Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.4.2015 o 17:55 hod.

Mgr.

Edita Pfundtner

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2015 15:51 - 15:53 hod.

Edita Pfundtner Zobrazit prepis

52.
Ja ďakujem veľmi pekne za všetky reakcie. Vidím, že som riadne rozvírila hladinu už aj o takomto čase pred hlasovaním.
Pán kolega Jarjabek, myslím si, že ma beriete vážne, lebo keby ste ma nebrali vážne, tak ten pozmeňujúci návrh dneska nepodáte a ste uverili tomu, čo som ja hovorila vo výbore, za čo vám veľmi pekne ďakujem.
A pokiaľ ide o moje pripomienky k tomu, že prečo by som bola rada, keby to tam zostalo. Však ja som to asi veľmi zrozumiteľne zdôvodnila. Ja chcem nechať tým rádiám naozaj tie zadné dvierka. Tie zadné dvierka, aby to nebolo až také úzke. A viete čo, napriek tomu ako právnik si uvedomujem, že ak tam zostane to ustanovenie, ktoré vy dávate preč, tak ten zákon bude vágny, všeobecný, ťažko aplikovateľný, v praxi ja si neviem dobre predstaviť, že ako by sa odkontrolovali tie kvóty, resp. tie trvalé pobyty. Takže toto je asi potom na dlhšiu diskusiu, ale vy ste ma pozorne počúvali aj tam, a ak ste ma počúvali pozorne aj teraz, tak určite ste pochopili to, čo som chcela povedať.
Ostatným kolegom ďakujem veľmi pekne za podnetné pripomienky. Možno ešte pánovi Viskupičovi by som si dovolila dať do pozornosti príklad Nemecka. Nemecko napríklad nemá žiadne kvóty. Tam vysielanie nemeckých hudobných diel v rádiách predstavuje 10 %. A verte či nie, pán poslanec, predajnosť CD nosičov od nemeckých autorov je vo výške 55 % z celkových predaných CD nosičov. Ja neviem, vy odkiaľ čerpáte, ale ja mám tieto zdroje. Ak mi poviete, že aké vy máte zdroje, tak ja sa nabudúce napojím na tie vaše a možno sa pri tých číslach niekde aj stretneme.
A pokiaľ ide o kvóty, ja ich znižujem, neruším.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.9.2015 15:18 - 15:42 hod.

Edita Pfundtner Zobrazit prepis

40.
Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia. Priznám sa, že v prvom čítaní som tento návrh vládneho zákona podporila, a keď sa ma z médií pýtali na to, že či podporujem slovenskú kultúru a konkrétne slovenskú hudobnú tvorbu, tak myslím si, že nenájde sa medzi nami nikto, kto by na to odpovedal záporne. Že, samozrejme, aj ja som povedala, že áno, podporujem slovenskú hudobnú tvorbu.
Ale keďže ako člen ústavnoprávneho výboru, sa k nám na výbor dostávajú všetky zákony, medzinárodné zmluvy, ktoré sem prídu do parlamentu, a priznám sa, že pozorne som si tento zákon prečítala, tak vtedy som zistila a odhalila možno, možno také veci, ktoré neboli pôvodne ani zámerom pána ministra pri tvorbe tohto návrhu. Ak mi dovolíte krátku ukážku.
V § 28a návrhu sa hovorí, čo sa má považovať za slovenské hudobné dielo. Slovenské hudobné dielo na účely zákona je - a teraz citujem - písm. b), lebo najmä toto písmeno ma zaujalo, "je hudobné dielo s textom alebo bez textu, predvedené najmenej jedným výkonným umelcom, ktorý má alebo mal trvalý pobyt na území Slovenskej republiky". Takto to ešte by nebolo nejaké zaujímavé, ale keď som začala do týchto vecí implementovať aj tých konečných aktérov, ako by to mohlo vyzerať, tak mi vyšla napríklad takáto vec, že Berlínska filharmónia hrá, reprodukuje operu Richarda Wagnera a v orchestri sedí ako jeden huslista s trvalým pobytom možno niekedy v roku 1985 z Bernolákova. A takéto dielo v zmysle predloženého návrhu zákona by sa považovalo za slovenské hudobné dielo.
Teraz veľmi vítam, že pán Jarjabek túto chybu napravil svojím pozmeňujúcim návrhom, avšak zabudlo sa na výkonných umelcov, to znamená, že keď bude známy výkonný umelec, Slovák, reprodukovať napríklad českú hudbu, tak to už sa v rádiách nebude považovať za slovenské hudobné dielo. Takže sme čo urobili? Teraz, ak sa schváli pozmeňujúci návrh pána Jarjabka, tak sa stane to, že slovenským hudobným dielom bude len hudobné dielo s textom alebo bez textu, kde najmenej jeden z autorov hudby alebo jeden z autorov textu má alebo mal trvalý pobyt na Slovensku, alebo hudobné dielo má mať text, celý text v slovenskom jazyku. To znamená, tých výkonných umelcov sme vyhodili z toho zákona. Priznám sa, že na jednej strane som sa tomu ustanoveniu veľmi smiala, ale na druhej strane sa mi aj toto ustanovenie zapáčilo, pretože myslím si, že mohli to byť také zadné dvierka aj pre súkromných vysielateľov, pretože takéto ustanovenie, ak by tam zostalo, tak je neodkontrolovateľné. Ja si neviem dosť dobre predstaviť, že kto by kontroloval súčasný alebo bývalý trvalý pobyt výkonného umelca, ktorý hrá napríklad na triangli niekde v orchestri, ja neviem, v USA alebo tu v susedstve vo Viedni, alebo je napríklad huslistom. Takže ja by som bola za to, keby tam to ustanovenie pôvodné, tak ako to bolo prinesené do parlamentu, tam zostalo.
K tým kvótam. Slovenská republika a aj tento parlament zaujal veľmi jasný postoj k povinným kvótam, pokiaľ ide o migrantov. Tuto zasa už zavádzajú kvóty, a ako som počula aj z úst pána kolegu aj z ústavnoprávneho výboru, tak on za tie kvóty zrazu je. Takže už to odôvodňuje ich legitimitu, napríklad včerajším hlasovaním ostatných, nie vlastného ministra vnútra, ostatných ministrov vnútra v rámci Európskej únie, a hovorí, že je to výborná vec. No ja si myslím, že nie je to výborná vec, lebo aj v Číne sú kvóty na deti a ja by som takéto kvóty napríklad nechcela ani na hudbu, ani na módu, nabudúce možno príde sem návrh zákona, že však podporme slovenskú módnu, slovenskú tvorbu napríklad módnom priemysle, nebudeme tu predávať zvučné zahraničné značky v obchodoch, predávajme 30 % slovenskej tvorby, kde budú len slovenský módni návrhári. Nechcem zachádzať až do takýchto absurdností, ale, a preto som vlastne podporila aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Novotného, ktorý dal návrh zrušiť a priori tieto kvóty.
Ale aby som zase nespochybnila dobrý úmysel pána ministra a vlastne legitímny cieľ na podporu slovenskej hudobnej tvorby, tak som vytvorila aj ja pozmeňujúci návrh, kde sa snažím nájsť nejakú tú, tú strednú cestu a navrhujem tieto kvóty znížiť, aby boli primerané. O primeranosti hovoril aj odbor legislatívy parlamentu, kde vyslovene v stanovisku k predmetnému návrhu zákona poukázali na to, že tieto kvóty sú strašne vysoké a sú neprimerané. Pán minister, možno aj vy, ale aj ja, ja určite mám rada bryndzové halušky, ale nechcela by som ich jesť každý deň. Takže nenúťte tiež ma, prosím vás, počúvať každý deň tú istú tvorbu, pretože odzneli tu rôzne príklady z Francúzska alebo z iných krajín, a práve z Francúzska mám také štatistiky, že oni si stanovili tie kvóty na 40 %, ale tých 40 % vlastne dosiahli tým, že stále dookola sa hralo tých istých 15 pesničiek. Takže neotvorili sa brány pre ostatných interpretov, ktorí sa doteraz málo hrali alebo sa vôbec nehrali a nepúšťali sa v rádiách, ale stále tí istí interpreti sa púšťali a vlastne tým sa naplnila kvóta a ja hovorím, že je to na úkor kvality, aby sa tu hovorilo o nejakých kvantitatívnych ukazovateľoch. Takže nepovažujem to za dobré.
Ešte k tým skúsenostiam. Aj na Ukrajine boli kvóty, mali ich vo výške 50 % a znížili to na 25, lebo ich nevedeli naplniť. Lebo napríklad nemali takú alebo toľko tej novej tvorby, ktorá, ako vieme, že z tých 25, resp. 30, 35 %, tá nová tvorba, ktorá nie je staršia ako 5 rokov, má tvoriť 20 %. Pán minister, ja sa pýtam, dokážeme to vyprodukovať na tom malom Slovensku, keď sú takéto kritéria, také prísne kritéria na tú definíciu, že čo sa bude považovať za slovenské hudobné dielo? Ja by som z vašej strany možno uvítala inú formu podpory. Napríklad keď chcete, aby sa hrali tie slovenské hudobné diela, však máte možnosť zriadiť vyslovene stanicu, kde sa budú hrať len tieto diela. Ale nenúťme to súkromným podnikateľom, ktorí podnikajú na základe licencií, ktoré sú, samozrejme, vydané na osem rokov, a teraz im ideme meniť zásadne, zásadne, hovorím, zásadne ideme meniť programovú štruktúru. A ešte si aj povieme, že tie kvóty sa majú plniť nie v noci, jak to napríklad v Austrálii obchádzali, že v noci, keď bola najmenšia počúvanosť, tak medzi polnocou a 6.00 hod. rannou sa púšťali tie pesničky, ktoré mali, sa mali púšťať podľa kvóty. Inak aj v Austrálii sa proti tomu ohradili a ešte aj vo viacerých krajinách.
Ale napríklad mám veľmi pozitívny príklad z Nigérie a zo Zimbabwe, kde tie kvóty sú 80 %, pokiaľ ide o Nigériu, a Zimbabwe 75. Neviem, koľko vysielajú, či dve hodiny denne, alebo 24-hodinové vysielania majú, ale zrejme tie kvóty spĺňajú. Neviem, nebola som ani v jednej krajine, ale možno im to tam veselo funguje a zvyšuje sa úroveň tej miestnej lokálnej hudobnej tvorby.
Ak dovolíte, ešte by som si dovolila upriamiť pozornosť na jednu veľmi závažnú vec, toto stanovisko som našla v medzirezortnom pripomienkovom konaní a je to pripomienka Generálnej prokuratúry. Myslím si, že stanovisko Generálnej prokuratúry v tomto smere by sme nemali rozhodne podceniť. A tu sa píše:
"Novelizačným bodom 15, špecificky v navrhovanom § 28 b sa navrhuje povinnosť vysielateľov s licenciou vyhradiť najmenej 25 % vysielacieho času slovenským hudobným dielam. Máme za to, že prijatie takejto právnej úpravy môže byť v rozpore s článkom 55 ods. 1 a ods. 2 v spojitosti s čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky."
Kolegovia, máme dbať na ústavnosť, je tu na to upozornenie, možno generálny prokurátor začne konať v tejto veci aj bez podnetu, nevieme, uvidíme, možno to skončí aj na Ústavnom súde, neviem, s akým výsledkom, ale je to rozhodne na zváženie. Ďalej pokračuje:
"Vysielateľ s výnimkou vysielateľa na základe zákona je štandardný podnikateľský subjekt," teda obchodná spoločnosť a tak ďalej, "ktorý je ako každý podnikateľ založený na účely dosahovania zisku. Pre vysielateľov je akékoľvek hudobné dielo tovarom, ktorý nakupujú. Tovarom je teda aj slovenské hudobné dielo. Prijatím navrhovanej právnej úpravy štát prikazuje vysielateľom nakupovať zákonom vymedzený druh tovaru bez ohľadu na to, či je o tento tovar zo strany odberateľov, teda poslucháčov záujem. Každý podnikateľ v trhovom prostredí spravuje a prispôsobuje svoju ponuku dopytu zákazníkov" - a toto je veľmi dôležité - "neexistuje žiadny legitímny dôvod, aby štát nútil podnikateľa zahrnúť do jeho ponuky tovar, po ktorom nie je dopyt, ktorý je menej kvalitný, resp. tento dopyt je menší ako v prípade iných tovarov. Takáto právna úprava neexistuje v žiadnom inom podnikateľskom segmente, teda v obchode, energetike, poisťovníctve a podobne. Je prirodzené, že ak by bol po slovenských hudobných dielach dostatočný dopyt, nebol by dôvod na zákonný zásah. Tento zásah je tak v rozpore s princípmi trhovo orientovanej ekonomiky a ochranou riadnej hospodárskej súťaže tým, že vytvára nerovnomerné a nespravodlivé podmienky pre konkrétny druh podnikateľa a zároveň zvýhodňuje istú skupinu podnikateľov, autorov hudby, textu, ktorým zabezpečuje príjem, ktorý by inak dosiahli iba v prípade, že by po ich diele bol prirodzený dopyt," citujem s medzirezortného pripomienkového konania.
Pán minister, ja, ja neviem ako vy, ale nemám obavy o mladé a nové slovenské talenty na slovenskej hudobnej scéne. Ak sú šikovní, ja som presvedčená, že sa určite presadia, a nie je, nie sú potrebné takéto, takéto prísne kvóty. Som presvedčená, že kvalita sa nestratí. A možno dôkazom sú aj, aj rôzne súťaže, kde sa vyhľadávajú mladé talenty. Je veľmi veľa mladých ľudí – a odznelo to aj z úst pána poslanca Novotného –, ktorí počúvajú rádiá práve kvôli hudbe. Ja mám tiež obavu, že keďže tento návrh zákona sa nemá vzťahovať na internetové rádia, tak vytvorí sa na trhu určitá nerovnosť a budú podnikatelia, istá skupina podnikateľov znevýhodňovaná.
Ak dovolíte, teraz by som pristúpila k prečítaniu môjho pozmeňujúceho návrhu. Dopredu sa ospravedlňujem, že bude veľmi dlhý, lebo keď som to konzultovala legislatívno-technicky, tak dostala som radu, že keď mením jeden bod, kde je niekoľko paragrafov, aj keď to nemením, tak musím aj tie mnou nezmenené paragrafy zahrnúť do toho jedného bodu, takže dopredu sa ospravedlňujem, že bude to dlhé. Ale aby som učinila zadosť tomu, čo som už písomne predložila, tak sa do toho pustím.
Takže čl. 1 bod 15 znie:
"15. Za § 28 sa vkladajú § 28a až 28d, ktoré vrátane nadpisov znejú:
§ 28a
Slovenské hudobné dielo"
- bez zmeny, ako to bolo navrhnuté vládou, takže -
"Slovenské hudobné dielo na účely tohto zákona je
a) hudobné dielo s textom alebo bez textu, ktorého najmenej jeden autor hudby alebo najmenej jeden autor textu má alebo mal trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
b) hudobné dielo s textom alebo bez textu, predvedené najmenej jedným výkonným umelcom, ktorý má alebo mal trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo
c) hudobné dielo s textom v slovenskom jazyku.
§ 28b
Slovenské hudobné dielo vo vysielaní rozhlasovej programovej služby
(1) Slovenským hudobným dielam je vysielateľ s licenciou povinný vyhradiť najmenej 15 % času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac a vysielateľ na základe zákona najmenej 20 % času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac, a to vo vysielaní každej rozhlasovej programovej služby takého vysielateľa osobitne.
(2) Na účely výpočtu podielu podľa odseku 1 sa časom vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac rozumie celkový čas vyhradený hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby za kalendárny mesiac.
(3) Do podielu podľa odseku 1 sa započítavajú iba slovenské hudobné..." (Reakcia z pléna.) Pardon. (Povedané so smiechom.)
"Do podielu podľa odseku 1 sa započítavajú iba slovenské hudobné diela zaradené do vysielania v čase od 6.00 hod. do 24.00 hod.
(4) Z času vysielania vyhradeného slovenským hudobným dielam podľa odseku 1 je vysielateľ povinný vyhradiť najmenej 20 % vysielaniu nových slovenských hudobných diel; za nové slovenské hudobné dielo sa považuje hudobné dielo vysielané do piatich rokov od jeho prvého uvedenia na verejnosti.
§ 28c Informačná povinnosť vysielateľa rozhlasovej programovej služby
(1) Vysielateľ rozhlasovej programovej služby je povinný poskytovať rade na požiadanie údaje potrebné na kontrolu plnenia povinností podľa § 28b, a to
a) údaje o časovom rozsahu odvysielaných hudobných diel,
b) údaje o percente, počte a časovom rozsahu odvysielaných slovenských hudobných diel,
c) zoznam odvysielaných slovenských hudobných diel s uvedením dátumu a času ich odvysielania v rámci programovej služby, dátumu ich prvého uvedenia na verejnosti, informáciu, že ide o hudobné dielo s textom v slovenskom jazyku, alebo pri hudobných dielach bez textu a hudobných dielach, ktorých text nie je v slovenskom jazyku, identifikáciu autora hudby, autora textu alebo výkonného umelca, na základe ktorého sa hudobné dielo považuje za slovenské hudobné dielo.
(2) Údaje podľa odseku 1 je vysielateľ povinný poskytnúť rade do 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia žiadosti rady o poskytnutie údajov podľa odseku 1.
§ 28d
(1) Ustanovenia § 28b a 28c sa nevzťahujú na vysielanie rozhlasovej programovej služby, ktorá je určená na vysielanie obsahovo a regionálne vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky.
(2) Ustanovenia § 28b a 28c sa nevzťahujú na vysielanie rozhlasovej programovej služby, ak rada rozhodla, že určenie podielu slovenských hudobných diel je zameraním programovej služby úplne vylúčené.
(3) Ustanovenie § 28b ods. 4 a povinnosť uvádzať dátum prvého uvedenia slovenských hudobných diel na verejnosti podľa § 28c ods. 1 písm. c) sa nevzťahujú na vysielanie rozhlasovej programovej služby, ak rada rozhodla, že určenie podielu nových slovenských hudobných diel je zameraním programovej služby úplne vylúčené."
Bod 2 môjho pozmeňujúceho návrhu:
V čl. 1 bod 23 znie:
"23. Za § 76df sa vkladajú § 76dg a 76dh, ktoré vrátane nadpisov znejú:
§ 76dg
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
Do podielu programov sprevádzaných titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím podľa § 18 ods. 2 písm. a) a § 18a písm. a) možno v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2021 započítať aj program sprevádzaný titulkami, ktoré nie sú titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím podľa § 18aa, ale spĺňajú podmienky uvedené v § 18aa ods. 1 písm. a) a b) a zároveň približujú ostatné zvuky obsiahnuté v programe spôsobom, ktorý osobám so sluchovým postihnutím umožňuje porozumieť jeho obsahu alebo bol prvýkrát odvysielaný na území Slovenskej republiky pred 1. januárom 2016. V období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2021 môžu programy sprevádzané titulkami podľa prvej vety tvoriť najviac 25% z celkového podielu programov sprevádzaných titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím.
§ 76dh
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 20. mája 2016
Ustanovenia § 39 ods. 7 a § 39a ods. 7 v znení účinnom od 20. mája 2016 sa vzťahujú iba na programy vyrobené od 20. mája 2016."
Ja by som touto cestou chcela poprosiť pána spravodajcu, aby o bodoch, ktoré kolidujú so spoločnou správou, dal hlasovať osobitne, resp. o bodoch spoločnej správy dal hlasovať osobitne. (Reakcia z pléna.) Číslo, myslím, 1 a 2. No musím sa pozrieť, moment, spoločná správa, áno, 1 a 2. Ďakujem.
Ako odôvodnenie uvádzam, že v ustanovení § 28b vládou navrhovaného znenia sa navrhuje, aby bol vysielateľ rozhlasovej programovej služby s licenciou povinný vyhradiť najmenej 25 % času slovenským hudobným dielam. Vzhľadom na špecifické poslanie verejnoprávneho vysielateľa je kvóta pre tohto vysielateľa vyššia ako kvóta vysielateľa s licenciou a je stanovená na najmenej 35 % času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac. Ako navrhovateľka tohto pozmeňujúceho návrhu, ako som už uviedla aj v úvode, ja nespochybňujem legitímny cieľ predkladateľa, ktorý zavedením povinného podielu slovenských hudobných diel chce podporiť cirkuláciu slovenskej hudby alebo hudbu slovenských autorov a interpretov vo vysielaní rozhlasových vysielateľov. Avšak, ako som už na to poukazovala, zavedením týchto povinných kvót v navrhovanej výške sa ide nad rámec toho, čo je na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné.
V záujme, aby opatrenie spĺňalo podmienku primeranosti, tak týmto mojím pozmeňujúcim návrhom navrhujem znížiť povinný podiel slovenských hudobných diel na 15 % pre vysielateľa rozhlasovej programovej služby s licenciou, teda pre súkromné rádiá, a na 20 % pre verejnoprávneho vysielateľa. A navrhovaná výška kvót sa na rozdiel od vládneho návrhu nemá zvýšiť ani v roku 2017. Takže ustanovenie, kde sa má stupňovať alebo navyšovať tá kvóta, navrhujem vlastne vypustiť. V zmysle vládou navrhovaného § 28d sa povinnosť zaradiť do vysielania stanovený podiel slovenských hudobných diel alebo nových slovenských hudobných diel nemá vzťahovať na tých rozhlasových vysielateľov, u ktorých Rada pre vysielanie a retransmisiu rozhodla, že je to zameraním programovej služby úplne vylúčené.
Keď som sa na rokovaní výboru pýtala pána štátneho tajomníka na to, ako to bude riešiť napríklad v prípade rádia Patria, čo vieme, že je vysielanie, verejnoprávne vysielanie Slovenského rozhlasu, ale v maďarskom jazyku, tak ma uisťoval, že Patria, Rádio Patria dostane výnimku na základe rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu. Ja sa priznám, že keď sa má vybavovať nejaká výnimka na základe nejakých subjektívnych názorov členov tejto Rady pre vysielanie a retransmisiu, tak trošku už mám obavu, nakoľko Rádio Patria je zriadené zákonom. Normálne zákon prikazuje, že Slovenský rozhlas má takéto vysielanie zabezpečiť. Prečo to nevieme priamo potom, to, aby sa na nich tie kvóty nevzťahovali, zabezpečiť priamo v zákone?
Takže môj pozmeňujúci návrh reflektuje aj na tento prípad, a navrhujeme, aby sa v takýchto prípadoch nevyžadovalo nejaké ďalšie rozhodnutie alebo súhlas Rady pre vysielanie a retransmisiu.
Ešte pozerám, že na čo som zabudla. Ale myslím si, pán minister, že som toho povedala dosť, a rozhodne vítam, že na základe toho, že som si pozorne prečítala predložený návrh zákona, ste predložili sem pomocou pána poslanca Jarjabka ten pozmeňujúci návrh, ktorý zrejme bude schválený, a predpokladám, že ten môj, resp. pozmeňujúci návrh pána poslanca Novotného, ktorý som tiež podpísala, asi neprejde, ale určite je tu ešte priestor, ako iným spôsobom pomôcť slovenskej hudobnej scéne aj inými metódami, formami. A možno aj my ako Ukrajina na konci prehodnotíme toto rozhodnutie a pristúpime možno po voľbách k zníženiu týchto kvót.
Ďakujem veľmi pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.7.2015 13:15 - 13:17 hod.

Edita Pfundtner Zobrazit prepis

50.

Ďakujem pekne. Predmetnú správu nevidím prvýkrát. Pán generálny prokurátor nám túto správu odprezentoval aj na ústavnoprávnom výbore a už vtedy som bola prijemne prekvapená, že bola tak kritická nielen dovnútra, ale aj do našich radov, ale aj navonok. Tá kritika bola adresovaná okrem toho, čo spomínal pán generálny prokurátor aj dnes, aj na spoluprácu s inými inštitúciami a narážam tu napríklad na NKÚ alebo na súdy, ale aj, ako ste spomínali dnes, na políciu. Tak ako mám správne informácie, polícia v tomto smere, možno aj na základe vašej správy, začína konať a konkrétne je to Policajná akadémia, kde som dostala informáciu, že určite sa budú snažiť zlepšiť stav.

Chcem vás pochváliť, pán generálny prokurátor, za komplexnú správu, pretože prvýkrát sa mi podarilo dočítať túto správu až dokonca a so záujmom.

Ale možno by som chcela poukázať ešte aj na ďalšiu vec. Vy ste na ústavnoprávnom výbore hovorili aj o tom, že bolo by treba prijať účinný zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Rozhodne by to pomohlo veci. Ja určite podporím takýto návrh s tým, aby sme ako jediný zákonodarný zbor na Slovensku neprijímali bezzubé ustanovenia, aby Trestný zákon, keď je otvorený, tak nerobili sa len kozmetické zmeny, ale komplexne, aby sa urobila úprava taká, na ktoré poukázala aj aplikačná prax.

A aby som nehovorila len negatívne veci, a keďže sa jedná o správu, aby sme aj nejaké pozitívne posolstvo poslali von, tak chcem vás pochváliť za veľmi dobre odvedenú prácu pri príprave kódexov, aj za v medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde Generálna prokuratúra je veľmi aktívna... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2015 10:57 - 10:58 hod.

Edita Pfundtner
Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že som povedala v rozprave, aby sa o týchto bodoch hlasovalo osobitne, ale pre istotu ešte raz pripomínam pánovi Madejovi, spravodajcovi, aby sa o mojich bodoch hlasovalo osobitne.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.6.2015 10:43 - 10:57 hod.

Edita Pfundtner Zobrazit prepis

58.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Ja by som chcela na úvod pochváliť pána ministra aj pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny za ich dvojročné snaženie. A keď som si pozrela ten viac ako 20-stranový pozmeňujúci návrh, ktorý sem prichádza, tak musím povedať, že pri určitých veciach som veľmi vítala takúto zmenu. Budem reagovať však na dve veci, ktoré si myslím, že treba upraviť inak, a preto dovoľte hneď v úvode, aby som dala pozmeňujúci návrh v nasledovnom znení:
1. V čl. I sa vypúšťa bod 7.
Odôvodnenie uvediem neskôr.
Bod dva môjho pozmeňujúceho návrhu znie: V čl. I sa za bod 34 vkladajú nové body 35 a 36, ktoré znejú:
"35. § 93 ods. 1 znie:
"(1) Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom."."
"35 (pozn. red.: správne má byť – "bod 36"). § 93 ods. 2 znie:
"(2) Aj matka dieťaťa môže do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedela o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, zaprieť na súde otcovstvo."."
Aby sme možno pochopili o čo sa jedná, na úvod by som si dovolila prečítať § 35 z aktuálneho znenia zákon o rodine. Toto ustanovenie hovorí o tom, že ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, a to najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Tu chcem upriamiť pozornosť na to, že zákon o rodine vždy uprednostňuje dohodu rodičov, avšak vieme veľmi dobre, že niekedy dohoda rodičov nenastane. V takomto prípade na návrh hociktorého z nich môže rozhodnúť súd.
Teraz, keď sa rodičia nedohodli o určitých veciach, napríklad aj o presťahovaní alebo odsťahovaní dieťaťa z jedného okresu do druhého, tak vždy mohli podať návrh na súd a súd túto vec posudzoval ad jedna z hľadiska toho, či sa jedná o podstatnú vec a potom samozrejme meritórne o veci rozhodol. Avšak novelou tohto konkrétneho ustanovenia sa má dostať do zákona o rodine ustanovenie, kde sa hovorí, že podstatnou vecou, a tým sa rozširuje ten § 35, že podstatnou vecou súvisiacou s výkonom rodičovských práv a povinností je aj odsťahovanie maloletého dieťaťa z okresu, v ktorom má maloleté dieťa bydlisko, do iného okresu v Slovenskej republike, ak toto odsťahovanie podstatne sťaží rodičovi styk s maloletým dieťaťom. Za podstatné sťaženie styku podľa predchádzajúcej vety sa nepovažuje odsťahovanie maloletého dieťaťa do okresu susediaceho s okresom, v ktorom má dieťa bydlisko, pričom okresom sa rozumie aj územia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava a územie mesta Košice. Tak ako uvádzam vo svojej dôvodovej správe, kde žiadam vypustiť v čl. I bod 7, ktorý hovorí o tomto ustanovení, apelujem na ústavou garantované právo slobodného pohybu a pobytu.
Vieme veľmi dobre, že sloboda pohybu a pobytu môže byť obmedzená len zákonom. A ja nepochybujem o tom, že vládny návrh zákona sa usiluje o legitímny cieľ, to znamená zabezpečenie dieťaťa v styku s rodičom. Avšak som toho názoru, že predpokladá použiť na to neprimerané prostriedky, a preto si myslím, že súčasná právna úprava je plne, plne postačujúca. Keď sa pozrieme na mapu Slovenska a pozrieme si vzdialenosti v rámci aj tých nesusediacich okresov, napríklad Bratislava – Dunajská Streda alebo Pezinok – Galanta, sú to možno 15-, 20-kilometrové rozdiely. Ja nie som toho názoru, že toto, 20-kilometrová vzdialenosť, by podstatne sťažilo a zhoršilo tomu rodičovi udržiavať naďalej styk s tým dieťaťom.
Taktiež apelujem na to, že obávam sa, že toto ustanovenie sa môže veľmi ľahko zneužívať. Je to veľmi silný nástroj v rukách nevraživých rodičov, ktorí sa nevedia dohodnúť a vybavujú si účty cez dieťa. Bude to neprimeraná záťaž na súdy, súdy nie sú pripravené v súčasnej dobe na to, aby promptne rozhodovali o týchto veciach. Obávam sa, že sa budú húfne vydávať predbežné opatrenia, budú sa ľudia odvolávať a medzitým, aj keď padne nejaké rozhodnutie, tak ten rodič, ktorý bude zaviazaný zostať v tom danom okrese a nebude môcť si zmeniť svoje bydlisko, bude mať veľmi sťaženú aj svoju existenciu. Určite nemusím hovoriť o tom, že ak napríklad dôjde k rozvodu, dieťa je zverené matke a ona býva v podnájme, platí úver a nemá možno prácu dostatočne finančne ohodnotenú na to, aby ten úver riadne splácala, a bude sa musieť vysťahovať z toho bytu, napríklad odsťahovať sa k svojim rodičov z Bratislavy do Prešova, tak ten druhý rodič môže toto ustanovenie vyslovene zneužiť na to, aby tá matka finančne, materiálne, ale aj inak mohla zabezpečiť vhodný vývoj a vhodnú starostlivosť o to dieťa.
Takže určite sa neprikláňam k tomu, aby sa takéto nové ustanovenie dostalo do zákona o rodine. Myslím si, že sudcovia, ktorí rozhodujú vo veciach rodinných, sú dostatočne kvalifikovaní na to, aby vedeli posúdiť, že v danom konkrétnom prípade, čo je podstatná vec a čo podstatná vec nie je. A práve vládou navrhovanou novelou by sa dostalo do zákona, že každé takéto sťahovanie by sa podstatnou vecou stalo.
Toto možno veľmi stručne k bodu 1.
Pokiaľ ide o bod 2, tak jedná sa o možno komplikovanejší problém. Máme nález Ústavného súdu, kde Ústavný súd vyriekol, že súčasné platné znenie zapretia otcovstva nie je v súlade s ústavou ani s dohovormi. A preto vítam legislatívny návrh vlády, konkrétne v bode, musím to nájsť, pardon, 34 § 86, keď sa jedná o zapretie otcovstva v prípade manžela. Momentálne manžel môže zaprieť otcovstvo do šiestich mesiacov odo dňa, a to si pomôžem zákonom, pri určení otcovstva manželom, do šiestich mesiacov, to znamená, že do polroka po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, za predpokladu, že je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
Veľmi správne vládny návrh zákona teraz hovorí, a to bude tá novela, o ktorej budeme hlasovať, že manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom. To znamená, že tá lehota zo šiestich mesiacov sa vládnym návrhom predlžuje na 3 roky, a čo je veľmi dôležité, vymedzenie tej lehoty sa viaže nie na dátum ukončenia manželstva, ale na vedomostnú zložku, kedy sa ten manžel dozvedel o skutočnostiach, ktoré mu dávajú dôvodnú pochybnosť o tom, že naozaj je otcom toho narodeného dieťaťa. Takže túto novelu v tejto časti rozhodne podporujem.
Ale pýtam sa ďalej. U nás sa otcovstvo neurčuje len domnienkou manžela matky, ale určuje sa aj domnienkou súhlasného vyhlásenia rodičov na matrike a taktiež rozhodnutím na súde. Pokiaľ ide o rozhodnutie na súde, nebudem sa k tomu nejak vyjadrovať, pretože tam je to jasné, preukazuje sa v súčasnosti rôznymi dôkaznými, dôkazné možnosti existujú, teraz je veľmi ľahké zistiť naozaj cez DNA testy, kto je otcom dieťaťa, kto nie je otcom dieťaťa. Problém je ale pri určení otcovstva, keď ide o súhlasné vyhlásenie rodičov. Súčasne platné znenie hovorí, § 93: "Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa. Táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa." A tu vidím disproporciu. O čo je horší otec, ktorý takto sa priznal k otcovstvu, ako otec, ktorému bolo otcovstvo určené na základe svojho osobného statusu, že je teda manželom? Manžel má trojročnú lehotu na zapretie odo dňa, od momentu, keď sa mohol dozvedieť o tom, že nie je otcom. Avšak otec, ktorý v dobrej viere, že partnerka je mu verná, že v čase počatia dieťaťa mali intímny pomer a prizná sa preto na matrike k otcovstvu, takéto obdobné právo už nemá. Toto právo on podľa súčasne platného zákona môže využiť len do troch rokov odo dňa, keď bol ochotný ísť na tú matriku a podpísal sa, že je otcom dieťaťa, ale nemal žiadnu vedomosť.
Takže ja vo svojom pozmeňujúcom návrhu navrhujem, aby sa obdobne upravilo aj právo otca, ktorý takto dobrovoľne na matrike podpísal, že je otcom dieťaťa. Keďže som bola informovaná v čase pripravovania pozmeňujúceho návrhu, že tu padne pozmeňujúci návrh aj v prípade zapretia otcovstva manžela matky a dôjde k skráteniu lehoty na jeden rok, teraz som sa dozvedela, že takýto pozmeňujúci návrh nebude podaný, tak ja už z prezieravosti vo svojom návrhu som tiež podávala návrh, kde je lehota stanovená na jeden rok, aj keď osobne si myslím, že lehota by mala byť rovnako dlhá. Navrhla som to už, ale, žiaľ, na ročnú lehotu, už to momentálne neviem zmeniť, ale určite by som prosila o vašu podporu.
Pán predseda, môžte trošku povedať, že aby boli tichšie? Ruší ma to. Ďakujem.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Kolegyne, kolegovia, poprosím, aby sme ešte vydržali a do jedenástej naozaj zachovali pokoj v rokovacej sále, aby poslankyňa, mohla pani poslankyňa v kľude vystúpiť.
V prípade ešte, pani poslankyňa, že ste nepredniesli pozmeňujúci návrh a chceli by ste ho ešte zmeniť, ak by sme prerušili vaše vystúpenie, mohli by ste pokračovať o štrnástej a upravený si predložiť. Ale to už nechávam na vás, nech sa páči. Síce jedenásť tridsať pokračujeme po hlasovaní. Beriem späť. Nedá sa to spraviť.
Pani poslankyňa, pokračujte v rozprave, nech sa páči.

Pfundtner, Edita, poslankyňa NR SR
Dostala som, pán predseda, ďakujem veľmi pekne za ponuku, ale dostala som informáciu, že táto časť môjho pozmeňujúceho návrhu vraj nebude podporená väčšinou, takže asi by to, asi by to bolo zbytočné (vyslovené s pobavením, reakcie z pléna). Tak dostali sa ku mne také informácie. Ale myslím si, že mali by sme naozaj zachovať aj v prípade takto určených otcov určitú proporcionalitu. Koniec koncov poukazuje na to v ďalšom uznesení Ústavný súd, keďže síce nerozhodli vo veci samej, ale poukázali na to, že v tomto prípade naozaj nie sú primerane chránené práva toho otca. Vítam, samozrejme, že vždy máme mať na zreteli, tak ako je to novým čl. V navrhnuté, najlepšie záujmy dieťaťa. Ale, ale rozhodne nesmieme opomenúť aj to, že všetky tieto práva a povinnosti musia byť proporcionálne upravené.
Ďakujem. Skončila som.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.6.2015 9:19 - 9:31 hod.

Edita Pfundtner Zobrazit prepis

16.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Včera som ešte mala ambíciu vystúpiť dnes s pozmeňujúcim návrhom, ale priznám sa, že som ten pozmeňujúci návrh nepodala. A hneď vysvetlím aj, že z akého dôvodu.
Nedávno na ústavnoprávnom výbore sme mali pána generálneho prokurátora Slovenskej republiky spolu s námestníkmi Generálnej prokuratúry a predložili nám Správu o činnosti prokuratúry za rok 2014. Keď som si podrobne prečítala predmetnú správu, tak som si uvedomila, a dostali sme aj možno trošku oprávnene aj kritiku my, zákonodarci, ale aj ostatní, ktorí majú zákonodarnú iniciatívu, to znamená aj vláda Slovenskej republiky, že neupravujeme predmetné právne predpisy ani po tom, čo aplikačná prax ukáže, že nie sú životaschopné tieto právne predpisy.
Keď ešte včera som mala ambíciu trošku napomôcť k tomu, aby práve právne predpisy a určité skutkové podstaty trestných činov boli jasnejšie, určitejšie a zrozumiteľnejšie, tak dnes tú ambíciu nemám, a to aj z dôvodu, že myslím si, že tak závažný právny predpis ako Trestný zákon by mal rozhodne prejsť medzirezortným pripomienkovým konaním a mali by sa k tomu vyjadriť aj iné inštitúcie, orgány a organizácie a hlavne široká odborná verejnosť. Nepovažujem za dobré riešenie, aj keď som členka ústavnoprávneho výboru, riešiť určité závažné veci práve pozmeňujúcim návrhom poslancov, ku ktorým už široká odborná verejnosť nemá možnosť sa vyjadriť. A to aj z dôvodu, že Trestný zákon je vlastne takým krajným riešením pre nastolenie poriadku. To znamená, že keď ideme kriminalizovať, tak k vytvoreniu určitých nových skutkových podstát musíme pristúpiť veľmi citlivo po dôkladnom zvážení.
Vo včerajšom pozmeňujúcom návrhu som mala takúto ambíciu, najmä pri hospodárskych trestných činoch. Napríklad pri subvenčnom podvode, neodvedenia dane a poistného, machinácii pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe a tak ďalej a tak ďalej. Keď som si začala čítať tieto paragrafy, tak som zistila, že nedôsledne sa používa právna terminológia.
Napríklad dostali sme upozornenie aj z legislatívneho odboru Národnej rady, že pojmy ako škoda väčšieho rozsahu a škoda značného rozsahu neexistujú v našom právnom poriadku. Napriek tomu sa to používa. A aj sa nachádza v Trestnom zákone. Nie je to dobré. Bolo by to treba určite zosúladiť, lebo keď si pozrieme konkrétne § 125 Trestného zákona, tam sa hovorí, čo je škodou malou, to je suma 266 euro, čo je škodou väčšou, to 10-násobok takej sumy, čo je značnou škodou, škodou veľkého rozsahu a tak ďalej a tak ďalej. Napriek tomu my nie sme jednotní ani len v používaní právnej terminológie. A myslím si, že je to veľmi nebezpečné práve v trestnom práve, kde má byť absolútna jednoznačnosť jednotlivých ustanovení. A preto považujem takéto chyby alebo prešľapy za neprípustné.
Ak by som to chcela napríklad ukázať na konkrétnom prípade, tak § 251 Trestného zákona hovorí o neoprávnenom podnikaní. Teraz zo spoločnej správy vyplýva, že ideme novelizovať Trestný zákon, konkrétne § 251b). Kým § 251 Neoprávnené podnikanie v ods. 3 a 4 hovorí o spôsobení škody, či značnej škody alebo škody veľkého rozsahu, tak práve toto nové ustanovenie 251-ka už hovorí o prospechu. Pritom sú to porovnateľné trestné činy. Takže my naozaj nemáme zosúladenú tú terminológiu, a preto mám veľmi veľký problém aj z tohto dôvodu pristúpiť k tomu, aby som jednoznačne vedela podporiť novelizačné snaženie, či už vlády alebo aj ostatných mojich kolegov, ktorí sa snažia možno vyjasniť alebo upraviť určitú oblasť, ktorá momentálne nie je nijak postihovaná a môže byť v našej spoločnosti aj škodná.
Ak mi dovolíte na záver ešte, aby som vlastne poukázala na to, že aké problémy alebo na aké problémy poukázala aplikačná prax. Napríklad Subvenčný podvod, § 229. Odsek 1 Trestného zákona v tomto paragrafe hovorí, že kto vyláka od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia, potrestá sa odňatím slobody a trestná sadzba je tu jeden až päť rokov. Odsek toho istého paragrafu už rozširuje túto skutkovú podstavu, ktorá je uvedená v ods. 1, a pridáva tam, že ak takáto osoba, ktorá niekoho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na získanie subvencie alebo dotácie a použije v rozsahu väčšom na iný ako určený účel, sa potresce, ale, a tu som bola prekvapená, potresce sa rovnako. To znamená, tá trestná sadzba je presne od 1 až do 5 rokov.
A potom moja otázka je, či chceme trestať len tých, ktorí neoprávnene získajú tú dotáciu, subvenciu, alebo chceme trestať aj tých, ktorí tú dotáciu, subvenciu alebo príspevok dostanú, možno aj oprávnene, ale použijú na úplne iný účel, na ktorý je určený. A toto nie je jasné. Keď som sa snažila nájsť nejaký rozsudok, nejaké rozhodnutie súdu na ods. 2, to znamená použitie na iný účel, tak som nenašla ani jeden rozsudok. Našla som však mnoho rozsudkov pri ods. 1, to znamená, že keď žiadateľ o dotáciu alebo subvenciu uviedol do omylu inštitúciu, ktorá mu mala prideliť tú dotáciu. Takže bolo by treba naozaj upresniť, čo bolo úmyslom zákonodarcu pri ods. 2, pretože keď som si dohľadala aj dôvodovú správu k tomuto ods. 2, tak ani z dôvodovej správy to nie je jasné. A priznám sa, že prokurátori sa sťažovali na aplikáciu tohto ustanovenia, pretože nevedia v niektorých prípadoch, ako majú postupovať, preto radšej postupujú len podľa ods. 1.
Ďalej by som chcela možno upriamiť pozornosť aj na ďalšie ustanovenie a je to konkrétne § 266 Machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. Veľmi pertraktovaná téma v dnešných dňoch. Skutočne skoro na každej schôdzi máme tému verejného obstarávania. Na druhej strane Trestný zákonník tiež upravuje určité neželané formy správania sa v tejto oblasti. Lenže tento paragraf, ako mi bolo povedané zo strany práve vyšetrovateľov a prokurátorov, je neaplikovateľný. Ja som naozaj v tejto veci nenašla ani jeden jediný rozsudok. A možno pán minister ma opraví, že kto bol odsúdený za machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. Vieme, že tuto je veľmi latentná kriminalita, ťažko sa odhaľujú tieto trestné činy. A práve preto by sme mali tieto ustanovenia tak spresniť a precizovať, aby neumožnili iný výklad. Tu je konkrétne problém s tým, že spomína sa tá trestnosť, tá trestná sadzba je naviazaná na spôsobenie škody, či už značnej alebo škody veľkého rozsahu. Lenže už Najvyšší súd povedal, že škoda a rozsah sa nerovná. A neznamená to ani hodnotu tej zákazky. Takže ja dávam ministerstvu na zváženie, či naozaj nereagovať na tieto potreby a upozornenia aplikačnej praxe a neuvažovať o tom, že aby pri týchto trestných činoch nebolo potrebné robiť zdĺhavé, možno veľmi ťažko vypracovateľné znalecké posudky na to, aby sme vedeli naozaj vyčísliť ako takú sumu, ale napríklad tie skutkové podstaty naviazať na hodnotu tých jednotlivých zákazok.
Myslím si, že potrebovali by sme zrejme, tak ako sa, alebo ako ste úspešne zavŕšili rekodifikačné snaženie, pán minister, aj v tomto smere trošku oprášiť niektoré ustanovenia Trestného zákona. A ja verím, že sa na to kapacita nájde. Viem, že Generálna prokuratúra už dlhšiu dobu upozorňuje na to, že personálne sú poddimenzovaní, žiadajú posilniť stav. A možno aj to by pomohlo tomu, aby sme mohli byť s nimi, aj keď viem, že sú v legislatívnom procese skôr pri medzirezortných pripomienkových konaniach veľmi aktívni, keď som pozerala, pri všetkých právnych predpisoch naozaj veľmi aktívne pripomienkujú akékoľvek zmeny, tak aby dostali priestor na to a možno aj personálne vybavenie, aby pri týchto veciach, na ktoré som upozornila, mohli rýchlejšie a promptnejšie s nami spolupracovať.
Ďakujem, z mojej stany všetko.

Skryt prepis
 

21.5.2015 14:47 - 14:51 hod.

Edita Pfundtner Zobrazit prepis
Ďakujem za odpoveď, pán minister. No, sociálne balíčky z dielne strany SMER niečo stoja. Nielen zvýšené nároky na štátny rozpočet, ale aj príjmový výpadok na strane autobusových dopravcov. Vieme, že kvôli vlakom zadarmo už došlo k zrušeniu niekoľkých autobusových spojov, liniek, respektíve určité spoje sa stali nerentabilné a čaká ich zrušenie. Ak by som to chcela obrátiť na vtip, pán minister, tak by som sa spýtala, či nie je náhodou vašou stratégiou dostať postupne všetkých cestujúcich do vlakov a využívať železničné trate pred budovaním diaľničných úsekov alebo pred skvalitnením a opravou našich ciest. A peniaze, ktoré nepôjdu na cesty a diaľnice, pôjdu na vlaky zadarmo. Alebo nebodaj na to chcete použiť peniaze z predaja akcií Slovak Telekomu?
Ale teraz vážne. Keďže viem, že chystáte veľké veci, ako je napríklad bratislavský obchvat, tak preto sa pýtam a apelujem na váš cit spravodlivosti, že prečo tá nevyvážená podpora ľudí, ktorí cestujú vlakom a necestujú autobusom? Prečo tá nevyvážená podpora ľudí, ktorí sa rozhodli prestúpiť z autobusov do vlakov. A ja to vnímam ako opatrenie, ktoré je na úkor ľudí, ktorí zostali verní tým autobusom. Každá takáto dotácia len ďalej diskriminuje ľudí, ktorí cestujú autobusmi, znevýhodňujú a sťažujú postavenie podnikateľov v autobusovej doprave a nesmieme zabudnúť ani na vec, že títo ľudia zamestnávajú množstvo ľudí v autobusovej doprave. Toto opatrenie považujem ako ďalšie z dielne krátkodobých a nesystémových opatrení, výhod, ktoré bude vyzerať síce pekne na tabuľke sociálnych balíčkov, ale rada by som od vás mala... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.5.2015 9:59 - 10:01 hod.

Edita Pfundtner Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Prijatie týchto procesných kódexov podľa môjho názoru bude určite takým menším historickým medzníkom. Po 50 rokoch totiž majú nahradiť Občiansky súdny poriadok a rekodifikácia procesného práva má, resp. mala rozhodne viac ambícií a iba čas ukáže, že či sa tieto ambície naplnia, alebo nie.
Pán kolega, ja sa tiež netajím názorom, že právny predpis, akokoľvek dobre a starostlivo pripravený, môže plniť svoju úlohu len vtedy, ak sa dostane do dobrých rúk. Sudcovia, ale aj celá právnická obec po prijatí týchto kódexov bude čeliť určite veľkej výzve. Musíme si naštudovať a naučiť sa aplikovať dosť rozsiahlu novú právnu úpravu. Ako vieme, zvyk je železná košeľa a priznám sa, že z tohto dôvodu mám trošku strach aj obavu, ako budeme schopní začať využívať túto novú zákonnú úpravu.
Som toho názoru, že dobrý sudca ani dnes nemá problém rýchlo rozhodnúť vec podľa súčasne platného Občianskeho súdneho poriadku. Častým argumentom je, že súdy nestíhajú rozhodovať z dôvodov veľkého množstva žalôb a zbytočných súdnych sporov, avšak súdy aj teraz môžu výchovne pôsobiť na sporové strany a pred vydaním rozhodnutia im môžu oznámiť svoj právny názor na riešenie veci, čím by sa mohlo urýchliť, samozrejme, konanie. Chce to však kvalitného rozhodcu, kvalitného sudcu, kvalitného právneho zástupcu, ak taký nebude, nepomôže žiadny najstarostlivejšie pripravený zákon.
Myslím si však, že pri týchto kódexoch by sme nemali politikárčiť. Súdia sa tak voliči opozície, ako aj voliči vládnej strany. Myslím si, že sme mali naozaj dostatočný priestor na to, aby sme sa k týmto kódexom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.4.2015 16:32 - 16:34 hod.

Edita Pfundtner Zobrazit prepis

62.
Pani poslankyňa Žitňanská, plne s vami súhlasím, Keď ste hovorili, že lámeme pravidlá, aby sa naplnila nejaká dohoda. Áno, dnes ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor zasadal a mal rokovať o materiáli, ktorý v tom čase už strácal aktuálnosť. Takéto zasadnutia považujem, žiaľ, v Národnej rade za nedôstojné. Pýtam sa, že prečo máme strácať vážnosť a dôstojnosť a kde je vlastne naše poslanie, poslanie nás, poslancov, zákonodarcov v tejto kauze?

Ja vás prosím, páni poslanci, pani poslankyne, aby sme sa nestali nejakými štatistami v tejto veci. Mám pocit po dnešnom rokovaní a počas uplynulých dňoch, žiaľ, nadobúdam obavu, že Národná rada Slovenskej republiky už stráca svoju pozíciu v trojdelení moci, ktorá má byť, ako vieme, výkonná, zákonodarná, súdna.
My sme akýmsi vysunutým pracoviskom vlády, dneska sme toho boli svedkami. Prijímame v skrátenom legislatívnom konaní zmeny kódexov, zmeny takého kódexu ako Obchodný zákonník. To je základný pilier nášho právneho poriadku a my to ideme meniť za 5 minút bez toho, aby sa tu vypočuli dotknuté orgány, inštitúcie, aby sa k tomu vyjadrili rezorty. Tento materiál, ktorý tu máme teraz, bol tu na jeseň. Vyjadrili sa dotknuté orgány veľmi kriticky k tomu. Teraz je to flagrantným spôsobom opomenuté, sú obídení a my ideme naozaj škodiť nášmu právnemu prostrediu. Ja plne podporím váš návrh prerušiť túto schôdzu a rokovať o tomto materiáli, ktorý bol teraz predložený, vecne. Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.4.2015 17:55 - 18:10 hod.

Edita Pfundtner Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja by som chcela podporiť môjho kolegu Mira Kadúca. Hovoril úplne k veci. A, žiaľ, je mimoriadne zlou zvyklosťou, že na pôdu parlamentu stále prichádzajú nepriame novely a zo strany navrhovateľov je stále snaha prepašovať do materiálov zmeny, ktoré nesúvisia s riešenou problematikou. A takýmto prepašovaným návrhom je podľa môjho názoru teraz Obchodný zákonník, Obchodný zákonník, ktorý je základným kódexom nášho právneho poriadku. A jeho zmena rozhodne by nemala prebiehať v skrátenom legislatívnom konaní. Odznelo to už aj z úst pani poslankyne Žitňanskej. Tvrdíme to zrejme všetci poslanci opozície. Vládou navrhované zmeny tohto kódexu totiž ani zďaleka nie sú kozmetické úpravy, ale sú zásadného charakteru s výraznými následkami a zásahmi do podnikateľského prostredia. Preto by sa k tomu mali vyjadriť všetky dotknuté osoby a malo by to prejsť riadnym legislatívnym procesom.
Vláda avizovala, že chce riešiť problém okolo súkromnej spoločnosti Váhostav. Po preštudovaní si predloženého rozsiahleho materiálu sa tohto problému týka naozaj iba zopár ustanovení v predloženom návrhu, a to konkrétne v predloženom návrhu, ktorý sa týka zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Myslím si, že všetci máme úprimnú snahu riešiť aktuálne problémy okolo konkurzov a reštrukturalizácií. A dúfam, že sa dočkáme aj vecnej diskusie, zatiaľ však diskutujeme len my opoziční poslanci, aj keď je to návrh vlády, nevidím, že by bol do rozpravy prihlásený čo i len jeden poslanec politickej strany SMER. Ďakujem.
Skryt prepis