Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, Dodatkový protokol CMR doplňuje Dohovor CMR s cieľom umožniť nepovinné vystavovanie nákladných listov v medzinárodnej nákladnej cestnej doprave prostredníctvom elektronickej komunikácie.
Dodatkový protokol a jeho ustanovenia sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a právnym poriadkom Slovenskej republiky, so záväzkami vyplývajúcimi z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, ako aj s platnými právnymi aktmi Európskej únie, so záväzkami prevzatými v rámci iných platných zmlúv a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva.
Dodatkový protokol CMR je mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy v zmysle čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a preto sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň je medzinárodnou zmluvou v zmysle čl. 7 ods. 5. Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má po ratifikácii a vyhlásení spôsobom ustanoveným zákonom prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Prezident Slovenskej republiky nemá pripomienky k Dodatkovému protokolu CMR, pričom súhlasí s pokračovaním vo vnútroštátnom schvaľovacom procese. Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, predložené Akty Svetovej poštovej únie upravujú najmä spoločné pravidlá na zabezpečovanie poskytovania poštových služieb v medzinárodnom styku.
Ide o mnohostranné zmluvy prezidentskej povahy v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri poskytovaní poštových služieb v medzinárodnom styku, ako aj podmienky členstva v Svetovej poštovej únii a povinnosti členských krajín a ich určených poštových podnikov.
Prezident Slovenskej republiky nemá pripomienky k Aktom Svetovej poštovej únie, pričom súhlasí s pokračovaním vo vnútroštátnom schvaľovacom procese. Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, návrh zákona zavádza elektronizáciu systému predaja diaľničných nálepiek, a teda elektronickú podobu diaľničnej nálepky za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest motorovými vozidlami do 3,5 tony.
Cieľom návrhu zákona je nahradenie papierovej nálepky jej elektronickou podobou, preto je vhodnejšie nahradiť zaužívaný pojem „diaľničná nálepka“ pojmom „diaľničná známka“. Návrh zákona nahrádza v súčasnosti platné znenie § 6 cestného zákona.
Systém papierových nálepiek, ktorý na Slovensku funguje od roku 1996 sa pri zohľadnení stúpajúceho počtu vozidiel a súčasných požiadaviek javí z dlhodobého hľadiska ako neudržateľný, ale hlavne už ako úplne prekonaný. V súčasnom systéme existuje niekoľko problémov, a to napríklad povinnosť umiestnenia nálepky na prednom skle vozidla, obmedzené možnosti predaja nálepky a hlavne náklady spojené s výrobou a distribúciou, ale najmä falšovanie alebo prípadné krádeže nálepiek.
Navrhovaný elektronický systém predaja diaľničných známok zabezpečí užívateľom spoplatnených úsekov nepomerne vyšší komfort a širší spôsob nákupu diaľničných známok, zároveň nebude dochádzať k ich obmedzovaniu z dôvodov vizuálnej kontroly (spomaľovanie dopravy a tvorba kolón), rovnako návrh zákona ráta so zefektívnením kontroly, ako aj so zavedením objektívnej zodpovednosti. Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, v podstate by som len
chcel zareagovať na žlčou kypiace vystúpenie pána Zajaca a pripomenul mu niekoľko faktov.
Faktom zostáva, že táto situácia s kamionistami sa tu dlhodobo neriešila. Za vašej vlády ste nevyriešili absolútne nič v tejto téme. Čiže teraz tu vykrikujete, ale nič ste nepriniesli. Klasika, nič neurobiť a kritizovať, to je proste vaše heslo.
Čo sa týka konania pred Komisiou, splnili sme podmienky, ktoré Komisia vyžadovala, a dohoda je a predpoklad je, že toto konanie nebude ďalej pokračovať. To ste určite zachytili.
Pôjdem trochu rýchlejšie, lebo už je pomerne veľa hodín, aby som vás tu neunavoval.
Keď som pozorne počúval vaše vystúpenie, ma zaujala jedna vec, že niektoré otázky kladiete len tak a niektorými otázkami zjavne sa aj naozaj pýtate. Môžete si pozrieť prepis vášho vystúpenia, tam to nájdete.
Čo je ale horšie. Vy účelovo klamete. Vy ste neznížili splátky na mýto, len ste ich odložili. A malo to svoj náklad, lebo boli zúročené. Čiže predražili ste ešte tie splátky, aby sme boli úplne presní.
Ďalšia nepresnosť. Vládli ste 21 mesiacov. Nad tým, prečo ste nič nerobili, sa zamyslite.
Ďalší rozpor. Neznížil sa počet porušení na úsekoch spoplatnených mýtom, práve naopak, zvýšil sa. A zvýšil sa pravdepodobne preto, s najväčšou pravdepodobnosťou, lebo ste znížili pokuty. Čiže ste išli úplne opačným smerom. Preto tým, že my pokuty zvyšujeme, a ja by som bol ešte za razantnejšie zvýšenie pokút, pretože priestupky jednoducho nikto nemusí robiť, tak to vyplýva matematicky, že ten odhad výberu pokút bude vyšší, čo je pomerne jednoduchá matematika.
No a teraz ideme k takej všeobecnej téme, keď vy tu hovoríte, že my nič nerobíme. Tak by som vám rád pripomenul, že ste nám nezanechali žiadne stavebné povolenia, ktorými by sa dalo hneď začať niečo robiť. Takže sme sa museli vymotať z neskutočného stagnujúceho a bordelového stavu, aj v čerpaní eurofondov. Veľmi rád vám pripomeniem opäť projekt Filiálky, kde ste sa rútili do 400-miliónového ohrozenia čerpania, pretože keby bol tento projekt, ako vy ste teda navrhovali, sa aj zazmluvnil, tak by 400 miliónov musel znášať štátny rozpočet, pričom neviem, kde by ich našiel, lebo tento projekt nebol jednoducho ufinancovateľný a vôbec nebol financovateľný z eurofondov. Ale vy ste úplne tento fakt ignorovali ako vo viacerých, mnohých iných úsekoch aj projektoch, kde nastalo strašne veľa námahy dočistiť tieto procesy a procesne popresviedčať Komisiu o tom, aby boli tieto úseky financované. Ale toto je taký najflagrantnejší príklad toho, ako ste vy boli schopní ohroziť 400 miliónov eur čerpania v eurofondoch. Keby sme rýchlo nekonali a nenašli náhradné projekty, ktoré budú veľmi prospešné pre Bratislavu a Košice, a jednak aj pre celé Slovensko v podobe regionálnych vlakov, tak by sme o týchto 400 miliónov určite prišli, pretože toľko záložných projektov jednoducho neexistuje, ktoré by sa dali do roku 2015 realizovať.
No a čo je už úplne vrchol, je vaša bohorovnosť v tom, že vy už ste aj vyšetrovateľ. Vy ste uzavreli vyšetrovanie. Kde vy beriete právo vyrieknuť také súdy? Vy nie ste ani súd, ani vyšetrovateľ, ako môžete niečo také povedať, ako ste povedali? To môžete povedať fakt len vy. (Reakcia z pléna.) No o tých Kurimanoch, myslím. V tých Kurimanoch vy ste vyriekli definitívny záver, ktorý môže naozaj vyrieknuť len vyšetrovateľ. Čo si to vôbec dovoľujete? Vy ste kto? Vy ste tu čo? Pán Boh? Nechápem to, že máte vôbec takúto drzosť.
Dobre, čiže čo sa týka tohto zákona, o ktorom sa tu bavíme, ako pán Blanár veľmi dobre povedal, úlohou prvého čítania je sa baviť rámcovo o zákone a o tom, či zákon má alebo nemá zmysel, tak z vášho vystúpenia som ani nepochopil, či vlastne podľa vás zmysel má riešiť tú situáciu na cestách. Ja si to teda vyhodnocujem tak, že podľa vás to zmysel nemá, čiže nech ďalej sa ničia cesty, nech sa to tu devastuje, nech sa nič nerobí, tak ako ste vy 21 mesiacov ale vôbec nič v tomto neurobili. Ďakujem za slovo. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona zrušuje a zároveň nahrádza v súčasnosti platný zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Hlavnými cieľmi návrhu zákona sú zvýšenie ochrany ciest II. a III. triedy pred deštrukčnými účinkami ťažkej nákladnej dopravy, a to zavedením plošného zákazu jazdy na cestách III. triedy, zavedenie možnosti spoplatnenia ciest II. a III. triedy, zvýšenie sankcií za porušenie zákazu vjazdu nákladného vozidla na cestu II. a III. triedy, zavedenie objektívnej zodpovednosti na úseku mýta, čím sa má docieliť efektívnejšie, rýchlejšie a hospodárnejšie konanie v protiprávnom skutku, ako aj zvýšenie pokút za porušenia.
Ďalej ustanovuje rámec pre poskytovanie Európskej služby elektronického výberu mýta na území Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím Komisie 2009/750/ES o definícii Európskej služby elektronického výberu mýta a jej technických prvkov, ktorým sa ustanovujú podmienky pre zaručenie interoperability mýtnych systémov, čím zároveň dôjde k vykonaniu tohto rozhodnutia. Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. S mnohými vecami, ktoré tu boli povedané, musím súhlasiť, napríklad jedna z tých posledných bola o tom, že by sme sa mali baviť vecne a nesnažiť sa tu o naprávanie niečoho, čo sa tam podľa vás dostalo z iných dôvodov.
Základom ale celej tejto debaty a scestnosti tej debaty je, že som hneď na úvod povedal, že žiadna dotácia nebude. A povedal som to už aj predtým, než vôbec zákon išiel do pléna. Áno, mal som možnosť aj stiahnuť zákon, ale vzhľadom na to, že zákon rieši množstvo iných vecí, rozhodol som sa, myslel som si, že vám stačí deklarácia toho, že dotácia sa nekoná. Sme v prvom čítaní, nemôžeme ju vypustiť hneď v prvom. Čiže jedine som mohol zastaviť ten zákon, ktorý potrebujeme z iných dôvodov. Ale je predsa jasné a jasne to bolo povedané, že dotácia nebude. Tak neviem, načo sme tu strávili dve hodiny s týmto krikom, ktorý ste tu mali, pretože neviem, čo ešte vlastne riešime. Ak vám teda nestačí tá deklarácia, pochopil by som, že by ste kričali v druhom čítaní, keby sme to pozmeňujúcim návrhom nevynechali, ale v tomto prípade, je to podľa mňa len nejaký alibizmus.
Bolo tu aj niečo vecné. A je to o tom, že kolega Sulík polemizoval nad celkovo mechanizmom. A povedal by som, že keď už nejaká úvaha, tak to je jediná relevantná, či dotácie ako také majú alebo nemajú zmysel.
A teraz na ozrejmenie toho, prečo tá dotácia. Ako som už hovoril, už bolo avizované dávnejšie z mojej strany, že dotácia nebude. A ten dôvod je jednoduchý. Už na rokovaní vlády prebehla diskusia medzi naším ministerstvom a ministerstvom financií na tému, aký bude prínos tejto dotácie. A podmienečne sme posunuli aj cez rokovanie vlády tento návrh, že je dôležité, aby sme sa dohodli s ministerstvom financií na tom, či to má alebo nemá pozitívny prínos pre rozpočet. A tá dotácia nebude v skutočnosti preto, preto na to v rozpočte nič alokované nie je a ani nebude, pretože nie sme schopní sa ujednotiť s ministerstvom financií práve na tom výpočte toho pozitívneho efektu. Zaoberal sa tým Inštitút pre finančnú politiku, matematici. Z môjho pohľadu je to matematická vec. Keď sa nájde systém, ako dostať do rozpočtu viac peňazí, vždy ho podporím. Čiže z môjho pohľadu išlo o čisto matematickú záležitosť, ktorá, bohužiaľ, sa na úrovni matematikov nedala dorátať do takej podoby, že by to rozpočet podporiť mohol. Z toho dôvodu tá dotácia jednoducho nebude, pretože v rozpočte na to nie sú peniaze. Neviem, koľkokrát to mám ešte opakovať. (Reakcia z pléna.) Mal som len dve možnosti, buď ísť s týmto zákonom ďalej, alebo ho stiahnuť.
Ako hovorím, v tom zákone je veľa iných vecí, ktoré považujeme za dôležité, o ktorých sa tu dnes nerozprávalo. A sú to napríklad veci, ako je možnosť spájania sa oblastných organizácií, hlavne vycibrenie toho, na čo tie oblastné organizácie cestovného ruchu vôbec môžu míňať peniaze. Dodnes ich míňali krížom-krážom na všetko možné. Dokonca tam došlo aj k nehospodárnemu vynakladaniu tých dotačných peňazí, ktoré dostávajú podľa iného zákona, historicky.
Ako som pochopil, s tým zákonom nikto z vás nemá problém, aj keď ho zaviedla naša predchádzajúca vláda. Dokonca pán Zajac sa tu k tomu zákonu hlásil, aký je to výborný zákon. Urobili ste vy za vašej vlády jeho novelu, ktorá tiež niečo precizovala. Čiže pokračujeme v precizovaní toho zákona. Preto je ten zákon a nikto nespochybňuje, že ten zákon ako taký význam má. Tak preto som chcel pokračovať s tým, že deklaratórne jasne poviem, že dotácia nebude, v druhom čítaní vynecháme tento bod a všetko je v poriadku, ale zrazu tu počúvam úplne nejaké fantazmagórie. Všetci ste odignorovali tento jednoduchý a holý fakt a bavíme sa tu o nezmysloch.
Čiže ak bolo niečo na skutočné vecné zamyslenie, tak to bola pripomienka pána Sulíka, či a ako vôbec má nejaký zmysel niečo v budúcnosti dotovať. Chápeme liberálne názory pána Sulíka v tom, že on dotácie ako také vôbec neuznáva. Ja si myslím, že dotácia môže mať zmysel, ak je explicitne matematicky ukázané, že to môže mať pozitívny prínos pre rozpočet. Každé euro v rozpočte zmysel má.
A teraz k tomu ako došlo, lebo všetko to bola matematika a výpočet toho, že v prípade, že by tá dotácia priniesla príchod 60 000 nových turistov vízových? Už som spomenul dôvod, prečo 35 eur je, že toľko stoja víza. Čiže by to bolo z tohto pohľadu neutrálne. A ten počet nocí bol definovaný podľa toho, kedy prekročí vyšší výnos na DPH a na dani a na poplatkoch, ktoré tu zaplatí ten turista, tú dotáciu. Čiže to je jednoduchá matematická úloha. Zrazu sa to tu zvrtlo na úvahy o všetkom možnom, o benzíne do helikoptér. A neviem, čo to tu ešte všetko padalo. To už sa naozaj nedá počúvať, pretože vy už sa to tu snažíte prekričať celé. Však bavme sa vecne.
A faktom je, že nikdy nebolo povedané, že toto je pre nejakú konkrétnu skupinu. V konečnom dôsledku si pomôžem tým stanoviskom Združenia cestovného ruchu, pretože pôvodný zámer Združenia cestovného ruchu a vôbec podnikateľov v cestovnom ruchu bol jednoduchý: „Znížte nám sadzbu DPH na turistické služby.“ To tiež zrovna nie je podľa môjho názoru systémový prístup. Ale snažili sme sa im nejakým spôsobom vyjsť v ústrety. A vymyslela sa nejaká spoločná koncepcia, čoho výsledkom bolo toto: Matematicky nefunguje táto metóda tak, ako sme si to predstavovali, preto je už absolútne zbytočné sa o tom aj ďalej baviť, lebo nebude existovať tento dotačný systém.
A prečo hovorím ešte o tom stanovisku Združenia cestovného ruchu? Vy máte zjavne aj nejakú schizofréniu, ako som to tu detailne počúval. Na jednej strane sa bavíme o tom, že napríklad Rada SACR, ktorá viac-menej zastrešuje reprezentantov podobného združenia, sa vám páči, lebo to sú tí odborníci, čiže treba ich počúvať. Keď teda niečo podporia a vám sa to nepáči, tak ich počúvať netreba. Tak aj v tomto si treba urobiť jasnejší názor.
A čo sa týka toho ataku na to, že teda zákon novelizuje množstvo iných vecí a jedna z nich je, že napríklad napráva aj chybu, keď vznikla v rámci novely, ktorá bola uskutočnená za vašej vlády tohto zákona. Tam pozmeňujúcim návrhom bolo vsadené ustanovenie, ktoré hovorilo o právomoci Rady SACR menovať riaditeľa SACR. Ale to sa dostalo do kolízie so zákonom o výkone vo verejnej službe, pretože ak generálny riaditeľ alebo kandidát na generálneho riaditeľa SACR prejde výberovým konaním, musí byť už menovaný do funkcie. Čiže nemôže medzi tým byť ešte nejaký medzičlánok, ako je Rada SACR, ktorá by toto mohla zmeniť. My len tým naprávame nejakú poruchu v zákone, ktorú ste, pán Zajac, vy do toho zákona vniesli. Takže žiadny iný dôvod na to nie je. A myslím si, že je veľmi racionálny.
A sa tu niektorí pýtali, čo sa tam vlastne deje. Tak ja si myslím, že tam, kde sa niečo deje na tých rokovaniach s tými združeniami a zväzmi cestovného ruchu, asi by bolo najlepšie zájsť a skúsiť možno aj niečo iné vymyslieť, lebo ja si myslím, že podpora cestovného ruchu je určite dôležitá.
A vzhľadom na štruktúru nášho hospodárstva by bolo veľmi zmysluplné, keby sme boli na tom tak ako niektoré okolité krajiny, ako napríklad Rakúsko. Ale niečo treba pre to urobiť. Toto bol jeden z nápadov, ktorý teda matematicky nefunguje, preto nebude, ale určite tu bude treba niečo iné. Ale nič som nepočul, že by ste niečo vymysleli. Mali ste tiež čas niečo vymyslieť v minulosti. Nikto z vás s ničím neprišiel. Čiže toto bol aspoň pokus. Dopadol tak, ako dopadol. Nabudúce k tomu aj ja asi zvolím iný prístup. Ďakujem za slovo, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem opäť za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov.
Návrh na zmenu a doplnenie zákona si vyžiadala aplikačná prax. Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu vytvoril podmienky na rozvoj destinačného manažmentu cestovného ruchu, ktorý na Slovensku výrazne absentoval. S týmto cieľom bolo vytvorených v zmysle citovaného zákona na Slovensku v rokoch 2011 a 2012 celkom 38 organizácií cestovného ruchu, z toho na krajskej úrovni 4 a na oblastnej úrovni 34.
Dôvodom predloženia materiálu je najmä potreba úpravy v oblasti financovania organizácií cestovného ruchu. Túto otázku riešime presnejším určením účelu dotácií tak, ako je to uvedené aj v § 29.
Druhým dôležitým dôvodom predloženia materiálu je oblasť organizačná. Prax pri zakladaní organizácií cestovného ruchu ukazuje, že nám vznikajú aj malé organizácie s veľmi malým rozpočtom, predovšetkým v dôsledku nie dostatočných členských príspevkov podnikateľských subjektov. Preto návrhom vytvárame legislatívne podmienky na ich zlučovanie, a to tak, aby nedochádzalo k prerušovaniu ich činnosti.
K ďalším úpravám dochádza v prípade informačných služieb definovaním turistického informačného centra, spresňujeme kompetencie rady SACR, a to v súlade so súčasne platnou legislatívou, a v neposlednom rade riešime aj niektoré legislatívnotechnické otázky.
Zároveň, čo tu bude určite aj predmetom diskusie, je téma účelovej dotácie, kde sme navrhli dotovať sumou 35 eur tých, ktorí preukážu, že odservisovali turistov viac ako 5 dní na Slovensku, z čoho by bol jasne vypočítateľný benefit na prijatej dani z pridanej hodnoty, ako aj miestnych poplatkoch a poplatkoch za pobyt. Problém je však v tom, že momentálne rozpočtové možnosti sú také, aké sú, čiže tento nástroj nebude asi možné realizovať.
Čo sa týka celého zákona, tento zákon vznikal vo veľmi úzkej spolupráci so združeniami cestovného ruchu a najmä so Zväzom cestovného ruchu Slovenskej republiky, ktorý zastrešuje zhruba 70 % aktérov alebo podnikateľov pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu, ktorí vyjadrili jasnú podporu tomuto zákonu, pretože na tvorbe tohto zákona aj participovali. A myslím si, že tá zákonná logika je taká, ako by aj mala byť, a to, že najviac informácií z aplikačnej praxe, ako aj priameho kontaktu s tými konkrétnymi turistami majú práve tí podnikatelia, ktorí v turistickom ruchu podnikajú. A všetky tie impulzy by mali aj prichádzať zdola. Čiže tento zákon je kompromisom aj medzi ich nápadmi alebo zhlukom ich nápadov, ako aj nápadov ministerstva. Ďakujem za slovo, skončil som.

Veľmi kratučké, len v tom zmysle, že chcem potvrdiť, že sme sa s pánom Beblavým na túto tému bavili. A presne tá moja výhrada je, že nebudem riskovať nepriechodnosť tohto zákona vzhľadom na to, že by to bolo viazané na novelu ústavného zákona. Čiže ak nájdeme mechanizmus, že sa to zmení v ústave, ja nemám absolútne žiadny problém s tým, aby šéfovia nových úradov podliehali tomu istému zákonu ako všetci ostatní a boli kontrolovaní, ako to dnes funguje. Problém je však, že ako mi zagarantujete, že prejde ústavný zákon. Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť v prvom čítaní vládny návrh zákona o Úrade pre regulácii elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vláda pripravila tento návrh zákona v súlade s programovým vyhlásením vlády, a to vytvoriť podmienky pre zlúčenie relevantných regulačných úradov. Cieľom zlúčenia je znížiť počet rozpočtových organizácií tak ako v celej krajine, konkrétne aj v tomto rezorte, ako aj nároky na štátny rozpočet využitím synergických efektov centralizácie prierezových obslužných a servisných činností a súčasne tak vytvoriť podmienky pre ich ďalšiu činnosť.
Návrh zákona upravuje zriadenie a postavenie dvoch nových úradov, a to Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorý vznikne zlúčením Telekomunikačného úradu a Poštového regulačného úradu, a Dopravného úradu, ktorý vznikne zlúčením Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, Leteckého úradu Slovenskej republiky a Štátnej plavebnej správy.
Predmetom úpravy je zároveň novelizácia príslušných platných zákonov upravujúcich pôsobnosť jednotlivých úradov. Ďakujem za slovo, skončil som.

Najprv by som chcel oceniť veľmi vecnú rovinu tejto diskusie k tomuto zákonu, čo teda sa už asi tak dlho nezopakuje.
Čo sa týka tých súkromných prepravcov, my sa nebránime v princípe vstupu súkromných prepravcov, ale je dôležité podľa môjho názoru najprv ustabilizovať grafikon a výkony štátneho prepravcu, mať schopnosť presne vykvantifikovať náklady spojené s jednotlivými traťami, čo tu historicky je problém. A treba toto naozaj vycizelovať a dostať sa k relevantným dátam, k analytike, aby sme mohli ale, a toto je dôležitý moment spomenúť, súťažiť, pokiaľ ide o tie trate. Mňa trošku mrzí na práve vstupe prvého súkromného prepravcu, pán Zajac, že ste im to dali bez súťaže. A to sa mi nezdá úplne korektný spôsob. A na to, ako sú alebo nie sú efektívni, môžu byť dva uhly pohľadu. A keďže vieme, že dotujeme štátneho prepravcu, máme limitované možnosti v rozpočte, tak je veľmi zaujímavý fakt, že štátny prepravca bol dotovaný na úrovni 4,74 mil., zatiaľ čo tento súkromný je dotovaný na úrovni 6,84 mil., čiže oveľa väčšou sumou, ako bol dotovaný štátny prepravca. Takže to je na zamyslenie, či tu náhodou za vášho vedenia nechýbala súťaž na to, aby bola takáto lukratívna trať pridelená niekomu, a ako je to s tou dotáciou, že vlastne dotujeme toho súkromného prepravcu viac, ako sme dotovali štátneho prepravcu. Čiže môže platiť také, samozrejme, za viac peňazí viac muziky. Potom sa nečudujme, že aj tá kvalita je vyššia. Ja by som bol, samozrejme, rád, keby po Slovensku premávali vlaky len takej kvality. Ale keby to bolo všade týmto spôsobom, akým ste to zadali vy, čiže bez súťaže a za vyššiu dotáciu, tak by nám tá množina peňazí, ktorú dnes na dotovanie železničného prepravcu máme, zďaleka nestačila.
Čo sa týka tých zliav, o ktorých som v úvode povedal, že ich vypustíme, vypustíme ich odvšadiaľ odkiaľ to treba vypustiť. A určite keby sme náhodou na niečo zabudli, tak nám to, prosím vás, pripomeňte. Ďakujem za slovo.