR SR
Pán minister určite príde, lebo teraz budem hovoriť o stovkách miliónov eur, takže pokračujem ďalej. (Reakcia z pléna.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Novotný, Viliam, poslanec NR SR
Hovorím vraj už dlho, môžem sa ešte aj ústne vlastne prihlásiť do rozpravy, teraz ma to napadlo, že by som vám dokončil tú jednu zdravotnú poisťovňu, lebo to stojí za vypočutie a za diskusiu o jednej zdravotnej poisťovni. Ale asi to aj urobím, aby som aj kolegovi Zajacovi umožnil vystúpiť, lebo veľmi sa chystá, a myslím si, že by to bolo odo mňa kolegiálne a férové. Takže dobre, ale už len krátko, dobre, to dokončím.
Takže k jednej zdravotnej poisťovni. Povedal som, že tie dva odborné argumenty nie sú pravdivé a nesúvisia s vytvorením jednej zdravotnej poisťovne a hovoril som o tom, že máme zaužitý, vžitý model viacerých zdravotných poisťovní a plurality vo verejnom zdravotnom poistení.
Nejdem teraz rozprávať o tom, čo je podľa mňa ďalší logický krok po vytvorení jednej zdravotnej poisťovne. Ale budem vám rozprávať o číslach, sľúbil som čísla, prejdem k číslam.
Viete, čo je dôvodom, dámy a páni, toho, že vláda chce vyriešiť po svojom a tak trošku po socialisticky viac zdravotných poisťovní? Pani ministerka mi minule povedala v diskusnej relácii, že to nie je pravda, o tom nemám ani hovoriť, ale pravda je to, že vláda chce takýmto spôsobom vyriešiť zisk zdravotných poisťovní. Ďalšia pevná mantra v ideológii socialistického SMER-u. Zisk vo verejnom zdravotnom poistení je nemorálny, hovorí SMER, zisk do zdravotníctva nepatrí! Zisk farmaceutických firiem tam patrí, zisk súkromných poskytovateľov tam patrí, zisk lekární tam patrí, zisk distribúčiek, s ktorým majú mnohí kolegovia v našej Národnej rade skúsenosti osobné, tiež tam patrí. Čiže všetci môžu byť ziskoví, len to verejné zdravotné poistenie, tá poisťovňa má fungovať ako charitatívna organizácia. Zisk je niečo zlé, mantra SMER-u!
Neobyčajne kostrbato sa to snažila riešiť prvá Ficova vláda. Pán minister Valentovič prichádzal s rôznymi veľmi inšpiratívnymi a kreatívnymi nápadmi, napríklad prepoistiť všetkých štátnych poistencov z moci "úřední" do štátnej zdravotnej poisťovne. Potom prišiel s projektom, že predsa len jedna zdravotná poisťovňa. Potom zistili, že to nepôjde, prvá Ficova vláda sa poihrávala s možnosťou jednej zdravotnej poisťovne, potom prišli s tým, že to bude veľmi komplikované, takže vlastne len spoja Všeobecnú zdravotnú so Spoločnou zdravotnou a vytvoria tak, začiatok veľký, štátnu monopolnú poisťovňu, lebo načo dve štátne poisťovne. No a potom prišla perla: zákaz zisku.
Napísaná tak falošne a tak nešikovne, že aj Ústavný súd, ktorý teda nie je veľkým fanúšikom pravicových riešení a pravicových politických strán, ešte aj Ústavný súd povedal, že je to protiústavné. V materiáli o vytvorení jednej zdravotnej poisťovne sa dočítate, a teda určite, keď nerozumiete súvislostiam, vás to musí aj rozhorčiť spravodlivo, sa dočítate, že tie zlé súkromné zdravotné poisťovne, minister financií je tu, tie zlé, strašne zlé súkromné zdravotné poisťovne, si predstavte, že mali súhrnný zisk za celej existencie možnosti mať zisk, teda od roku 2006, súhrnný zisk 558,6 mil. eur. A viete, to je jednoduchá prešmyčka 560 mil. eur tie zlé súkromné poisťovne vytiahli z rezortu zdravotníctva. SMER to vie ďalej predávať, túto mantru. Predstavte si, keby to išlo do rezortu zdravotníctva, všetko by bolo vyriešené. Je to falošné, je to neúprimné! A každý, ktorý len trošičku rozumieme tomu, ako funguje zisk zdravotných poisťovní a o čom je toto číslo, vie, že ešte ani toto číslo nie je pravdivé.
Dámy a páni, vážený pán minister financií, viem, že máte veľa starostí, ale prosím, skúste sa naozaj úprimne pozrieť, akýže to vlastne mali zisk súkromné zdravotné poisťovne od svojho vzniku. Akýže to zisk vyrobili prevádzkovaním verejného zdravotného poistenia? A zistíte, že za 6 rokov bol zisk súkromných zdravotných poisťovní 106 mil. eur, nie 560 mil. eur, ale 106 mil. eur. Viete prečo? Lebo Úrad pre dohľad v roku 2008, rád by som dodal, že v roku 2008 za vlády Roberta Fica, kedy bol šéfom Úradu pre dohľad pán Demovič, čiže žiaden zlý pravičiar, ale statočný člen strany SMER, Úrad pre dohľad upravil v roku 2008 hospodársky výsledok Dôvery o 470 mil. eur. Vysvetlím prečo. Čiže Dôvera v roku 2008 končila s hospodárskym výsledkom plus 16 mil. a následne o niečo menej ako 470 mil. bol upravený jej hospodársky výsledok na 485 mil. eur. Viete prečo? Lebo Dôvera sa spojila s Apollom a goodwill Apolla, hodnota Apolla bola ohodnotená na 470 mil. eur. Operácia fiškálneho charakteru.
Pán minister, ak mi na to ešte povie, že predstavenstvo ale následne súhlasilo s tým, aby viac ako 400 mil. eur bolo uznanie zo záväzkov voči akcionárom Dôvery, tak ja sa naozaj, nechcem ísť do impertinentných pripomienok, ja len tíško poznamenám, že v tom čase bola členkou predstavenstva Dôvery pani ministerka Zvolenská, keď to podpisovali akcionárom. Čiže tejto téme sa radšej nevenujme, venujme sa tomu, koľko zisku urobili z verejného zdravotného poistenia súkromné zdravotné poisťovne. A ja hovorím, že je to 106 mil. eur.
No a teraz viete, dá sa aj s týmto číslom narábať. 100 mil. eur zlé súkromné zdravotné poisťovne vytiahli z rezortu, už nie 560, už to nie je také impozantné, ale pre SMER ešte stále dobrá argumentácia. Priatelia, ale prečo hovoríme len o súkromných zdravotných poisťovniach a prečo nehovoríme o Všeobecnej zdravotnej poisťovni? Veď verejné zdravotné poistenie je jeden systém! Teraz o ňom diskutujeme pri štátnom rozpočte. A, priatelia, keď v tej chvíli vám prezradím, že v tom čase urobila Všeobecná zdravotná poisťovňa za 6 rokov stratu mínus 137,1 mil. eur, tak zistíme, že verejné zdravotné poistenie je na Slovensku stratové. Zlé číslo, toto do toho nechcem pliesť, poviem, pán minister financií.
Dobre, poďme sa ináč o tom rozprávať. Koľko z tých 106 mil. eur odišlo z verejného zdravotného poistenia na súkromné účty? Koľko? Skoro všetko sa vrátilo, dámy a páni, do zdravotníctva. Keď si pozriete hospodárske výsledky v jednotlivých rokoch, zistíte, že taká poisťovňa ako Union mala roky za sebou stratu a potom 1-2 roky zisk. Môžem vás tu zabávať číslami donekonečna. To mi akože chcete povedať, že keď niekto prevádzkuje firmu, kde prvý rok má stratu 1 000 eur, druhý rok má stratu 2 000 eur, tretí rok má zisk 3 000 eur, tak vy mu poviete, že tých 3 000 eur by mohol vrátiť štátu, lebo je to od neho nemorálne?! A tú stratu mu nechcete hradiť? Náhodou to netreba spočítať, že to, čo vkladali akcionári do tej poisťovne, keď bola v strate, z vlastných peňazí, z vlastných investícií, si potom vlastne prostredníctvom toho zisku len vyrovnajú? A to je celá pravda o verejnom zdravotnom poistení. Toto, čo tu šírite, vážení kolegovia zo SMER-u, o 560 miliónoch zisku, ktoré zlé súkromné zdravotné poisťovne vytiahli, je hlúposť, je nepravda, je to falošný argument. A ani 106 mil. eur nevytiahli z rezortu a neodniesli preč zo Slovenska, pretože väčšinou tým kryli stratu z predchádzajúcich rokov alebo to vrátili späť do zdravotníctva, aby boli konkurencieschopní.
Ono by sa o tom dalo diskutovať aj ďalej. Viete, Všeobecná zdravotná mínus 137 mil. Mám tu ešte pripravené aj čísla, aby sme si porovnali aj to, že kým viedli Všeobecnú zdravotnú poisťovňu manažéri, ktorých tam nominovala či už Dzurindova, alebo Radičovej vláda, tak poisťovňa hospodárila vo vyrovnanom rozpočte alebo v zisku. Keď to viedli, žiaľ, nominanti strany SMER, bola v strate. Znovu vás nechcem zabávať toľkými číslami, ale je to fakt. Neveríte? Čítajte! Zoberte výsledky Úradu pre dohľad. Viedol ho Gajdoš, Demovič, teraz Pažinková. Sú objektívne čísla, žiaden Novotný to nevypočítal. Vyberte si tie údaje a pozrite si to, v ktorých rokoch bola strata vo Všeobecnej zdravotnej a v ktorých bola Všeobecná vo vyrovnanom rozpočte alebo v zisku.
No len, viete, ten váš projekt je v tomto aj až smiešny, keby to nebolo smutné, čo tu idete urobiť, za stovky miliónov eur vyplatiť súkromných investorov a zahraničné firmy a finančné skupiny z peňazí občanov. Až by to bolo smiešne, lebo, viete, váš model je taký, že na ulici máte tri pekárne, jedna je v strate, dve sú v zisku. No tak tie dve ziskové znárodnite, aby všetci klienti museli chodiť len do tej stratovej. Lebo čo keď sa im potom začne lepšie dariť, budú predávať viacej chleba. A čo keby naopak ste to skúsili, že by verejné zdravotné poistenie robili tí, čo to vedia robiť a sú v zisku, a nie tí, čo večne robia stratu? Čo tak taká úvaha? Vy mi poviete na to, že no, lebo Všeobecná má zlých poistencov, lebo je zlý model prerozdeľovania. A PCG, ktoré ste schválili, vážení kolegovia poslanci zo SMER-u? Ktorý je ináč jeden veľmi dobrý model, veď som ho aj chválil v júni tohto roku. Odstraňuje nerovnosti. Predchádzajúca vláda ho pripravovala, vy ste ho len schválili. Lebo snáď teda nepredpokladáte, že pán poslanec Raši, ktorý predkladal tento návrh zákona, ho po nociach vypočítal doma, ten systém PCG, hej. To ako, viete, keď poviete o politikovi, že doma vypočítal systém PCG, tak tiež by som povedal, že počítal ho veľmi dlho, mesiace ho počítal Úrad pre dohľad.
To znamená, idete na to zle. V okamihu, keď vytvoríte jednu zdravotnú poisťovňu, žiaden zisk nebude. Nič do systému nevrátite, bude len strata. Strata, tak ako bola strata vždy, keď zdravotnú poisťovňu viedli manažéri zo SMER-u. Pozrite si čísla Úradu pre dohľad, nejdem vás zabávať čítaním ďalších čísel.
Na záver mi dovoľte povedať len toľko: slovenské zdravotníctvo má veľa problémov. Každá vláda sa nimi borí a bude sa boriť aj vláda Roberta Fica a držím jej palce. Len, viete, musíme byť pravdiví v tom zdravotníctve, musíme si pomenovať problémy a musíme tieto problémy riešiť. Problém slovenského zdravotníctva, rizikom slovenského zdravotníctva je večné sa zadlžovanie štátnych nemocníc. Problémom slovenského zdravotníctva je neefektivita a plytvanie. Problémom slovenského zdravotníctva je, že zdravotníci chcú lepšie platy a tlačia na lepšie platy. Problémom slovenského zdravotníctva je, že dávame veľa peňazí do liekovej politiky a, žiaľ, zákon, ktorý ste schválili, kolegovia zo SMER-u, v stredu, zdraží lieky pre chorých a dôchodcov. Problémom slovenského zdravotníctva je, že jak ste zrušili meranie kvality, odvtedy sa kvalita v tejto krajine nemeria v nemocniciach, a tak vlastne nevieme, či platíme za kvalitnú, alebo nekvalitnú zdravotnú starostlivosť. Snažíme sa zaplatiť z verejného zdravotného poistenia všetko všetkým a reálne vieme, že to všetko všetkým zaplatiť nevieme. Nedá sa to zaplatiť, lebo hospodárime s uzavretým koncom. A požiadavky ľudí, keď majú nárok na všetko a všetci, sú neuzavretý koniec, nedá sa to ekonomicky ufinancovať.
Preto je dôležité stanoviť, čo je to štandardná starostlivosť, čo je zákonný nárok na zdravotnú starostlivosť, čo je tá zdravotná starostlivosť, na ktorú majú všetci nárok z verejného zdravotného poistenia, a dôsledne to kontrolovať, túto zdravotnú starostlivosť. Musí každý dostať, v Kráľovskom Chlmci tak, ako v ružinovskej nemocnici, v rovnakej porovnateľnej kvalite a štandarde. Lebo ak to nedostane, potom ako to funguje? Poistenec v Kráľovskom Chlmci je menejcenný ako bratislavský?!
Toto sú problémy slovenského zdravotníctva.
Chcem vás uistiť, že jedna zdravotná poisťovňa nič nevyrieši. Nerieši žiaden z týchto problémov, práve naopak. V systémoch, kde je viac zdravotných poisťovní, je väčšia spokojnosť ľudí s verejných zdravotným poistením. V systémoch, kde je jedna zdravotná poisťovňa, je menšia spokojnosť ľudí s verejným zdravotným poistením a so zdravotníctvom. Ukazuje to štúdia švédskej nezávislej inštitúcie tzv. European Health Consumer Index, ktorú pravidelne uverejňujú. Slovensko, mimochodom, v porovnaní 34 krajín, čo sa týka spokojnosti občanov s verejným zdravotným poistením a vôbec fungovaním systému verejného zdravotníctva, skončilo na slušnom 16. mieste, čiže až tak tragické to zas nie je s našim zdravotníctvom. Faktom ale je, že na 1. mieste opakovane skončilo Holandsko, kde je viac zdravotných poisťovní, sú akciové spoločnosti a dosahujú zisk. Na poslednom mieste, väčšinou na posledných miestach, sa umiestňuje Bulharsko, kde je jedna zdravotná poisťovňa a zisk nedosahuje.
Dámy a páni, záverom chcem povedať len toľko, že mohli by sme sa radšej učiť od holandských šampiónov, ktorí to vedia robiť v zdravotníctve, ako od našich bulharských kolegov. Takže minule som počul na jednej konferencii v Prahe vystúpenie šéfa pacientskej organizácie Bulharska, ktorý hovorí, že, žiaľ, systém funguje jednej zdravotnej poisťovne tak, že čo si nezaplatíte v keši, nemáte. A myslím, že tu by to určite nechcela socialistická vláda SMER-u na Slovensku dotiahnuť.
Držím palce pánovi ministrovi a ospravedlňujem sa, ak som hovoril možno dlho, ale takáto možnosť diskutovať sa nenaskytne každý deň, a predovšetkým by som mu chcel dať ešte raz do pozornosti skutočnosť, že stabilita rozpočtu pre zdravotníctvo bude ohrozená týmito faktormi, o ktorých som dneska hovoril.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán poslanec Uhliarik, za to, čo ste hovorili o tej prudkej zmene, aj za to, že ste zacitovali z listu, ktorý napísala Slovenská lekárnická komora, lebo ono naozaj, ja sa som sa snažil na to upozorniť vo svojom vystúpení, ale, myslím si, že je miesto to možno aj viackrát zopakovať, to, čoho sme boli svedkami 20. novembra, je prekvapivý jav, pretože dovtedy bolo pomerne jasné, že teda ministerstvo zdravotníctva zaujalo také stanovisko, aké ste vy prečítali. Je, skrátka, proti tomu, aby boli poskytované v lekárňach akékoľvek zľavy, lebo, skrátka, lekáreň je zdravotnícke zariadenie a chcú posilniť zdravotnícky charakter lekárňam. Tam, skrátka, zľavy nepatria. Odborné argumenty, ktorými to ministerstvo podložilo v dôvodovej správe, sú veľmi riedke a sú podľa mňa zavádzajúce.
A zrušením vernostného systému sa vôbec nerieši to, čo by chcelo ministerstvo posilniť a riešiť. Ale tomu sa dá rozumieť, ministerstvo zdravotníctva je proti zľavám v lekárňach. No ale to, čo v súčasnosti ministerstvo zdravotníctva prostredníctvom poslancov strany SMER navrhlo na výbore, je nielenže mačka vo vreci, ale až priame popretie toho, čo ministerstvo do 20. novembra tvrdilo, skrátka, zľavy do lekárne nepatria. A 20. novembra prišlo ministerstvo s tým, že ale vlastne ten lekárnik by mohol dať 50 % zľavy z doplatku, keď tak uzná za vhodné.
Rozdiel medzi tými oboma systémami je ešte aj v tom, že kým vernostný systém ponúkal tieto zľavy za transparentných podmienok, ktoré sa dali kontrolovať, a reálne už ušetril finančné prostriedky, to, čo momentálne je v spoločnej správe zákona o rozsahu, je mačka vo vreci, na čo doplatia v konečnom dôsledku pacienti.

Ďakujem pekne.
K pánovi poslancovi Uhliarikovi len toľko, že áno, tie čísla sú tvrdé. Tvrdé dáta jednoznačne hovoria o tom, že po zavedení vernostného systému žiadna spotreba nestúpla. A ministerstvo zdravotníctva jednoducho nemá pravdu, keď to hovorí, pretože to nie je podložené žiadnymi dátami. Naozaj, je taký čas, treba položiť na stôl čísla. Ak sú čísla, niet o čom diskutovať. A tie čísla sú práve opak, ako tvrdí ministerstvo zdravotníctva v dôvodovej správe.
Čo sa týka pána poslanca Hraška, takisto mu veľmi pekne ďakujem za jeho reakciu. Súhlasím, naozaj, lekáreň je zdravotnícke zariadenie. Lieky, je to tovar, tovar špeciálneho určenia, ktorí sa kupuje a predáva, z ktorého sa vyplácajú marže. Na ich vývoji zarábajú farmaceutické firmy. A zdravotnícky pracovník lekárne, lekárnik, musí byť odborne erudovaný na to, aby vedel poskytnúť správnu zdravotnícku lekárnickú radu, aby vedel správne vykonávať zdravotnícku lekárnickú prax, o tom niet žiadnych pochybností. Ale nesúvisí to s tým, či bude mať väčší alebo menší zisk z výdaja liekov predpísaných na recept alebo voľnopredajných liekov. A mám taký pocit, že ministerstvo zdravotníctva po 20. novembri akosi priznalo, že zľavy do lekárne patria. A teraz by bolo fér diskutovať o tom, ako to má fungovať, aby to bolo transparentné, aby to bolo skontrolovateľné, aby to nepredražilo lieky, aby pacienti vedeli, na akú zľavu to vlastne majú nárok, a aby to nevyvolalo nekalú súťaž medzi lekárňami. A obávam sa, že dnes fungujúci systém zliav je omnoho lepší ako mačka vo vreci, čo navrhuje ministerstvo zdravotníctva. Ďakujem.