Videokanál poslanca

Ďakujem. Závisí to od toho, ako vyjde alebo aký bude výstup štúdie realizovateľnosti, ktorá sa v súčasnosti uskutočňuje, a prečo sa musí takáto štúdia uskutočniť, vyplýva z princípu financovania v rámci európskych fondov. Dnes nie je možné uvažovať nad financovaním žiadneho úseku, pod, pod, kým nie je jasne preukázateľná logika, matematika a analytika k tým jednotlivým úsekom. Čiže až štúdia realizovateľnosti ukáže, ktoré z týchto variant sú prípustné, aby bolo ich možné financovať z európskych fondov. Prečo stále skloňujem európske fondy, opäť to spomeniem, ale myslím, že to všetci veľmi dobre vieme, napätie v rozpočte, ktoré je, a rozsah týchto investičných aktivít neumožňuje financovať v strednodobom horizonte takéto projekty zo štátneho rozpočtu, iné zdroje nemáme, máme, tretia možnosť sú, je forma verejno-súkromného partnerstva, ale aj tam treba byť veľmi opatrný, pretože si musíme byť istí, že v budúcnosti aj na splácanie splátok koncesionárovi bude únosné z pohľadu štátneho rozpočtu.
Vychádzajúc z tohoto v horizonte do konca druhého programového alebo toho ďalšieho programového obdobia, čiže do roku 2020 je jednoznačne dominantným zdrojom financovanie z fondov Európskej únie, a preto musíme veľmi dôsledne napĺňať kritériá, ktoré na takéto financovanie Európska únia požaduje.
V minulosti došlo veľakrát k zahájeniu projektov, ktoré nemali takúto analytiku, čiže nebolo možné ju preukázať v rámci všetkých štúdií, ktoré sú k tomu potrebné, oprávnenosť financovať takéto projekty z európskych fondov, a často sa aj stávalo, že schvaľovacie procesy dopadli tak, ako dopadli v rámci Európskej komisie. Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, predpokladaný termín ukončenia spomínanej výstavby rýchlostnej cesty v rámci projektu R2 Pstruša - Kriváň, ktorý sa začal stavať v novembri tohto roku, je december 2015. Dovoľte mi pripomenúť, že okrem vodičov tranzitnej dopravy tento úsek výrazným spôsobom zlepší kvalitu života aj obyvateľom Detvy, keďže ide o diaľničný obchvat tohto okresného mesta. Po jeho dokončení tak výrazne ubudne tranzitnej dopravy z centra mesta. Na tento 10,5-kilometrový dlhý úsek priamo nadväzuje smerom na Zvolen ďalší projekt financovaný z Operačného programu Doprava na roky 2007 až 2013, a to úsek R2 Zvolen-východ - Pstruša v celkovej dĺžke 8 km. Pri tomto projekte ešte nie je ukončený proces verejného obstarávania, ale je stále predpoklad, že obstarávanie bude ukončené ešte v tomto roku a následne sa aj začne výstavba. Táto stavba by mala byť ukončená taktiež najneskôr do konca obdobia oprávnenosti pre súčasné programové obdobie, to znamená do 31. 12. 2015.
Rovnaká situácia ako pri tomto projekte je aj v prípade tretieho projektu výstavby rýchlostnej cesty R2 financovaného z fondov Európskej únie, úseku Ruskovce - Pravotice, čo je v skutočnosti najmä obchvat Bánoviec nad Bebravou, v celkovej dĺžke 10,75 km.
Štvrtým projektom spolu financovaným z Operačného programu Doprava na programové obdobie 2007 až 2013 je projekt výstavby juhozápadného obchvatu mesta Žiar nad Hronom v celkovej dĺžke 6,6 km, ktorý je vo výstavbe od novembra 2012. Táto stavba by mala byť taktiež ukončená v tomto programovom období, a to konkrétne do novembra roku 2014.
Celkovo tak bude v súčasnom programovom období vybudovaných s podporou z fondov Európskej únie takmer 36 km rýchlostnej cesty R2, pričom na tieto 4 projekty, ktoré som spomínal, budú poskytnuté nenávratné finančné príspevky z tohto operačného programu v celkovom objeme takmer 406 mil. eur. V rámci tohto programového obdobia je naplánované aj financovanie na ďalšie dôležité úseky, a to najmä diaľnice: D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, Lietavská Lúčka - Višňové, Dubná Skala, Hubová - Ivachnová v celkovej dĺžke takmer 40 km, z čoho približne 120 mil. eur bude vyčlenených ešte z tohto programového obdobia. Dovoľte mi pripomenúť, že diaľnica D1 je našou absolútnou prioritou, keďže má tvoriť spojnicu medzi dvomi najväčšími slovenskými mestami, dobre známou Bratislavou a Košicami, s plánovaným pokračovaním ďalej na východ až po ukrajinskú hranicu.
Taktiež vyvíjame aktivitu aj v rámci diaľničného koridoru D3, ktorý po svojom dobudovaní spojí región Kysúc s významnými priemyselnými centrami v Poľsku a v Českej republike. Preto je tento koridor hneď po D1 najvyššou prioritou súčasnej vlády. Diaľnica D3 má tiež mimoriadny význam nielen pre región Kysúc, ale pre celé severozápadné Slovensko. Spojením tohto regiónu s perspektívnymi regiónmi južného Poľska a regiónu Ostravy sa celá táto oblasť zatraktívni pre investorov a tým podporí tvorbu nových pracovných miest. Z medzinárodného hľadiska táto cesta výrazne prispeje k diaľničnému prepojeniu krajín strednej Európy v severojužnom smere od Baltského mora až po Stredomorie. V rámci súčasného programovacieho obdobia budú v tomto koridore implementované projekty v úseku Svrčinovec - Skalité a Žilina - Strážov, Žilina - Brodno v celkovej dĺžke viac ako 16 km. Predpokladaná alokácia pre súčasné programové obdobie na oba tieto projekty je vo výške takmer 170 mil. eur. Úsek medzi Svrčinovcom a Skalitým bude prvým slovenským diaľničným projektom, ktorý sa bude stavať počas dvoch eurofondových programových období, ide o jeden z úsekov, ktorého financovanie počíta s modelom tzv. fázovania, keď sa počas, keď sa časť stavby platí z aktuálneho programového obdobia a druhá časť z nasledujúceho programového obdobia.
Čiže prioritou diaľničnej výstavby na Slovensku stále zostáva dobudovanie D1 z Bratislavy cez Žilinu a sever Slovenska do Prešova, Košíc a následne ďalej na východ smerom na ukrajinskú hranicu. Nemalá pozornosť, ako som už spomínal, sa venuje aj ostatným ťahom nadradenej cestnej infraštruktúry, medzi ktoré patrí aj rýchlostná cesta R2. V budúcnosti bude predstavovať spojnicu Trenčína cez región hornej Nitry, Zvolen a juh Slovenska s mestami ako Lučenec, Rimavská Sobota či Rožňava a nakoniec aj Košicami. Je predpoklad, že už spomínané dnes rozostavané či súťažené úseky financované prostredníctvom súčasného programového obdobia Operačného programu Doprava výrazne pomôžu menej rozvinutým regiónom južného Slovenska. Okrem toho, že sa výrazne skráti doba prepravy z východu na západ krajiny tzv. južnou vetvou, zvýši sa kvalita života obyvateľov miestnych obcí a miest, ktorých centrá sú dnes zaťažené tranzitnou dopravou, a o tomto si myslím, že nie je žiadna pochybnosť.
Kvalitné diaľnice a rýchlostné cesty sú jedným zo zásadných faktorov, ktoré môže do regiónov priniesť nových investorov či turistov a s tým súvisiace nové pracovné miesta pre lokálne obyvateľstvo.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Pán Zajac, som nesmierne rád, že ste položili túto otázku. A presne som ju aj čakal. A naozaj vám ju veľmi dopodrobna vysvetlím. Tak viete, koho je toto vina? Tak to je presne vaša vina, prečo je ten nárast. Totižto, dňa 27. 8. 2011 podpísala Národná diaľničná spoločnosť, čiže za vašej vlády, dodatok k zmluve s poskytovateľom systému elektronického mýta, ktorým je SkyToll, o odložení platieb ročnej ceny služby vo výške 40 miliónov eur. Stíhate vnímať zatiaľ, čo hovorím? Pýtam sa, aby ste si to zapamätali, lebo stále sa k tomu vraciame. A stále dokola zavádzate. A vy klamete, pretože nešlo o zníženie splátok, ale o odloženie platieb ročnej ceny za službu vo výške 40 miliónov eur. Keď už si tak čítate aj rozpočty, mohli ste si pozrieť aj účtovnú závierku NDS-ky za rok 2012. Je tam podrobne popísaná táto transakcia.
A poďme ďalej. Zmluvné strany sa dohodli na posune splatnosti časti základnej ročnej ceny služby za roky 2012 a 2013 vo výške 40 miliónov eur každoročne na roky 2014 a 2015. Čiže posunuli ste tie splátky len o dva roky. Posun splatnosti sa vykonal tak, že SkyToll v mesačných faktúrach vo výške 3,3 mil. eur uvedie 760-dňovú splatnosť. Zároveň sa dohodli, a toto je zaujímavé, zmluvné strany, že za to NDS zaplatí SkyTollu primerané náklady vo výške 3,5 %, čiže posun, a to nie zadarmo, za úrok. Čiže, inými slovami, SkyToll ako keby zaúveroval NDS-ku v tomto období. Čiže toto bola tá svetová transakcia.
Základom pre výpočet nákladov bude použitá aktuálna kumulatívna výška časti základnej ročnej ceny služby v príslušnom mesiaci, z čoho sa bude vypočítavať úrok. Takže, vašich 18 miliónov, keď si pozriete aj rozpočet NDS-ky na roky 2014, 2015 a 2016, tak v roku 2016 vidíte, že tá suma klesá na 61 miliónov. Keby neboli posunuté tie splátky, tak už aj v budúcom roku, keďže prevádzkové náklady sa výrazne znížili, dokonca skoro o 60 miliónov sa znížili, by tá suma bola na úrovni 60 miliónov, nie 98 miliónov. A ten rozdiel je presne tých 40 miliónov, ktoré sa posunuli.
Takže dúfam, že som vám dostatočne jasne odpovedal a už si to, prosím vás, raz zapamätajte, je to všade, aj v literatúre, teda v rozpočte aj v účtovných závierkach, že išlo o posun splátok, ktoré ste vy vyriešili a tých 18 miliónov je len kumulatívny rozdiel, ale v skutočnosti sa jedná o to, že pribudla splátka 40 miliónov, ktorá v roku 2013 nebola, ale v roku 2014 je, lebo ste ju tam odsunuli. Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, komplexný balík opatrení, ktorého súčasťou je aj zavedenie spoplatnenia ciest II. a III. triedy nulovou sadzbou, je výsledkom takmer ročných intenzívnych rokovaní medzi ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, samosprávnymi krajmi, Národnou diaľničnou spoločnosťou a dopravcami.
Monitorovanie pohybu kamiónov na cestách II. a III. triedy je spojené s investičnými nákladmi vo výške 2,6 mil. eur, ročné prevádzkové náklady sú vo výške 0,35 mil. eur a transakčné náklady pri predpokladanom ročnom objeme transakcií, ktorých výška je variabilná, bude závisieť od skutočnej intenzity dopravy, sa odhaduje od 0,5 mil. do 0, 85 mil. eur. Je potrebné však upozorniť na fakt, že náklady na monitoring ciest II. a III. triedy sú len zlomkom nákladov potrebných na údržbu, opravy, rekonštrukcie ciest II. a III. triedy zničených od nákladných vozidiel, pretože tieto nie sú konštrukčne navrhnuté na takúto záťaž.
Tiež treba pripomenúť, že na úrovni len vyšších územných celkov sa míňa zhruba 150 miliónov eur ročne na cesty, ktoré majú v správe. Zároveň sa týmto vytvára príprava na eventuálne spoplatnenie úsekov ciest II. a III. triedy nenulovou sadzbou, samozrejme, podľa výberu a selekcie vyšších územných celkov s predpokladom a iba v prípade, že by mali záujem aj o výnos z tohto spoplatnenia.
Náklady súvisiace so zavedením inštitútu objektívnej zodpovednosti sú tvorené investičnými nákladmi vo výške 1 mil. eur a ročnými prevádzkovými nákladmi tiež vo výške 1 mil. eur. Zavedenie objektívnej zodpovednosti bude mať pozitívny finančný dopad na príjmy Národnej diaľničnej spoločnosti v odhadovanej kumulatívnej výške 8 miliónov eur za obdobie trvania zmluvy. Okrem zvýšenia príjmov bude mať aj pozitívny efekt na dodržiavanie dopravných predpisov, a tým aj na zvyšovanie bezpečnosti na cestách. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, návrh zákona zavádza elektronizáciu predaja diaľničných známok, a teda elektronickú podobu diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest motorovými vozidlami do 3,5 tony.
Cieľom návrhu zákona je nahradenie papierovej nálepky alebo plastovej nálepky jej elektronickou podobou, preto je vhodnejšie nahradiť zaužívaný pojem diaľničná nálepka pojmom diaľničná známka.
Návrh zákona nahrádza v súčasnosti platné znenie § 6 cestného zákona. Systém nálepiek, ktorý na Slovensku funguje od roku 1996 a pri zohľadnení stúpajúceho počtu vozidiel a súčasných požiadaviek sa javí z dlhodobého hľadiska ako neudržateľný a prekonaný. V súčasnom systéme existuje niekoľko problémov, ako je napríklad povinnosť umiestnenia nálepky na prednom skle, ale čo je rozhodujúcejšie, vysoké náklady spojené s výrobou a distribúciou, ako aj rovnako falšovanie, prípadne krádeže nálepiek. Navrhovaný elektronický systém predaja diaľničných známok zabezpečí užívateľom spoplatnených úsekov komfortnejší a širší spôsob nákupu diaľničnej známky, zároveň nebude dochádzať ich obmedzovaniu z dôvodu vizuálnej kontroly, rovnako ako spomaľovanie dopravy pri kontrolách. Rovnako návrh zákona ráta so zefektívnením kontroly, ako aj so zavedením objektívnej zodpovednosti. Ďakujem za slovo, skončil som.

Zareagujem krátko len na tú nájomnú zmluvu. Pán Brocka, som zvedavý, ako vyvodíte dôsledky, pretože tú zmluvu zabetónoval váš nominant pán Belinský v roku 2012 v SACR-i na tú sumu 285 777 eur. Čiže veľmi som zvedavý na to, aké dôsledky vyvodíte vy. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 26. septembra a prijala ho uznesením č. 570/2013. Návrh na zmenu a doplnenie zákona si vyžiadala aplikačná prax. Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov vytvoril podmienky na rozvoj destinačného manažmentu cestovného ruchu, ktorý na Slovensku výrazne absentoval. S týmto cieľom bolo v zmysle citovaného zákona na Slovensku v rokoch 2011 a 2012 vytvorených celkom 38 organizácií cestovného ruchu. Z toho na krajskej úrovni štyri a na oblastnej úrovni tridsaťštyri. Dôvodom predloženia materiálu je najmä potreba úpravy v oblasti financovania organizácií cestovného ruchu. Túto otázku riešime presnejším určením účelu dotácií, tak ako je to uvedené v § 29.
Druhým dôležitým dôvodom predloženia materiálu je oblasť organizačná. Prax pri zakladaní organizácií cestovného ruchu ukazuje, že nám vznikajú aj malé organizácie s nízkym rozpočtom predovšetkým v dôsledku nie dostatočných členských príspevkov podnikateľských subjektov. Návrhom preto vytvárame legislatívne podmienky pre možnosť ich spájania zlučovaním, aby nedochádzalo k prerušovaniu ich činnosti. K ďalším úpravám dochádza v prípade informačných služieb definovaním turistického informačného centra. Spresňujeme kompetencie Rady SACR, a to v súlade so súčasne platnou legislatívou, a v neposlednom rade riešime aj niektoré legislatívno-technické otázky.
Ďakujem za slovo. Skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, predkladám do Národnej rady Slovenskej republiky na druhé čítanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Dôvodom predloženia návrhu je transpozícia smernice Komisie 2013/9/EÚ z 11. marca 2013, ktorou sa mení a dopĺňa príloha 3 k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES o interoperabilite systému železníc v spoločenstve. Transpozičná lehota je určená do 1. januára 2014. Transpozíciou smernice Komisie 2013/9/EÚ sa dopĺňajú subsystémy železničného systému o nový základný parameter: prístupnosť osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou.
Návrhom zákona sa súčasne upravujú a precizujú ustanovenia, ktorých zmena vyplynula z aplikačnej praxe zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov. V článku II sa navrhuje zmena zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach v znení zákona č. 260/2007 Z. z. a zákona č. 540/2008 Z. z., týkajúca sa predkladania rozvojových programov verejných prác.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, so zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor prerokoval vládny návrh zákona dňa 12. novembra 2013 a odporučil ho schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Návrh zákona zrušuje a zároveň nahrádza v súčasnosti platný zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Hlavnými cieľmi návrhu zákona sú: zvýšenie ochrany ciest II. a III. triedy pred deštrukčnými účinkami ťažkej nákladnej dopravy, a to zavedením plošného zákazu jazdy na cestách III. triedy, zavedenie možnosti spoplatnenia ciest II. a III. triedy, zvýšenie sankcií za porušenie zákazu vjazdu nákladného vozidla na cestu II. alebo III. triedy. Ďalej zavedenie objektívnej zodpovednosti na úseku mýta, čím sa má docieliť efektívnejšie, rýchlejšie a hospodárnejšie konanie o protiprávnom skutku, ako aj zvýšenie pokút. Ďalej ustanovenie rámca pre poskytovanie európskej služby elektronického výberu mýta na území Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím Komisie 2009/750/ES o definícii európskej služby elektronického výberu mýta a jej technických prvkov, ktorým sa ustanovujú podmienky pre zaručenie interoperability mýtnych systémov, čím zároveň dôjde aj k vykonaniu tohto rozhodnutia.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky uviesť v druhom čítaní na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vláda Slovenskej republiky pripravila návrh zákona v súlade s programovým vyhlásením vlády, a to vytvoriť podmienky pre zlúčenie relevantných regulačných úradov. Cieľom zlúčenia je znížiť počet rozpočtových organizácií v rezorte, ako aj nároky na štátny rozpočet využitím synergických efektov centralizácie prierezových, obslužných a servisných činností a súčasne tak vytvoriť podmienky pre ich ďalšiu činnosť.
Návrh zákona upravuje zriadenie a postavenie dvoch nových úradov: Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorý vznikne zlúčením Telekomunikačného úradu a Poštového regulačného úradu, a Dopravného úradu, ktorý vznikne zlúčením Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, Leteckého úradu Slovenskej republiky a Štátnej plavebnej správy. Predmetom úpravy je zároveň novelizácia príslušných platných zákonov upravujúcich pôsobnosť jednotlivých úradov. Návrh zákona obsahuje ustanovenia na zamedzenie konfliktu záujmov pri výkone funkcií predsedov a podpredsedov zriaďovaných úradov. V prípade prijatia predložených pozmeňujúcich návrhov bude predseda a podpredseda Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb podliehať právomoci výboru pre nezlučiteľnosť funkcií vo veci konaní na ochranu verejného záujmu a zamedzenie rozporu záujmov.
Ďakujem za slovo, skončil som.