Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

14.5.2014 o 15:58 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

5.6.2014 14:53 - 14:54 hod.

Ján Počiatek Zobrazit prepis
Úplne s vami súhlasím. Myslím si, že každých 10 minút pri tých kapacitách, ktoré už dnes na D1 cez Bratislavu existujú a fungujú, je veľmi vítaných a veľmi vzácnych. A môžem vás ubezpečiť, že zaoberajú sa nielen tými koncepčnými riešeniami, ktoré som tu prezentoval, ale aj tými, podľa vás takými zdravo rozumovými, jednoduchšími, ktoré by sa dali zrealizovať za pomerne malé investičné náklady a v relatívne krátkom čase, ktoré by mohli ušetriť tie minúty alebo desiatky minút. A akurát tento týždeň sme absolvovali monitorovací výbor, kde aj Národná diaľničná spoločnosť práve prezentovala určité takéto zjednodušené zámery, na ktorých práve pracujú. Myslím si, že pár z nich je naozaj veľmi kreatívnych a mohli by v určitej situácii pomôcť, v čom ich ja teda plne podporujem.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

5.6.2014 14:51 - 14:53 hod.

Ján Počiatek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, je pravda, že cestná sieť Bratislavy a celého Bratislavského kraja je veľmi intenzívne zaťažená, pričom mnoho úsekov základného cestného systému Bratislavy má už v súčasnosti vysoko prekročenú kapacitu. Tranzitná doprava smerujúca po D1 od Trnavy prechádza priamo územím mesta a za Prístavným mostom a Viedenskou cestou sa rozdeľuje na jednotlivé smery. Pre nedostatočnú kapacitu komunikačnej siete Bratislavy je diaľničná sieť využívaná aj zdrojovou, ale aj cieľovou dopravou, pohybujúcou sa z východného okraja Bratislavy na západný a opačne. Toto spôsobuje mimoriadne dopravné zaťaženie predovšetkým pred Prístavným mostom, po samotnom Prístavnom moste a nadväzujúcich komunikáciách cez Petržalku.
Spomínaným dopravným problémom výrazne pomôže vybudovanie diaľničného obchvatu D4. Prínosom bude predovšetkým v odklonení tranzitnej dopravy smerujúcej do Rakúska a Maďarska, ako aj v rozptýlení dopravy po radiálnych komunikáciách mesta. Aj keď má diaľnica slúžiť predovšetkým tranzitnej doprave, v tomto špecifickom území výrazne napomôže aj obsluhe dotknutého územia.
Vybudovanie nového diaľničného ťahu diaľnice D4, ktorý prevezme kompletnú tranzitnú dopravu smerom Rakúsko - Košice, Maďarsko - Košice, Brno - Košice, je jedným z koncepčných riešení tohto problému, pričom diaľnica D4 bude mať významný dopad aj na riešenie dopravných problémov dotknutej časti Bratislavského kraja.
Národná diaľničná spoločnosť priebežne zabezpečuje prípravu budovania diaľnice D4 v úseku Bratislava - Ivanka až po Raču. Dokumentácia stavebného zámeru bola predložená na vykonanie štátnej expertízy dňa 11. 4. 2014 a na oba úseky bola odovzdaná na pripomienkovanie dokumentácia na územné rozhodnutie. V súčasnosti Národná diaľničná spoločnosť spracováva pripomienky k predloženej dokumentácii, ktoré budú následne zapracované. Predpoklad dodania výslednej dokumentácie je 30. 6. 2014 a následne sa bude pripravovať žiadosť o územné rozhodnutie.
Národná diaľničná spoločnosť pokračuje aj v príprave výstavby rýchlostnej cesty R7 v úseku od bratislavského Prievozu po obec Holice pri Dunajskej Strede. Táto rýchlostná cesta výrazne odbremení cesty na juhovýchod od Bratislavy smerom na Šamorín, kde miestni obyvatelia dennodenne zažívajú dopravné zápchy a z pohľadu budúcnosti je táto situácia samozrejme neudržateľná.
Okrem vyššie uvedených koncepčných opatrení iniciovalo ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja aj realizáciu viacerých dopravných opatrení na zvýšenie bezpečnosti a plynulosti dopravy na diaľnici D2 a D1 priamo na území Bratislavy. Ide napríklad o pripojenie od Karlovej Vsi s výjazdom z D2 na vetvu D1 v križovatke Ovsište. Súčasne sa upravilo odpojenie v križovatke Ovsište z D2 do vetvy ku D1 tak, že z diaľnice D2 je možný výjazd do vetvy dvoma jazdnými pruhmi. Alebo taktiež úprava vodorovného značenia pri pripájaní Bajkalskej ulice na Prístavný most.
Ministerstvo požiadalo Národnú diaľničnú spoločnosť o zabezpečenie vypracovania ideovej štúdie technického riešenia skapacitnenia úseku diaľnice D1 od križovatky Prievoz po križovatku Vajnory. Cieľom tejto štúdie bude preverenie technických možností realizácie rozšírenia diaľnice D1 na šesťpruh, posúdenie ekonomickej efektívnosti takéhoto skapacitnenia a dobudovanie vetiev na diaľničných križovatkách so zohľadnením doteraz schváleného riešenia stavby D1 Bratislava - Trnávka, ako aj dopravného pripojenia rozvojových území.
Ďakujem za slovo, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 29.5.2014 14:44 - 14:46 hod.

Ján Počiatek Zobrazit prepis
Tak ešte raz. Absolútne súhlasím, že cesta je potrebná, ale chcem vám pripomenúť, že vy ste reálnosť zahájenia stavebných prác na tomto úseku oddialili práve veľmi nesystémovou a nekoncepčnou prácou, pretože ja nepreferujem žiadny variant v tom zmysle, že by som vedel lepšie, ako ukáže štúdia, ktorý z tých variantov je vhodnejší. Vy viete takto z rukáva vysúkať presne intenzity, ktoré tam sú, ktoré sú základnou, bazálnou časťou práve tejto štúdie? Práve preto museli sme podopĺňať na základe požiadaviek Európskej komisie a rozšíriť štúdiu realizovateľnosti; mimochodom, neviem, prečo hovoríte, že je predražená, na to ste ako prišli?; aby táto štúdia jasným spôsobom ukázala, ktorý z týchto variantov je pre daný región vhodnejší. Toto, vy tu môžte rozprávať, čo chcete, toto ste vy nikdy neurobili. Vy ste sa úplne na to vykašľali! Z nejakých politických dôvodov a vy veľmi dobre viete, že hádka o modrý a červený variant bola medzi pánom Hudackým a medzi pánom Kolníkom donekonečna, ktorá až paralyzovala vtedajšie ministerstvo dopravy, ktoré nebolo ani NDS-ke schopné odpovedať, ktorý variant je teda ten rozhodujúci. A to do takej miery, že rok predtým už minister Figeľ rozhodol o určitom variante a aj tak nebolo schopné ministerstvo to NDS-ke potvrdiť. Tak čo to tu vy na mňa skúšate? Vy veľmi dobre viete, že to bolo spolitizované, a ja nechcem, aby toto bolo o politike.
Štúdia realizovateľnosti ukáže, ktorý z týchto variantov je vhodný, a budem naozaj nesmierne rád, keď ukáže, že môžeme túto cestu financovať z fondov Európskej únie, na čo ste vy vôbec v minulosti nedbali. Vy ste sa rútili do projektov, ktoré neboli vôbec kryté. Ako napríklad Filiálka. To je ďalší veľmi flagrantný prípad. Až štúdia realizovateľnosti vtedy ukázala, že to nebude ufinancovateľné z fondov Európskej únie. Ako by sme dopadli, keby sme sa vrútili do tohto projektu, kto by zaplatil tých 400 miliónov, čo to malo stáť?
Takže myslím si, že na všetko, čo som mohol odpovedať, som odpovedal a tým som skončil. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.5.2014 14:35 - 14:42 hod.

Ján Počiatek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, ako istotne viete, pre výstavbu každej diaľnice alebo rýchlostnej cesty sú kľúčové dva faktory. Okrem projektovej pripravenosti je veľmi dôležité mať zabezpečené financovanie. Dnes najvýhodnejším modelom financovania výstavby diaľnic a rýchlostných ciest sú jednoznačne eurofondy. Aby však mohla byť stavba financovaná z európskych peňazí, je nutné splniť prísne kritériá, ktoré si Brusel stanovil. Jedným z takýchto kritérií je aj vypracovanie štúdie realizovateľnosti, ktorá jednoznačne preukáže opodstatnenosť realizácie danej rýchlostnej cesty alebo diaľnice.
Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila 25. mája 2013 verejné obstarávanie na predmet zákazky R4 štátna hranica Slovenská republika a Poľská republika - Kapušany, štúdia realizovateľnosti. Termín na predloženie ponúk uchádzačov na vypracovanie zákazky bol 27. jún 2013 a predpokladaná lehota na jej dokončenie bola v zmysle oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a súťažných podkladov do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy na vypracovanie danej štúdie.
Zmluva na vypracovanie štúdie bola so zhotoviteľom podpísaná 2. septembra 2013 so zmluvným termínom dodania štúdie realizovateľnosti do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy, teda do 3. marca 2014, avšak na základe dodatočnej požiadavky Európskej komisie a JASPERS bolo potrebné zapracovať do štúdie aktuálne výsledky z prenosných čítacích zariadení a zo smerového dopravného prieskumu.
V zmysle dodatku č. 1 zo 17. februára 2014 v zmluve o dielo bol teda zmluvný termín odovzdania diela zmenený a štúdia realizovateľnosti bude vypracovaná do štyroch mesiacov odo dňa dodania výsledkov z prenosných čítacích zariadení a zo smerového dopravného prieskumu v meste Prešov, ktorý sa uskutočnil 8. apríla 2014. Až na základe výsledkov štúdie realizovateľnosti, ktorú spracovateľ predloží Národnej diaľničnej spoločnosti do 30. septembra 2014, bude rozhodnuté o definitívnej trase vedenia rýchlostnej cesty R4 v úseku Kapušany - Svidník. Následne bude stanovený ďalší postup a harmonogram jej prípravy v závislosti od možnosti zabezpečenia finančných prostriedkov na prípravu a realizáciu rýchlostnej cesty R4 zo štátneho rozpočtu, resp. z prostriedkov Európskej únie v budúcom programovom období 2014 až 2020.
Ak štúdia realizovateľnosti preukáže možnosť financovať výstavbu tejto rýchlostnej cesty z eurofondov, budem nesmierne rád. V opačnom prípade budeme nútení hľadať stovky miliónov eur potrebných na výstavbu z iných zdrojov, najmä, a iste viete, hlavne zo štátneho rozpočtu, čo je dnes, samozrejme, veľký problém.
Vážený pán poslanec, na jednej strane som rád, že sa tak intenzívne zaujímate o výstavbu nadradenej cestnej siete v regiónoch. Na druhej strane je mi ale ľúto, že ste nemali rovnaký prístup aj počas vášho vládnutia, keď ste boli vy osobne členom Dozornej rady Národnej diaľničnej spoločnosti. Po mojom nástupe na ministerstvo som totiž nenašiel jediný dokument svedčiaci o tom, že by ste sa snažili na túto cestu zabezpečiť financovanie. Jediný jeden taký dokument neexistuje! Vaše manažérske rozhodnutia prípravu neurýchlili, naopak, odhalili alebo oddialili výstavbu minimálne o dva roky vďaka tomu, že ste v skutočnosti pre túto rýchlostnú cestu nič neurobili.
Proces posudzovania variantov rýchlostnej cesty R4 v úseku Svidník - Prešov a ich vplyvov na životné prostredie bol ukončený už v roku 2009 a na pokračovanie prípravy a výstavby R4 v tomto úseku bol vtedajším ministrom dopravy Ľubomírom Vážnym určený variant v trase Prešov - Kapušany - Giraltovce - Svidník, pre ktorý sa začali pripravovať aj ďalšie stupne dokumentácie. Avšak v auguste 2010 vy po vašom nástupe ste bez zdôvodnenia zmenili vybraný variant vedenia rýchlostnej cesty R4. Národnej diaľničnej spoločnosti, v ktorej ste sedeli, trvalo celých sedem mesiacov, kým požiadala v marci 2011 o usmernenie a určenie definitívneho variantu. Napriek tomu, že ste si - neviem, na základe čoho - vybrali ako vhodnejší takzvaný modrý variant, ministerstvu pod vedením KDH trvalo ďalších sedem mesiacov, kým koncom októbra 2011 odpovedalo Národnej diaľničnej spoločnosti a potvrdilo rozhodnutie ministra spred roka. Reálne kroky, konkrétne zabezpečenie dokumentácie pre územné rozhodnutie na úsek R4 medzi Hanušovcami nad Topľou a Kapušanmi sa začali až za nášho pôsobenia, a to v júni 2012. Čiže výsledky vašej práce v regióne: nula. Neurobili ste žiadne analýzy, už vôbec nie žiadnu komunikáciu s Európskou komisiou, nezabezpečili ste financovanie a neexistuje žiadny dokument, ktorý by hovoril o tom, že ste to mali ako prioritu. Takže je veľmi záhadné, že vôbec vyslovujete túto kritiku na našu stranu.
Ďakujem za slovo. Skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 15.5.2014 14:27 - 14:31 hod.

Ján Počiatek Zobrazit prepis
No chápem, že sa snažíte vyviniť z tejto situácie týmto vykrikovaním z lavice poslaneckej, faktom však zostáva, že ste vyhladovali stavebné firmy s tým, že ste vo veľmi krátkom čase výrazným spôsobom znížili dopyt, ergo zastavili ste množstvo súťaží, čím ste dostali tieto veľké stavebné firmy do veľmi komplikovaného stavu, keď prijali rozhodnutia také, aké prijali. Dnes, opakujem, tvrdia, že stavajú pod cenu, priznávajú to. Zo strany štátu nemáme právo vstupovať do ich účtovníctva. By sa vám asi páčilo to robiť a kontrolovať ešte aj položky a súkromné vzťahy medzi ich subdodávateľmi. Toto určite úloha štátu predsa nie je, pán poslanec. Takže neviem, odkiaľ vy máte tieto informácie, ale ja som teda sa ich účtovníctvom neprehrabúval, ani na to nemám právo.
Faktom zostáva, že unisono tieto stavebné firmy tvrdia, že sa dostali do tejto situácie preto, pretože sú na stavbách vysúťažených za vašej vlády stratové, a tým sa spúšťa mechanizmus neplatenia subdodávateľom a všetkých možných komplikácií, ktoré tam sú. To, čo tvrdili vtedy, je v tomto momente jedno. Aj vy ste vtedy niečo tvrdili a tešili ste sa z toho, že stav je taký, aký je. Dúfam teda, že dnes už vás to neteší, že to došlo až sem, aj keď musím pripomenúť, že sme na tento stav upozorňovali. A nie je pravda, že vtedy ste nevedeli niektoré veci odchytiť, keď vy ste v tej dobe spochybňovali vôbec inštitút inštrumentu neobvykle nízkej ceny. To si určite pamätáte. A toto je práve vec, kde tu sa mohlo odchytiť priamo v tých ponukách, že niektoré položky boli naozaj nacenené pod cenu. A takéto ponuky nemali čo vyhrávať tieto súťaže. Ale stalo sa to a dnes ten stav dozrel až sem.
Keď hovoríte, čo my nerobíme, že ten návrh pripravujeme, vy teraz, hovorím, chcete zachrániť celú situáciu tým, že tvrdíte, že ste dali nejaký štvorstranový, z čoho jedna strana sú ešte prechodné ustanovenia, čiže dva a pol stranový návrh, ktorý v skutočnosti komplexne nič nerieši. Tento zákon z vašej dielne by ešte situáciu zhoršil, skomplikoval. Je množstvo súvislostí vo vzťahu medzi súkromnými firmami, ktoré súvisia so zákonmi o reštrukturalizácii, bankrote, konkurze, množstve iných vecí, ktoré na toto vplyv môžu mať. Štát by mal preberať podľa vás úlohu arbitra vo vzťahoch medzi súkromnými firmami, čo dnes prináleží iba súdu? To asi nemyslíte úplne vážne? (Reakcia z pléna.) Alebo myslíte to vážne. No to je o to horšie, pretože máme tu nejakú hierarchiu inštitúcií a štát predsa nemôže byť náhradou za súdy v tejto krajine. Čiže ten návrh treba naozaj veľmi dôsledne premyslieť a pokiaľ viem, ministerstvo spravodlivosti na tom veľmi intenzívne pracuje. Máme možno výhodu, že sa môžeme inšpirovať krajinami, ktoré už takéto zákony majú, pretože je aj množstvo negatívnych skúseností s tým, aký to malo vplyv sekundárne na aktivity týchto súkromných firiem. Ďakujem za slovo, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 15.5.2014 14:19 - 14:25 hod.

Ján Počiatek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, odpoveď na vašu otázku znie, áno, obávam sa toho. A rozumiem tomu aj, prečo sa z toho cítite nesvoj aj vy, pretože práve vaše KDH je v kľúčovej miere za tento stav zodpovedné.
Je pravda, že reštrukturalizácie takej významnej a pri výstavbe diaľnic zainteresovanej spoločnosti, ako je Doprastav, môžu mať vplyv nielen na subdodávateľov, ale aj na samotnú výstavbu. To, samozrejme, neteší nás a, dúfam, ani vás.
Musím povedať, že zmluvy, ako aj termíny výstavby veľkých infraštruktúrnych projektov sú z pohľadu ministerstva veľmi jasné a budeme podnikať také kroky, aby boli naplnené, aj keď to nebude jednoduché. To znamená, že očakávame plnenie záväzkov zhotoviteľov v požadovaných termínoch a kvalite.
To, že subdodávatelia stavebných prác na veľkých infraštruktúrnych projektoch majú problémy kvôli neschopnosti veľkých hráčov uhrádzať ich faktúry, je dnes, bohužiaľ, fakt. A musím povedať, že by som sa im ani nečudoval, keby títo malí a strední podnikatelia prišli za vami a pýtali sa vás, ako ste spokojný s týmto stavom, pretože problémy so solventnosťou týchto firiem sú jednoznačným výsledkom politického tlaku na nereálne lacné diaľnice, na ktorých ste si aj vy robili priamu politickú kampaň, nie raz. Kým sme my už vtedy upozorňovali, že tieto ceny sú nereálne a musia sa niekde prejaviť, aj vy osobne ste vtedy z pozície člena Dozornej rady Národnej diaľničnej spoločnosti miesto zamyslenia sa nad reálnosťou týchto cien tlieskali rétorike vašich politických predstaviteľov. To, že kvôli vašim chybám a rozhodnutiam z obdobia riadenia ministerstva dopravy teraz trpia aj živnostníci a stavební podnikatelia, vás asi pravdepodobne nemrzí.
Bolo všeobecné známe, že ceny, za ktoré chcel stavať môj predchodca diaľnice, neboli reálne. Na to sme upozorňovali, ako som už hovoril, aj my, ale aj rôzni odborníci, ale, bohužiaľ, nikto nás nepočúval, práve, naopak, robili ste si z tejto témy rozsiahly marketing a kritizovali ste nás, že čo to vôbec rozprávame.
Veľké stavebné firmy hovoria dnes úplne jasne, prečo nie sú schopné platiť svojim subdodávateľom, pretože stavajú diaľnice pod svoje náklady. A na to je viacero jasných stanovísk, faktov. Jednoducho nie sú schopní stavať za tú cenu, do ktorej ste ich dohnali neuváženou cenovou politikou a extrémnym tlakom na tieto ceny.
Dnes sa situácia už vyhrotila tak, že na pokraji krachu sú nielen malé a stredné firmy, ale aj samotní zhotovitelia. Doprastav už o reštrukturalizáciu, ako ste aj v otázke sa pýtali, požiadal a nedá sa vylúčiť, že budú nasledovať aj niektoré iné veľké stavebné firmy.
Som ochotný uveriť, že ste si neuvedomovali, aké všetky problémy vaša politika dumpingových cien ľuďom spôsobí, bohužiaľ, nekompetentnosť veľa vysvetľuje, ale nič neospravedlňuje. Rozumiem preto aj vašim snahám prekryť tieto problémy predložením legislatívneho návrhu, ktorý by som skôr nazval za naozaj marketingový paškvil, ktorý túto situáciu má riešiť, ale v skutočnosti ju rieši iba naoko, ak vôbec. Štvorstranový návrh zákona o ochrane subdodávateľov totiž v praxi nemôže fungovať tak, aby vyriešil všetky problémy, ktoré z toho vzniknúť môžu. A to nemusím hovoriť len ja, stačí keď sa na to pozrú právnici. Nakoniec, sú tu aj príklady podobnej legislatívy z Poľska, zo Slovinska, ktoré sa momentálne analyzujú, a vyvstáva tam množstvo rôznych sekundárnych problémov, ktoré tento váš návrh určite nerieši. Preto už dnes pracujú na komplexnom a hlavne systémovom riešení, ktoré by malo tento stav zvrátiť, napraviť alebo opraviť, alebo ochraňovať v budúcnosti práve ministerstvo spravodlivosti. A predpokladám a dúfam, že v najbližšom čase už prídu s niečím konkrétnejším. Bohužiaľ, ľuďom na stavbách, ktorí sú v problémoch už dnes, žiadny zákon, ktorý bude prijatý v budúcnosti, zásadným spôsobom už nepomôže, ale na to ste mali myslieť podľa môjho názoru práve vy vtedy, keď ste si tlieskali pri nereálnych cenách a vysúťažených tendroch.
Zároveň ešte by som chcel podotknúť, že dnes nás vyzývate k tomu, aby sme tento stav riešili, a treba si uvedomiť, že zásah do vzťahov súkromných firiem je čistý vstup reguláciou do súkromného sektora, kde vy ako pravica nás ako ľavicu dlhodobo za takéto kroky kritizujete, pretože regulácia je určite niečo, čo sa vám zle počúva. V každom prípade teraz nás tlačíte práve alebo vyzývate, aby sme urýchlene prijali práve riešenia, ktoré vstúpia určitým spôsobom reguláciou do vzťahov súkromných firiem, čo je veľmi vážna vec a veľmi citlivá téma. A určite to, ako hovorím, nevyrieši nejaký štvorstranový jednoduchý návrh zákona.
Takže, aby som to zhrnul, áno, stavebníctvo má problémy, je to vážna situácia a určite ju treba riešiť a vôbec to nemienim nijako zľahčovať a určite sa tejto téme budeme venovať tak, ako sa jej už venujeme teraz. Ale chcel by som vám pripomenúť, že spôsobila to najmä politika dumpingových cien, na ktoré ste si práve vy robili vehementnú politickú kampaň. Ďakujem za slovo. Skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.5.2014 16:04 - 16:05 hod.

Ján Počiatek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, predkladaným vládnym návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/35/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/106/ES o minimálnej úrovni prípravy námorníkov a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/38/EÚ z 12. augusta 2013, ktorou sa mení smernica 2009/16/ES o štátnej prístavnej kontrole. Vládnym návrhom zákona sa menia a dopĺňajú aj ďalšie ustanovenia, ktorých zmenu si vyžiadala aplikačná prax. Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnom poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem za slovo, skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.5.2014 15:58 - 15:59 hod.

Ján Počiatek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol materiál návrh na pristúpenie Slovenskej republiky k Dohode o medzinárodnej železničnej preprave tovaru a návrh vyhlásenia Slovenskej republiky k dohode SMGS.
Dôvodom predloženia návrhu pristúpenia k tejto dohode je príprava revidovanej dohody, ktorá v zmysle čl. 8 bod 9 určuje podmienky prepravy tovarov a stanovuje, že železničné stanice, ktoré vykonávajú pri zmene prepravno-právneho režimu zmenu prepravnej zmluvy sa musia nachádzať v krajne, v ktorej sa súčasne uplatňuje právo SMGS a iná medzinárodná zmluva. Pre železničný sektor to znamená, že v prípade nepristúpenia k súčasne platnému zneniu dohody SMGS sa bude prekládka tovarov z normálneho na široký rozchod a naopak realizovať na ukrajinskej strane, čo bude mať negatívny vplyv na výkony zamestnanosť na východoslovenských prekladiskách železničná stanica Maťovce a Čierna nad Tisou a je reálny predpoklad presmerovania a zníženia objemu tovarových tokov tranzitujúcich cez územie Slovenskej republiky, pretože Maďarsko aj Poľská republika sú zmluvnou stranou SMGS.
Dohoda SMGS je v zmysle čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a preto sa vyžaduje pred prístupom súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem za slovo, skončil som.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 3.4.2014 15:22 - 15:23 hod.

Ján Počiatek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, páni, pán poslanec, aktuálny stav je taký, že Národná diaľničná spoločnosť uzavrela minulý rok na základe výsledkov verejného obstarávania zmluvu so združením, ktorú reprezentuje Dopravoprojekt, a zmluva sa týka aktualizácie technického riešenia úseku D1 Turany - Hubová a spracúva sa v dvoch etapách. Predmetom prvej etapy je realizácia terénno-inžinierskeho geologického prieskumu oboch variantov trasovania, t. j. povrchového v mieste zosuvu v priestore Šutovských jazierok, ako aj variantu s tunelom Korbelka. Na základe výsledkov inžiniersko-geologického prieskumu, ako aj ostatných prieskumov bude spracovaná podrobná porovnávacia štúdia, ktorá posúdi oba varianty najmä z pohľadu geologických pomerov, technického riešenia, environmentálnych záťaží, predovšetkým dopady primeraného posúdenia vplyvov výstavby na územia Natura 2000, sociálnych dopadov a taktiež z pohľadu nákladov.
Táto porovnávacia štúdia bude podkladom pre ďalší postup v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie s rešpektovaním všetkých platných právnych predpisov Slovenskej republiky, ako aj predpisov Európskej únie súvisiacich s územím Natura 2000. Ukončenie prác na prvej etape sa predpokladá na začiatku leta tohto roku.
Národná diaľničná spoločnosť ďalej uskutočňuje pravidelné rokovania so spracovateľom predmetnej dokumentácie, na ktorých monitoruje aktuálny stav prác a hodnotia taktiež plnenie zmluvy. Ťažisko realizovaných prác zo strany zhotoviteľa v súčasnosti tvoria prieskumné práce orientačného inžiniersko-geologického prieskumu. Pre variant V1 (údolný) bolo odvŕtaných dvanásť vrtov v hĺbke 519 metrov, realizovaných osem presiometrických skúšok a odmeraných päť geofyzikálnych profilov. Pre variant V2 (čiže tunelový) bol zhotovený štruktúrny vrt TK04 v hĺbke 230 metrov, 15 kusov inžiniersko-geologických vrtov mimo tunela a vykonaných 22 presiometrických skúšok. Taktiež je rozpracovaný dopravno-inžiniersky prieskum.
V rámci projektových prác bola navrhnutá optimalizácia smerového a výškového vedenia všetkých variantov, rozpletenia jazdných pásov v oblasti tunelov. Optimalizujú sa aj riešenia napríklad v oblasti Rojkovského rašeliniska a ostatných dotknutých oblastí. Rieši sa taktiež kolízia variantu V2 s plánovaným zámerom Železníc Slovenskej republiky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 27.3.2014 14:35 - 14:37 hod.

Ján Počiatek Zobrazit prepis
Ja by som len ešte pripomenul, že faktom nespochybniteľným je, že všetky infraštruktúrne a veľké projekty dnes máme možnosť financovať len vďaka tomu, že máme európske peniaze. A treba si pripomínať, že v minulosti to zazmluvňovanie aj realizácia jednotlivých projektov bola podcenená v zmysle schvaľovania a všetkých schvaľovacích procedúr v rámci Komisie. Často sa stávalo, že niektoré projekty sa realizovali, ale vôbec nebolo isté ich finančné krytie. Toto považujem za veľký nedostatok z minulosti. Preto som rád, že dnes sa nám podarí posúvať tú situáciu výrazným spôsobom dopredu, aby sme mali istotu, že to, čo realizujeme, aj naozaj bude akceptované Komisiou a v konečnom dôsledku aj preplatené.
A reflexia ešte na tú vašu otázku, keďže sa bavíme o ceste I. triedy. Cesty I. triedy neboli nikdy skutočne prioritou pre Úniu. Čiže aj európske peniaze smerované na cesty I. triedy sa stretávali často s odporom zo strany Komisie. Preto som ja veľmi rád, že v rámci nového operačného programu, operačného programu „Integrovaná infraštruktúra“ sa ráta s cestami I. triedy. A dokonca, viete veľmi dobre, že je to síce v inom operačnom programe, ale sa nám podarilo presadiť aj údržbu a opravy ciest II. a III. triedy.
Takže budeme sa snažiť procesy urýchliť maximálne, ako sa dá. Faktom zostáva, že to verejné obstarávanie je stále veľkým otáznikom. Ďakujem za slovo, skončil som.
Skryt prepis