Videokanál poslanca

Neviem, ja som osobne tie podklady ešte neštudoval, čakám na to, aby to spracovali najprv príslušné zložky. Čiže neviem.
Skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, ako iste viete, suma na zasypanie týchto zemníkov bola predmetom sporu medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou a zhotoviteľom diela, ktorý nakoniec rozhodla až komisia pre riešenie sporov. Komisia zároveň rozporovala alebo rozhodovala o nárokoch v súhrnnej sume 25 mil. eur a jedna z položiek boli aj tieto zemníky. Čiže suma 6, necelých 6 mil. eur je v rozhodnutí komisie pre riešenie sporov stanovená ako maximálna hodnota prác. Pričom rozhodnutie primárne definuje jednotkovú cenu predmetnej položky za jeden meter kubický materiálu vrátane všetkých prác spojených s rekultiváciou skutočne použitého na rekultiváciu zemníkov, ako aj určenie druhu použitého materiálu. Skutočná cena bude vychádzať zo skutočne realizovaných a preukázaných objemov prác na rekultivácie, na rekultivácii spomínaných zemníkov odsúhlasených stavebným dozorom.
V prípade, že dodatky sú jasne a presvedčivo vyargumentované a zdôvodnené, dajú sa v niektorých prípadoch akceptovať. Naopak, v minulosti sa vyskytlo viacero prípadov, keď si zhotoviteľ alebo keď sa zhotoviteľ snažil dodatkami vykompenzovať si nízku cenu, ktorou vyhral súťaž. Keď sa o tomto konkrétnom prípade dozvedelo ministerstvo, vyžiadal som si od diaľničiarov všetky potrebné podklady, ktoré teraz pracovníci ministerstva analyzujú. V tejto veci sme sa už aj obrátili na Úrad pre verejné obstarávanie, aby danú záležitosť posúdil.
Ubezpečujem vás, že sa na dodatkoch neplánujeme, že na dodatkoch neplánujeme súkromným spoločnostiam vyplatiť ani o cent viac, ako nám prikazuje zákon.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ja si uvedomujem, že táto situácia komplikuje vodičom život na tomto úseku a ešte ho nejaký čas aj komplikovať bude, ale úplne univerzálne vyriešiť a nájsť optimálny model za, pri nasadení alebo aplikácii tých istých finančných prostriedkov asi možné nebude. Čiže ja vám môžem dať cenovú ponuku na to, aby sme tie práce realizovali iba v nočných hodinách, a keď samospráva bude ochotná zafinancovať toto navýšenie ceny, tak veľmi radi k tomu pristúpime. Takže ak chcete, odovzdávam vám to a zaujmite potom k tomu stanovisko.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, zhotoviteľ realizuje práce na danom úseku v súlade so zmluvou o dielo podľa všeobecne zmluvných podmienok FIDIC Žltá kniha, kde je v zodpovednosti zhotoviteľa naprojektovať a zrealizovať dielo. Z uvedeného vyplýva, že práce na realizácii predmetného objektu, ako aj žiadosti na príslušný cestný správny orgán sú plne v kompetencii zhotoviteľa stavby.
Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Žiline vydal dňa 13. 6. 2013 povolenie na čiastočnú uzávierku cesty 1/18, v ktorom zaviazal zhotoviteľa stavby aj realizáciou prác v určitých termínoch a časových pásmach. Zhotoviteľ taktiež posúdil možnosť realizácie prác v noci, kde však avizoval zvýšenie nákladov, ktoré by navýšili zmluvnú cenu. Z toho vyplýva, že zhotoviteľ bude vykonávať práce v noci len za podmienky nariadenia zo strany stavebného dozoru, prípadne objednávateľa stavby, ale, samozrejme, za zvýšených nákladov, ktoré by boli zapríčinené príplatkami za prácu v noci, ako môže byť osvetlenie, prípadnú asistenciu Policajného zboru. Práce v noci sa môžu navyše odraziť aj na kvalite vykonávaných prác.
Zároveň mi dovoľte vás informovať, že obmedzenie na cesty 1/18 z dôvodu výstavby diaľnice D1 Dubná Skala - Turany by mali trvať do 30. 6. 2013.
Vážený pán poslanec, takmer všetci z nás máme negatívne skúsenosti s dopravnou situáciou v tomto mimoriadne exponovanom úseku medzi Žilinou a Martinom, a práve preto sa snažíme čo najrýchlejšie dobudovať túto nadradenú dopravnú infraštruktúru, v tomto prípade diaľničný úsek D1 Dubná Skala - Turany, a veríme, že tento stav sa týmto pádom výrazne zlepší.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Pán Zajac, čo sa týka eliminácie bezpečnostných rizík, lebo vy to stále donekonečna omieľate, tieto projekty, vy, mali ste vy schválené Komisiou tieto projekty? Nemali. Vy bľafujete na celej čiare. Hrozilo obrovské riziko, obrovské riziko, že by nám Komisia nikdy nepreplatila tieto prostriedky. Jasné, vy ste sa hrnuli do tých stavieb bez toho, aby ste mali istotu, že vám to Komisia naozaj aj schváli tieto projekty. Vy si vôbec neuvedomujete, však k tomu je dokumentácia, kde vás jasne vyzývali k tomu, aby ste vysvetlili, aké tie projekty sú vlastne obsahovo, či sa náhodou nejedná o len cyklickú údržbu, čiže výmenu asfaltu, čo sú neoprávnené výdavky. Napriek tomu tieto dva projekty, ktoré neboli dobre navrhnuté, sme obhájili v záujme Slovenska, ale tie ďalšie dva už nám jasne povedala Komisia, že toto nepôjde. Vy tie listy ste nevideli? Ja vám ich môžem ukázať, kde vás vyzývali. Za vášho ministrovania alebo KDH-áckeho ani ste nedali odpoveď do Bruselu, aby ste niečo vysvetlili. To viem zdokumentovať deň po dni.
Takže zbytočne tu vy niečo vykrikujete. Jasné, ja tiež chcem, aby bolo čo najviac opravených ciest, ale tak, že nám to aj Komisia zaplatí. Z čoho by to ten štát mal akože zaplatiť? Kde by sme vzali tie stámilióny eur na to, keby to nebolo financovateľné z európskych peňazí?
Takisto vždy hovoríte, a to je ďalší príklad, o tej filiálke. Filiálka bol presne takýto istý príklad. Vy tu vykrikujete, že filiálka, geniálny projekt, 400 miliónov sme mohli minúť, slovenská firma by to stavala, všetko super, len ste zabudli povedať, že ani tento projekt nikdy nebol Komisiou ešte schválený a jasne nám bolo naznačené, že v takej podobe, v akej je navrhnutý, to financovateľné ani nebude. Existuje k tomu feasibility study, ktorú si vyžiadala Komisia, ktorá to jasnou rečou hovorí. Čo to tu vy meliete o tom, že sa dala realizovať Filiálka alebo tieto projekty. Vy si úplne vymýšľate.
Takže vďaka aj vašim chybám, ktoré ste robili počas vlády, momentálne sme v stave, že máme aj pozastavené platby, pretože tá chybovosť bola už taká veľká tým vaším babráctvom, že momentálne nie je možné niektoré projekty preplácať z úrovní Komisie. Ale snažíme sa to všetko odstrániť a určite postupne, ako som hovoril, poupratujeme ten bordel po vás.
Takže asi toľko. Skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, zmluva s SQM bola v kompetencii Slovenskej správy ciest. Skôr, ako ste sa vy k tejto téme vyjadrili, predmetná zmluva už bola v procese zrušenia. Pred samotným zrušením zmluvy sa nič z nej ani nerealizovalo. SSC túto zmluvu uzatvorila ako záložný plán, pretože kvôli práve nečinnosti bývalého vášho vedenia bola zazmluvnená suma najmä v oblasti ciest I. triedy veľmi nízka a odkedy sme vo vláde, nič iné nerobíme, len upratujeme po vás tieto chyby v eurofondoch.
Napriek tomu som presvedčený, že táto súťaž prebehla v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a z tohto dôvodu zatiaľ nebolo potrebné vyvodiť žiadne personálne dôsledky.
Skončil som.

Tak ja by som odpovedal otázkou, teda možnosťou d):
Nie som ani minister spravodlivosti, čiže vám neviem na toto odpovedať, ale môžem vám opäť prečítať odpoveď, ale to asi neočakávate. Ale ak chcete, ja vám ju prečítam znovu. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán poslanec, v tomto prípade ide typický občiansko-právny spor medzi dvomi rovnocennými účastníkmi konania. Vzhľadom na to, že v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy, a to na všetkých stupňoch, oddelene od iných štátnych orgánov, nebolo by vhodné, aby som - a teraz teda zastupujem ministra spravodlivosti - z pozície ministra spravodlivosti verejne komentoval spor, ktorý navyše ešte nebol právoplatne rozhodnutý.
V súvislosti s vašou otázkou si však dovoľujem upriamiť vašu pozornosť na pripravované zmeny v oblasti civilného práva procesného. Vo všeobecnosti možno tvrdiť, že právna úprava inštitútu doručovania, tak ako je nastavená v súčasnosti, môže spôsobovať prieťahy v súdnom konaní. Platná právna úprava efektívnym spôsobom vyriešila doručovanie právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom zavedením prísnej fikcie doručenia. Takéto opatrenie u fyzických osôb nepodnikateľov by však nebolo vhodné, preto sa v novej právnej úprave bude vychádzať z inštitútu náhradného doručenia. Súčasná právna úprava sa totiž spája so zdĺhavým a finančne náročným zisťovaním pobytu účastníkov, pričom táto prax je nejednotná a neefektívna. Preto v rámci rekodifikácie civilného práva procesného plánujeme upraviť spôsob zisťovania pobytu účastníka, ktorému sa nepodarilo doručiť súdne zásielky na jeho adresu alebo na adresu jeho registrovaného pobytu. Ak takýto postup nebude viesť k zisteniu pobytu účastníka, treba jasne uviesť akú osobu možno takémuto účastníkov ustanoviť za opatrovníka na doručovanie. Bude potrebné akcentovať zodpovedný prístup fyzických osôb k plneniu povinností vyplývajúcich z právnych noriem o hlásení a evidencii obyvateľov nakoľko je potrebné určitým a účinným spôsobom preniesť na občanov zodpovednosť za to, že im nemožno doručiť písomnosti na adrese ich registrovaného pobytu podľa osobitného predpisu.
Cieľom novej právnej úpravy civilného procesu je vytvoriť také procesno-právne inštitúty, ktoré umožnia čo najviac sa priblížiť ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania za predpokladu zodpovedného prístupu subjektov civilného procesu k súdnemu konaniu. Ďakujem za slovo. Skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi na dnešnom rokovaní uviesť z dôvodného materiálu návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave. Tento návrh predkladá vláda na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Zároveň ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá má potom prednosť pred zákonmi. Vzhľadom na zmeny v politickom a hospodárskom usporiadaní Európy a na rozvoj ekonomických vzťahov medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou je potrebné vytvoriť právny rámec pre vykonávanie medzinárodnej cestnej dopravy. Srbská republika má pre slovenských cestných dopravcov význam z pohľadu hospodárskej spolupráce. Na základe predkladanej zmluvy budú mať slovenskí dopravcovia právo vykonávať bilaterálnu a tranzitnú nákladnú dopravu bez akýchkoľvek povolení príslušných orgánov Srbskej republiky.
Zmluva upravuje aj vykonávanie pravidelnej osobnej a kyvadlovej dopravy. Vláda schválila tento návrh na uzavretie zmluvy uznesením č. 471 z dňa 6. júla 2011, na základe ktorého bola zmluva podpísaná v Bratislave dňa 22. januára 2013. Podľa právnych predpisov Slovenskej republiky ide o prezidentskú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi a pred jej ratifikáciou sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, tak ako pani predsedajúca uviedla, predkladané protokoly vychádzajú z Medzinárodného dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za škody vzniknuté v dôsledku znečistenia ropnými látkami a z Medzinárodného dohovoru o zriadení medzinárodného fondu na kompenzáciu škôd vzniknutých v dôsledku znečistenia ropnými látkami, ktoré medzinárodne nadobudli platnosť 30. mája 1996 a ktorých Slovenská republika nie je zmluvnou stranou. Cieľom predkladaných protokolov je vytvoriť právne podmienky a pravidlá na zabránenie znečisťovaniu spôsobeného únikom ropných látok na území štátu vrátane pobrežného mora a oblasti výlučne ekonomickej zóny a na preventívne opatrenia na predchádzanie alebo minimalizáciu takýchto škôd. Zároveň je protokolmi vytvorený systém kompenzácie a náhrady škôd, ktoré dopĺňa pôvodný medzinárodný dohovor, s cieľom zabezpečiť, aby obetiam znečistenia ropnými látkami boli úplne kompenzované ich škody a aby majiteľom lodí bola súčasne poskytnutá úľava, pokiaľ ide o dodatočné finančné bremená, ktoré im uložil spomínaný medzinárodný dohovor. Povinnosť pristúpenia Slovenskej republiky k protokolom vyplýva z vyhlásenia členských štátov námornej bezpečnosti zo 7. októbra 2008 a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/21/ES o plnení povinností vlajkového štátu. Predkladané protokoly sú podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnými zmluvami všeobecnej povahy a zároveň sú medzinárodnými zmluvami, ktoré zakladajú priamo práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, na platnosť ktorých sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň sú podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnými zmluvami, na vykonanie ktorých nie je potrebný zákon a ktoré majú po ratifikácii a vyhláseným spôsobom ustanoveným zákonom prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Ďakujem za slovo, skončil som.