Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, v súčasnosti sa v okolí Žiliny a na Kysuciach realizujú štyri diaľničné úseky, a to D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno a D3 Svrčinovec – Skalité.
Výstavba na týchto diaľničných úsekoch prebieha zatiaľ v súlade s harmonogramom práce. Tieto diaľničné úseky sú financované z kohézneho fondu Európskej únie a sú Európskou komisiou odsúhlasené ako fázované projekty, teda technicky ucelená časť projektu je financovaná v rámci Operačného programu Doprava 2007 až 2013 a časť v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 až 2020.
V tejto súvislosti mi dovoľte vás informovať o pozitívnej správe, a to, že náš operačný program bol koncom októbra 2014 schválený Európskou komisiou ako jeden z prvých vôbec v rámci celej EÚ.
Čo sa týka samotného priebehu výstavby, ktorá prebieha mimochodom v zložitom geomorfologickom prostredí, ale to isto viete, na úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala v súčasnosti zhotoviteľ pripravuje projektovú dokumentáciu a zriadenie staveniska, pretože ide projekt podľa Žltého FIDIC-u. Súčasťou tohto úseku bude aj tunel Višňové s dĺžkou 7 460 metrov, ktorý bude po dokončení najdlhším tunelom na Slovensku.
Rád konštatujem, že práce na úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka prebiehajú plynulo na všetkých objektoch stavby, mostoch, oporných múroch, ako aj tuneloch.
Na začiatku tohto mesiaca odštartoval razenie dvojrúrového tunela Žilina, ktorý je súčasťou tohto úseku. Jeho celková dĺžka bude 687 metrov a prerazený má byť na konci roku 2015.
Súčasne prebieha razenie aj druhého dvojrúrového tunela, na tomto úseku s názvom Ovčiarisko s dĺžkou 2 367 metrov, ktorý poznáme.
D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno je úsek, ktorý dotvára obchvat Žiliny v severojužnom smere a zabezpečí komfortnejšie spojenie s Českou i Poľskou republikou.
Momentálne prebiehajú prípravné a projektové práce a v najbližších týždňoch začne razenie tunela Považský Chlmec s celkovou dĺžkou 2 218 metrov, ako aj estakády ponad Hričovskú priehradu s dĺžkou viac ako dva kilometre.
Úsek D3 Svrčinovec – Skalité je diaľničný úsek v mimoriadne náročných geomorfologických a poveternostných podmienkach. Na začiatku novembra začali s razením druhého tunela s názvom Svrčinovec, ktorý bude dlhý vyše 400 metrov.
Súčasne prebieha výstavba tunela Poľana s dĺžkou 898 metrov aj práce na mostných objektoch, ktoré sú na tomto úseku diaľnice extrémne náročné, niektoré s výškou pilierov až 77 metrov.
V roku 2015 chce Národná diaľničná spoločnosť začať s prácami na takmer 6-kilometrovom diaľničnom úseku D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec, ktorý má napomôcť riešeniu súčasnej nepriaznivej dopravnej situácii v meste Čadca. A keďže tento región dobre poznáš, vieš, že toto je kľúčový úsek. Tento úsek je súčasťou základnej siete TNT a prispeje k skráteniu časovej dostupnosti medzi priemyselným regiónom Žiliny a regiónmi priemyselného Ostravska, poľského Sliezska.
Následne v roku 2016 je naplánovaný začiatok výstavby úseku diaľnice D3 Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto, ktorý má odľahčiť súčasne dopravne významne zaťaženú cestu 1. triedy 1/11 v okolí Kysuckého Nového Mesta.
Veľmi dobre si uvedomujeme mimoriadny význam diaľnice D3 pre žilinský región, je dôležitou spojnicou, ktorá spojí Slovensko so severným susedom Poľskom, štátom s najvyšším HDP zo všetkých okolitých krajín. Rovnako dôležitým momentom je spojenie Slovenska a Žiliny s najväčším ekonomickým regiónom Poľska – Hornosliezskou priemyselnou oblasťou a s centrom v poľských Katoviciach.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem. Táto otázka sa tu prepletá diskusiami už dlhšie, ale nedošlo k žiadnemu definitívnemu rozhodnutiu. Ale ako, pán poslanec, isto vieš, sme pripravení na akúkoľvek dynamickú diskusiu a prešli sme už spolu veľa tém. Takže akékoľvek rozumné, zmysluplné nápady určite radi podporíme, aj keď svojím spôsobom máme limit vo verejných financiách. Takže vieš, aké sú možnosti.
Skončil som, ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec. Úvodom mi dovoľte vyjadriť vcelku spokojnosť s dlhodobým vývojom sektora cestovného ruchu, keďže v posledných rokoch kontinuálne rastie počet turistov aj objem peňazí, ktoré v našich regiónoch míňajú.
Treba zdôrazniť, že rok 2013 bol rokom, kedy sme dosiahli v cestovnom ruchu najpozitívnejšie výsledky v pokrízovom období a priblížili sme sa k historicky najúspešnejšiemu roku 2008. V prvom polroku 2014 prišlo k miernemu poklesu počtu turistov oproti rovnakému obdobiu minulého roku. Dôvodom sú dva vážne faktory, a to nezvyčajne teplá zima, ktorá tvrdo zasiahla slovenské lyžiarske strediská, druhou významnou skutočnosťou bola situácia na Ukrajine s následným dopadom na potenciálny trh Ruskej federácie a v neposlednom rade návštevnosť Slovenska najmä zo susedných trhov ovplyvnili kurzové zmeny eura voči forintu, ako aj českej korune. Aj tento pokles však neznamená úplne negatívny výsledok. Počet turistov v absolútnom vyjadrení bol totiž tento rok vyšší ako v rovnakých obdobiach rokov ´11 a ´12, kedy neboli problémy s nedostatkom snehu ani konflikt na Ukrajine, a to vo všetkých troch ukazovateľoch, čiže ide o celkový počet návštevníkov zahraničných alebo aj domácich.
Čo považujem ale ešte za pozitívnejšiu správu, že napriek poklesu počtu turistov v prvom polroku 2014 príjmy z aktívneho zahraničného cestovného ruchu vzrástli aj oproti prvému polroku historicky úspešného roku 2013. Ide o peniaze, ktoré u nás návštevníci minú, respektíve utratia za služby a ktoré vstupujú do platobnej bilancie štátu. Konkrétne je možné uviesť, že príjmy z aktívneho zahraničného cestovného ruchu dosiahli za obdobie január až jún 2014 výšku 896,9 mil. eur, čo v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka 2013, ktorý bol teda výnimočne úspešný po dlhej dobe, predstavuje stále nárast o 2,6 % a saldo zahraničného cestovného ruchu bolo aktívne vo výške 37,9 mil. eur. Podľa oficiálnych údajov zverejnených Štatistickým úradom navštívilo Slovensko v prvom polroku 2014 spolu 664 989 zahraničných turistov, ktorí realizovali 1 777 422 prenocovaní a strávili v priemere 2,7 nocí a tvorili 38,6 % z celkového počtu ubytovaných návštevníkov. Domáci návštevníci v počte 1 059 952 strávili v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku v prvom polroku tohto roka 3 107 791 nocí, v priemere 2,9 nocí.
Naša stratégia je zameriavať sa na susedné štáty, v ktorých vidíme dlhodobo potenciál, a preto kampaň na zimnú turistickú sezónu je orientovaná najmä na tieto krajiny. S týmto cieľom štátny tajomník zodpovedný za rozvoj cestovného ruchu absolvoval viaceré tlačové konferencie v metropolách krajín za účasti mnohých zahraničných médií. Výsledkom bolo niekoľko desiatok mediálnych výstupov. Uskutočnili sa napríklad vo Varšave, Budapešti, Berlíne, Prahe a v iných veľkých mestách.
S rovnakým zámerom Slovenská agentúra pre cestovný ruch finalizuje marketingový plán na budúci rok. Plánuje sa zúčastniť viacerých veľtrhov a výstav aj v krajinách, ktoré sú geograficky vzdialené, ako napríklad ázijské krajiny. Tieto predstavujú výrazný potenciál návštevnosti Slovenska.
K zvýšeniu návštevnosti môže prispieť aj aktuálne otvorené priame letecké spojenie Bratislava – Dubaj, priame linky z Londýna a z Rigy, linka z Rigy by mohla priniesť návštevníkov z Pobaltia a zo Škandinávie. Vyťažená je nová linka Košice – Londýn.
S cieľom rozvoja cestovného ruchu chceme skvalitňovať systém destinačného manažmentu, vrátane dotačného systému organizácii cestovného ruchu v zmysle zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu. Zámerom je podpora rozvoja lokálneho a regionálneho produktu cestovného ruchu a jeho marketingu. Intenzívne pracujeme na implementácii národného systému kvality služieb cestovného ruchu so zámerom jej zvýšenia a stabilizácie, čím chceme prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti cestovného ruchu Slovenska na medzinárodných trhoch. Pracujeme tiež na skvalitnení štatistických údajov o cestovnom ruchu, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodovacie procesy práve v tomto sektore.
V rámci spolupráce s krajinami skupiny V4 vytvárame spoločný produkt pre vzdialené trhy a tieto spoločne aj propagujeme. Podporujeme veľké akcie s medzinárodným významom, ako je napríklad svetový pohár v lyžovaní, zimná univerziáda 2015, ktoré môžu dlhodobo prilákať zahraničných klientov, a prostredníctvom televíznych spoločností môže byť aj Slovensko propagované v zahraničí.
Jedna z najefektívnejších ciest propagácie Slovenska je prijímanie zahraničných novinárov na Slovensku, okrem novinárov z okolitých krajín, prijímame novinárov z Nemecka, Ruskej federácie a aj z ďalekejšieho zámoria.
Zvýšenie efektívnosti vidíme aj v zlepšení spolupráce verejného a súkromného sektora v oblasti prezentácie doma a najmä v zahraničí.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, len aby to nezostalo také preexponované na tú vašu rétoriku, pretože vy sa viete tak rozohniť a zacykliť sa vo vlastných úvahách, že to potom vyzerá aj pomerne konzistentne, avšak nie je to úplne konzistentné. Po prvé, reakcia hneď na to, že investície v Bratislave. Prosím vás, naštudujte si kompetenčný zákon. Ministerstvo dopravy má na starosti určité typy ciest a mojou zodpovednosťou nie je skúmať, čo robí samospráva. Čiže mňa sa to zbytočne budete pýtať. Pýtajte sa to tam, kde sa to pýtať máte, a to je samospráva. Tá vám určite na to dá odpoveď.
A čo sa týka ÚPN, vy ste tu viackrát ma interpelovali a pýtali ste sa na to, aké máme nájmy, kde kto je prenajatý, koľko metrov. A viete veľmi dobre, že nesedíme len vo vlastných priestoroch, všetky oblasti, ktoré ministerstvo dopravy zastrešuje. A dnes v rámci budovy, ktorá je naša vlastná, sídli ÚPN. Čiže inými slovami, ministerstvo dopravy platí priestory ÚPN. My vieme zrušiť niektoré nájmy, keby sme presunuli na miesto, kde dnes ÚPN sedí, niektoré odbory alebo časti, napríklad SACR, ktorý sedí v podnájme niekde. Prečo má, sa pýtam ja, ministerstvo dopravy platiť nájom za ÚPN? Akú toto má logiku? A keď sa bavíte o tom, ja nikoho nikde nevyháňam. Oni majú platnú zmluvu, ktorá im končí. My vôbec nemeníme tie parametre. Oni veľmi dobre a dlho vedeli, že tá zmluva v tento moment končí. Z akého titulu ja mám povinnosť toto vlastne riešiť? Ja sa mám starať o ministerstvo dopravy a mám sa snažiť, aby čo najefektívnejšie napríklad niekde bolo umiestnené. Čiže aká je to efektivita z pohľadu toho, že ja zastrešujem ministerstvo, že ja mám platiť podnájom alebo nájom za ÚPN? Toto je kde napísané?
Takže aby sme si to trošku nakalibrovali. Nikoho nikde nevyháňam, vedia o tom dlho, že im zmluva končí, mohli to dávno riešiť, neriešili to. To už ja neviem, z akých dôvodov, ale veľkoryso sme im ponúkli aspoň možnosť, že môžu sa presťahovať do našich priestorov na Patrónke a my si radšej stiahneme tie sekcie, ktoré sedia na Patrónke, aspoň aby tí ľudia nemuseli cestovať hore-dole. Ani na toto nebola z ich strany žiadna reakcia. Tak čo ešte máme my viac spraviť? Ponúkli sme im plnohodnotné priestory, do ktorých sa môžu presťahovať. Čiže nikde ich nevyháňame. Končí im zmluva, nereagujú na to. Takže poprosím vás, skúste sa toto skôr spýtať ÚPN, ako to mienia riešiť.
Ďakujem.

Ďakujem opäť za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má za cieľ upraviť podmienky organizácie pracovného času riadiacich letovej prevádzky porovnateľne s podmienkami uplatňovanými v ďalších členských štátoch Európskej únie. Pracovný čas riadiacich letovej prevádzky bude rozvrhnutý v pracovných smenách, ktorých dĺžka nepresiahne 12 hodín pri zachovaní bezpečnosti letovej prevádzky a bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zmenou organizácie pracovného času riadiacich letovej prevádzky sa zabezpečí vyššia flexibilita organizácie pracovného času riadiacich letovej prevádzky a vyššia výkonnosť poskytovania leteckých navigačných služieb, ako aj ich efektivita a teda aj zníženie nákladov.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, zámerom návrhu zákona je najmä zapojenie verejnosti a sociálno-ekonomických partnerov do prípravy, realizácie a hodnotenia strategických dokumentov v oblasti regionálneho rozvoja, posilnenie postavenia ostatných účastníkov regionálneho a miestneho rozvoja, úprava okruhu žiadateľov o dotáciu na projekt z rozpočtovej kapitoly ministerstva, možnosť spracovania strategických dokumentov na základe novej obsahovej štruktúry. Ďalej klásť zvýšený dôraz na realizáciu Národnej stratégie regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v súvislosti s prepojením na existujúce strategické, programové a rozvojové dokumenty na všetkých úrovniach, ktoré budú podkladom na efektívnejšie čerpanie fondov Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona je výsledkom spolupráce a konsenzu zástupcov viacerých ministerstiev, štátnych orgánov, samospráv, vedeckej akademickej obce a ďalších dotknutých subjektov, ktoré boli členmi pracovnej skupiny pre prípravu novelizácie zákona č. 539 o podpore regionálneho rozvoja a aktualizáciu národnej stratégie.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Bohužiaľ, nie, takúto detailnú nemám. Mohol by som len zopakovať tú odpoveď, ktorú mám. A ťažko mne špekulovať, aké sú dôvody. Keby tu bol kolega Kaliňák, určite by vám rozvinul tú odpoveď na niekoľko desiatok minút, ale, bohužiaľ, ja vám neviem viac povedať k tomu.

Ďakujem opäť za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážená pani poslankyňa, dotácie na projekty v oblasti prevencie kriminality neboli zatiaľ schválené vzhľadom na náročný proces posudzovania vysokého množstva predložených projektov, ktorých je celkom 759. Celková požadovaná suma na projekty predstavuje 10 806 994,36 eur, čo takmer desaťnásobne prevyšuje objem finančných prostriedkov, ktoré sú alokované vo výške 1,328 mil. eur.
Prostriedky na projekty v oblasti prevencie kriminality sú súčasťou rozpočtovej kapitoly ministerstva vnútra. Vzhľadom na uvedené Rada vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality zatiaľ uvedené projekty neschválila.
Skončil som.

Len to, že, samozrejme, je legitímne, že sa na to dotazujete, a je pre nás tiež prioritou začať to čo najskôr, výstavbu tejto cesty. Takže veľmi rád vám vždy odpoviem, ako sme sa posunuli ďalej. Skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážená pani poslankyňa, Národná diaľničná spoločnosť v súčasnosti pripravuje proces verejného obstarávania na výber zhotoviteľa stavebných prác pre úsek rýchlostnej cesty R3 Tvrdošín - Nižná s predpokladaným termínom vyhlásenia v októbri tohto roku v zmysle plánu verejného obstarávania NDS. Začiatok výstavby rýchlostnej cesty je možno predpokladať, samozrejme, až po úspešnom ukončení procesu verejného obstarávania, ale dúfame, že v roku 2015.
Pre nadväzujúce úseky rýchlostnej cesty R3 Nižná - Dlhá nad Oravou a R3 Dlhá nad Oravou - Sedliacka Dubová bolo vydané územné rozhodnutie, avšak k ďalšej príprave následných stupňov projektovej dokumentácie sa bude pokračovať až po vypracovaní štúdie realizovateľnosti R3 Tvrdošín - križovatka D1. Pre túto štúdiu v súčasnosti prebieha už proces vyhodnocovania ponúk. Po ukončení procesu verejného obstarávania bude štúdia realizovateľnosti vypracovaná do štyroch mesiacov od podpisu zmluvy s úspešným uchádzačom. Na základe výsledkov štúdie realizovateľnosti bude rozhodnuté o definitívnej trase vedenia rýchlostnej cesty R3 a následne sa stanoví ďalší postup, ako aj harmonogram prípravy jednotlivých úsekov v závislosti od možnosti zabezpečenia finančných prostriedkov.
Ďakujem za slovo. Skončil som.