18.
Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, poslanci, pri čítaní návrhu poslancov na moje odvolanie som sa musel aj pousmiať, že svojím spôsobom ma chcete trestať za niečo, čo je staré viac ako 10 rokov a postavené na samých nezmysloch.
Na druhej strane ma teší, že si svoju robotu robím dobre, lebo mi nevyčítate, že by som podpísal niečo nevýhodné pre štát alebo predražené, ale zároveň ma neteší, že do tejto pocty sa mi dostalo práve od vás celebritných politikov, inkvizítorov a mediálnych oportunistov.
Keď vchádzam do budovy parlamentu tak v poslednej dobe mám pocit, že som v múzeu Madam Tussauds, kde stoja na prízemí tri voskové figuríny, ktoré čakajú na svojich návštevníkov, blesky fotoaparátov a zároveň mávajú trestným oznámením, ktoré rozdávajú na počkanie. (Potlesk.) Mená figurín si môžete domyslieť.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, tak mi to pripadá, že ma dnes chcete potrestať za to, že pred viac ako 10 rokmi som na diaľnici Bratislava - Trnava išiel rýchlosťou 130, ale dnes je tam rýchlosť 110. Celá iniciatíva už spomenutej skupinky, ktorej spoločné preferencie sa hýbu od nula po nula celá nula nič, vyznieva ako zúfalý výkrik do tmy a schizofrenický pokus odborníkov na všetko, na diaľnice, nemocnice, obchvaty, dokonca aj prístavy a vyhrážajú sa každému trestným oznámením a odvolaním člena vlády.
Ale poďme pekne po poriadku, kedy a ako celá záležitosť vznikla. V roku 2001 bola vyhlásená Fondom národného majetku verejná obchodná súťaž na privatizáciu Slovenskej plavby a prístavov. Pozrime sa na to, s akými výsledkami. Prvé kolo, spoločnosť Emteco dala ponuku 1,1 mld. slovenských korún, spoločnosť Dunajservis, za ktorou stála Penta, dala najnižšiu ponuku 311 mil., ďalšia spoločnosť, Charles Capital, dala ponuku 385 mil. Čudujme sa svetu, aký bol výsledok. Vyhrala najnižšia ponuka Penty, t. j. štát by prišiel približne o 20 mil. euro. Následne však pod tlakom verejnej mienky bola táto súťaž zrušená. Následne o rok neskoršie Fond národného majetku vypísal druhú verejnú obchodnú súťaž. Do súťaže sa prihlásili dve firmy. Znova Dunajservis, za ktorou stála Penta, s ponukou 351 mil. a spoločnosť Port Service s ponukou 408 mil. Na základe hodnotenia zahraničného poradcu, ktorý vtedy nemal na poradenskú činnosť ani, nemal ani v predmete podnikania, ale na základe toho zinkasoval 12 mil. slovenských korún, vyhral Dunajservis, resp. Penta s ponukou o 60 mil. nižšou, ako ponúkol Port Service. Tu štát prišiel o ďalšie milióny. Mimochodom, Dunajservis bola len schránková firma, ktorá dnes už ani neexistuje. A viete, aký osud nastal so spoločnosťou Dunajservis? Následne bola predaná za dvojnásobok, 800 mil. slovenských korún a ďalej o rok na to za viac ako 1 mld. To je biznis! Niekto zarobil na úkor štátu. A o koľko prišiel štát? Tak sa radšej ani nepýtajte. (Potlesk.)
Páni a dámy z opozície, toto vám nevadilo a nevadí, spolu s pánom Lipšicom ste sa na toto zlodejstvo pozerali? Preto sa pýtam, mali sme morálne právo dožadovať sa odškodnenia na súde, keď bolo evidentné, že celá privatizácia je zmanipulovaná? Hovorím, mali. Áno, mali sme právo aj povinnosť sa brániť na súde. (Potlesk.) Celá privatizácia stála našu spoločnosť tiež viac ako 12 mil. slovenských korún. Vyhodil by niekto len tak 12 mil. na právne služby, projekty, analýzy, poradenstvo, privatizačnú zábezpeku pre Fond národného majetku? No asi nie. Nie je žiadnym tajomstvom, ako sa riadila privatizácia za prvej a druhej Dzurindovej vlády. A vy, páni z opozície, ste sa na to pozerali, ako sa rozkráda štát. A vám to, pán Matovič, pán Hlina, pán Galko a ostatní, nevadí? (Potlesk.) Je to z vašej farizejstvo a pokrytectvo.
Rád by som povedal, že v roku 2002 som bol podnikateľ. Medzi, rozdiel medzi podnikateľom, ktorý je dobrý hospodár, a kšeftárom je ten, že dobrý hospodár sa stará o záujem svojej firmy a bojuje za ňu. Podľa zákona má podnikateľ dokonca povinnosť urobiť všetko, čo je v záujme jeho firmy. V roku 2002 sa naša firma dostala do sporu so štátom. Som dobrý hospodár a rešpektujem zákon, preto som hájil záujmy našej firmy a podali sme žalobu. Do žiadneho konfliktu záujmov som sa nedostal. Potvrdzuje to aj niekoľko faktov. Je to uvedená právna analýza, ktorá mi dáva za pravdu, a dávam ju všetkým k dispozícii, možno sa vám za pár rokov zíde, musíte mať však záujem o fakty, a nie prekrútené mediálne skratky celebritných politikov, ktorí berú politiku ako šoubiznis. Táto záležitosť trvá už 13 rokov. Ak by som bol v konflikte záujmov a mal možnosť ovplyvniť, trvalo by to tak dlho? A zároveň tvrdím, že do žiadneho konfliktu som sa naozaj nedostal. Ja mám na to právnu analýzu, ktorú máte k dispozícii. A majú ju k dispozícii aj novinári.
Pýtam sa, čo máte vy. Blogy, dohady, výmysly? Nemáte nič, len žlč a klamstvo a podsúvate nepravdivé informácie. Do Fondu národného majetku som nastúpil v období druhej Dzurindovej vlády. Vtedy môj nástup do Fondu národného majetku a pôsobenie v ňom nikto nespochybňoval. Ani celebritný politik pán Lipšic, ktorý vtedy bol súčasťou vládnej garnitúry, vtedy mu nevadilo, dnes áno. Šoubiznisový politik pán Lipšic, mimochodom, veľmi rád zvykne protestovať proti niečomu, s čím kedysi súhlasil. Pánovi Lipšicovi nevadila Gorila, keď bol ministrom, vtedy mal konať, ale nekonal. Keď sa Gorila stala verejnou témou, pán Lipšic sa zrazu zmenil na bojovníka proti Gorile, aby sa dostal pred kamery, bojoval za status celebritného politika. Rovnako mu nevadilo kedysi kupovanie poslancov za Dzurindu, kritizovať to začal až neskôr. Pán Lipšic je obyčajný mediálny oportunista, celebritný politik, ktorému vadí moja práca pre ľudí. (Potlesk.)
Práve moja práca pre ľudí, boj za tvorbu a uchovanie pracovných miest, boj za energetickú bezpečnosť Slovenska, legislatívne aktivity pomáhajúce malým, stredným podnikateľom vadia niektorým kšeftárom, ktorým sa hodí celebritný politik pán Lipšic. Oni sú proti ľuďom, ja som za nich. Práve preto, že všetko, čo robím, robím pre ľudí, na mňa kšeftári útočia. Od roku 2006 podávam pravidelne do Národnej rady Slovenskej republiky majetkové priznanie. Je zaujímavé, že doteraz nikomu nevadil môj údajný konflikt záujmov a nikomu nevadí moje majetkové priznanie. Opoziční politici viedli v rokoch 2006 a 2010 a v roku 2012 až doteraz výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Ako je možné, že doteraz to nikomu nevadilo? No preto, tam, pretože tam nič naozaj nenájdete a nič tam nie je. Len vo vašich fantáziách pracujú určité intrigy a iné záujmy.
Pán poslanec Lipšic, myslíte si, že som taký naivný, že keby bolo pravdou to, čo tvrdíte, že by som to napísal do daňového priznania? To snáď nemyslíte naozaj vážne. Tak ako som uviedol na tlačovej konferencii, ktorú vysielala televízia TA3 a na ktorej som všetko povedal, nemám problém to zopakovať znova. Budem hovoriť pomaly, zrozumiteľne, aby ste to, poslanci z opozície, pochopili, a vysvetlím to aj na jednoduchých príkladoch. Pre ilustráciu si na otázky, ktoré sú podkladom na moje odvolanie, sám aj odpoviem a sú to otázky, ktoré zazneli aj na výboroch, ale aj v médiách.
Odkiaľ boli tie peniaze? Povedal som a tvrdím to znova, peniaze boli spoločnosti ECM ako budúceho vlastníka akciovej spoločnosti Port Service. Opakujem, peniaze boli spoločnosti ECM ako budúceho vlastníka spoločnosti Port Service, akciová spoločnosť. Ako dobrý hospodár som na základe rozhodnutia akcionárov podal žalobu, bránil som záujmy našej firmy. To je správanie dobrého hospodára a okrem toho to vyžadoval a vyžaduje aj zákon. Zákon podnikateľom ukladá povinnosť obozretne podnikať a brániť svoju firmu.
Do privatizácie každý vstupuje s nejakým tímom. Pre privatizáciu sme mali strategického poradcu firmu Benefit Finance, ktorá už dlhšie pôsobila pri príprave privatizačných projektov, spoločnosť Benefit Finance, ktorej spoločníkom bol aj Pavol Beblavý, ináč brat pána poslanca Beblavého, s ktorým bola veľmi korektná spolupráca. Tento poradca nám odporučil ako strategického finančného investora spoločnosť ECM, ktorá hlavne pôsobila v Čechách v sfére private equity a dosahovala v Českej republike výborné hospodárske výsledky. Pán poslanec Beblavý, myslíte si, že váš brat by nám odporučil niekoho, o kom by bol presvedčený, že nie je korektný partner a nebodaj perie špinavé peniaze? Odpoviem za vás, určite nie.
V roku 2006 nielen mojím rozhodnutím, ale aj rozhodnutím ostatných spoločníkov v Port Service Bratislava sme sa rozhodli, že stratovú firmu ďalej sanovať nebudeme a odpredáme ju s priebehajúcim súdnym sporom spoločnosti ECM, resp. jednej zo spoločností pána Hauptmanna. Je to úplne normálny postup, kedy predávate firmu so záväzkami a pohľadávkami. Nič, čo by prekračovalo rámec normálnych právnych predpisov, nebodaj nejakého konfliktu záujmov. Tie peniaze boli spoločnosti ECM ako budúceho vlastníka. Otázka, prečo vám dali peniaze, resp. prečo spoločnosť ECM poskytla právnu relevantnú sumu ako súdnu zábezpeku. Tu totiž nejde o to, že mi niekto dal peniaze. Opakujem, mne pre moju spotrebu peniaze nikto nedal. Peniaze boli bezodkladne vložené ako súdna zábezpeka. Ten, kto hovorí, že som dostal nejaké peniaze, klame. Ak túto lož opakujete, je to z dvoch dôvodov, buď nepoznáte slovenský právny poriadok a zásady obozretného podnikania, ktoré musí poznať každý dobrý hospodár, alebo viete, že klamete a budujete si status celebritného politika aj za cenu klamstva.
Spoločnosti ECM ako budúcemu vlastníkovi záležalo na vyriešení sporu, preto poskytli prostriedky na súdnu zábezpeku. Spomínali sa, že boli to špinavé peniaze z nelegálnej činnosti. Súdna zábezpeka na účte krajského súdu, ktorá slúži na obranu firmy pred neprávosťou zo strany štátu, to sú podľa vás špinavé peniaze? Za všetkým vo svete vidíte páchateľa a páchanie trestných činov. Psychológia má na takéto videnie sveta dve vysvetlenia. Alebo vy sám páchate trestné činy, a preto si myslíte, že tak žijú aj iní ľudia, alebo vás páchanie trestných činov fascinuje. Ak je pravdivá prvá možnosť, nabádam vás k zastaveniu vašej trestnej činnosti a pamätajte si, že priznanie je poľahčujúca okolnosť. Ak je pravdivá druhá možnosť, mali by ste vyhľadať odbornú pomoc skôr, ako niečo spáchate a potom to budete ľutovať. Ja viem, na čo narážate (reakcia z pléna), pán Lipšic, na údaje z blogu, o ktoré sa opierate, a uvádzate len to, čo sa vám hodí. To svedčí o vašom pokrytectve a klamstve. Zabudli ste úmyselne dodať, že v správe, ktorá prebiehala českou tlačou o pánovi Hauptmannovi, je, že sa francúzska polícia naňho dotazovala v Čechách v roku 1997 - podotýkam, v roku 1997 - v súvislosti s jeho ekonomickými aktivitami, a či v Čechách nevykonával nejaké podozrivé obchody. Zabudli ste ale povedať, že stanovisko českej polície je, výsledok je negatívny. To je vaša špinavosť, pretože použijete len to, čo sa vám úmyselne hodí. (Potlesk.)
Pán poslanec Hlina vo svojom ohnivom vystúpení pred dvomi týždňami v parlamente a na hospodárskom výbore sa plamenne vyjadroval o tom, že som predal spoločnosť do daňového raja na Curaçao, čo nevie, naozaj ani že kde je. Po prvé, ja som nič nepredával, predávala spoločnosť Port Service Bratislava. Po druhé, ani sa nečudujem, že neviete, kde to je, pán poslanec, lebo v roku 2003, resp. 2006 ste nevedeli ani, kde je parlament. Ale hlavne, že idete poučovať, koľko peňazí v hotovosti môžete prevážať v lietadle. S tým máte asi naozaj bohaté skúsenosti. Ale viac ma mrzí, že neviete, resp. nechcete vedieť, komu vaši kolegovia predali spomínanú Slovenskú plavbu a prístavy. Tak ja vám to pripomeniem. Na zmluve je podpísaný za Dunajservis s plnou mocou pán Jaroslav Haščák. Kto je pán Jaroslav Haščák? No predsa Penta. A kde má sídlo Penta? No predsa v daňovom raji na Cypre. Pán Hlina, to vám nevadí, že vaši spolusediaci o tom vedia a vedeli a nič nespravili? (Potlesk.) Alebo platia iné predpisy pre opozíciu a iné pre SMER? Nemáte náhodou nejaké pokrivené hodnoty? Ukážte mi jeden zákon, ktorý to vtedy alebo teraz zakazoval alebo zakazuje. Neexistuje žiadny.
Pán poslanec Lipšic, v podaní na moje odvolanie sa odvolávate na moje tvrdenia z tlačovej konferencie, že som porušil vtedy platnú, opakujem, vtedy platnú právnu úpravu o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Toto isté spomenul v úvodnom slove aj pán poslanec Matovič. Pán poslanec Lipšic, to nesvedčí práve o vašich právnych kvalitách. Keby to bola pravda, akože to nie je, a tvrdo sa voči tomu ohradzujem, tak táto právna úprava vstúpila do platnosti, viete kedy, v roku 2008. Tu je tá právna úprava z roku 2008. Súdite ma za niečo v roku 2006, kedy tá právna úprava nebola ešte ani v platnosti. Toto hovoríte vy, celebritný právnik? Úmyselne klamete. Prečo ste vkladali v hotovosti, a nie bankovým prevodom? Rozumiem tejto otázke, viem, prečo ju kladiete, ide však o to, dnes v roku 2015 v ére smartfónov, internetového bankingu, bezkontaktných platieb a zákona o hotovostných platbách sa pýtate na rok 2002, resp. 2006, čo už je skoro viac ako 10 rokov. Desať rokov je čas, za ktorý sa z novorodenca sa stane pomaly tínedžer. V informačných technológiách, ktoré určujú povahu dnešných peňažných transakcií, je to, čo bolo normálne pred 10 rokmi, pravek. Už ste zabudli to, že za 10 rokov sa strašne veľa vecí zmenilo. To, čo bolo vtedy normálne a v súlade so zákonom, dnes už nie je bežné a podlieha iným normám.
Samozrejme, dnes by to všetko bolo inak, ale skúste si, prosím, uvedomiť, že pred 10 rokmi mnoho veci sa robilo inak. V deň, ako som sa k peniazom dostal, som ich previedol ako zábezpeku na účet na súd. Žiadny zákon, ako tvrdíte, ako som už aj uviedol, žiadny bankový predpis to nezakazoval. Nezabúdajte, boli sme v roku 2006. Bežne sa prevody robili v hotovosti. Zabudli ste na obdobie, kedy podnikatelia bez toho, že by dopredu zaplatili prevodom alebo v hotovosti, nemali šancu si objednať tovar alebo službu? Ale to, pán Lipšic, vy nemôžete vedieť. Ale odvolávať sa na existujúci zákon, to asi viete. Ako iste viete, ste, ako si iste, akosi ste rýchlo zabudli, že medzištátne bankové prevody trvali viac ako tri až štyri dni. A tak, ako som už aj uviedol, budúci vlastník ako jeden z poškodených v privatizácii mal záujem pokračovať v súdnom spore, na čo mal legitímne právo, a bola to jeho jedna z podmienok odkúpenia spoločnosti. Naviac skončila lehota na zaplatenie odvolacieho poplatku, preto bol rýchly vklad a následne prevod na účet krajského súdu.
Padla tu otázka, prečo som bol na valnom zhromaždení zapisovateľom, keď už som nebol spoločníkom firmy. Zapisovateľ nemá nijakú možnosť čokoľvek ovplyvniť, lebo je, ako sa hovorí, názov zapisovateľ. Som dobrý hospodár, záležalo mi na firme, ktorej som obetoval obrovské množstvo času, energie, kapitálu, ale aj zdravie a život mojej rodiny, ktorá si toho vtedy veľa vytrpela, lebo som prakticky nebol doma.
Mladí ľudia to dnes nechápu, ale ja patrím k tým podnikateľom, ktorí berú podnikanie vážne, ako súčasť svojho života. Preto bolo pre mňa prirodzené, že som chcel veci dotiahnuť do konca. Ľudia, pre ktorých je podnikanie iba biznisom, a nie sebarealizáciou, to nechápu. Dobrí hospodári, skutoční podnikatelia však dobre vedia, o čom hovorím. Prečo som bol na valnom zhromaždení spoločnosti Port Service, a. s., v júli v roku 2006, keď som už nebol akcionár? Pán Lipšic, mám tu zmluvu o kúpe cenných papierov z 12. 6. 2006 medzi spoločnosťou Port Service Bratislava a Castelo Holdings. Následne na to v krátkej dobe prebehlo valné zhromaždenie, kde som bol ako overovateľ, čo okrem iného žiadny zákon, predpisy ani mravy nezakazujú.
A teraz ma dobre počúvajte, uvediem príklad. Vy máte auto, ja mám firmu. Obaja sa rozhodneme, že vy predáte auto, ja predám firmu. Ja si nájdem kupca, vy si nájdete kupca. Ja podpíšem zmluvu o kúpe cenných papierov, vy spíšete kúpnopredajnú zmluvu. Obaja to overíme pred notárom. A čo ďalej? Pred štátom stále vy ste majiteľom auta a ja majiteľ firmy. Čo musíme obaja spraviť? Vy pôjdete na políciu, resp. dopravný inšpektorát, podpíšete tlačivá a auto prepíšete. Ja zvolám valné zhromaždenie a oficiálne schválim predaj a nechám zaregistrovať na súde. Keď sa ma pýtate, čo som robil na valnom zhromaždení, tak ja sa vás pýtam, čo ste robili na dopravnom inšpektoráte, keď ste už neboli majiteľom auta. No asi ste chceli správoplatniť svoj prepis a ja predaj. No keď ani toto nepochopíte, tak si musíte zobrať naozaj doučovanie od ľudí z vášho okolia, podnikateľov pána Matoviča a pána Hlinu.
A prečo sa konalo valné zhromaždenie v advokátskej kancelárii pani JUDr. Dlhošovej? No asi preto, že ste, pán doktor, nemali voľný termín. No preto, že každá spoločnosť pracuje s osvedčenými právnikmi. Pani doktorka dlhé roky pracovala pre Port Service Bratislava, myslím si, že dokonca aj zakladala tú akciovú spoločnosť, tak je logické, že sme sa obrátili na ňu. A čo je na tom neobvyklé? Pán Lipšic, vy asi, vy tiež meníte každý mesiac holiča, zubára, resp. autoservis? Alebo áno?
Ďalšia otázka bola, prečo sme dávali do firmy pôžičku, keď sme už neboli spoločníkom alebo keď som už nebol spoločníkom. Áno, toto je nepríjemná vec, došlo ku chybe a to treba otvorene povedať, v poznámkach, hovorím, v poznámkach v účtovnej závierke je zapísané ako pôžička odo mňa. Ale v samotnej účtovnej závierke je to dobre zaúčtované ako cudzie zdroje z tretích strán. Je to banálna chyba v poznámkach, na ktorej stojí a padá vaše podanie. Uvedomujem si, že celebritní politici si práve z tejto chyby robia veľkú vec, nebyť nej, tak tu nesedíte a nesedíme, pretože by ste nemali o čom, len ste urobili z komára somára.
Ak by som chcel robiť nejaké nekalé veci, tak by som to asi neurobil tak okate ako pôžičku, aby ste na to, aby na to dokonca prišiel aj pán poslanec Lipšic, ktorý si nedokázal všimnúť podplácanie poslancov. Viem, že v celom kontexte to nevrhá dobré svetlo na mňa, ale naozaj je to tak. Čo sa týka pôžičky, žiadnu pôžičku som nedostal, preto som ani nemal, ani nemám čo priznávať v majetkovom priznaní. Ale je úžasné, ako dokážete prekrúcať fakty a dokonca znásilňovať zákony a daňové predpisy. Na začiatku môjho obvinenia som údajne dal do firmy pôžičku 600-tisíc slovenských korún. Keď som vysvetlil, že to sú prostriedky spoločnosti ECM na odvolací poplatok, tak pán poslanec Beblavý na mňa podal podnet na výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, neviem kde ešte všade, a že keby to bolo tak, ako tvrdím, tak by to bolo v daňovom priznaní, muselo byť evidované na účte externé zdroje. Keď som preukázal, že je to tak správne zaúčtované, tak ste hľadali zase, ako to prekrútiť, pretože vám to nepasovalo. Tak ste prišli s podaním na moje odvolanie s tvrdením, že je to správne zaúčtované, lebo k 31. 12. 2006, kedy som už nebol spoločníkom, to už boli externé zdroje.
Páni a dámy, účtovné predpisy, osnovy platia pre všetkých rovnako. Ak si myslíte, že si ich budete prekrúcať, ohýbať, znásilňovať podľa svojich predstáv, tak ste na veľkom omyle. Svedčí to o vašej absolútnej nekompetentnosti, amaterizme a diletantstve. Keď raz odvádzam daň z príjmu, daň, DPH-čku k 25. v mesiaci, tak to bude 25., keď odvádzam daň z príjmov k 31. 3. kalendárneho roka, tak to bude 31. 3. Ak raz urobím nejakú finančnú operáciu, napr. uvedený vklad v piatom mesiaci roka, tak sa to zaúčtuje v piatom mesiaci roka, a nie, keď si vy myslíte, ako sa vám to hodí.
Preto vaše tvrdenie vyvráti aj prvák na strednej ekonomickej škole. Účtovníctvo nie je zelovoc, kilo hore - kilo dole. Preto tí, čo ste sa podpísali pod toto tvrdenie, si môžete naozaj pýtať hodiny doučovania z účtovníctva od pána poslanca Sulíka.
Čo sa týka môjho údajného konfliktu s Duslom Šaľa, mám tu čerstvú správu zo včerajška a dovoľte, aby som vám oznámil, že v šalianskom regióne si odo dňa dnes nemáte šancu prenajať žiadnu nemovitosť. Všetky byty, domy si prenajali dodávateľské firmy, ktoré budú novú časť závodu Duslo Šaľa stavať počas troch rokov a budú dávať prácu ďalším približne 1 200 až 1 500 ľuďom. (Potlesk.) Zachránili sme prácu ľuďom, ktorí v Dusle pracujú a zabezpečujú pokojný život ich rodinám, a v sekundárnom procese sme podporou pre Duslo pomohli vytvoriť ďalšie stovky pracovných miest pre ľudí v tomto regióne. Údajný konflikt záujmov v prípade investičnej pomoci pre a. s. Duslo je klamstvom. Stanovisko Európskej komisie jasne hovorí, že požadovaná daňová úľava pre Duslo je v prospech regiónu s nižšou životnou úrovňou, ako je priemer Európskej únie. Klamlivé tvrdenia opozičných politikov, že sú len dôkazom toho, ako opozícii záleží na prospechu Slovenska a rozvoju slovenského priemyslu. Nie je náhodou pravdou, že páni europoslanci Sulík a Štefanec sú v konflikte záujmov, keď na pôde Európskej komisie otvorene lobujú proti záujmom Slovenska? Trio Šťastný, Štefanec, Sulík, to bola teda naozaj výhra pre Slovensko.
Tvrdenie, že investícia ovplyvní tržby spoločnosti, v ktorej mám s manželkou podiel, je tvrdením absolútnej neznalosti pomerov. Nemecký trh, kam smeruje časť produkcie z Dusla po Dunaji, je už viac ako 20 rokov rovnaký. Ak má na tržby niečo vplyv, tak je to počasie a agrotechnické podmienky. Investícia v Dusle je o efektívnosti výroby, konkurencieschopnosti výroby, ale hlavne o stabilite pre ľudí a to je pre mňa ako ministra dôležité. O daňovej úľave rozhoduje Brusel, nie ministerstvo ani minister. Ani ako štátny tajomník, ani ako minister som do procesu nezasahoval a neovplyvňoval. Ukážte mi jeden zásadný dokument, ktorý som podpísal.
Pán Lipšic, pán Matovič a ďalší, ako dobre viete, Hospodárske noviny patria tiež pánovi Babišovi. Tým, že do nich prispievate a ich odoberáte, nepodporujete náhodou tržby a zvyšujete čitateľnosť tohto denníka? Neprospievajú tieto tržby pánovi Babišovi náhodou? Alebo nekupujete si náhodou každé ráno pečivo, ktoré pečú Babišove pekárne? Preto, pán Lipšic a vám podobní, neklamte, nezavádzajte ľudí, žiadnych 60 mil. som ľuďom neukradol a štát o 60 mil. neprišiel. Ste obyčajní klamári, manipulujete s verejnou mienkou, vyzývam vás, prestaňte s tým. Politikárčenie, osobné politické ambície a sebeckosť sú vám bližšie, ako záujmy ľudí Slovenska, a to všetci na Slovensku o vás vedia.
Ďakujem. (Potlesk.)