Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, diaľnica D1 privádza dopravu z celého územia Slovenska do hlavného mesta, úsek diaľnice D1 Senec – Vajnory je najzaťaženejším extravilánovým diaľničným úsekom na celom Slovensku. Kolóny vozidiel sa začínajú vytvárať na intravilánovej časti diaľnice D1 v oblasti Prístavného mostu a postupne sa vytvárajú kolóny vozidiel medzi jednotlivými križovatkovými úsekmi. Z uvedeného dôvodu Národná diaľničná spoločnosť hľadala rýchle a efektívne riešenia, ktoré sa dajú realizovať za pomerne krátku dobu a s prijateľným rozpočtom. Jedným z týchto opatrení, ktoré je už aj zrealizované, je zmena vodorovného dopravného značenia a využitie odstavného pruhu na úsekoch D1 v Bratislave. Konkrétne ide o úseky diaľnice Zlaté piesky – Letisko, smer do Petržalky, kde sa odstavný pruh využije ako tretí jazdný pruh od výjazdu z križovatky Zlaté piesky až po zjazd v križovatke Letisko, a úsek diaľnice Ružinov – Prievoz, kde sa taktiež odstavný pruh využije ako tretí jazdný pruh od výjazdu v križovatke Ružinov až po zjazd v križovatke Prievoz a zrkadlovo na opačnej strane od výjazdu v križovatke Prievoz až po zjazd v križovatke Ružinov.
Ďalšie zmeny pripravuje Národná diaľničná spoločnosť na realizáciu v budúcom roku. Bude sa týkať križovatky Ovsište, kde sa navrhuje realizácia nového pripájacieho a odbočovacieho pruhu pre prepojenie diaľnice D1 a Einsteinovej ulice. Pripájací pruh z Einsteinovej ulice na diaľnicu D1 v smere na Trnavu bude navrhnutý tak, aby vozidlám idúcim po Einsteinovej ulici bolo umožnené napojenie sa na diaľnicu D1 pred Prístavným mostom, a teda pred miestom existujúceho spoločného prepojenia vetiev z Einsteinovej a Dolnozemskej na Prístavný most. Tým sa výrazne zmení intenzita dopravy v mieste pripojenia vetvy z Dolnozemskej cesty na vetvu smerujúcu z Einsteinovej ulice smerom na Prístavný most. Toto riešenie bude mať za následok to, že počet vozidiel pripájajúcich sa na diaľnicu D1 sa rozdelí do dvoch bodov. Vozidlá idúce po Einsteinovej ulici smerom od Viedenskej cesty budú mať možnosť pripojiť sa v novonavrhnutom pripájacom pruhu, vozidlám idúcim po Einsteinovej v smere od výjazdu z Černyševského ulice budú slúžiť existujúce pripojenia na diaľnicu D1 na Prístavnom moste. Pre zriadenie pripájacieho pruhu bude potrebné realizovať stavebné úpravy na miestnej komunikácii Einsteinova ulica v dĺžke zhruba 430 metrov, konkrétne ide o rozšírenie Einsteinovej ulice južným smerom o zhruba 2,5 až 3 metre tak, aby bolo možné z Einsteinovej ulice vybudovať vyraďovací úsek pre vozidlá odbočujúce smerom na diaľnicu. Začiatok rozšírenia bude zhruba pri relax centre, spolu s rozšírením Einsteinovej ulice bude upravená križovatka s prepojením na Černyševského ulicu s tým, že železničné priecestie ostane zachované.
Ďalej odbočovací pruh z diaľnice D1 na Einsteinovu ulicu v smere na Brno je navrhnutý tak, aby vozidlám idúcim po diaľnici D1 bola umožnené napojenie sa na Einsteinovu ulicu za Prístavným mostom. Toto odbočenie bude slúžiť pre vozidlá, ktoré smerujú do priestoru obchodného centra Aupark a výstaviska Incheba a tiež pre vozidlá smerujúce do častí Petržalky prístupných z Panónskej cesty. Existujúci zjazd z Prístavného mosta bude slúžiť iba vozidlám smerujúcim na Dolnozemskú cestu. Týmto riešením sa výrazne zmení intenzita dopravy v mieste odpojenia vetvy z diaľnice D1 smerom na Dolnozemskú, toto riešenie bude mať za následok, že počet odbočujúcich vozidiel z diaľnice sa rozdelí do dvoch bodov, opäť ako na opačnej strane. Pre zriadenie odbočovacieho pruhu z diaľnice D1 bude potrebné realizovať stavebné úpravy na miestnej komunikácii opäť na Einsteinovej ulici iba v časti pripojenia odbočovacieho pruhu z diaľnice na Einsteinovu ulicu.
Predpokladám, že k definitívnemu a výraznému zlepšeniu dopravnej situácie na diaľnici D1 príde až po vybudovaní diaľnice D4, ktorá preberie časť tranzitnej a nákladnej dopravy v smere východ – západ a zredukuje počet vozidiel v dopravných špičkách práve na diaľnici D1, ktoré sú už dnes na kritických úrovniach. Na prelome tohto a budúceho roka plánujeme začať súťaž na koncesionára, teda firmu alebo konzorcium, ktoré túto diaľnicu postaví a bude ju aj prevádzkovať. Je našou ambíciou, aby sa tento potrebný úsek začal stavať začiatkom roku 2016, teda ešte počas funkčného obdobia tejto vlády, s predpokladaným dokončením tohto úseku pred rokom 2020, pretože je zrejmé, že ak sa to neudeje, tak v roku 2020 bude dopravná situácia v Bratislave úplne nepredstaviteľná. Skončil som.

Vtipné je, že sa pýtate mňa na premiérov názor, ale už ste sa tak zacyklili v tých otázkach, vzhľadom na to, že vám bežala tá časomiera, bolo treba položiť veľa a čo najviac otázok. Skúsim sa, skúsim, pokúsim sa odpovedať na všetky, opäť vykrikujete z lavice, poprosím vás, pani predsedajúca, skúste ho upozorniť, nech sa umravní!
Takže ako iste viete, konkrétne na stavbu, ktorú ste sa pýtali, ide o stavbu, ktorá bola obstarávaná v roku 2011. A neviem, či si spomínate, pravdepodobne už nie, že vy ste vtedy sedeli v dozornej rade NBS-ky, čiže počas vášho pôsobenia v NBS-ke sa táto stavba obstarávala. A viete, že bola obstarávaná podľa žltého FIDIC-u, čiže zhotoviteľ musel stavbu nielen postaviť, alebo mal ju nielen postaviť, ale ju má aj naprojektovať, a pritom vykonať podrobné geologické a geotechnické prieskumy. Tak ste im tú, tak ste tú súťaž vy vymysleli.
No ale čo už ste zabudli vy spomenúť, keď hovoríte, že predvídateľné, nepredvídateľné, tak si, prosím vás, spomeňte, lebo vy ste potom asi nepočúvali, keď ste sedeli v tej NBS-ke, že aký je stav na tejto konkrétnej stavbe a bol nasledujúci: V súťažných podmienkach na zhotoviteľa stavby boli lokalizované potenciálne zosuvné územia pod označením S1, územie dĺžky zhruba 150 metrov, a S2, územie dĺžky zhruba 300 metrov, a S3, územie dĺžky zhruba 350 metrov. Na tieto územia boli navrhované predpokladané technické opatrenia na ich stabilizáciu, ako napríklad pilótová stena alebo kotevné zárubné múry. Základným podkladom pre vyhotovenie týchto stabilizačných opatrení bolo vybudovanie nových geotechnických pozorovacích zariadení, ide o inklinometre a piezometre, ktoré sledujú aj priebeh šmykových plôch, podloží a tiež priebeh hladiny spodných vôd v predmetnom území. Tieto geotechnické pozorovacie zariadenia boli realizované v jarných mesiacoch roku 2012, čiže ešte za vás, a vedeli ste, že sú tam inštalované preto, aby zhodnotili reálny stav pohybu týchto daných zosuvových alebo potenciálne zosuvových území. Technické riešenie na stabilizáciu zosunov území S1 bolo uzavreté koncom roka 2012, S2 prvá etapa v polovici roka 2013 a druhá etapa v ôsmom mesiaci v roku 2014 a S3 v ôsmom mesiaci 2014, čiže najväčším problémom pre dodržanie termínu výstavby sú nové nevyhnutné technické opatrenia v zosuvných územiach v lokalitách s označením S2, S3, čo je konkrétne lokalita Chmiňany a Chminianská Nová Ves, kde počas výstavby monitorovacie zariadenia začali vykazovať aktivitu zosuvného územia a bolo potrebné vypracovať dodatočné technické opatrenia na stabilizáciu územia, s ktorými sa v predpokladanom, v znení súťaže na zhotoviteľa stavby neuvažovalo, takže tu je odpoveď na to.
Takže skúste sa zamyslieť nad tým, či nemáte aj vy s týmto niečo spoločné, a podľa môjho názoru máte, pretože si určite spomeniete, že aj dôvod, prečo sa tak akcelerovalo používanie žltého FIDIC-u za vás, bolo, že ste za každú cenu chceli niečo začať stavať. A táto príprava, ktorá bola nejasná z geologického pohľadu, sa musela doriešiť, samozrejme, neskôr a takto to dopadlo. A naspäť k tým ďalším úsekom, spomeňte si, ako ste vy glorifikovali nízke ceny diaľnic a výstavbu. Heroicky ste sa tu vystatovali, že ako vy viete perfektne obstarávať, a na našu kritiku, že tie ceny sú nereálne, ste reagovali tak, že aj tak už boli v minulosti predražené a že si vymýšľame. Dnes všetci tí zhotovitelia, ktorých sa to týka, jasne deklarujú, že na tých stavbách sú stratoví. A objektívne je známe, že dve veľké stavebné firmy, na našom trhu pomerne dominantné, sa vyskytli aj kvôli tomuto v tak vážnych problémoch, z ktorých sa celý trh vylízava postupne už niekoľko rokov. Takže na vašom mieste by som sa trošku zamyslel, že či nie ste tak spoluzodpovedný za tú situáciu fatálnu na trhu a či naozaj tie ceny boli až také super pre Slovensko, keď to teda je tak, ako to dnes je, že sa posúvajú termíny alebo mnohé z týchto veľmi silných firiem majú veľké záväzky voči svojim subdodávateľom a celý stavebný trh sa takto dostal do pomerne nestabilného stavu i keď už, našťastie, teraz sa črtá, že sa tá situácia zlepší aj v prípade týchto dvoch hlavných, dominantných firiem.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, zhotoviteľ diaľnice D1 Fričovce – Svinia vzniesol požiadavku na predĺženie lehoty výstavby o päť mesiacov z dôvodu nepredvídateľných klimatických podmienok, čo je potvrdené Slovenským hydrometeorologickým ústavom. Druhým dôvodom je sanácia zosuvného územia v trase diaľnice a zabezpečenie výkonu dodatočných technických opatrení pre zaistenie stability zemných konštrukcií k násypu zemného telesa diaľnice. Oba nároky boli externým dozorom odsúhlasené. Zároveň boli prijaté mobilizačné opatrenia, v dôsledku ktorých stavebné práce a zmluvné plnenie výrazne akcelerujú. Zmluvne predpokladané uvedenie úseku diaľnice D1 Fričovce – Svinia do prevádzky je v treťom kvartáli 2015.
Skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh na pristúpenie Slovenskej republiky k Protokolu z roku 2002 k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974 a návrh na vykonanie vyhlásenia a výhrad Slovenskej republiky, ďalej k PAL protokolu 2002, ďalej len protokol.
Protokol bol prijatý 1. novembra 2002 Medzinárodnou námornou organizáciou, ktorá je špecializovanou organizáciou Organizácie spojených národov zodpovednou za bezpečnosť a zabránenie znečisťovaniu mora z námorných lodí, a nadobudol platnosť 23. apríla 2014.
Povinnosť pristúpenia Slovenskej republiky k protokolu vyplýva z vyhlásenia členských štátov o námornej bezpečnosti zo 7. októbra 2008 a smernice EP a Rady 2009/21/ES o plnení povinnosti vlajkového štátu, na základe ktorých sú členské štáty splnomocnené k podpísaniu ratifikácií alebo pristúpeniu k protokolu. Slovenská republika v súčasnosti neregistruje žiadnu námornú loď.
Cieľom protokolu je, aby zmluvné štáty umožnili cestujúcim lepšie pokrytie straty v dôsledku smrti alebo ujmy na zdraví cestujúceho spôsobenej námornou nehodou, ako aj za škodu v prípade smrti alebo zranenia cestujúceho, ktorá nebola spôsobená mimoriadnou udalosťou lode v prípade, že udalosť, ktorá zapríčinila škodu, bola spôsobená zavinením alebo nedbanlivosťou dopravcu.
Predkladaný protokol je podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou všeobecnej povahy a zároveň je medzinárodnou zmluvou, ktorá zakladá priamo práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, na platnosť ktorej sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň je podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá má po ratifikácii a vyhlásení spôsobom ustanoveným zákonom prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Materiál bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky 11. marca 2014 a je upravený v zmysle jej stanoviska, na rokovanie vlády bol predložený bez rozporov.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, návrh zákona má za cieľ upraviť podmienky organizácie pracovného času riadiacich letovej prevádzky porovnateľne s podmienkami uplatňovanými v ďalších členských štátoch Európskej únie. Pracovný čas riadiacej letovej prevádzky bude rozvrhnutý v pracovných zmenách, ktorých dĺžka nepresiahne 12 hodín pri zachovaní bezpečnosti letovej prevádzky a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V súlade s čl. 10 ods. 3 vykonávacieho nariadenia EÚ č. 1034/2011 o dohľade nad bezpečnosťou v manažmente v letovej prevádzky a letových navigačných službách, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie EÚ č. 691/2010, je zavedenie zmien funkčného systému manažmentu letovej prevádzky podmienené súhlasom dopravného úradu, ktorý s navrhovanou zmenou súhlasí.
Navrhovanú zmenu pracovných podmienok posúdil aj akreditovaný dopravný letecký a klinický psychológ.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážená pani predsedajúca, zámerom návrhu zákona je najmä zapojenie verejnosti a sociálno-ekonomických partnerov do prípravy, realizácie a hodnotenia strategických dokumentov v oblasti regionálneho rozvoja, posilnenie postavenia ostatných účastníkov regionálneho a miestneho rozvoja, úprava okruhu žiadateľov o dotáciu na projekt z rozpočtovej kapitoly ministerstva a možnosť spracovania strategických dokumentov na základe novej obsahovej štruktúry. Ďalej klásť zvýšený dôraz na realizáciu národnej stratégie regionálneho rozvoja v súvislosti s prepojením na existujúce strategické programové a rozvojové dokumenty na všetkých úrovniach, ktoré budú podkladom na efektívnejšie čerpanie fondov Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona je výsledkom spolupráce a konsenzu zástupcov viacerých ministerstiev, štátnych orgánov, samospráv, vedeckej a akademickej obce a ďalších dotknutých subjektov, ktorí boli členmi pracovnej skupiny pre prípravu novelizáciu tohto zákona.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky veľmi citlivo vníma problém v platobnej bilancii a disciplíne zhotoviteľov diaľničných stavieb voči svojim subdodávateľom.
Dovoľujem si vás uistiť, že Národná diaľničná spoločnosť uhrádza svoje záväzky voči zhotoviteľom oboch úsekov riadne a včas, vo väčšine prípadov pred uplynutím splatnosti príslušných faktúr. Musíme však brať na zreteľ skutočnosť, že Národná diaľničná spoločnosť je v zmluvnom vzťahu a záväzku iba so zhotoviteľom diela, a nie so subdodávateľmi zhotoviteľa. Z uvedeného dôvodu je akékoľvek plnenie zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti voči subdodávateľom zhotoviteľa právne nemožné.
V spolupráci s Národnou diaľničnou spoločnosťou sa snažíme prichádzať s opatreniami, ktoré by zamedzili výskytu tohto neželaného javu. Národná diaľničná spoločnosť v súčasnosti pripravuje materiál, ktorého výsledkom bude súťaž na rámcové zmluvy s potenciálnymi zhotoviteľmi schopnými vymeniť a nastúpiť po zhotoviteľovi rozostavanej stavby v prípade, že zlyhá. Pri obidvoch zmienených úsekoch obdržal externý stavebný dozor od zhotoviteľa žiadosti o predĺžení lehoty výstavby, ktoré sa momentálne posudzujú na strane stavebného dozoru. Národná diaľničná spoločnosť bude tieto žiadosti posudzovať až po vydaní stanoviska externého stavebného dozoru, ktorý má povinnosť takéto žiadosti vyhodnotiť.
Ubezpečujem vás, že Národná diaľničná spoločnosť podnikne všetky kroky potrebné k tomu, aby uvedené stavby boli odovzdané v zmluvne dohodnutom termíne. Skutočnosťou však zostáva, že je evidentné, že niektorí zhotovitelia majú zásadný problém na týchto stavbách. Konkrétne viete, o ktoré stavby ide. A opäť musím pripomenúť, že dôvod, prečo to tak je, je politika nízkych cien, z ktorých ste si robili práve vy politický manifest. Jej dopady dnes cítia drobní živnostníci a malí podnikatelia na celom Slovensku. Už v roku 2011 sme upozorňovali, že takéto ceny, ktoré boli za vašej vlády vysúťažené, nie sú reálne. A dnes sa to potvrdzuje na mnohých, mnohých stavbách. A priznávajú to verejne a otvorene predstavitelia všetkých týchto firiem. Čiže napriek tomu, že do stavebníctva ide dnes zvýšený objem peňazí ako v minulosti, snažíme sa zrýchlene preplácať faktúry. Dostali sa najvýznamnejšie spoločnosti na našom trhu na hranu bankrotu a už je jasné, že to bude mať jednoducho vplyv na lehoty výstavby. Ja ale verím, že práve pri týchto dvoch konkrétnych to neohrozí v prvom rade čerpanie eurofondov. Ak tu aj dôjde k nejakým posunom časovým, tak sa budeme musieť s tým zmieriť. Smutnou časťou je, že dnes akýmkoľvek zákonom, ktorý aj vy často spomínate, nenapravíte tieto chyby minulosti.
A taktiež chcem pripomenúť, že ministerstvo spravodlivosti pripravuje komplexný materiál, ktorý by mal riešiť práve zmluvné vzťahy medzi dvomi súkromnými spoločnosťami, čo je aj prípad subdodávateľov, zhotoviteľov. A netýka sa to určite len stavebného sektora.
Čiže ten váš návrh, ktorý pri každej možnej príležitosti skloňujete, je podľa môjho názoru jednak nedostačujúci a len čiastkový a neriešil by tú situáciu tak komplexne, ako v tomto prípade je to nutné. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, čas určený na hodinu otázok...

Počiatek, Ján, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
Ďakujem za slovo. A týmto pádom som zjavne skončil.

Ja môžem klásť tiež otázky, kedy ja chcem, a v tom ma nemôžete obmedziť. Po prvé.
Po druhé. Vrátim sa opäť k tomu. Asi ste ma úplne pozorne nepočúvali, ako ste nastavovali celý systém súbehov vlakov a autobusovej dopravy, v tom vašom komentári, mám na mysli.
Čo sa týka vašej otázky, podľa môjho názoru sa to IC vlakov týkať nebude, pretože sú postavené na komerčnej báze, ale v najbližšej dobe budeme určite viesť sadu rokovaní aj so všetkými autoritami na to, aby sme implementovali tieto opatrenia konzistentným a určite správnym spôsobom.
Skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, keď počúvam slová "radosti a hojnosti", cítim z toho z vašej strany takú jemnú iróniu. Balíček opatrení, ktoré boli počas uplynulého víkendu ohlásené, majú za cieľ zlepšiť ťažkú životnú situáciu tých najohrozenejších skupín, teda študentov a dôchodcov vrátane. Títo ľudia potrebujú cestovať do školy, k lekárom alebo za príbuznými a aktuálne cestovné náklady im to veľakrát nedovoľujú. Preto sme sa rozhodli prijať sociálne opatrenia, ktoré im pomôžu. A nielen im. Rovnako sme rozhodli zvýhodniť aj cestovanie do práce, čo ma podľa mňa pozitívny vplyv na rast zamestnanosti a hľadanie si práce v regiónoch, ktoré sú od miesta bydliska vzdialenejšie. Ak máte proti týmto opatreniam výhrady alebo k nim pristupujete ironicky a raz v budúcnosti vám ľudia zveria zodpovednosť za túto krajinu, môžte ich kľudne zrušiť. Ale bolo by veľmi fér, keby ste to teraz povedali a jasne deklarovali, čo plánujete urobiť. Povedzte, či zrušíte tieto opatrenia, keď ich kritizujete. Nemáte pravdu, že benefity zo zníženia cestovného na železniciach pocíti iba časť obyvateľov. Vlaky zadarmo budú jazdiť pre každého študenta aj dôchodcu bez ohľadu na to, či má trvalé bydlisko v Bratislave, Banskej Bystrici alebo v Sedliskách. Železničné výkony vo verejnom záujme dotuje štát prostredníctvom ministerstva dopravy a ceny cestovného určuje na rozdiel od autobusovej dopravy Regulačný dopravný úrad. Je ale určite dôležité povedať aj to, prečo tomu tak je.
Privatizácia podnikov autobusovej dopravy je projektom pravicových vlád medzi rokmi '98 až 2006. Bohužiaľ, toto nesprávne rozhodnutie bolo ešte vystupňované faktom, že ste odčlenili objednávanie výkonov vo verejnom sektore v železničnej a autobusovej doprave. Od 1. januára 2005 si výšku cien vo verejnej autobusovej doprave určujú samosprávne kraje, nie teda centrálna autorita. V ich kompetencii je rozhodnúť o cene cestovného pre študentov, dôchodcov či iné sociálne slabšie skupiny cestujúcich. Vláda na tieto rozhodnutia nemá priamy dosah. Iste viete, že dlhodobo neriešeným problém tejto krajiny je, a ktorý pretrváva už od spomínaného rozhodnutia vašej vlády, sú súbehy. Často sa stáva, že prakticky v jednom čase vyráža jedným smerom poloprázdny vlak, ale aj autobus, pričom si navzájom konkurujú namiesto toho, aby sa navzájom dopĺňali a poskytovali tak ľuďom vyšší komfort z cestovania. Preto našou dlhodobou snahou nájsť také riešenie spolu s predstaviteľmi samospráv, ako aj jednotlivých dopravcov, aby železničné a autobusové výkony vo verejnom záujme boli objednávané jednou centrálnou dopravnou autoritou. Až po úspešnom nastavení takéhoto systému bude môcť štát výraznejšie pomôcť aj cestujúcim v autobusovej doprave.
Zároveň by som vás chcel poprosiť o vysvetlenie, čo ste mysleli tým, že zrušené vlaky, pretože v roku 1998, keď sa vaša materská strana dostala k moci, si štát objednával 37,1 mil. vlakokilometrov ako výkony vo verejnom záujme. V roku 2006, keď ste povalili druhú Dzurindovu vládu, po slovenských koľajniciach už najazdili vlaky iba 31,9 mil. vlakokilometrov, teda o vyše 5 mil. menej. Len pre vašu lepšiu predstavu, to je ekvivalent viac ako 11 523 vlakov z Bratislavy do Košíc a naopak. A tieto zmizli počas vašich vlád. Naša vláda razí opačnú stratégiu a vlaky postupne pridávame, aby výhody moderného a ekologickejšieho cestovania malo k dispozícii čoraz viac ľudí. Aj preto súčasná vláda nepristúpila k zásadnej redukcii vlakokilometrov, ale, naopak, vlaky sa snaží pridávať alebo v podobe vlakokilometrov. Naposledy sme tak urobili v minulom roku, kedy pribudlo viac ako pol milióna vlakových kilometrov, a počet vlakov porastie určite aj v novom grafikone aj v súvislosti s balíčkom opatrení. Tento náš prístup je aj plne v súlade s politikou Európskej únie, ktorá vlaky podporuje ako moderný, ekologický a efektný spôsob dopravy.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Na obidve tie konštatácie vaše aj otázku platí stále tá istá odpoveď. Externý stavebný dozor na základe zmluvných vzťahov posúdi nároky tohto zhotoviteľa a realitu alebo reálnosť tých nárokov, ktoré vznášajú. Až na základe toho bude Národná diaľničná spoločnosť schopná vyhodnotiť tieto ich požiadavky. Je úplne evidentné, že ak nebudú schopní, alebo sa to uzavrie spôsobom takým, že nebudú schopní uznať tie dôvody predĺženia, tak bude musieť zareagovať, samozrejme, adekvátnym sankčným mechanizmom, ktorý je v zmluve stanovený. Ale je to otázka na dozor a akým spôsobom to vyhodnotí. Viete, že majú ešte možnosť eskalovať to aj na komisiu pre riešenie sporov, takže majú nejaké mechanizmy, ktorými vedia si to nárokovať. Bude to vyhodnotené. Ja v tento moment viac neviem.
Môžem vám ešte povedať doplňujúcu informáciu, že Váhostav predložil tých žiadostí viac, viackrát boli zamietnuté, dopĺňané a momentálne je v procese posudzovania jedna z ďalších tých žiadostí, ktorá je vo väčších detailoch prezentovaná, že prečo by k tomu posunu termínu malo dôjsť. Ale v tento moment ešte ani dozor túto žiadosť nevyhodnotil.
Ďakujem za slovo, skončil som.