Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som za klub KDH vystúpil k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016.
Na úvod mi dovoľte povedať, že tento návrh štátneho rozpočtu na rok 2016 vnímam ako odpočet štvorročnej vlády, druhej vlády Róberta Fica, a utvrdil ma v tom aj pán minister, ktorý vo svojom úvodnom vystúpení vystúpil v takom duchu, čo všetko vláda urobila, o čo sa všetko vláda snažila počas 4 rokov, aké opatrenia prijímala pre to, aby výsledky ekonomické boli také, aké sú, a tie by sa mali premietnuť aj na budúci rok.
Pri všetkej úcte k tomu, čo povedal pán minister, musím povedať, že my až takí optimisti, čo sa týka štátneho rozpočtu na rok 2016, nie sme ako on. Naozaj ten pohár vidí pán minister viac poloplný, my viac poloprázdny. Ale to je úloha opozície, aby bola v oponentúre, aby bola kritická, aby poukazovala na prípadné prešľapy vlády, o to viac, že táto vláda je pri moci ako vláda jednej strany. To znamená, táto vláda, druhá vláda Róberta Fica získala veľmi silný politický mandát, keď má jasnú väčšinu v pléne Národnej rady, a všetky opatrenia, ktoré sa rozhodne urobiť, niekedy, veľakrát aj v skrátenom legislatívnom konaní, môže bez problémov prijímať v Národnej rade a niekedy môžu tieto zákony vstúpiť do platnosti aj v priebehu niekoľkých dní. Takže vláda mala silný politický mandát na rozhodovanie aj v ekonomických, hospodárskych záležitostiach, ale z nášho pohľadu ten veľmi silný politický mandát na zásadné opatrenia, nebojím sa povedať reformy, ktoré by pomohli tomu, aby, aby naše verejné financie boli míňané hlavne zo strany vlády čo najefektívnejšie, z môjho pohľadu a z nášho pohľadu mojich kolegov z KDH neurobila. A prečo hovorím o našich verejných financiách, o štátnom rozpočte? Každý rok sa to opakuje, že dlho hovoríme o štátnom rozpočte v pléne Národnej rady, ja by som rád povedal aj niektorým kolegom, ale aj občanom hlavne, že my sa tu rozprávame o vašich, o vašich daniach, o vašich peniazoch. Naozaj príjmy štátneho rozpočtu sú od občanov Slovenska. Chcem povedať občanom, že každý deň, keď každý deň kupujú niečo v obchode, platia DPH, ktorá má byť odvádzaná do štátu ako príjem štátneho rozpočtu. Je to jeden z najvyšších, ak nie najvyšší príjem štátneho rozpočtu. Daň z príjmov fyzických osôb, daň z príjmu právnických osôb, to znamená podnikateľov, ale aj na konci mesiaca, keď občania dostanú výplatu a je tam odvedená daň za príslušnú mzdu, je to príjem štátneho rozpočtu.
Spotrebné dane. Ak občania tankujú dennodenne benzín, naftu – alebo podnikatelia –, ak si kúpia cigarety, liehoviny, pivo, víno, sú to spotrebné dane, platia to občania a je to príjem štátneho rozpočtu. Všetky poplatky, pokuty na rôznych úradoch, ktoré platia občania, je to príjem štátneho rozpočtu. Príjmom štátneho rozpočtu sú aj dividendy zo štátnych podnikov, ale tie tiež patria všetkým občanom. A taktiež sú to napríklad príjmy aj z hazardných hier, ktoré síce platia prevádzkovatelia za určité licencie, ale prevádzkovatelia hazardných hier tiež majú príjem od tých ľudí, ktorí do tých príslušných automatov alebo iných hazardných hier nahádžu svoje financie. Tak len chcem povedať občanom, že celý štátny rozpočet, príjem štátneho rozpočtu pozostáva od občanov. Možno malá výnimka sú eurofondy, ktoré dostávame od Európskej komisie na to, aby napríklad naše menej rozvinuté regióny sa viacej rozvíjali, aby sa celé Slovensko rozvíjalo a priblížilo sa tak vyspelým štátom Európskej únie.
A aj preto som rozdal všetkým kolegom v pléne Národnej rady, ale aj zástupcom médií, a tak to odovzdávam aj pánovi ministrovi a pánovi spravodajcovi, účtenku (rečník položil účtenku na miesta vyhradené pre navrhovateľa a spravodajcu), ktorú nezisková organizácia INESS urobila za rok 2015, a kde je spočítané na tej účtenke, koľko zaplatí v priemere každý občan Slovenska vrátane všetkých detí aj novonarodených detí v príslušnom roku, aby štát mohol mať výdavky na tie položky, ktoré sú tam zadefinované. A je to spočítané na každého občana vo výške 5 254 eur. A taktiež je dole napísané, koľko dlhuje každý občan za tie, za dlh, ktorý každý rok vytvára štát, koľko každý občan dlhuje. Je to čiastka 7 819 eur. A preto toľko hovorím o tom, že kto napĺňa vlastne štátny rozpočet, lebo aj od niektorých kolegov, od vládnych poslancov som párkrát za toto volebné obdobie počul, že sú to štátne peniaze. Nuž ja chcem povedať, že sú to peniaze občanov, ktorí cez rôzne dane a poplatky, odvody, prispievajú do štátneho rozpočtu, a preto keď vláda rozhoduje, každá jedna vláda, nielen táto vláda, rozhoduje o určitom prerozdelení týchto, tohto štátneho rozpočtu, tak rozhoduje o prerozdelení peňazí občanov Slovenska. Toto si treba uvedomiť pri každom jednom počutí, keď počujeme, že vláda alebo ministerstvo sa rozhodlo nejak prerozdeliť určité financie.
Vrátim sa k tomu, čo som povedal, čo mi, mne, ale aj nám v KDH veľmi vadí, čo vláda neurobila a mohla urobiť na zníženie výdavkov verejných financií. V prvom rade vláda, aj pán minister dneska v úvodnom vystúpení hovoril o reforme ESO, o efektívnej a spoľahlivej verejnej správe. Sám povedal vo svojom vystúpení, že hovorí o efektívnej verejnej správe. Nuž efektívna verejná správa nemôže vyzerať tak, že každý rok máme viacej zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách. Aj v návrhu rozpočtu na rok 2016 máme len v štátnych rozpočtových organizáciách viac o 265 pracovníkov, plus vláda sa dohodla s odbormi na valorizácii platov všetkých zamestnancov verejnej správy, čiže v konečnom dôsledku toto znamená, že na budúci rok budú výdavky na túto verejnú správu vyššie len v štátnych rozpočtových organizáciách o 148 mil. eur. Takže čo sa týka reformy ESO, o ktorej tak veľmi rád rozpráva aj pán minister Kaliňák, všetci sme si ju predstavovali aj tak, že bude prinášať aj určité úspory vo verejných financiách. Ďalej o tom budem hovoriť ešte, keď budem rozprávať o rozpočte ministra vnútra.
Čo sa týka zdravotníctva, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, aj všetci odborníci hovoria, že naše zdravotníctvo sa neustále každý rok zadlžuje viacej a viacej. Dokonca o tom občas hovorí aj náš kolega, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, pán kolega Muňko, Dušan Muňko, ktorý hovorí o tom, že zdravotnícke zariadenia sa zadlžujú, a on ako riaditeľ Sociálnej poisťovne to teda musí vidieť, lebo vidí, že mu dlhujú na sociálnych odvodoch. Vláda v tejto oblasti, v zdravotníctve neurobila žiadne opatrenia, žiadne. A naozaj po určitých kauzách, ktoré prepukli aj pred rokom, keď sa zistilo, že sa nakupujú predražené cétečká a MR-ká, ale aj predražené lieky a ďalšie zdravotnícke pomôcky a zariadenia, určite bolo na mieste, aby si osvojila to, čo sme my v KDH už v roku 2012 na výzvu premiéra Roberta Fica odporúčali vláde, a aké opatrenia má robiť. A v tom zdravotníctve, ale aj v ďalších oblastiach sme navrhovali benchmarking. To znamená porovnávanie určitých, určitých cenových relácií na určité zariadenia. To znamená, aby sa nemohlo nakúpiť cez určitú hranicu, ktorá sa zadefinuje. V posledných dňoch o tom začína hovoriť aj minister Čislák. Na konci tejto vlády. Na konci tejto vlády prišli na to, čo sme im na začiatku hovorili.
Reforma sociálnej pomoci. Aby sa ľuďom na Slovensku viacej oplatilo pracovať, ako poberať sociálne dávky. Sú tu určité pokusy vlády o to, aby, aby tí, čo poberajú sociálne dávky, odrobili tuším že 16 hodín týždenne v rámci prác pre obec. Toto nestačí. Toto nestačí, toto, toto opatrenie nevytvorí atmosféru, aby si títo ľudia išli nájsť radšej prácu, ako odpracovať 16 hodín. Už aj vtedy sme s kolegom Hudackým, Figeľom navrhovali, aby si tieto práce mohli odpracovať minimálne aj v štátnych podnikoch, aby sa takto viacej ľudí mohlo zapojiť a skrášľovať našu krajinu, určite pri našich riekach, lesoch, melioračných kanáloch, potokoch by bolo dostatok práce, a toto všetko patrí pod štátne podniky. Bolo to odmietnuté.
Ďalej a to je jedna z najvýznamnejších výdavkov štátu alebo štátnych organizácií, celej verejnej správy, je, vlastne skrýva sa pod zákonom o verejné obstarávanie. Zákon o verejné obstarávanie v 2013. roku, keď ho tu navrhol pán minister Kaliňák, tak to navrhoval v tom zmysle, že dosiahne sa veľká, väčšia konkurencieschopnosť v súťažiach, viac súťažiacich, ktorí vysúťažia pre nás všetkých nižšie ceny, pri určitej kvalite, kritériách vysúťažia nižšie ceny. Čo spôsobil tento zákon o verejnom obstarávaní? Hovorím o tých veľkých zákazkách, nehovorím o elektronickom trhovisku, ktoré pri tých menších zákazkách prináša určité úspory aj s tými problémami, ktoré boli aj pri nábehu, aj pri tom, koľko to elektronické trhovisko stálo, tam, tam, tam sa nedá nepovedať, že došlo k určitým úsporám.
Ale pri tých veľkých zákazkách čo sa deje? Veľakrát vidíme, že podľa tohto návrhu zákona, ktorý mal vyriešiť tieto problémy, sú pri týchto veľkých štátnych zákazkách za stámilióny veľakrát dvaja účastníci. Dvaja účastníci, ktorí majú vysúťažiť dobrú cenu pre štát. No nehnevajte sa, dvaja účastníci nikdy nevysúťažia dobrú cenu, nikdy. Veľakrát sa to prejavuje pri eurofondoch, lebo eurofondy musia byť súťažené podľa zákona o verejnom obstarávaní, a aj preto Slovensko má dneska výšku korekcií od Európskej únie, nielen preto, ale aj preto, pre zákon o verejnom obstarávaní výšku korekcií 520 mil. eur. V tomto roku v návrhu štátneho rozpočtu sa hovorí o korekciách vo výške 230 mil. Ja predpokladám, pán minister, že v tom čase, keď ste písali návrh štátneho rozpočtu, to bolo 230, predpokladám, že do konca roka táto výška korekcií bude ešte vyššia.
Dámy a páni, preložené, mohli sme z Európskej únie dostať 520 mil., ale ich nedostaneme pre korekcie, ja to nazývam veľakrát pre korupciu pri verejnom obstarávaní, pri eurofondoch, a preto budeme musieť zo štátneho rozpočtu, museli sme a musíme v tomto roku a myslím si, že sa to prenesie aj na budúci rok, hoci sa výška korekcie ešte nevie povedať na budúci rok, ale táto Európska komisia aj v týchto jednotlivých zákazkách, ktoré boli aj v tomto roku obstarávané, vykonávané, ešte určité korekcie budú. Takže 520 mil. sme mohli dostať, musíme nájsť v štátnom rozpočte, vo verejných zdrojoch, to znamená z peňazí daňových poplatníkov Slovenska 520 mil. To nepovažujem za dobré hospodárenie, to nepovažujem za dobré gazdovanie s verejnými financiami. A tam smeruje naša kritika, ku opatreniam, reformám, ktoré mohla táto vláda urobiť, mala na to silný mandát, nemala by problém presadiť to v pléne Národnej rady a neurobila to.
Potom sú opatrenia, ktoré táto vláda urobila. Samozrejme, v prvom, na prvom rade pán minister hovorí a veľakrát to opakuje, premiér to opakuje, v prvom rade je to boj s daňovými podvodmi, boj najčastejšie s vratkami DPH, aby štát nevykladal neprimerané finančné prostriedky napr. na vratky DPH tým, ktorí si to ani nezaslúžia a dokonca podvádzajú takto štát. V tom sa zhodujeme, v tom sa zhodujeme a my sme sa snažili aj v pléne Národnej rady celé štyri roky v tom pána ministra podporovať. Pán minister, viete prečo? Lebo keď nás v lete 2012 pán premiér Robert Fico vyzýval, opozičné strany, dajte riešenia ako vo verejných financiách postupovať, boli sme to my KDH, ktorí sme navrhovali, že toto má byť hlavné opatrenie pre vládu Roberta Fica, aby s týmito podvodmi daňovými s dépeháčkou, aby toto bolo jedno z prvých opatrení. Vtedy odborníci hovorili o tom, že nám uniká okolo 2 mld. len cez, myslím si, že len cez DPH. Vtedy sme boli osmievaní od pána premiéra, že čo to my mu ponúkame a že či toto Brusel, je ochotná teda Európska komisia, či je toto ochotná akceptovať. Dneska hovoríte, že toto je vaše to najdôležitejšie a hlavné opatrenie, ktoré ste prijali v tom, aby došlo ku úspore verejných financií a my s tým súhlasíme. Len keď sme to hovorili v roku 2012, boli sme osmievaní, tak len to pripomínam.
Ale ďalšie opatrenie už, ďalšie opatrenie, ako konsolidovala táto vláda verejné financie, s tým už nemôžme súhlasiť, a to preto, lebo gro konsolidácie za posledné štyri roky, a tak to bude aj v návrhu rozpočtu na rok 2016, ponesú na pleciach občania Slovenska. Tí, ktorí prispievajú svojimi daňami, poplatkami, odvodmi do štátneho rozpočtu. A tu ste zaviedli tieto opatrenia, vyššie odvody a dane pre firmy, pre podnikateľov, živnostníkov, zaviedli ste daňové licencie, z môjho pohľadu a z nášho pohľadu ako daň zo straty. Zmenili ste minulého roku spôsob odpisovania pre živnostníkov, podnikateľov, znova ste vybrali a vyberiete aj na budúci rok vyššie dane z príjmov, znova to zaplatia občania, podnikatelia sú tiež občanmi Slovenska.
Od 1. 1. 2015 mala podľa zákona klesnúť DPH z 20 % na 19 %, nestalo sa tak, zmenili ste to, dépeháčka je na úrovni 20 %. Len toto opatrenie podľa vládneho vášho materiálu prinesie 270 mil. v tomto roku.
Takisto vláda zvýšila, to už bolo tuším že v roku 2012, keď zvýšila všetky poplatky vo verejnej správe, všetky poplatky a pokuty vo verejnej správe. Zdvihla spotrebné dane, napr. na tabak, a toto všetko platia občania. Či si niekto môže myslieť, čo chce, ale všetky tieto poplatky, pokuty, spotrebné dane a tie dane, ktoré som predtým spomínal, platia občania. Čo ste urobili s II. pilierom? Znížili ste hneď v lete 2012, pamätám si to, bolo horúce leto, a vtedy vláda okamžite dala zníženie odvodov do II. piliera na polovicu a následne niekoľkokrát vláda strašila sporiteľov v II. pilieri, a týmto spôsobom de facto vyhnala ľudí z druhého piliera a toto prispelo k tomu, že vo verejných financiách len v tomto roku, len v tomto roku prišli úspory týchto ľudí z druhého piliera, ktorí vystúpili, vo výške 578 mil. Len v tomto roku. Samozrejme, tým pádom príspevok, príspevok vlády do Sociálnej poisťovne, ktorý býval v posledných rokoch na úrovni 900 mil., mohol byť v tomto roku nižší a je na úrovni 450 mil. A zaviedli ste tiež hneď v prvom roku bankové odvody, de facto znova klienti bánk to musia cez rôzne ďalšie poplatky zaplatiť. To znamená, celú konsolidáciu, ktorú ste robili štyri roky, okrem toho boja s daňovými podvodmi niesli a ponesú aj na budúci rok na pleciach občania, ktorí to celé zaplatia.
Konštatuje to aj rozpočtová rada, že vláda nevyužila viacero pozitívnych vplyvov, ktoré hlavne v posledné dva roky sa objavili, a to je vysoký hospodársky rast, znížená nezamestnanosť, zvýšená spotreba domácností, na čo sme dlho čakali, nevyužila na to, aby tá konsolidácia verejných financií bola oveľa väčšia a oveľa rýchlejšia. A prečo potrebujeme konsolidovať verejné financie a prečo aj súhlasíme s tým, aby strednodobým cieľom našich verejných financií bol rok 2018 ako vyrovnaný rozpočet? To nie je preto, aby pár odborníkov mohlo sa rozprávať o tom, že či máme deficit vyšší, nižší alebo či máme vyrovnaný rozpočet.
Občanom chcem povedať to, že potrebujeme mať vyrovnaný rozpočet preto, aby sme prestali robiť nové dlhy, lebo až vtedy, keď prestaneme robiť nové dlhy, môžeme splatiť tie staré. Ak neustále budeme robiť nové a nové dlhy a neprídeme k vyrovnanému rozpočtu, tak nebudeme zvládať platiť tie dlhy staré. A tie dlhy sú naozaj, na budúci rok budú na úrovni 42 mld. eur. Takže Slovensko, občania Slovenska, preto aj na tej účtenke je za rok 2015, že každý občan vrátane všetkých detí dlhuje 7 819 eur. Na budúci rok, predpokladám, že táto čiastka presiahne 8 000 eur, lebo aj tých, aj ten deficit, ktorý je na budúci rok dvojmiliardový, zhruba dvojmiliardový, znova sa premietne do nášho celkového dlhu, ktorý keď si takto prerátame priemerne na každého občana, tak bude cez 8 000 eur. Preto keď som si v návrhu rozpočtu prečítal, aká konsolidácia má byť na budúci rok, ak, ale hlavne aká konsolidácia má byť v roku 2017 a v roku 2018, to znamená, aké opatrenia vo verejných financiách bude musieť robiť nastávajúca vláda, aby tento vyrovnaný rozpočet v roku 2018 dosiahla, musím konštatovať, že tá zásadná konsolidácia, ktorá sa má udiať v roku 2017 a 2018, má byť na úrovni dvojnásobku toho, čo sa vláda chystá robiť v konsolidácii verejných financií na budúci rok. To znamená, tá nová vláda bude musieť robiť dvojnásobne väčšie úspory vo verejných financiách, ak chce dosiahnuť vyrovnaný rozpočet v roku 2018. A toto sa dá dosiahnuť iba dvoma spôsobmi. Mimochodom, malo by to byť na úrovni niečo cez 2 mld. eur. A toto sa dá dosiahnuť iba dvoma spôsobmi. Buď sa znížia výdavky verejných financií, čo sa týka hlavne výdavkov štátu, štátnych verejných financií, alebo ešte, lepšie povedané, znížia sa výdavky vlády, alebo budú musieť byť zavedené nové dane alebo vyššie dane.
Som presvedčený, že ak by sme boli vo vláde my, tak by sme išli kombináciou zníženia výdavkov vlády, ale na to je potrebné urobiť opatrenia, aj tie, ktoré som už spomínal, aby sme cez rôzne predražené tendre pri veľkých zákazkách neplatili oligarchom, mecenášom - veľakrát v schránkových firmách - nadhodnotené čiastky, ktoré nie je potrebné v takej výške platiť. A ono sa to dá, ono sa dá, pán minister, ešte budem hovoriť pri doprave o obchvate Bratislavy. A my ste to už tu raz ukázali, keď sme zastavili PPP projekt, ktorý už bol podpísaný prvou vládou Roberta Fica, obchvat Žiliny a diaľnice od Žiliny po Prešov. Ušetrili sme 2 mld. eur tým, že sme zastavili tento predražený biznis pre banky a pre toho koncesionára, ktorý už bol vysúťažený a podpísaná zmluva s ním, a stavali sme to za eurofondy. Týmto spôsobom treba postupovať, znižovať verejné financie tam, kde sa to dá a podporovať rast zamestnanosti. Motivovať ľudí k tomu, aby sa naozaj oplatilo pracovať. A treba podporiť aj viacdetné rodiny aj cez odpočítateľnú položku. Na prvý pohľad sa to zdá, že chcete znížiť dane pre pracujúcich rodičov. Áno, chceme, cez odpočítateľnú položku. Napríklad. A médiá povedia, no chcete znížiť dane, to znamená, štát bude mať ešte menej príjmov. Nie, to je tak, že keď sa zamestná viacej ľudí, tak aj keď na dani zaplatia o niečo menej, ale štát nebude musieť ich platiť, sociálne dávky, podporu v nezamestnanosti a ďalšie výhody, ktoré teda patria ľuďom sociálne odkázaným, tak štát v konečnom dôsledku na tom získa.
Prepáčte, pán minister, ale čo ste urobili vy za tejto vlády? Ste zrušili spoločné zdaňovanie manželov. Spoločné zdaňovanie manželov, ktoré tu bežalo cez niekoľko vlád. Ešte od prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Naozaj pracujúci manžel si mohol uplatniť časť odpočítateľnej položky na manželku, ak jej príjem nedosahoval ročnú výšku odpočítateľnej položky. Tá je tuším že dneska na úrovni 3 800 eur. A takto mohli spolu podať daňové priznanie. On si na tú časť, ktorú ona nemala príjem, mohol uplatniť ako odpočítateľnú položku na seba a mohol o niečo zaplatiť nižšiu daň. Vy ste toto zrušili.
Takže podporovať zamestnanosť určite áno. Ak dneska hovoríte o podpore okresov s vysokou nezamestnanosťou, pán minister, spolu s kolegami už sme navrhovali v roku 2012 opatrenie, návrh zákona, ktorý mal riešiť a takto pozitívne diskriminovať okresy, ktoré majú vysokú nezamestnanosť. Ale navrhovali sme to nárokovateľne, taxatívne. To znamená, v okrese, kde je 1,5-násobok priemernej nezamestnanosti, aby každý živnostník, každý podnikateľ, či zamestná jedného zamestnanca z úradu práce alebo 100, mohol si uplatniť neodvádzanie odvodov sociálnych a zdravotných na takého zamestnaného človeka, novozamestnaného človeka. Takéto opatrenie sme navrhovali. Vy v tomto návrhu, kde sa snažíte teda riešiť túto nezamestnanosť v niektorých okresoch, navrhujete to cez akčné plány, ktoré budú tvorené na ministerstve dopravy. Som mierne skeptický o tom, že či na ministerstve dopravy sú schopní robiť akčné plány pre tie okresy, a konkrétne tie okresy, ktoré majú tak vysokú nezamestnanosť, aj keď viem, že je tam spolupráca so samosprávou. A následne, aby investičnú pomoc využívali podnikatelia tak, ako je zadefinované v zákone. Nuž ten živnostník, ktorý chce zamestnanosť dvoch-troch ľudí, nepôjde cez zákon o investičnej pomoci, preto sme to takto zjednodušene navrhovali.
Čo sa týka toho, ako sú nastavené makroekonomické ukazovatele, ktoré sú takým podkladom už z roku 2015, ktoré sú podkladom pre zostavovanie štátneho rozpočtu na rok 2016, tak áno, HDP na úrovni tri celé, teda rast HDP na úrovni 3,1 %, nezamestnanosť 10,6 to znamená znižovanie, domáca spotreba 3,5. Nuž musím povedať, že sú to dosť optimistické ukazovatele. Ja by som si prial, aby, aby sme ich dosiahli. Ale keď sa pozerám na okolitý svet, o tom, čo sa deje v Číne, v Rusku, že tu máme krízu spojenú s migrantmi, že tu máme teroristické útoky na zatiaľ jednu z krajín v Európskej únii. Na prvý pohľad sa to môže povedať, že ako to súvisí s našou ekonomikou. Nuž, môže to veľmi úzko súvisieť aj s našou ekonomikou a s výdavkami štátneho rozpočtu. Mimochodom, aj náš export nám v poslednom období mierne stagnuje. Naozaj ekonomiku ťahá skôr domáca spotreba. A, mimochodom, aj ten lepší výber DPH sa v poslednom období mierne stabilizoval a nestúpa.
Čo sa týka, čo sa týka deficitu verejných financií, ktorý je nastavený na 1,93 % HDP, tu len taká jedna drobná poznámka aj pre kolegov, aj pre občanov, ktorí nie sú nejakými špecialistami ekonómami, HDP nám každý rok stúpa, HDP nám stúpa. Niekedy je to naozaj hospodárskym rastom a niekedy je to vďaka, vďaka štatistickým úradom Eurostatu, ktorý nám do verejných financií zaradí viaceré organizácie, ktoré predtým boli mimo verejných financií. V minulom roku tu takto bola NDS-ka, Železnice Slovenskej republiky, v tomto roku sú to zdravotnícke zariadenia, tuším že Recyklačný fond. A oni si to tých verejných financií donesú aj svoje dlhy, aj svojich zamestnancov štatisticky, ale donesú aj HDP. Ak to HDP je teda vyššie ako ich dlhy, tak ono to mierne pomáha aj tomu rastu HDP a potom ten deficit percentuálne je o voľačo menší. Mimochodom, HDP na budúci rok je tuším na úrovni 82 mld.
Lepší výber daní v roku 2015 sa definuje v návrhu rozpočtu, v tých východiskách ako plus 485 mil., ale, ak, pán minister, hovoríte veľmi často o efektívnom výbere DPH, tak ten máte v štátnom rozpočte definovaný aj na budúci rok, v roku 2016 ako nárast o 110 mil. Tak to máte definované na strane 20. Takže odpoveď na všetky tie opatrenia, ktoré robila vláda na tie tzv. sociálne balíčky, nestačí tá odpoveď, že len efektívnejší výber DPH toto všetko pokryje. Lebo ak na budúci rok máte plus 110 mil. eur, tak toto, toto nemôže všetko pokryť.
Čo sa týka sociálnych balíčkov. Viaceré opatrenia sú v poriadku aj v tých sociálnych balíčkoch, aj pretože sme ich v minulosti niektoré navrhovali. Naozaj platenie DPH až po zaplatení, toto sme my v KDH navrhovali už niekedy pred rokom. Alebo taká drobnosť, príspevok na presťahovanie za prácou. Toto sme navrhovali v minulosti opakovane. Takže vláda na konci volebného obdobia s tým prišla. Na jednej strane je to dobre, prečo s tým neprišla skôr, samozrejme. Odpoveď je lepší výber daní. No nám to pripadá ako mierna volebná korupcia. Áno, čo sa týka DPH, vláda takisto pristúpila na to, čo sme v minulosti opakovane navrhovali, aby na základné potraviny bola nižšia DPH. Ak som na úvod svojho vystúpenia kritizoval to, že vláda neznížila dépeháčku z 20 na 19 % a toto prinieslo okolo 270 mil., tak zase zníženie DPH na základné potraviny z 20 na 10 % by malo ako zvýšiť teda výdavky štátu o 70 mil. Tam nám naozaj veľmi vadilo, prečo sa tam do toho základného balíčka nezaradili aj zdravé, čerstvé potraviny, teda ovocie a zelenina.
Takže keď som spolu aj s rozpočtovou radou, ale aj s ďalšími odborníkmi mierne pesimistický a ten pohár vidím skôr poloplný v tom, ako sa naše hospodárstvo bude vyvíjať, tak naozaj dane, ktoré máte zadefinované, ktoré majú tvoriť základ príjmu štátneho rozpočtu na budúci rok, veľmi záležia od tohto makroekonomického vývoja. Naozaj to konštatujete aj vy v štátnom rozpočte. Takže tento makroekonomický vývoj vo svete, v Európe nemáme celkom vo svojich rukách. A preto pesimizmus na mojom mieste, z môjho pohľadu je namieste.
Čo sa týka eurofondov. Áno, aj v tom, čo som videl, aj v tom očakávanom obrate v roku 2015, tak mali by sme v tomto roku z druhého programového obdobia dokonca prekročiť, aspoň tak je to v návrhu štátneho rozpočtu, dokonca prekročiť plány, ktoré si vláda dala, miesto 3,2, tuším že je až 3,5 mld. eur, čo by sme mali vyčerpať v tomto roku.
Nuž ale treba objektívne povedať, že za rok 2014 sme vyčerpali 1,2 mld., to znamená len tretinu z toho, čo si vláda v roku 2014 naplánovala. Tým chcem povedať, že v tomto poslednom roku, keď je posledná príležitosť na čerpanie druhého programového obdobia, nedokážeme dohnať to, čo sme v predchádzajúcich rokoch zameškali. A preto som presvedčený aj ja, aj s ďalšími kolegami, že nepodarí sa nám vyčerpať celé eurofondy z druhé programového obdobia. Toto konštatuje, mimochodom, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
O čom sa málo hovorí, a v tom návrhu štátneho rozpočtu sa to ukazuje aj v tom, čo sa očakáva v roku 2015, je čerpanie prostriedkov z tretieho programového obdobia. Naozaj v minulom roku, 2014. bol, myslím si, že nula, v tomto roku je to veľmi nízke čerpanie toho tretieho programového obdobia. Ja chápem, že vláda sa snaží vyčerpať ešte z druhého programového obdobia, nuž ale znova, znova meškáme s čerpaním v treťom programovom období. Na budúci rok je to na úrovni 2,1 mld.
Keď som ešte hovoril o príjmoch štátneho rozpočtu, tak tento príjem tvoria aj dividendy zo štátnych podnikov. Mimochodom, pán minister, keď ste hovorili o väčšej efektivite hospodárenia štátnych podnikov, no ja tam vidím na budúci rok dividendy nižšie o 36 mil. oproti roku 2015. Takže to mi veľmi ako nenahráva, tej vašej myšlienke, že lepšie hospodárenie v štátnych podnikoch, keď nám dividendy klesajú. Mimochodom, klesajú aj preto, lebo napríklad štátny podnik SPP ste, ste, znova štát prebral nad ním kontrolu, tranzit plynu je menší a menší, nemôžeme čakať, že taký štátny podnik pod hospodárením štátu bude hospodáriť efektívnejšie ako, ako predtým. Počet zamestnancov v štátnej správe alebo vo verejnej správe najprv poviem, 407-tisíc, nárast o tie subjekty, ktoré neboli súčasťou verejnej správy, ale keď sa budeme rozprávať o štátnych rozpočtových organizáciách 127 531, nárast o 265 ľudí, cez valorizáciu vyššie výdavky o 148 mil.
Mimochodom, málo sa hovorí o štátnych príspevkových organizáciách. Aj tam je počet zamestnancov 10 199, nárast 375. Mimochodom, pán minister Kaliňák, keď nám predstavoval ESO, rozprával aj o tom, že aj počet štátnych príspevkových organizácií, že sa bude postupne znižovať. Naozaj sú ministerstvá, ktoré majú taký dlhý zoznam príspevkových organizácií a podriadených organizácií, že sa mi z toho občas točí hlava, keď to čítam. A, naopak, máme tam nárast o 375.
Školstvo. Môj kolega Martin Fronc sa tomu bude podrobne venovať. Naozaj pedagógovia na základných, stredných školách si zaslúžia vyššie mzdy. Keď tu bol určitý sľub od prvého ministra školstva tejto vlády pána Čaploviča, že na konci volebného obdobia plat pedagógov na týchto stredných, základných školách bude na úrovni 1,2-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, tak toto v rozpočte nie je. Tento rozdiel, ktorý by naplnil tento sľub, ktorý jeden z vašich kolegov ministrov dal, je podľa mojich prepočtov aj prepočtov kolegu Fronca na úrovni 35 až 40 mil. Kolega Martin Fronc takýto pozmeňujúci návrh predloží. Ja si myslím, že túto čiastku nájsť v štátnom rozpočte nemôže byť až taký zásadný problém, aby sa naplnil tento sľub.
Doprava. Opakovane každý rok pri štátnom rozpočte, pripomínam kolegom a verejnosti, že za PPP projekt Pribina platíme a na budúci rok zaplatíme 127 miliónov. 127 mil. a ďalších 27 rokov ešte budeme platiť. Dokopy 30 rokov čiastku na úrovni 127 mil. Skúste si to vypočítať, koľko to je za 30 rokov. Pre koho to môže byť výhodné? Samozrejme, pre koncesionára a pre banky.
Pán minister, pred rokom sa zaviedlo bezplatné cestovanie pre študentov, seniorov. V návrhu štátneho rozpočtu, aj čo sa týka Železničnej spoločnosti Slovensko, ale aj ministerstva dopravy, nenašiel som čiastku, koľko to bude stáť. Pred rokom sa hovorilo o 13 mil., podľa mojich informácií to bude zhruba dvojnásobok toho, ako to vláda zadefinovala. Ale myslím si, že poslanci Národnej rady by mali právo vedieť, koľko toto opatrenie bude znamenať, akú stratu bude musieť štát vykryť železniciam.
V eurofondoch naozaj doprava sa v tomto roku snažila, ale boli tu aj projekty ako zvodidlá. Ja si myslím, že za niektoré opatrenia ministerstva dopravy prídu na budúci rok korekcie. Obávam sa, že to môže byť aj v prípade týchto zvodidiel. Keď som hovoril o PPP projekte Obchvat Bratislavy D4 - R7, vláda už rok pripravuje, že ho chce stavať ako PPP projekt. Dámy a páni, som veľmi rád, že aj minister Kažimír, aj pán Filko, šéf finančného inštitútu sa vyjadrili v posledných dňoch tak, ako ja som sa vyjadril pred rokom. Tento projekt sa dá financovať zo štátneho rozpočtu v čase, keď si štát požičiava za záporné úroky, dá sa to postaviť zo štátneho rozpočtu. Je to len otázka priority vlády. A dosiahne sa úspora na úrovni 1,5 až 2 mld. eur. To sú tie strategické rozhodnutia, ktoré vláda musí robiť veľmi rozumne, hospodárne, tak, aby nemíňala zbytočne naše verejné financie.
Vnútro. Veľmi krátko o ESE a o náraste počtu zamestnancov a výdavkov na verejnú správu. Toto sa prejavuje aj pod ministerstvom vnútra, ktoré má pod sebou takmer všetky úrady. Na mzdách je to 27 mil. na budúci rok navýšenie a na to chcem poukázať, tovary a služby plus 12 mil. na budúci rok. O akých úsporách hovorí minister vnútra Kaliňák, keď na tovary a služby na budúci rok nieže úspora, efektívnejšie, ale nárast o 12 mil.?
Pán minister, aj na vašom ministerstve financií som zaznamenal pomerne dosť veľké nárasty, a to takto aj pri osobných výdavkoch, už v tomto roku o 13 mil., na budúci rok o 18 mil. oproti roku 2015, oproti rozpočtu, kapitálové výdavky v tomto roku o 32 mil., na budúci rok plus 5 mil. A prekvapilo ma, že výdavky na Finančnú správu plus v tomto roku 87 mil., na budúci rok plus 37 mil. Len informačný systém v tomto roku má zaznamenať nárast o 73 mil.
Dámy a páni, v minulom roku Kancelária prezidenta Slovenskej republiky prišla na finančný výbor a požiadala o navýšenie svojich výdavkov na opravy. V minulom roku jej bolo vyhovené na finančnom výbore so súhlasom pána ministra. V tomto roku Kancelária prezidenta Slovenskej republiky prišla s takouto požiadavkou na ústavnoprávny výbor, kde požiadala o navýšenie o 438-tisíc z dôvodu potreby opráv a rekonštrukcií, ktoré sa dotýkajú Prezidentského paláca. Naozaj nie je to navýšenie na mzdy, na tovary, je to na opravy a údržbu Prezidentského paláca, fasádu, dlažba, reštaurátorské práce, opravy 438 mil. Táto požiadavka o toto navýšenie bola na ústavnoprávnom výbore vládnymi poslancami zamietnutá. Preto s kolegami Pavlom Hrušovským, Editou Pfundtner, ktorí sú členmi ústavnoprávneho výboru a podporovali toto navýšenie pre kanceláriu prezidenta, aj ja plus kolega Július Brocka dáme k štátnemu návrhu, k návrhu štátneho rozpočtu pozmeňujúci návrh, aby, táto čiastka pre kanceláriu prezidenta preto, aby kancelária prezidenta aj svojím vzhľadom Prezidentského paláca mohla dôstojne reprezentovať. Pán prezident Slovenskej republiky reprezentuje ako prvý muž štátu Slovensko navonok, do zahraničia, ale aj dovnútra. Naozaj k Prezidentskému palácu chodia aj naši občania, ale aj zahraničné návštevy. A na budúci rok budeme predsedníckou krajinou Európskej únie. Myslím si, že 438-tisíc na navýšenie pre opravy Prezidentského paláca by sa v štátnom rozpočte malo nájsť aj preto, že v návrhu štátneho rozpočtu sa nájde navýšenie na naviac práce na garážach pre Národnú radu na Bratislavskom hrade. Naozaj podzemné garáže na Bratislavskom hrade mali stáť 22 mil. Na základe mojej otázky na finančnom výbore sú naviac práce už k dnešnému dňu na úrovni 5 mil. Takže na garáže na Hradnom vrchu sa navýšenie 5 mil. nájde, ale pre pána prezidenta nevieme nájsť alebo doteraz sa nevedelo nájsť 438-tisíc eur na opravu Prezidentského paláca. Tento pozmeňujúci návrh je v týchto chvíľach pripravovaný technicky a navrhneme, aby táto čiastka, o túto čiastku o 438-tisíc bola ponížená čiastka, ktorá je určená na vratky za plyn, ktorú má v rozpočte ministerstvo hospodárstva ako bežné transfery. Myslím si, že výšku vratiek za plyn dnes ani pán minister nevie pre jednotlivé domácnosti zadefinovať. Toto opatrenie sa ešte len technicky pripravuje, akým spôsobom sa budú vypočítavať tieto vratky, a som presvedčený, že táto čiastka zásadne neovplyvní, ponížená čiastka o 438-tisíc eur neovplyvní zásadne tieto vratky. Možno je tam určitá rezerva, tých 48 mil. je zatiaľ ako len tak zdravo, by som povedal, že odhadnutých.
Dámy a páni, návrh štátneho rozpočtu na rok 2016, ale aj 2017 a 2018 je vlastne výzvou a odpoveďou tejto vlády na to, aké bude Slovensko. Ale ja som presvedčený o tom, že vláda, ktorej súčasťou bude KDH, vie hovoriť o tom, aké bude Slovensko, a preto by sme aj štátny rozpočet zostavovali inak. My sme presvedčení o tom, že Slovensko potrebujeme, aby bolo bezpečné, spravodlivé, ale aj vyspelé. A keď hovorím o bezpečnosti, tak toto je nám všetkým jasné, že štát v prvom rade sa musí postarať o bezpečnosť občanov.
A keď hovorím o spravodlivosti, nemám pred sebou len tú pani, ktorá má zaviazané oči a drží, drží misku váh, ale hovorím o bežnej spravodlivosti, aby sa tu živnostník, podnikateľ, ktorý pracuje na štátnych zákazkách, na eurofondoch, poctivo odpracuje svoju prácu, aby dostal aj svoju spravodlivú mzdu. O tom je spravodlivosť, aby sa naozaj viacej oplatilo pracovať, ako poberať sociálne dávky, aby tu ľudia nerezignovali, aby neodchádzali z tejto krajiny, aby sa tu oplatilo žiť a pracovať a aby si mohli povedať, áno, tento štát vie zabezpečiť aj túto spravodlivosť. A prečo má byť vyspelé, o tom by sa dalo dlho rozprávať. Naozaj aby tu naše školy, vysoké školy, stredné školy, základné školy vychovávali takých ľudí, tvorivých ľudí, aby tu vytvárali ďalšie hodnoty, aby naozaj nielen lietajúce auto sme mali, ale aby sme boli vyspelá ekonomika nielen montážnymi fabrikami, ale na to je potrebné robiť z úrovne vlády zásadné opatrenia, reformy, ktoré som spomínal na úvod.
Ak bude KDH vo vláde po marcových voľbách 2016, pôjde na tieto opatrenia, ktoré znížia verejné výdavky vlády a budú podporovať zamestnanosť, tvorivosť občanov Slovenska tak, aby sa v tejto krajine oplatilo žiť a pracovať.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, vážená predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie pani Táborská, ktorá je na balkóne, som presvedčený, že teda rokovací poriadok, ak by to umožňoval, a on vlastne umožňuje, ak by sme to boli odhlasovali, tak mohla tento návrh zákona možno prednášať pani Táborská, ktorá by pravdepodobne, pri všetkej úcte, myslím si, že na ich úrade sa tento zákon pripravoval a by bola určite kompetentnejšia aj na otázky poslancov Národnej rady ako pán minister. Tým pádom nechcem povedať, pán minister, že nemáte alebo neviete odpovedať, ale predsa len si myslím, že tento zákon patrí Úradu pre verejné obstarávanie.
Dámy a páni, je piatok poobede, komorná atmosféra a niektorí kolegovia z vládnej strany si myslia, že máme rýchle aj tento zákon prebehnúť, aby sme tu opoziční poslanci nejakými vystúpeniami nezdržiavali. Nuž, ak by to nebol tak dôležitý zákon, tak by som určite nezdržiaval, ale na základe tohto zákona, na základe tohto zákona, zákona o verejnom obstarávaní, sa ročne rozdeľuje alebo riadi niekoľko miliárd eur ročne, treba si to tu uvedomiť zo štátneho rozpočtu, samospráv obcí, VÚC-iek, eurofondy. Takže len keď si predstavíte, že ročne sa na Slovensku obstaráva eurofondov za 3 mld. a predstavíte si ďalšie výdavky štátneho rozpočtu, toto všetko sa deje na základe zákona o verejnom obstarávaní. Preto on je taký dôležitý.
Niektorí kolegovia si pamätajú na to, ako tu zákon o verejnom obstarávaní predkladal pán minister Kaliňák, áno, pán minister vnútra Kaliňák, bolo to tuším že v roku 2013. Vtedy to vehementne tu predkladal a tvrdil, že ak teda bude takto prijatý návrh zákona, ako ho predkladal on, takže už v našom verejnom obstarávaní bude poriadok, nebudú kauzy, bude sa postupovať transparentne, efektívne, vo verejnom záujme, tak ako by sme si to všetci priali. Naozaj tieto verejné financie by sa mali rozdeľovať transparentne, efektívne, malo by sa súťažiť. Súťaž by mala byť naozaj súťažou, aby vygenerovala čo najefektívnejšiu cenu či pre štát, či pre obec, pre naše verejné financie, lebo sú to naše spoločné peniaze. Ak ich míňame neefektívne, to znamená, nakupujeme, obstarávame draho, tak naše spoločné peniaze zbytočne mrháme, minieme na niečo, čo by sme možno v rodine, v súkromí takto nekonali. Určite doma, vo firme, v rodinnom rozpočte takto nepostupujeme. A to je jedno, či si ideme kupovať práčku, auto alebo dovolenku. Každý sa snažíme za svoje požiadavky, kritériá, podmienky dostať čo najlepšiu, najnižšiu cenu. A takto by sme mali postupovať aj pri verejnom obstarávaní, keď obstarávame za naše spoločné peniaze, štátne alebo obecné, alebo samosprávne.
Nuž, ale aj po prijatí toho návrhu zákona o verejnom obstarávaní, s ktorým prišiel pán minister Kaliňák v roku 2013, toto nenastalo. Toto nenastalo. A mohol by som veľmi dlho rozprávať o tom, koľko súťaží, aké súťaže ako dopadli.
Jednu súťaž predsa len. Súťaž, pre ktorú sme odvolávali ministra dopravy Jána Počiatka, a to bola súťaž na kontrolu platieb palivovými kartami. Podľa tohto návrhu zákona sa riadil proces a na základe neho vyhrala firma, ktorá vznikla jeden deň, jeden deň pred možnosťou prihlásiť sa do súťaže. A táto firma mala tri roky dozadu spĺňať kritériá, podmienky, prísne kritériá a podmienky, ekonomické, odborné. Táto firma ich splnila na základe toho, že dostala tieto referencie od ďalšej firmy a, čuduj sa svete, táto firma túto zákazku vyhrala. Zákazka je v objeme cca na 13 rokov za 130 mil. eur. V súťaži boli iba dve firmy, tak ako to je veľakrát pri verejnom obstarávaní pri veľkých zákazkách.
Pri veľkých zákazkách v posledných rokoch sa nám začína objavovať takýto fenomén, že sú iba dvaja účastníci súťaže a výsledná cena je podľa odborníkov, alebo podľa názoru napríklad opozičných poslancov, mňa, veľakrát nadhodnotená oproti tomu, keby sa v súťaži objavilo tých účastníkov viacej. Je transparentne dokázané, že čím viac účastníkov v súťaži, tým lepšia cena pre obstarávateľa.
Ak to funguje v súkromí, tak to funguje aj pri obstarávaní pre štát. A zvlášť keď sa jedná o stomiliónové objemy zákazok, o to viac by sme potrebovali férové súťaže, na základe ktorých by sa prihlásilo čo najviac uchádzačov, ktorí by vygenerovali čo najlepšiu cenu.
Dámy a páni, ak hovorím o verejnom obstarávaní a hovorím o tom, aké objemy sa cez to obstarávajú, tak musím spomenúť, lebo som spomínal eurofondy, musím spomenúť korekcie, ktoré sme dostali od Európskej komisie. Objem týchto korekcií je k dnešnému dňu v tomto programovom období 520 mil. eur; 520 mil. eur nám nepreplatí Brusel z eurofondov, ale musíme nájsť v štátnom rozpočte na to zdroje. V štátnom rozpočte znamená, z peňazí slovenských občanov musíme vynaložiť 520 mil. a mohli sme ich mať z eurofondov.
Nie všetky tieto korekcie boli na základe zákona o verejnom obstarávaní, aby som bol objektívny, ale veľa z týchto korekcií je na základe, Brusel to vyhodnocuje, na základe porušenia princípov európskych smerníc a veľakrát sa to dotýka samotného verejného obstarávania.
Dovolím si tvrdiť, že nielen samotný zákon o verejnom obstarávaní spôsobuje to, že naše verejné financie sa míňajú neefektívne. To by som mal veľmi klapky na očiach, aby som tvrdil, že len samotný zákon o verejnom obstarávaní môže, spôsobuje tento neduh, ktorý máme v spoločnosti. Naozaj som presvedčený o tom, že problémy v súdnictve, prieťahy v súdnom konaní, nefungujúca kontrola, len si spomeňte, ako sme tri roky mali presluhujúceho predsedu NKÚ, nefungujúce audity, aj ten vládny audit, ktorý bol pod ministerstvom financií. Všetky tieto kontroly a audity mali jednotlivé súťaže pri eurofondoch, jednotlivé obstarávania, aby som bol presnejší, skontrolovať tak, že na určité pochybenia sa malo prísť už na slovenskej pôde a nie až v Bruseli. Je až trápne, že bruselskí úradníci musia prísť na to jednoduchým kliknutím si na internet, že príslušný sústruh alebo NC stroj, ktorý sa na Slovensku obstaral, sa obstaral za dvojnásobok toho, ako sa bežne dá kúpiť na trhu.
Preto hovorím, že nefungujúca aj kontrola nielen verejného obstarávania, ale aj NKÚ a audity. Preto toľko novelizácií zákona o verejnom obstarávaní. Všetky tieto problémy vedú k tomu, že alebo vláda príde, alebo aj opoziční poslanci veľakrát poukazovali na to a navrhovali riešenia v zákone o verejnom obstarávaní. Preto toľko novelizácií. V poslednom období na každej jednej schôdzi máme novelizáciu zákona o verejnom obstarávaní novelizovaný o problematiku schránkových firiem a musel sa zaviesť register konečných užívateľov firiem, pretože nie je možné, aby na Slovensku sme z verejných zdrojov platili firmám, o ktorých vlastníkov ani vlastne nevieme, kto sú nimi, ale podstatné je to, že takéto firmy vyhrávajú predražené verejné obstarávania, predražené kšefty, ako bolo to v prípade piešťanského cétečka. Ale piešťanské cétečko bol len nejaký vrchol ľadovca pri veľkoobjemových zákazkách, kde sa obstaráva stámiliónov, je tých cétečok, korupčných cétečok na úrovni niekoľko stonásobku oproti tomu, čo sa objavilo pri piešťanskom cétečku. Preto neustále novelizácie a sprísňujúce podmienky vo verejnom obstarávaní.
A, samozrejme, ak by obstarávatelia obstarávali transparentne, efektívne, vo verejnom záujme, férovými súťažami, tak by sme toto nepotrebovali. Ale nepotrebovali by sme ani to, ak by fungovali nám súdy, aby ten, kto nedostane zaplatené z verejného obstarávania, aby svoju pohľadávku si vymáhal na súde, aby tento súd v príslušnej, pomerne rýchlej lehote rozhodol v prospech toho, kto nedostal zaplatené, a ak by firma, ktorá mu nezaplatila, bola následne exekvovaná, tak by sme mali problém vyriešený. Ale na Slovensku je všetko, všetko inak.
Na Slovensku sa veľakrát naplní formálne litera zákona, aj toho zákona o verejnom obstarávaní, naplnia sa príslušné paragrafové znenia, ale duch zákona je kdesi úplne mimo. Duchom zákona má byť transparentné, efektívne, férové súťaže, ktoré nám pomôžu k tomu, aby sme z verejných zdrojov ušetrili čo najviac na iné oblasti, ktoré štát potrebuje.
Takže nielen samotné naplnenie litery zákona, ale potrebovali by sme aj ten duch zákona napĺňať. Samozrejme, na to by sme potrebovali, aby jednotliví obstarávatelia, ale aj účastníci konaní, tí, ktorí ako sa snažia o tieto verejné zákazky, aby mali určité morálne a aby spĺňali nejaké morálne a etické kritériá, ale to na Slovensku by som už chcel asi príliš, príliš veľa.
Takže naozaj veľakrát vidíme to, že podmienky, kritériá vo verejnom obstarávaní sa naplnia tak prísne, aby sa súťaže mohli zúčastniť iba vybrané firmy, dopredu vybrané firmy, veľakrát dve firmy, ktoré v súťaži, samozrejme, vedia sa aj určite dohodnúť na cene a tá výsledná cena je neefektívna.
Preto aj ja s kolegom Hudackým tu štyri roky predkladám návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní. Ten sme predkladali asi štyrikrát, dvakrát ako pozmeňujúci návrh, za chvíľu sa vrátim k subdodávateľom, budem sa venovať podrobne len subdodávateľom.
Ale musím spomenúť, keď som spomínal aj to, že veľakrát sa v súťažiach objavujú len dve firmy, že mali sme aj spolu s kolegom Hudackým aj pozmeňujúci návrh ku verejnému obstarávaniu, kde sme požadovali, aby keď sa v súťaži objavia len dvaja uchádzači, aby sa to muselo na profile ÚVA, na profile obstarávateľa zdôvodniť, aby obstarávateľ musel zdôvodniť, prečo len dvaja súťažiaci, keď máme desaťtisíce firiem na Slovensku, v Európskej únii státisíce firiem, a na príslušnú súťaž sa prihlásia iba dvaja zúčastnení.
Čo, firmy nechcú prácu, firmy nechcú štátne zákazky? Myslíte si, že je to tak? Nie! Kritériá a podmienky sa nastavia tak, aby sa väčšina firiem nemohla alebo nemala záujem zúčastniť takého verejného obstarávania. Preto sme mali pozmeňujúci návrh, aby keď dvaja uchádzači, aby sa to muselo zdôvodniť. Lebo ak je dneska jeden uchádzač, musí sa to zdôvodňovať. Tak by som si predstavoval, aby keď boli dvaja uchádzači, aby sa to muselo, aby ten obstarávateľ mal aspoň problém, ja viem, že by sa to možno nevyriešil tento závažný problém, ale aby ten obstarávateľ aspoň mal problém a musel aspoň napísať, prečo len dvaja uchádzači.
Ale idem k tým subdodávateľom, lebo štyri roky sme sa tu o to snažili a snažili sme sa nie preto, žeby sme nemali čo robiť, ale snažili sme sa preto, lebo signály z prostredia a hlavne zo stavebného biznisu už dlhodobo hlásili to, že veľké stavebné firmy dlhodobo, ktoré dlhodobo vyhrávajú obrovské štátne zákazky, veľakrát na diaľniciach, ale aj na ďalších zákazkách pri eurofondoch, pravidelne týmto subdodávateľom nevyplácali im faktúry za ich spravodlivo odvedenú prácu. A toto sa tu dialo dlhodobo a niekoľko z tých firiem, veľkých stavebných firiem, ktoré vyhrávali tieto štátne zákazky, toto riešili následne tým, že poslali firmu do reštrukturalizácie a týchto subdodávateľov živnostníkov, podnikateľov vyplatili 15, 30 %. Nehorázna drzosť od týchto firiem, že najprv vyhrajú štátnu zákazku, živnostníkov nevyplácajú za ich spravodlivú odvedenú mzdu a následne firmu pošle do reštrukturalizácie, aby takto týchto živnostníkov a podnikateľov mohol ogabať a vyplatiť im postupne 15 alebo 30 %.
Dlhodobo sme tu na to upozorňovali. Aj konkrétne firmy sme hovorili, aj konkrétne zákazky. Ako sa to vyriešilo? V jednom prípade firmy Váhostav sa to vyriešilo tak, keď už spoločenská atmosféra bola neudržateľná, že vládny SMER to vyriešil tým, že zo štátnych peňazí zaplatíme firme Váhostav 50 % za jej dlhy. Teda tým živnostníkom za dlhy Váhostavu štát zaplatí 50 % zo štátnych peňazí.
A čo ďalšie firmy? Veď som tu tri roky hovoril o firme TSZ Grade, ktorá vyhrala súťaž na rekonštrukciu železničnej trate medzi Zlatovcami a Trenčianskou Teplou. Vyhrala tú súťaž tak, že bola druhá v poradí a mala ponuku o 43 mil. vyššiu ako víťazná firma, ale na Slovensku je to tak, že vyhrala druhá v poradí, ktorá bola drahšia. Nevyplácala svojich subdodávateľov a následne išla do reštrukturalizácie a v reštrukturalizačnom pláne vyplatila týmto subdodávateľom 30 %.
Som rád, že aj títo živnostníci sa zobudili aj minulý víkend a boli štrajkovať v Trenčíne. Pretože keď som tu o tom niekoľko rokov hovoril, tak boli ticho, škoda, že boli ticho. Pretože keby sa boli ozvali ako tí, ktorí boli poškodení Váhostavom, možnože mohli ku svojim peniazom prísť skôr.
Ale ak by bol v roku 2012 prijatý náš návrh o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, k tým situáciám vôbec nemuselo dôjsť. K tým situáciám vôbec nemuselo dôjsť. Ale vládna strana SMER nemala záujem riešiť subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, pretože oligarchovia, mecenáši SMER-u, ktorí vlastnia tieto veľké, veľakrát stavebné giganty, nemali záujem, oni to mali v pláne, že týchto živnostníkov podnikateľov nevyplatia. Oni s tým počítali, že následne pošlú firmu do reštrukturalizácie.
Preto je obrovskou politickou chybou, ale aj zodpovednosťou SMER-u za to, čo sa udialo v tomto stavebnom biznise. To, že živnostníci subdodávatelia nie sú vyplácaní, na štátnych zákazkách, podotýkam. Veľakrát pri eurofondoch, ktoré dostaneme z európskych fondov z Bruselu, my za to investujeme, stavebná firma má zákazku a ona ani len nevyplatí tým, čo na tom robia!
K novému zákonu o verejnom obstarávaní, ktorý mimochodom, a to kvitujem, že v novom návrhu, v novele, na konci volebného obdobia, podotýkam, teraz na konci volebného obdobia je určitý náznak na riešenie problematiky subdodávateľov pri verejnom obstarávaní. Je, ale nie je dostatočný. Nie je dostatočný, to je aj moje presvedčenie, aj mojich kolegov v klube KDH, kolegu Hudackého, s ktorým sa venujeme tejto problematike už dlhodobo, a budem sa snažiť poukázať, prečo si myslíme, že nie je dostatočný.
V prvom rade nie je dostatočný preto, a to je vlastne základné meritórne v zákone o verejnom obstarávaní, v § 2 ods. 5 bod e) sa píše: "subdodávateľom je hospodársky subjekt, ktorý uzavrie alebo uzavrel s úspešným uchádzačom písomnú odplatnú zmluvu na plnenie určitej časti zákazky alebo koncesie". Čiže "úspešným uchádzačom". V jednoduchosti povedané, prví subdodávatelia, ktorí robia pre toho, kto vyhral zákazku, tí sú označení ako subdodávatelia a o nich sú potom následne ďalšie paragrafy, ktoré ešte spomeniem.
Problém je v tom, že veľakrát tí, čo pracujú na týchto verejných zákazkách, nie sú prvými subdodávateľmi. Sú subdodávateľmi v treťom, v štvrtom, v piatom rade, ale paradoxne veľakrát sú tí, ktorí realizujú väčšinu tej zákazky. Veľakrát som sa stretol aj s prípadom, že subdodávateľ v štvrtom rade riešil skoro celú zákazku. A on podľa nového zákona nie je, nie je v návrhu zákona riešený nijakým spôsobom. Lebo ten prvý subdodávateľ, ktorý je zadefinovaný v zákone, je následne, keď v § 41, kde sa hovorí o využívaní subdodávateľov, je v § 7 riešený to, čo v úvodnom slove povedal pán minister, že je možnosť zakomponovať do zmluvy to, aby tovary, stavebné práce alebo služby hlavný dodávateľ, teda obstarávateľ, pardon, uhradí priamo subdodávateľovi, ktorý dodal ten tovar alebo uskutočnil stavebné práce. To znamená, v novom návrhu zákona, a to je to, čo ako som povedal, že vítam, že konečne na konci volebného obdobia problematika subdodávateľov aspoň čiastočne je riešená. Rieši sa aj to, že umožňuje obstarávateľovi zaplatiť, nie hlavnému dodávateľovi, ale subdodávateľovi, ak si to zapracuje do zmluvy. Dáva sa to ako možnosť, ak by to bolo na mne, tak by som to dal ako povinnosť.
Ale zase podotýkam, rieši sa problém iba tých prvých subdodávateľov. Veľmi sa obávam toho, že v praxi to bude vyzerať tak, že prvým subdodávateľom bude dcérska spoločnosť hlavného dodávateľa, tým pádom si to vyrieši hlavný dodávateľ so subdodávateľom cez svoju dcérsku spoločnosť a ďalší v poradí znova budú mimo tohto zákona.
V zákone je riešené aj to, že všetci títo subdodávatelia musia byť zakomponovaní v zmluve, a keď následne hlavný dodávateľ zistí, že mu pribudli nejakí subdodávatelia, podotýkam, vždycky len v prvom rade v zákone je riešené, musí túto zmenu zmluvy nahlásiť na profile ÚVO, čiže obstarávateľ to musí nahlásiť na profile ÚVO, čiže musí nahlásiť všetkých subdodávateľov a následne aj tých, ktorí pribudnú v priebehu prác.
Znova, je to v poriadku, je to dobré, súhlasím, zavádza to transparentnosť subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, aby verejnosť vedela, kto sú tí subdodávateľmi pri verejnom obstarávaní, a na druhej strane, aby tí subdodávatelia mali aspoň minimálne takú malú istotu v tom, že, áno, verejne sa o nás vie, že na tej štátnej zákazke robíme. A už vzniká určitý aspoň, nazval by som, taký morálny záväzok aj toho hlavného dodávateľa, že teda ak im nezaplatí, tak je to minimálne zverejnené.
Ale znova sa to dotýka len subdodávateľov v prvom rade, preto naše riešenie, naším riešením je, aby subdodávateľmi pri verejnom obstarávaní boli všetci tí, čo sa podieľajú na zákazke z verejného obstarávania a majú podpísanú zmluvu, že sa podieľajú na časti tejto zákazky.
A preto sme pripravili takýto pozmeňujúci návrh. Dopredu hovorím, že pozmeňujúci návrh sme mali pripravený oveľa širší a po rokovaniach, konzultáciách na Úrade pre verejné obstarávanie, za čo ďakujem pani predsedníčke a jej kolektívu, že boli ochotní rokovať s opozičnými poslancami, to je skoro vec nevídaná pri súčasnej vláde jednej strany. V minulosti sme sa pokúšali niekoľkokrát pri iných návrhoch zákona, musím priznať, nikdy sme neboli úspešní. Chcel by som, aby to bolo teraz inak, hoci viem výhrady aj voči nášmu pozmeňujúcemu návrhu, ale preto sme zúžili náš širší pozmeňujúci návrh, ktorý sa mal dotýkať aj platieb, sme od toho upustili a sústredili sme náš pozmeňujúci návrh na to, aby všetci subdodávatelia, jedno, v akom rade robia na verejnej zákazke, aby boli označení ako subdodávatelia a boli takto povinne zverejňovaní na profile obstarávatelia, ktorý je na portáli Úradu pre verejné obstarávanie. Minimálne minimum transparentnosti požadujeme, aby všetci títo subdodávatelia tam boli zverejňovaní.
Ak je problém v tom, že aj subdodávatelia musia spĺňať určité kritériá, ktoré sú pomerne dosť prísne a byrokratické, tak som presvedčený o tom, že ak by bola politická vôľa, tak títo subdodávatelia v druhom a v ďalšom rade od tejto byrokracie mohli byť oslobodení. Preto mi dovoľte, aby som prečítal náš pozmeňujúci návrh, ktorý je v tomto duchu, ako som hovoril, a následne ho odovzdám spravodajcovi.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého a Pavla Zajaca k vládnemu návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1731).
Po prvé. V čl. I § 2 odsek 5 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie: "f) ďalšími subdodávateľmi hospodárske subjekty, ktoré uzavrú alebo uzavreli písomnú odplatnú zmluvu na plnenie určitej časti zákazky alebo koncesie s priamym subdodávateľom alebo iným ďalším subdodávateľom,".
Doterajšie písmená f) až o) sa označujú písmená g) až p).
Odôvodnenie som povedal. Predmetom predloženého pozmeňujúceho návrhu je definovať pojem ďalší subdodávateľ, resp. podsubdodávateľ vo verejnom obstarávaní.
Páni a dámy, toto je minimálne minimum, ktoré musíme urobiť pri tom, ak chceme určitým spôsobom riešiť túto problematiku subdodávateľov pri verejnom obstarávaní. A určite by sme ju nemuseli riešiť, keby takéto problémy s tým, že tí, ktorí naozaj robia na verejných zákazkách a nedostanú zaplatené, možno by sme to zložito a niekedy aj komplikovane možno nemuseli riešiť v zákone o verejnom obstarávaní. Ale tento problém tu na Slovensku reálne máme a má obrovské rozmery.
Preto toto je prvý krok, aby všetci, ktorí robia na zákazkách z verejného obstarávania, boli transparentne zverejňovaní na profile ÚVO. Toto je prvý krok, ak by sme prejavili politickú vôľu na toto, potom sa dá riešiť aj problematika samotných platieb, ktorá je znova v zákone riešená len pre tých v prvom poradí, po určitej overenej praxi, ktorá nastane, by sme vedeli následne zakomponovať aj tých subdodávateľov v ďalšom rade, v druhom až vyššom, tak, aby tí, ktorí poctivo pracujú na štátnych zákazkách, sa dostali aj ku svojej spravodlivej mzde.
Ďakujem za pozornosť.

Áno. Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán minister, som prekvapený, že taká firma, taká veľká spoločnosť ako Železničná spoločnosť Slovensko nemá analýzy, akú stratu vykáže skrz zavedenia tejto bezplatnej dopravy na železničných tratiach. Som prekvapený, lebo každá slušná veľká spoločnosť si takéto analýzy robí, je to logické.
Podľa mojich informácií táto strata nebude na úrovni 13 miliónov, ktoré ste spomínali, ale podľa mojich odhadov a informácií tá strata bude na úrovni minimálne dvojnásobku tejto čiastky, čiže na úrovni cca 25, 26 miliónov eur. Nemám doplňujúcu otázku.

Ďakujem, vážený pán minister, za vašu odpoveď. Samozrejme, dovolanie ste mali podať v určitom čase, keď pán Jánoš bol stíhaný pre iné trestné činy ako podozrenie z trestných činov, aj prokurátorka bola presvedčená o tom, že pán Jánoš mal byť zadržaný v cele predbežného zadržania, teda mal byť vo väzbe aj podľa názoru prokurátorky na súde, ktoré ja som mohol vidieť. A verejnosť očakávala, že vy podáte podanie.
Samozrejme, tie súvislosti, ktoré sa vyskytli so zverejnenými informáciami pani manželky pani Jánošovej o tom, ako bývalý poslanec Národnej rady za stranu SMER pán Jánoš nosil domov veľké objemy finančných prostriedkov, na ktoré používal čítačku a následne tieto finančné prostriedky balil do alobalu, údajne ich nosil od pána Čičmanca, čiže je veľké podozrenie na to, že boli tu prepierané určité peniaze možno cez štátne dotácie, ktoré plynuli do týchto Hornonitrianskych baní. Chcem sa vás spýtať, v poslednom období sme videli tu, ako bol starosta Marianky zadržaný a daný do väzby predbežného zadržania preto, že údajne požadoval určité poplatky od tých, ktorí chceli kolaudovať alebo chceli stavebné povolenie a jednalo sa o niekoľko tisíc eur. Tu sa jedná o podozrenie, v prípade pána Jánoša, na niekoľko miliónov, váš právny názor by som chcel poznať alebo váš názor ako právnika. Mala NAKA zadržať pána Čičmanca a pána Jánoša a dať ich do väzby a tak ich vypočúvať, keď starostu Marianky pri podozrení niekoľko tisíc dali do väzby?

Ďakujem za veľmi, veľmi stručnú, ale jasnú odpoveď, aj s motoristickou verejnosťou nad tým teda potešenie vyjadrujem. Samozrejme, malo to platiť už od 1. januára 2015, takže trochu sa to o rok natiahlo, ale i tak to potešenie je na strane motoristickej verejnosti, že sa to tak udeje, že si bude môcť kupovať elektronické diaľničné nálepky, lebo tie uľahčia prakticky život motoristom.
Chcem sa v tejto súvislosti spýtať, lebo na čerpacích staniciach, kde sa väčšinou realizujú nákupy týchto elektronických diaľničných nálepok, teda známok, najviac obchodov sa tam udeje, veľmi veľa o tom ešte nevedia, a preto sa chcem spýtať, že keďže túto zákazku realizuje firma SkyToll, pokiaľ mám správne informácie, či táto firma bude na to, aby sa mohli platiť tieto elektronické diaľničné známky aj platobnou kartou, aj palivovými kartami, či bude využívať softvér, hardvér firmy PAYWELL, ktorá kontroluje platby za elektronické mýto. Či táto firma SkyToll bude používať hardvér, softvér firmy PAYWELL na možnú platbu a kontrolu platieb aj týchto diaľničných známok.

Ďakujem veľmi všetkým, ktorí na mňa reagovali. Naozaj som sa trošku rozčúlil preto, lebo naozaj vláda vyhlasuje, že zo sociálnych opatrení jedným opatrením budú vratky za plyn. My sme Národná rada Slovenskej republiky, sme kontrolným orgánom a legislatívnym orgánom a my sa dozvieme na výbore, že sa ku štátnemu rozpočtu takéto nariadenie vsunulo. Takisto sa dozvieme, že k zákonu o výbušninách sa dá nariadenie, aby teda sa mohli získať tie údaje od tých odberateľov plynu. V návrhu štátneho rozpočtu vidíme nejakých 48 mil. pripravených na tento účel. Kedy verejnosť a zástupcovia občanov, poslanci Národnej rady, sa dozvedia, akým spôsobom ministerstvo hospodárstva tieto vratky chce realizovať. Urobí to nejakou vyhláškou bez kontroly poslancov Národnej rady, kedy sa to tak udeje? Podľa návrhu strany SMER je toto posledná schôdza, ak by ste to teda chceli realizovať zákonom, asi by ste už s tým museli prísť, pravdepodobne to bude nejakou vyhláškou. A preto som sa na to oprávnene pýtal.
Veď tí, čo kúria elektrikou, za to tiež platia, pani kolegyňa Vaľová, tiež platia preddavky. Prečo majú byť oni diskriminovaní proti tým, ktorí kúria plynom? Preto som spomínal aj tých, ktorí kedysi kúrili plynom a dneska prešli na kúrenie drevom. Prečo oni majú byť diskriminovaní? To som naznačoval, a preto môj kolega Hudacký rozprával, že máme pripravený návrh zákona o riešení energetickej chudoby, kde by sa konkrétna domácnosť posudzovala podľa svojho príjmu a aj podľa toho, akú energetickú náročnosť má plyn, elektrika a ďalšie tie záležitosti. A by dostávala príspevok podľa toho, a nie len vratky za plyn.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, by som... (Ruch v sále.) poprosil, aby pán minister... (Neustály ruch v sále.) Chcem sa ho spýtať na niečo, pomerne dosť vážne. Ja viem, že pán predchádzajúci minister má čo riešiť s pánom ministrom, ale predsa len toľko pozornosti si vyprosím.
Pán minister, vy ste krátko minister, pôvod máte na východnom Slovensku, ste mi sympatický o to viac, svojím pôvodom a tým, že ste taký mladý, moderný minister, ale toto, čo predvádzate v legislatívnej oblasti, nuž toto nesvedčí o nejakom modernom ministrovi. Pán minister, už ste sem niekoľkokrát priniesli v skrátenom legislatívnom konaní zákon o investičnej pomoci pre automobilku Jaguar pri Nitre a, teraz budem pokračovať, k nám na výbor pre financie a rozpočet ste ku štátnemu rozpočtu priniesli pozmeňujúci návrh, ktorým sa umožňuje, aby sa v štátnom rozpočte objavili aj vratky za plyn, takto zjednodušene povedané, a pred chvíľočku k zákonu o výbušninách ste prilepili možnosť, aby ministerstvo hospodárstva získalo informácie o odberateľoch plynu, o ich osobných údajoch, aby ste takto mohli uskutočniť tieto vratky na plyn. Mimochodom, a kolegyňa Mezenská sa na to pýtala, koľko toho bude alebo ako to bude, ja som v návrhu štátneho rozpočtu našiel tú čiastku v hodnote 48 mil.
Pán minister, chcem sa vás spýtať, buďte chlap a konečne už povedzte občanom, ako, akým spôsobom budete tieto vratky za plyn realizovať, tak dali ste do návrhu štátneho rozpočtu pozmeňujúci návrh, máte na to pripravené v rozpočte peniaze, k výbušninám dáte oprávnenia, aby ste mohli tieto údaje získať, a široká verejnosť ešte nevie, akým spôsobom tieto vratky chcete realizovať, ako budete realizovať vratky tým, ktorí kúria elektrikou, a ako budete robiť vratky tým, ktorí kúria drevom?
Mimochodom, poviem vám, na východnom, severovýchodnom, severnom Slovensku buď mnohí ľudia nemajú možnosť pripojiť sa na plyn, alebo pri ich nízkych príjmoch kedysi kúrili plynom a dneska kúria drevom. Ako to budete vracať týmto, ktorí na vytápanie, na energiu používajú iné zdroje ako plyn, ako im táto vláda bude pomáhať? Alebo bude to takto selektívne? Alebo, a preto sa pýtam na ten spôsob, ako budete vypočítavať tieto vratky, budú sa vratky za plyn dávať aj tým, ktorí vykurujú bazény?
Takže konečne už by bolo na mieste pri tých legislatívnych opatreniach, ktoré robíte, aby sa konečne poslanci Národnej rady dozvedeli, ako tieto vratky za plyn budete realizovať a ako ich budete vypočítavať, ako urobíte to, aby tieto vratky nedostávali aj tí, ktorí plyn používajú napríklad vo svojich vilách na vytápanie.
Dopredu vás upozorňujem, že tí, ktorí majú honosné vily a niekedy používajú plyn na vytápanie bazénov, majú zároveň slnečné kolektory a tepelné čerpadlá, takže ich ročná spotreba plynu niekedy ani nie je nejaká enormná. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega Poliačik, naozaj to sprísňovanie získania vodičského preukazu je nad určité kritériá normy už zbytočné. Aj doteraz získať vodičský preukaz, na to získanie absolvovať skúšky a všetky jazdy a trenažéry je náročné.
Ale keď ste hovorili o tých skupinách ľudí, o ktorých ani neviete, akým spôsobom získali vodičský preukaz, ktorých dennodenne vidíte na cestách, tak vám chcem povedať: „Prestavte si, že v našej krajine na Slovensku máme aj držiteľov vodičských preukazov, ktorí nevedia čítať a písať. A oni absolvovali tie skúšky aj v dnešnej podobe alebo v takej podobe, aká tu bola doteraz, a oni majú vodičské preukazy. Netvrdím, že všetci musia byť zlí šoféri. To zasa netvrdím, len by ma zaujímalo, ako boli schopní urobiť test, keď nevedia čítať, lebo takýchto vodičov na Slovensku máme. Tak len som chcel doplniť, ak dennodenne stretávate na cestách vodičov, o ktorých si myslíte, že by nemali mať vodičské preukazy, tak ja vám hovorím, že sú niektorí, ktorí nevedia čítať a absolvovali tie skúšky a získali vodičský preukaz.

Ďakujem veľmi pekne za vaše vystúpenie, pán kolega Bagačka. Bolo to dobré vystúpenie, až mi je ľúto, že možno nevystupujete častejšie v pléne Národnej rady, a preto bolo dobré to vystúpenie, že ja verím vám konkrétne v úprimnú snahu, keďže pochádzate z takého okresu, že snažíte sa nájsť spôsob riešenia pre takéto okresy s vysokou nezamestnanosťou, v tom bolo vaše vystúpenie dobré a v to vám verím, ale to samotné riešenie mne pripadá také, ako to povedal ten Černomyrdin, že my sme to chceli urobiť lepšie a ono to dopadlo ako vždy.
Keď rozprávate o tom, že samospráva sa podieľala, bude sa podieľať na tých akčných plánoch, že štátna správa, ministerstvo dopravy ako je v zákone, ministerstvo sociálnych vecí, oni nájdu to riešenie, tie akčné plány v tom, aby v konečnom dôsledku znížili nezamestnanosť v tom okrese, lebo o to by nám malo spoločne všetkým ísť, tak ja sa obávam, že to dopadne ako vždy, že akčné plány budú urobené tak, aby spriateleným starostom, nechcem spomenúť rovno smeráckych starostov, sa prispelo na nejaký cyklistický chodník, alebo spriateleným podnikateľom, ktorí požiadajú o investičnú pomoc, prispelo sa na tú investičnú pomoc. Preto to nazývame nesystémové opatrenie, pretože malo by to byť nastavené tak, že živnostník povie, že zamestná piatich alebo troch, alebo desiatich ľudí nezamestnaných z úradu práce a on nemá čas vybavovať papiere. Živnostník podnikateľ, ktorý je skutočným zamestnávateľom, nemá čas vybavovať papiere na nejaký investičný stimul, keď zamestná troch alebo štyroch, alebo piatich ľudí, ale aby dal takéto oznámenie, zmluvu na úrad práce a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán kolega Hudacký, chcel by som súhlasiť s tou časťou vášho vystúpenia, kde ste hovorili o tom, že musíme robiť opatrenia pre okresy s vysokou mierou nezamestnanosti. To znamená, aj s tou myšlienkou, s ktorou prišla vláda, s myšlienkou tzv. pozitívnej diskriminácie, že v tých okresoch, ktoré majú vysokú nezamestnanosť, musíme prijať určité opatrenia, sa dá súhlasiť, aj preto, že my dvaja spolu sme už v roku 2012 navrhovali v zákone o službách zamestnanosti okresy, ktoré majú vysokú nezamestnanosť. My sme ju vtedy definovali ako 1,5-násobok priemernej nezamestnanosti, aby podnikateľ, a to je jedno, či je malý alebo veľký, či zamestná jedného nezamestnaného, 10, 100, 3-tisíc nezamestnaných, systémovo nárokovateľne mal právo a boli mu odpustené sociálne a zdravotné odvody, ktoré odvádza za zamestnanca. Čiže už v roku 2012 sme to spolu takto navrhovali, ale aby to bolo systémovo a nárokovateľné, aby to mohol dostať aj ten malý živnostník, aj veľký podnikateľ, aj ten, ktorý viacej ľudí zamestná.
Tak ako to rieši vláda v tomto návrhu zákona, to nie je systémové opatrenie, naozaj, ak ministerstvo dopravy bude robiť akčné plány pre tieto okresy. Ja chápem, že cez radu tam budú mať zastúpené aj samosprávy, ale zhora sa bude robiť akčný plán. A na základe tohto akčného plánu budú môcť samosprávy, regionálne agentúry čerpať určité eurofondy.
A čo sa týka investičnej pomoci, žiaden malý podnikateľ nepôjde cez zákon investičnej pomoci. Toto nie je systémové opatrenie. Pre vládu má byť jedno, či dvadsať podnikateľov zamestná po dvoch štyridsať ľudí alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)