Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď, aj keď vlastne sprostredkovanú. Všetci očakávame od týchto pripravovaných kódexov hlavne urýchlenie konaní pred súdmi. Keď som si však vytiahla vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania, tak pozerala som si dosť dôkladne, kto tie pripomienky poslal, koľko takých pripomienok bolo. A s prekvapením som zistila, že neboli vôbec pripomienky ani od okresných, ani od krajských súdov. Na toto bude zrejme vedieť odpovedať pán minister spravodlivosti, avšak moja otázka by znela, a ja by som vás poprosila, keby ste to mohli sprostredkovať, že či sa vytvorila nejaká zvláštna komisia pre sudcov, ktorí to majú aplikovať v praxi, aby sa vlastne dali zapracovať do týchto kódexov aj ich pripomienky.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega Mihál, ďakujem veľmi pekne, že ste ma v pléne upozornili na pozitívnu zmenu, ktorá sa dostala do spoločnej správy k návrhu zákona Zákonníka práce, nakoľko my sme sa len o tejto téme, o tejto problematike rozprávali a ja som tiež upozornila na to, že je veľmi nedobré, keď učiteľ počas prázdnin sa musí zaregistrovať na úrade práce ako nezamestnaný.
Pokiaľ ide o vašu argumentáciu k predloženému návrhu zákona k ADZ-kám, tak plne súhlasím s vašou argumentáciou pri ručeniach. Tam ste analogicky uviedli príklad, ako sa napríklad ručí pri platení DPH. Tiež s tým nesúhlasím. Rovnako mám problém s tým aj pri tomto návrhu zákona, avšak na druhej strane musím povedať to, že vítam aj krok ministerstva v tom smere, že chce sprísniť podmienky pre podnikanie naozaj špekulatívne podnikajúcich ADZ-iek.
A tretia vec, ku ktorej by som sa ešte chcela vyjadriť, je ten váš pozmeňujúci návrh. Iste so mnou súhlasíte, že dovolenka by mala byť určená výsostne a prednostne na regeneráciu organizmu pre pracujúcich ľudí. A myslím si, že ste spomínali, že pri nároku na 40 dní dovolenky, tak z toho možno darovať maximálne päť dní, ak som (reakcia z pléna), ak som vás dobre počúvala. V návrhu deklarujete, že ide o darovanie, to znamená, že obe splatné poskytnutie určitého benefitu, teda pracovného voľna. Citovali ste tu naozaj veľmi, alebo upozornili ste na veľmi pekné ľudské gestá, na solidaritu a pomoc, keď to človek potrebuje, ja to určite vítam, len mám tiež obavu, aby sa možno nezačali, nezačalo nejak kupčiť, poviem to škaredo,... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, kauza predražených cétečiek a niekoľko protestov na uliciach prinútili pána premiéra k činu. A preto máme na stole v skrátenom legislatívnom konaní návrh zákona o verejnom obstarávaní, ktorý sa tvári, že ide proti schránkovým firmám a chce im zabrániť povyhrávať pochybné predražené tendre. Problém je však v tom, že návrh zákona je podľa môjho názoru nedôsledný a nerieši podstatu problému. V tejto rozprave sa neviem vyjadriť k tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú dosť rozsiahle a ktoré si určite preštudujeme cez víkend, pozrie sa na to určite aj ministerstvo a uvidíme, čo konkrétne sa v nich navrhuje. Na jednej strane vítam snahu zo strany ministerstva obmedziť činnosť špekulantov. Ide naozaj o veľký problém, kde treba okamžite konať a ponúknuť riešenia.
Predkladaný návrh zákona možno zabezpečí, aby sa do verejného obstarávania, aby sa verejného obstarávania mohli zúčastňovať iba právnické firmy so známou vlastníckou štruktúrou. Nejde však ďalej a nerieši problém tzv. bielych koní. Biele kone sú u nás ďalšia športová disciplína. V mnohých prípadoch vieme, že tvoria fiktívnu vlastnícku štruktúru práve oni a skutoční majitelia, tí reálni užívatelia výhod zostávajú naďalej v anonymite, pritom očividne nie všetky zisky končia v zahraničí, v daňových rajoch alebo na zahraničných bankových kontách. Podozrivo rýchlo a nezvyčajne zbohatnutých ľudí máme aj u nás doma. Na nich by mal platiť zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Občania alebo firmy síce môžu nahlasovať finančnej polícii podozrivých ľudí, ktorí mohli prísť k majetkom nečistým spôsobom, resp. majú väčší majetok, aký mohli kedykoľvek zarobiť, legálne zarobiť.
Zákon hovorí, že ak niekto má o pol milióna eur väčší majetok, ako sú jeho legálne príjmy, súd mu tento majetok nad touto hranicou zoberie. To sa však dá veľmi jednoducho obísť a žiaľ, vieme, že sa to asi aj obchádza. Za prvé tri roky od účinnosti zákona sa síce našlo 117 ľudí, ale po preverení sa len štyri prípady dostali na prokuratúru a už žiaden na súd.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi oboznámiť vás s nejakými číslami. Čísla od januára 2011 do augusta 2013. Na políciu sa dostalo 117 podnetov, toľko prijala finančná polícia. Z toho 42 podnetov bolo okamžite odložených, lebo nespĺňali zákonné náležitosti. Najčastejšie nebolo jasné, kto ten podnet podal. Tridsaťdeväť, ďalších 39 prípadov polícia odložila, lebo nezistila vraj väčší rozdiel ako zhruba 500-tis. eur medzi majetkom a legálnymi príjmami. A polícia v súčasnosti preveruje 32 prípadov. Z toho štyri prípady boli posunuté na prokuratúru. To znamená, prokuratúra prešetruje štyri prípady a z toho až nula prípadov posunuli na súd. To znamená, že súdy neriešili ani jeden prípad.
Podľa môjho názoru je takýto zákon, žiaľ, neúčinný. Dopredu sa to vedelo, aj sa na to dopredu upozorňovalo. Bol len ďalším marketingovým ťahom. A s veľkou pravdepodobnosťou ako podobne neúčinný, môže skončiť aj tento predložený návrh zákona o verejnom obstarávaní. Naoko síce možno vyriešime problém schránkových firiem, zistíme ich majetkovú štruktúru, kde budú sedieť pravdepodobne biele kone, ale skutoční užívatelia výhod zostanú naďalej neznámi a počet pochybných zbohatlíkov bude naďalej narastať. Protesty na uliciach proti neúnosnej miere korupcie na Slovensku tak asi budú pokračovať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani kolegyňa, pozorne som si preštudovala vaše pozmeňujúce návrhy a priznám sa, že nadobudla som naozaj dojem, že ste išli riadne nad rámec predloženého návrhu zákona.
Ja na rozdiel od vás oceňujem snahu pána ministra, že chce riešiť predkladanou novelou Zákonník práce a naozaj reflektuje na niektoré praktické problémy v oblasti dočasného prideľovania zamestnancov práve agentúrami dočasného zamestnávania. Ukázalo sa totiž, že v súčasnosti platné pracovnoprávne predpisy umožňujú niektorým agentúram zneužívať ich postavenie, a, veru, podnikajú špekulatívnym spôsobom, čo určite s etickými princípmi nemá veľa spoločného. Vytvára sa tým nezdravé prostredie a práve poctivo podnikajúce subjekty nemajú šancu súťažiť a konkurovať na tomto trhu. V dôsledku tých nepoctivých praktík niektorých agentúr sú práve u nich zamestnaní ľudia znevýhodňovaní oproti zamestnancom, ktorí sú zamestnaní riadne u toho konečného zamestnávateľa. Teda sú znevýhodňovaní práve tí, ktorým by tieto agentúry mali pomôcť pri uplatnení sa na trhu práce. A časom, ako vidíme, nastala situácia, že niektorým agentúram sa v podnikaní darí až záhadným spôsobom.
Taktiež chcem poukázať na skutočnosť, že na Slovensku funguje veľmi veľa agentúr dočasného zamestnávania. A keď to porovnáme s ostatnými krajinami, tak naozaj môžme poukázať na ich enormný počet. Na Slovensku je ich okolo 1100, pričom napríklad v Španielsku s počtom obyvateľov 39 mil. funguje len 370 agentúr. Alebo v Rakúsku, kde máme 8 mil. obyvateľov, funguje len 500 agentúr. Určite sú to údaje na zamyslenie.
Myslím si, že v štádiu, keď máme... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán Frešo, opäť ste rozprúdili diskusiu k prerokovanému bodu. Zároveň sa však stupňuje aj náš smútok a znechutenie a sme stále viac a viac zhrození z toho, že na Slovensku je dlhodobo vytvorené, akceptované, ale, čo je horšie, aj systematicky podporované prostredie, ktoré praje korupčnému správaniu a špekulatívnemu podnikaniu. Podnikaniu priživujúcom sa na štáte, na štátnych zákazkách. Sú to rodinné klany, klany spriaznených osôb a firiem, ktoré si vždy nájdu cestu k tým lukratívnym štátnym zákazkám a takto už dlhé roky vyciciavajú náš spoločný majetok a bohatnú na našich spoločných hodnotách. Nechcem si predstaviť obludné rozmery ich snaženia a obávam sa, že na dôsledné vyšetrenie všetkých týchto nekalostí nemáme v súčasnosti ani dostatok vyšetrovateľov a prokurátorov. Žiaľ, páchateľ je častokrát o krok pred vyšetrovateľom, pred právom a hlavne pred spravodlivosťou. Páchateľ si zvyčajne dáva veľký pozor na to, aby právne bol ťažko dolapiteľný. Namiesto verejnej hanby okrádanie stihli niektorí povýšiť už aj na cnosť. Aby sme však nečakali iba na konanie príslušných kontrolných orgánov, na Božie mlyny, dúfam, že voliči vyjadria svoj názor vo voľbách a vo voľbách dajú stop ľudom, ktorí tolerujú korupciu a kryjú nekalosti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky.
Pán Matovič, vy ste ma nepočúvali pozorne. Ja som nepovedala, že som rada, že Ústavný súd nerozhodol, ja by som bola najradšej, kebyže Ústavný súd rozhodne, a nie až po troch rokoch, ale omnoho skôr. Lebo za ten čas 906 občanov stratilo slovenské štátne občianstvo. Takže nabudúce, prosím vás, počúvajte pozornejšie.
Pokiaľ ide o bezpečnostné riziko, tak tu sa označili práve občania Slovenska maďarskej národnosti za bezpečnostné riziko, presne ako pán Bugár hovoril, nestrašme tu nejakými neexistujúcimi hrozbami, nestrašme tu cudzím štátnym útvarom, ale zamerajme sa na našich občanov, na našich príslušníkov, na našich obyvateľov, ktorí boli doteraz veľmi lojálni k Slovenskej republike a túto lojalitu preukázali už niekoľko rokov.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, štátne občianstvo je jedným zo základných znakov moderného štátu. Veď okrem územia každý štát má aj svojich občanov. Charakter štátu je vždy určený základnými pravidlami štátneho zriadenia. To znamená ústavou, ústavnoprávnym systémom a tým, ako garantuje štát uplatnenie základných práv a slobôd.
Niet sporu o tom, že štátne občianstvo je ústavou zaručené právo. Je to obsiahnuté v čl. 5 našej ústavy. Ako však zaručuje náš právny poriadok štátne občianstvo, keď už viac ako štyri roky tu stovky ľudí stráca slovenské občianstvo napriek tomu, že je evidentné, že voči ktorým sa to pôvodne prijalo, medzi dotknutými osobami tvoria iba zanedbateľné množstvo. Z 907 občanov, ktorí o slovenské štátne občianstvo prišli, prijalo maďarské štátne občianstvo len 55, čiže 6 % z celkového počtu ľudí. Vo väčšine prípadov to štátne občianstvo slovenské strácajú práve tí, o ktorých to novela prijatá v roku 2010 nepredpokladala. O tejto spornej novele zákona z roku 2010 preto môžme naozaj vyhlásiť, že sme si strelili do nohy.
Vážené kolegyne, kolegovia, po týchto skúsenostiach sa pýtam, či parlament v roku 2010 naozaj dobre odhadol to vládou deklarované vážne bezpečnostné riziko. Naozaj tých 55 ľudí má byť tým bezpečnostným rizikom? Pre mňa z toho vyplýva, že to bol omyl.
Národná rada doposiaľ už 12-krát sa snažila o elimináciu negatívnych dopadov nami kritizovanej novely. Dnes je to trinásty pokus napraviť niečo, čím sme dlžní našim občanom, dotknutým osobám, ale aj širokej verejnosti.
Pravdou je, že väčšina poslaneckých návrhov sa nedostala do druhého čítania, chýbala totiž tá potrebná politická vôľa, ktorá by túto chybu napravila. Pritom nemožno mať pochýb o tom, že ak je tu zákon, pri ktorom existuje snaha toľkokrát napraviť niečo zlé, niečo pomýlené, ako pri tomto zákone, tak musí ísť o nepodarok.
Celý príbeh sa začal prijatím maďarského krajanského zákona 26. mája v roku 2010. Týmto zákonom sa Maďarom žijúcim mimo územia Maďarskej republiky umožnilo získať maďarské občianstvo. Slovenská republika ešte v ten deň prijala protiopatrenie, a čo teraz už máme potvrdené, horúcou ihlou šité protiopatrenie v podobe novely zákona o štátnom občianstve.
Následne na to pred tromi rokmi sme sa ako skupina poslancov obrátili na Ústavný súd, aby rozhodol o nesúlade tejto prijatej novely s ústavou. Ústavný súd po troch rokoch rozhodol, že o veci nerozhodne. Všetci vieme, že aký nedôstojný koniec tento príbeh na Ústavnom súde mal. V pléne, ktoré v súčasnosti pozostáva z jedenástich sudcov, sa nepodarilo dosiahnuť potrebnú nadpolovičnú väčšinu ani pre jednu, ani pre druhú alternatívu. Ústavný súd nepotvrdil, že v súčasnosti platný zákon je v súlade s ústavou. Ja som naďalej preto presvedčená, že súčasný stav je protiústavný.
V roku 2010 pán premiér Fico zvolal Bezpečnostnú radu štátu s odôvodnením, že maďarský zákon o občianstve predstavuje bezpečnostné riziko pre Slovensko. Čo sa týka bezpečnostného rizika, treba povedať, že nereálnosť hrozby vo vzťahu k občanom maďarskej národnosti priznal už aj sám premiér, keď v roku 2011 povedal, citujem: "Možno sme všetci podcenili a mysleli sme si, že všetci slovenskí Maďari okamžite budú utekať a budú si vyberať maďarské občianstvo a budú z tejto krajiny sa snažiť odísť. Nie je to tak. Toto je pre mňa veľmi príjemné prekvapenie."
A pýtam sa preto: Čo bolo presne to vážne bezpečnostné riziko, ktorým sa prijatie novely zákona v skrátenom legislatívnom konaní odôvodnilo? Pretože táto obava vlády o možnom hromadnom udeľovaní maďarského občianstva slovenským občanom nikdy neobstála. A nasvedčujú tomu aj tie štatistické údaje, ktoré som už spomenula. Napriek tomu tento absurdný stav tu naďalej pretrváva a naši občania strácajú slovenské štátne občianstvo proti svojej vôli.
Je nesporné, že nami kritizovaná novela zákona o štátnom občianstve bola pripravená unáhlene a nepremyslene. Unáhlene preto, lebo maďarský zákon o štátnom občianstve sa začal aplikovať až od 1. januára 2011. Vláda Slovenskej republiky pri príprave protizákona vedela, že k strate slovenských občanov maďarskej národnosti by teoreticky mohlo dôjsť až o sedem mesiacov po účinnosti slovenského zákona. Bol tu teda dostatočný časový priestor na rozumné riešenie situácie. A to formou rôznych konzultácií, dialógov na medzištátnej úrovni, samozrejme, majúc vždy na zreteli záujem našich občanov. Nestalo sa tak.
Preto tu máme dnes príbeh 102-ročnej ženy, ktorá z citových dôvodov prijala cudzie štátne občianstvo, a preto prišla o to slovenské. Stará pani však naďalej žije a chce žiť na území Slovenskej republiky medzi svojimi, kde prežila už viac ako storočie, žiaľ, teraz už ako cudzinka. Alebo je tu aj ďalší príbeh úspešného športovca profesionála, ktorý prijal štátne občianstvo cudzieho štátu, aby sa mohol realizovať v tom, v čom je najlepší. Pričom súčasný stav mu zabraňuje reprezentovať práve Slovenskú republiku. Všetko ho viaže k Slovenskej republike, lenže my tu máme zákon o štátnom občianstve, ktorý nepozná ani výnimky. A neskúma ani to, aký vzťah majú ľudia, ktorí nadobúdajú cudzie štátne občianstvo práve k Slovensku.
Vážení kolegovia, ja si vás dovoľujem upozorniť práve na tento najdôležitejší aspekt, aby sme naozaj skúmali práve tie väzby k Slovenskej republike. Zahraničná prax ukazuje, že táto situácia sa riešiť dá. Podľa rakúskeho zákona o štátnom občianstve, ak niekto chce prijať iné štátne občianstvo, ale chce si ponechať aj rakúske, tak podá žiadosť ministerstvu vnútra, ktoré skúma, aký vzťah má dotyčná osoba práve k Rakúsku. Napadlo niekoho u nás aj toto skúmať? Prečo sa dobrovoľne vzdávame našich občanov? Našich športovcov, umelcov, vedcov. (Reakcia z pléna.) Áno, aj Maďarov. Myslím si, že by bolo už načase napraviť tento stav.
Ale všímajme si aj ďalšie príklady zo zahraničia, kde dvojité štátne občianstvo nepredstavuje žiadne bezpečnostné riziko a nie je na ujmu štátu. V Európskej únii je každý štátny občan aj občanom Európskej únie. A je tento jav úplne normálny. Keď sa pozrieme do okolitých krajín, tak sa udiali veľké zmeny. So vzorovým príkladom prišla napríklad aj Česká republika, kde 1. januára 2014 sa už umožňuje získať štátne občianstvo inej krajiny bez straty českého štátneho občianstva. Trend teda ukazuje opačný vývoj ako to, čo momentálne platí na Slovensku.
Som preto toho názoru, že náš zákon o štátnom občianstve pred zmenou z roku 2010 spĺňa všetky štandardy, ktoré v demokratických európskych krajinách existujú. Obavám sa, že komplexná úprava problému si zrejme vyžaduje politickú vôľu a dohodu na najvyššej úrovni našich štátnych predstaviteľov. Kým sa to však stane, budem hlasovať za podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán minister, ďakujem za odpoveď. Hneď v úvode mi dovoľte zareagovať na vaše slová ohľadne europoslancov za politické strany, v ktorých ja som nikdy nebola a žiadnu spojitosť netreba hľadať tam, kde nie je. Otázku som položila v utorok a o akejkoľvek aktivite europoslancov som sa dozvedela iba z tlače.
Pokiaľ ide o pomoc pre Duslo, skúma to aj Európska komisia, ako ste to spomínali. Má posúdiť, či firmu práve táto štátna pomoc nezvýhodní pred konkurenciou. Kým sa však tieto podpory budú poskytovať bez uceleného a prehľadného systému a jasných pravidiel, tak vždy môže vzniknúť podozrenie, že medzi žiadateľmi sú rovní a rovnejší. Ja rovnako ako vy som za zachovanie pracovných miest, mňa skôr trápila tá nesystémovosť v týchto opatreniach.
Ďakujem.

Ďakujem, vážený pán minister, za odpoveď. Je všeobecne známe, že okrem hospodársko-infraštrukturálnej, energetickej, investičnej spolupráce, ktorá je veľmi potrebná, tak práve južné regióny Slovenska, ako aj severné územie Maďarska sú v porovnaní s priemerom krajiny ekonomicky a hospodársky menej rozvinuté. Všetci vieme, že akákoľvek pomoc alebo investícia do týchto regiónov je žiaduca a vítaná.
Na stretnutí sa však nehovorilo o otázkach, ktoré boli označené ako citlivé. Patrí sem napríklad aj vami pripravovaná novela vlády zákona o štátnom občianstve, ktorú vraj ministerstvo zahraničných vecí analyzovalo. A zo včerajších správ som sa dozvedela, že táto analýza vám bola odovzdaná. Nakoľko ja som bola veľmi benevolentná v úvode vašej reakcie, ja by som poprosila, keby ste aj vy boli taký galantný a túto analýzu nám sprostredkovali.
Ďakujem.

Ďakujem, vážený pán minister, ďakujem za odpoveď. A ako reakciu mi dovoľte prečítať otvorený list uverejnený na internete od jednej pani sudkyne, od pani doktorky Laufovej, ktorej myšlienky sú také výstižné, že som sa s nimi plne stotožnila a aj s tým želaním, ktoré je obsahom toho listu.
"Sudca Európskeho súdu pre ľudské práva - integrálna osobnosť, odborne a morálne celistvá osobnosť, múdra a skúsená. K vysokému postu týchto mét človek, sudca dospeje na dlhej ceste profesionálnym i osobným životom po mnohých úspechoch i prehrách. Sú schopní sa s tým všetkým plnohodnotne vyrovnať pokorne a s veľkou dávkou sebareflexie.
Sudca Európskeho súdu pre ľudské práva prelamuje rozsudky najvyšších aj ústavných súdov členských štátov. To je silná výzva pre kandidáta na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva. To nie je len komplexná a excelentná vedomosť práva toho-ktorého členského štátu, ale - a to považujem za najdôležitejšie - schopnosť precítiť, dôsledne rozpoznať, správne vyhodnotiť a posúdiť v celej šírke a hĺbke konkrétny prípad na pozadí spoločenskej a právnej individuality. To nie je len výbor na znalosť jazyka, ale schopnosť všetko uvedené skĺbiť do správneho rozhodnutia. Rozhodnutia, ktoré budú akceptovať členské štáty i obe strany sporu. Aj keď strana neúspešná nebude spokojná, čo je hlboko ľudské, mala by byť vnútorne stotožnená so spravodlivosťou, ktorú rozsudok prináša. Spravodlivosť, je to čarovné slovo, ktoré dobrý, múdry sudca naplní ľudským a právnym rozmerom. Preto je veľmi dôležité, aby Súdna rada v opakovanej voľbe kandidátov na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva postupovala múdro, vyvážene, nestranne, korektne, s plnou úctou k jednotlivým kandidátom..." (Prerušenie vystúpenia časomerom.)