Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, pán minister, veľa sa v minulosti narozprávalo aj v tomto parlamente o návrhoch a o opatreniach, ktoré sú súčasťou dnešného návrhu zákona o hmotnej núdzi. Aj v tomto parlamente veľa ľudí hovorilo alebo volalo po zmenách, ktoré sú dnes súčasťou zákona o hmotnej núdzi. Súčasný sociálny systém nerozoznáva sociálne odkázaných ľudí na základe ich zodpovednosti či osobitosti, ale každému, kto má nárok v podstate na dávku v hmotnej núdzi, priradí sumu bez ohľadu na jeho zodpovednosť alebo na jeho prístup. Súčasný sociálny systém naučil mnohých ľudí rezignovať. Naučil ľudí byť neaktívnymi. Stačilo iba prečkať jeden mesiac a v daný termín sa potom dostaviť na poštu a vyzdvihnúť si dávku. Súčasné nastavenie sociálneho systému spôsobilo aj fakt alebo zvýšenie napätia medzi pracujúcimi a sociálne odkázanými ľuďmi. Som rád, že nastal čas, kedy máme na stole návrh zákona o hmotnej núdzi, ktorý napráva sociálny systém. Som rád, že máme dnes šancu konečne nastúpiť na správnu cestu v tejto dlhodobo zanedbávanej téme. Podľa môjho názoru dnes vytvárame moderný, spravodlivý a motivujúci sociálny systém, ktorého prvky nie sú cudzie ani Európe či svetu. Som presvedčený, že tento návrh prospeje všetkým sociálne odkázaným ľuďom na Slovensku vrátane obyvateľov chudobných rómskych komunít a efekt z tejto, tejto zmeny pocíti celá spoločnosť v našej krajine. Dámy a páni, dovoľte, aby som sa vyjadril k najvážnejším alebo najzákladnejším aj najväčším zmenám zákona alebo návrhu zákona o hmotnej núdzi.
Prvá zmena, odpracovanie si 8 hodín týždenne za dávku v hmotnej núdzi alebo, resp. 32 hodín mesačne za dávku v hmotnej núdzi. Ja som presvedčený o tom, že žiadnemu sociálne odkázanému človeku 8 hodín týždenne neuškodí. Som o tom presvedčený. Naopak, verím, že všetkým ľuďom, ktorí takto odpracujú svoju dávku, pomôže toto odpracovanie nadobudnúť nejaké zručnosti, ktoré by potom mohol následne využiť vo svojom živote. Som presvedčený o tom, že Slovensku toto opatrenie pomôže, pretože práce v obciach a mestách je, samozrejme, stále dosť. Som presvedčený o tom, že nemôžeme rozdávať peniaze zadarmo nikomu, nič nemôže byť v tejto krajine zadarmo. Škodí to, samozrejme, nielen samotnému štátu, ale škodí to aj sociálne odkázanému človeku, ktorý je teda závislý na dávke v hmotnej núdzi. To, že ho naučíme pohodlnosti a neaktívnosti a, samozrejme, po čase to môže vyústiť v rezignáciu tohto človeka hľadať si zamestnanie. Známe slovenské porekadlo hovorí - a často to používam - bez práce nie sú koláče. Aj sociálne odkázaný človek musí za svoje koláče sa pričiniť nejakou aktívnou činnosťou, prácou alebo zvyšovaním si kvalifikácie. To je teda výnimka v zákone. Ak teda človek, ktorý je na dávke v hmotnej núdzi a začne si zvyšovať kvalifikáciu, tak v tom okamihu teda nemusí chodiť do práce na 8 hodín v podstate týždenne, ale dostane tú dávku len kvôli tomu, lebo začne sám pracovať na sebe. Zákon o hmotnej núdzi je navrhnutý tak, aby takúto príležitosť ľuďom poskytoval a zároveň ich motivoval k jej využitiu.
Druhá zásadná zmena tohto zákona spočíva v tom, že, v previazaní sociálneho systému na dochádzku detí do školy. Deti jednoznačne patria do školy. Na tom sa ako rodičia, samozrejme, všetci asi zhodneme. Nemôžeme sa donekonečna spoliehať na zodpovednosť alebo že všetci rodičia v sociálnom systéme urobia zodpovedné rozhodnutie a zabezpečia, resp. si splnia svoju povinnosť, ktorá je, aby ich deti chodili do školy. Dnes asi, myslím, že už nikto nepochybuje nad tým, že každé dieťa má právo na vzdelanie, je to teda aj definované v ústave našej krajiny. Mnohé, mnohé deti si však toto svoje právo neuvedomujú a v mnohých veciach sa spoliehajú na svojich rodičov. Som presvedčený o tom, že sa deti spoliehajú na svojich rodičov aj v tom, že či majú brať dochádzku do školy vážne, alebo nie. Myslím si, že všetci dlho čakáme na to, aby si rodičia túto svoju zodpovednosť uvedomili. Žiaľ, stále máme na Slovensku množstvo detí, ktoré do škôl chodia zriedkavo. Previazanie sociálnej pomoci s dochádzkou žiaka v škole jednoznačne považujem za riešenie tejto dlhodobo zanedbávanej záležitosti. Som presvedčený o tom, že sme našli motiváciu pre rodiča, aby zabezpečil dochádzku svojho dieťaťa do školy. Som presvedčený o tom, že rodič, ktorý posiela svoje dieťa do školy, musí dostávať výraznejšiu pomoc zo štátu ako rodič, ktorý dieťa do školy neposiela. Ten rozdiel v sociálnej pomoci štátu musí byť odlišný pre rodiča, ktorý posiela svoje dieťa do školy, ako pre rodiča, ktorého dieťa do školy nechodí.
Ďalšia výrazná zmena v sociálnom systéme spočíva v prepojení zodpovednosti sociálne odkázaného človeka na sociálnu pomoc štátu. Dlhé roky sme svedkami toho alebo svedkami úsilia kolegov aj z parlamentu, aby aj sociálne odkázaní ľudia boli zodpovední za svoje nezodpovedné konanie či správanie. Som rád, že sa podarilo aj v tomto zákone nájsť cestu, ako tento problém riešiť. Vnímam, samozrejme, kritiku aktivistov, ktorí sa aj na mňa sťažujú a kritizujú ma za to, že chcem, aby všetci ľudia na Slovensku boli potrestaní za to, že ak niečo teda zlé urobia. Chcem iba povedať to, že nechceme v podstate týmto opatrením urobiť nič iné ako to, aby aj sociálne odkázaní niesli zodpovednosť za svoje zlé rozhodnutia, ktoré ich doviedli k páchaniu priestupku. Som presvedčený o tom, že sociálne odkázaný človek, ktorý spácha priestupok, nemôže dostať od štátu rovnakú sociálnu pomoc ako človek, ktorý priestupok nespáchal. Zase tá sociálna pomoc musí byť odlíšená pre človeka, ktorý pácha priestupky, ako pre človeka, ktorý priestupky nepácha. Ako príklad toho, že nie sme jediní, ktorí prepájajú sociálnu pomoc so zodpovednosťou, sú Spojené štáty americké. Aj Spojené štáty, aj v Spojených štátoch amerických dostane v rámci sociálnej pomoci od štátu príspevok na bývanie len ten človek, ktorý nemá žiadny trestný alebo priestupkový záznam. Nerobíme nič iné, čo teda svet nepozná. Prepájame zodpovednosť v podstate so sociálnou pomocou.
Dámy a páni, dnes reformujeme sociálny systém, ako som už povedal, na moderný, spravodlivý a motivujúci systém, ktorý určite pomôže samotným sociálne odkázaným, ale aj celej spoločnosti. Opravujeme chyby, na ktorých sa dlhé roky priživovali populisti a extrémisti. Uvedomujem si, že v sociálnom systéme sa nachádza aj množstvo ľudí žijúcich v chudobných rómskych komunitách. Viem, že táto reforma v sociálnom systéme nevyrieši všetky problémy, ktoré v týchto komunitách sú. Očakávaný pokrok v rómskych komunitách nedosiahneme bez ďalších opatrení, ktorými by sme zabezpečili to, aby rómske deti vychádzali zo vzdelávacieho systému tak, aby boli uplatniteľné na pracovnom trhu. Očakávaný pokrok v rómskych komunitách nedosiahneme bez opatrení, ktoré spôsobia to, aby čo najväčšie množstvo ľudí z chudobných rómskych komunít bolo súčasťou pracovného trhu. Očakávaný pokrok v rómskych komunitách nedosiahneme bez toho, aby sme naštartovali opatrenia, ktoré spôsobia to, aby sa v rómskych komunitách žilo dôstojnejšie. Stojím tu dnes pred vami a v plnej miere verím, že tento návrh zodpovedným Rómom, ako aj zodpovedným sociálne odkázaným ľuďom na Slovensku neuškodí a nezodpovedným ľuďom v tejto krajine vrátane Rómov však ukáže cestu, správnu cestu vo svojom živote.
Mnohé veci, ktoré tu hovoril Ľudo Kaník, sa dá o tom diskutovať, iba sa zmení v podstate nad vecou, ktorá súvisí napríklad, aby sme zaviedli do priestupkového zákona alebo do priestupkov aj trestanie detí, ktoré majú menej rokov ako 15. K tejto veci poviem iba to. Nemôžeme dvakrát trestať za tú istú vec človeka, ktorý spáchal, alebo dieťa, ktoré spáchalo vlastne niečo zlé. V prípade, že dieťa spáchalo nejaký priestupok, tak už tu máme jeden trest pre neho. To dieťa nebude mať nárok na rodinný prídavok. Duplicitné trestanie je protizákonné. Nemôžeme v podstate na jednej strane mu odobrať rodinné prídavky, ak spácha to dieťa niečo zlé, a na druhej strane taktiež mu nevyplatiť príspevok na nezaopatrené dieťa. Príspevok na nezaopatrené dieťa, ktoré doteraz bolo nazývané ako príspevok za dochádzku, sa bude odoberať v prípade iba teda v tom, že ak dieťa bude mať vymeškaných viac ako 15 hodín neospravedlnených. Som rád, že aj kolega Kaník v podstate s filozofiou súhlasí. Samozrejme, všetci máme nejaké iné videnia, ako by sa ten zákon mohol v praxi aplikovať. Podstatné však je to, že po dlhých rokoch diskusie je na stole konkrétny návrh s politickou vôľou, a dúfam, že tá politická vôľa sa pretaví aj vo schválení tohto zákona tak, aby sme napravili sociálny systém na spravodlivý, motivujúci a moderný, pretože ľudia to, samozrejme, dnes očakávajú. Tak samotne sociálne odkázaní toto očakávajú, ako aj ľudia pracujúci.
Ďakujem.
