Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení, vážené dámy, vážení páni, kolegovia, ktorí ste ešte zotrvali do tejto pokročilej dnešnej hodiny rokovania, chcem sa poďakovať svojim kolegom, ktorí uvádzali predchádzajúci zákon, že mi teda umožnili ešte dneska uviesť novelu zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
O čom je táto novela zákona? Rád by som upozornil na problém. Na problém, ktorý rezonuje v našej spoločnosti a možno si ho ani veľmi neuvedomujeme. A tiež som si ho uvedomil, priznám sa, až ako som to videl v jednej nemenovanej televízii, ktorej nebudem robiť reklamu. Problém, ktorý tu je a je neriešený. Viem, že som opozičný politik, a viem, že nemám možno veľkú šancu byť úspešný s týmto návrhom zákona, ale na druhej strane si myslím, že upozorňujem na problém, o ktorom treba diskutovať a budem sa snažiť naňho upozorňovať, keď nebudem úspešný, znovu, opakovane, aby sme riešili niečo, čo veľmi nadnesene pomenujem, niečo, čo by som nazval modrým z neba pre tých, ktorí si to zaslúžia.
Takže dovoľte mi uviesť novelu zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dámy a páni, naším dlhodobým cieľom, odhliadnuc od nášho politického trička, by malo byť budovať spravodlivý sociálny systém. Spravodlivý sociálny systém je taký, ktorý pomáha ľuďom, ktorí to naozaj potrebujú a nevedia si pomôcť sami, a ktorý podporuje aktivitu ľudí.
Jedným z dlhodobých nedostatkov nášho sociálneho systému je, že ľudia, ktorí celý život pracovali a poctivo vychovávali svoje deti a starali sa o výchovu svojich detí, chodili do práce, platili dane a odvody a nie vlastným zavinením sa ocitnú v núdzi, napríklad v dôsledku ťažkého úrazu, v dôsledku zákernej choroby, v dôsledku smrti životného partnera, často ostávajú na hranici prežitia. Najhoršie sú na tom, ako som už aj hovoril, práve pracujúce rodiny s deťmi. S nezaopatrenými, školopovinnými deťmi, v ktorých rodičia pracovali a roky prispievali do sociálnych fondov, platili si nemocenské, sociálne, dôchodkové poistenie. A jeden alebo obaja z dôvodu, ako som už spomínal, choroby, úrazu či úmrtia stratia príjem z pracovnej činnosti. Viete si predstaviť, že sociálna situácia v takejto rodine sa prudko zhorší, ale zo strany štátu, zo strany sociálneho systému, ktorý by mal byť spravodlivý, takáto rodina nedostane skoro žiadnu pomoc. A tak sa príjem jedného alebo oboch rodičov, a teda celej rodiny, keď sú tam nezaopatrené deti, zníži iba na sociálnu dávku, na ktorú si ale rodičia sami počas rokov práce prispievali. Čiže jediným príjmom rodiny okrem detských prídavkov je materské, nemocenské alebo dôchodok. Teda dávka zo sociálnych fondov, ktorú ale nedáva sociálny systém, ale na ktorú si vypracovali títo ľudia dlhoročnou prácou, tým, že chodili roky do práce a platili odvody.
A teraz budem trošku taký citový, iste sa pamätáte na príbeh Janky z Modrého z neba. Rezonovalo to, rezonovalo to v celej spoločnosti, rezonovalo to aj v médiách, keď ty nepozeráš túto reláciu a ten príbeh, myslím si, že bol veľmi silný, až tak silný, že predseda vlády sa rozhodol ho riešiť. Riešil ho ale nesystémovo, dotáciou z rezervy predsedu vlády. Ja to nekritizujem, len konštatujem, že to riešil nesystémovo. Dotáciou z rezervy predsedu vlády. A vtedy pán premiér povedal, že bude hľadať systémové riešenie. A ja teraz ponúkam jedno také systémové riešenie, ktoré by mohlo riešiť príbeh rodiny Janky z Modrého z neba.
Kto videl včera túto reláciu Modré z neba, tak videl veľmi podobný príbeh. Aj pre nich by bol dobrý tento zákon. Bola tam rodina, kde sa matka dlhodobo lieči na psychiatrii, otec po ťažkom úraze, po ťažkej autonehode a dve nezaopatrené školopovinné deti. Viete si predstaviť, keď predtým obaja rodičia pracovali, teraz sú vlastne obaja chorí, ako prudko sa zhoršila sociálna situácia v tejto rodine a ich jediný príjem sú vlastne peniaze zo sociálnych fondov, do ktorých si ale aj oni sami platili. Sú to ich peniaze, oni si platili túto poistku, ale žiadnu inú pomoc od štátu nedostanú.
Preto teda prichádzame so systémovým riešením v takýchto ťažkých sociálnych situáciách, ktoré sa ale bude týkať len pracujúcich rodín s deťmi. Mám za to, že pracujúca rodina s deťmi by od štátu v takejto situácii mala dostať aspoň také sociálne zabezpečenie, aké dostávajú sociálne neprispôsobiví občania, ktorí nikdy v živote nepracovali, nikdy neplatili do sociálnych fondov, ale napriek tomu sociálnu pomoc od štátu dostávajú. Ale pracujúca rodina s deťmi, ktorá sa nie vlastným zavinením dostane do takejto situácie v dôsledku úmrtia životného partnera, ťažkej choroby, úrazu, takúto pomoc od štátu nedostane. Čiže nechcem nič, len spravodlivosť, preto hovorím o modrom z neba aj pre tých, ktorí si to zaslúžia.
Poslanecký návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, o ktorom teraz rokujeme, navrhuje plný súbeh dávok zo systému sociálneho poistenia s dávkou v hmotnej núdzi. Čo to znamená, plný súbeh dávky zo systému sociálneho poistenia s dávkou v hmotnej núdzi? Znamená to, že dávky zo sociálneho poistenia ako materské, nemocenské a dôchodok, na ktoré rodičovi s nezaopatrenými deťmi vznikol nárok na základe odpracovaných rokov a výšky príspevkov do sociálneho systému, by sa pri posudzovaní dávky v hmotnej núdzi nezapočítavali. Predsa tieto peniaze si on vyrobil vlastnou prácou! Nezapočítavali by sme ho pri výpočte dávky v hmotnej núdzi. Navrhovaná zmena sa tak bude týkať len rodín, kde aspoň jeden z rodičov pracoval, no na základe nepredvídateľných okolností prišla rodina o tento zdroj príjmu a v súčasnosti si ho nevie zabezpečiť inak. Nárok na dávku v hmotnej núdzi tak získajú rodičia detí, ktorí sú v súčasnosti odkázaní len na dávku zo systému sociálneho poistenia, na ktorú získali nárok vďaka tomu, že pracovali.
Ako by to mohlo fungovať v praxi? Budem veľmi konkrétny. Tak navrhuje sa, aby sa pre potreby určenia dávky v hmotnej núdzi, ako som už spomínal, neposudzovala celá výška materského ako príjem, pretože materské, na to má nárok tá žena vďaka tomu, že pracovala a odvádzala, platila odvody. Aj v súčasnosti sa nezapočítava 25 % materského pri výpočte nároku na dávku v hmotnej núdzi. Navrhujeme, aby sa nezapočítavalo 100 % materského. Navrhujem, aby sa pre potreby určenia dávky v hmotnej núdzi pracujúcich rodičov s nezaopatrenými deťmi neposudzovala celková výška starobného, predčasného starobného, invalidného, sociálneho, sirotského, vdovského alebo vdoveckého dôchodku alebo nemocenského, t. j. dávok zo sociálneho poistenia, na ktoré posudzovanému rodičovi s nezaopatrenými deťmi vznikol nárok na základe odpracovaných rokov a výšky príspevkov.
Ako by to vyzeralo v peniazoch? Budem veľmi konkrétny, aby ste si to vedeli predstaviť. Sprísnenie podmienok čerpania materského v ostatnom čase už zabezpečuje, že ju čerpajú len pracujúci rodičia v skutočne odpracovanej výške. Teda idem na konkrétny prípad. Pre ženu pracujúcu za mzdu blízku minimálnej mzde, teda okolo 350 eur, čo je u nás na východe, žiaľ, celkom bežná mzda ženy, ktorá pracuje, tak materské dnes predstavuje 227 eur. Čiže žena, ktorá pracuje za mzdu blízku minimálnej mzde zhruba okolo 350 eur, ide na materskú, čerpá materské vo výške 227 eur. Ak táto matka sama vychováva deti a materské predstavuje jej jediný zdroj príjmu, mohla by po schválení tohto návrhu zákona, ktorý predkladám, mohla by získať dávku v hmotnej núdzi až do výšky 150 eur. Čiže k týmto svojim 300, pardon, 227 eurám ďalších 150 eur. V prípade, že by sa jej podarilo zdokladovať výdavky spojené s bývaním, tak by to mohlo byť až 239 eur.
Iný príklad. Rodina s deťmi, kde jeden z rodičov musel prestať pracovať, lebo sa dlhodobo lieči na vážne ochorenie, a rodina nemá iný zdroj príjmu. Takejto rodine by táto zmena mohla priniesť až 192 eur, v prípade, že by vedeli zdokladovať výdavky spojené s bývaním, až 281 eur. Dostal som správnu otázku, keď som o tom už diskutoval na tlačových besedách aj s odbornou verejnosťou, dostal som veľa mailov, že teda či stanovíme nejaký strop. Koľko starobného dôchodku sa nemá započítavať? Či je nejaká horná hranica? Má to byť 500 eur? Priemerná mzda? Priemerný dôchodok? Priznám sa, v tomto návrhu zákona som to nestanovil. Nestanovil som to, lebo si hovorím, držím sa zatiaľ filozofie, sociálna dávka, ktorú dostáva zo sociálnych fondov sú peniaze, na ktorú si ten človek rokmi práce a výškou svojich odvodov zarobil. Sú to jeho peniaze. On roky platil nemocenské, sociálne, dôchodkové poistenie. Na základe odpracovaných rokov a na základe odvedených príspevkov má nárok na nejaký príspevok, na nejakú dávku zo sociálnych fondov. Prečo ju nejakým spôsobom limitovať? Predsa, ak sa takto prudko zmení, nie vlastným zavinením, situácia v pracujúcej rodine s deťmi, ten pokles životnej úrovne je obrovský. Ten prepad je obrovský, keď miesto dvoch miezd zrazu má jeden nejaký dôchodok a druhý nemocenské, alebo ostanú len na jednom nemocenskom. Čiže ten prepad je obrovský. Ale som pripravený na túto diskusiu v druhom čítaní, ak podporíte tento návrh zákona.
Je to na mieste diskutovať, či vieme stanoviť niekde strop a či ho vôbec treba stanovovať. O to viac, že mal som ešte jeden problém s týmto návrhom zákona. Stanoviť vplyv návrhu na rozpočet verejnej správy. Je úplne jasné, že bude mierne negatívny. Je úplne jasné, že vzniknú nové rodiny, ktoré budú mať nárok na dávku v hmotnej núdzi. Správna otázka ministerstva financií znie, že koľko rodín a koľko? A ja na to neviem odpovedať. Na to totižto nevie odpovedať nikto v tejto chvíli. My presne nevieme, koľko je takých rodín ako Janka z Modrého z neba, alebo takej rodiny, ako bola včera, kde je mamka liečená na psychiatrii a otec je po ťažkej autonehode. Nevieme. Dneska o nich nevieme. Dneska oni dostávajú dávku zo sociálnych fondov, na ktorú si sami vyrobili, ale nikto ich neeviduje. Čiže nevieme reálne odhadnúť, koľko je týchto rodín a aká bude reálna potreba. To si uvedomujem a túto pripomienku ministerstva financií akceptujem. Ale uznajte, že neviem si, vedel by som tam hodiť nejaké číslo, ale nebolo by to úprimné. Preto úprimne hovorím, že kráčame momentálne po úplne nevychodenom chodníku, o ktorom, myslím, ešte ani nikto nehovoril. Treba ale povedať, že, veľmi čestne, že uvedomujem si, že tento návrh zákona má mierne negatívny dopad na verejné zdroje.
Ale na druhej strane chcem povedať, že aj na tejto schôdzi predkladám niekoľko zákonov spolu s mojím kolegom pánom poslancom Kaníkom. Predpokladám, že zajtra o nich budeme diskutovať, ktoré sa držia toho istého pravidla, s ktorým som dnes začal svoje vystúpenie, že spravodlivý sociálny systém je taký, ktorý pomáha tým, ktorí to naozaj potrebujú, a ktorý motivuje pracovať. Predkladáme množstvo takých zákonov, ktoré zvyšujú adresnosť sociálneho systému a vyplácanie dávok podmieňujú aktivitou, a sme o tom presvedčení a tam to aj kvantifikujeme, že tieto návrhy by mali viesť k šetreniu zdrojov v sociálnych fondoch. A myslím si, že keď sa nám podarí adresnosťou sociálneho systému a podmienením vyplácania dávok aj pre sociálne neprispôsobivé skupiny obyvateľstva, ktoré veľmi sa do tej práce nehrnú, ušetriť určité zdroje, tak tieto zdroje by sme mali použiť pre ľudí, ktorí celý život pracovali, platili dane a odvody, poctivo vychovávajú deti, majú nezaopatrené, školopovinné deti a dnes od štátu nedostanú skoro žiadnu pomoc, keď sa nie vlastným zavinením dostanú do núdzovej situácie. Preto hovorím, že tento zákon je trochu o systémovom riešení Modrého z neba pre tých, ktorí si to naozaj zaslúžia.
Dámy a páni, rád by som vás poprosil o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. A aj ďakujem pekne za rečníkov, ktorí na mňa reagovali faktickou poznámkou.
Mám len dve veľmi krátke možno ešte doplnenia.
Tá moja prvá veta by mala znieť asi tak, že je to dobré riešenie. A dôkazom toho, že je to dobré riešenie, je, že vyhovuje aj najsilnejšej politickej strane v parlamente. Keď rušila mnohé z ustanovení, ktoré sme schvaľovali za predchádzajúcej vlády v Národnej rade v zdravotníctve, tak toto ponechala a funguje to ďalej. Čiže myslím si, že je to niečo, čo nevadí ani kolegom zo strany SMER. Práve, naopak, považujú toto riešenie za prijateľné a dobré. Teraz ide len o to, že ho rozšírme na ďalšie skupiny, tak ako pomenovala pani poslankyňa Mezenská tie skupiny, že naozaj tu existujú, alebo tak ako ich pán navrhovateľ napísal v dôvodovej správe. To je moja prvá poznámka.
Druhá poznámka je, že to, čo chýba na Slovensku, je poriadok, aby sme vedeli, na čo máme nárok za to, že platíme zdravotné poistenie. Túto úlohu sme nestihli urobiť v predchádzajúcom skrátenom funkčnom období a zjavne sa do toho nechystá ani súčasná vláda, ale táto úloha nás, dámy a páni, v zdravotníctve čaká. Čaká nás úloha, aby ľudia, ktorí platia mnohokrát obrovské zdravotné poistenie, pretože majú vysoký príjem, vedeli, na čo majú nárok za tieto peniaze, a vedeli na čo treba a koľko doplácať, ale to nás znovu nezbavuje zodpovednosti ani za to, že úlohou zdravotníctva je chrániť ľudí pred katastrofickými nákladmi a predovšetkým chrániť tých najslabších pred katastrofickými nákladmi, lebo zdravotníctvo vždy bude mať tento sociálny rozmer. O tom je limit spoluúčasti. A preto si myslím, že tento návrh je dobrý a treba ho podporiť koniec koncov tak, ako povedali predrečníci, ktorí na mňa reagovali faktickou poznámkou. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, dnes budeme rokovať o poslaneckom návrhu zákona, ktorý je, myslím, zaujímavý. A je takým logickým pokračovaním procesu, ktorý začal niekedy v roku 2010 a pokračoval potom jednou aj druhou novelizáciou predmetných zdravotníckych návrhov zákona.
Prečo ho považujem za zaujímavý a potrebný zákon, prečo to opatrenie, ktoré sa pán navrhovateľ teraz snaží rozšíriť na širší okruh osôb, považujem za správny návrh. Jednak hneď na úvod si treba povedať, čo je cieľom zdravotníctva. Málokedy o tom hovoríme, lebo väčšinou potom diskutujeme o konkrétnych ustanoveniach, ale možno niekedy pre zopakovanie to je potrebné povedať. Cieľom zdravotníctva je zlepšovať zdravotný stav ľudí, zvyšovať spokojnosť ľudí s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, nielen pacientov, ale aj zdravotníkov a, čo je najdôležitejšie, ochrániť ľudí pred vysokými doplatkami a poplatkami v zdravotníctve. Preto máme poistný systém, preto je poistný systém vo vyspelej Európe, aby chránil ľudí pred katastrofickými nákladmi, ktoré by vznikli, ak by ochoreli a nemali poistku. Faktom ale je, že trendom, ktorý zachytávame na Slovensku v ostatných rokoch, je také plazivé a nenápadné zvyšovanie doplatkov a poplatkov v zdravotníctve. Pri diskusii o zdravotníckych vládnych návrhoch zákona som už na tejto schôdzi o tom hovoril. Odhad hovorí, že zhruba jedna pätina všetkých peňazí, ktoré reálne minieme v jednom kalendárnom roku v zdravotníctve, pochádza z hotovostných platieb pacientov. To je strašne veľa peňazí, 20-percentná spoluúčasť je tu aj na vyspelú Európu v porovnaní s krajinami vyspelej Európy veľmi vysoká spoluúčasť.
V roku 2010 som pochodil množstvo polikliník a nemocníc ešte pred voľbami v roku 2010 a urobil som si taký zaujímavý prieskum. Pýtal som sa ľudí, čo ich najviac trápi v zdravotníctve. Nesklamem vás, naozaj na prvom mieste boli doplatky a poplatky, drahé lieky a vysoké doplatky za ne, ale aj nezrozumiteľné poplatky u lekára, ktorým nerozumejú pacienti, prečo ich platia. U jedného lekára platia za infúziu tri eurá, u druhého lekára neplatia nič a u iného lekára o chodbu nižšie platia desať eur. Nebola na to odpoveď. Samozrejme, riešení je mnoho. A nejdem vás teraz v túto pokročilú, už skoro večernú hodinu zabávať týmito riešeniami, chcem len povedať, že my sme vtedy aj do nášho programu SDKÚ – DS v roku 2010 navrhli jedno riešenie. Veľmi jednoducho sa volalo „desať eur a ani o cent viac“. To bolo riešenie, cieľom ktorého bolo určiť určitý limit spoluúčasti. To znamená určiť, koľko môžu ľudia doplácať v hotovosti a čo by už nemalo byť tolerované zo strany zdravotníckeho systému a čo by malo tým pacientom byť už následne refundované. Samozrejme, vtedy sme uvažovali o všetkých doplatkoch a všetkých poplatkoch v celom rezorte zdravotníctva, pričom znovu mám množstvo technických nuáns, ak by sme to chceli takto realizovať, lebo to prvé, čo by bolo dôležité, by sme si mali povedať, že za čo vlastne ľudia tie poplatky u lekára platia, lebo dnes sa tvárime, že oni tam vlastne neplatia. Tam oni neplatia, ale vlastne platia.
Čiže prvá vec, čo by sme mali urobiť, je naozaj zadefinovať, čo je rozsah zdravotnej starostlivosti plne hradenej z verejného zdravotného poistenia, na čo majú ľudia nárok z verejného zdravotného poistenia a čo sú poplatky a doplatky, ktoré je možné v zdravotníctve pri čerpaní zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia vyberať od pacientov. A na to je potom možné stanoviť nejaký limit pre určité skupiny nízkopríjmových ľudí alebo sociálne ohrozených ľudí. Takže o tom bolo to riešenie „desať eur a ani o cent viac“ z roku 2010“. Ja som veľmi rád, že sa nám ho podarilo posunúť do programového vyhlásenia vlády Ivety Radičovej, kde sa toto riešenie už objavilo, teda že uvažuje vláda o tom, že počas štvorročného funkčného obdobia zrealizuje limit na spoluúčasť, aj keď už to bolo trošku v oklieštenejšej forme. Týkalo sa to len doplatkov za lieky predpísané na recept.
Ako už navrhovateľ tohto zákona pán poslanec Uhliarik o tom hovoril , k riešeniu realizácie limitu na spoluúčasť došlo veľmi rýchlo. Ministerstvo zdravotníctva, ktoré viedol pán poslanec, v tom čase predložilo najskôr novelu zákona o rozsahu čiže novelu zákona č. 577/2004 Z. z., ktorá zaviedla limit na spoluúčasť, ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2011. Následne potom pri schvaľovaní nových liekových zákonov bol schválený zákon o rozsahu úhrady liekov, ktorý tiež predkladalo ministerstvo zdravotníctva, ktoré vtedy viedol pán poslanec Uhliarik. A tento návrh zákona prevzal zo zákona o rozsahu kapitolu o limite spoluúčasti, ktorú zároveň trochu rozšíril, čiže ten limit spoluúčasti na doplatkoch za lieky trochu rozšíril. Ako to v praxi funguje? Prvá poznámka, funguje to dobre, druhá poznámka, neboli s tým žiadne aplikačné problémy, tretia poznámka, týka sa to zdravotne ťažko postihnutých a dôchodcov, ktorí majú kvartálne, teda za štvrťrok určitý limit spoluúčasti na doplatkoch za lieky. V prípade dôchodcov je to 45 eur za kvartál, za tri mesiace, v prípade zdravotne ťažko postihnutých je to 30 eur za kvartál, teda za tri mesiace, s tým, že dôchodca alebo zdravotne ťažko postihnutý človek s tým nemá vôbec žiadne problémy, nemusí si nič merať a ukladať, pretože, samozrejme, pre kontrolu by si mal odložil bločky z lekárne, ale to je len pre kontrolu, nenastal tu vôbec žiaden problém zatiaľ, že by zdravotné poisťovne nesplnili to, čo splniť majú. Zdravotná poisťovňa, skrátka, vie, aké lieky sú predpísané pre jej poistenca. Vie na základe kategorizácie, aké sú výšky doplatkov, čiže presne vie spočítať, koľko vyčerpal daný pacient za tri mesiace liekov, koľko to stálo zdravotnú poisťovňu a následne koľko doplácal pacient. To vieme úplne presne. Zdravotná poisťovňa to vie veľmi presne vyčísliť. A ten limit spoluúčasti funguje tak, že sa počíta nie doplatok aktuálne predpísaného lieku, ale doplatok lieku s najnižším doplatkom s rovnakou účinnou látkou, čiže počíta sa doplatok u najlacnejšieho generika. Úplne jednoducho to poviem. Funguje to dobre.
To, že pán poslanec Uhliarik dnes prichádza s rozšírením limitu spoluúčasti, považujem za správny a rozumný krok. Je to, hovorím to teraz kolegom zo strany SMER – sociálna demokracia, veľmi sociálny návrh zákona, ktorý naozaj pomôže ľuďom, ktorí sú nízkopríjmoví. Ja ich nebudem menovať, pán navrhovateľ vymenoval všetky tie kategórie. Naozaj je to pomoc tým, ktorí užívajú veľa liekov, ktorí sú chronicky chorí a ktorí majú nízky príjem. Pre tých je rozšírenie limitu spoluúčasti na ďalšie kategórie veľmi dobrá správa. Automaticky každý kvartál, keď to zdravotná poisťovňa spočíta, vráti im tie peniažky buď na účet, alebo poštovou poukážkou veľmi elegantným spôsobom.
Áno, bude to mať dopad, to musíme férovo priznať. Mimochodom, aby ste mali predstavu, nemám ešte úplne posledné čísla Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale za rok fungovania limitu na spoluúčasť na doplatky za lieky sa vďaka tomuto limitu vrátilo zhruba 2,5 milióna eur poistencom, 2,5 milióna eur zdravotne ťažko postihnutým a dôchodcom, nízkopríjmovým skupinám a každý kvartál sa to týkalo približne 30 tisíc pacientov, aby ste mali predstavu, ten odhad tejto novely zákona hovorí o tom, že ročne by to malo stáť 4,6 milióna eur, čiže skoro dvojnásobok toho, čo teraz vracajú zdravotné poisťovne. No ale uisťujem vás, že niečo cez 2 milióny eur nárast ročne zas nie je úplne nič voči tomu, že poradca, ktorý bude radiť pri vytváraní jednej zdravotnej poisťovne, si naúčtuje za to 3,4 milióna eur. Takže tu zjavne vidíte, o čo ide v zdravotníctve. Myslím si, že omnoho efektívnejšie je vrátiť niečo cez ďalšie 2 milióny eur pacientom, nízkopríjmovým ľuďom, ktorí sú chronicky chorí a užívajú veľa liekov, ako to dávať nejakému poradcovi, ktorý pripraví znovu nejaký pofidérny projekt jednej zdravotnej poisťovni, ktorý, sa veľmi obávam, skončí na arbitráži.
Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, považujem tento poslanecký návrh zákona za dobrý návrh zákona. Ja zaň budem hlasovať. A rád by som vás poprosil, aby ste tak urobili aj vy. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán navrhovateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spravodajskú informáciu v prvom čítaní. Uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky som bol určený za spravodajcu k predmetnému poslaneckému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 460/2012 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dovoľte mi teda, aby som ako určený spravodajca výboru podal nasledujúcu informáciu.
Predmetný poslanecký návrh zákona spĺňa všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách Národnej rady Slovenskej republiky.
Na základe dôvodovej správy návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná.
Na základe predloženého návrhu zákona predložený návrh nebude mať dopad na rozpočet verejnej správy.
Na základe oprávnení, ktoré mi z rokovacieho poriadku vyplývajú ako spravodajcovi, odporučím po rozprave prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.
Na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 463 budem odporúčať, aby predložený návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo v termíne do 30 dní a výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor v termíne do 32 dní.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne pánovi podpredsedovi Národnej rady za to, že vystúpil, a za to, že veľmi pekne odhalil a pomenoval, že pri takomto závažnom zákone tu nie je vicepremiér pre veľké investície. Na čo je ten vicepremiér pre veľké investície? Keď sa tu schvaľuje v prvom čítaní návrh zákona, ktorý má pomáhať veľkým investíciám, jeho sa to netýka. Myslím, že pán podpredseda Figeľ odhalil skutočný spôsob marketingu strany SMER. A dnes tu už o tom hovoril aj pán poslanec Zajac. Áno, tak to presne prebieha, keď je to nepríjemné, tak to predkladajú poslanci potichu, aby si s tým nemuseli špiniť ruky páni ministri, nedajbože, sám on veľký premiér Robert Fico. Tak si všimnite len na tejto schôdzi Národnej rady, keď chcel SMER pripraviť kladivo na zdravotníkov v Trestnom zákone, vyslali chudáka Valockého. Podal na výbore pre zdravotníctvo pozmeňujúci návrh. Borec sa tváril, že no tak keď je tu taký návrh, tak čo on už v s tým v podstate má, veď tých občanov vlastne chránime. Pani ministerka Zvolenská sem ani neprišla. Rozumiete, je tu kladivo na zdravotníkov, ministra zdravotníctva sa to vlastne netýka. Teraz tu máme rovnaký zákon, pripravujeme veľké investície. Keď niekto preinvestuje 100 mil. eur alebo niekto so svojou stavbou v budúcnosti zamestná 300 ľudí, tak to už je veľká investícia, netreba už investovať ani do výroby, výskumu a vývoja a vicepremiér pre veľké investície tu nie je. Teraz vyslali chudáka Kondróta s týmto zákonom. Prejde, pochvália ho, neprejde, nevadí, veď vláda s tým nič nemá, veď ona nebráni iniciatíve poslancov. Jožka Valockého napadlo vyrobiť kladivo na zdravotníkov, Kondrót ide vyvlastňovať pre veľké stavby a vlastne vláda s tým nič nemá. To je taká iniciatíva.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kuffa má pravdu. Skladali sme sľub, nie prisahali sme na ústavu, to som sa nechal uniesť, ale skladali sme sľub, milí kolegovia, že budeme si ctiť ústavu a budeme si ctiť to, čo je napísané v tej ústave, nielen tú peknú hnedú knižku, ale aj ten obsah, ktorý je tam. A tam je napísané, že budeme si ctiť a budeme chrániť aj majetkové práva ľudí. Táto novela zákona výrazným spôsobom rozviaže ruky vláde Slovenskej republiky, rozviaže ruky strane SMER, aby mohla za verejný záujem prehlásiť každú väčšiu stavbu alebo každú veľkú stavbu. A to si treba, prosím, uvedomiť.
Ďakujem veľmi pekne za reakcie pánovi poslancovi Feckovi a Simonovi. A teraz to veľmi jednoducho vysvetlím, zabudol som na to vo svojom vystúpení. Samospráva bude o posudzovaní verejného záujmu a o posudzovaní veľkej investície z celého procesu vylúčená. Milí kolegovia starostovia a primátori, milí poslanci obecných a mestských zastupiteľstiev, vás sa nikto nebude pýtať, či toto je veľká investícia vo verejnom záujme. Vláda tak rozhodne a bude. Takže si, prosím, predstavte to, že vo vašej obci alebo vo vašom meste máte vedľa mesta oddychovú zónu s lesoparkom, kde vláda rozhodne, že bude stáť vápenka alebo gumáreň, vás sa na to nikto neopýta, alebo ešte niečo horšie, továreň bude za kopcom, ale presne vo vašej oddychovej zóne postavia čističku pre túto továreň. Nebude to investícia, tak ako to povedal pán poslanec Fecko, ktorá spĺňa parametre zákona, ale logisticky s tým súvisí, veď vápenka ju potrebuje alebo gumáreň ju potrebuje. A vás sa na to nikto neopýta. „Milý pán primátor Ftáčnik, budete mať ropovod cez Bratislavu, milý pán primátor Raši, bude sa ťažiť urán na Jahodnej.“ A vás sa na to nikto nebude pýtať.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán navrhovateľ, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, prerokovávame rozsahom veľmi skromný, ale obsahom nesmierne dôležitý zákon. Môj predrečník v rozprave pán poslanec Hlina to, myslím, zdôraznil. A súhlasím s ním, že pán navrhovateľ trochu banalizuje túto novelu, keď hovorí, že vlastne sa nič nedeje, to je taká malá úprava, veď na čo je taká hystéria v tejto snemovni.
Tento zákon sa prerokúva aj veľmi zaujímavo, keďže stále sa preruší rozprava, tak ako keby sa strácala tá základná myšlienka tej rozpravy, tá základná niť, ktorú sa pokúsim ako posledný prihlásený v rozprave zdôrazniť.
Začali sme rokovať o tomto návrhu zákona pred dvoma týždňami v piatok. To niežeby bola taká dlhá rozprava, ale toľkokrát sme prerušili túto rozpravu. A tak sa možno aj poslucháčom tá téma akoby tak usedela. „Veď už netreba o tom toľko hovoriť, veď načo?“ Treba o tom, dámy a páni, hovoriť a bude o tom treba veľa hovoriť zrejme aj v druhom čítaní, lebo predpokladám, že poslušná masa poslancov strany SMER odmáva v prvom čítaní čokoľvek, čo je tu predložené. Ale bude o tom treba hovoriť naozaj veľmi dôsledne aj v druhom čítaní, keď sa tam tento návrh zákona dostane, lebo aj keď je, ako som už povedal, rozsahom veľmi skromný, obsahom je nesmierne závažný.
Predkladatelia navrhujú ustanoviť významnou investíciou stavbu, na ktorú sa použijú finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie tejto stavby vo výške 100 miliónov eur investičných nákladov a viac. Predkladatelia navrhujú ustanoviť významnou investíciou stavbu, ktorá je národohospodársky významná a ktorej realizáciou alebo uskutočnením sa vytvorí najmenej 300 nových pracovných miest, a, pozor, o tom budem možno hovoriť častejšie, vláda Slovenskej republiky povie, že táto stavba je vo verejnom záujme. Dokonca významnou investíciou podľa predloženého návrhu zákona bude aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať podnik, ktorý nespĺňa tieto podmienky, ktoré som pred chvíľou vymenoval, ale uskutočnenie takejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí. A znovu vláda povie, že je vo verejnom záujme.
Toľko veľmi krátko popis toho, o čom je predkladaná novela zákona.
Touto novelou naozaj vyvstáva množstvo otáznikov a sú s ňou spojené veľmi vážne obavy.
Ja neberiem právo kolegom poslancom použiť to, čo im umožňuje rokovací poriadok, a predkladať návrhy zákonov, ale v tejto krajine, v Európe, v západnej civilizácii, v civilizovanom svete existujú témy, ktoré sú veľmi citlivé. A tu kolegovia poslanci otvorili veľmi citlivú tému, a to tému vlastníckych práv. Je to veľmi citlivá téma. Myslím si, že by si zaslúžila riadny legislatívny postup. Myslím si, že by si zaslúžila, aby to bol vládny návrh zákona, aby sa páni ministri, ktorým ide o to, aby tento návrh zákona bol schválený, neskrývali za troch „statočných“ poslancov strany SMER, ktorí dostali domácu úlohu predložiť takýto paškvil na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Myslím, si, že táto citlivá téma si zaslúži, aby, ak ich chce obmedzovať vláda Slovenskej republiky, s nimi vláda prišla ako s vládnym návrhom zákona.
Panie poslankyne, páni poslanci, ľudské práva občanov sú naozaj veľmi citlivou témou. Garantuje ich Ústava Slovenskej republiky, tá Ústava Slovenskej republiky, dámy a páni, na ktorú sme všetci tu v tejto snemovni prisahali. Ústava Slovenskej republiky nie je zdrap papiera, Ústava Slovenskej republiky je najvyšším zákonom v tejto krajine. A kto si ju má ctiť, keď nie poslanci Národnej rady, ktorí na ňu skladajú sľub. Ako si majú ctiť ústavu občania tejto krajiny, keď si ju nectia ani poslanci Národnej rady? Ako si ju majú takto ctiť?
Ústava Slovenskej republiky hovorí: „Každý má právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.“ Dámy a páni, ja rozumiem tomu, že je potrebné v určitých prípadoch presadzovať záujmy, ktoré prinášajú na Slovensko investície, ja rozumiem tomu, že je občas potrebné presadzovať záujmy, ktoré zvyšujú zamestnanosť a ktoré pomáhajú hospodárskemu rastu. Ja tomu rozumiem. Ale pre koho to robíme, dámy a páni, kolegyne a kolegovia, poslanci odľava doprava? Pre koho to robíme, pre koho presadzujeme investície, pre koho presadzujeme nové pracovné miesta, pre koho presadzujeme hospodársky rast? Je to pre občanov Slovenskej republiky, to by sme mali mať asi na zreteli. Presadzujeme ich pre občanov tejto krajiny, aby mali slušnú prácu, za slušnú prácu slušnú plácu a aby mali vyšší životný štandard, lepšiu životnú úroveň. Ale nemožno presadzovať lepšiu životnú úroveň jedných na úkor ľudských práv druhých, to nefunguje, dámy a páni. Ja nie som ústavný právnik, ale toľko je mi jasné, prečítam si ústavu, prisahal som na ňu. Nemôžete presadzovať záujem jednej skupiny na úkor práv druhej skupiny, lebo tým príde investícia. Lebo to je dobré, že tu niekto investuje, lebo sa vytvoria pracovné miesta, tak možno niekomu siahnuť na majetok? O tom je táto novela. To je meritum veci. Môžeme sa tu hrať so slovíčkami, ale toto je meritum veci. Meritum veci je, že niekto povie, že tu chce stavať svoju stavbu, ktorej výstavba bude stáť 100 miliónov eur a vytvorí 30 pracovných miest, tu presne to chce urobiť. A majetkové práva ľudí, ktorí vlastnia svoje nehnuteľnosti, vlastnia svoj majetok, idú bokom. Vláda rozhodne, že je to vo verejnom záujme. Toto je meritum veci tohto návrhu zákona. Môžeme krasorečniť a čítať si z podkladov, ale toto je podstata veci. A ju treba podčiarknuť, podčiarkli ju moji predrečníci, podčiarkujem ju aj ja.
Rád by som podčiarkol, pán poslanec Kondrót, ktorý je jedným zo spolupredkladateľov tohto návrhu, tu aj čítal o tom, že 14 rokov tu platí nejaká legislatíva, na základe ktorej sa dá vyvlastňovať, znovu, ako to povedal pán poslanec Hlina, veď dnes v našej legislatíve existujú právne prostriedky, legálne právne prostriedky, ktoré sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, na základe ktorých sa naozaj vo verejnom záujme dá vyvlastňovať. Tak potom na čo je táto novela? Na čo je táto novela, to je správna otázka. Totiž keď je vlastne o ničom, to je len taká malinká technická úprava, tak nechajme tú platnú legislatívu, o ktorej vieme, že 14 rokov platí a je v súlade s ústavou. A fungujeme podľa nej. A podľa nej sa budujú diaľnice napríklad, sa vyvlastňuje mnohokrát pôda pod diaľnicami. Tak potom na čo je táto novela zákona? Táto novela zákona je na to, dámy a páni, lebo ide ďalej. Táto novela zákona je o tom, dámy a páni, že za významnú investíciu bude možné prehlásiť každú väčšiu stavbu, keď vláda povie, že je vo verejnom záujme. O tom je táto novela zákona. A prečo ju predkladajú traja kolegovia zo strany SMER, prečo ju máme v pléne Národnej rady, to je správna otázka. Prečo je tu? V koho záujme je predložený tento návrh zákona, dámy a páni? Pýtam sa, v koho záujme je tento návrh predložený, čo skrývajú kolegovia zo strany SMER v rukáve, aká významná investícia, rozumej stavba, ktorá zamestná 300 ľudí, sa pripravuje na Slovensku a akurát na pozemkoch súkromných vlastníkov, čo tu pripravujete, čo tu na nás hráte. Si myslíte naozaj, že toto nevieme prečítať, alebo sa spoliehate na to, že keď sa to bude prerokovávať na pokračovanie, tak nejako sa to tu rozchodí, nejako si to tu nevšimneme, nejako o tom nebudeme možno toľko rozprávať?
Naozaj bolo už upozornené aj na takú maličkú zmenu. Pán navrhovateľ hovorí, že vlastne sa nič nedeje. Ale ono sa niečo deje. Taká malilinká zmena je tam. Z definície významnej investície sa vypúšťajú slová „na výrobu, výskum a vývoj". Totiž významná investícia je taká, ktorá slúži na výrobu, výskum a vývoj. To odôvodnenie ste počuli, však nikto nezainvestoval do výskumu a vývoja toľko peňazí, tak na čo je tam tá vetička. No je tam možno na to, ako povedal už neviem v ktorej časti v prerušenej rozpravy jeden z mojich kolegov, lebo napríklad keď bude schválený tento návrh zákona, tak môžete veselo vyvlastňovať pri príprave olympiády pod Tatrami (megalomanský projekt olympiády). Rozhodnete sa, že tu budú také lyžiarske trate, tu budú stáť hotely pána Širokého, tu budú stáť hotely inej skupiny. Tak môžete vyvlastňovať, lebo však je to taký veľký projekt, to dá 300 pracovných miest, 100 miliónov investícia bude, veď to je obrovský projekt. Alebo chce vyrásť nový DOUBLETREE BY HILTON niekde na súkromných pozemkoch? Je to o tom? Jeden škandál s týmto hotelom v Bratislave sme už zažili, ako vyrástol hotel pána Širokého vedľa hokejového zimného štadióna. Tak idú sa takéto hotely niekde stavať na súkromných pozemkoch, lebo je stavaná napríklad pekná vyhliadka na Tatry? O čo tu ide? Však povedzte nám, v záujme koho prichádzate s takouto novelou.
Rád by som vás, dámy a páni kolegovia zo strany SMER, upozornil na to, že všimli sme si, že máte trošku macošský vzťah s Ústavou Slovenskej republiky a touto novelou zákona to len potvrdzujete. Máte macošský vzťah a nikdy ste sa veľmi netrápili s ústavou, vždy keď sme vás upozorňovali v pléne Národnej rady, že ústava je vážny dokument a že nemožno prijímať zákony, ktoré zaváňajú protiústavnosťou. Ja nie som ústavný právnik a netrúfam si vyrieknuť súdy, ale viem, že raz už sme už schvaľovali, pardon, vy ste schvaľovali, aby sme boli presní, ja som za to nehlasoval, o zákone, ktorý umožní stavať diaľnicu skôr, ako sa vyvlastnia pozemky. Ústavný súd vám povedal, že je to protiústavné. Pamätám si, ako ste štyrikrát flagrantne predvádzali v Národnej rade a na tlačových besedách, ktoré zmeny v zdravotníctve sú v súlade s ústavou. Viete, aké je skóre Ústavný súd – SMER v zdravotníctve? Štyri nula pre Ústavný súd, štyrikrát ste sa mýlili, štyrikrát ste hovorili niečo, čo bolo nesúladné s Ústavou Slovenskej republiky. Rád by som vás upozornil na to, že ústava, milí kolegovia zo strany SMER, nie je trhací kalendár a vlastnícke práva sú zakotvené s ústavou. Sú to ľudské práva, ktoré sú zakotvené v ústave.
Rád by som ale pokračoval ďalej. Všimli sme si v poslednom období, že máte veľmi frivolný vzťah, milí kolegovia zo strany SMER, aj k verejnému záujmu. A znovu sa vrátim k tomu, že významná investícia, ktorá dá 300 pracovných miest a preinvestuje 100 mil. eur a má národohospodársky význam a je vo verejnom záujme, to povie vláda, vláda povie, je to vo verejnom záujme, nie verejnosť, ale vláda to povie, čo je verejný záujem. Tak, dámy a páni, trošku odbočím, veď venujem sa hlavne zdravotníctvu, zákaz zisku zdravotných poisťovní bol vo verejnom záujme alebo to bol ideologický marketingový ťah pána premiéra Fica a strany SMER v prvom funkčnom období? No nebol vo verejnom záujme, bol v záujme strany SMER a pána Fica. Vyvlastnenie súkromných zdravotných poisťovní, na ktoré sa chystáte, kolegovia zo strany SMER, už ste si na to vybrali aj poradcu za 3,4 mil. eur, je vo verejnom záujme alebo je to ďalší populistický marketingový ťah strany SMER a Roberta Fica. A tento zákon a rozhodnutia o veľkých stavbách budú vo verejnom záujme alebo v záujme populistického marketingového ťahu Roberta Fica vo vzťahu k olympiáde, alebo v záujme sponzorov strany SMER á la hotel DOUBLETREE BY HILTON, ktorý môže vyrásť kdekoľvek, kde bude 300 pracovných miest a, som o tom presvedčený, aj verejný záujem, keď pán Široký povie, že tam bude mať hotel? V záujme koho ste tu, kolegovia poslanci zo strany SMER? Ste tu v záujme občanov, ktorí vás sem poslali, v záujme verejnosti alebo v záujme vašich ideologických záujmov, alebo v záujme vašich sponzorov? O tom treba hovoriť pri tomto návrhu zákona. A nie prvýkrát hovoríme v tejto sieni aj v tomto funkčnom období o takomto type návrhu zákona.
Dámy a páni, poslanci Národnej rady sú zvolení občanmi, ktorí majú rôzne politické, náboženské presvedčenia, rôznu národnosť dokonca. Sme sem zvolení preto, aby sme pripravovali lepšie podmienky pre život občanov tejto krajiny, všetkých občanov tejto krajiny, preto sme tu. Oni majú rôzne názory, tak ako my poslanci Národnej rady máme rôzne názory. My sa niekedy aj prieme o naše názory, niekedy sa aj hádame o naše názory, niekedy aj zdvíhame hlas. A to je namieste, lebo aj občania v tejto krajine majú rôzne názory. A ja rozumiem tomu, že je v záujme tejto krajiny, aby sem prichádzali investície, aby tu rástla zamestnanosť, aby sa tu lepšie žilo, ale nesmie to ísť na úkor práv niekoho druhého. Práva jednej skupiny občanov nesmú byť uprednostňované pred záujmami a právami druhej skupiny občanov. O tom je ústava, všetci sme si rovní v tejto krajine. A tento zákon pripravuje pôdu na to, aby si bol niekto rovnejší, keď vláda povie, že je to vo verejnom záujme.
Dámy a páni, na záver mi dovoľte, aby som predložil procedurálny návrh. V zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku navrhujem nepokračovať v rokovaní o tomto poslaneckom návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Svoje výhrady voči tejto poslaneckej novele zákona o chvíľu poviem v rozprave, do ktorej som sa prihlásil.
Ale upútala ma tá časť vystúpenie pána poslanca Hlinu, keď hovoril o plánovanom ropovode, ktorý prejde Bratislavou a ešte dokonca aj bude zavesený pod niektorým z mostov. Viete, niekedy keď počúvam, že sa týmto vážne zaoberajú projektanti, že je to vážna téma, na ktorú sa tu niekto takou salámovou metódou pripravuje, uvažujem o tom, že my Slováci sme vlastne taký zaujímavý národ, taký čudný národ. Viete si predstaviť, že by niekto plánoval, že ropovod prejde stredom Budapešti, bude zavesený pod Erzsébetiným mostom, prebehne cez Rákocziho ulicu a pôjde ďalej? Viete si to predstaviť? Revolúcia by bola v Maďarsku. Viete si predstaviť, že by ropovod prechádzal stredom Paríža, okolo Champ-Élysées, pod mostom Alexandra III. by bol zavesený a potom kolo Eiffelovej veže by vychádzal? Viete si to predstaviť, že by prechádzal stredom Ríma, okolo Forum Romanum a trošku by šuchol aj Námestie svätého Petra? To je nemožné. Nikto by sa nad tým ani nezačal zamýšľať. U nás je to vážny projekt, zaujímavý národ sú Slováci, naozaj zaujímavá krajina je to Slovensko. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Takže myslím, že veľmi jasne hovorili o chybách, ktoré v tejto správe sú, o tom, čo tam nie je. Hovorili o trendoch nezamestnanosti a hovorili aj o opatreniach, ktoré ponúka SDKÚ - DS na riešenie narastajúcej nezamestnanosti na Slovensku. Ja vo svojej, vo svojom vystúpení budem skôr hodnotiť jednotlivé časti správy a budem hovoriť aj o tom, čo mne v tej správe chýbalo a budem sa venovať aj problematike regiónov, o ktorých sme, myslím, ešte trochu málo hovorili v tejto rozprave, ale ktorá je možno ešte dôležitejšia ako mnohé vzletné frázy, ktoré v tejto správe nájdete.
Takže, dámy a páni, keď sme v januári žiadali ministra práce, sociálnych vecí o predloženie správy o aktuálnej situácii na trhu práce a krokoch vlády na jej zlepšenie, robili sme to z dvoch dôvodov.
Po prvé preto, lebo aj slepý už v tom čase videl, že kroky vlády oberajú ľudí o prácu. Oberajú o prácu živnostníkov, oberajú o prácu dohodárov.
A po druhé preto, lebo vláda po roku nepredstavila žiadne významné opatrenia, ktoré by významnejšie podporili tvorbu nových pracovných miest, ak, samozrejme, za významné opatrenie na tvorbu nových pracovných miest nepočítame štedrú podporu pre spriaznené podniky alebo veľmi problematicky nastavený program podpory zamestnávania mladých, o ktorom takisto ešte budem vo svojom vystúpení hovoriť.
Priznám sa, že som bol veľmi zvedavý, akú správu predloží pán minister práce do Národnej rady Slovenskej republiky a čakal som všeličo. Už sme tu videli rôzne správy, ktoré boli predložené, ale trochu ma prekvapilo a musím povedať, že nečakal som, že budem čítať takúto správu, ktorú máme k dispozícii. Túto správu by som veľmi jemne chcel nazvať ako kompilát prekrútených štatistík, alibistických výhovoriek a chabých plánov. Táto správa naozaj reálne prekrúca štatistiky. Prekrúca ich preto, aby zahmlila reálnu situáciu v zamestnanosti. Táto správa bagatelizuje vplyv zlých vládnych opatrení na zánik pracovných miest v regiónoch a táto správa neprináša žiadne nové významné opatrenia na zlepšenie zamestnanosti a na vytváranie pracovných miest.
A hneď začnem vysvetlením, prečo tvrdím, že sú tu prekrútené štatistiky. Musím na úvod povedať, že ľudia, ktorí túto správu pripravovali na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, si s ňou dali robotu, to treba naozaj uznať a zakomponovali do nej úctyhodné množstvo štatistík a ešte viac tabuliek. To je fakt. Až tak veľa, že, priznám sa, pri prvom, aj druhom čítaní máte niekedy problém sa v tom zorientovať a nájsť merito veci, nájsť to, ktorá tabuľka je vlastne tá dôležitá, ktorá o niečom hovorí a ktorá je tam len, aby potom rušila tú prvú tabuľku, prípadne hovorila niečo úplne protichodné, a tak som teda uvažoval, či bolo naozaj potrebné toľko tabuliek a toľko grafov a toľko štatistík a prečo vlastne boli zaradené v takomto obrovskom množstve? A ospravedlňujem sa, keď to hodnotím len ja takýmto spôsobom, ale dovolím si to tu v tejto snemovni povedať, podľa môjho názoru cieľom tejto masy štatistík bolo len zmiatnuť čitateľa, aby mu unikla podstata.
Vláda sa týmto obrovským množstvom štatistík a tabuliek snaží ako keby povedať čitateľovi, že ťažko je v Európe, a tak musí byť ťažko aj u nás. A tak nestačí, a ak to nestačí, tak nájdeme absurdné štatistiky, ktoré potvrdia, že za predchádzajúcej vlády bolo tiež zle ako napríklad čísla o príleve a odleve uchádzačov na úradoch práce, ktoré nesedia. Čokoľvek nájdete v tejto správe, len aby sa mohlo napísať, že zamestnanosť je problém všade a dlhodobo, takže táto vláda vlastne za nezamestnanosť ani nemôže.
O stave zamestnanosti však najlepšie hovoria nie tie štatistiky, ktoré ministerstvo do správy zahrnulo, ale tie, ktoré vynechalo. Vynechalo totiž zásadný prehľad medziročnú zmenu nezamestnanosti v jednotlivých krajinách. Ak by nám ju totižto dalo do tejto správy, tak by muselo priznať, že kým na Slovensku nezamestnanosť rástla, podľa Eurostatu v ôsmich krajinách Európskej únie nezamestnanosť za posledný rok klesla. Prosím, nie je to tak, že v Európe je hospodárska kríza, že v Európskej únii je hospodárska kríza, a preto musí rásť nezamestnanosť, a preto vlastne vláda s rastúcou nezamestnanosťou ani veľmi nemôže nič urobiť na Slovensku, lebo za to môže celková situácia v Európe a Európskej únii. Dámy a páni, to nie je pravda. Ak by totiž naozaj ministerstvo zaradilo spomínanú tabuľku a spomínaný štatistický prehľad, tak by sa čitateľ tejto správy, ktorý nečíta nič iné, len túto správu, dozvedel to, čo som už povedal, že kým u nás nezamestnanosť rástla, v 8 krajinách v Európskej únii nezamestnanosť za posledný rok klesla. Takže namieste je opýtať sa, či analyzuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny aj otázku, prečo v Lotyšsku, Estónsku a Írsku nezamestnanosť o 1 % klesla? Čo robí ináč lotyšská, estónska, írska vláda, že tam nezamestnanosť o 1 % klesla? Veď sa to naučme, napíšme si to a urobme to aj na Slovensku. Bude to tu fungovať, nebude? Analyzujeme to? Ani veľmi nie. Nehovoríme o tom. Nehodí sa to do celkového konceptu.
Treba povedať, že tá tabuľka o priemernej miere nezamestnanosti v Európskej únii, ktorú ministerstvo dalo do správy, je zas pre zmenu neaktuálna, keďže medzičasom nás Írsko a Lotyšsko už predbehlo.
Druhý dôležitý okruh štatistík, ktoré v správe chýbajú, sú akékoľvek údaje o regiónoch. Prepáčte, som človek, ktorý žije v regióne východného Slovenska, takže mne to chýba, mne chýba v tak závažnej správe informácia o stave nezamestnanosti v regiónoch a o vývoji stavu nezamestnanosti. Neviem, či ste si všimli, ale nezamestnanosť z pohľadu regiónov sa v správe spomína jediný krát a to na strane 11. Ministerstvo si pomohlo ešte výsledkami predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej a konštatuje, že v roku 2012 bola najvyššia miera nezamestnanosti v Banskobystrickom kraji, čítam zo správy, 19,6 %. Nikde inde, ani v jednej z 34 priložených tabuliek sa však nič o regionálnej nezamestnanosti nedozvieme. Prečo? Pýtam sa prečo? Prečo v tak závažnej správe nehovoríme o nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch, o trendoch v jednotlivých regiónoch, prečo sa tá nezamestnanosť zhoršuje práve v Košickom, Prešovskom, či Banskobystrickom kraji, či je to horšie ako pred rokom, či to lepšie ako pred rokom ? No ja vám poviem, prečo to tam nie je, lebo keby to tam bolo, tak by ministerstvo muselo jasne pomenovať, že v tejto chvíli je v Prešovskom, Banskobystrickom a Košickom kraji minimálne každý piaty človek bez práce. Keď SMER preberal vládu, v 15 okresoch bol minimálne každý piaty človek bez práce. V súčasnosti máme takých okresov 18, pribudol ešte okres Medzilaborce, Snina a Levoča. Najhorší prepad zamestnanosti je práve v tých najchudobnejších regiónoch, dámy a páni. V tých najchudobnejších regiónoch, o ktorých tak rada rozpráva strana SMER, ako chce tým chudobným regiónom a najchudobnejším ľuďom pomáhať. Najväčší prepad nezamestnanosti je v najchudobnejších regiónoch. Len na úradoch práce v Prešovskom kraji, to som hovoril aj pri vystúpení v minulej správe, je evidovaných o 5-tisíc ľudí viac, ako bolo evidovaných predtým, ako nastúpil pán minister Richter.
Eurostat zverejnil v stredu 22. mája jednu veľmi zaujímavú štatistiku a pri nej by som sa trochu pristavil, pretože túto štatistiku nemáme k dispozícii, samozrejme, v tejto správe. Teda Eurostat zverejnil v stredu 22. mája štatistiku, že región východného Slovenska má najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti v celej Európe. Ešte raz zopakujem, aby sme dobre vnímali, čo hovorím. Eurostat zverejnil v stredu štatistiku, podľa ktorej má región východného Slovenska najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti v celej Európe. Podľa správy Eurostatu sú z 270 regiónov Európskej únie na tom horšie len francúzske zaoceánske regióny Guadeloupe, Guyana a Martinik. Jednoducho povedané, nikde v Európe, z krajín Európskej únii, v Európe, z krajín Európskej únie, nie je medzi nezamestnanými toľko ľudí, ktorí si nevedia nájsť prácu dlhšie ako rok ako na východnom Slovensku.
Pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, ja teda neviem naozaj zhodnotiť, aké sú pracovné návyky indiánov vo Francúzskej Guyane, ale rád by som vám na tomto mieste povedal, že východniari vedia robiť a chcú robiť. Len za prácou chodia do Bratislavy alebo do celej Európskej únii. Oni by veľmi radi pracovali aj doma na východnom Slovensku, keby mali kde a keby tam nejaké pracovné príležitosti boli. Chýba mi to v tejto správe. Chýba mi to v tejto správe, prečo sú východniari na tom rovnako ako indiáni vo Francúzskej Guyane. Ak už toto nie je jasný signál, že máme veľmi vážny problém s nezamestnanosťou, tak už potom neviem, aký vážny signál ešte potrebujeme. Samozrejme, pán minister Richter v správe argumentuje, že na vine je kríza a prepad hrubého domáceho produktu. To sa v správe dočítate. Musím ale povedať, pán minister, že sám seba v tejto práve popierate, keď hovoríte, že rast exportu nemá až taký veľký vplyv na tvorbu pracovných miest ako domáci dopyt. To by zatiaľ bolo správne, s tým môžme súhlasiť, no len dohovorme to celé, domáci dopyt, to socialistická vláda hovorí o tom, že nám klesá alebo stagnuje domáci dopyt? Po tom, čo ste doslova spáchali atentát na slovenskú ekonomiku, aj na domáci dopyt? To hovoríte po tom, čo ste zdecimovali Zákonník práce, zvýšili odvody, živnostníkom a dohodárom a zvyšovali dane, a divíte sa, že nám klesá alebo stagnuje domáci dopyt? Takže bolo by dobré, keby tá správa bola naozaj úprimná a vyvážená a neslúžila len na to, aby ste zmiatli čitateľa. Samozrejme, že na Slovensku rastie nezamestnanosť, dámy a páni, a bude rásť ďalej, bohužiaľ, bohužiaľ, a východniari na tom budeme ako Indiáni vo Francúzskej Guyane. Bohužiaľ, bude rásť. Viete prečo? Lebo každý malý podnikateľ a každý živnostník, tí, ktorí sú motorom ekonomiky, ktorí dokážu v regiónoch, ako je prešovský, košický a banskobystrický kraj, dať prácu, ktorí dokážu dať aj v Medzilaborciach a Snine prácu, lebo neočakávam, že tam príde nejaká automobilka budúci mesiac. Tak práve títo malí podnikatelia - živnostníci uvažujú o každom jednom pracovnom mieste, ktoré dávajú alebo ktoré by mali vytvoriť. Uvažujú o tom, či sa im to vôbec oplatí po zmene Zákonníka práce, po zvýšení daní a odvodov, po zmenách, ktoré ste urobili vo vzťahu k dohodárom. To je ten problém nezamestnanosti v najchudobnejších regiónoch, ale aj na celom Slovensku. Prepáčte, že som trochu regionálny, ale trápi ma stav na východnom Slovensku.
Ale najväčší vtip, ktorý v tejto správe nájdete, neviem či ste si ho všimli, dámy a páni, čítal som to veľmi podrobne a trošku to hodnotím aj ako taký trošku škodoradostný, keď chcete, zákerný vtip, je, že aj na zmeny v Zákonníku práce si úradníci, ktorí písali túto správu, našli zdôvodnenie. Je totiž absurdné hovoriť o legislatívnych zmenách, ktoré prináša Zákonník práce, citujem zo správy: "legislatívnych zmenách, ktoré smerujú k odstráneniu bariér rastu zamestnanosti a umožnia pružné formy pracovných úväzkov" a jedným dychom dodať, že toto je Zákonník práce, novela Zákonníka práce, ktorú presadila socialistická vláda. Dámy a páni, má podľa autorov tejto správy smerovať k odstráneniu bariér rastu zamestnanosti a umožniť pružné formy pracovných úväzkov. To je vtip. A viete, viete prečo to novela Zákonníka práce toto dosiahne? Ďalší citát, pretože "presadzuje rovnováhu práv a povinností medzi zamestnancom a zamestnávateľom a podporuje vytváranie dôstojných pracovných podmienok pre zamestnancov s osobitným dôrazom na podporu a rozšírenie sociálneho dialógu". Preto nám rastie nezamestnanosť!
Dámy a páni, toto čítate v tejto správe. Trošku škodoradostné zo strany úradníkov z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. A aby to celé zastrešili, toto ich hodnotenie Zákonníka práce, tak sa odvolávajú na odporúčania OECD Employment Outlook, čo je takisto nanajvýš zavádzajúce. Správa OECD totiž to ponúka 4 odporúčania, ako zlepšiť zamestnanosť, ako znižovať nezamestnanosť, ja vám ich prečítam:
"Všeobecne podporovať tvorbu pracovných miest, po druhé riešiť rast počtu dlhodobo nezamestnaných, po tretie zlepšiť vyhliadky na zamestnávanie u mladých ľudí a po štvrté zaistiť, aby čo najmenej nezamestnaných stratilo záujem o prácu navždy."
Áno, v správe OECD sa hovorí aj o možných pozitívnych vplyvoch zamestnaneckých organizácii, treba uznať. Ale, dámy a páni, kolegovia zo SMER-u, kedy už konečne pochopíte, že dôstojné znamená mať prácu. Dôstojné pracovné podmienky aby boli, najprv tie pracovné podmienky vôbec musia byť, teda musíte mať prácu. Pre nás východniarov je dôstojné prácu mať, pomaly už akúkoľvek, len mať pracovnú príležitosť vo svojom regióne a necestovať za ňou stovky, niekedy tisíce kilometrov. To je problém Slovenska. O tom v správe nehovoríte nič. Nič o Medzilaborciach, nič o Snine, nič o Levoči, prečo sme tam už, atakujeme hranicu 20 % nezamestnaných, čo sa tam stalo za posledný rok, aké sú tam opatrenia? O tom tu v tejto správe nie je napísané nič.
A nakoniec prichádzam k najslabšej časti správy. Ministerstvo ju honosne nazvalo Opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce - a nezabudlo dodať - v čase spomaľovania ekonomického rastu, aby to sedelo do tej mantry. To aby sme náhodou nemali nejaké prehnané očakávania. Čo sa v tejto časti dozvieme? Že ministerstvo spustilo problematický poloúspešný projekt zamestnávania mladých, ktorý ale asi nie je až taký úspešný, keďže z neho bude treba spraviť za chvíľu projekt na zamestnávanie starších a to druhé, čo sa dozvieme, že ministerstvo sa chystá agentúram platiť za to, že nájdu prácu nezamestnaným. Aj keď je to otázne, že vlastne koľkým nezamestnaným by mali tieto agentúry nájsť prácu, lebo na strane 19 sa hovorí, že to bude pomoc 4 až 4,5-tisíc nezamestnaných, ale na strane 20 to iný autor, ktorý písal stranu 20, chcel trošku skrášliť, tak povedal, že to už bude 5 až 7-tisíc nezamestnaných. Predsa len to číslo vyzerá lepšie ako 4 až 4,5-tisíc nezamestnaných.
O zvyšku opatrení, ktoré navrhuje vláda Slovenskej republiky ústami ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny už ani netreba nejako veľmi zoširoka hovoriť, lebo už je to len omieľanie a obmena súčasných politík alebo len veľmi všeobecné plány typu, to musím čítať, lebo to sa nedá zapamätať. "Prijať projekty a programy, ktoré umožnia lepšie uplatnenie projektových a programových riešení na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce." Čiže keď to čítate, naozaj neviete, či čítate nejaký teoreticko-filozofický elaborát spojený so zamyslením, čo by asi mohlo pomôcť, respektíve či to sú už len konkrétne tie spomínané vzdušné zámky, ktoré máte napísané ako opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce.
Zase je ale najdôležitejšie to, čo sa v tejto časti správy nedozvieme. Čo chce vláda urobiť pre nezamestnaných v najchudobnejších regiónoch s najvyššou mierou nezamestnanosti, čo chce urobiť pre nezamestnaných v 18 najchudobnejších okresoch Slovenska, kde každý piaty človek nemá prácu? Nedozvieme sa ani odpoveď na to, ako chce vláda naplniť proklamovaný cieľ, pripraviť, znovu čítam: "Pripraviť a prijať systém záruk, ktoré majú zabezpečiť, aby všetci mladí ľudia vo veku do 25 rokov dostali kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže do 4 mesiacov po ukončení vzdelávania alebo strate zamestnania. Neviem ako a koľkým mladým chce vlastne vláda pomôcť, lebo počet nezamestnaných mladých sa odhaduje na číslo 65-tisíc. A keď budeme veľmi vzletne odhadovať opatrenia, tak ako ich navrhlo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, tak chcú vytvoriť 60-tisíc pracovných príležitostí. Čiže 65-tisíc mladých potrebuje prácu, ambíciou ministerstva úplne uletenou, ktorá je nereálna, je 60-tisíc pracovných miest. Takže záverom chcem povedať už len toľko, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny touto správou dokázalo, že nemá odvahu pomenovať reálnu situáciu nezamestnanosti, a preto nemá ani predstavu, ako ju riešiť. Vyhovára sa na spomaľovanie ekonomického rastu v celej Európskej únii.
Dámy a páni, nezamestnanosť na Slovensku, rastúca nezamestnanosť na Slovensku za vlády Roberta Fica je najvážnejšou výzvou, ktorej čelí slovenská spoločnosť a ktorej čelí táto socialistická vláda. Mrzí ma to, že zbraň, ktorou chce socialistická vláda bojovať proti rastúcej nezamestnanosti, vyzerá ako kompilát prekrútených štatistík, alibistických výhovoriek a chabých plánov a za takúto správu ja naozaj nemôžem hlasovať. Ja nemôžem hlasovať za to, že takúto správu beriem na vedomie, pretože nemôžem súhlasiť s takouto správou, ktorú dnes prerokovávame v Národnej rade.
Zároveň by som ešte si dovolil na záver jedno osobné odporúčanie pánovi ministrovi. Minule som mu odporúčal, aby sa naozaj zaoberal problematikou nezamestnanosti, aby ministerskí úradníci nemuseli pripravovať novelu kompetenčného zákona a premenuvávať ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na ministerstvo nezamestnanosti. Dnes by som pánovi ministrovi Richterovi takisto osobne chcel odporúčať, že by bolo možno vhodné, keď bude písať ďalšiu správu o nezamestnanosti, aby tých odborníkov z ministerstva vyslal do okresov na východe našej republiky, aby naozaj na tvári miesta poznali, ako vyzerá nezamestnanosť, ako vyzerá región, ktorý má najvyššiu mieru evidovanej dlhodobej nezamestnanosti, ako vyzerá región, kde sedem z desiatich nezamestnaných si nevie nájsť prácu dlhšie ako jeden rok, pretože zjavne z tejto správy vidieť, že autori tejto správy, úradníci z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o tom nemajú ani páru. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.