Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, na úvod, dôvodom predkladania tohto návrhu zákona je naozaj, že asi pred rokom, ešte v predchádzajúcom pôsobení som prvýkrát v živote fáral do bane po možno polhodinovej ceste do hĺbky 800 m a ešte polhodinovej ceste k riadiacemu štítu, som si naozaj uvedomil, že aká je ťažká a náročná tá práca. Osobne za seba musím povedať, že asi by som v tej bani nevydržal pracovať ani týždeň. A myslím si, že niečo znesiem.
A preto je všeobecne známe, že zamestnanci pracujúci v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou sú vystavovaní dlhodobým účinkom tohto pracovného prostredia, či už je to dlhodobá nadmerná záťaž, prach, hluk, vibrácie alebo nepriaznivé mikroklimatické podmienky. Tieto i ďalšie skutočnosti majú za následok, že baníci sa dožívajú v priemere nižšieho veku v porovnaní so zvyškom populácie. Majú vyššiu početnosť chorôb z povolania či rôzne postihnutia z dôvodu ťažkých pracovných úrazov, v dôsledku čoho často dochádza k ich, zníženiu ich spoločenského uplatnenia.
K eliminácii týchto nežiaducich vplyvov a tým aj k zabezpečeniu optimálnej kvality života ľudí pracujúcich v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou bolo potrebné skrátiť ich pobyt a výkon práce v tomto prostredí. K tomu bola stanovená najvyššia prípustná expozičná doba, ktorá dáva možnosť skôr, ako dôjde k čiastočnému alebo k úplnému poškodeniu zdravia z rizikových pracovísk, odísť. Odísť z takýchto pracovísk je možné len za splnenia zákonom stanovených podmienok a po odpracovaní potrebného počtu rokov na týchto pracoviskách. V týchto prípadoch však dochádza k podstatnému poklesu zárobkov baníkov. A preto bol už zákonom č. 98/1997 Z. z. zavedený osobitný príspevok baníkom za účelom zmiernenia hmotných a sociálnych dôsledkov.
Novela zákona prijatá v roku 2009 čiastočne zmenila stav, avšak i napriek existencii splnomocňovacieho ustanovenia nedošlo takmer dvadsať rokov k zvýšeniu osobitného príspevku baníkom. Súčasná právna úprava pravidiel pre vznik nároku na osobitný príspevok baníkom je unifikovaná a nezohľadňuje dĺžku odpracovaných rokov.
Predloženým návrhom novely zákona by sme chceli stanoviť, aby výška osobitného príspevku závisela aj od počtu odpracovaných rokov. Okrem finančnej bonifikácie výšky osobitného príspevku sa navrhuje upustenie od podmienky trvania zamestnania so stálym pracoviskom v podzemí pri dosiahnutí veku 50 rokov, ktorá sa v praxi ukázala ako neodôvodnená.
Novelou sa ďalej navrhuje systém každoročnej valorizácie osobitného príspevku. Zásadným cieľom tejto novely je, aby zamestnanci v baníctve so stálym pracoviskom v podzemí, v hlbinných baniach mohli uskutočniť výkon tejto práce pred dosiahnutím dôchodkového veku a boli od 55. roku veku po dovŕšenie dôchodkového veku adekvátne spravodlivo hmotne zabezpečení.
K predloženému návrhu novely zákona o osobitnom príspevku baníkom sa pozitívne vyjadrilo aj ministerstvo financií, ktoré vo svojom stanovisku súhlasí so zvýšením finančných prostriedkov na zvýšenie osobitného príspevku baníkom a v rámci schválených limitov kapitoly Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženej novely zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, cieľom predloženého návrhu zákona je predovšetkým ustanovenie mechanizmu, ktorým sa zabezpečí zohľadnenie celej doby výkonu zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom v podzemí v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky, a to zvýšením zákonom ustanovenej základnej sumy osobitného príspevku baníkom za obdobie zamestnania prevyšujúce minimálnu dobu zamestnania potrebnú na vznik nároku na osobitný príspevok. V navrhovanom zvýšení sa výhodnejšie zohľadňuje obdobie zamestnania presahujúce minimálnu dobu potrebnú na vznik nároku na osobitný príspevok vykonávané vo vybraných zamestnaniach, ako je rubač, lámač, razič alebo hĺbič, v porovnaní s ostatnými zamestnancami v baníctve so stálym pracoviskom v podzemí v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky.
Zároveň sa navrhuje zavedenie každoročnej valorizácie sumy osobitného príspevku baníkom v závislosti od indexu medziročného nárastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a predpismi Európskej únie.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, dovolím si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Na jednej strane ma to aj teší, že tá diskusia je takého rozmeru, akého je, ale teší ma aj to, že kolegovia z opozície hovoria o tom, na čo budú použité tieto prostriedky. Ešte sme tu ani nič nepredali a už rozdeľujeme na diaľnice, na zdravotníctvo, na iné projekty. Takže to ma teší, že je všeobecný súhlas s tým, že predať to treba.
Keď kritizujeme privatizáciu, my kritizujeme privatizáciu strategických podnikov. Ale Slovak Telekom dneska už nie je strategický podnik. Stratil postavenie strategického podniku reálnym vývojom na trhu a to je aj v tom odôvodnení, že na trhu sú iní regulátormi, iní prevádzkovatelia, či už mobilnej alebo pevnej siete, sú iné podmienky na trhu, aké boli na ňom kedysi.
Ja som sa zámerne vyhýbal diskusii alebo téme o privatizácii. My sme teraz neotvárali tú tému, my hovoríme o predaji 49-percentného podielu. Ale som si pozeral materiály, čo sa týka predaja Slovak Telekomu v roku 2000. Zároveň všetci hovoríme, že sme privatizovali 51 % a predali sme 51 % za 1 mld. Ale z dokumentov to vôbec nie je pravda. My sme predali za 600-tisíc 38 %, 400-tisíc bolo navýšenie základného imania, kde štát nenavyšoval, to znamená, že my sme predali 38 % za 600 mil. s tým, že Deutsche Telekom získal 100 % vlastníctva v tejto spoločnosti. Ja by som to prirovnal možno k tomu, že dneska sa vezieme v jednom luxusnom aute, kde nemáme volant, možno už dneska nemáme ani tú rezervu, to znamená, že my to nevieme ani riadiť, a keby sa stala dajaká havária, tak my ani to koleso si nevieme vymeniť. Takže štát je dneska v tej pozícii, keď reálne nemá dosah na riadenie tejto spoločnosti. Ten 49-percentný podiel je dneska v hodnote možno 10 – 15 %, čo sa týka reálneho riadenia tej spoločnosti, možno ani to nie je, nevieme sa dostať k dividendám, nevieme ovplyvniť chod tejto spoločnosti. Preto ja ako minister hospodárstva som navrhol, že je efektívnejšie toto aktívum vymeniť možno za iné aktívum alebo finančné prostriedky použiť na niečo úplne iné. My sme sa zhodli aj s ministrom financií, keby tie prostriedky z výnosu z predaja boli len v správe ARDAL-u, ktorý spravuje dlh štátu, tak by sme efektívnejšie využili tieto prostriedky, ako ich dneska mať umŕtvené v Slovak Telekome.
Ja nie som odborník na kapitálový trh, a preto si aj nedovolím dneska prejudikovať, aký bude výnos z tohto predaja, pretože keď sme sa rozhodli, že ideme tu predajom na kapitálovom trhu, ten kapitálový trh vygeneruje cenu. A je to najtransparentnejšia cesta, akým spôsobom sa môžeme dostať k cene.
Ja nevylučujem ani tú možnosť, že príde Deutsche Telekom, ktorý v akcionárskej zmluve, ktorá je podpísaná, má predkupné právo, ale dneska je ešte skoro o tom hovoriť. Máme pred sebou ešte strašne veľa práce, čo je spojené s procesom IPO, pričom ešte stále sa môžu zmeniť pomery na trhoch, môže sa zmeniť situácia v Telekome, Deutsche Telekome, môže prísť k úplne inej situácii. Takže máme my ešte stále možno mesiac a pol na to, aby sme tie svoje rozhodnutia dajakým spôsobom korigovali alebo menili, ale som všeobecne spokojný s tým, že nikto by proces IPO nespochybňoval, pretože naozaj iný systém transparentnejší nie je.
My keď sme sa rozhodli, že ideme týmto procesom, tak sme si nechali poradiť renomovanými investičnými bankami, ktoré majú skúsenosti na trhu. Dneska je to Citibank a J. P. Morgan, ktoré realizovali podobný predaj či už v Chorvátsku, v Maďarsku, v Slovinsku a v podobných krajinách, preto je úplne logické, že v tomto regióne majú skúsenosti. A odtiaľ nám stanovili ten proces, aký je od podpisu memoranda, potom ďalší proces, ktorý nasleduje, ktoré musia urobiť či už Slovak Telekom, či už potom osloviť investorov, spísanie nejakého projektu a ďalšie upísanie do kníh. To je celý proces, ktorý vyžaduje kapitálový trh. To nám niekto radí.
Do dnešného dňa všetky tie dokumenty, ktoré boli spojené s IPO, nie sú v žiadnom utajenom režime, nič v tých dokumentoch nie je tajné, to všetko je napísané v memorande, ktoré je zverejnené na stránke či už ministerstva hospodárstva alebo Fondu národného majetku. Je tam dividendová politika, ktorú sa zaviazal Deutsche Telekom realizovať v budúcnosti medzi 50 až 80 %. Takže odpoveď na otázku pána poslanca Miškova je, že je to zakotvené v memorande, ktoré musí byť spísané tesne pred tým, ako sa spustí celý ten proces IPO. Preto ja dneska naozaj nechcem hovoriť o tom, aký bude ten výnos. Samozrejme, je záujmom všetkých a je to záujmom aj tých investičných bánk, aby bol ten výnos čo najvyšší, pretože sú zainteresované na tom výnose. Takže asi nebude logické, aby znížili cenu spoločnosti, práve budú, naopak, mať záujem, aby dotlačili Deutsche Telekom a Slovak Telekom k takým opatreniam, ktoré by zvýšili hodnotu tej spoločnosti, pretože výnosy tej spoločnosti alebo výnos investičných bánk sú závislé aj to fitchko je závislé od celého toho výnosu. Takže pri takom procese, aký je v zákone č. 92/1991 Zb., že najprv to musí vláda schváliť, následne to musí schváliť alebo zobrať na vedomie parlament, potom tam musia nastať ďalšie procesy, ktoré pôjdu do vlády, nemám informácie o tom, že by žiadny dokument, ktorý by mal byť k tomu prijatý, bol v utajenom režime. Takže ja verím tomu, že v krátkej dobe prídeme relatívne k dobrému výsledku.
A to, ako ďalej budú použité finančné prostriedky, už je diskusia potom pre ministerstvo financií, ktoré spravuje financie v tomto štáte. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. V prvom rade mi dovoľte ospravedlniť sa vám aj pani poslankyniam, pánom poslancom, že doobeda vzhľadom na predĺženie rokovania s veľmi významným zahraničným investorom som sa nemohol zúčastniť predloženia návrhu zákona, ktorý som mal v programe.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, materiál predkladám na základe zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Podľa uvedeného zákona o prevode majetkovej účasti štátu alebo majetkovej účasti Fondu národného majetku Slovenskej republiky na podnikaní inej právnickej osoby, ktorá má charakter prirodzeného monopolu, vždy rozhoduje vláda, a to po prerokovaní zámeru a postupu prevodu v Národnej rade Slovenskej republiky.
Charakter prirodzeného monopolu má aj spoločnosť Slovenské telekomunikácie, a. s., dnes Slovak Telekom, a. s.
V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky v časti Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj sa vláda Slovenskej republiky zaviazala zvyšovať rentabilitu štátnych aktív a skvalitňovať podnikateľskú funkciu štátu, na základe čoho bol vypracovaný aj zámer prevodu 34 % majetkovej účasti Slovenskej republiky v zastúpení Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a 15 % majetkovej účasti Fondu národného majetku Slovenskej republiky, pričom zvyšných 51 % akcií vlastní CMobil B. V., dcérska spoločnosť Deutsche Telekom AG.
Obsahom zámerov, ktoré vám predkladám na prerokovanie, je návrh na prevod celej 34 % majetkovej účasti štátu v zastúpení Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a 15 % majetkovej účasti Fondu národného majetku Slovenskej republiky na podnikaní spoločnosti Slovak Telekom, t. j. po prechode majetkovej účasti štátu na Fond národného majetku Slovenskej republiky predaj celej 49 % majetkovej účasti Fondu národného majetku Slovenskej republiky.
Podpornými argumentmi pre tento postup sú nasledovné skutočnosti. Spoločnosť Slovak Telekom je len jedným z viacerých poskytovateľov služieb na trhu elektronických komunikácií v Slovenskej republike. Pritom aktuálne existuje rozvinutá konkurencia a inovatívne technológie sú v Slovenskej republike plne dostupné, zákazníci si tak môžu voľne vyberať medzi viacerými alternatívami; regulácia je zabezpečená nezávislým Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb; slovenskí akcionári majú len minimálnu účasť na riadení spoločnosti v súlade s akcionárskou zmluvou a výškou majetkovej účasti, t. j., všetky rozhodnutia týkajúce sa riadenia sú v plnej kompetencii 51-percentného akcionára a štátu v zastúpení ministerstva hospodárstva a ani Fond národného majetku nemá reálny priamy dosah na riadenie a smerovanie spoločnosti a taktiež štát svoju podporu zavádzania nových technológií v oblasti telekomunikácií môže realizovať efektívnejším spôsobom, ako je minoritná majetková účasť v jednom z účastníkov trhu, na fungovanie ktorého nemá reálne vplyv. Predajom 49 % akcií spoločnosti Slovak Telekom sa musí splniť zámer dosiahnuť čo najtransparentnejším spôsobom najlepší výsledok, a preto predkladám návrh na predaj 49 % akcií formou tzv. duálneho procesu (tzv. Dual Track), t. j. verejnou ponukou akcií na kapitálových trhoch v kombinácii s priamym predajom v zmysle ustanovení § 10 ods. 5 a 7 zákona č. 92/1991 Zb.
Konečné rozhodnutie, ktorá z dvoch foriem predaja tu bude zvolená, bude závisieť od trhových podmienok a odporúčaní investičných bánk ako poradcov v tomto procese tak, aby boli dosiahnuté čo najvýhodnejšie podmienky predaja.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.
Ďakujem za vystúpenie, vážim si osobne vystúpenie pána poslanca Mikuša. Dovoľte mi na úvod len ešte niekoľko poznámok.
Tak ako som spomenul, je to, tento návrh zákona, je to aproximácia európskej legislatívy o tom, že aby sme dali do súladu podmienky európskej legislatívy s našou. Samozrejme, je tu tá otázka, či incentivy alebo stimuly áno alebo nie. Ale v dnešnej situácii, keď stimuly chceme poskytovať, tak musíme dať do súladu našu legislatívu s európskou legislatívou a bez tohoto sa to nedá spraviť. Tak ako bolo aj vo vystúpení pána Mikuša spomenuté, okrem toho, že sme dali do súladu legislatívu a tá legislatíva, tam tá podstata je v tom, že intenzita pomoci z pôvodných 50 % sa znižuje na 35 %, to keby sme chceli dať vyššiu intenzitu, tak, samozrejme, porušujeme zákon. Ale vzhľadom na to, že naša legislatíva predtým bola nastavená 50 %, museli sme ju znížiť tak isto na 35 %, ako je v európskej legislatíve zakotvené. S tým, že ďalším prvkom je napr. zrýchlenie celého konania, skrátili sme to na 100 dní od podania žiadosti až po vyhodnotenie tejto žiadosti. Keď sme otvorili tento zákon, tak, samozrejme, prišli aj námety z či už Asociácie zamestnávateľských zväzov, Republikovej únie zamestnávateľov, zväzov napríklad automobilového priemyslu a ďalších organizácií o tom, že predchádzajúca legislatíva stanovovala, že pri pomoci musí byť zachované pravidlo, že treba vytvoriť minimálne 10 % pracovných miest.
V dnešnej situácii, a nie je to z nášho podnetu, ale je to z podnetu podnikateľského prostredia, kedy povedali podniky, ktoré majú napríklad tisíc ľudí, zamestnať sto ľudí navyše, dvesto ľudí navyše je veľký problém. Z tohto dôvodu sme akceptovali pripomienku, že bude tam číslo 40 ľudí, samozrejme, ostáva tam tá podmienka 10 % a rozdiel medzi 40 ľuďmi a 10 %, samozrejme, bude zohľadnený v hodnotení intenzity pomoci, pretože, samozrejme, niekomu inému dáme alebo dá ministerstvo na základe rozhodnutia pomoc, keď zamestná 10 % ľudí, a niekomu inému, keď iba 40 percent. To znamená, že je to úplne logické, a je to samozrejmé. Ale akceptovali sme pripomienku Republikovej únie zamestnávateľov, ktorá prišla s tým, že 40 ľudí je minimum, ale, samozrejme, je tam tá hranica tých 10 % na vytvorenie nových pracovných miest. S tým, že môžeme, samozrejme, diskutovať aj o iných veciach v tomto zákone, ale súhlasím aj s tým, že snažili sme sa vyjsť v ústrety, napríklad čo sa týka tých nedoplatkov, pretože pri podávaní žiadosti je postačujúce čestné prehlásenie, že nemá subjekt daňové nedoplatky, vzhľadom na to, že dokým podá sa žiadosť a uplynie doba nejakých sto dní, medzi tým, samozrejme, tie nedoplatky môžu vzniknúť, ale už pri rozhodnutí budeme požadovať rozhodnutie o tom, že subjekt má daňový nedoplatok. Ale pre zjednodušenie administratívy sme sa snažili urobiť také opatrenia, aby sme pri podávaní žiadosti mali tých administratívnych prekážok čo najmenej.
Tak isto je tam jeden prvok, ktorý sme zakotvili, že meníme podávanie povinných hlásení z 1. 1. na 1. 4. Vzhľadom na to, že subjekty podnikateľské podávajú daňové priznania, majú s tým veľa práce, preto sme posunuli aj tú lehotu podávania hlásení k 1. 4. vzhľadom na to, že každý rok musí podnikateľský subjekt podávať hlásenie, ako plní opatrenia. A tie opatrenia sú udržanie, udržanie počas 5 rokov.
A to isté platí o Prakovciach. To znamená, Prakovce budú k 1. 4. podávať hlásenie, v akom stave sú. Ak neplnia podmienky, budú musieť vrátiť. To znamená, že raz do roka sa dáva hlásenie o tom, ako subjekt stojí v súvislosti s podnikateľským zámerom. Ten zámer, ktorý tam bol, že musí udržať pracovné miesta, technológie 5 rokov, to sa vyhodnocuje, sleduje, ak to niekto neplní, tak buď sa mu kráti, alebo sa mu zruší. A to isté nastane aj 1. 4., keď dostaneme od Prakoviec, aj keď ma to osobne mrzí, pretože naozaj v tom regióne ten projekt, som presvedčený o tom, že je a bol dobrý. Sankcie určite spôsobili určité opatrenia, osobne mňa to neteší a myslím, že nikoho to neteší, že podnik sa dostal do takých problémov, ale v čase podávania žiadosti nikto nemohol predpokladať, že nastanú okolnosti v Európe a vo svete také, ktoré tento projekt dakým spôsobom zabrzdia.
Čo sa týka investičnej pomoci pre regióny, samozrejme, tak isto my preferujeme a snažíme sa preferovať regióny, kde je vysoká miera nezamestnanosti a kde máme problém s novými pracovnými miestami a novými podnikmi, ale reálne sú prípady, kedy subjekty podnikateľské nám odmietnu ísť do toho regiónu, pretože tam neni infraštruktúra, neni sú tam siete a darmo im môžeme ponúkať akékoľvek stimuly, do tohto regiónu nepôjdu. Tak isto čo sa týka investičnej pomoci, máme možno aj negatívne, ale pozitívne skúsenosti z toho hľadiska, že niektoré podnikateľské subjekty vzhľadom na to, že niektoré krajiny, ako je napríklad Rumunsko, dávajú možno lepšie podmienky, a preto niektorí odchádzajú za lacnou pracovnou silou, ale sú, chvalabohu, aj dobré skúsenosti, že sa tie podniky vracajú, pretože zistili, že nielen lacná pracovná sila je princíp, prečo odišli, ale kvalitná pracovná sila je veľmi dôležitá, a to je pre nás najdôležitejšie. Preto, samozrejme, budeme podporovať aj regióny a snažíme sa podporovať regióny, kde je vysoká miera nezamestnanosti.
Takže, ja som, pán poslanec Mikuš, pripravený diskutovať aj ďalej na túto tému, ale potom si musíme povedať všetci, celá Európska únia, zakážme stimuly, nedávajme ich. A keď to zakážeme len my, tak sa nám hneď stane to, že všetci budú odchádzať do Rumunska, do Maďarska, do Poľska, stalo sa nám to x-krát, že dostanú také podmienky, ktoré sú možno na hranici alebo tesne za hranicou legislatívy Európskej únie, napriek tomu odídu tam.
Takže ešte raz ďakujem veľmi pekne.

Návrh zákona predkladám ako iniciatívny návrh vypracovaný nadväzne na úlohy vyplývajúce z nariadenia Komisie o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom. Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť poskytovanie investičnej pomoci v súlade s nariadením Európskej únie vzhľadom na to, že investičná pomoc je štátnou pomocou a podľa zákona o štátnej pomoci sa poskytuje v súlade so zákonom o investičnej pomoci, ktorý je zároveň schémou štátnej pomoci, a je bezodkladne potrebné zosúladenie zákona s nariadením Európskej únie.
Návrh zákona ďalej obsahuje legislatívno-technické úpravy, ako aj zmeny a doplnenia spočívajúce v zrýchlení procesu schvaľovania investičnej pomoci, a to skrátením lehôt konania. Návrhom zákona sa tiež zavádza povinnosť zverejňovania rozhodnutí o investičnej pomoci. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu. Ďakujem.

18.
Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, poslanci, pri čítaní návrhu poslancov na moje odvolanie som sa musel aj pousmiať, že svojím spôsobom ma chcete trestať za niečo, čo je staré viac ako 10 rokov a postavené na samých nezmysloch.
Na druhej strane ma teší, že si svoju robotu robím dobre, lebo mi nevyčítate, že by som podpísal niečo nevýhodné pre štát alebo predražené, ale zároveň ma neteší, že do tejto pocty sa mi dostalo práve od vás celebritných politikov, inkvizítorov a mediálnych oportunistov.
Keď vchádzam do budovy parlamentu tak v poslednej dobe mám pocit, že som v múzeu Madam Tussauds, kde stoja na prízemí tri voskové figuríny, ktoré čakajú na svojich návštevníkov, blesky fotoaparátov a zároveň mávajú trestným oznámením, ktoré rozdávajú na počkanie. (Potlesk.) Mená figurín si môžete domyslieť.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, tak mi to pripadá, že ma dnes chcete potrestať za to, že pred viac ako 10 rokmi som na diaľnici Bratislava - Trnava išiel rýchlosťou 130, ale dnes je tam rýchlosť 110. Celá iniciatíva už spomenutej skupinky, ktorej spoločné preferencie sa hýbu od nula po nula celá nula nič, vyznieva ako zúfalý výkrik do tmy a schizofrenický pokus odborníkov na všetko, na diaľnice, nemocnice, obchvaty, dokonca aj prístavy a vyhrážajú sa každému trestným oznámením a odvolaním člena vlády.
Ale poďme pekne po poriadku, kedy a ako celá záležitosť vznikla. V roku 2001 bola vyhlásená Fondom národného majetku verejná obchodná súťaž na privatizáciu Slovenskej plavby a prístavov. Pozrime sa na to, s akými výsledkami. Prvé kolo, spoločnosť Emteco dala ponuku 1,1 mld. slovenských korún, spoločnosť Dunajservis, za ktorou stála Penta, dala najnižšiu ponuku 311 mil., ďalšia spoločnosť, Charles Capital, dala ponuku 385 mil. Čudujme sa svetu, aký bol výsledok. Vyhrala najnižšia ponuka Penty, t. j. štát by prišiel približne o 20 mil. euro. Následne však pod tlakom verejnej mienky bola táto súťaž zrušená. Následne o rok neskoršie Fond národného majetku vypísal druhú verejnú obchodnú súťaž. Do súťaže sa prihlásili dve firmy. Znova Dunajservis, za ktorou stála Penta, s ponukou 351 mil. a spoločnosť Port Service s ponukou 408 mil. Na základe hodnotenia zahraničného poradcu, ktorý vtedy nemal na poradenskú činnosť ani, nemal ani v predmete podnikania, ale na základe toho zinkasoval 12 mil. slovenských korún, vyhral Dunajservis, resp. Penta s ponukou o 60 mil. nižšou, ako ponúkol Port Service. Tu štát prišiel o ďalšie milióny. Mimochodom, Dunajservis bola len schránková firma, ktorá dnes už ani neexistuje. A viete, aký osud nastal so spoločnosťou Dunajservis? Následne bola predaná za dvojnásobok, 800 mil. slovenských korún a ďalej o rok na to za viac ako 1 mld. To je biznis! Niekto zarobil na úkor štátu. A o koľko prišiel štát? Tak sa radšej ani nepýtajte. (Potlesk.)
Páni a dámy z opozície, toto vám nevadilo a nevadí, spolu s pánom Lipšicom ste sa na toto zlodejstvo pozerali? Preto sa pýtam, mali sme morálne právo dožadovať sa odškodnenia na súde, keď bolo evidentné, že celá privatizácia je zmanipulovaná? Hovorím, mali. Áno, mali sme právo aj povinnosť sa brániť na súde. (Potlesk.) Celá privatizácia stála našu spoločnosť tiež viac ako 12 mil. slovenských korún. Vyhodil by niekto len tak 12 mil. na právne služby, projekty, analýzy, poradenstvo, privatizačnú zábezpeku pre Fond národného majetku? No asi nie. Nie je žiadnym tajomstvom, ako sa riadila privatizácia za prvej a druhej Dzurindovej vlády. A vy, páni z opozície, ste sa na to pozerali, ako sa rozkráda štát. A vám to, pán Matovič, pán Hlina, pán Galko a ostatní, nevadí? (Potlesk.) Je to z vašej farizejstvo a pokrytectvo.
Rád by som povedal, že v roku 2002 som bol podnikateľ. Medzi, rozdiel medzi podnikateľom, ktorý je dobrý hospodár, a kšeftárom je ten, že dobrý hospodár sa stará o záujem svojej firmy a bojuje za ňu. Podľa zákona má podnikateľ dokonca povinnosť urobiť všetko, čo je v záujme jeho firmy. V roku 2002 sa naša firma dostala do sporu so štátom. Som dobrý hospodár a rešpektujem zákon, preto som hájil záujmy našej firmy a podali sme žalobu. Do žiadneho konfliktu záujmov som sa nedostal. Potvrdzuje to aj niekoľko faktov. Je to uvedená právna analýza, ktorá mi dáva za pravdu, a dávam ju všetkým k dispozícii, možno sa vám za pár rokov zíde, musíte mať však záujem o fakty, a nie prekrútené mediálne skratky celebritných politikov, ktorí berú politiku ako šoubiznis. Táto záležitosť trvá už 13 rokov. Ak by som bol v konflikte záujmov a mal možnosť ovplyvniť, trvalo by to tak dlho? A zároveň tvrdím, že do žiadneho konfliktu som sa naozaj nedostal. Ja mám na to právnu analýzu, ktorú máte k dispozícii. A majú ju k dispozícii aj novinári.
Pýtam sa, čo máte vy. Blogy, dohady, výmysly? Nemáte nič, len žlč a klamstvo a podsúvate nepravdivé informácie. Do Fondu národného majetku som nastúpil v období druhej Dzurindovej vlády. Vtedy môj nástup do Fondu národného majetku a pôsobenie v ňom nikto nespochybňoval. Ani celebritný politik pán Lipšic, ktorý vtedy bol súčasťou vládnej garnitúry, vtedy mu nevadilo, dnes áno. Šoubiznisový politik pán Lipšic, mimochodom, veľmi rád zvykne protestovať proti niečomu, s čím kedysi súhlasil. Pánovi Lipšicovi nevadila Gorila, keď bol ministrom, vtedy mal konať, ale nekonal. Keď sa Gorila stala verejnou témou, pán Lipšic sa zrazu zmenil na bojovníka proti Gorile, aby sa dostal pred kamery, bojoval za status celebritného politika. Rovnako mu nevadilo kedysi kupovanie poslancov za Dzurindu, kritizovať to začal až neskôr. Pán Lipšic je obyčajný mediálny oportunista, celebritný politik, ktorému vadí moja práca pre ľudí. (Potlesk.)
Práve moja práca pre ľudí, boj za tvorbu a uchovanie pracovných miest, boj za energetickú bezpečnosť Slovenska, legislatívne aktivity pomáhajúce malým, stredným podnikateľom vadia niektorým kšeftárom, ktorým sa hodí celebritný politik pán Lipšic. Oni sú proti ľuďom, ja som za nich. Práve preto, že všetko, čo robím, robím pre ľudí, na mňa kšeftári útočia. Od roku 2006 podávam pravidelne do Národnej rady Slovenskej republiky majetkové priznanie. Je zaujímavé, že doteraz nikomu nevadil môj údajný konflikt záujmov a nikomu nevadí moje majetkové priznanie. Opoziční politici viedli v rokoch 2006 a 2010 a v roku 2012 až doteraz výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Ako je možné, že doteraz to nikomu nevadilo? No preto, tam, pretože tam nič naozaj nenájdete a nič tam nie je. Len vo vašich fantáziách pracujú určité intrigy a iné záujmy.
Pán poslanec Lipšic, myslíte si, že som taký naivný, že keby bolo pravdou to, čo tvrdíte, že by som to napísal do daňového priznania? To snáď nemyslíte naozaj vážne. Tak ako som uviedol na tlačovej konferencii, ktorú vysielala televízia TA3 a na ktorej som všetko povedal, nemám problém to zopakovať znova. Budem hovoriť pomaly, zrozumiteľne, aby ste to, poslanci z opozície, pochopili, a vysvetlím to aj na jednoduchých príkladoch. Pre ilustráciu si na otázky, ktoré sú podkladom na moje odvolanie, sám aj odpoviem a sú to otázky, ktoré zazneli aj na výboroch, ale aj v médiách.
Odkiaľ boli tie peniaze? Povedal som a tvrdím to znova, peniaze boli spoločnosti ECM ako budúceho vlastníka akciovej spoločnosti Port Service. Opakujem, peniaze boli spoločnosti ECM ako budúceho vlastníka spoločnosti Port Service, akciová spoločnosť. Ako dobrý hospodár som na základe rozhodnutia akcionárov podal žalobu, bránil som záujmy našej firmy. To je správanie dobrého hospodára a okrem toho to vyžadoval a vyžaduje aj zákon. Zákon podnikateľom ukladá povinnosť obozretne podnikať a brániť svoju firmu.
Do privatizácie každý vstupuje s nejakým tímom. Pre privatizáciu sme mali strategického poradcu firmu Benefit Finance, ktorá už dlhšie pôsobila pri príprave privatizačných projektov, spoločnosť Benefit Finance, ktorej spoločníkom bol aj Pavol Beblavý, ináč brat pána poslanca Beblavého, s ktorým bola veľmi korektná spolupráca. Tento poradca nám odporučil ako strategického finančného investora spoločnosť ECM, ktorá hlavne pôsobila v Čechách v sfére private equity a dosahovala v Českej republike výborné hospodárske výsledky. Pán poslanec Beblavý, myslíte si, že váš brat by nám odporučil niekoho, o kom by bol presvedčený, že nie je korektný partner a nebodaj perie špinavé peniaze? Odpoviem za vás, určite nie.
V roku 2006 nielen mojím rozhodnutím, ale aj rozhodnutím ostatných spoločníkov v Port Service Bratislava sme sa rozhodli, že stratovú firmu ďalej sanovať nebudeme a odpredáme ju s priebehajúcim súdnym sporom spoločnosti ECM, resp. jednej zo spoločností pána Hauptmanna. Je to úplne normálny postup, kedy predávate firmu so záväzkami a pohľadávkami. Nič, čo by prekračovalo rámec normálnych právnych predpisov, nebodaj nejakého konfliktu záujmov. Tie peniaze boli spoločnosti ECM ako budúceho vlastníka. Otázka, prečo vám dali peniaze, resp. prečo spoločnosť ECM poskytla právnu relevantnú sumu ako súdnu zábezpeku. Tu totiž nejde o to, že mi niekto dal peniaze. Opakujem, mne pre moju spotrebu peniaze nikto nedal. Peniaze boli bezodkladne vložené ako súdna zábezpeka. Ten, kto hovorí, že som dostal nejaké peniaze, klame. Ak túto lož opakujete, je to z dvoch dôvodov, buď nepoznáte slovenský právny poriadok a zásady obozretného podnikania, ktoré musí poznať každý dobrý hospodár, alebo viete, že klamete a budujete si status celebritného politika aj za cenu klamstva.
Spoločnosti ECM ako budúcemu vlastníkovi záležalo na vyriešení sporu, preto poskytli prostriedky na súdnu zábezpeku. Spomínali sa, že boli to špinavé peniaze z nelegálnej činnosti. Súdna zábezpeka na účte krajského súdu, ktorá slúži na obranu firmy pred neprávosťou zo strany štátu, to sú podľa vás špinavé peniaze? Za všetkým vo svete vidíte páchateľa a páchanie trestných činov. Psychológia má na takéto videnie sveta dve vysvetlenia. Alebo vy sám páchate trestné činy, a preto si myslíte, že tak žijú aj iní ľudia, alebo vás páchanie trestných činov fascinuje. Ak je pravdivá prvá možnosť, nabádam vás k zastaveniu vašej trestnej činnosti a pamätajte si, že priznanie je poľahčujúca okolnosť. Ak je pravdivá druhá možnosť, mali by ste vyhľadať odbornú pomoc skôr, ako niečo spáchate a potom to budete ľutovať. Ja viem, na čo narážate (reakcia z pléna), pán Lipšic, na údaje z blogu, o ktoré sa opierate, a uvádzate len to, čo sa vám hodí. To svedčí o vašom pokrytectve a klamstve. Zabudli ste úmyselne dodať, že v správe, ktorá prebiehala českou tlačou o pánovi Hauptmannovi, je, že sa francúzska polícia naňho dotazovala v Čechách v roku 1997 - podotýkam, v roku 1997 - v súvislosti s jeho ekonomickými aktivitami, a či v Čechách nevykonával nejaké podozrivé obchody. Zabudli ste ale povedať, že stanovisko českej polície je, výsledok je negatívny. To je vaša špinavosť, pretože použijete len to, čo sa vám úmyselne hodí. (Potlesk.)
Pán poslanec Hlina vo svojom ohnivom vystúpení pred dvomi týždňami v parlamente a na hospodárskom výbore sa plamenne vyjadroval o tom, že som predal spoločnosť do daňového raja na Curaçao, čo nevie, naozaj ani že kde je. Po prvé, ja som nič nepredával, predávala spoločnosť Port Service Bratislava. Po druhé, ani sa nečudujem, že neviete, kde to je, pán poslanec, lebo v roku 2003, resp. 2006 ste nevedeli ani, kde je parlament. Ale hlavne, že idete poučovať, koľko peňazí v hotovosti môžete prevážať v lietadle. S tým máte asi naozaj bohaté skúsenosti. Ale viac ma mrzí, že neviete, resp. nechcete vedieť, komu vaši kolegovia predali spomínanú Slovenskú plavbu a prístavy. Tak ja vám to pripomeniem. Na zmluve je podpísaný za Dunajservis s plnou mocou pán Jaroslav Haščák. Kto je pán Jaroslav Haščák? No predsa Penta. A kde má sídlo Penta? No predsa v daňovom raji na Cypre. Pán Hlina, to vám nevadí, že vaši spolusediaci o tom vedia a vedeli a nič nespravili? (Potlesk.) Alebo platia iné predpisy pre opozíciu a iné pre SMER? Nemáte náhodou nejaké pokrivené hodnoty? Ukážte mi jeden zákon, ktorý to vtedy alebo teraz zakazoval alebo zakazuje. Neexistuje žiadny.
Pán poslanec Lipšic, v podaní na moje odvolanie sa odvolávate na moje tvrdenia z tlačovej konferencie, že som porušil vtedy platnú, opakujem, vtedy platnú právnu úpravu o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Toto isté spomenul v úvodnom slove aj pán poslanec Matovič. Pán poslanec Lipšic, to nesvedčí práve o vašich právnych kvalitách. Keby to bola pravda, akože to nie je, a tvrdo sa voči tomu ohradzujem, tak táto právna úprava vstúpila do platnosti, viete kedy, v roku 2008. Tu je tá právna úprava z roku 2008. Súdite ma za niečo v roku 2006, kedy tá právna úprava nebola ešte ani v platnosti. Toto hovoríte vy, celebritný právnik? Úmyselne klamete. Prečo ste vkladali v hotovosti, a nie bankovým prevodom? Rozumiem tejto otázke, viem, prečo ju kladiete, ide však o to, dnes v roku 2015 v ére smartfónov, internetového bankingu, bezkontaktných platieb a zákona o hotovostných platbách sa pýtate na rok 2002, resp. 2006, čo už je skoro viac ako 10 rokov. Desať rokov je čas, za ktorý sa z novorodenca sa stane pomaly tínedžer. V informačných technológiách, ktoré určujú povahu dnešných peňažných transakcií, je to, čo bolo normálne pred 10 rokmi, pravek. Už ste zabudli to, že za 10 rokov sa strašne veľa vecí zmenilo. To, čo bolo vtedy normálne a v súlade so zákonom, dnes už nie je bežné a podlieha iným normám.
Samozrejme, dnes by to všetko bolo inak, ale skúste si, prosím, uvedomiť, že pred 10 rokmi mnoho veci sa robilo inak. V deň, ako som sa k peniazom dostal, som ich previedol ako zábezpeku na účet na súd. Žiadny zákon, ako tvrdíte, ako som už aj uviedol, žiadny bankový predpis to nezakazoval. Nezabúdajte, boli sme v roku 2006. Bežne sa prevody robili v hotovosti. Zabudli ste na obdobie, kedy podnikatelia bez toho, že by dopredu zaplatili prevodom alebo v hotovosti, nemali šancu si objednať tovar alebo službu? Ale to, pán Lipšic, vy nemôžete vedieť. Ale odvolávať sa na existujúci zákon, to asi viete. Ako iste viete, ste, ako si iste, akosi ste rýchlo zabudli, že medzištátne bankové prevody trvali viac ako tri až štyri dni. A tak, ako som už aj uviedol, budúci vlastník ako jeden z poškodených v privatizácii mal záujem pokračovať v súdnom spore, na čo mal legitímne právo, a bola to jeho jedna z podmienok odkúpenia spoločnosti. Naviac skončila lehota na zaplatenie odvolacieho poplatku, preto bol rýchly vklad a následne prevod na účet krajského súdu.
Padla tu otázka, prečo som bol na valnom zhromaždení zapisovateľom, keď už som nebol spoločníkom firmy. Zapisovateľ nemá nijakú možnosť čokoľvek ovplyvniť, lebo je, ako sa hovorí, názov zapisovateľ. Som dobrý hospodár, záležalo mi na firme, ktorej som obetoval obrovské množstvo času, energie, kapitálu, ale aj zdravie a život mojej rodiny, ktorá si toho vtedy veľa vytrpela, lebo som prakticky nebol doma.
Mladí ľudia to dnes nechápu, ale ja patrím k tým podnikateľom, ktorí berú podnikanie vážne, ako súčasť svojho života. Preto bolo pre mňa prirodzené, že som chcel veci dotiahnuť do konca. Ľudia, pre ktorých je podnikanie iba biznisom, a nie sebarealizáciou, to nechápu. Dobrí hospodári, skutoční podnikatelia však dobre vedia, o čom hovorím. Prečo som bol na valnom zhromaždení spoločnosti Port Service, a. s., v júli v roku 2006, keď som už nebol akcionár? Pán Lipšic, mám tu zmluvu o kúpe cenných papierov z 12. 6. 2006 medzi spoločnosťou Port Service Bratislava a Castelo Holdings. Následne na to v krátkej dobe prebehlo valné zhromaždenie, kde som bol ako overovateľ, čo okrem iného žiadny zákon, predpisy ani mravy nezakazujú.
A teraz ma dobre počúvajte, uvediem príklad. Vy máte auto, ja mám firmu. Obaja sa rozhodneme, že vy predáte auto, ja predám firmu. Ja si nájdem kupca, vy si nájdete kupca. Ja podpíšem zmluvu o kúpe cenných papierov, vy spíšete kúpnopredajnú zmluvu. Obaja to overíme pred notárom. A čo ďalej? Pred štátom stále vy ste majiteľom auta a ja majiteľ firmy. Čo musíme obaja spraviť? Vy pôjdete na políciu, resp. dopravný inšpektorát, podpíšete tlačivá a auto prepíšete. Ja zvolám valné zhromaždenie a oficiálne schválim predaj a nechám zaregistrovať na súde. Keď sa ma pýtate, čo som robil na valnom zhromaždení, tak ja sa vás pýtam, čo ste robili na dopravnom inšpektoráte, keď ste už neboli majiteľom auta. No asi ste chceli správoplatniť svoj prepis a ja predaj. No keď ani toto nepochopíte, tak si musíte zobrať naozaj doučovanie od ľudí z vášho okolia, podnikateľov pána Matoviča a pána Hlinu.
A prečo sa konalo valné zhromaždenie v advokátskej kancelárii pani JUDr. Dlhošovej? No asi preto, že ste, pán doktor, nemali voľný termín. No preto, že každá spoločnosť pracuje s osvedčenými právnikmi. Pani doktorka dlhé roky pracovala pre Port Service Bratislava, myslím si, že dokonca aj zakladala tú akciovú spoločnosť, tak je logické, že sme sa obrátili na ňu. A čo je na tom neobvyklé? Pán Lipšic, vy asi, vy tiež meníte každý mesiac holiča, zubára, resp. autoservis? Alebo áno?
Ďalšia otázka bola, prečo sme dávali do firmy pôžičku, keď sme už neboli spoločníkom alebo keď som už nebol spoločníkom. Áno, toto je nepríjemná vec, došlo ku chybe a to treba otvorene povedať, v poznámkach, hovorím, v poznámkach v účtovnej závierke je zapísané ako pôžička odo mňa. Ale v samotnej účtovnej závierke je to dobre zaúčtované ako cudzie zdroje z tretích strán. Je to banálna chyba v poznámkach, na ktorej stojí a padá vaše podanie. Uvedomujem si, že celebritní politici si práve z tejto chyby robia veľkú vec, nebyť nej, tak tu nesedíte a nesedíme, pretože by ste nemali o čom, len ste urobili z komára somára.
Ak by som chcel robiť nejaké nekalé veci, tak by som to asi neurobil tak okate ako pôžičku, aby ste na to, aby na to dokonca prišiel aj pán poslanec Lipšic, ktorý si nedokázal všimnúť podplácanie poslancov. Viem, že v celom kontexte to nevrhá dobré svetlo na mňa, ale naozaj je to tak. Čo sa týka pôžičky, žiadnu pôžičku som nedostal, preto som ani nemal, ani nemám čo priznávať v majetkovom priznaní. Ale je úžasné, ako dokážete prekrúcať fakty a dokonca znásilňovať zákony a daňové predpisy. Na začiatku môjho obvinenia som údajne dal do firmy pôžičku 600-tisíc slovenských korún. Keď som vysvetlil, že to sú prostriedky spoločnosti ECM na odvolací poplatok, tak pán poslanec Beblavý na mňa podal podnet na výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, neviem kde ešte všade, a že keby to bolo tak, ako tvrdím, tak by to bolo v daňovom priznaní, muselo byť evidované na účte externé zdroje. Keď som preukázal, že je to tak správne zaúčtované, tak ste hľadali zase, ako to prekrútiť, pretože vám to nepasovalo. Tak ste prišli s podaním na moje odvolanie s tvrdením, že je to správne zaúčtované, lebo k 31. 12. 2006, kedy som už nebol spoločníkom, to už boli externé zdroje.
Páni a dámy, účtovné predpisy, osnovy platia pre všetkých rovnako. Ak si myslíte, že si ich budete prekrúcať, ohýbať, znásilňovať podľa svojich predstáv, tak ste na veľkom omyle. Svedčí to o vašej absolútnej nekompetentnosti, amaterizme a diletantstve. Keď raz odvádzam daň z príjmu, daň, DPH-čku k 25. v mesiaci, tak to bude 25., keď odvádzam daň z príjmov k 31. 3. kalendárneho roka, tak to bude 31. 3. Ak raz urobím nejakú finančnú operáciu, napr. uvedený vklad v piatom mesiaci roka, tak sa to zaúčtuje v piatom mesiaci roka, a nie, keď si vy myslíte, ako sa vám to hodí.
Preto vaše tvrdenie vyvráti aj prvák na strednej ekonomickej škole. Účtovníctvo nie je zelovoc, kilo hore - kilo dole. Preto tí, čo ste sa podpísali pod toto tvrdenie, si môžete naozaj pýtať hodiny doučovania z účtovníctva od pána poslanca Sulíka.
Čo sa týka môjho údajného konfliktu s Duslom Šaľa, mám tu čerstvú správu zo včerajška a dovoľte, aby som vám oznámil, že v šalianskom regióne si odo dňa dnes nemáte šancu prenajať žiadnu nemovitosť. Všetky byty, domy si prenajali dodávateľské firmy, ktoré budú novú časť závodu Duslo Šaľa stavať počas troch rokov a budú dávať prácu ďalším približne 1 200 až 1 500 ľuďom. (Potlesk.) Zachránili sme prácu ľuďom, ktorí v Dusle pracujú a zabezpečujú pokojný život ich rodinám, a v sekundárnom procese sme podporou pre Duslo pomohli vytvoriť ďalšie stovky pracovných miest pre ľudí v tomto regióne. Údajný konflikt záujmov v prípade investičnej pomoci pre a. s. Duslo je klamstvom. Stanovisko Európskej komisie jasne hovorí, že požadovaná daňová úľava pre Duslo je v prospech regiónu s nižšou životnou úrovňou, ako je priemer Európskej únie. Klamlivé tvrdenia opozičných politikov, že sú len dôkazom toho, ako opozícii záleží na prospechu Slovenska a rozvoju slovenského priemyslu. Nie je náhodou pravdou, že páni europoslanci Sulík a Štefanec sú v konflikte záujmov, keď na pôde Európskej komisie otvorene lobujú proti záujmom Slovenska? Trio Šťastný, Štefanec, Sulík, to bola teda naozaj výhra pre Slovensko.
Tvrdenie, že investícia ovplyvní tržby spoločnosti, v ktorej mám s manželkou podiel, je tvrdením absolútnej neznalosti pomerov. Nemecký trh, kam smeruje časť produkcie z Dusla po Dunaji, je už viac ako 20 rokov rovnaký. Ak má na tržby niečo vplyv, tak je to počasie a agrotechnické podmienky. Investícia v Dusle je o efektívnosti výroby, konkurencieschopnosti výroby, ale hlavne o stabilite pre ľudí a to je pre mňa ako ministra dôležité. O daňovej úľave rozhoduje Brusel, nie ministerstvo ani minister. Ani ako štátny tajomník, ani ako minister som do procesu nezasahoval a neovplyvňoval. Ukážte mi jeden zásadný dokument, ktorý som podpísal.
Pán Lipšic, pán Matovič a ďalší, ako dobre viete, Hospodárske noviny patria tiež pánovi Babišovi. Tým, že do nich prispievate a ich odoberáte, nepodporujete náhodou tržby a zvyšujete čitateľnosť tohto denníka? Neprospievajú tieto tržby pánovi Babišovi náhodou? Alebo nekupujete si náhodou každé ráno pečivo, ktoré pečú Babišove pekárne? Preto, pán Lipšic a vám podobní, neklamte, nezavádzajte ľudí, žiadnych 60 mil. som ľuďom neukradol a štát o 60 mil. neprišiel. Ste obyčajní klamári, manipulujete s verejnou mienkou, vyzývam vás, prestaňte s tým. Politikárčenie, osobné politické ambície a sebeckosť sú vám bližšie, ako záujmy ľudí Slovenska, a to všetci na Slovensku o vás vedia.
Ďakujem. (Potlesk.)

Zopakujem to, čo som povedal, že ministerstvo spravodlivosti je gestorom tohto zákona. Samozrejme, aj iné ministerstvá vstupujú do tohto celého legislatívneho procesu a podnety, ktoré dostávame, samozrejme, konzultujeme. A dávame tieto podklady aj iným rezortom, tak ako som už spomenul.
Samozrejme, zákon o reštrukturalizácii sa prioritne týka podnikateľského prostredia, tak, samozrejme, aj naše ministerstvo to citlivo vníma, a preto, tak ako som už spomenul na úvod, tá metodika, ktorá by mala vstúpiť do platnosti v najbližšej dobe, bude posudzovať vplyvy aj iných rezortov, či už sú to ministerstvá práce, sociálnych vecí, financií alebo aj spravodlivosti, na podnikateľské prostredie. V tomto procese budú mať zväzy povinnosť vstupovať do tzv. povinných konzultácií, kde budú si s predkladateľmi zákona overovať svoje skúsenosti a budú ich snažiť sa uplatňovať do praxe a ministerstvo bude tieto ich pripomienky zohľadňovať. Takže verím, že aj tento proces vstúpi aj v rámci zákona o reštrukturalizácii do nejakej pôsobnosti.

Ďakujem. Ďakujem za otázku, pán poslanec. Pokiaľ ide o stanovenie hranice, po dosiahnutí ktorej by sa podnikateľ považoval za dlžníka so všetkými spojenými a s tým súvisiacimi sankciami, aktuálne ministerstvo hospodárstva nepripravuje žiaden návrh všeobecne záväzného právneho prepisu, ktorý by mal upravovať alebo zmeniť túto problematiku. Na ministerstve hospodárstva vnímame to ako, že v rámci podpory podnikateľského prostredia existuje tento priestor a v budúcnosti by mohlo dôjsť podobne ako v prípade daňových nedoplatkov napojených na vznik obchodných spoločností k úprave tejto oblasti. Samozrejme, vyžaduje si to vykonania a vyhodnotenie viacerých analýz ako napríklad analýzy dopadu na verejné financie.
Vašu otázku by som v tejto chvíli považoval za podnet na diskusiu, ktorú by som otvoril s rezortnými kolegami, a to s podpredsedom vlády a s ministrom financií a s ministrom práce a sociálnych vecí.
K tomuto by som len doplnil, pán poslanec, že naše ministerstvo pripravilo metodiku posudzovania vplyvov na podnikateľské prostredie. To znamená, do budúcnosti každý zákon musí prejsť určitými testami, ktoré sú spojené s vplyvom na podnikateľské prostredie. Takže verím, že aj toto opatrenie bude mať dopad na to, že by sme posudzovali aj iné zákony, ktoré nie sú v kompetencii nášho ministerstva.
Pokiaľ ide o vašu druhú otázku, ministerstvo hospodárstva nie je gestorom zákona o konkurze a reštrukturalizácii a taktiež nezastrešuje otázky zodpovednosti právnických osôb, takže by som si vás dovolil odkázať s vašou otázkou na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Musím však podotknúť, že ministerstvo hospodárstva v tejto súvislosti intenzívne vníma podnety a postrehy, ktoré dostáva od rôznych subjektov ako napríklad od profesijných združení, od rôznych zväzov pôsobiacich v Slovenskej republike a podobne. Tieto postrehy, podnety a pripomienky budú postúpené ministerstvu spravodlivosti.
Skončil som, pán predseda.

48.
Ďakujem za doplnenie otázky. Z toho technického hľadiska, tak ako si spomenul, samozrejme, ja tiež nie som chemik, nie som odborník na čpavok, ale asi tak, jak ste spomenuli, čo ja viem, moje informácie sú, výroba čpavku, ale celkovo výroba v Dusle má tradíciu viac ako 30 alebo 40 rokov. Tá technológia, ktorá je, je tam takisto viac ako 20 alebo 30 rokov a v tomto prípade sa nejedná o modernizáciu, ale o úplne novú výrobu na inom mieste, ako je táto stará výroba, aj keď je to v tom istom areáli.
Ale vzhľadom na to, že sa rozprávame alebo bavíme o tom, že má sa jednať o novú výrobu, tak je tu ten predpoklad, že by mohla byť kľudne postavená aj niekde inde, či už v Nemecku, alebo v Českej republike, a druhý faktor je to, že tak ako v minulosti bolo, že tá produkcia, tá výroba tu mala trvácnosť 20 alebo 30 rokov, tak pri takejto veľkej investícii je predpoklad, že táto investícia zostane a bude zamestnávať aj naďalej týchto ľudí 20 alebo 30 rokov, pretože tú fabriku alebo tú výrobu toho čpavku asi neodnesiete.
Tak ako som aj v mojom, vo vašej odpovedi spomenul, si stojím za tým tvrdením, ktoré som stál, že budem podporovať také technológie, také investície, ktoré, či už zachovajú pracovné miesta, a nielen Duslo, môžu to byť automobilky, môžu to byť iné fabriky, tak budem podporovať také investície, také technológie, ktoré aj zachovajú, ale aj prinesú nové pracovné miesta, samozrejme, to je ešte pridaná hodnota toho, tej investície, ale tak, jak si za tým stojím, naďalej tvrdím a tvrdiť budem, ako štátny tajomník som do žiadneho rozhodovacieho procesu vo fáze schvaľovania investičnej pomoci Dusla Šaľa nezasahoval, nebol som pri žiadnom konaní a ani ako minister som nepodpisoval žiadne rozhodnutie. Do dnešného dňa sme neobdržali oficiálne rozhodnutie z Európskej komisie. Zatiaľ som túto žiadosť alebo toto rozhodnutie neobdržal, takže ani doteraz som ako minister žiadne rozhodnutie v súvislosti s týmto nepodpísal.
Ale tvrdím, že budem takéto investície naďalej podporovať.