Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, uvedomujem si problém, ktorý dlhodobo zaťažuje nielen obyvateľov Turca, ale aj všetkých motoristov. Cesta vedúca z Martina do Turčianskych Teplíc, ktorá bola vybudovaná pred viac ako 50 rokmi, je už niekoľko rokov naozaj vo veľmi zlom stave, na cementobetónovom kryte vozovky sa vyskytujú poruchy a dochádza k lámaniu časti betónových dosiek, čo sú v princípe panely historicky, čo má vplyv aj na bezpečnosť účastníkov cestnej premávky. Vzhľadom na obmedzené zdroje v štátnom rozpočte Slovenská správa ciest lokálne opravila úseky s najväčším porušením panelov, rozsiahla a komplexná rekonštrukcia cesty je však pripravovaná zo zdrojov Európskej únie.
Dňa 6. 3. 2014 bolo vo Vestníku verejného obstarávania zverejnené oznámenie o vyhlásení obstarávania na predmet zákazky rekonštrukcia cesty I/65 Turčianske Teplice – Príbovce v úseku kilometer 113,5 až kilometer 129, vypracovanie dokumentácie pre stavebný zámer, dokumentácie pre stavebné povolenie, dokumentácie na ponuku, autorský dozor a vytyčovacie práce, pričom lehota na predkladanie ponúk je stanovená na 22. 4. 2014. Rekonštruovať sa bude takmer 16 kilometrov cesty od miestnej časti Turčianskych Teplíc Diviaky až po križovatku do Príboviec. Výsledný návrh spôsobu rekonštrukcie tejto cesty bude navrhnutý projektantom na základe diagnostiky, teda posúdenia skutočného stavebnotechnického stavu vozovky a po vyhodnotení podrobného inžinierskogeologického a hydrogeologického prieskumu. Súčasťou tejto stavby je aj rekonštrukcia piatich mostných objektov. A cesta tak konečne získa parametre štandardnej modernej cesty I. triedy.
Po spracovaní projektovej dokumentácie, ktorej dodanie predpokladáme na jeseň roku 2014, bude vyhlásené verejné obstarávanie na realizáciu konkrétnych stavebných prác. A tieto by mohli začať v prvom kvartáli v roku 2015, kľúčom je zabezpečenie financovania zo zdrojov Európskej únie, kde sa nám našťastie podarilo vynegeciovať aj alokáciu na rekonštrukcie ciest I. triedy.
Na rekonštrukciu a modernizáciu ciest I. triedy sa vynakladajú nemalé finančné prostriedky. A je jednoznačne v záujme ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja zosúladiť racionálne riešenia, ale, samozrejme, s finančnými možnosťami štátu s dôraznom na potreby rozvoja jednotlivých regiónov. Verím, že plánované investície v Žilinskom samosprávnom kraji prispejú k zvýšeniu bezpečnosti a plynulosti dopravy na cestnej sieti a k zlepšeniu dopravnej obsluhy celého vášho regiónu.
Dovoľte mi spomenúť aj zazmluvnenie eurofondových peňazí, ktoré sú kľúčovým zdrojom financovania všetkých infraštruktúrnych projektov na Slovensku v súčasnosti. Vďaka veľkému úsiliu a vysokému nasadeniu pracovníkov ministerstva sa dnes môžeme pochváliť už stopercentným zazmluvnením operačného programu Doprava, čiže súčasného programového obdobia, aj napriek tomu, že necelé dva roky pred koncom prelomového obdobia sme zdedili zazmluvnenosť na kritickej úrovni, iba 54 %. To znamená aj to okrem iného, že máme stopercentnú zazmluvnenosť. Podarilo sa nám obhájiť viacero veľkých projektov v Bruseli. Čiže dnes môžeme vyhlásiť, že v súčasnosti rozostavané diaľničné úseky aj budú preplatené z európskych fondov, pretože v minulosti tá príprava bola zanedbaná a nikde nebola istota, že aj projekty, ktoré sa už realizovali, budú schválené Komisiou, ergo na záver a na konci dňa aj preplatené. Ďakujem za slovo, skončil som.

D4 aj 7. V rámci toho sa to bude riešiť tiež.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, Národná diaľničná spoločnosť, v kompetencii ktorej je príprava a prevádzka diaľnice D1, zabezpečila vypracovanie projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie na stavbu diaľnice D1 Bratislava – Trnava, rozšírenie na šesťpruh plus kolektory. Na predmetnú stavbu bolo dňa 26. 3. 2013 vydané územné rozhodnutie, ktorého predmetom je aj mimoúrovňová križovatka Senec na diaľnici D1 s cestou II. triedy II/503 Senec – Viničné. Predmetná križovatka je z hľadiska dopravného zaťaženia na konci svojej životnosti, čo máte určite pravdu, preto bola navrhnutá rekonštrukcia križovatky, ktorá spočíva v prebudovaní pôvodnej mimoúrovňovej križovatky osmičkového tvaru na kompletnú štvorlístkovú križovatku vrátane kolektorov budovaných v rámci rekonštrukcie križovatky, čím budú vylúčené všetky ľavé odbočenia a odstránené dnešné kolízne body na križovatke. Po vydaní územného rozhodnutia bola stavba diaľnice D1 Bratislava – Trnava, rozšírenie na šesťpruh plus kolektory, rozdelená pre ďalšiu prípravu na samostatné prevádzkovateľné úseky. Jednou z prvých etáp je úsek D1 Bratislava – Senec, ktorého súčasťou je aj mimoúrovňová križovatka Senec. V súčasnosti prebieha verejné obstarávanie na výber spracovateľa, oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, dokumentácia na stavebné povolenie, dokumentácia na ponuky a výkon autorského dozoru na stavbu D1 Bratislava – Senec, rozšírenie na šesťpruh, termín predkladania ponúk uchádzačov je do 26. 3. 2014. Po vypracovaní dokumentácií a vydaní právoplatného stavebného povolenia budú vyhlásené verejné obstarávania na výber zhotoviteľa stavebných prác, začatie výstavby D1 Bratislava – Senec, rozšírenie na šesťpruh, sa predpokladá v závislosti od postupu prípravy a, samozrejme, hlavne priebehu verejného obstarávania na prelome rokov 2015 a 2016.
V tomto roku je naplánované začatie realizácie stavby D1 Bratislava – Senec, križovatka Senec, nultá etapa, na ktorú Národná diaľničná spoločnosť zabezpečila už v roku 2013 vypracovanie dokumentácie na stavebné povolenie v podrobnostiach dokumentácií na realizáciu stavby. V rámci stavby D1 Bratislava – Senec, križovatka Senec, nultá etapa sa predpokladá vybudovanie časti pravostranného kolektora v smere Bratislava – Senec napojením na jestvujúcu križovatkovú vetvu diaľnice D1 s cestou II/503 s dočasným odpojením z diaľnice D1. Šírkové usporiadanie kolektorového pásu je navrhnuté v kategórii C 9,5/80 ako dvojpruhová jednosmerná komunikácia. Uvedená stavba bude realizovaná ako nultá etapa rekonštrukcie križovatky Senec, ktorú som pomenoval predtým, za účelom odľahčenia kritickej dopravnej situácie v jestvujúcej križovatke Senec v smere Bratislava – Senec.
Pre zlepšenie dopravnej situácie na úseku diaľnice D1 Bratislava – Trnava pripravuje ďalej Národná diaľničná spoločnosť v rámci stavby diaľnice D1 Senec – Blatné, križovatka Blatné aj prestavbu mimoúrovňovej križovatky Blatné na diaľnici D1 s cestou I/61. Táto križovatka bude navrhnutá ako plnohodnotná diaľničná križovatka s pripojením všetkých smerov. Bude upravená aj cesta I. triedy I/61 a zrekonštruovaný most nad diaľnicou D1. Diaľnica D1 bude v predmetnom úseku rozšírená na plnohodnotný šesťpruh. A zrealizuje sa tam aj prekládka dotknutých inžinierskych sieti. V súčasnosti Národná diaľničná spoločnosť zabezpečuje pre uvedenú stavbu vypracovanie dokumentácie na stavebné povolenie, dokumentácie na ponuku, výkon autorského dozoru, inžiniersku činnosť a majetkovoprávne vysporiadanie. Po zabezpečení právoplatného stavebného povolenia na túto stavbu bude vyhlásené verejné obstarávanie na výber zhotoviteľa, začatie výstavby sa predpokladá v závislosti opäť od verejného obstarávania v budúcom roku. Lehota výstavby predmetnej križovatky bude dvanásť mesiacov.
Vážený pán poslanec, vymenoval som vám súbor opatrení, ktorý podľa nášho názoru vyrieši túto situáciu. Treba však povedať, že problémy, na ktoré sa pýtate spôsobuje najmä nedostatočná kapacita cesty II. triedy II/503, ktorej správu má na starosti Bratislavský samosprávny kraj. Preto by som vám odporúčal a požiadal vás, aby ste sa spýtali aj ako Bratislavský samosprávny kraj pod vedením vášho kolegu Pavla Freša, ktorého kandidatúru ste podporili, chce túto situáciu vyriešiť. Ďakujem za slovo, skončil som.

Bohužiaľ, to rozhodnutie alebo usmernenie zo strany Úradu pre verejné obstarávanie ešte neprišlo, úrad to ešte nevyhodnotil, a to z jednoduchého dôvodu, pretože momentálne prebieha proces doručovania rozsudku Najvyššieho súdu, ktorý rozhodol o tom, že teda kartel bol. A keďže je v tom zapojených viac firiem, šesť firiem, to doručovanie je pomerne komplikované. A až doručením posledného z nich alebo naplnením fikcie doručenia posledného z nich bude vyznačená právoplatnosť toho rozsudku. A Úrad pre verejné obstarávanie podľa mojich informácií môže rozhodnúť až potom, keď ten rozsudok bude naozaj právoplatný. A od tej právoplatnosti sa spustí celý mechanizmus, ako som ho pomenoval. Čiže my čakáme, resp. konkrétne obstarávateľ, čiže Národná diaľničná spoločnosť čaká na usmernenie, aby mohla finálnym spôsobom vyhodnotiť všetky prebiehajúce tendre, v ktorých sú firmy postihnuté týmto kartelom alebo ktoré sa zúčastnili na tom karteli z roku 2005. Čiže nie je pravda, že by sme to mali, nemôžeme to mať, keďže ešte nie je rozsudok definitívne právoplatný. Ďakujem.

Veľmi rád by som na túto otázku odpovedal a vyviedol... (Reakcie z pléna.) A, už je tu, dobre, nebol prítomný v sále. Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, dovoľte mi opraviť vás. Veľmi a zásadne sa mýlite, ak tvrdíte, že po nástupe našej vlády sa akýmkoľvek spôsobom spomalila výstavba. Opak je pravdou, čoho dôkazom je napríklad o polovicu viac rozostavaných diaľničných kilometrov za rovnaké obdobie, aké mala k dispozícii predchádzajúca vláda. Okrem iného sme oveľa efektívnejší v príprave nových diaľničných úsekov.
Dovoľte mi spomenúť aj zazmluvnenie eurofondových peňazí, ktoré sú kľúčovým zdrojom financovania diaľničnej výstavby v súčasnosti. Zazmluvnenie sme zdedili po predchádzajúcej vláde na úrovni 54 %, čo necelé dva roky pred skončením 7-ročného programového obdobia eurofondov vôbec neznamenalo optimistické vyhliadky, napriek tomu sa vďaka veľkému úsiliu a vysokému nasadeniu pracovníkov ministerstva už dnes môžeme pochváliť 100-percentným zazmluvnením operačného programu, čo znamená, že sme minimalizovali riziko prepadnutia európskych peňazí.
V krátkosti si dovolím zhrnúť aj stav verejného obstarávania, na ktoré sa pýtate, a zároveň aj iných. Po predošlom vedení sme prebrali tri neukončené diaľničné tendre, podarilo sa nám dva z nich vyhodnotiť a podpísať zmluvu o dielo s vybraným zhotoviteľom. Zároveň sme spustili 7 nových, z čoho 5 je už úspešne vyhodnotených, kde boli tiež podpísané zmluvy o dielo. A v súčasnosti sa na týchto úsekoch už projektuje realizačná dokumentácia a plánuje sa výstavba. Z toho jednoznačne vyplýva, že od roku 2012 sa vďaka týmto tendrom urýchlila výstavba diaľnic a rýchlostných ciest.
Každý proces verejného obstarávania má však aj svoje riziká, čo je aj prípad vami zmieňovaného úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná skala, kde v súčasnosti ešte stále prebieha verejné obstarávanie na výber zhotoviteľa stavby, ktoré začalo ešte za predchádzajúcej vlády v januári roku 2011.
Ja som osobne dúfal, že sa nám podarí už dávno tento tender uzavrieť, bohužiaľ, verejné obstarávanie začali brzdiť revízne postupy podaním žiadosti o nápravu a následne námietky zo strany neúspešných uchádzačov.
Na základe rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie v námietkových konaniach bolo nutné, aby komisia verejného obstarávateľa opätovne vyhodnotila predložené ponuky v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Po poslednom vyhodnotení však neúspešný uchádzač opätovne podal námietku na úrad, ktorú však úrad zamietol. Uchádzač preto využil ďalšie možnosti revíznych postupov a dňa 10. 2. 2014 podal odvolanie na Radu ÚVO, ktorá má rozhodnúť do 45 dní.
Pri tomto tendri je však ešte potrebné spomenúť, že okrem vyhodnocovania predložených ponúk čakáme najmä na usmernenie zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, ako ďalej postupovať pri vyhodnocovaní vzhľadom na to, že medzi uchádzačmi sa nachádzajú aj uchádzači dotknutí tzv. kartelom.
Na vašu otázku, prečo sa tento úsek ešte nestavia, je odpoveď pomerne jednoduchá, jediným dôvodom, prečo ešte nie sú podpísané zmluvy so zhotoviteľmi a v lokalite nevidno stavebné stroje, je kartelová dohoda šiestich stavebných firiem ešte z roku 2005, teda z čias druhej Dzurindovej vlády. To, že ešte stále nie je ukončené verejné obstarávanie, neteší ani nás, ani stavbárov, ani predovšetkým vodičov, ktorí si každý deň „užívajú" v negatívnom zmysle zápchy na trase Žilina a Martin, na známej trase pod Strečnom, verím však, že tento zdĺhavý proces verejného obstarávania bude čoskoro definitívne ukončení a že s výstavbou začneme v priebehu niekoľkých týždňov.
Dovoľte mi pripomenúť, že v okolí Žiliny už dnes prebieha výstavba dôležitého a takisto identicky dôležitého úseku, zároveň konštrukčne veľmi komplikovaného, a to úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, čiže úseku, ktorý predchádza spomínanému úseku.
Pred podpisom zmluvy je taktiež úsek D3 Žilina-Strážov – Žilina-Brodno, ktorý odkláňa D1 smerom na sever až po poľskú hranicu, a v najbližších dvoch rokoch rozbehneme výstavbu všetkých zvyšných úsekov diaľnice D3, ktoré spoja Žilinu s poľskou hranicou a s priemyselným regiónom Sliezska na česko-poľskom pomedzí. Ďakujem za slovo, skončil som.

Nedá mi nezareagovať na pána Zajaca, lebo to už je naozaj veľmi ďaleko, kam vy ste to dotiahli. Toto hodnotím ako jedno najprimitívnejšie vystúpenie, aké ste zatiaľ mali, ale už si na to zvykám, že to je už u vás úplne obvyklá vec. Ani sa nečudujem, že vás ani vo vlastnom kraji nevolili. Proste to, vy, toto musia mať všetci tento názor, vy už ste sa podľa mňa zbláznili. Navyše je mi úplne jasné, že vy ani nepoznáte kompetenčný zákon. Kto má predkladať túto legislatívu, keď nie ja podľa kompetenčného zákona? Toto nespadá pod ministerstvo hospodárstva. A navyše je to naozaj technická údržba. Čiže vy naozaj sa snažíte využiť každú šancu, ako očierňovať túto vládu. A toto vystúpenie a si to aj prehrajte, fakt je to veľmi už úbohé, akým spôsobom vy vystupujete.
Asi toľko. Vďaka.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Predkladaným vládnym návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/35/EU z 21. novembra 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/106/ES o minimálnej úrovni prípravy námorníkov a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/38/EU z 12. augusta 2013, ktorou sa mení smernica 2009/16/ES o štátnej prístavnej kontrole.
Vládnym návrhom zákona sa menia a dopĺňajú aj ďalšie ustanovenia, ktorých zmenu si vyžiadala aplikačná prax.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, všetci sme si vedomí toho, že Slovensko je významnou tranzitnou krajinou pre cestnú dopravu v severojužnom smere, avšak súčasná cestná sieť svojimi technickými parametrami nepostačuje kapacitne a už určite nie bezpečnostne. Prepojením na poľské trhy diaľnica D3 pomôže zlepšiť konkurencieschopnosť Slovenskej republiky a zvýši sa aj bezpečnosť cestnej premávky v celom regióne Kysúc. Dopravné nehody totiž často priamo súvisia s kapacitnou nedostatočnosťou v súčasnej dopravnej infraštruktúre tohto regiónu.
Cieľom vybudovania D3 je poskytovať spoľahlivé a rýchle cestné spojenie s narastajúcim množstvom regionálnej a medzinárodnej dopravy a vybudovania modernej vysokokapacitnej diaľnice pre bezpečné a plynulé vedenie tranzitnej automobilovej dopravy v riešenom území.
Existujúce cesty I. triedy v koridore nespĺňajú kapacitu a funkcie na efektívne zvládnutie zvyšujúcej sa premávky, čo spôsobuje časové straty. A táto situácia je, bohužiaľ, príčinou aj vyššej nehodovosti.
Jednotlivé sídla na trase majú vysoký potenciál ďalšieho rozvoja, najmä v okolí priemyselných centier, a vybudovanie D3 povedie aj k zvýšeniu zamestnanosti. Veľký význam pre ďalší rozvoj ekonomickej aktivity tejto oblasti bude mať hlavne znovuoživenie alebo ďalší rozvoj priemyslu. Pre ďalší rozvoj sú plánované územia prakticky vo všetkých sídlach na trase celej diaľnice D3.
Cesty I. triedy sú v danej oblasti preťažené, čo má za následok nielen nekomfort cestujúcich, ale má to veľký negatívny dopad na všetky dotknuté obce, kde možno považovať užívané cesty za už vyčerpané.
Diaľnica D3 je pokračovaním významného diaľničného spojenia medzi hlavným mestom Bratislava, regionálnym centrom Žilina a severozápadnou oblasťou Kysúc s následným pripojením na existujúcu infraštruktúru v Poľskej republike, ktorou je cesta S69. Svojou polohou vytvára základný predpoklad pre vytvorenie severojužného dopravného prepojenia, ktoré je súčasťou viacerých dôležitých európskych koridorov. Patrí do paneurópskeho multimodálneho dopravného koridoru č. VI, ktorý umožňuje kvalitné a rýchle prepojenie medzi severnou a južnou Európou... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou pre uplynutie času vyhradeného na hodinu otázok.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, ministerstvo vystupuje ako verejný obstarávateľ zatiaľ jedinej koncesie na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu vybraných úsekov cestnej infraštruktúry v rámci územia Slovenskej republiky. Ide o rýchlostnú cestu R1 v troch úsekoch, a to Nitra – Selenec, Selenec – Beladice, Beladice - Tekovské Nemce, ktoré boli vystavané v rekordne krátkom čase, a to za dva roky, a uvedené do predčasného užívania 28. 10. 2011, a štvrtým úsekom tvoriacim PPP rýchlostnú cestu R1, ktorým je severný obchvat Banskej Bystrice, ktorý bol odovzdaný do predčasného užívania 27. 7. 2012. Ide o prvý PPP projekt na Slovensku realizovaný v takomto rozsahu s celkovou dĺžkou 51,6 kilometra.
Prvé dva roky prevádzky tohto projektu dokazujú, že jeho realizácia formou PPP bola správnym rozhodnutím.
Z pohľadu pozitívnych celospoločenských aspektov vybudovania úsekov R1 od Nitry po Tekovské Nemce je najväčším prínosom výrazné zníženie nehodovosti a minimalizácia negatívnych dôsledkov na zdravie účastníkov cestnej premávky na ceste I/65, ktorá bola do času sprístupnenia R1 verejnosti najfrekventovanejšou cestnou komunikáciou v úseku od Nitry po Hronský Beňadik v smere na Banskú Bystricu.
Výstavbou rýchlostnej cesty sa vytvorilo alternatívne, nadštandardné, rýchlejšie a hlavne bezpečnejšie prepojenie miest, obcí ležiacich v smere od Nitry až po Banskú Bystricu.
Počas obdobia prvých 24 mesiacov plynutia koncesnej lehoty bol na rýchlostnej ceste R1 zaznamenaný prejazd zhruba 16 miliónov vozidiel na všetkých štyroch úsekoch, pričom priemerná denná intenzita sa pohybuje na úrovni zhruba 20 tisíc vozidiel.
Koncom novembra 2013 došlo k úspešnému refinancovaniu projektu v stratégii založenej na nahradení doterajšieho bankového úveru emisiou projektových dlhopisov, ktorým bola dosiahnutá významná úspora výdavkov štátneho rozpočtu v celkovej sume takmer 145 miliónov eur. Úspešné zvládnutie tohto procesu refinancovania prinieslo pre Slovenskú republiku významný efekt spočívajúci nielen v pozitívnych dopadoch na štátny rozpočet, ale aj v posilnení renomé štátu ako spoľahlivého a stabilného verejného partnera.
Finančné uzatvorenie refinancovania v stratégii založenej na nahradení bankového úveru emisiou projektových dlhopisov predstavuje unikátne riešenie, nakoľko Slovenská republika je prvým členským štátom v Európskej únii, ktorej sa podarilo zabezpečiť financovanie dopravného infraštruktúrneho projektu takéhoto významu prostredníctvom projektových dlhopisov.
Úspešná realizácia refinancovania predstavuje jasný signál aj pre finančné trhy, že koncepcia verejno-súkromného partnerstva v podmienkach Slovenskej republiky je plne etablovaná, efektívne využívaná a tiež trvalo udržateľná, čo vytvára priaznivé prostredie pre prípravu a realizáciu ďalších PPP projektov v budúcnosti.
Prestížny časopis Project Finance International vyhlásil refinancovanie prvého slovenského PPP projektu rýchlostnej cesty R1 Pribina za najlepší dlhopisový projekt v roku 2013 v celej Európe. Ocenil okrem iného aj skutočnosť, že sa na novej schéme financovania podieľajú kľúčoví investori z pôvodného modelu a rating projektových dlhopisov agentúrou Standard & Poor's bol stanovený na úrovni BB+, čo je veľmi vysoký rating vzhľadom na to, že to je individuálny infraštruktúrny projekt. Ide teda o mimoriadny projekt, čo do dĺžky financovania obdobia, emisia dlhopisov bola až na 26 rokov. A to je možno považovať naozaj za veľký úspech, z celkovej emitovanej sumy 1,2 mld. eur prejavili o dlhopisy najväčší záujem najmä investori z Nemecka, ktorí nakúpili až 31 % z celkovej sumy, nasledovaní britským investormi s 24 %, pričom slovenské subjekty nakúpili 11 % z celkovej sumy.
Len pripomeniem, že tento PPP projekt bol ocenený už v roku 2009 ocenením Project Finance International Award v kategórii infraštruktúrna transakcia roka.
Tak ako už bolo viackrát komunikované zo strany ministerstva, plánujeme pokračovať v budovaní nadradenej cestnej infraštruktúry aj s využitím PPP schémy.
Ako najvhodnejší a najjasnejší kandidát na realizáciu formou PPP sa v súčasnosti javí výstavba úseku diaľnice D4 Jarovce – Ivanka pri Dunaji-sever až po Raču a úsekov rýchlostnej cesty R7 Bratislava Prievoz – Bratislava Ketelec a Bratislava Ketelec – Dunajská Lužná, Dunajská Lužná – Holice.
Výstavbou diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 sa nespochybniteľne vytvoria v porovnaní s existujúcim stavom kvalitné, ako aj kapacitne lepšie dopravné podmienky v dotknutom území. Realizácia projektu diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 odstráni nepriaznivú dopravnú situáciu v Bratislavskom samosprávnom kraji. Vzhľadom na veľmi výhodnú polohu Bratislavského kraja v rámci stredoeurópskeho regiónu si Bratislavský kraj postupne posilňuje svoje postavenie medzinárodnej križovatky ciest, železníc, vodnej, ako aj leteckej dopravy.
Jedným z aspektov potreby realizácie projektu výstavby diaľnice D4 ako strategickej priority je práve zaťaženie či až preťaženie cestných komunikácií vedúcich územím Bratislavského kraja tranzitnou dopravou. Ďalším aspektom výrazne určujúcim charakter dopravnej situácie v Bratislavskom kraji je cieľová a zdrojová doprava Bratislavy a výrazný nárast podielu prímestskej dopravy.
Hlavnými dôvodmi na využite formy verejno-súkromného partnerstva pri projekte D4 a R7 sú veľkosť projektu a najmä rozpočtové obmedzenia, keďže vzhľadom na kapitálovú náročnosť a výšku investičných nákladov nie je financovanie výstavby D4 a R7 zo štátneho rozpočtu v dohľadnej dobe reálne.
Do úvahy pritom neprichádza ani využite peňazí z eurofondov, pretože z nich sa primárne financujú dopravné koridory zaradené do sietí TEN-T, úseky diaľnic D1 a D3 a rýchlostných ciest R2, R4 a R5, eurofondové zdroje z budúceho programového obdobia budú využité na výstavbu chýbajúcich diaľničných úsekov najmä na severe a východe Slovenska a alokácia, ktorú Slovensko má do roku 2020, horko-ťažko postačuje na splnenie tých priorít, ktoré sú už dané.
Ďalšími dôvodmi na realizáciu D4 a R7 formou PPP je zrýchlené uvedenie projektu do prevádzky, rozdelenie a optimalizácia rizík podľa vopred stanovenej schémy, ako aj strategický a nadregionálny význam projektu.
V súčasnosti ministerstvo plánuje obstarať poradcu, ktorý by mal dodať štúdiu realizovateľnosti podľa relevantných metodických dokumentov ministerstva financií a obstarať koncesionára PPP projektu D4, R7. Dňa 23. 12. 2013 bolo vo Vestníku Úradu pre verejné obstarávanie zverejnené predbežné oznámenie, pričom oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania na poradcu by malo byť zverejnené v najbližšom čase. Ambíciou rezortu je uzatvoriť túto koncesnú zmluvu do konca roku 2015. Ďakujem za slovo, skončil som.

Posuniem tieto informácie kolegovi, aby na to potom reagoval už na osobnej báze.