Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky, aj keď čiastočne sa týkali práve mojej predrečníčky, ale ja viem, že ťažko sa diskutuje s faktami a s číslami, môžem vyjadriť len svoje presvedčenie, že snáď tie ďalšie čísla v nastávajúcom programovom období budú pre Slovenskú republiku omnoho priaznivejšie. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, priniesli ste nám do parlamentu návrh zákona, ktorý navonok vyzerá celkom dobre na prvé pozretie, ale teraz ešte nevieme, my dobromyseľní, že čo môže byť ukryté medzi riadkami tohto zákona. Skutočný prínos tohto zákona zistíme až následne, keď sa začne samotný proces poskytovania a čerpania príspevkov. Ale pre istotu a za účelom vylepšenia som podporila pozmeňujúce návrhy kolegov pána poslanca Hlinu a pána poslanca Beblavého. Podľa tohto zákona sa bude môcť čerpať zhruba 14 mld. eur, to je obrovský objem peňazí. Preto je žiaduce, aby právny rámec pre poskytovanie takéhoto množstva peňazí bol dobre ošetrený. Ale chcem hovoriť o tom, že niekedy ten právny rámec, ani dobrý právny rámec nestačí. Čerpanie finančných prostriedkov z eurofondov na Slovensku je dlhodobo spojené s podozreniami korupcie a klientelizmu. Odzneli o tom slová v rozprave, nebudem sa k tomu vracať. Ak bilancujeme a pozrieme sa na predchádzajúce programové obdobie rokov 2007 až 2013, tak situácia vôbec nie je ružová. Ku koncu roka 2013 bola vyčerpaná iba polovica dostupných fondov. Percentá úspešnosti čerpania fondov jednotlivých programov sa však výrazne líšia. Najúspešnejší bol operačný program zdravotníctvo a najneúspešnejší a najmenej sa čerpalo z programu vzdelávanie a informatizácia spoločnosti. Všetci vieme, že eurofondy a ich riadenie je vysoko odborná téma. Ide o veľmi neprehľadný, prebyrokratizovaný a skomplikovaný systém bez reálnej, transparentnej kontroly čerpania a toku týchto prostriedkov.
Ďalšou a podľa môjho názoru veľmi citlivou oblasťou je však regionálna nerovnosť pri rozdeľovaní euro peňazí. Existujú rôzne odborné analýzy, ktoré porovnávajú úspešnosť regiónov v čerpaní jednotlivých operačných programov a, žiaľ, musím povedať, že niektoré okresy z tohto porovnania vychádzajú veľmi zle. Asi netreba pripomenúť, že ide hlavne o južné okresy. Od vstupu Slovenska do Európskej únie v roku 2004 mnohé hospodársky zaostávajúce a znevýhodnené okresy Slovenska, myslím zaostávajúce infraštruktúrou, nezamestnanosťou alebo vysokou nezamestnanosťou alebo miestnymi možnosťami, očakávali, že práve pomocou eurofondov sa aj ich situácia nejakým spôsobom zlepší.
Združenie Pro Civis porovnalo čerpanie operačných programov práve v programovom období 2007 až 2013, ktoré ponúkajú najviac možností pre miestne samosprávy. Ide hlavne o operačný program životné prostredie a regionálny operačný program a podprogramy na podporu kanalizácie, protipovodňovej ochrany, obnoviteľnej energie, odpadového hospodárstva. Je pritom veľmi zaujímavé, že kým v okolí Šamorína, Dunajskej Stredy a Komárna máme najviac pitnej vody, tak tieto okresy, čo sa týka čerpania programov na kanalizáciu, patrili medzi menej úspešné. Podobná situácia je aj v ďalších podprogramoch, napr. protipovodňovej ochrany, kde napr. regióny okolo Dunaja, Váhu, Hronu, Ipľa a ďalšie okresy na východe Slovenska nepatrili medzi veľmi úspešné v porovnaní s celorepublikovým priemerom.
Tretím operačným programom, kde už spomenuté združenie posudzovalo úspešnosť čerpania eurofondov, bol regionálny operačný program, kde sledovali až deväť rôznych podprogramov. Tu treba priznať, že vďaka určitým poľnohospodárskym dotáciám, niektoré južné okresy dopadli úspešnejšie. Ak však zhrnieme výsledky čerpania zo spomenutých troch operačných programov jednotlivých okresov Slovenska na hlavu obyvateľstva, výsledkom je, že okres Dunajská Streda a okres Komárno skončili medzi poslednými. Ja chcem veriť, že nejde o politický problém.
Je potrebné poukazovať aj na skutočnosť, že Európska komisia z dôvodu chýb vo verejných obstarávaniach, ako aj z dôvodu chýb pri domácej kontrole čerpania fondov, pozastavila niektoré európske peniaze. Brusel nám v deviatich z jedenástich operačných programov od vlaňajšej jesene postupne zablokoval vyše 400 mil. eur a následne odblokoval iba 70 mil. eur. Tie pozastavené peniaze prepláca štát, čo sa však nedá donekonečna, pretože tieto peniaze budú chýbať niekde inde.
Od tohto roku, teda od roku 2014 začína nové programové obdobie, ktorým dochádza k zmene viacerých pravidiel, implementácie fondov Európskej únie. Máme tu možnosť poučiť sa z doterajších chýb a ja dúfam, že eurofondy nebudú opäť znamenať premárnené miliardy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedeným medzinárodným dohovorom pridelil predseda Národnej rady na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru s tým, že ako gestorský výbor podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.
Ústavnoprávny výbor návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s medzinárodným dohovorom prerokoval na 79. schôdzi 2. septembra 2014. Uznesením č. 464 odporučil Národnej rade vysloviť s medzinárodným dohovorom súhlas s uplatnením nasledovného vyhlásenia: Slovenská republika vyhlasuje, že uznáva príslušnosť výboru pre nedobrovoľné zmiznutia podľa čl. 31 a čl. 32, a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.
Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor na základe stanovísk poslancov výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) ústavy vysloviť súhlas s medzinárodným dohovorom s uplatnením už uvedeného vyhlásenia a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Medzinárodným dohovorom o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím z 20. decembra 2006, tlač 1084a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru pod číslom 471 z 2. septembra 2014. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania ústavnoprávneho výboru.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, k predmetnému bodu rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán kolega Madej, dnes o  jedenástej sme sa stretli na pôde ústavnoprávneho výboru, kde sme preberali tento jeden jediný bod. Pamätáte si, že rozprava bola naozaj dlhá. Rozprávali sme skôr my, opoziční poslanci. Preto sa nechcem opakovať. Chcem akurát možno vyzdvihnúť to, že vážim si aspoň to, že SMER – sociálna demokracia aspoň si nehľadala nejaký vymyslený dôvod pre odvolanie pána doktora Čima ako člena Súdnej rady. Ja som veľmi rada, že sa nehľadal nejaký vymyslený kvázi dôvod, kde by sa spochybňovala jeho profesnosť, jeho odbornosť. Ale aj z vašich slov mi vyplýva vlastne to, že vy vlastne ukazujete tú vašu nedôveru voči bývalej koalícii, a je to vlastne odplata za spôsob voľby tohoto člena do Súdnej rady. Áno, našlo sa formálnoprávne zdôvodnenie na tento problém. Ten skutočný zámer všetci tušíme. Odvolávaný sudca si možno dovolil byť, trošku viac byť nezávislejším, ako sa od neho očakávalo. Ja som však rada, že, hovorím, nie je vymyslený nejaký pochybný dôvod na jeho odvolávanie, a dúfam, že mu to profesne nepoškodí.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážená predsedajúca.
Pán poslanec Hlina, ja sa pripájam k vašej, miestami až filozofickej, úvahe, ako ste uviedli svoju argumentáciu k vrátenej novele. V ideálnej spoločnosti by vôbec nemuselo byť podstatné, či sa jedná o verejné, alebo o tajné hlasovanie. Samozrejmosťou by malo byť vždy to, že zvolený kandidát je skutočne vyjadrením slobodnej a vážnej vôle nerobenej v tiesni, pod nátlakom alebo pod hrozbou nejakých možných následkov. Podľa môjho názoru však je vždy rozhodujúci nezanedbateľný ľudský faktor, teda otázka toho, že kto rozhoduje o tých personálnych otázkach. Či má táto osoba odborné alebo morálne predpoklady na ozaj dobrú voľbu, dobrú v zmysle toho, že koná v prospech sledovaného cieľa.
Dnes sme však svedkami toho, že ten reálny stav je značne odlišný od toho želaného, od toho ideálneho. Pri niektorých hlasovaniach sa veru často vygenerujú predstavitelia, ktorí často nie sú hodní svojej funkcie.
Práve preto si myslím, že ľudia, ktorí zo zákona alebo už z výkonu svojho povolania majú právo rozhodovať o personálnych otázkach, majú si byť vedomí aj možných následkov svojho konania za to, že komu ten svoj hlas dali. Ak je ich rozhodnutie ozaj úprimné, poctivé, čestné, tak myslím si, že nie je problém vysvetliť tie pohnútky alebo dôvody ich rozhodnutia. Ak nie, tak by sa, samozrejme, radi schovali za tajnosť hlasovania.
Nepodporujem v žiadnom prípade nastavovanie pravidiel bez nejakej racionálnej úvahy a bez vyhodnotenia všetkých plusov a mínusov riešenia, nakoľko viem, že okamžité a účelové riešenia, bez ohľadu na protiargumenty, málokedy môžu prispieť k ideálu. Aj tak si však myslím, že v tomto prípade by sme mali risknúť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ja si ešte živo pamätám rozpravu k rozsiahlejšej novele zákona o štátnom jazyku v predchádzajúcom volebnom období, ja veru pamätám si aj argumenty poslancov zo strany SMER, aj zo Slovenskej národnej strany. Už vtedy sa mi zdala byť absurdná predstava, že niektorých ľudí ideme obmedzovať za to, v akom jazyku komunikujú, že majú snahu komunikovať v jazyku, akému obaja rozumejú.
Ja práveže chcem vyzdvihnúť snahu pána Osuského zmierniť napríklad aj tak veľkú administratívnu záťaž učiteľov, kde navrhuje, aby pedagogická dokumentácia, kde musia učitelia viesť túto dokumentáciu v niekoľkých jazykoch, aby boli títo učitelia z tejto povinnosti odbremenení.
Osobne mám strach, pán Jarjabek, z reakcií, aké ste tu prejavili, a nechcem sa dočkať cenzúry, v akom jazyku máme pomaly myslieť alebo snívať.
Ja tento návrh zákona vítam a spolieham sa na to, že z väčšiny, u väčšiny z nás sa teda nevytratí zdravý rozum.
Ďakujem veľmi pekne. (Reakcia z pléna.)